B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do tohto bodu. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. A vyhlasujem zároveň aj tento bod programu za skončený.

V rokovaní budeme pokračovať

interpeláciami poslancov.

Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady. Žiadnu písomnú prihlášku som nedostal, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu, to znamená, kto chce predniesť svoju interpeláciu? Piati. Končím možnosť sa prihlásiť do tohto bodu.

Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, ako prvá, potom pán poslanec Fajnor, Ďaďo, Zubo a Vajda.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, mám dve interpelácie. Jednu opätovne na pána podpredsedu Csákyho a jednu na pána ministra školstva Fronca.

Pánovi podpredsedovi Csákymu už tretíkrát budem klásť jednu a tú istú otázku, a to v minulosti som už položila otázku na hodine otázok, nedostala som odpoveď. Ďalej som mu položila tú otázku, ktorú o chvíľu prednesiem ako interpeláciu, dostala som od neho odpoveď, ale odpoveď nebola na to, na čo som sa pýtala. Zo svojej pôvodnej, teda minulej interpelácie prečítam, že mojou základnou otázkou bola otázka: Ako vníma roky trvajúci problém umiestnenia súsošia patrónov Európy.

Dostala som odpoveď, že umiestnenie súsošia je v kompetencii samosprávy, čo som mu vo svojej interpelácii výslovne uviedla, že si uvedomujem, že to je kompetencia samosprávy, že to vnímam, že v tom nie je problém, ale že sa pýtam na niečo iné. Žiaľ, dostala som odpoveď, že to je v kompetencii samosprávy. Ďalej odpoveď bola v tom, že nebol dodržaný postup zákonom stanovený. Znovu som upozornila vo svojej minulej interpelácii, že táto otázka nie je predmetom, pretože Matica slovenská urobila všetko, čo jej predpisoval zákon, len k tomu potrebovala stanovisko primátora mesta, ktorý jej to stanovisko nedal. A práve na toto sa pýtam, ako vníma túto pingpongovú odďaľovaciu hru pán podpredseda vlády, ktorý vlastne ako ústavný činiteľ má národnostné otázky v kompetencii, ktorý sa angažuje práve pri otváraní a pri inštalovaní takýchto sôch, naposledy hunského vodcu Attilu v Číčove a pri ďalších príležitostiach.

Vážený pán podpredseda vlády, opätovne vás interpelujem a znovu zdôrazňujem, že moja základná otázka, na ktorú čakám vašu odpoveď, je: Ako vnímate ako podpredseda vlády tento už roky trvajúci problém? Buďte taký láskavý, už mi neodpovedajte na to, na čo sa nepýtam, buďte taký milý, nedávajte mi poučenia v koho kompetencii to je, lebo už minule som vám napísala, že viem, v koho kompetencii to je, ale ja sa pýtam na vaše vnímanie, a preto vás prosím, len na toto mi odpovedajte. To je prvá interpelácia.

Druhá interpelácia je na pána ministra Fronca. Dovoľte mi, aby som ju prečítala. Vážený pán minister, interpelujem vás na základe získaných signálov od občanov, že ste bez akýchkoľvek podkladov dali na Katedru fyzikálnej chémie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie v Bratislave, t. j. na katedre, na ktorej je váš syn v doktorandskom štúdiu, 15 miliónov korún na prístroj, keď takýto prístroj má iná katedra tej istej fakulty. Podľa informácie občanov, ktorí poznajú situáciu na uvedenej fakulte, moderný prístroj toho istého druhu dostala iná katedra pred dvomi rokmi z Kanady a tento prístroj môže pokryť potreby aj ďalších katedier. Za biednej finančnej situácie, aká je v rezorte školstva, keď niektorým školám zateká do učební, keď niet peňazí na vybudovanie štandardných splachovacích toaliet a pod., podľa môjho názoru je neefektívne posúvať financie tam, kde si situácia nevyžaduje urgentné riešenie.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žiadam vás, pán minister, aby ste mi odpovedali na nasledujúce otázky. Opätovne prosím pána ministra, aby odpovede boli na otázky.

Prvá otázka. Považujete uvedených 15 mil. Sk za účelne investované peniaze?

Druhá otázka. Je veľkou náhodou, že sa takáto štedrosť prihodí práve katedre, na ktorej má váš syn doktorandské štúdium?

Tretia otázka. V procese rozhodovania o pridelení uvedených financií na katedru fyzikálnej chémie bola známa informácia, že takýto prístroj má iná katedra tej istej fakulty a dostala ho pred dvoma rokmi z Kanady?

Otázku, či ste vy dali tých 15 miliónov, som vám ako priamu otázku nedala. Predpokladám, že budete na ňu reagovať, keďže ste už v tlači reagovali a vašu odpoveď poznám, takže asi dostanem tú istú informáciu, preto vám kladiem tieto tri konkrétne otázky.

Vopred obidvom členom vlády ďakujem za ich, zdôrazňujem, konkrétne odpovede a odpovede na priamo položené otázky.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Dávam slovo pánovi poslancovi Fajnorovi. Nech sa páči, môžete interpelovať.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

Vážený pán predseda vlády, 18. mája 2005 vláda schválila rozpracovanie opatrení Akčného plánu rizikového kapitálu Európskej únie na podmienky Slovenskej republiky. Odvoláva sa na plnenie cieľov Lisabonskej agendy. Súčasťou úloh, ktoré prijala vláda, je návrh z dielne ministerstva hospodárstva na odstránenie legislatívnych bariér, preinvestovanie inštitucionálnych investorov do fondov rizikového kapitálu. Vláda tak otvára priestor na prehodnotenie súčasného zákona o poisťovníctve tak, aby mohli investičné portfóliá dôchodkových fondov obsahovať aj fondy rizikového kapitálu. V súčasnosti totiž môžu dôchodcovské správcovské spoločnosti, resp. budúce doplnkové dôchodkové spoločnosti nadobúdať do majetku v dôchodkových fondoch len zákonom definované finančné zdroje. Je mi známe, že vo vyspelom finančnom svete zdrojom financovania hospodárskeho rozvoja je rizikový kapitál. Tiež viem, že dôchodkové fondy a poisťovne sú významným investorom v rizikových projektoch a fondoch rizikového kapitálu. Toto ma vo vašej odpovedi však nezaujíma. Zaujíma ma iná skutočnosť. Môže sa totiž to tak konať iba vďaka vyspelosti trhu, na ktorom pôsobí rizikový kapitál. Vaša vláda sa však pustila opačnou cestou. Chcete, aby dôchodkové fondy a poisťovne, ktoré ste len teraz rozbehli, použili zverené prostriedky občanov na účely rozvoja trhu. V tomto prípade robíte spätné postupy a každý odborník v oblasti rizikového kapitálu vám povie, že tu nejde o riziko, ale doslova o hazard.

Žiadam vás, aby vláda prijala čo najskôr záruky, ktorými bude zabezpečené, že občania, ktorí vložili svoje prostriedky do týchto spoločností, neskončia ako pri finančných aférach nebankových subjektov. Aby sa nestalo, že namiesto dôchodkov našim dôchodcom zostanú, žiaľ, len oči na plač. Žiadam vás, aby vláda zaručila istý stupeň zhodnotenia vložených financií do spoločnosti, aby občania dostali vyplatený aspoň minimálny zisk. Žiadam vás, aby ste zabezpečili, aby občania dostali aspoň minimálny výnos.

Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Ďaďo, ďalší, ktorý vystúpi s interpeláciou, nech sa páči, máte slovo.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. V zmysle § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu.

Moja interpelácia znie: Vážený pán predseda vlády, zákon č. 320/2002 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 1. 7. 2002. Svojou interpeláciu vám dávam na vedomie, že od času účinnosti, t. j. od 1. 7. 2002, dokedy sa mali výsluhové dôchodky zvýšiť trikrát najneskôr k 1. 12. každého roku, došlo k zvýšeniu len v roku 2003, čo znamená, že v rokoch 2002 a 2004 neboli zvýšené. Je mi veľmi dobre známe, že riešenie tohto problému sa stalo horúcim zemiakom v rukách ministra obrany a ministra financií Slovenskej republiky. Návrh na riešenie bol podľa záznamu rokovania vlády, podľa záznamu 120. rokovania vlády stiahnutý a bolo uložené ministrom obrany a vnútra predložiť na rokovanie vlády analýzu hospodárenia osobitných účtov. Uvedený materiál bol v lehote spracovaný a na rokovanie vlády predložený. Vláda ho však na svojom 127. rokovaní z programu vypustila.

Pýtam sa vás, vážený pán predseda vlády, dokedy bude definitívne tento problém vyriešený a dôchodcom budú výsluhové dôchodky vyplatené tak, ako im to v zmysle zákona prislúcha?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zubo, nech sa páči, ďalší s interpeláciou.

S. Zubo, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v zmysle platných právnych predpisov predkladám jednu interpeláciu na predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu v takomto znení:

Vážený pán predseda vlády, ako je všeobecne známe, k 1. januáru 2005 došlo k rozdeleniu Železničnej spoločnosti Slovenskej republiky na dve štátne akciové spoločnosti, a to

1. Železničná spoločnosť Slovensko na zabezpečenie osobnej prepravy a

2. Železničná spoločnosť Cargo Slovakia na zabezpečenie nákladnej prepravy.

Takýmto rozdelením železníc vznikla potreba pre Železničnú spoločnosť Slovensko riešiť prevádzkové otázky v oblasti technickej vybavenosti a údržby vozového parku a lokomotív. Logicky z týchto skutočností vyplýva, že na zabezpečenie potrebných služieb pre Železničnú spoločnosť Slovensko v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní bude vypísaná verejná súťaž, prostredníctvom ktorej sa nájde pre spoločnosť najvýhodnejší dodávateľ požadovaných služieb. Skutočnosť je však iná. Podľa môjho názoru v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní realizáciou úloh súvisiacich so zabezpečením technických potrieb spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko, jej potreby, predovšetkým prenájom ťažných rušňov, opravy prostriedkov vo vlastníctve Železničnej spoločnosti Slovensko a celý rad ďalších, sú zadávané formou priamych objednávok bez výberového konania spoločnosti Cargo Slovakia.

Vážený pán predseda vlády, dovoľte, aby som vám v súvislosti s uvedenými skutočnosťami položil niekoľko otázok:

1. Popierate skutočnosť, že pri rozdelení železníc Slovenska došlo k účelovému rozdeleniu, na jednej strane stratová časť ostala vo vlastníctve štátu a zisková časť, počíta sa s ňou, že bude privatizovaná, a k tomu všetkému táto dostala ešte aj bonbónik na tortu v podobe železničných dép a ďalších zariadení, bez ktorých štátna spoločnosť Železničná spoločnosť Slovensko nie je schopná zabezpečiť prevádzku?

2. Sú to len klebety a či závistlivé reči, ktoré tvrdia, že v novovzniknutom lukratívnom súkromnom podniku, s ktorým sa počíta, že teda bude privatizovaný, Cargo Slovakia, od ktorého služieb a technického vybavenia závisí prevádzka Železničnej spoločnosti Slovensko, jedným z rozhodujúcich riadiacich pracovníkov je váš brat?

3. Čo viedlo vládu k tomu, že zo siete štátnej Železničnej spoločnosti Slovensko boli vyčlenené pre ňu nevyhnutné potrebné rušňové depá a opravárenské dielne a tieto boli pričlenené do spoločnosti Cargo Slovakia určenej na privatizáciu s vedomím, že po privatizácii Cargo Slovakia štátny podnik Železničná spoločnosť Slovensko bude odkázaná s bežnými a strednými opravami svojho vozového a lokomotívového parku na dobrosrdečnosť a či ochotu súkromnej spoločnosti Cargo Slovakia?

4. Nemáte pocit, že ide o vytvorenie lukratívneho obchodu pre súkromnú spoločnosť Cargo Slovakia na úkor daňových poplatníkov Slovenskej republiky?

5. Skutočne nemáte pocit, že v celej tejto záležitosti je až neuveriteľne veľa náhod a nedorozumení, ktoré jednoznačne smerujú v neprospech daňových poplatníkov Slovenska a v prospech spoločnosti Cargo Slovakia, v ktorej, ako sa tvrdí, pracuje aj váš brat?

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný s interpeláciou vystúpi pán poslanec Vajda, nech sa páči.

M. Vajda, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku interpelujem ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Zsolta Simona.

Vážený pán minister, Beša je malá obec v okrese Michalovce, kde pôsobí poľovnícke združenie ERENA. Má 23 členov a dosiaľ v tejto lokalite malo revír s výmerou 3 140 ha, o ktoré sa združenie vždy vzorne staralo a čestne vyhlasujem, že si ctili zákony, dodržiavali plány lovu a vzorne sa starali o zver. Dlhodobo dosahovali nadpriemerné výsledky a posledné štyri roky boli vyhlásení ako najlepšie poľovnícke združenie v okrese. Sú to výsledky dlhodobej cieľavedomej práce členov združenia. Patričnú pozornosť venujú aj výchove dorastu a družstvo mladých poľovníkov sa v roku 2004 umiestnilo v celoslovenskej súťaži na druhom mieste. 16. januára 2005 im skončila zmluva o prenájme revíru. Z toho dôvodu včas pripravili aj podali žiadosť na obvodný lesný úrad o uznanie revíru, aby mohli uzavrieť nájomné zmluvy s vlastníkmi pôdy. Prácne zabezpečili doklady preukazujúce vlastníctvo k pôde a v žiadosti o uznanie revíru verifikovali vyše 900 ha pôdy s tým, že zvyšok revíru žiadali pričleniť. Hranice revíru prísne rešpektovali.

Všetko bolo na dobrej ceste, kým starosta obce Beša pán Titka spolu so starostom obce Veľké Raškovce pánom Jakabom a občanom obce Oborín pánom Rezešom vytvorili nové združenie s názvom KOJONA. Žiadali taktiež uznanie revíru s výmerou asi 1 800 ha, čo zákon pripúšťa. Uvedeným pánom bolo ponúknuté členstvo v združení so zreteľom na zachovanie pôvodných hraníc revíru. Ponuku neprijali. Nasledovali správne konania o žiadostiach. Správny orgán poskytol protistrane dvakrát lehotu po tridsať dní, aby v týchto lehotách verifikovali výmeru najmenej 500 ha od vlastníkov pôdy. Čo je tá najmenšia možná výmera, ktorú žiadatelia mali preukázať priamo s podanou žiadosťou. Keďže obe tieto lehoty nesplnili a potrebnú výmeru nepreukázali, správny orgán konanie o uznanie revíru protistrane zastavil.

Lenže do konania osobnou návštevou dňa 8. apríla 2005 na Obvodnom lesnom úrade v Michalovciach ste zasiahli osobne vy, pán minister. Protiprávne ste požadovali, aby tento orgán porušil zákon a žiadosti vyššie uvedeným vyhovel. Takže môžem smelo konštatovať, že ste zneužili svoje postavenie ministra. Na tej skutočnosti, že nebola verifikovaná zákonom predpísaná 500 ha výmera, sa však nič nemohlo zmeniť a rozhodnutie sa stalo právoplatným. Načo by bola protistrana oslovovala drobných vlastníkov, preukázala ich vlastnícke právo a cestovala po Slovensku zabezpečiť ich podpisy, keď cieľ mohli dosiahnuť aj iným spôsobom?

Dňa 3. februára 2005 bola vyhotovená a 8. marca 2005 bola podpísaná zmluva o nájme medzi Slovenským pozemkovým fondom a zástupcom nového poľovného združenia OVRB Oborín. Zmluva bola zaregistrovaná na obvodnom lesnom úrade 4. apríla.

Na celom Slovensku je prax, že v prípade záujmu viacerých vlastníkov o ten istý revír sa postupuje tak, že Slovenský pozemkový fond a štátne lesy uzatvárajú nájomnú zmluvu s tým vlastníkom, ktorý verifikuje najväčšiu výmeru konkrétneho revíru. V tomto prípade združenie ERENA verifikoval asi 900 ha a OVRB len 390 ha. Zásady sú zrejme na to, aby sa porušovali.

Keďže žiadateľ okolo združenia OVRB Oborín neuspel so žiadosťou o uznanie revíru, tak využil svoje mocenské postavenie v Slovenskom pozemkovom fonde, ako aj v Lesoch Slovenskej republiky za vášho aktívneho prispenia, pán minister. Nájomná zmluva sa teda neuzavrela s väčšinovým žiadateľom, ale s menšinovým. Citovaná zmluva je toho jasným dôkazom. Slovenský pozemkový fond, združenie ERENA spravuje výmeru 890 ha a Lesy Slovenskej republiky 309 ha. OVRB Oborín sa tak stane väčšinovým nájomcom vďaka politickému a mocenskému požehnaniu.

Pýtam sa, pán minister, prečo nebolo vyhovené väčšinovému žiadateľovi? Pred zákonom by mali byť všetci rovní, a teda aj v tomto prípade. Verím, že sa touto záležitosťou budete zaoberať s patričnou pozornosťou, a žiadam vás, aby ste ma informovali o výsledku písomne.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný v interpeláciách, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať v rokovaní o

návrhu na riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla (tlač 1147).

Prosím pána ministra Tótha, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a v zastúpení pani Brestenskej miesto pre spravodajcov zaujme miesto pani poslankyňa Dolník.

V rozprave budeme pokračovať. Sú prihlásení ešte dvaja poslanci, pán poslanec Ondriaš ako prvý, pani poslankyňa Martináková posledná, ako druhá.

Pán poslanec Ondriaš, máte slovo, nech sa páči.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, vystúpim veľmi krátko. V podstate tu diskutujeme o návrhu na riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla, je to tlač 1147. Ja mám len jednu poznámku, lebo pre mňa je neuveriteľné a stále ma fascinuje, že za 16 rokov nemôžete dostavať Národné divadlo z vlastných zdrojov. Keď si predstavím, že by sme my občania od vás chceli, aby ste postavili niečo také ako Východoslovenské železiarne z vlastných zdrojov na zelenej lúke za šesť rokov, tak nepoviem, tak môžeme o tom diskutovať, že kedy sa to dostavia atď. alebo že by sa mal postaviť nový Slovnaft na zelenej lúke alebo nová atómová elektráreň, ale tu hovoríme 15 rokov o dostavbe Národného divadla. Ja si myslím, že raz by sme mohli aj diskutovať o tom, že ako je to možné, že nie ste schopní postaviť na Slovensku nič.

Ja by som vyzval pána ministra, ktorý je tiež bojovník proti socializmu, proti komunizmu, aby sa uňho prejavila nejaká sila mužnosti, aby si povedal ako chlap, že budeme lepší ako komunisti, a keď dokázali postaviť Východoslovenské železiarne za šesť rokov, tak my postavíme ešte lepšie železiarne za päť rokov a že to divadlo dostavíme za pol roka. Lebo keď si uvedomím, že hrubý domáci produkt na Slovensku v stálych cenách je už o 29 % vyšší, ako bol v roku 1989, že sa sprivatizoval majetok za 550 mld. korún, že sme si požičali ďalších 800 mld. korún a nemáme peniaze ani na dostavbu Národného divadla, tak je pre mňa neuveriteľné, čo sa to v tomto štáte deje.

Pán minister, vaša správa by mohla mať aspoň jednu stranu o tom, ako je to možné.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Martináková.

Z. Martináková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, považujem za takú svoju malú povinnosť vystúpiť k tejto téme v parlamente, pretože som bola jednou z iniciátoriek mimoriadnej schôdze k dostavbe Slovenského národného divadla a skutočne sme sa vtedy úprimne usilovali túto tému otvoriť vo verejnosti a poukázať na riešenia tejto veľmi citlivej kauzy. Po tom vývoji aj zmene na ministerstve kultúry dovoľte mi z tohto miesta konštatovať, že zdravý rozum a odborné argumenty zvíťazili nad záujmami a mocou peňazí. Nestáva sa to v politike často a chcem to z tohto miesta oceniť.

Chcem oceniť aj to, že pán minister dostal celý problém, ktorý bol diskutovaný na rôznych fórach a na rôznych úrovniach, dostal do nejakého šíku, z ktorého sa už naozaj dá ten problém vylusknúť a do budúcnosti verím, že aj k spokojnosti mnohých, asi nie všetkých, ale mnohých zainteresovaných aj riešiť. Myslím si, že pán minister na základe všetkých odborných argumentov dospel k tomu, o čom sme sa my dozvedeli na poslaneckom prieskume, ktorého som sa aj ja zúčastnila, umožnili mi to kolegovia z výboru pre kultúru, vzdelanie, médiá, šport, ten dlhý názov, čo má výbor, a mohla som byť pri tom. My sme dostali na ministerstve kultúry podklady, ktoré sa týkali celého vývoja dostavby Slovenského národného divadla až po ten moment, keď sa objavilo riešenie v podobe zmluvou s Trudheimom, a zo všetkých odborných analýz, ktoré sme na tomto poslaneckom prieskume dostali k dispozícii, skutočne vyplývala jedna vec, že nielen s ohľadom na špecifickosť tohto problému, ale aj všetky ekonomické odborné analýzy hovorili o tom, že Slovenské národné divadlo treba dostavať z verejných zdrojov. Toto bol základný poznatok, ktorý sme na tomto poslaneckom prieskume dostali do rúk od všetkých odborníkov. Či to boli odborníci z ministerstva kultúry alebo nezávislá komisia, ktorú si ešte predchádzajúci minister Chmel zriadil na svojom ministerstve, a aj z ďalších úst odborníkov, ktorí neboli priamo v exekutíve do tohto problému zainteresovaní.

Takže naozaj môžem teraz konštatovať, že toto odborné stanovisko sa dostalo na svetlo sveta. Ja tu mám k dispozícii materiál, ktorý sme k tejto tlači dostali, Dodatok zásady nového návrhu na doriešenie financovania Slovenského národného divadla a tu v predkladacej správe je uvedené, na čom sa všetci zainteresovaní zhodli a na čom sa nezhodli. A z toho, čo tu je uvedené, na čom sa všetci zainteresovaní nezhodli, z toho aj vyplýva nejaký ďalší postup, alebo to, kde môžeme ešte očakávať nejakú možno aj vášnivú diskusiu alebo rozpory. To je naozaj budúcnosť pozemkov v okolí novostavby. Tu sa uvádza, že navrhovaný je predaj, prenájom, štátne vlastníctvo. Nezhodujú sa zainteresované strany, kto bude prevádzkovateľom Slovenského národného divadla. Navrhovaný je súkromný i štátny prevádzkovateľ a nezhodujú so vo financovaní dostavby, teda navrhnuté sú verejné zdroje, súkromné zdroje a ich kombinácia. Dúfam, že toto už sa bude riešiť podľa toho, čo bolo povedané, že z verejných zdrojov.

Nemyslím si, že máme celý problém dostavby Slovenského národného divadla za sebou. Tá súkromná spoločnosť bude určite budiť pozornosť aj nás a myslím, že pán minister si uvedomuje, že budeme celý proces sledovať ešte aj naďalej, aby sa nejaká, a teraz použijem názov Trudheim len ako príklad toho, že nevýhodná zmluva nerealizovala, ako to bolo v prípade Trudheimu, v podobe tej správcovskej spoločnosti, ale to je vec, ktorá je nejakým ďalším krokom, ktorá sa bude riešiť v budúcnosti, tak ako tu predo mnou povedal pán kolega Jarjabek a dal v tomto znení aj návrhy na ďalšie uznesenia.

My sme, nielen ja, ale aj viacerí iní poslanci sme tvrdo atakovali nastupujúceho pána ministra ešte predtým, ako vstúpil, alebo teda ujal sa svojej funkcie a bol vymenovaný a dnes, myslím si, že všetci, aj pán Čaplovič, aj pán poslanec Jarjabek a ja to veľmi rada robím, môžeme konštatovať, že pán minister zatiaľ tie kroky, ktoré urobil, tak ich musíme oceniť. Nechcem sa ďalej okolo toho rozoberať, len som cítila naozaj potrebu z tohto miesta uviesť tieto veci. Budeme túto dostavbu aj financovanie sledovať aj ďalej, ale ja som naozaj veľmi rada, že sa podarilo upokojiť celú situáciu. A že sa podarila ešte jedna vec, že sa nejakým tlakom, ktorý sme aj tu vyvinuli v parlamente, hoci bola potrebná mimoriadna schôdza, že sa podarilo túto tému obnažiť, veľmi odborne analyzovať a že sa podarilo dospieť aj k nejakému riešeniu.

Zvlášť v čase, keď sa naozaj ozývajú zo všetkých strán hlasy, aby sme sa vážne začali obracať k nejakým hodnotám v našej spoločnosti, lebo na to doplatíme. Lebo v každej etape vývoja spoločnosti by sme mali po sebe nejaké tie hodnoty zanechať. Je to pravda. Ja som od začiatku bola zástancom aj toho, aby sme zekonomizovali vzťahy v kultúre. Ja som to na tú tému mala naozaj vystúpenie, kde som hovorila o istej pridanej hodnote kultúry, s ktorou sa obchoduje v každej krajine, kde sú umelci naozaj nositeľmi tých, ktorí sa podieľajú na tvorbe hrubého domáceho produktu, kde je kultúra naozaj aj spôsobom, ako lákať turistov do krajiny, ako aj inými službami na kultúre zarábať v dobrom zmysle slova. A myslím si, že pri dobrom manažmente Slovenského národného divadla, aj vrcholnej scény, aj našich ďalších vrcholných scén, by sme naozaj mohli dosiahnuť to, že tá kultúra by nebola považovaná iba za prívesok štátneho rozpočtu, na ktorý treba v každom štátnom rozpočte hľadať veľké zdroje peňazí a hovoriť, odkiaľ sa vezmú, ale aj na to, aby sme si ju vážili, aby sme mali naozaj svetu čo ukazovať a predávať.

Ja som nedávno čítala veľmi dobrú kritiku na knihy Winstona Churchilla o dejinách Británie a ten kritik, neviem si spomenúť na jeho meno, nie je to podstatné, skonštatoval, že vlastne Winston Churchill vo všetkých svojich knihách, ktoré sú pomerne rozsiahle, každý, kto ich čítal, to vie, vlastne sa dostáva vždy k jednému bodu. Čo pomáha všetkým národom prežiť a čo sú to tie znaky, ktoré odlišujú jeden národ od druhého. A vždy ho budú odlišovať. A zistil, že je to veľmi jednoduché. Je to jazyk a kultúra. Je to také jednoduché, že ma to až zarazilo. Je skutočne pravda, je to jazyk a kultúra, ani nie ekonomické vzťahy, ani nie HDP, ani nie naozaj čísla, ani nie vstup nadnárodných koncernov, to už vôbec nie, ale je to práve jazyk a kultúra, ktorými sú Angličania Angličanmi od nepamäti a aj Slováci Slovákmi od nepamäti, a kým budú mať jazyk a kultúru, tak naozaj budú Slovákmi a budú odlíšiteľní od iných.

Takže na záver naozaj by som chcela skonštatovať, že tá ochrana kultúry a hodnôt má svoje miesto v každodennej politike. Nemali by sme na to zabúdať pri každom riešení, ktoré sa pripravuje.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Jarjabek, pani poslankyňa Rusnáková. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som sa poďakovať a zároveň nadviazať na pani poslankyňu Martinákovú, ktorá absolútne presne, absolútne presnou argumentáciou popísala ten stav, ktorý tu bol a vlastne v súčasnosti je. Absolútne presne, nakoniec ako vždy. Len na margo toho, viete, my nemôžeme byť ešte teda, vydržme s tým, vydržme s tým optimizmom ešte trošku preto, lebo naozaj je tu v tejto chvíli len chcenie ministra, ktoré sa bude musieť realizovať a ktoré môže naraziť na všeličo. My naozaj toto chcenie pána ministra chceme v plnej šírke podporiť, avšak žijeme v ovzduší nedôvery všeobecne v tejto spoločnosti a žijeme v tom ovzduší nedôvery na základe skúseností, čiže preto dôverujme opatrne, ale dôverujme.

Mám taký pocit, že tá celá situácia ešte určite nadobudne mnoho diskusií, lebo prevádzka v tejto chvíli nie je jasná a to bude po dostavbe to najpodstatnejšie, na čom sa budú musieť odborno-profesijno-profesionálne kruhy, ktoré s touto problematikou pracujú, dohovoriť.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Rusnáková.

E. Rusnáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, k materiálu, ktorý ste predložili, mám tri pripomienky, o ktorých som informovala aj na zasadnutí nášho výboru. Dovoľte mi ich zopakovať.

Samozrejme, tento materiál vytvára istý predpoklad na kompromisné riešenie, na hľadanie riešení, ktoré reagujú aj na to, čo vravela kultúrna obec, aj na to, čo vraveli poslanci. Treba však povedať, že národné divadlá obvykle vo svete fungujú ako verejnoprávne inštitúcie alebo ako akciové spoločnosti, alebo spoločnosti holdingové. Vy ste vo výbore informovali, že máte záujem zriadiť Slovenské národné divadlo pravdepodobne zo zákona ako novú verejnoprávnu inštitúciu. Dnes som sa dočítala, že v podstate rozmýšľate o tom, že by to mala byť nezisková organizácia. Medzi verejnoprávnou inštitúciou a neziskovou organizáciou je veľký rozdiel, takže ja budem očakávať, k čomu sa nakoniec prikloníte.

Chcem sama za seba v tejto chvíli povedať, poznajúc formu iných inštitúcií z tejto oblasti, že verziu verejnoprávnej inštitúcie považujem v každom prípade za lepšiu, pretože kontrolné mechanizmy zo strany štátu sú predsa len iné aj v súvislosti s nakladaním majetku. Určite bude veľmi dôležité, ako sa rozhodne vláda aj vo vzťahu k tomu, kto bude správcom novostavby. Ja si myslím, že túto budovu by malo spravovať Slovenské národné divadlo, a nie nejaká nová príspevková organizácia špeciálne na to zriadená. Prosím, keď dospejete k definitívnej verzii, aby ste nám ju predložili vo výbore pre vzdelanie a kultúru, aby sme o nej mohli ďalej diskutovať.

Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, želáte si záverečné slovo? Nech sa páči.

F. Tóth, minister kultúry SR: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcel by som na začiatok poďakovať za ocenenie k tomu návrhu. Samozrejme, teší ma, že poväčšine sa zhodneme a tie detaily, verím, že vydiskutujeme.

K tým detailom by som chcel povedať, že chcel by som prelomiť tú nedôveru, ktorá tu zaznela k tej správcovskej spoločnosti. A vnímam to tak naozaj, že máme tu dve názorové platformy, jedných nazvem ekonómov, jedných nazvem kultúrnikov alebo kultúrnu obec, a každá vníma niečo iné. Ekonómom je naozaj jedno, kto vlastní ten priestor. Podstatné je, čo sa tam robí a za aké peniaze. Kultúrnej obci je absolútne bytostné, aby to vlastnil štát. Je pre nich veľmi ťažké, aby to vlastnil niekto iný.

Preto som vyšiel v ústrety tomu, že bude to vlastniť štát, celú tú novostavbu. Ale zase ekonómom nie je ľahostajné, aká je motivácia na efektivizovanie tých priestorov, aká je motivácia na ďalšie prenájmy, a kultúrnikom je jedno, či to bude efektivizovať "správcovská spoločnosť", alebo priamo SND samotné. Lenže zase tým ekonómom to nie je jedno, pretože si uvedomujú, že to SND nebude mať takú motiváciu na tú efektivizáciu. Snažil som sa medzi týmito protipólmi vyjsť v ústrety v tom kompromise, že som ponúkol to štátne vlastníctvo, ale zároveň som vyšiel v ústrety tým ekonómom, že to bude špecializovaná organizácia na to určená.

Tá správcovská spoločnosť sa bude teda starať len o novostavbu. Historická budova bude plne v správe SND a správcovská spoločnosť s ňou nebude mať nič spoločné, bude sa starať len o to. Výhody vidím v tom, že bude špecializovaná, určená len na efektivizáciu toho priestoru a pripustí konkurenciu dovnútra, kultúrnu konkurenciu, umeleckú konkurenciu, ktorá bude zase hnacím motorom pozdvihnutia možnože úrovne v SND vo všetkých jeho oblastiach, pretože jednoducho bratislavskí diváci budú mať možnosť výberu, vybrať si také divadlo, takého poskytovateľa, čo bude vytvárať, samozrejme, tlak na kvalitu pre všetkých.

Čo sa týka tej prevádzky. Samozrejme, rátame s tým, že v tej prevádzke budú aj také námety, ako ste povedali, pán poslanec, ako divadelné festivaly atď. A práve tu vidím v tom výhodu, že náklady takého divadelného festivalu nebudú nákladmi SND, ale budú nákladmi práve tej správcovskej inštitúcie a de facto tým budú nákladmi ministerstva kultúry. Pretože áno, bude to potom naša politika, že ako zabezpečíme divadlu z Nitry, že pôjde do Bratislavy hrať, a ako to prefaktúrujeme, prefinancujeme tej správcovskej spoločnosti, ale SND nebude mať s tým nič spoločné, pretože SND sa bude starať len o svoje hodiny, o svoje priestory, ktoré využíva, a toto všetko práve bude na ťarchu tej správcovskej spoločnosti.

Na záver si dovolím, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, všetkých vás pozvať v septembri 2006 na premiéru do novopostavenej budovy Slovenského národného divadla.

V. Veteška, podpredseda NR SR: To je veľmi dôležitá poznámka, ktorú na záver pán minister povedal. Nemám právo komentovať a bodaj by sa to stalo, aby to Národné divadlo fungovalo. To si dovolím povedať, neporuším rokovací poriadok.

Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a rád by som vás informoval o tom, že z hľadiska lepšej organizácie práce pri rokovaní, prerokúvaní dokumentov teraz prerokujeme za sebou dokumenty, ktoré predkladá minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Pavol Prokopovič. Bude to tlač 1169, za sebou, tam je spravodajca pán Köteles, potom je tam tlač 1166, spravodajca pán Stanislav Janiš, tlač 1216, spravodajca pán Janiš a tlač 1184, kde je spravodajca pán Farkas, a správu predkladá ešte aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Jasovský. Keďže pán Farkas tu ešte v tejto chvíli nie je, začneme materiálom a je to správa, pán minister, pre informáciu,

správa o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky za rok 2004.

Materiál vlády ste dostali ako tlač 1169 a z poverenia vlády Slovenskej republiky to uvedie pán minister Prokopovič, v zastúpení za pána ministra Ruska uvedie pán minister Prokopovič. Všetko v súlade s predpismi... (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa...

Vystúpi pán minister Prokopovič. Koniec.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uvádzam tlač 1169 v zastúpení pána podpredsedu vlády Ruska. Budem mu tlmočiť vaše vrelé požiadavky na jeho prítomnosť. Bol som požiadaný v zmysle rokovacieho poriadku, keďže má neodkladné záležitosti mimo Bratislavy teraz v popoludňajších hodinách.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť vám správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky za rok 2004. K vypracovaniu predmetnej správy pristúpil Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky v zmysle § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní atómovej energie. Správa Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky za rok 2004 obsahuje hlavné činnosti Úradu jadrového dozoru, teda dozor nad bezpečnosťou jadrových zariadení v Slovenskej republike, plnenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti využívania jadrovej energie, činnosti v oblasti havarijnej pripravenosti, významné aktivity v medzinárodnej spolupráci a pri informovaní verejnosti.

V legislatívnej oblasti najdôležitejšou udalosťou bolo postupné schvaľovanie nového zákona o mierovom využívaní jadrovej energie a príprava nových vykonávacích vyhlášok k tomuto zákonu. V oblasti posudzovania a hodnotenia Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky venoval veľkú pozornosť najmä dokumentácii týkajúcej sa modifikácií a zmien, ktoré sa realizujú v rámci modernizácie jadrovej elektrárne V 2, dokumentácii vypracúvanej pre odstavenie jadrovej elektrárne V 1, ale tiež aj iným projektom, ktoré sú pripravované pre našej jadrové zariadenia na prepracovanie rádioaktívnych odpadov.

V rámci inšpekcií sa Úrad jadrového dozoru zameral na kontrolu plnenia zákonných požiadaviek, na kontrolu súladu medzi bezpečnostnou dokumentáciou a reálnym vyhodnotením, resp. skutočným uplatňovaním tejto dokumentácie. Na základe posudzovaných informácií a výsledkov z inšpekcií je možné vo všeobecnosti konštatovať, že jadrové zariadenia na Slovensku boli v roku 2004 prevádzkované bezpečne a spoľahlivo, bez závažných udalostí, ktoré by mali neprimeraný vplyv na personál, obyvateľstvo alebo životné prostredie. Najvýznamnejšou udalosťou v oblasti plnenia medzinárodných záväzkov v roku 2004 bola ratifikácia Dodatkového protokolu k Zmluve o nešírení jadrových zbraní, ktorou sa Slovenská republika pripojila k požiadavke na transparentné a jednoznačné využívanie jadrovej energie iba na mierové účely.

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa zástupcovia úradu pravidelne zúčastňovali zasadnutí pracovných výborov a skupín Komisie a Rady. Úrad jadrového dozoru sa aj v minulom roku aktívne zapájal do spolupráce s medzinárodnými organizáciami a združeniami, ako sú Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, Organizácia Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, Agentúra pre atómovú energiu pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ďalej spolupracoval s komisiami Európskej únie a ďalšími medzinárodnými odbornými inštitúciami. V rámci bilaterálnych kontaktov prebiehala spolupráca nielen so susednými štátmi, ale aj s USA, Spolkovou republikou Nemecko, Japonskom a Veľkou Britániou.

Správa o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky za rok 2004 bola prerokovaná a vzatá na vedomie na rokovaní vlády Slovenskej republiky uznesením č. 371 z 10. mája 2005.

Ďakujem, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Žiadam teraz povereného člena výboru pre životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Lászlóa Kötelesa, aby podal správu o prerokovaní dokumentu vo výboroch.

L. Köteles, poslanec: Ďakujem. Vážená Národná rada, pán predsedajúci, pán minister, dovoľte, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní správy o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 230 dňa 21. júna 2005. Vážená Národná rada, správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 24. mája 2005 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky predkladá správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory správu prerokovali v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 584 z 9. júna a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 224 zo 7. júna odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.

Ďakujem. Pán predsedajúci, skončil som.