V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Ústne sa hlási pán poslanec Mikuš. Kto viac sa hlási ústne? Pána poslanca Mikuša zapíšte, prosím, lebo nemá kartu so sebou. Nikto viac sa nehlási ústne do rozpravy, takže končím možnosť podania prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.
Pán Mikuš, nech sa páči.
T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúcu, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, dovoľte pár poznámok k predkladanej správe.
Úrad jadrového dozoru kompetenčným zákonom č. 571/2001 preberá zodpovednosť štátu v oblasti jadrovej bezpečnosti. Čiže je to predĺžená ruka štátu v tejto oblasti. Na záver poviem, ale aj na koniec, že predĺžená ruka štátu musí byť dostatočne silná, dostatočne personálne a technicky vybavená, aby túto mimoriadne dôležitú kompetenciu mohla spoľahlivo vykonávať.
V správe je veľmi zaujímavé konštatovanie, že úrad vzhľadom na perspektívy využívania jadrovej energetiky na Slovensku, ktoré vyžaduje dostavba tretieho a štvrtého bloku a záväzok odstaviť elektráreň V 1 už v r. 2006 - 2008, nebude pravdepodobne schopný pri súčasnej štruktúre a vybavenosti tieto kompetencie, tieto zodpovednosti vykonávať. Čiže je veľmi potrebné, aby sa príslušní zamysleli pri zostavovaní štátneho rozpočtu na ďalšie obdobia, ako úrad posilniť. Je to teda v prvom rade otázka financovania.
Ďalšia poznámka. Čo sa týka inšpekčnej činnosti, bolo by dobré, ak by správa v budúcnosti obsahovala aj informáciu o stratégii zvyšovania jadrovej bezpečnosti. Jadrová bezpečnosť je totiž problematikou, ktorá musí byť v centre pozornosti nielen prevádzkovateľa, ale, samozrejme, aj Úradu jadrového dozoru a stratégia zvyšovania jadrovej bezpečnosti sa odvíja od toho, ako spoločnosť pripravuje svoje investičné plány, ako spoločnosť vzdeláva a vychováva svojich pracovníkov, akým spôsobom sa prepracúvajú a kvalitatívne zvyšujú programy zaistenia kvality, akým spôsobom školstvo Slovenskej republiky reaguje na životné potreby Slovenska v tejto oblasti. (Ruch v sále.)
Páni kolegovia, naozaj hovorím veľmi nudne a prepáčte, že si dovolím vás prerušiť, ale hovorím o veciach, ktoré sú naozaj životne dôležité pre Slovensko.
Potom v tej oblasti všeobecnej dovoľte poznámku, myslím si, že by bolo dobré zvážiť pre budúcnosť prenos kompetencií, ktoré patria do iných rezortov a týkajú sa oblasti radiačnej bezpečnosti, prenos týchto kompetencií do Úradu jadrového dozoru. Ak má byť problematika jadrovej bezpečnosti komplexne dozorovaná, tak si myslím, že radiačná bezpečnosť tam potom logicky patrí.
Ďalej v tejto správe by som ocenil - a predpokladám, že aj vy - informácie o výpustiach a expozičných príkonoch, pretože radiačné výpuste a expozičné príkony, ktorým sú vystavení či už pracovníci, alebo obyvateľstvo v okolí jadrových elektrární, jednoznačne ilustrujú úroveň jadrovej bezpečnosti našich prevádzok.
Ďalšia vec, čo sa týka výpočtu zariadení, ktoré patria do pôsobnosti, do výkonu kontroly Úradu jadrového dozoru, predsa len si myslím, že tam logicky patrí aj cyklotrón, aj keď je tam určité množstevné obmedzenie, ale je to jadrové zariadenie. Takže myslím si, že zodpovední by sa mali nad týmto zamyslieť.
Čo sa týka úradu samotného. Už roky má úrad veľmi vysoký rating v medzinárodnom meradle, úrad pôsobil aj ako školiace stredisko pre úrady jadrových dozorov iných krajín, avšak vidím pre budúcnosť naozaj určité ohrozenie vo funkčnosti, určité ohrozenie funkčnosti Úradu jadrového dozoru, pokiaľ úrad nebude dostatočne finančne nadimenzovaný. Ak porovnáme prostriedky, ktoré má úrad k dispozícii, nejakých 70 mil. korún, s prostriedkami, ktoré majú k dispozícii úrady jadrového dozoru či už v Českej republike, Maďarsku alebo Fínsku, tak prídeme k záveru, že náš Úrad jadrového dozoru má v násobkoch menej prostriedkov k dispozícii, v porovnaní s Fínmi až 15-násobne, pričom treba povedať, že rozsah úloh, ktoré má plniť, je porovnateľný.
Záverom by som chcel povedať iba toľko, že slovenské jadrové zariadenia sú veľmi bezpečné, úrad k tomu prispieva. Ale aby mohol úrad aj v budúcnosti s ohľadom na nezastupiteľnú úlohu jadrovej energetiky v spoľahlivom zásobovaní Slovenska energiami zohrávať svoju rolu, tak je potrebné mu pomôcť. Pomôcť mu tým, že bude mať dostatok finančných prostriedkov na vykonávanie svojej zodpovednej činnosti.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Už je tu pán poslanec Csáky, takže budeme pokračovať... Ospravedlňujem sa, pán poslanec Pál Farkas. Ja sa ospravedlňujem, pretože...
Pristúpime k rokovaniu o
návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2004.
Návrh ste dostali ako tlač 1184. Stanovisko výborov, spoločnú správu ako 1184a a stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu ste dostali ako tlač 1188.
Pán minister, prosím pána ministra Prokopoviča, aby uviedol tento dokument.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2004 prerokovala vláda dňa 31. mája a prijala k nemu uznesenie č. 409. Týmto uznesením ma súčasne poverila, aby som návrh uviedol pri jeho prerokúvaní v pléne Národnej rady.
K rokovaniu o návrhu štátneho záverečného účtu pristupujeme po jeho prerokovaní v jednotlivých parlamentných výboroch a v gestorskom výbore pre financie, rozpočet a menu, ktoré sa za účasti spravodajcov ostatných výborov uskutočnilo 20. júna. Výbory zodpovedne a z rôznych aspektov posúdili minuloročné rozpočtové hospodárenie vlády i celej verejnej správy. Prerokovali aj záverečné účty rozpočtových kapitol, ktoré sú v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách súčasťou návrhu štátneho záverečného účtu. Na ich rokovaniach sa za prítomnosti zástupcov ministerstva financií, správcov rozpočtových kapitol objasnili mnohé skutočnosti a otázky. Aj napriek tomu predpokladám, že i v pléne bude k tomu dokumentu diskusia.
Štátny rozpočet na rok 2004 schválený zákonom č. 598/2003 Z. z. obsahoval v sebe viaceré nové prístupy. Jeho podobu výrazne ovplyvnil vstup Slovenska do Európskej únie a všetky prebiehajúce reformy, konkrétne v oblasti sociálneho systému, školstva, zdravotníctva, reforma miestnej štátnej správy a napokon i samotná reforma štátneho rozpočtu spočívajúca v tom, že integrálnou súčasťou rozpočtového procesu sa stalo programové rozpočtovanie a prechod na viacročné rozpočtovanie.
Makroekonomický rámec na jeho zostavenie vychádzal z predpokladu ďalšieho zvyšovania reálneho rastu ekonomiky vyjadreného tempom rastu hrubého domáceho produktu v stálych cenách o 4,1 %, priemernou ročnou mierou inflácie 8,1 % a mierou evidovanej nezamestnanosti 14,9 %. V skutočnosti sa rozpočtové hospodárenie v roku 2004 uskutočňovalo v priaznivejšom makroekonomickom prostredí. Výkonnosť slovenského hospodárstva sa zvýšila o 5,5 %, čím si Slovensko udržalo v rámci stredoeurópskeho regiónu prvenstvo v ekonomickom raste.
Počet zamestnaných sa podľa metodiky výberového zisťovania pracovných síl medziročne zvýšil o 0,3 % a miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla aj v dôsledku sprísnenia kritérií na zaradenie uchádzača do oficiálnej evidencie uchádzačov 14,3 %.
Priemerná ročná miera inflácie dosiahla 7,5 %. Vstup Slovenska do Európskej únie teda nepriniesol v cenovej oblasti žiadne výrazné zmeny. Bežný účet platobnej bilancie vykázal deficit 46,7 mld. korún a predstavuje 3,5 % hrubého domáceho produktu.
Pozitívne zmeny na finančnom účte sa realizovali hlavne prostredníctvom priamych zahraničných investícií, keď čistá majetková účasť a reinvestovaný zisk zahraničných investorov v Slovenskej republike dosiahli 28,7 mld. Sk, t. j. takmer 841 mil. USD.
Základné parametre štátneho rozpočtu na rok 2004 určené zákonom o štátnom rozpočte charakterizujú rozpočtové príjmy 232 mld. korún, výdavky 310,5 mld. korún a schodok 78,5 mld. korún. V príjmoch štátneho rozpočtu sú zahrnuté aj prostriedky z rozpočtu Európskej únie 14,2 mld. korún a vo výdavkoch odvody do rozpočtu Európskej únie 9 mld. Sk. Verejný rozpočet zostavený v metodike ESA 95 bol limitovaný výškou schodku 52 mld. korún, čo predstavuje 4,02 hrubého domáceho produktu.
Pri súhrnnom hodnotení minuloročných výsledkov rozpočtového hospodárenia možno konštatovať, že boli lepšie, než sa rozpočtovalo, a to tak v samotnom štátnom rozpočte, ako aj v celom okruhu verejných financií.
Príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 242,4 mld. Sk, teda o 4,5 % viac, než sa rozpočtovalo, a výdavky 312,7 mld. Sk o 0,7 % viac, než sa rozpočtovalo. V dôsledku takéhoto priaznivejšieho plnenia príjmov, ako aj výdavkov je skutočne vykázaný schodok štátneho rozpočtu 70,3 mld. Sk, čo je o 8,2 mld. slovenských korún nižší, než bol určený zákonom o štátnom rozpočte na rok 2004.
V štruktúre príjmov sa vysoko prekročili daňové príjmy o 14,2 mld. korún vo vzťahu k schválenému a o 6,1 mld. Sk vo vzťahu k upravenému rozpočtu. Nedaňové príjmy o 8 v prvom prípade, o 7,5 po úprave. Zvýšili sa aj príjmy zo splácania úverov pôžičiek a z predaja účastín.
Výrazne, o 12,9 mld. Sk, sa však nesplnili rozpočtované granty a transfery, a to najmä v dôsledku nižšieho čerpania prostriedkov z rozpočtu Európskej únie. V plnení príjmov sa pozitívne, aj keď ešte nie v plnom rozsahu prejavili výsledky daňovej reformy, ktorá sa začala realizovať od začiatku roku 2004. Zjednotenie daňových sadzieb a zámer presunúť daňové zaťaženie od zdaňovania výroby smerom k zdaňovaniu spotreby sa prejavili aj v zmene podielu príjmov z priamych daní a nepriamych daní na celkových daňových príjmoch. Kým v roku 2003 bol ich vzťah v pomere 35 % k 62 %, vlani sa zmenil na 29 % k 69 %. Pôvodne schválený rozpočet výdavkov sa vykonanými rozpočtovými opatreniami pomerne výrazne modifikoval a v úhrne sa zvýšil o 13,1 mld. Sk.
Ustanovenie zákona o štátnom rozpočte, ktoré obmedzovalo výšku úprav na maximálne 5 % pôvodne rozpočtovaných výdavkov pri nezvýšení rozpočtového schodku, bolo však dodržané. Vo vzťahu k takto upravenému rozpočtu sa v skutočnosti vyčerpalo len 96,7 %, v tom formou bežných výdavkov 97,1, formou kapitálových výdavkov 80,8 % a prostriedky použité na pôžičky a účasť na majetku sa čerpali na 97 %. Rozpočtové kapitoly si v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách previedli na konci roku 2004 na osobitné účty dofinancovania programov 5 mld. slovenských korún, ktoré sa na pôvodný účel použijú v tomto roku.
Aj keď si vývoj rozpočtového hospodárenia v uplynulom roku nevyžadoval zásadné vstupy zamerané na neprekročenie rozpočtového schodku, bolo potrebné zabezpečiť finančné krytie viacerých rozpočtových titulov, s ktorými sa pri príprave rozpočtu nepočítalo. Išlo najmä o výstavbu automobilky Kia-Hyundai, oddlženie zdravotníctva prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, úhradu úrokov a istiny redistribučného úveru na trvalo sa obracajúce zásoby pre akciovú spoločnosť Slovenská konsolidačná a návratnú výpomoc pre Železnice Slovenskej republiky. Spolu ide o 12,3 mld. Sk, ktoré sa zabezpečili z úspor výdavkov niektorých rozpočtových kapitol, zvýšením výdavkov nad plánované príjmy a použitím časti prostriedkov štátnych finančných aktív.
Zásadnú zmenu pri tvorbe a realizácii štátneho rozpočtu v roku 2004 priniesol vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. V príjmoch sa to prejavilo tým, že ako transfer z Európskej únie sa rozpočtovali prostriedky spolu vo výške 14,2 mld. Sk, ku ktorým sa v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách rozpočtovali príslušné výdavky. Z výdavkov rozpočtu mala Slovenská republika odviesť do všeobecného rozpočtu Európskej únie 9 mld. korún. Spolu s nerozpočtovanými prostriedkami z predvstupových nástrojov a povstupového Schengenského prechodného fondu sa čistá finančná pozícia Slovenska voči Európskej únii predpokladala ako aktívna vo výške 17,3 mld. Sk. V skutočnosti dosiahla vrátane pohľadávky na priame platby aktívum 5,5 mld. Sk.
Považujem za potrebné uviesť, že prostriedky, ktoré Slovenská republika z rozpočtu Európskej únie v roku 2004 nevyčerpala, môže v súlade s pravidlami platnými pre jednotlivé fondy čerpať aj v nasledujúcich rokoch.
Schodok verejného rozpočtu v metodike ESA 95 dosiahol 43,9 mld. korún, čo vo vzťahu k hrubému domácemu produktu predstavuje 3,31 %, o 0,71 % percentuálneho bodu menej, než sa rozpočtovalo. I keď stanovené 3-percentné maastrichtské kritérium pre schodok bolo prekročené, tendencia poklesu percentuálneho podielu schodku verejných financií na hrubom domácom produkte sa udržala aj vlani, keď toto percento bolo o 0,15 percentuálneho bodu nižšie než v roku 2003.
Absolútne bol vykázaný konsolidovaný schodok verejnej správy nižší o 8,1 mld. slovenských korún, než sa rozpočtovalo. Je to dôsledok skutočnosti, že aj keď celkové príjmy verejnej správy boli vo vzťahu k rozpočtu nižšie o 804 mil. korún, celkové výdavky boli nižšie až o 6,8 mld. Druhým faktorom je, že v skutočných konsolidovaných príjmoch a výdavkoch verejnej správy sú zahrnuté aj výsledky hospodárenia príspevkových organizácií a akciovej spoločnosti Veriteľ, ktoré v návrhu verejného rozpočtu boli obsiahnuté len prostredníctvom transferov a príspevkov z ústredných a miestnych rozpočtov a platieb zo zdravotných poisťovní do príspevkových organizácií.
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, myslím, že by nebolo účelné ďalej uvádzať ďalšie podrobné číselné údaje o dosiahnutých výsledkoch rozpočtového hospodárenia. Celú faktografiu obsahuje predložený materiál a aj s ohľadom na jeho prerokovanie v jednotlivých parlamentných výboroch sú vám tieto údaje iste známe.
Ako som už uviedol, hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu v uplynulom roku sa skončilo schodkom vo výške 70,3 mld. Sk. Vláda Slovenskej republiky spomínaným uznesením č. 409 prijala rozhodnutie uhradiť tento schodok vo výške 8,7 mld. Sk úvermi prijatými v roku 2004 a vo výške 61,6 mld. Sk vydaním štátnych cenných papierov a prijatím pôžičiek v roku 2005. Takáto štruktúra úhrady schodku, ktorá nie je viazaná len na vydanie štátnych dlhopisov, podľa nášho názoru umožní získať finančné zdroje na jeho krytie pri nižších nákladoch, než za aké by bolo možné emitovať štátne dlhopisy.
Odporúčam, aby sa Národná rada stotožnila s týmto rozhodnutím vlády o krytí schodku štátneho rozpočtu vykázaného v roku 2004 a aby prijala uznesenie, ktorým schvaľuje aj návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2004 ako celok, tak ako bolo predložený.
Ďakujem, pán podpredseda.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto, prosím, pre navrhovateľov.
A teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jána Jasovského, aby uviedol
stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2004 (tlač 1188).
J. Jasovský, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Vážený pán predseda Národnej rady, pán predsedajúci, dámy a páni, pán minister, Najvyšší kontrolný úrad v zmysle príslušných zákonov vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2004 z hľadiska dodržiavania zákonov o štátnom rozpočte, o rozpočtových pravidlách, o účtovníctve a ďalších zákonov a predpisov, ktoré súvisia s hospodárením s prostriedkami štátneho rozpočtu a nakladania s majetkom štátu.
Najvyšší kontrolný úrad v tomto stanovisku hodnotí najmä náležitosti návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2004, súhrnné výsledky rozpočtového hospodárenia, príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, rozpočtové vzťahy Slovenskej republiky a Európskej únie, výdavky štátneho rozpočtu na výskum a vývoj, programové rozpočtovanie, financovanie schodku štátneho rozpočtu, štátne aktíva a štátne pasíva, návratné finančné výpomoci a ostatné zložky verejného rozpočtu.
Stanovisko sa opiera o kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu za rozpočtový rok 2004 v jednotlivých rozpočtových kapitolách, v ostatných zložkách verejného rozpočtu. Vychádza z Národnej banky Slovenskej republiky, vychádza z výroku audítora v účtovnej závierke Národnej banky Slovenskej republiky za rok 2004 a vychádza, samozrejme, z údajov a informácií, ktoré sú poskytované Štatistickým úradom Slovenskej republiky a Štátnou pokladnicou.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky na základe výsledkov kontroly hospodárenia a správnosti zostavenia záverečných účtov rozpočtových kapitol a návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2004 konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2004 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovení § 50 ods. 8 zákona o rozpočtových pravidlách. V hospodárení štátneho rozpočtu vykázaného na hotovostnom princípe sa v roku 2004 dosiahli príjmy v objeme 242 444,4 mil. Sk, objem výdavkov 312 732,6 mil. Sk a schodok za rok 2004 predstavuje 70 288,2 mil. Sk.
Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že údaje za jednotlivé druhy daní vykázané v evidencii daňových príjmov a vo finančných a účtovných výkazoch Daňového riaditeľstva a Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zodpovedali stavom príjmových účtov vedených v Štátnej pokladnici a stavom vykázanom v návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2004.
Daňová reforma, ktorá sa začala realizovať v roku 2004, mala vplyv na inkaso daňových príjmov. Jej realizáciou sa zvýšil podiel nepriamych daní na celkových daňových príjmoch o 7 % oproti roku 2003. Zavedením rovnej dane zo všetkých druhov a výšky príjmov a zjednotením sadzby DPH sa výber daní zjednodušil.
Rozpočet výdavkov štátneho rozpočtu bol rozpočtovými opatreniami zvýšený o 4,22 % na sumu 323 547,8 mil. Sk, pričom skutočné výdavky v porovnaní so schváleným rozpočtom boli vyššie o 0,73 %, čo však bolo v súlade s § 2 ods. 2 zákona o štátnom rozpočte na rok 2004. Údaje uvedené v návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2004 o krytí schodku štátneho rozpočtu sú v súlade s údajmi vykázanými v účtovníctve ministerstva financií k 31. 12. 2004.
Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že štátny dlh sa oproti roku 2003 zvýšil o 82 455,8 mil. korún na sumu 523 669,7 mil. Sk. Objem zdrojov financovania štátneho dlhu v zákone o štátnom rozpočte na rok 2004 stanovený v sume 145 988,4 mil. Sk bolo možno v zmysle § 4 ods. 2 zákona o štátnom dlhu zvýšiť najviac o 20 % istín štátneho dlhu splatných v príslušnom rozpočtovom roku, to znamená o sumu 29 197,7 mil. Sk. Stanovený limit zvýšenia zdrojov určených na financovanie štátneho dlhu splatného v roku 2004 nebol prekročený.
Vláda v zastúpení štátu ako akcionára začala aktívnejšie uplatňovať svoje práva na podiel zo zisku v spoločnostiach, v ktorých má štát svoju účasť, a to vo forme dividend, ktoré sa po ich vyplatení stávajú príjmom štátneho rozpočtu. Na výdavky štátneho rozpočtu v roku 2004 mali však nepriaznivý vplyv opakované porušovania zákonov a predpisov upravujúcich postupy hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, najmä porušovanie zákona o rozpočtových pravidlách, zákona o verejnom obstarávaní a tiež aj zákona o účtovníctve. Prostriedky štátneho rozpočtu, konštatuje Najvyšší kontrolný úrad, neboli vždy vynakladané v súlade s princípom hospodárnosti a efektívnosti, teda len na zabezpečenie nevyhnutných potrieb jednotlivých kapitol. Pri dôslednom dodržiavaní rozpočtovej a finančnej disciplíny, najmä z pohľadu hospodárnosti a efektívnosti vynakladania prostriedkov, mohlo byť smerovanie k splneniu cieľa vládneho programu, ktorým je pokles deficitu verejných financií na úroveň neprevyšujúcu 3 % hrubého domáceho produktu do roku 2006, dosiahnuté, resp. prejavené oveľa výraznejšie.
Výsledky kontrol, ktoré za rozpočtový rok 2004 NKÚ Slovenskej republiky vykonal v 35 kapitolách štátneho rozpočtu a v 9 subjektoch verejného rozpočtu, ukázali na mnohé nedostatky, ktoré pretrvávajú aj z predchádzajúcich období. Možno by som spomenul aspoň to, že správcovia jednotlivých kapitol objednávajú u rôznych externých dodávateľov aj práce a služby, ktoré sú súčasťou činnosti vyplývajúcej z organizačných poriadkov jednotlivých organizácií, resp. z opisov štátnozamestnaneckých miest. Najčastejšie sú to rôzne právne služby, analytické činnosti, poradensko-konzultačné služby, servisné, čistiace, strážne služby atď. Tým sa obchádza stanovený limit pracovníkov alebo zamestnancov, ako aj limit mzdových prostriedkov.
V oblasti verejného obstarávania pri obstarávaní tovarov a služieb organizácie využívajú v prevažnej miere najmenej transparentnú metódu verejného obstarávania, a to rokovacie konanie bez zverejnenia, pri ktorom nie sme schopní vylúčiť a nikto nie je schopný vylúčiť existenciu negatívnych javov, ktorým je napr. klientelizmus, korupcia a pod. Takýto postup však umožňuje nedokonalá legislatíva, na to upozorňujem Národnú radu Slovenskej republiky, a neodstránila ju ani novela zákona o verejnom obstarávaní.
Zo strany správcov kapitol štátneho rozpočtu nebola vždy venovaná dostatočná pozornosť vedeniu účtovníctva v zmysle ustanovení zákona o účtovníctve a účtovnej dokumentácii z hľadiska komplexnosti náležitostí a dodržiavania účtovných postupov podľa účtovnej osnovy, čo je, samozrejme, dôležité v súvislosti s nutnosťou permanentného zabezpečovania transparentnosti a objektívnosti rozpočtového procesu.
Dámy a páni, Najvyšší kontrolný úrad na záver konštatuje, že možnosti využitia pozitívneho vplyvu Slovenskej republiky alebo vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie závisia najmä od schopnosti príslušných ministerstiev a ďalších štátnych orgánov Slovenskej republiky v maximálnej miere využiť finančné zdroje, ktoré boli Slovenskej republike poskytnuté z predvstupových a povstupových nástrojov Európskej únie.
Hospodárenie verejnej správy, ktoré je vykázané v metodike ESA 95, sa v roku 2004 skončilo schodkom 43 868 mil. Sk, čo predstavuje 3,31-percentný podiel na hrubom domácom produkte v bežných cenách. Konsolidovaný dlh verejnej správy vykázaný k 31. 12. 2004 v sume 578 071 mil. Sk, predstavuje 43,6 % hrubého domáceho produktu, sa zvýšil oproti roku 2003 o sumu 66 301 mil. Sk.
Dámy a páni, máte príslušnú tlač, ktorú ste si mohli preštudovať, tlač 1188, stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu. To stanovisko je oveľa podrobnejšie, obsahuje mnohé grafy, ktoré sme použili, predpokladám, že v budúcom období budeme tvoriť aj vyššiu analytickú činnosť v tejto oblasti tak, aby som správu podobného charakteru mohol predložiť aj v budúcnosti do Národnej rady.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu pánovi Jasovskému za prednesenie správy o stave záverečného účtu Slovenskej republiky za Najvyšší kontrolný úrad.
Teraz dávam slovo pánovi Pálovi Farkasovi, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2004 a návrhy rozpočtov kapitol štátneho záverečného účtu za rok 2004 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1158 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 15. júna 2005. Prakticky v tomto termíne všetky výbory prerokovali predložený návrh štátneho záverečného účtu a gestorský výbor takisto prerokoval tento návrh.
Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2004:
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady rokovali výbory tak, ako to bolo pridelené, prerokovali a zobrali na vedomie: výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Po druhé, prerokovali a schválili tento návrh, ktorý dosiahol príjmy, výdavky a schodok už v naznačenej výške, tieto výbory: pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu, pre sociálne veci a bývanie, zdravotníctvo, obranu a bezpečnosť a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Po tretie, súhlasili s úhradou schodku štátneho rozpočtu vykázaného v štátnom rozpočte na štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2004 už v naznačenej výške, tento schodok bude krytý spôsobom, ako to naznačil už aj pán minister a predseda Najvyššieho kontrolného úradu, nejdem to opakovať.
Výbory odporučili tento návrh zobrať na vedomie tak, ako to máte uvedené na str. 3 a 4, kde sú uvedené aj jednotlivé kapitoly, ktoré boli prerokované v rámci rokovania výborov. Okrem toho gestorský výbor prijal aj uznesenie vo vzťahu k tejto spoločnej správe a schválil spoločnú správu osobitným uznesením zo dňa 20. júna a uznesenia č. 636. Súčasťou tejto spoločnej správy je, samozrejme, aj návrh uznesenia Národnej rady, o ktorom budeme hlasovať pri konečnom hlasovaní, a súčasťou tohto uznesenia je aj vyčíslený schodok, výdavky a príjmy a náš súhlas s formou úhrady tohto schodku v roku 2005.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil za klub poslancov strany Smer - Sociálna demokracia pán poslanec Šulaj. Písomne sa ďalej ani za kluby, ani nikto ďalší neprihlásil. Ústne potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán poslanec, máte slovo.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, keď som išiel dolu schodmi, vôbec som uvažoval nad tým, či mám niečo povedať a či aj vlastne táto poslanecká miestnosť si uvedomuje dôležitosť tej chvíle, keď by sme mali hovoriť o štátnom záverečnom účte. Keď som sem nastupoval a pán predseda Národnej rady hovoril o tom, že by sa mala zvýšiť kultúra a zodpovednosť poslancov, a myslím si, že bola to veľmi správna veta, ale keď sa pozriete tu do miestnosti, a to patrí tak aj nášmu klubu, aj ostatným klubom, asi štátny záverečný účet nie je taký dôležitý ako zákon o fajčení, poprípade niektoré ďalšie zákony. (Reakcie z pléna.) Hovoril som aj o našom klube, aj o všetkých ostatných kluboch.
Zároveň by tu však mali sedieť aj zástupcovia vlády, pretože je tu štátny záverečný účet ako jeden z najvyšších zákonov, ktorý sme schvaľovali, a to je zákon o štátnom rozpočte, zákon o verejnom rozpočte na tri roky, som rád, že tu sedí pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, považujem ho za naozaj ekonóma a koniec koncov pôsobili sme istý čas v Komore daňových poradcov. Ale chýba mi tu pán predseda vlády, chýba mi tu pán minister, ale môžeme si tu aj my sami tak medzi sebou hovoriť o tom, čo by všetko v tom štátnom záverečnom účte malo byť a ako sa vlastne správame k verejným financiám.
Prvá výhrada, ktorá je pre mňa veľmi dôležitá, metodika tvorby štátneho rozpočtu. Ak sa pamätáte, na predkladaný návrh, ktorý sme dostali, prvý predkladaný návrh štátneho a verejného rozpočtu na roky 2004 až 2006, tak prvá metodika hovorila, myslím, že o schodku 63 mld. korún. Následne vtedy bolo hovorené - a v tej prvej metodike, ktorú sme dostali k návrhu -, bolo povedané, že to bude schodok okolo 15 mld., ktorý bude súvisieť so vstupom Slovenska do Európskej únie. To sú tzv. intrakomunitárne operácie, ktoré vznikajú na dani z pridanej hodnoty a na spotrebnej dani. Takýto dokument ani nebol následne zapracovaný do štátneho rozpočtu a do verejného rozpočtu na rok 2004. Ja sa pýtam prečo? Veď ide o 15 mld. korún. Následne, iste, že nemohol byť ani vyhodnotený, pretože sme povedali, že nie 63 mld., ale 78,5 mld. korún. A ja sa pýtam, keď to boli také dôležité intrakomunitárne operácie, vyhodnotil ich niekto? Áno, ministerstvo financií ich vyhodnocovalo. Ale dostali sme to aj do tejto správy? Čo ak ten dosah bol 12 mld. korún, potom sme nemali mať schodok 78,5, ale 78,5 mld. mínus 12 mld. korún. Tak sa pýtam, k čomu sme sa vlastne dopracovali a ako hodnotíme štátny záverečný účet? Keďže to nebolo ani v schválenom verejnom rozpočte, tak to nevyhodnotil ani NKÚ. A ja osobne považujem správu NKÚ za veľmi dobrú a myslím si, že naozaj má vysokú vypovedaciu schopnosť. Ale takéto podstatné detaily mi tam chýbajú.
Ďalej, aby som sa zaoberal trošku aj problémami, ktoré vznikli pri plnení verejných rozpočtov v roku 2004. Tak v správe - a ja sa k tomu potom aj následne dostanem - sa konštatuje, že okolo 10 mld. sme neplnili príjmy z rozpočtov Európskej únie. Všimol si niekto v priebehu rozpočtového roku, že je tento problém? Áno, ja som naň upozorňoval a vtedy som hovoril, nech vláda spracuje analýzu príjmov a výdavkov z rozpočtov Európskej únie. Teraz konštatujem, že na cashovom princípe nám niekde niečo chýba, ale keď nie je cash, tak sa ani nemôžu rozdeľovať peniaze. Hovoríme o aktuálnom spôsobe a pýtam sa: Dostaneme raz tieto peniaze? Veď to aj jednoduchý živnostník pochopí, že je rozdiel medzi pohľadávkou a jej zaplatením alebo bonitou pohľadávky hotovými peniazmi, ktoré máme. Ide o 10 mld. korún. Ale táto snemovňa vtedy povedala, že nechce vedieť túto analýzu, lebo máme dôležitejšie zákony, neviem síce, ktoré boli tie dôležitejšie. Myslím si, že o 10 miliardách sme mali hovoriť.
Ďalej tu bolo spomínané, že posilnili sme programové rozpočtovanie. Súhlasím s tým, že musíme ísť systémom posilnenia programového rozpočtovania. Ale veď vy sa pamätáte, keď sme pred niekoľkými mesiacmi schvaľovali rozpočet, ktorý hovoril o programoch, že odhalíme 7 354 trestných činov, ale boli tam aj iné dôležité programy. Ja sa pýtam: Ako boli tieto programy vyhodnotené? Na jednej strane plánujeme programy, na druhej strane sa pýtam: Na tie programy bolo viacej alebo menej finančných prostriedkov alebo boli dobre alebo zle vyhodnotené tieto programy? Neviem. Je to dobré, že sme posilnili to programové rozpočtovanie, ale keď nemáme spätnú väzbu, tak si myslím, že ani nie je možná kontrola a ani následne hovoriť o efektívnosti a vynakladaní finančných prostriedkov je veľmi ťažké.
Ak hovorím a budem hovoriť o niektorých problematických veciach, tak ma zaujíma, čo sa stalo v Slovenskej konsolidačnej, lebo niektoré veci a väzby som nepochopil, tak sa pýtam na ne, v roku 2004 a vlastne aj s financovaním štátneho dlhu. Keď si zoberiete materiál štátny dlh, vyskúšajte tam nájsť v tomto dokumente, nehovorím o iných dokumentoch, ktoré súvisia so štátnym záverečným účtom, vyskúšajte tam nájsť výšku štátneho dlhu. Medzitým sa menila aj metodika. Hovorí sa o verejnom dlhu 578 mld., hovorí sa o štátnom dlhu 523 mld., možnože som sa niekde trochu pomýlil, ale približne by takéto mali byť tieto cifry. Hovorí sa aj o tom, ako sa menila metodika. Mňa by zaujímalo aj prečo a z akého dôvodu.
Takže poďme teraz trošku k štátnemu záverečnému účtu. Ospravedlňujem sa, že vás budem nudiť miliardami, ale viem, že čakajú aj iné dôležité zákony. Pokúsim sa byť stručný. V roku 2004 rástol HDP v skutočnosti vo výške 5,5 %. Takýto vývoj nebol zaznamenaný za 8 rokov od roku 1999, teda od nástupu staronovej vlády. Rast HDP bol však vyšší v rokoch 1994, 1995, 1996. Už v tomto období týchto rokov sme konštatovali, že je potrebné uskutočňovať reformy, aby ekonomika Slovenska sa vyvíjala zdravšie, aby dobiehanie európskych štátov bolo rýchlejšie. V tomto čase ešte občania Slovenska ani netušili o tom, že raz budeme v Európskej únie, aj keď sme mali túto snahu, alebo budeme členským štátom NATO. Pamätáme sa však aj na roky 1998, 1999, v ktorých boli občania tohto štátu presviedčaní o tom, že je potrebné prijať tzv. balíčky opatrení, ktoré boli vtedy prezentované pani Schmögnerovou a pánom Miklošom, definované napríklad ako posledné znižovanie životnej úrovne a zvyšovanie najmä DPH. V tom období sme hovorili o 10-percentnej DPH, že je to posledné zvyšovanie a že je to posledný balíček opatrení. Potom sme ju v roku 2003 vyrovnávali, daň z pridanej hodnoty, na 14 % a potom sme spravili reformu a máme 19-percentnú jednotnú sadzbu dane z pridanej hodnoty. Namieste je teda otázka: Čo predovšetkým spôsobilo rast HDP, ak som hovoril o rokoch 1994, 1995, 1996? Boli to reformy alebo vstup Slovenska do Európskej únie a NATO?
Uvedenú skutočnosť nedefinuje štátny záverečný účet priamo. Možnože medzinárodné porovnanie susedných štátov, ktoré mali iné postupy pri reformách, nám môžu dať odpoveď. V Českej republike neboli robené reformy a myslím, že nikto to ani nijakým spôsobom nepopiera. I napriek tomu má Česká republika silný sociálny dosah na občana a Česká republika v roku 2004 dosiahla rast HDP 4 %. Je to nižší rast HDP ako na Slovensku, a to i napriek politickým turbulenciám, ktoré u našich susedov boli politickou realitou. Podobne sa vyvíjala i poľská ekonomika, ktorá dosiahla nárast HDP vo výške 5,4 %.
Nechcem hodnotil len prostredníctvom rastu HDP silu a zdravosť ekonomík susedných štátov. Je však na zamyslenie posúdiť i skutočnosť v ich vývoji a porovnať ich so Slovenskom. Slovensko, ako aj naše susedné štátny majú jeden dôležitý spoločensko-politický fenomén a to je vstup do Európskej únie. Následne od členstva v EÚ sa vyvíja pomoc Európskej únie málo rozvinutým krajinám. Táto skutočnosť sa pozitívne prejavila i vstupom priamych zahraničných investícií na Slovensko. Priame zahraničné investície boli, budú jedným zo základných ekonomických rozvojových faktorov. Sú umiestnené na Slovensku kvôli spoločnému európskemu priestoru a lacnej pracovnej sile. V opačnom prípade si neviem predstaviť rýchly vývoj našich susedov.
A budem to dokumentovať aj na parite kúpnej sily. Je potrebné úroveň HDP porovnávať na obyvateľa pri prepočte pomocou bežnej parity kúpenej sily. V priemere sa v Európe za rok 2004 vytvorila na jedného obyvateľa hodnota 29-tisíc dolárov, v Nemecku 28 700 pri raste 1,6 %, vo Francúzsku 31 100 dolárov pri raste 2,4 %, v Rakúsku 33-tisíc dolárov pri raste 1,9 %, na Slovensku 15 400 pri raste 5,5. Čo to znamená? 0,8 % Nemecka je približne našich 5,5 % rastu. Je dobré, že sa vyvíjame rýchlejšie, ale dávajme do vzájomnej súvislosti aj iné trendy. To znamená, že Slovensko ako jedna z najchudobnejších krajín sa vyvíja rýchlejšie, no jej rast v absolútnych hodnotách parity kúpnej sily na obyvateľa nebol až taký rýchly ako v ekonomicky silných krajinách alebo v niektorých našich susedných krajinách, ako je napríklad Česká republika, pretože túto paritu sily mala Česká republika vyššiu, hoci trend vývoja bol len 4 % HDP.
Rast HDP v stálych cenách na úrovni 5,5 % bol pri oslabení vplyvu čistého vývozu tovaru a služieb založený výlučne na prírastku domáceho dopytu tvoreného rastom konečnej spotreby a tvorby hrubého kapitálu. Takto sa to konštatuje v správe. Je pravdou, že v roku 2004 dochádza oproti roku 2003 k rastu konečnej spotreby domácnosti oproti konečnej spotrebe verejnej správy. Pamätáte sa na rok 2003, keď sme občanom vysvetľovali, že všetci si musíme uťahovať opasok, len rast verejnej správy, spotreby verejnej správy bol rýchlejší ako spotreby domácností. Vtedy sa politické garnitúry rozhodli, že v podstate nebudeme šetriť na verejnej správe, predsa tá musí prežiť, tá musí ísť ďalej dopredu a že budeme šetriť na občanovi. To bola vtedy realita.
Skutočnosť je asi taká, že mali sme definovať, aj v čom bol rast konečnej spotreby a tvorby hrubého kapitálu. Zameriam sa predovšetkým na rast konečnej spotreby domácností. S čím súvisel? So zvýšením reálneho príjmu? Áno, aj. S nárastom spotrebiteľských úverov? Jednoznačne. Rástli okolo 36 mld. korún. S poklesom peňažných úspor obyvateľstva? No áno, o 14 mld. klesli aj peňažné príjmy obyvateľstva. Takže ak hovoríme o tom, že konečná spotreba domácností ťahala ekonomiku v roku 2004, analyzujme aj prečo. A toto mi v správe o štátnom záverečnom účte chýba.
I napriek tomu, že je zaznamenaný pokles rastu konečnej spotreby verejnej správ v roku 2004, nemožno považovať vývoj verejných výdavkov za uspokojivý, ekonomicky a finančne zdôvodniteľný. I naďalej pretrvávajú neproduktívne finančné výdavky súvisiace najmä s vysokými nájmami, s vysokými odmenami verejnej správy, štátnych úradníkov, nakupovaním osobných automobilov. Reforma verejných výdavkov a efektívnosť nakladania z peňazí daňových poplatníkov je teda jednou zo základných ekonomických úloh súčasnej doby, ale aj budúcej doby. A tu mi práve chýba to vyhodnotenie programového rozpočtovania.
Pozitívne hodnotím stav vývoja hrubého fixného kapitálu, ale na tomto stave vývoja má pozitívny trend aj Európska únia a pomoc málo rozvinutým regiónom a štátom. Slovenská ekonomika nevedela zvrátiť nepriaznivý vývoj v salde zahraničného obchodu. Mali sme saldo okolo 35,6 mld. korún., predpokladám, že novými priamymi zahraničnými investíciami raz v budúcnosti sa tento stav môže zlepšiť.
Asi najväčším ekonomických a sociálnym programom bola nezamestnanosť. Viete, keď nastupovala staronová garnitúra v roku 2003, bola nezamestnanosť 17,5 %, v roku 2004, myslím, bola 18,1 a teraz, myslím v roku 2005, 31,3, alebo k 30. 4. je to okolo 17,4. Je dobre, že tento vývoj klesá, ale ja som upozorňoval, v roku 1999 bolo 317-tisíc nezamestnaných, v roku 2004 bolo 480-tisíc, teraz je ich 460-tisíc. Bodaj by sme sa dopracovali aj k číslu 317-tisíc.
Najväčší problém, ktorý tu je, sú regionálne rozdiely. Zvyšuje sa nezamestnanosť predovšetkým v regiónoch, ktoré boli slabé:
- banskobystrický región, budem hovoriť roky 2003 a 2004, z 23,8 na 26,6,
- prešovský región z 20,4 na 22,9,
- košický región z 23 na 25.
Je teda namieste otázka, že tieto regionálne rozdiely sa za roky 2003 a 2004 nepodarilo vláde nejakým spôsobom zvládnuť, a to i napriek tomu, že sú tu pozitívne trendy vstupu Slovenska do Európskej únie.
U koho vzrástla životná úroveň, kde a v akých regiónoch? Problematika sociálno-ekonomických disparít regiónov bola jedna z dôležitých tém, ktoré sa mi podarilo presadiť v Národnej rade Slovenskej republiky. Na základe môjho vystúpenia sa tu v polročných intervaloch hodnotí problematika regionálnych rozdielov a vláda by mala stanovovať aj kritériá alebo úlohy, ktorými chce regionálne disparity riešiť do konca volebného obdobia. V rámci napríklad takýchto správ sme sa dozvedeli, že zavedením rovnej dane sa regionálne disparity zmenšujú. Ja si myslím, že to nie je pravda, pretože zavedením daňovej reformy doplatili na daňovú reformu predovšetkým chudobné regióny - a takisto som túto skutočnosť vedel dokázať. Navrhoval som, aby vláda spracovala daňové a odvodové zaťaženie za roky 2003, 2004 a výhľadovo do roku 2005, 2006. Nestalo sa tak, takže môžeme hodnotiť zatiaľ na základe subjektívnych kritérií. Samozrejme, táto analýza u nás je spracovaná a vieme s ňou vystúpiť.
Inflácia. Miera inflácie za rok 2004 dosiahla úroveň 7,5 %. V predchádzajúcom roku to bolo 8,5 %. Keď sa pozriete na infláciu z dlhodobého hľadiska, po Maďarsku, myslím, sme druhý štát. Áno, je pravda, že ceny potravín išli smerom nadol, ale zoberte si štatistiku inflácií za 10 rokov v rámci Eurostatu a prídete na to, že sme zaujali druhé miesto.
Štátny dlh. K 31. 12. 2004 dosiahol štátny dlh, nehovorím o verejnom dlhu, štátny dlh 523 mld. korún. Od roku 2000 stúpol štátny dlh takmer o 300 mld. korún. Oproti roku 2003 stúpol štátny dlh o 80 mld. korún. Myslím si, že aj nad takýmito číslami by sme sa mali troška pozastaviť. V štátnom záverečnom účte, v štátnom dlhu mi chýbala ekonomická efektívnosť nakladania so štátnymi a finančnými prostriedkami. Asi by sa mali vyhodnotiť finančné prostriedky, ktoré súviseli s obhospodarovaním štátneho dlhu, pretože tvoria hodnotu takmer okolo 30 mld. korún. Myslím si, že je to značná finančná suma, ktorá je veľmi dôležitá aj pre posudzovanie štátneho rozpočtu, verejného rozpočtu, ale aj pre ekonomické nakladanie s finančnými prostriedkami daňovníkov.
Ak hovoríme o daňových príjmoch. Mal som jednu vážnu výhradu, ktorá súvisela s intrakomunitárnymi operáciami a s ich vyhodnotením, keďže táto skutočnosť nie je v štátnom záverečnom účte, budeme hovoriť len o tých veciach, ktoré v štátnom záverečnom účte sú. Hovorí sa o tom, že daňové príjmy za rok 2004 boli vyššie o určitú hodnotu financií, peňazí a aj to viedlo k tomu, že schodok štátneho rozpočtu nebol 78,5 mld., ale 70,3 mld. korún. Vzrastali predovšetkým daňové príjmy na nepriamych daniach - na spotrebných dania a na dani z pridanej hodnoty. Bolo to okolo 21,5 mld. korún oproti roku 2003. Úbytok bol na dani z príjmov fyzických osôb okolo 5,6 mld. korún. Aj táto informácia svedčí o tom, že predovšetkým konečná spotreba bola zaťažená daňami. Ak vychádzame z daňovej reformy, ktorá tu v živote nebola v tejto poslaneckej snemovni prerokovaná, tak jednou zo základných téz daňovej reformy bolo, že nebudeme zdaňovať dvakrát určitú ekonomickú činnosť. Napríklad pri ziskoch pri dani z príjmu právnických osôb. Povedali sme, že zdaníme ich len raz 19-percentnou sadzbou a všetko to, čo je už čistý zisk, nebudeme zdaňovať viackrát. Asi sa pamätáte na moje vystúpenie, keď som hovoril, že teraz pri dani z príjmu zdaňujeme znova tantiémy 19-percentnou sadzbou a to je už čistý zisk. Takže odklonili sme sa od jednej zásady, ktorá bola veľmi dôležitá pre daňovú reformu. Ale keď vieme túto zásadu použiť pri priamych daniach, ja sa potom pýtam: Prečo zdaňujeme spotrebnú daň daňou z pridanej hodnoty? To je takisto dvojité zdaňovanie, vážení páni. To je takisto konečná spotreba, ktorá bola zaťažená dvakrát. Ak niekde pri dani z príjmov sme túto zásadu porušili, tak pri dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach sme ju zaviedli a nechávame ju naďalej takýmto istým spôsobom bežať ďalej.
Výdavky štátneho rozpočtu. Nebudem o nich hovoriť, vyjadril som sa v programovom rozpočtovaní.
Vzťahy Slovenskej republiky k Európskej únii. Hovoril som o 10 mld., ktoré v podstate nevieme analyzovať a nevieme ich vysvetliť. Asi to nemá význam vystupovať ďalej k tejto téme.
Možnože by som chcel ešte upozorniť na jednu vec, ktorá ma metodicky trápila. Mesiac december. Ak sa pozriete na schodky štátnych rozpočtov, prídete na to, že tam stúpol schodok štátneho rozpočtu, myslím, o 37 mld. korún. Čo tak zrušiť mesiac december? Asi by sme deťom zobrali Vianoce, ale ušetrili by sme 37 mld. A potom sa pýtam: Ako vykazujeme jedenásť mesiacov? A ako sa vykazuje aj schodok štátneho rozpočtu v roku 2004? Môžeme hovoriť o tom, že ten schodok je vykazovaný správne? To sú všetko otázky, na ktoré asi sám osobne nebudem vedieť odpovedať. Možnože prídu ďalšie generácie, ktoré sa tým budú zaoberať, pretože súvisia s riadením tohto štátu a s podstatnými problémami.
Ďakujem tým, ktorí si našli chvíľu času na to, aby si ma vypočuli a aby sa možnože zamysleli aj nad problémami, ktoré sú problémami celej tejto spoločnosti. Nechcem vás už ďalej zaťažovať číslami, verím, že raz sa kvalita nášho rozhodovacieho procesu posunie ďalej.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)