V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ja vás preruším na chvíľu. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, v poslaneckom grémiu pána predsedu došlo k dohode, že hlasovanie o všetkých šiestich zdravotníckych zákonoch, ktoré teraz prerokúvame, bude zajtra o 10.30 hodine. Zároveň vás prosím, aby ste zachovali pokoj počas vystúpenia pána poslanca Pašku, aby sme mali plynulý priebeh.

Nech sa páči, pán poslanec.

P. Paška, poslanec: Dámy a páni, keď dovolíte, budem pokračovať osemnástym pozmeňujúcim návrhom napriek tomu, že sa to niektorým kolegom zdá dlhé, je to v súlade s rokovacím poriadkom a pozmeňujúce návrhy prichádzajúce z pléna je nutné predniesť v plnom znení, takže pán kolega Cuper, právo je právo.

Takže bod 18 pozmeňujúceho návrhu. V § 16 ods. 6 písm. b) sa menia číslice 14 na 10 a 7 na 5. Odôvodnenie: Vyplýva to zo zmeny v bode 14 ods. 5 a 6.

Devätnásty návrh. V § 17 ods. 2 za písm. b) doplniť e) a f), opäť to súvisí s doplnením kategórií.

Dvadsiaty bod. V § 17 ods. 3 za § 11 vložiť text ods. 1 písm. e) a a). Odôvodnenie: Súvislosť so zmenou v bode 6 doplnenie § 11 o platiteľov.

Dvadsiaty prvý návrh. V § 17 ods. 7 vypustiť. Odôvodnenie: Ide o nezmyselné ustanovenie. Riešenie neplatenia poistného je uvedené v nasledujúcich paragrafoch.

Dvadsiaty druhý bod. (Ruch v sále.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte raz poprosím o pokoj v rokovacej sále, naozaj sú to nedôstojné podmienky na prednesenie pozmeňujúcich návrhov, ktoré prednáša pán poslanec Paška. Nie je tu pokoj, vážení, musím vám úprimne povedať, že nie je tu pokoj a ja nemám ani radosť z toho, že vážených ľudí som povinný upozorniť, ale urobím tak v súlade s rokovacím poriadkom. Ak nebude pokoj, vyhlásim prestávku a nájdeme riešenie v tejto situácii. Pokračujte, pán poslanec.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže ešte raz.

Dvadsiaty prvý bod môjho pozmeňujúceho návrhu. V § 17 ods. 7 úplne vypustiť. Ako som povedal, ide o nelogické ustanovenie, riešenie neplatenia poistného je uvedené v ďalšom.

V dvadsiatom druhom bode navrhujeme v § 18 nahradiť texty poplatky z omeškania takto:

Po prvé, ak platiteľ poistného zistil, že poistné nebolo uhradené v správnej výške, je povinný zaplatiť zistený rozdiel a poplatok z omeškania vo výške 0,01 z dlžnej sumy odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac. Ak zdravotná poisťovňa zistí, že poistné nebolo uhradené včas a v správnej výške, môže príslušná zdravotná poisťovňa uplatniť voči platiteľovi poistného okrem nároku na poistné aj nárok na úrok. Úrok z omeškania sa vypočíta z dlžnej sumy poistného a počtu dní omeškania. Na výpočet úroku sa použije 2,5-násobok základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň, ktorý bolo alebo malo byť poistné zaplatené. Príslušná zdravotná poisťovňa predpíše platiteľovi doplatok na poistnom a poplatok z omeškania platobným výmerom. Zdravotná poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby uvedenej v § 11, ktorá je povinná odvádzať poistné v odôvodnených prípadoch znížiť výšku poplatku z omeškania. Príslušná zdravotná poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby uvedenej v § 11, ktorá je povinná odvádzať poistné, povoliť splátky dlžných súm z poistného z dôvodu platobnej neschopnosti, ak dôvod nemožno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 9 mesiacov bude táto schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná riadne plniť povinnosť platiť poistné. V prípade nedodržania termínu splátky určeného príslušnou zdravotnou poisťovňou pre jednotlivé splátky alebo zaplatením nižšej sumy, ako určila zdravotná poisťovňa, stáva sa splatnou celá suma dlžného poistného. A nakoniec na konanie podľa ods. 5 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Odôvodnenie: Ide o upresnenie pôvodného znenia § 18 a vyplýva to z potreby praxe zvýšenia výberu poistného.

Dvadsiaty tretí bod. Text § 19 ods. 7 sa nahrádza nasledovným textom: Ak poistenec, ktorý je platiteľom poistného, zomrie, ročné zúčtovanie sa nepodáva. Odôvodnenie: Terajšia dikcia je neetická až morbídna v takomto prípade.

Dvadsiaty štvrtý návrh. Text § 20 sa nahrádza nasledujúcim textom: Platiteľ poistného je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac a poistné za príslušný kalendárny rok spôsobom určeným poisťovňou. Príslušná zdravotná poisťovňa predpíše platiteľovi platobným výmerom poistné, ak ho platiteľ poistného nevykázal vôbec, alebo ak ho vykázal v nesprávnej výške. Platiteľ poistného je povinný na výzvu príslušnej zdravotnej poisťovne predložiť podklady potrebné na zistenie správnej výšky poistného. Orgán vykonávajúci správu daní je povinný na požiadanie zdravotnej poisťovne oznámiť výšku základu dane platiteľa poistného a iné údaje potrebné na určenie vymeriavacieho základu a jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na celé koruny smerom nahor. Opäť ide o technické upresnenie súčasného znenia.

Bod 25. Za § 20 sa vsúva nový s označením 20a s textom vrátenie poistného. Poistné zaplatené bez právneho dôvodu alebo čas presahujúci správnu výšku poistného je príslušná zdravotná poisťovňa povinná po zistení tejto skutočnosti vrátiť platiteľovi. Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná vrátiť poistné alebo jeho časť podľa ods. 1 do dvoch mesiacov od zistenia tejto skutočnosti, od doručenia písomnej žiadosti platiteľa poistného alebo právneho zástupcu. Právo navrátenia poistného alebo jeho časti podľa ods. 1 sa premlčí do troch rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola takáto platba pripísaná na účet príslušnej zdravotnej poisťovne. Poistné alebo jeho časť podľa odseku 1, ktoré je príslušná zdravotná poisťovňa povinná vrátiť, možno použiť na zápočet pohľadávky zdravotnej poisťovne v zdravotnom poistení voči platiteľovi poistenia alebo voči jeho právnemu zástupcovi.

Dámy a páni, odôvodnenie. Zákon v doterajšom platnom znení vôbec túto problematiku neriešil, považujeme za potrebné zákon o tento pozmeňujúci návrh doplniť.

V bode 26 sa za § 21 vsúva nový 21a - prirážka k poistnému. Príslušná zdravotná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného povinnosť platiť prirážku k poistnému, ak činnosti pracoviska alebo technického zariadenia platiteľa poistného nevyhovujú podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, odborného dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia. Bod B - činnosti pracoviska alebo technického zariadenia platiteľa poistného nevyhovujú podľa rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy v oblasti zdravotníctva zdravotníckym alebo hygienickým predpisom, alebo po c podľa zistenia príslušného orgánu štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci alebo príslušného orgánu štátnej správy na úseku zdravotníctva sa pri jeho činnostiach alebo na pracoviskách a technických zariadeniach nepoužíva, alebo nie je inštalované, alebo riadne prevádzkované predpísané zariadenie na ochranu života a zdravia.

Po druhé, prirážka k poistnému sa ukladá v rozsahu 2 až 10 percent z vymeriavacieho základu na určenie poistného za príslušný kalendárny mesiac, za ktorý sa platí prirážka k poistnému.

Po tretie, povinnosť platiť prirážku k poistnému vzniká od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Po a po dni, keď rozhodnutie uvedené v písm. a) nadobudlo právoplatnosť alebo po b) po dni doručenia oznámenia o zistení nedostatkov.

Po štvrté, povinnosť platiť prirážku zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom podľa vyjadrenia príslušného orgánu zistené nedostatky, za ktoré sa uložila povinnosť platiť prirážku k poisteniu, boli odstránené. Príslušná zdravotná poisťovňa predpíše platiteľovi prirážku platobným výmerom, pre prirážku k poistnému platia primerané ustanovenia o poistnom podľa druhej časti tohto zákona.

Orgány štátnej správy na úseku ochrany zdravia ľudí a inšpektoráty práce majú oznamovaciu povinnosť voči všetkým zdravotným poisťovniam o uložených pokutách. Odôvodnenie: Zákon v doterajšom znení túto dôležitú motivačnú skutočnosť, ktorá má dominantný vplyv na zlepšovanie pracovných podmienok a udržovania bezpečnosti pracovného prostredia pracujúcich vôbec nezohľadňujeme a považujeme za potrebné takúto zákonnú normu prijať.

Bod 27. Text § 22 sa nahrádza novým textom. Poistenec má právo po a na výber zdravotnej poisťovne vykonávajúcej jeho zdravotné poistenie; po b na výber lekára alebo iného odborného pracovníka v zdravotníctve a zdravotníckeho zariadenia s výnimkou závodnej zdravotnej starostlivosti, ktorí sú v zmluvnom vzťahu s príslušnou zdravotnou poisťovňou. Toto právo môže uplatniť raz za 6 mesiacov. Na úhradu nákladov spojených so zdravotnou starostlivosťou, ktorá mu bola poskytnutá v zmluvnom zdravotníckom zariadení za podmienok ustanovených týmto zákonom v súlade s predpismi vydanými na jeho vykonanie; po d na úhradu nákladov spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v naliehavých prípadoch, ak ide o život alebo stav ohrozujúci zdravie v zdravotníckych zariadeniach, ktoré nie sú v zmluvnom vzťahu so zdravotnou poisťovňou; po e podieľať sa na kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti; po f na informáciu o činnosti o hospodárení zdravotnej poisťovne, ktorej je poistencom; po g na vrátenie preplatku na základe ročného zúčtovania poistného, kolegyne, kolegovia, to je aj o vás, všetci sme poistenci zdravotných poisťovní, možno by vás mohlo zaujímať, na čo máte právo. (Ruch v sále.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Môžem ešte raz poprosiť? Ja vás poprosím, na tej strane, kde vy sedíte, ten hluk sami medzi sebou necítite, ako to tu cítime. Ak mám tu fungovať ako ten, čo upozorňuje kolegov poslancov, tak to by bolo navzájom nedôstojné. Nech sa páči.

P. Paška, poslanec: Ďalšie po i. Na informáciu od ošetrujúceho lekára, ak tento predpíše liek alebo zdravotnícku pomôcku, na ktorých úhrade sa podieľa poistenec o výške doplatku, lekár je povinný poistenca na túto skutočnosť upozorniť. Ak ošetrujúci lekár predpíše liek alebo zdravotnícku pomôcku, na ktorej úhrade sa má podieľať poistenec, tento má právo požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu o úhradu takého lieku alebo pomôcky v celej výške. Zdravotná poisťovňa môže v odôvodnených prípadoch so súhlasom revízneho lekára uhradiť takýto liek alebo zdravotnícku pomôcku.

Po k zamestnanci ministerstva vnútra, ministerstva národnej obrany, vojaci základnej, náhradnej vojenskej služby a osoby vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody majú výber lekára zdravotníckeho zariadenia a dopravnej služby obmedzený podľa osobitných predpisov. Poistenec je povinný prihlásiť sa na vykonávanie zdravotného poistenia do zdravotnej poisťovne, ktorú si vybral, plniť v ustanovených lehotách oznamovaciu povinnosť, oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní zmenu mena, priezviska a miesta trvalého pobytu, oznámiť praktickému lekárovi pre dospelých a praktickému lekárovi pre deti a dorast a najneskôr do 8 dní zmenu v zdravotnej poisťovne. Po e oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosť, že je zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území Slovenskej republiky a je zdravotne poistení na území štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo. Po f oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosť, že sa bude dlhodobo najmenej počas 6 mesiacov zdržiavať v zahraničí a vrátiť preukaz poistenca. Po g platiť príslušnej zdravotnej poisťovni poistné, ak túto povinnosť nemá štát alebo orgán príslušný na výplatu peňažných dávok, dodržiavať liečebný režim určený lekárom, poskytovať v súčinnosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a kontrole, podrobiť sa vizuálne zdravotným prehliadkam, ak tak stanovujú osobitné predpisy, dodržiavať opatrenia na predchádzanie prenosným chorobám, ak ide o zamestnanca, oznámiť deň nástupu do zamestnania svojmu zamestnávateľovi zdravotnú poisťovňu, ktorú si vybral, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni základ dane z príjmov najneskôr do 8 dní po podaní daňového priznania.

Po tretie, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa poistenci preukazujú dokladom podľa § 8 ods. 10. Právom poistenca na výber lekára a zdravotníckeho zariadenia nie je dotknuté oprávnenie lekára odmietnuť prevzatie poistenca do starostlivosti, ak by sa tým prekročilo jeho únosné pracovné zaťaženie s výnimkou prípadov, ak ide o neodkladné ošetrenie úrazu, alebo ak ide o život alebo stav ohrozujúci zdravie. Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou upresňujeme a rozširujeme práva a povinnosti poistencov.

Dvadsiaty ôsmy bod. Vypustiť § 24 písm. i) považujeme ho za protiústavné, budem pri prezentácii pozmeňujúcich návrhov zákona č. 581/2004 Z. z. v nasledujúcom túto protiústavnosť dokumentovať. Odôvodnenie: V zmysle textu tohto bodu sa úradu prideľujú neprimerané práva na zber informácií o platiteľoch poistného, teda o všetkých subjektoch a občanoch v Slovenskej republike. Takéto kompetencie podľa mňa nemá ani informačná služba.

Bod 29. § 25 ods. 2 doplniť o písm. c) s textom poskytnúť poistencovi na požiadanie informáciu o činnosti a hospodárení zdravotnej poisťovne, ktorej je poistencom. Odôvodnenie: Ustanovenie tohto bodu je v súlade s právami pacientom a je predpokladom transparentného konania zdravotnej poisťovne na základe kontroly.

Tridsiaty bod. § 26 ods. 1, 2, 3 nahradiť slovo "úrad" slovami "zdravotná poisťovňa". Odôvodnenie: Úradu sa tu násilne prideľujú kompetencie, prostredníctvom ktorých násilne a neprimerane vstupuje do vzťahov poistenec, poisťovňa.

Bod 31. V § 36 ods. 7 zmeniť slová "štátneho rozpočtu" na slová "zdravotnej poisťovne". Odôvodnenie: Výkon kontroly musí byť motivačný a je logickou požiadavkou, aby získané finančné prostriedky boli vložené do systému zdravotníctva.

A na záver, dámy a páni, tridsiaty druhý pozmeňujúci návrh. Chceme požiadať, aby celú tretiu časť, príslušné ustanovenie zákona, t. j. § 27 a § 28 treba vyňať z tohto zákona č. 580/2004 Z. z. a presunúť ich v plnom znení do zákona č. 581/2004 Z. z. Sme presvedčení, že takéto riešenie je oveľa logickejšie a bude zrozumiteľnejšie pri aplikácii zákona.

A teraz by som poprosil pána spravodajcu aspoň o 30 sekúnd pozornosti. Chcel by som požiadať, aby sme o uvedených návrhoch hlasovali nasledujúcim spôsobom. Čiže o návrhu č. 1 samostatne, 2 až 4 samostatne, 5 samostatne, 6 až 13 samostatne, 14 samostatne, 15, 18 samostatne, 19 až 29 spolu, 30, 31 ako samostatné hlasovanie a 32 samostatné hlasovanie. Čiže budeme mať 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 hlasovaní.

Ďakujem za pozornosť, dámy a páni. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Urbáni. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v tejto ctenej snemovni som už viackrát vystúpila a viac alebo menej rozhorčene protestovala proti dlhým pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní. Bolo to predovšetkým voči poslancom z vládnej koalície, ktorí doplňovali zákony, pozmeňovali, poprípade z ministerstva vypracované doplnenia predkladali ako svoje zákony.

Je mi ľúto, že po prvýkrát musím takisto vystúpiť k poslancovi z opozičných radov, ale rozhodne nemôžem súhlasiť s tým, aby toľko pozmeňujúcich návrhov bolo v druhom čítaní.

Pán poslanec Paška, ja neviem, či ste pripravili nový zákon, ale to je také množstvo pozmeňujúcich návrhov, že to úplne zneprehľadňuje, donáša pozmenenú filozofiu a ja si myslím, že v druhom čítaní, keď sa má o tom zajtra hlasovať, už sa to nemá robiť. Predsa prijímanie zákonov, to je vážna riadiaca činnosť v tejto spoločnosti. Každé slovo má svoj význam. Nie je možné postrehnúť všetky súvislosti, a potom tento parlament hlasuje, ako sa vraví naslepo a vychádzajú niekedy až hlúposti. Ja sa od týchto vecí chcem dištancovať a nie som ochotná podieľať sa na prijímaní zákonov, o ktorých význame a dopade nie som presvedčená a nemôžem sa v pokoji presvedčiť, ako budú pôsobiť v praxi. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som tu počul od pána kolegu Pašku, že vlastníctvo štátu má nezastupiteľnú úlohu. Predpokladám, že to bol len lapsus lingue, a nie výsledok nejakého dlhšieho uvažovania a jeho myslenia.

Podporujem pani poslankyňu Tóthovú, pretože neviem si predstaviť, čo by vzniklo, ak by prešli všetky tie pozmeňujúce návrhy a predkladaný zákon. Aký zákon by z toho bol? Čiže budeme vidieť pri hlasovaní, ako sa k tomu postavíme.

Chcem oceniť jednu vec, kde bola veľká sťažnosť od poskytovateľov na nejednotnú dokumentáciu a zdravotnícke výkazníctvo pre zdravotné poisťovne, že tento zákon sa snaží túto otázku riešiť, a tým sťažnosť, ktorú som tu chcel predniesť za poskytovateľov, nemusím dávať. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, teraz sa pýtam, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto návrhu zákona? Pán poslanec Bódy, pán poslanec Bielik, pán poslanec Džupa. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Ako prvý z miesta vystúpi pán poslanec Bódy.

P. Bódy, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, ctení kolegovia, vážený pán minister, ostáva mi len predložiť pozmeňujúci návrh, ale ešte predtým sa vyjadriť k podstate zákona o zdravotnom poistení, o ktorom si myslím, že je na hrane ústavnosti.

V prvom rade chcem hovoriť o liberálnom prístupe k plateniu zdravotného poistenia, to znamená k tomu, čo hovorí zákon. Zdravotné poistenie je povinný odvádzať každý občan tejto krajiny zo zákona, ak sa to týka samostatne zárobkovo činnej osoby, ak sa to týka zamestnanca, ak sa to týka zamestnávateľa. Problémom je to, že je to povinnosť. My sme s pánom ministrom už na túto tematiku debatovali, znamená to asi toľko, že zo zákona, o ktorom hovorím, vyplýva, že vlastne súkromné spoločnosti z balíka peňazí zhruba 75 až 80 miliárd korún ročne ako zdravotné poisťovne, ako akciové spoločnosti rozhodujú o tom, ako získať zisk, ako uplatniť najkvalitnejšiu, najprístupnejšiu, možno adekvátnu zdravotnú starostlivosť.

Obávam sa, že takýto prístup má jednu zásadnú chybu, a to je to, čo povedal pán minister. Pán minister povedal, že zdravotná poisťovňa bude nakupovať služby pre pacienta. Toto je základný problém. Zdravotná poisťovňa má byť tým subjektom, v ktorej si pacient, ak hovoríme o liberalizme, nakupuje istý balík zdravotnej starostlivosti.

Ja viem, pán minister, že je to veľmi ťažký proces, ale práve ja ako pacient som ten, kto platí, kto má peniaze a kto si chce kupovať. Ak si chcem kupovať, tak prvou inštitúciou, ktorej dávam peniaze, je poisťovňa a tá mi musí ponúknuť určitý balík služieb. Až potom na základe toho, čo ja budem platiť, môžem dostávať istý balík zdravotnej starostlivosti. Vy sa môžete teraz ohradiť, pán minister, že sú tu ľudia, ktorí, samozrejme, ako deti, nezamestnaní a tak ďalej a tak ďalej, za ktorých platí štát tieto všetky zdravotnícke poistky. Ale pozor! Ak ste veľký liberál, dajte týmto ľuďom tie peniaze, ktoré dostávajú zo sociálneho systému, a teraz už prejdem k tomu ďalšiemu, a nech sa oni sami rozhodnú o tom, kde ten trh existuje. To znamená, ten trh existuje predovšetkým tam, kde ja dávam tie peniaze. A to je zdravotná poisťovňa na princípe subjektu súkromného práva. Tu by som skončil a môžeme ísť ďalej.

To ďalej znamená zosúladenie, pán minister, počúvajte ma, prosím, nedebatujte s pánom Urbánim teraz, zosúladenie daňového a odvodového systému. Ak by ste trošku pokračovali ďalej, tak by sme mohli ísť ďalej do istej roviny zosúladenia daňového a odvodového systému. Ten je prioritný práve preto, že dnes existuje istý dobrý daňový systém, aj keď má isté výnimky, ale odvodový systém je katastrofálne nastavený aj v rámci zdravotného poistenia. Takže to bol len taký možno vstup do toho, o čom by možno v budúcnosti bolo rozumné rozmýšľať. My, pán minister, sme sa zhodli v tom, že by bolo treba 90 hlasov a zmena ústavy práve v tomto smere.

Ale idem ku konkrétnej veci, a to je môj pozmeňujúci návrh práve k zákonu č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z. Je to tlač č. 1112. Aj napriek tomu, že si myslím, že tento zákon je naozaj na hrane ústavnosti, dovolím si predložiť dva pozmeňujúce návrhy.

V čl. I v bode 32 v § 11 ods. 10 sa za slovo "okrem" vkladajú slová "príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta" čiarka ďalej.

V bode 37 v § 13 ods. 5, 6 a 7 sa za slovo "okrem" vkladajú slová "z príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta" čiarka ďalej. Jednoduché odôvodnenie: V prvom bode zmenou § 11 ods. 8 sa štát stáva platiteľom poistného na zdravotné poistenie okrem iných osôb i za fyzickú osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie, a fyzickú osobu, ktorá poskytuje osobnú asistenciu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu, pokiaľ ich príjem podľa § 5 a § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu nepresiahne úhrn minimálnej mzdy. Zatiaľ čo príspevok za opatrovanie sa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu nepovažuje za príjem a osobe, ktorá poskytuje opatrovanie sa nezahŕňa do jej príjmov na účely zistenia výšky príjmu na stanovenie povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie, príjem za výkon činnosti osobného asistenta sa osobnému asistentovi do jeho príjmu započítava. Môžeme sa pozrieť na § 6 ods. 2 písm. b) a poznámka č. 28 v zákone o dani z príjmu. Úprava zabezpečí, aby sa z hľadiska povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie k osobným asistentom pristupovalo rovnako ako k poberateľom peňažného príspevku za opatrovanie, pretože v oboch prípadoch poskytujú pomoc občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. To je možné dosiahnuť vyňatím príjmu za výkon činnosti osobného asistenta z príjmu osobného asistenta, ktorý je rozhodujúci na stanovenie povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie.

V bode 2. Zmena vyplýva z doplnenia odseku 10 v § 11. Do vymeriavacieho základu sa nebude započítavať príjem z výkonu činnosti osobného asistenta. Odstraňuje sa tak disproporcia medzi opatrovaním člena domácnosti a osobnou asistenciou, a teda prijímateľom príspevku alebo platby ako osobného asistenta.

Vážené dámy, vážení páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem za pochopenie.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bielik vystúpi v rozprave ako ďalší pán poslanec a pripraví sa pán poslanec Džupa.

J. Bielik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v mojom vystúpení sa zameriam iba na podanie procedurálneho návrhu, ktorý znamená, že navrhujem bod 34 v spoločnej správe vyňať na osobitné hlasovanie.

Zdôvodnenie tohto môjho návrhu je nasledovné: Tento bod uvádza, že poistenec v podstate má dodržiavať pokyny zdravotnej poisťovne súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rámci verejného zdravotného poistenia zverejnené na internetovej stránke alebo zverejnené iným vhodným spôsobom. Inými slovami povedané, ide o manažovanie pacienta. Manažovanie pacienta je moderný termín, je to súčasťou moderných zdravotníckych systémov. To manažovanie pacienta sa ale obmedzuje na určité vymedzené oblasti.

Prijatím tohto bodu vidím určité riziká a tie riziká sú nasledovné. Nemáme vyjasnený termín, nemáme vyjasnený obsah tohto manažmentu, či to je manažovanie procesu, to znamená, lekár ide najprv praktickému lekárovi, potom k špecialistovi a potom do ústavného zariadenia a toto upravujeme, alebo je to procesne štrukturálny manažment, to znamená, mám ochorenie, idem k lekárovi, ten ma pošle k špecialistovi a teraz pozor, poisťovňa by teoreticky mohla povedať k tomu alebo k onomu špecialistovi podľa toho, akú má s ním uzavretú zmluvu, aké sú zmluvné podmienky a potom idete do toho zariadenia tiež podľa toho, aké má uzavreté zmluvné podmienky toto zdravotnícke zariadenie, tento poskytovateľ vyššej úrovne so zdravotnou poisťovňou.

Teoreticky to znamená, že by sme museli žiadať súhlas ako lekári pri tomto našom manažovaní pacienta a osobne pochybujem, poviem príklad, ako endokrinológ, ak mám pacienta s podozrením na nádor prištítnych teliesok, tak pochybujem, že nejaká poisťovňa mi povie, ktoré pracovisko scintigrafické je najlepšie na Slovensku, keď ja už mám svoje skúsenosti s tými tromi pracoviskami a viem, kam si to mám poslať.

Čiže nenamietam voči tomuto procesu, ale podobne ako v prípade generickej substitúcie navrhoval by som skôr ako postupné kroky, to znamená, najprv naplniť obsah, čo to znamená manažment, kde ho uplatníme, v ktorých kategóriách, v ktorých skupinách ochorení, pri akých postupoch, a posledné je, že tu vlastne zákonom poskytujeme, čo je do určitej miery také vakantné, zákonom poskytujeme možnosť zdravotnej poisťovni, aby vydala pokyny, o ktorých ešte nič nevieme, aké budú. Čiže oni už tú možnosť budú mať, až následne budeme mať možnosť diskutovať, či tie pokyny sú správne, alebo nesprávne, či dokonca nejdú prípadne nad rámec zákona. Ďakujem pekne, to je všetko.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať bude pán poslanec Džupa ako posledný ústne prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu.

K. Džupa, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, skôr ako dám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k predmetnému návrhu zákona č. 580/2004 z. z.

Dovoľte mi, aby som využil priestor a čas a povedal niektoré z môjho pohľadu zásadné stanoviská. Do určitej miery tak reagoval aj na invektívu pána poslanca Pašku, ktorú nepovažujem za korektnú, vhodnú ani správnu. V prvom rade chcem podotknúť, že prijatie reformných zákonov z dielne vlády Slovenskej republiky, ktoré predkladal pán minister zdravotníctva, sme tak v prvom, druhom, treťom čítaní aj pri opakovanom hlasovaní po navrátení týchto zákonov prezidentom Slovenskej republiky klub ako celok nepodporili. Celkom jasne, konkrétne a zreteľne sme vyjadrili svoje výhrady, týkali sa mnohých oblastí, pripomeniem aspoň dve. Tou prvou je, že predložené zákony, tým reforma zdravotníctva, čo sa týka filozofie tvorby týchto zákonov nebola a nie je v súlade s naším pohľadom na transformáciu slovenského zdravotníctva a opierali sme sa hlavne o skúsenosti, ktoré sme nadobudli pri aplikácii transformácie slovenského zdravotníctva z dielne ministra doktora Soboňu v rokoch 1992 - 1993.

Druhú vec, ktorú sme ako zásadnú pripomienkovali, bola skutočnosť, že podľa našej predstavy, podľa nášho presvedčenia bol rozsah spoluúčasti pacienta pri realizovanej zdravotnej starostlivosti rôznych typov a stupňov príliš tvrdý, a pritom sme vedeli, že vláda tak robí hlavne z toho dôvodu, aby získala rýchle efekty z realizovanej reformy. Myslím tým nielen odborné, organizačné, ekonomické, ale, samozrejme, aj politické efekty. Naša cesta, ktorú sme prezentovali v rokoch 1993, 1994 a v tomto období bola asi taká, že sme presadzovali model spoluúčasti, zapojenia spoluúčasti v menšom rozsahu aj s vedomím, že efekty, o ktorých som hovoril pred chvíľou, prídu s oveľa dlhším časovým obdobím. Faktom ale ostáva, že zákony prijaté boli aj tie, aj potom, čo ich pán prezident vrátil opäť do parlamentu.

Prečo to hovorím? Pretože dnešná novelizácia všetkých šiestich reformných zákonov v prípade, že bude úspešná, môže dať odpoveď na otázku, či táto novelizácia nastolí stav lepší, ako sú pôvodne schválené zákony, alebo horší ako stav dnes platný. A z tohto hľadiska aj pristupujeme k celému procesu schvaľovania reformných zákonov, lepšie povedané, noviel týchto zákonov.

Sú štyri oblasti, ktoré nás musia zaujímať predovšetkým. Či táto novela prospieva vykonateľnosti, čo je problém štátu a opozičná politická strana nemusí vytvárať podmienky pre štát, pre vládu, aby vykonateľnosť bola lepšia.

Druhým aspektom je, či novely prinesú spresnenie terminológie, hlavne, aby nebol možný minimálne dvojaký výklad jednotlivých paragrafov týchto zákonov a myslíme predovšetkým na špekulatívny výklad, ktorý by v konečnom dôsledku ohrozil poskytovanie zdravotnej starostlivosti, bol teda na neprospech zdravotníckeho pracovníka, rovnako aj pacienta, potenciálneho pacienta a v konečnom dôsledku aj pre štát. A v tejto oblasti sa musíme angažovať, chceme sa angažovať, aj sme sa v celom doterajšom priebehu angažovali.

Tretí aspekt, ktorý musíme brať do úvahy, je, či prispieť pri novelizácii v praxi zdravotníckych pracovníkov všetkých stupňov a typov. A to je opäť oblasť, kde sa angažujeme a budeme angažovať najmä z dôvodu, že z prostredia zdravotníckych pracovníkov prichádzali a prichádzajú najväčšie podnety, najväčšie množstvo podnetov na upresnenie prijatých zákonov cez novelizáciu týchto zákonných noriem.

A po štvrté, a to je podstatné v našom stanovisku k prerokovaným zákonom, je, či vieme novelizáciou týchto zákonov zmierniť dopady reformných zákonov na pacientsku verejnosť, na obyvateľov Slovenskej republiky, Opäť oblasť, kde máme množstvo podnetov, ktoré vyplývajú z osobného kontaktu priamo v teréne, keď to tak môžem povedať, ale aj z množstva listov a iných foriem komunikácie, ktoré prichádzajú do nášho poslaneckého klubu, nehovoriac už o vynikajúcej možnosti, ktorú my máme, že máme množstvo odborníkov, ktorí sú v praxi v rôznych typoch zdravotníckych zariadení a máme sa teda možnosť oprieť aj o ich praktické skúsenosti z realizácie týchto zákonov v praxi.

Mali sme dve možnosti, ako pristúpiť k práci na novelizácii týchto zákonov. Cez výbor Národnej rady Slovenskej republiky, kde máme dvojnásobné zastúpenie, cez ostatné výbory Národnej rady, alebo cez plénum Národnej rady Slovenskej republiky. Domnievam sa, že sme zvolili správnu cestu a gro našich výhrad, zásadných pripomienok sme uplatnili práve cez Výbor pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky najmä z toho dôvodu, že tam bol lepší priestor a viac času sme mali k dispozícii, aby sme vyprecizovali naše názory do paragrafového znenia, obhájili ich u ostatných kolegov výboru.

Koniec koncov, doteraz všetci, ktorí vystúpili, vlastne svojimi pozmeňujúcimi návrhmi sledujú podobnú líniu a prihliadajú alebo sa pridŕžajú ambície vylepšiť existujúce a platné zákony. Niekto ide cestou cez plénum Národnej rady a my sme použili prevažne priestor na schôdzach výboru. Nechápem potom z tohto hľadiska výhrady kolegu Mgr. Pašku a dosť nekorektné politikárčenie na náš účet. Predpokladám, že sa nám ospravedlní.

Ak vo všeobecnosti zhodnotím podnety, ktoré prichádzali do výboru pre zdravotníctvo jednotlivým poslancom výboru, tak musím korektne uznať, že asi tretina z nich boli vecné, vychádzajúce z praxe, a musím tiež korektne priznať, že na niekoľko desiatok hodín trvajúcich rokovaniach výboru pre zdravotníctvo sme sa snažili tieto praktické požiadavky z aplikácie zákonov dostať do podoby, ktorú bolo možné zapracovať do jednotlivých zákonov vo forme noviel. Treba však povedať, a dnešné rokovanie pléna to len potvrdzuje, že zjavne cítiť vplyv rôznych lobistických skupín, ktoré uplatňujú svoje v mnohých prípadoch čiastočne opodstatnené, v mnohých prípadoch opodstatnené, ale často aj neopodstatnené požiadavky, a keď to nešlo cez Výbor pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky, tak sa využívajú poslanci Národnej rady bez ohľadu na to, v ktorom klube sú, či sú nezaradení. Dokonca sa tu v mnohých prípadoch objavili návrhy "rotujúcich" pozmeňujúcich návrhov, ktoré sme si už v tom dvojročnom cykle, kým sa zákony prijímali, vypočuli z úst rôznych poslancov rôznych politických subjektov koalície či opozície.

Nemožno vyčítať iniciátorom týchto pozmeňujúcich návrhov ich aktivitu, ale zase na druhej strane odborníci, ktorí sa zaoberajú problematikou transformácie zdravotníctva ich vedeli veľmi rýchlo a presne identifikovať aj vycítiť či odhaliť dôvod, pre ktorý tieto pozmeňujúce návrhy boli predložené.

Nemalou mierou na debate nielen vo výbore, ale hlavne tu v pléne sa podieľa skutočnosť, že sa zvolebnieva. Čo nevidieť máme regionálne voľby a z mnohých príspevkov poslancov vidieť, že tento fakt majú na zreteli a z tohto dôvodu je tiež pre odborníka minimálne ťažké odhaliť, čo je podstatné, odborné, praktické v ich príspevkoch a čo je len snaha prezentovať sa prostredníctvom záznamu, či záujmu médií pred svojimi voličmi. Aj to je do určitej miery legitímne právo, ale pre praktický výkon odbornej činnosti, organizačnej činnosti, novelizácie týchto zákonov s ním veľmi rátať nemožno tak ako bolo, pokiaľ sa chceme držať tých základných zásad, ktoré som prezentoval, teda prispieť k tomu, aby najmä zdravotnícki pracovníci, ale hlavne občania Slovenskej republiky dostali po novelizácii zákon, ktorý je oproti tomu dnešnému lepší a výhodnejší. To je aj odpoveď, akú politiku robia poslanci Ľudovej strany - HZDS a som rád, že mám tu možnosť v tejto chvíli to takto prezentovať.

Teraz k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom. Dovoľujem si predložiť Národnej rade Slovenskej republiky pozmeňujúci návrh, a to:

Po prvé. V čl. I sa za bod 21 vkladá nový bod 22, ktorý znie: Bod 22. Za § 10 sa vkladá § 10a, ktorý vrátane nadpisu znie: § 10a: "Európsky preukaz zdravotného poistenia. Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná vydať poistencovi európsky preukaz zdravotného poistenia (ďalej len európsky preukaz) do 30 dní od podania žiadosti. Žiadosť musí byť písomná."

Po druhé. Európsky preukaz spĺňa náležitosti a obsahuje údaje podľa osobitných predpisov.

Myslí sa tým predovšetkým rozhodnutie č. 189 správnej komisie z 18. júna 2003 s cieľom zaviesť Európsku kartu zdravotného poistenia, ktorá nahradí formuláre potrebné na žiadosti vydané podľa nariadenia Rady EHS č. 1408/71 a č. 574/72 vzťahujúce sa na prístup k zdravotnej starostlivosti počas dočasného pobytu v členskom štáte inom ako príslušnom alebo inom ako štát bydliska trvalého pobytu. Rozhodnutie č. 190 správnej komisie z 18. júna 2003 týkajúce sa technických špecifikácií Európskej karty zdravotného poistenia.

Po tretie. Za vydanie Európskeho preukazu uhrádza poistenec príslušnej zdravotnej poisťovni poplatok vo výške ustanovenej podľa ods. 4. Poplatok je príjmom príslušnej zdravotnej poisťovne.

Po štvrté. Poistenec je povinný pri zmene zdravotnej poisťovne alebo zániku skutočností zakladajúcich účasť na verejnom zdravotnom poistení do 8 dní vrátiť Európsky preukaz zdravotnej poisťovni, ktorá bola jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou.

Po piate. Výšku, lehotu splatnosti a spôsob úhrady za vydanie Európskeho preukazu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

Druhý návrh. V čl. I v bode 51 v § 22 ods. 2 písm. b) znie: b) Vrátiť zdravotnej poisťovni preukaz poistenca, a ak mu zdravotná poisťovňa vydala Európsky preukaz podľa § 10a aj Európsky preukaz. Pri zmene zdravotnej poisťovne podľa § 7 ods. 4 alebo zániku skutočností zakladajúcich účasť na verejnom zdravotnom poistení.

Tretí návrh. V čl. I sa za bod 58 vkladá nový bod 59, ktorý znie: Bod 59. V § 25 sa ods. 2 dopĺňa písm. c), ktoré znie: c) "Vydať poistencovi Európsky preukaz podľa § 10a." Odôvodnenie: Dopĺňa sa úprava vydávania Európskych preukazov zdravotného poistenia, ktoré nahrádzajú formuláre E 111 vydávané zdravotnými poisťovňami, keďže Slovenskej republike sa končí prechodné obdobie na zavedenie Európskeho preukazu zdravotného poistenia. Myslím si, že bližšie k tomu sa ďalej netreba vyjadrovať.

V čl. I v bode 70 návrhu sa za § 32 vkladá § 33, ktorý znie: § 33. "V roku 2005 je zdravotná poisťovňa povinná vydať Európsky preukaz najneskôr do 31. decembra 2005." V nadväznosti na navrhovanú úpravu sa legislatívne upraví znenie úvodnej vety sedemdesiateho bodu takto: Za § 31 sa vkladajú § 32 a § 33, ktoré znejú: Odôvodnenie vyplýva z predchádzajúceho návrhu, aby sa vytvoril dostatočný časový priestor pre zdravotnú poisťovňu na vydávanie Európskych preukazov v roku 2005.

Ďalej navrhujem zo spoločnej správy (tlač 1112a) vyňať na osobitné hlasovanie body 42 a 46 v nadväznosti na tieto pozmeňujúce návrhy. Chcem povedať v úvode, že tieto v predmetnom návrhu zákona sú jeho súčasťou, ale vzhľadom na určité nejasnosti a práve dezinterpretácie, možné dezinterpretácie, ako som uviedol v úvodnej časti svojho vystúpenia, som presvedčený, že toto znenie je presnejšie, je jasnejšie, neumožňuje dvojitý výklad, ale čo z praktického hľadiska považujem za podstatné, umožní mobilizovať podľa triezveho odhadu okolo 1 miliardy Sk do aktívneho zdravotníctva ešte v tomto roku, čo významným spôsobom môže zlepšiť podmienky pre poskytovateľov zdravotnej poisťovne aj pre zdravotné poisťovne, ktoré túto starostlivosť budú financovať.

Bod 62. § 27 vrátane nadpisu znie: § 27. Mesačné prerozdeľovanie preddavkov na poistné.

Po prvé. Mesačné prerozdeľovanie preddavkov na poistné sa vykonáva v každom kalendárnom mesiaci za kalendárny mesiac, ktorý dva mesiace predchádzal tomuto kalendárnemu mesiacu (ďalej len mesačné prerozdeľovanie).

Po druhé. Zdravotná poisťovňa je povinná do dvadsiateho dňa v kalendárnom mesiaci oznámiť úradu po a celkovú sumu zaplatených preddavkov za poistné podľa ods. 3; po b celkovú sumu preddavkov na poistné, ktoré sú platitelia poistného povinní odviesť zdravotnej poisťovni za kalendárny mesiac, za ktorý sa mesačné prerozdeľovanie vykonáva; po c počet poistencov podľa pohlavia a veku za kalendárny mesiac, za ktorý sa mesačné prerozdeľovanie vykonáva.

Po tretie. Základom mesačného prerozdeľovania je 85 percent z celkovej sumy zaplatených preddavkov na poistné, ktoré po a platiteľ poistného podľa § 1 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2 zaplatil zdravotnej poisťovni v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, za ktorý sa mesačné prerozdeľovanie vykonáva; po b platiteľ poistného podľa § 11 ods. 1 písm. d) zaplatil zdravotnej poisťovni v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa mesačné prerozdeľovanie vykonáva (ďalej len základ mesačného prerozdeľovania).

Po štvrté. Štandardizovaný príjem na účely mesačného prerozdeľovania na jedného prepočítaného poistenca podľa § 28 ods. 1 je podiel celkového základu mesačného prerozdeľovania a celkového počtu prepočítaných poistencov. Celkový základ mesačného prerozdeľovania je súčet základov mesačného prerozdeľovania za všetky zdravotné poisťovne. Celkový počet prepočítaných poistencov je súčet prepočítaných poistencov všetkých zdravotných poisťovní.

Po piate. Celková suma z mesačného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu sa vypočíta vynásobením počtu prepočítaných poistencov zdravotnej poisťovne štandardizovaným príjmom podľa ods. 4 na jedného prepočítaného poistenca.

Po šieste. Výsledkom mesačného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu je rozdiel celkovej sumy z mesačného prerozdeľovania podľa ods. 5 pre zdravotnú poisťovňu a základu mesačného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu.

Po siedme. Ak je výsledok mesačného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu po a kladný, zdravotná poisťovňa má pohľadávky voči iným zdravotným poisťovniam (ďalej len oprávnená poisťovňa). Po b záporný, zdravotná poisťovňa má záväzky voči iným zdravotným poisťovniam (ďalej len povinná poisťovňa).

Po ôsme. Úrad doručí každej zdravotnej poisťovne do 25. dňa v kalendárnom mesiaci rozhodnutie o mesačnom prerozdeľovaní, v ktorom po a uvedie za každú zdravotnú poisťovňu po prvé, celkovú sumu zaplatených preddavkov za poistné podľa ods. 2 písm. a); po druhé, celkovú sumu preddavkov na poistné podľa ods. 2 písm. b); po tretie, počet poistencov podľa pohlavia a veku podľa ods. 2 písm. c). Po štvrté, počet prepočítaných poistencov podľa § 28 ods. 1; po b rozhodne o, po prvé, výške štandardizovaného príjmu na jedného prepočítaného poistenca podľa ods. 4; po druhé, rozhodne o celkovej sume z mesačného prerozdeľovania podľa ods. 5 pre každú zdravotnú poisťovňu, po tretie, o výsledku mesačného prerozdeľovania podľa odseku 6 pre každú zdravotnú poisťovňu, po štvrté, spôsob vysporiadania pohľadávok a záväzkov z mesačného prerozdeľovania podľa ods. 9, po piate, povinnosti zaplatiť poplatok z omeškania podľa § 28 ods. 5.

Po deviate. V rozhodnutí podľa ods. 8 úrad stanoví každej povinnej poisťovni výšku jej záväzku voči každej oprávnenej poisťovni. Výška záväzku sa vypočíta ako súčin koeficientu oprávnenej poisťovne a výsledku mesačného prerozdeľovania pre povinnú poisťovňu. Koeficient oprávnenej poisťovne sa vypočíta ako podiel výsledku mesačného prerozdeľovania pre oprávnenú poisťovňu a súčtu výsledkov mesačného prerozdeľovania pre všetky oprávnené poisťovne. Povinná poisťovňa je povinná uhradiť záväzky voči oprávneným poisťovniam do 5 pracovných dní, upozorňujem do 5 pracovných dní od doručenia rozhodnutia podľa ods. 8.

Bod 63. Za § 27 sa vkladá nový § 27a, ktorý vrátane nadpisu znie: § 27a. Ročné prerozdeľovanie poistného. Po prvé, ročné prerozdeľovanie poistného sa vykonáva v každom kalendárnom roku za predchádzajúci kalendárny rok (ďalej len ročné prerozdeľovanie).

Po druhé, zdravotná poisťovňa je povinná do 31. mája kalendárneho roka nasledujúceho po rozhodujúcom období, za ktoré sa uskutočnilo ročné zúčtovanie poistného, oznámiť úradu po a celkovú sumu poistného, ktoré je platiteľ poistného povinný odviesť zdravotnej poisťovni podľa § 15 za rozhodujúce obdobie (ďalej len povinné poistné). Po b počet poistencov podľa pohlavia a veku za rozhodujúce obdobie.

Po tretie, základnom ročného prerozdeľovania poistného je 85,5 percenta povinného poistného podľa ods. 2 písm. a) (ďalej len základ ročného prerozdeľovania).

Po štvrté, štandardizovaný príjem na účely ročného prerozdeľovania na jedného prepočítaného poistenca podľa § 28 ods. 1 je podiel celkového základu ročného prerozdeľovania a celkového počtu prepočítaných poistencov. Celkový základ ročného prerozdeľovania je súčet základov ročného prerozdeľovania za všetky zdravotné poisťovne. Celkový počet prepočítaných poistencov je súčet prepočítaných poistencov všetkých zdravotných poisťovní.

Po piate. Celková suma z ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu sa vypočíta vynásobením počtu prepočítaných poistencov zdravotnej poisťovne štandardizovaným príjmom podľa ods. 4 na jedného prepočítaného poistenca.

Po šieste. Výsledkom ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu je rozdiel celkovej sumy z ročného prerozdeľovania podľa ods. 5 pre zdravotnú poisťovňu a základu ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu.

Po siedme. Upraveným výsledkom ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu je rozdiel výsledku ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu podľa ods. 6 a súčty výsledkov mesačných prerozdeľovaní pre zdravotnú poisťovňu podľa § 27 ods. 6.

Po ôsme. Ak je upravený výsledok ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu po a kladný, zdravotná poisťovňa má pohľadávky voči iným zdravotným poisťovniam. Po b záporný, zdravotná poisťovňa má záväzky voči iným zdravotným poisťovniam.

Po deviate. Úrad doručí každej zdravotnej poisťovni do 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po rozhodujúcom období rozhodnutie o ročnom prerozdeľovaní, v ktorom po a uvedie za každú zdravotnú poisťovňu po prvé, celkovú sumu povinného poistenia podľa ods. 2 písm. a); po druhé, počet poistencov podľa pohlavia a veku podľa ods. 2 písm. b); po tretie, počet prepočítaných poistencov podľa § 28 ods. 1. Po b rozhodne o, po prvé, výške štandardizovaného príjmu na jedného prepočítaného poistenca podľa ods. 4; po druhé, v celkovej sume z ročného prerozdeľovania podľa ods. 5 pre každú zdravotnú poisťovňu; po tretie, o výsledku ročného prerozdeľovania podľa ods. 6 pre každú zdravotnú poisťovňu; po štvrté, o upravenom výsledku ročného prerozdeľovania podľa ods. 7 pre každú zdravotnú poisťovňu; po piate, spôsobe vysporiadania pohľadávok a záväzkov z ročného prerozdeľovania podľa ods. 10; po šieste, povinnosti zaplatiť poplatok z omeškania podľa § 28 ods. 5.

Desiaty bod. V rozhodnutí podľa ods. 9 úrad stanoví každej zdravotnej poisťovni podľa ods. 8 písm. b) výšku jej záväzku voči každej zdravotnej poisťovni podľa ods. 8 písm. a). Výška záväzku sa vypočíta ako súčin koeficientu zdravotnej poisťovne podľa ods. 8 písm. a) a upraveného výsledku ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu podľa ods. 8 písm. b). Koeficient zdravotnej poisťovne podľa ods. 8 písm. a) sa vypočíta ako podiel upraveného výsledku ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu podľa ods. 8 písm. a) a súčtu upravených výsledkov ročného prerozdeľovania pre všetky zdravotné poisťovne podľa ods. 8 písm. a). Zdravotná poisťovňa podľa ods. 8 písm. b) je povinná uhradiť záväzky voči zdravotným poisťovniam, to je veľmi dôležité, podľa ods. 8 písm. a) do 31. augusta kalendárneho roku, v ktorom sa vykonáva ročné prerozdelenie. Táto lehota však neuplynie skôr ako dva mesiace od doručenia rozhodnutia podľa ods. 9.

64. § 28 znie: Ja viem, že sú to čísla, ale verte, že ľudia pracujúci v zdravotníctve, v zdravotných poisťovniach, v zdravotníckych zariadeniach vedia, o čom čítať a rokovací poriadok mi ukladá povinnosť pred plénom Národnej rady ho prečítať.

§ 28. Po prvé, počet prepočítaných poistencov zdravotnej poisťovne sa vypočíta ako súčet poistencov podľa pohlavia a veku vynásobený indexom rizika nákladov. Po druhé, index rizika nákladov sa vypočítava v každom kalendárnom roku na nasledujúci kalendárny rok z priemerných nákladov zdravotných poisťovní vynaložených najmenej na 95 percent poistencov v období od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa vypočítava index rizika nákladov. Po tretie, index rizika nákladov na príslušný kalendárny rok ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva do 31. decembra kalendárneho roku predchádzajúceho kalendárneho roku, na ktorý sa ustanovuje index rizika nákladov. Po štvrté, odvolanie proti rozhodnutiu podľa § 27 ods. 8 a § 27 a ods. 9 nemá odkladný účinok. Na toto konanie sa vzťahujú všeobecne predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Po piate, ak je zdravotná poisťovňa v omeškaní s plnením záväzku podľa § 27 alebo podľa § 27a, je povinná zaplatiť zdravotnej poisťovni, voči ktorej má záväzok, poplatok vo výške 0,2 percenta z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania. Po šieste, podrobnosti o mesačnom prerozdeľovaní a o ročnom prerozdeľovaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom financií.

Čo sa týka odôvodnenia, hovoril som to na úvod, teraz sa patrí povedať, ako sa na to dívajú zdravotnícke zariadenia a zdravotnícke poisťovne. Zdravotnícke zariadenia by takýto právny stav privítali. Hovoril som, že ešte v tomto roku po nadobudnutí účinnosti tejto novely je slabý odhad alebo reálny odhad mobilizácie jednej miliardy korún pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Problém bol, či sa s týmto paragrafovým znením a s touto dikciou dokážu vysporiadať zdravotné poisťovne, lebo je to dosť prísne a dosť náročné na evidenciu hlavne poistencov podľa kritérií, ktoré som čítal. Na základe poslaneckého prieskumu, ktorý urobil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a ktorého prieskumu sa vlastne prakticky zúčastnili všetci poslanci výboru pre zdravotníctvo, vyplýva, že zdravotné poisťovne sú schopné túto novelu, tieto paragrafy realizovať a môžem bez obáv povedať, že by takéto znenie tiež privítali. Takže ide o súzvuk záujmu zdravotníckych zariadení, teda poskytovateľov, a zdravotných poisťovní, čo je vysoko pravdepodobnou zárukou aj prospechom pre pacientov a tých, ktorí užívajú výsledky práce zdravotníctva.

Druhý pozmeňujúci návrh, a je to už posledný v tejto časti. V čl. I bod 69 vládneho návrhu znie: Bod 69. § 31 sa dopĺňa ods. 3 až 13, ktoré znejú: Piaty odsek. Prvé ročné zúčtovanie poistného podľa tohto zákona vykonajú platitelia poistného a zdravotné poisťovne za štát v roku 2006 za rok 2005, to je to, čo som hovoril, že prospech by sme už mohli mať v tomto roku. Oslobodenie od povinnosti vykonať ročné zúčtovanie poistného podľa ustanovenia § 19 ods. 1 sa vzťahuje aj na ročné zúčtovanie poistného za rok 2005. Šiesty odsek. Ak sa ročné zúčtovanie poistného za poistenca podľa § 19 ods. 1 písm. a) až d) a ods. 6 nevykoná, preddavky na poistné podľa § 16, ktoré boli platitelia poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2 povinní za tohto poistenca odviesť, za rozhodujúce obdobie sa považujú za poistné v tomto rozhodujúcom období podľa tohto zákona.

Siedmy odsek. Vymeriavací základ zamestnanci na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2005, za kalendárne mesiace roku 2005 do účinnosti tohto zákona sa určí podľa doterajších predpisov a za kalendárne mesiace roku 2005 od účinnosti tohto zákona sa určí podľa tohto zákona.

Ôsmy odsek. Vymeriavací základ zamestnávateľa na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2005 sa určí podľa § 13 ods. 10 tohto zákona po zohľadnení ods. 7.

Deväť. Vymeriavací základ poistenca podľa § 11 ods. 2 na účely zúčtovania poistného, ročného zúčtovania poistného za rok 2005 sa určí za kalendárne mesiace roku 2005 od účinnosti tohto zákona podľa § 13 ods. 7 až 9, 13, 17 a 18 tohto zákona, čo je, samozrejme, logické.

Desať. Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2005 je vo výške podielu základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu okrem príjmov z prenájmov a príjmov, z ktorých sa vyberá daň zrážkou dosiahnutý v roku 2005, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie a 2 až 14. Ustanovenia § 13 ods. 8, 9, 13, 17 a 18 sa použijú rovnako. Ustanovenie ods. 11 týmto nie je dotknuté.

Odsek jedenásť. Do vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2005, ktorá bola v roku 2005 do účinnosti tohto zákona považovaná za samostatne zárobkovú činnú osobu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, sa započítava podiel odmeny za výkon funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným považovanej za príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu dosiahnutej v roku 2005 do účinnosti tohto zákona, ktorá nie je znížená o poistné na verejné zdravotné poistenie a 2, 14. Ustanovenia § 13 ods. 8, 9, 13, 17 sa používajú rovnako. To je už vlastne atomizácia na jednotlivé typy zamestnávateľov, zamestnancov a podobne.

Dvanásť. Vymeriavací základ poistenca, ktorý bol v rozhodujúcom období poistencom štátu podľa § 11 ods. 8 písm. a) až i) a k) a splnil podmienky uvedené v § 11 ods. 9 je pomerná časť vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1 až 10 prislúchajúca k počtu kalendárnych dní, počas ktorých nebol tento poistenec poistencom štátu.

Trinásty odsek. Prvé ročné prerozdeľovanie poistného podľa tohto zákona sa vykoná v roku 2006 za rok 2005. Úrad pri rozhodovaní o ročnom prerozdeľovaní poistného za rok 2005 zohľadní mesačné prerozdeľovanie poistného vykonané za všetky kalendárne mesiace roku 2005 vrátane mesačných prerozdeľovaní poistného vykonaných podľa doterajších predpisov. Prvé mesačné prerozdeľovanie preddavkov na poistné podľa § 27 a § 28 tohto zákona sa vykoná v kalendárnom mesiaci, v ktorom nadobudne účinnosť tento zákon.

Takže vlastne je to prenesenie povinností a výhod mesačného na ročné zúčtovanie, tým krížové prepojenie a lepšia presnosť pri vykonávaní a kontrole nakladania s poistným.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, uchádzam sa o vašu priazeň pri schvaľovaní týchto pozmeňujúcich návrhov, za čo vám ďakujem.