Středa 29. června 2005

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami? Nikto. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Bastrnák, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Urbáni a Vážny. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

Pán poslanec Bastrnák, nech sa páči, ako prvý.

T. Bastrnák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578. Navrhujem bod 43 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, tak ako to je aj uvedené v spoločnej správe 43 s tým, že vás prosím, aby ste tento bod nepodporili v spoločnej správe a podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh.

V čl. I sa za bod 63 vkladajú nové body 64 a 65, ktoré znejú: 64. § 91 ods. 4 znie: "Na prevod akcií transformovaného zdravotníckeho zariadenia vo vlastníctve štátu na iné osoby sa vzťahujú predpisy o podmienkach prevodu štátu na iné osoby, ak ďalej nie je ustanovené inak."

Bod 65. § 91 sa dopĺňa ods. 5 až 7, ktoré znejú: 5. "Prevod akcií transformovaného zdravotníckeho zariadenia možno vykonať len na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky o privatizácii majetkovej účasti štátu na základnom imaní a transformovaného zdravotníckeho zariadenia (ďalej len majetková účasť štátu). Majetková účasť štátu nesmie klesnúť pod 51 percent."

Bod 6. "Na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky o privatizácii majetkovej účasti štátu možno akcie transformovaného zariadenia bezodplatne previesť len na verejné vysoké školy, Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave, samosprávne kraje alebo obce. Súčasťou zmluvy o bezodplatnom prevode akcií musí byť desaťročný zákaz nakladania s akciami." Posledná veta ods. 5 platí rovnako. A odsek 7. "V prípade zvýšenia alebo zníženia základného imania transformovaného zdravotníckeho zariadenia majetková účasť štátu nesmie klesnúť pod 51 percent." Ďalšie body sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: Jednoznačne sa upravujú podmienky prevodu akcií transformovaného zdravotníckeho zariadenia. Tieto podmienky sa upravujú komplexne, t. j. aj v prípade odplatného prevodu. Navrhuje sa, aby o každom prevode akcií transformovaného zdravotníckeho zariadenia rozhodovala vláda, jednoznačne sa ustanovuje aj najnižší podiel štátu na základnom imaní, a to aj pre prípad zvýšenia alebo zníženia. Navrhuje sa, aby majetková účasť štátu nebola nižšia ako 51 percent, a to aj v prípade zvýšenia alebo zníženia základného imania. V súlade s doterajšou úpravou na bezodplatný prevod majetku transformovaného zdravotníckeho zariadenia viaže na taxatívne ustanovené subjekty a ponecháva sa pri bezodplatnom prevode desaťročný zákaz nakladania s akciami. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pán minister, krátke vystúpenie bez podania pozmeňujúcich návrhov. Chcela by som teda vyjadriť potešenie, že ostali mobilné hospice v zákone, tak ako sme to prijali pri pôvodnom znení, ale zároveň by som vás chcela poprosiť, pán minister, aby sa do verejnej minimálnej siete do nariadenia dostali, pretože ste vydali prvé licencie a začína byť problém vôbec s uzatvorením akejkoľvek zmluvy s poisťovňami, pretože hovoria, že nie sú v minimálnej sieti. Napriek tomu, že minimálna sieť je definovaná nejako zo zákona, ale nariadením sa to tam neupravuje, tak bolo by možné a dobré práve pre jednoznačnosť výkladu pre poisťovne upraviť to nariadenie vlády, ktoré sa vzťahuje na § 5.

Ešte jedna taká krátka poznámka. Napriek tomu, že meníme systém o záchrane tým, že bude môcť ministerstvo zdravotníctva meniť tie sídla, zdá sa mi bod 10 spoločnej správy. Už keď, nechajme tú kompetenciu ministerstvu, veď musí všetky tie náležitosti preveriť, ale nie dávať v bode 10 spoločnej správy nejaké obmedzujúce kritériá, že teda do troch kilometrov. Mne sa zdá, čo keď to bude štyri, tak už zo zákona nebude môcť vzniknúť. Zdá sa mi, že ak teda má rozhodovať o tom ministerstvo, tak nech je to v oveľa voľnejšej podobe, lebo budeme tu za pol roka opäť novelizovať, lebo to nebudú tri kilometre, ale štyri. Čiže ten bod 10 zo spoločnej správy sa mi zdá nadbytočný. Myslím si, že vôbec nie je nutné špecifikovať tie podmienky.

Jednu podstatnú vec, ale tak ako som povedala v prvom vystúpení, vzhľadom na moju skúsenosť z Národnej rady, ale možnože na jeseň sa pokúsime po prerokovaní s ministerstvom vstúpiť do zákona o poskytovateľoch, a to je v tom jednoznačnejšom zadefinovaní práve na úhrady a na nutné poskytovanie tejto zdravotníckej činnosti. Sú to sfalzy. Vlastne sú síce zadefinované v ambulantnej starostlivosti, ale ak napríklad ani jedno zariadenie či biochémie, mikrobiológie, alebo kde sú výkony nutné nemôže odmietnuť pacienta vykonať mu vyšetrenie napriek tomu, že mnohokrát tieto výkony nemá zaplatené. Pretože je to ako keby prvá ambulantná starostlivosť, on dostane žiadanku, on ju musí vykonať, on jednoducho nemôže brať, vážený pane, nemám už limit, už som prečerpal, poisťovňa mi neplatí, ja vás dnes nemôžem urobiť, počkajte. Bohužiaľ, stávalo sa to mnohokrát pri vážnych ochoreniach, alebo keď nie sú sety na markerové vyšetrenia, myslím si, že to všetci dobre poznáme. Bolo by dobré, aby sme skutočne prehodnotili alebo zadefinovali riadny, potom systém platby pre týchto poskytovateľov, alebo ich treba dať v § 7 v odseku 1 ambulantnú, ústavnú, lekárenskú a potom túto sfalzovú, ktorá nutne musí vykonať zdravotnícky úkon, lebo on nemôže rozhodnúť, ak ho dostane v žiadanke, že ja vám dnes urobím, alebo neurobím to vyšetrenie. Bola by som rada, keby sme sa nad touto vecou ešte zamysleli a treba to pripraviť a na to by mal byť skutočne garant ministerstvo zdravotníctva.

Pán poslanec Paška predniesol jeden obsiahly návrh a hovoril tu vlastne aj o tých zmenách v komorách. Myslím si, že sme vyrobili tretiu komoru tak trošku zvláštne. Je to taký guláš všetkých zdravotníckych pracovníkov. A možno ani nie to, že sú všetci v jednej komore, ale že nie sú tie prechodné ustanovenia, že nie sú jasné tie povinnosti, lebo jedno je členstvo, jedno je registrácia. Z členského funguje komora oveľa viac ako z tých registračných poplatkov a nie sú tu jasné kompetencie. Podľa mňa, tak ako je v lekárskej komore, bolo by vlastne dobré, alebo vôbec aby boli v komorách, ak sme ich zadefinovali, nie je povinné členstvo, treba sa možno v komorách dohodnúť. Iste je to problém mnohokrát personálny, vzťahový, majetkový, ale myslím si, že registrácia a  dobrovoľné členstvo v tretej komore zdravotníckych pracovníkov nerobí dobré ovzdušie. Ale hovorím, hlavne čo je dôležité, bolo by dobré zadefinovať mobilné hospice tak, aby bolo možné uzatvoriť s poisťovňami zmluvy.

Svoje výhrady som predniesla v prvom čítaní a myslím si, že akékoľvek pozmeňujúce návrhy, ktoré môžu byť dobré a sú z praxe, bohužiaľ, v tejto snemovni sú mnohokrát neprijaté. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračujeme, v rozprave vystúpi pán poslanec Urbáni a ako posledný sa pripraví pán poslanec Vážny.

M. Urbáni, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som zareagoval na predkladaný zákon a aby som nepriamo tým, ktorí si niektoré veci nepamätajú, aj občerstvil pamäť v tomto parlamente. Ako jeden prvý z poslancov, prvý v dňoch nástupu do tohto parlamentu v tomto volebnom období som hovoril, že len dve strany alebo dvaja ľudia majú pripravenú zmenu zdravotníckeho systému, ktorá bola nutná na Slovensku, a to bol doktor Zajac, ktorý sa potom stal ministrom za ANO a za HZDS to bol zdravotnícky klub HZDS s jeho členmi, ktorého som ja bol tieňový minister. Jediní my sme mali pripravenú zmenu zdravotníckeho systému tak, aby sa ozaj niečo zmenilo. V niečom bola spoločná, v niečom bola odlišná. Odlišná bola v niektorých prevedeniach a dopadoch.

Cieľom každej zdravotníckej reformy, ak ju budem takto nazývať, by mala byť spokojnosť občanov, spokojnosť pacientov, ale v nemalej miere aj spokojnosť poskytovateľov, lebo len spokojný poskytovateľ môže byť v takej pohode, že spraví maximum pre spokojnosť pacienta.

Ďalej zmena systému a reforma, ako sa nazýva u nás na Slovensku, by mala byť ekonomicky zabezpečená. Opakujem to tu už ikskrát dnes, ale musím to zopakovať. Bez toho, aby sa investovalo, nie je možné reformu spraviť. Ďalej, čo som tu tiež opakovane hovoril, ale asi to musím zopakovať, bez celoplošného informačného systému nie je možné sledovať každú korunu, ktorá je v systéme a nie je možné sledovať efektivitu každej koruny v liečebnopreventívnej starostlivosti a v službách s tým súvisiacimi.

Minulý rok sme schválili nové zdravotnícke zákony. Stojíme dnes pred otázkou, čo robiť. A tu som pri tom bode, ktorý som spomínal, a to je bod ekonomického zabezpečenia. Keď nespravíme nič, možno zabrzdíme implementáciu tých zákonov, ktoré už boli schválené a ktoré boli schválené koalíciou a niektorými poslancami aj z opozičnej strany. Je potrebné, aby sme zdravotnícky systém, ktorý tieto zákony navodzujú, aj rozbehli. Preto niektoré pre prax dôležité zákony je potrebné schváliť. Budú sa vytvárať akciové spoločnosti zo zdravotníckych zariadení, ktoré sú prakticky zadlžené.

Veľmi vítam a podporujem v tomto prechodnom období pozmeňujúci návrh pána kolegu Bastrnáka, ktorý ponecháva v týchto akciových spoločnostiach 51-percentnú majetkovú účasť štátu. V budúcnosti uvidíme, čo prinesie život, pretože ak chceme dostať investície do zdravotníctva, neverím, že životná úroveň bude tak rýchlo stúpať, žeby mohli ísť rozpočtové peniaze do zdravotníctva, aby sa saturovali tie deficity, ktoré tam sú a ktoré budú možno aj do budúcnosti vznikať. Preto ak tento systém tento parlament schválil, tak sa potom postavme k nemu a uvidíme v budúcnosti, aká bude majetková účasť. Ale pre prechodné obdobie rozhodne podporujem 51-percentnú majetkovú účasť štátu.

Veľmi ma mrzí, že negatívne dopady reformy neboli podložené kompenzačnými mechanizmami pre sociálne slabé skupiny. Stále je ešte na to čas, ale je potrebné intersektorálne prepojenie hlavne s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, kde by sa dali efektívne využiť spoločné zdroje, ktoré v týchto dvoch systémoch sú. Je to na pánovi ministrovi, ktorý sľuboval, že do toho vstúpi, no, pokiaľ sa pamätám pätnásť rokov dozadu, nepodarilo sa ani jednému ministrovi zdravotníctva sa dohodnúť s ministrom z tohto rezortu, ktorý som spomínal, ale jeden deň do toho vláda bude musieť rázne vstúpiť, pretože tam sa kumulujú prostriedky, ktoré sa potom zbytočne na tú istú vec míňajú dvakrát.

Čiže, dámy a páni, podporím návrh pána poslanca Bastrnáka, ktorý podal ako pozmeňujúci návrh na majetkovú účasť štátu 51 percent. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán poslanec Urbáni sa dotkol jednej otázky, a síce, že celý systém môže fungovať, ak bude celoplošný informačný systém. Pokiaľ tu boli povedané informácie v parlamente, bolo to o tom, že zatiaľ financie na celoplošný informačný systém nie sú. Ja si myslím, že peniaze, ktoré boli požičané na propagáciu reformy 3,4 miliardy, by boli účelnejšie využité, pokiaľ by išli na zavedenie celoplošného informačného systému, pretože momentálne, ako vidíme, stále je takzvane dolaďovaná reforma a ešte tejto reforme, ako pán poslanec Urbáni povedal, chýbajú aj sociálne kompenzačné dávky, ktoré by práve zaujímali občanov, pretože niektoré technické záležitosti vlastníctva a tak ďalej ich natoľko nebudú zaujímať, ako by ich zaujímali tie kompenzačné dávky. Preto si myslím, že by bolo treba pouvažovať, práve prichádzajúci minister zdravotníctva by mal pouvažovať, či nie je možné z požičaných prostriedkov na propagáciu zaplatiť aj celoplošný informačný systém v zdravotníctve. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Vážny, posledný prihlásený do rozpravy.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, trošku netradične, ale nedá mi, aby som nevystúpil k pozmeňujúcim návrhom k predkladanému prerokúvanému zákonu. Je to veľmi stručne, ide, samozrejme, o prerokúvaný zákon, novelu zákona č. 572/2004 Z. z., ide o to, že tento zákon zavádza certifikáciu ISO aj pre ambulancie, týka sa to aj ambulancií s jedným lekárom, ambulancií s jednou sestrou, čo zbytočne komplikuje život týmto ambulanciám. Nevieme, či je to odvolávka na smernice Európskej únie, je tam ale problém ceny za zabezpečenie takejto certifikácie a, samozrejme, nie je vydaný vykonávací predpis, záväzný právny predpis, ktorý má vydať ministerstvo zdravotníctva, je tu len povedané, že účinnosť zákona v tomto ustanovení sa týka aj tých jednoduchých ambulancií s termínom 31. 12. 2006 a zavádza to určité zmätky do praxe lekárov v týchto ambulanciách.

Je problém, veľmi stručne sa dotknem z pohľadu lekárov, ktorí mi tento podnet dali. Ako príklad uvediem, že už operujú na našom medicínskom trhu, keď to tak môžem nazvať, isté nemenované firmy, ponúkajú sa, že budú jeden rok zabezpečovať školenie za 20- až 30-tisíc korún ročne, pripravia túto ambulanciu s jedným lekárom a s jednou zdravotnou sestrou, zdôrazňujem, na získanie certifikátu, následne zabezpečia firmu, ktorá môže vydať certifikát kvality ISO 9001 a tá ho vydá zase za určitú sumu 10-, 20-tisíc korún a následne bude ešte prebiehať polročná kontrola, či je systém manažmentu kvality v tej príslušnej ambulancii dodržiavaný. Keď si to títo lekári, tieto ambulancie, čo je základný prvok našej zdravotnej starostlivosti sčítajú, tak sú to pre nich pomerne vysoké náklady, ktoré oscilujú okolo 30-, 40-tisíc ročne. Presvedčili aj mňa, že sú to vysoko neefektívne vynaložené náklady. Zdá sa mi, že v tomto ustanovení alebo v tejto povinnosti pre tieto ambulancie sme pápežskejší od pápeža, že možno počúvame tú smernicu Európskej únie a vykladáme si ju tak, že jednoducho zaťažíme tie lekárne a zdá sa mi, že tých 30- až 40-tisíc korún ročne by sa malo vynaložiť podstatne efektívnejšie. Lekári nenamietajú voči tomu, aby si zabezpečili techniku s vyššou pridanou hodnotou, ale to, že budú zabezpečovať za 30-tisíc ročne nejaký certifikát kvality, ktorí majú len jednu, ktorý im povie, že budú mať červený kôš na také odpadky, zelený na také odpadky, ktorý im povie, že budú čistiť tú ambulanciu tak a tak, si myslím, že je ozaj neefektívne, pričom všetky tieto úkony zabezpečujú aj teraz, lebo keby mali svoju privátnu ambulanciu realizovanú v nejakom neporiadku alebo v rozpore s nejakou základnou kvalitou, tak tí pacienti by určite, ktorí k nim chodia, prestali chodiť a našli by si nejakú inú ambulanciu.

Čiže myslím si, že aj smernica Európskej únie, ak taká existuje a, samozrejme, takéto prísne ustanovenie zákona by sa v tomto prípade minulo účinku. Preto predkladám pozmeňujúci návrh poslanca Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste dostali všetci ako tlač 1115 v druhom čítaní.

Po prvé. V čl. I sa za bod 12 dopĺňa nový bod 13, ktorý znie. Bod 13 v § 9 sa za odsek 3 dopĺňa nový odsek 4, ktorý znie: Odsek 4. "Povinnosť nepretržite zabezpečovať systém kvality podľa tohto zákona sa nevzťahuje na zariadenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti podľa § 7 ods. 2 písm. a)." Ostatné body sa prečíslujú.

Ešte veľmi stručne poviem na záver to odôvodnenie, ktoré som sa vám snažil vyložiť v úvode. Pôvodné znenie zákona ustanovuje povinnosť zavádzať systém kvality aj pre ambulantných lekárov primárneho kontaktu, ako aj pre špecializovaných lekárov, ktorí svoju prax vykonávajú privátne, samostatne a zamestnávajú maximálne jednu alebo dve sestry. Je neúčelné, aby aj títo poskytovatelia boli nútení povinne zavádzať systém kvality, čo je spojené s vysokými finančnými nárokmi pre takéto malé ambulancie. Tieto náklady sú vynaložené vysoko neefektívne a môžu byť zmysluplnejšie vynaložené napríklad na technické vybavenie príslušnej ambulancie. Kvalita zdravotnej starostlivosti je zabezpečená ich povinnosťou zvyšovať si svoje vzdelanie, ako aj zlepšovaním technického vybavenia ambulancií a myslím si, že tú kvalitu prirodzene všetci zabezpečujú, čo som už predtým povedal. Navrhuje sa preto, aby ambulancie, ktoré som citoval, sú to tie prvého kontaktu a, samozrejme, špecializovaných lekárov privátne, tie malé ambulancie aby boli spod takejto povinnosti vyňaté. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si slovo? Nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som vám dal pár odpovedí. V prvom rade by som sa rád vyjadril k návrhu pána poslanca Pašku. Celkom vecne. Áno, to je jedna cesta, ako revitalizovať komory a znova ich vzkriesiť. Ja si myslím, že ich korporatívne správanie sa prejavuje aj v tom, že veľmi dobre idú na to, ale myslím si, že takáto zásadná zmena komorového zákona, až nová vláda sa bude musieť skúsiť s ňou vyrovnať a vrátiť komorám to, čo sme im odobrali. Skúsenosti z praxe sú veľmi dobré, práve aj sestry si veľmi pochvaľujú, aj lekári, že prestali byť šikanovaní komorami. Je to pre nich veľmi dôležité.

Čo sa týka vystúpenia pani poslankyne Sabolovej, ona nedala, myslím si, žiadny návrh. Chcem len konštatovať, že nie celkom vystihla napríklad otázku tých trojkilometrových dištancií, pretože my ich máme vo vyhláške a budeme ich mávať vo vyhláške, ale prax ukázala, že my sme robili podľa geografického informačného systému mapu Slovensku na takzvanom matematickom modeli. My nemáme k dispozícii dobrý vektorový model, a teda niekde sa stalo, že je to výhodné posunúť o kilometer alebo tu aj pán poslanec Blanár má nejaký problém z nejakej jednej obce do druhej. A my to v tej vyhláške nemôžeme tak veľmi dobre robiť, tak úplne presne stanoviť. Máme niekde prípad v Košickom kraji, na juhu Slovenska sme mali zle rozdelené tie polohy. To znamená, toto je flexibilnejšie. Nič iné, neporušujeme tým nič a bude to trošku pružnejšie a lepšie sa budú dať operačné body robiť.

Pán poslanec Urbáni má svoju veľkú pravdu a musím povedať, že s ním sa vo veľkom dá súhlasiť v tom zmysle, že zbytočne je hovoriť, čo by bolo keby. Proste boli tu dve koncepcie, naozaj my sme aj pred voľbami diskutovali, aj spolupracovali, v niečom boli podobné, v niečom boli rôzne. Trochu mi vyrazil dych tou pôžičkou 20 miliárd, no, ale stalo sa. Ja si myslím, že cesta informatizácie je veľmi dôležitá. Napríklad, ak ste si všimli, práve tu už zaväzujeme zdravotné poisťovne dávať 15 korún z tých receptov nielen tak do rôznych fondov, ale v podstate na informatizáciu. Čiže 800 miliónov ročne znamená, že fond nabehne.

A plynule chcem odpovedať aj pani poslankyni. Pani poslankyňa, jeden informačný systém takej nižšej kvality v nemocnici, v jednobudovej nemocnici, povedzme Fakultná nemocnica Martin, nižšej kvality stojí okolo 70 miliónov. Kvalitnejší informačný systém je okolo 150 miliónov. To, čo hovoril pán poslanec Urbáni, to budú desiatky miliárd korún, ktoré budeme musieť postupne nainvestovať, ale má v jednej veci pravdu, že bez kvalitných informácií, bez spojenia nie je velenia, bez kvalitných informácií sa nemôžete rozhodnúť ideálne a často sa rozhodujete ozaj na tak nízko validných informáciách. Spomeniem príklad. V Banskej Bystrici dodnes nie sú schopní vedieť, za čo majú pohľadávky vo výške 700 miliónov korún. Je to dané aj neschopnosťou ľudí, ale aj tým, že nemajú dobrý informačný systém.

Pánovi poslancovi Vážnemu. Ja tomu, samozrejme, rozumiem. Po prvé, to nemôžu byť žiadne desaťtisíce, pretože bude jeden systém. Neviem, kto hovoril o ISO - Medzinárodnej štandardizačnej organizácii, ale bude jeden systém pre 5 600 ambulancií. Samozrejme, že chodia ľudia, ponúkajú. No, ježišmária, ale Asociácia súkromných lekárov, Únia špecialistov, Slovenská lekárska spoločnosť a Asociácia nemocníc včera u nás sedeli tri hodiny a uzavreli sme prvý nástrel toho, čo pod tou kvalitou budeme rozumieť. Sú tam všetci okrem komory, ktorú sme pozvali a neprišla, hoci paradoxne kvalita, to je vlajková loď komory. Kvalita a vzdelávanie, to sú ich najposvätnejšie poslania. Hľadáme také riešenia, aby to nebolo veľmi finančne náročné. Ale nepochybne, ak chcete zvyšovať kvalitu zdravotnej starostlivosti, tak naozaj sestra musí vedieť, aj do ktorého koša čo má hádzať, ale hlavne musí vedieť, ako sa robia tieto veci a navyše, my kvalitu máme širšie koncipovanú práve vo výkonoch. A tým z katalógu výkonov a zoznamu výkonov, o ktorom tu hovoríme, tam sú predsa už zakotvené zo zákona, že musia vznikať guideline, teda legálne postupy vyšetrovacie a legálne postupy liečebné. Aby sme sa dohodli, že toto sa tu na Slovensku považuje za štandardizovaný postup. Robí to celý svet, ale my keby sme uviedli americké guideline k nám, dajú sa zohnať, nie je to problém, tak potrebujeme štyri nuly za rozpočet, ktorý máme dnes.

Tým som chcel povedať, že rozumiem tomu tlaku aj oceňujem, že ste sa ho ujali, ale v každom prípade to nebudem odporúčať, lebo by sme rozbili pôvod zákona. Máme tam inde ustanovenie, v poistnom zákone, že poisťovne uzatvárajú na základe ceny a kvality. No tak keď dáme preč kvalitu, na základe čoho budú tie poisťovne robiť. A navyše, to nie je smernica. Nerozumeli sme sa. Tri štvrtiny Slovenska, Slovensko má najdlhšiu hranicu na jedného obyvateľa podľa mňa, tri štvrtiny slovenských poskytovateľov ambulantnej starostlivosti je otázka doby do konca tohto roku, je v rámci Rady ministrov, to je predposledná fáza o cezhraničnej spolupráci. Predpokladáme významný nárast prísunu pacientov k poskytovateľom, ktorí sú cenovo výhodnejší aj zo zahraničia, hlavne Česko, Poľsko, Maďarsko a pre kardiologický ústav v Bratislave je už veľmi dobre rozpracovaná aj koncepcia kardiologickej starostlivosti pre rakúskych občanov. Samozrejme, je to veľmi zložitá aj veľmi citlivá téma. Žiadna zahraničná poisťovňa, dokonca ani česká, nezaplatí ani korunu, ak sa ambulancia nepreukáže, že má nejaký ňou akceptovaný systém kvality.

Asociácia súkromných lekárov pripravila komplexný pohľad na kvalitu a vyrobila takzvaný národný systém. Ak chcete, trošku zjednodušené ISO. Ale zatiaľ nemajú istotu, či by tento systém bol akceptovaný zahraničím, Českom, tým najbližším, kde očakávame prísun pacientov. Je prakticky hotová spolupráca Komárno - Komárom, čakáme už len na nejaký súhlas z Európskej únie, ale takisto maďarská národná poisťovňa bude požadovať od nemocnice v Komárne, aby mala certifikát kvality. A v obrátenom garde, my budeme požadovať od Štúrovo - Ostrihom, viete, že to je tiež skoro dohodnuté, v Ostrihome je dobrá nemocnica, v Štúrove máme len ambulancie, cez ten most je to ako keby Petržalka a tento breh Dunaja, takisto budeme požadovať certifikát kvality. To znamená, že my kvalitu nemôžeme, aj keď je to veľmi pohodlné, nemôžeme kvalitu takto opustiť, a teda ak chcete, poviem vám k tomu, je ľahšie latku podliezť ako preskočiť, ale tu, žiaľbohu, budeme musieť skákať. Tu podliezanie latky nám veľmi nepomôže. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime teraz k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z.

Vládny návrh máte ako tlač č. 1112, spoločnú správu máte ako tlač č. 1112a.

Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Rudolfa Zajaca, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, tu naozaj celkom otvorene hneď na začiatku hovorím, ide pre rezort zdravotníctva, ale aj všeobecne pre občanov jeden z najťažších a najkomplikovanejších zákonov, s akými sme sa stretli, hoci pôvodne sme ho mali ako veľmi dobre postavený. Žiaľ, aj tým, že nemáme celkom jasnú predstavu, z čoho vlastne máme platiť zdravotné poistenie, či to zjednotíme s nejakým daňovým základom, ideálne by bolo aj s daňovo sociálnym systémom, sa nám stalo, že tento zákon naozaj nebol dobrý, po prijatí tejto novely bude významne lepší, ale ešte nebude úplne v takom stave, ako by mal. A hneď avizujem, že ak dôjde k dohode s ministerstvom financií, že zjednotíme vymeriavací základ pre daňový a zdravotnícky systém, tak budeme musieť absolvovať ešte ku koncu roka jednu novelu.

Hovorím to preto, že naozaj aj tu je kritika oprávnená, ten zákon nebol dobrý ani v prvom znení po rýchlej novele, a ani teraz nebude ideálny. Je veľmi komplikovaný, pretože sme chceli dosiahnuť jednu vec, o ktorej dnes začínam pochybovať, či pridaná hodnota z takzvaného ročného zúčtovania nebude menšia ako významný prínos do fondov, ako sú náklady s tým spojené, ale aj hlavne komplikácie, ktoré budú musieť niektorí občania absolvovať.

Ja by som to celkom vysvetlil. Zákon je technicky tam, ťažko môžeme nejakú politiku vidieť. Najväčší problém, ktorý je, sú súbehy. Súbehy. Jeden občan môže v jednom mesiaci byť práceneschopný, teda poistencom štátu, môže byť nezamestnaný, bude poistencom štátu, môže byť dobrovoľne nezamestnaný, bude poistencom sám sebe, môže byť zamestnaný a bude poistencom zamestnávateľa a môže byť SZČO a bude poistencom sám sebe. A ešte to môže mať v rôznych úväzkoch a s rôznou kombináciou príjmov. Z tohto dôvodu možno to, čo sme si vedeli povedať aj s opozíciou, myslím tým konkrétne pána poslanca Pašku, je možno tá výhoda ročného zúčtovania tak technologicky náročná, že s tým bude problém.

Druhá vec k tomu, chceme a máme, je, aby každý bol poistencom niekoho. Ja som niekoľko stokrát musel zdôrazniť, že doteraz štát nepoznal a ešte ani nepozná svojich poistencov. Bolo to robené vždy len v balíku, tu máte 20 miliárd, deľte, aj informačné systémy, ale aj postavenie. To znamená, to je druhá vec, ktorú sme tu vyriešili, a to zase hovorím ako prídavnú hodnotu plus, že po tomto roku bude úplne jasné, koľko poistencov má vlastne štát a potom ten vzorec pre budúci rok je projektovaný 636 korún per kapitál a mesiac, to znamená niečo na úrovni 7,8-tisíca korún, bude úplne jasné, za koľkých ľudí sa vlastne platí.

Treťou výhodou je, že sa konečne občania, ale aj poisťovne dozvedia, na koho konkrétne došli peniaze pred prerozdelením a v akej výške, teda takzvaný primárny účet poistenca na príjmovej stránke. Je ale pravda, že aj Všeobecná zdravotná poisťovňa ako najväčšia poisťovňa, ktorá vynaložila už skoro vyše miliardy na informačné systémy, nešťastným a hlúpym spôsobom vyberané, že došlo aj k porušeniu zákona, aj všetko, čo s tým súvisí, dodnes nie je schopná čisto poznať každodennú úhradu za poistenca kedy, v akom režime bol. Prísľub je, že od septembra, preto sme aj súhlasili s posunutím účinnosti. To len hovorím preto, že zdravotné poistenie ako technicky, technologicky a filozoficky nie je nebezpečný zákon, pokiaľ platí spoločenská dohoda 10 plus 4, 4 z minimálky a tak ďalej, je technologicky veľmi, veľmi komplikovaný, a teda každú kritiku, ktorou by ste ma chceli kritizovať za zlý zákon, tu prijímam vopred. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému. Žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil stanovisko a návrh gestorského výboru.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákona v znení zákona č. 718/2004 Z. z. (tlač 1112) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1603 zo 17. mája 2005 po prerokovaní vládneho návrhu zákona o zdravotnom poistení v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 rokovacieho poriadku na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre zdravotníctvo. Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

Informácia o prerokovaní zákona vo výboroch. Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval vládny návrh zákona o zdravotnom poistení dňa 14. júna 2005. Výbor neprijal platné rozhodnutie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predmetný vládny návrh zákona dňa 13. júna a odporučil Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim návrhom. Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokoval predmetný vládny návrh zákona dňa 8. júna. Výbor neprijal platné uznesenie, pretože nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady pre sociálne veci prerokoval predmetný vládny návrh zákona dňa 7. júna 2005 a odporučil Národnej rade zákon ho schváliť s pozmeňujúcim návrhom. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť prerokoval predmetný vládny návrh zákona dňa 14. júna a odporučil Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona o zdravotnom poistení dňa 14. júna a odporučil Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

V časti IV tejto spoločnej správy máte pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ako vyplynuli z rokovania výborov. Je ich dovedna 49. Nebudem ich čítať, máte ich písomne vo svojich laviciach v spoločnej správe.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Zb. o zdravotnom poistení vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zdravotnom poistení schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 49 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy nasledovne. O bodoch 1 až 13 a 15 až 49 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich. O bode 14 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho. Gestorský výbor poveril spoločného spravodajcu výborov Viliama Novotného predniesť v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovanom vládnom návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo č. 233 z 21. júna 2005.

Vážený pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v druhom čítaní.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Pavol Paška za klub strany Smer - Sociálna demokracia. Potom oznámim, písomne sa nikto neprihlásil, potom budú ústne prihlášky.

P. Paška, poslanec: Dámy a páni, pán minister, pán spravodajca, napriek tomu, že sa mi celkom tie grafiky páčia a teraz som si odpustil tú prezentáciu a kiná, nechám si to na záver, keď sa pokúsim o stručné zhrnutie, čím vás nechcem vyľakať, žeby sme snáď dnes neskočili.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som tak ako v predchádzajúcich zákonoch predložil pozmeňujúce návrhy k zákonu č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predtým, kým tak urobím, využijem prítomnosť pána spravodajcu, pretože po prvej zákonnej norme č. 576/2004 Z. z. som sa dozvedel veľmi zaujímavé veci. A keďže sa mi tlačí to werichovské na jazyk, keď s pánom Horníčkom viedli ten neuveriteľne racionálny dialóg, keď sa ho pán Horníček pýtal, že "proč se tak blbě ptáte", tak pán Werich odpovedal: "Ja se ptám moudře, ale ptám se...", nechám tam tri bodky, pretože sa nebudem ďalej týmto zaoberať. A potom vy, čo ste videli Pacha hybského zbojníka, poznáte tú scénu, keď rakúsky generál úporne vysvetľuje svoj zámer, ako chytiť Pacha hybského zbojníka a nikto nerozumie, tak aj ja svojmu drahému kolegovi Novotnému ešte raz poviem to, čo hovorím tri roky.

Od roku 1990 prešiel systém zdravotníctva postupnou privatizáciou, a keď sme v roku 2002 začali stavať alternatívu tomuto typu reformy a boli sme obviňovaní podobnou rétorikou tým, že sme priaznivci socializmu, komunizmu, som veľmi jasne niekoľkokrát povedal, že keby sme to hneď aj veľmi chceli, nie je možné na Slovensku vzhľadom nato, že v deväťdesiatych rokoch bol odštátnený segment zásobovania, že v roku 1993 a potom postupne v roku 1994 bol odštátnený segment lekárenstva, že potom postupne v polovici deväťdesiatych rokov boli postupne odštátnené primárna zdravotná starostlivosť a sekundárna zdravotná starostlivosť, niektoré polikliniky, dostali sme sa do stavu, keď pred východiskom k reforme roku 2002 viac ako 60 percent produktu v celom systéme zdravotníctva bol produkovaný súkromnými subjektmi. A keďže Smeru - Sociálnej demokracii možno viac záleží na ochrane súkromného vlastníctva ako niektorým mojim kolegom, nikdy sme sa netajili tým, že nie je pre nás dôležitá a že nepovažujeme ani za ťažiskovú zmenu právnej formy fungovania poskytovateľa, ale že trváme na zachovaní verejnoprávneho charakteru tvorby využívania prerozdeľovania a kontroly zdrojov verejného zdravotného poistenia.

V tejto súvislosti, keďže, samozrejme, tým posledným krokom takzvaného odštátňovania, aj keď to niektoré zákonné normy považujú za takzvaný iný majetok, bol zákon č. 416/2003 Z. z., ktorý previedol nemocnice druhého a tretieho typu, ako aj zdravotnícke zariadenia na mestá a obce a definoval ho z pohľadu podstaty ako súkromný majetok, nemožno zasahovať z tejto úrovne do jeho charakteru a znovu ti chcem, pán poslanec Novotný, zdôrazniť, že je úplne jedno, aká forma sa zvolí. Veľmi dôležité je, aká je správa majetku a aká je efektivita.

Čo sme namietali a čo som si aj pri svojej prezentácii na úvod dnešnej rozpravy ráno dovolil z hľadiska reminiscencií poukázať, je námietka na spôsob transformácie nemocníc prvého typu a niektorých odborných ústavov, keď napriek tomu, že sme prijali zákonnú normu, ktorá veľmi jasne hovorila o zachovaní štátneho charakteru týchto akciových spoločností s presne definovaným vlastníctvom len na úrovni vyšších územných celkov, miest, obcí, SZÚ a škôl dochádza opäť k pokusu neštandardným spôsobom privatizovať nemocnice od prvého typu a úplne na vysvetlenie, to, čo my nazývame verejnoprávny charakter, je hlavne snaha o definovanie takej siete poskytovateľov na štandardnej úrovni, ktorá zachová možnosť štátu vyvíjať vplyv a realizovať niečo, čo všade vo svete nazývajú výkon štátnej zdravotnej politiky.

Takže Viliam, naozaj ďakujem ti za ten neskutočne politologický galimatiáš, ktorý si tu predvádzal ako reakciu, ktorej som vôbec nerozumel, keď si hovoril o vyšších územných celkoch, ale môžem ťa ubezpečiť, že naši poslanci vždy veľmi dobre vedia, čo robia.

Ale poďme k tomu zákonu č. 580/2004 Z. z., pretože aj cez pozmeňujúce návrhy, ktoré budem podávať, sa chceme opäť pokúsiť vrátiť k tomu, čo som aj teraz naznačil, a to chceme tento zákon vylepšiť tak, aby sa jednak zachovala určitá úroveň charakteru, o ktorom som hovoril, ale aby vzťahy poistenca a poisťovateľa boli definované oveľa jasnejšie.

Preto, vážený pán spravodajca, dovoľujem si vás upozorniť, že budem predkladať niekoľko desiatok pozmeňujúcich návrhov a vzhľadom na skúsenosť s pozornosťou sledovania mojich vystúpení by som bol rád, keby ste tomu venovali primeranú pozornosť.

Ešte jedna reakcia. Som tak trošku na rozpakoch, ale musím to povedať vzhľadom na to, že v predchádzajúcej právnej norme vystúpil pán doktor Soboňa, ktorý prezentoval určitý názor. A pred chvíľou vystúpil kolega doktor Urbáni, ktorý ma tak trošku prekvapil týmto postojom. Nechcem nič viac len avizovať, že sám som zvedavý, ako sa postaví Hnutie za demokratické Slovensko k týmto návrhom. (Reakcie z pléna.) Takže ja som sa len spýtal. (Hlasy z pléna.) Takže, dámy a páni...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja vás poprosím, keby tieto výmeny názorov ste si kolegovia mimo rozpravy...

P. Paška, poslanec: Dámy a páni, návrh k bodu č. 1 pozmeňujúceho návrhu. Za § 1 vložiť nový § 1a. Navrhujeme. Základná definícia vložiť § 1a, a tým sú základné pojmy. Na účely tohto zákona sa rozumie, po prvé, bydlisko, miesto trvalého pobytu alebo dlhodobého pobytu.

Po druhé, zamestnanie, výkon práce, za ktorú sa poskytne príjem, ktorý podlieha dani z príjmov podľa osobitných predpisov (ďalej len zdaniteľný príjem).

Bod 3. Zamestnávateľom je po a právnická osoba poskytujúca poistencovi v súvislosti s výkonom zamestnania zdaniteľný príjem, ak je sídlo alebo jej organizačná zložka na území Slovenskej republiky; po b fyzická osoba poskytujúca poistencovi v súvislosti s výkonom zamestnania zdaniteľný príjem, ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt; po c správa konkurznej podstaty.

Bod 4. Zamestnávateľom je pre potreby zákona fyzická osoba v pracovnom pomere, právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere. Fyzickú osobu v štátnozamestnaneckom pomere služobný úrad, fyzickú osobu v služobnom pomere služobný úrad alebo služobný orgán, v ktorom fyzická osoba vykonáva štátnu službu; po d ústavného činiteľa orgán, ktorý obstaráva veci ústavného činiteľa súvisiace s výkonom jeho mandátu alebo funkcie a pre verejného ochrancu práv Úrad verejného ochrancu práv; po e predsedu vyššieho územného celku vyšší územný celok, pre starostu obce obec, pre starostu mestskej časti v Bratislave mestská časť v Bratislave, pre starostu mestskej časti v Košiciach mestská časť v Košiciach a pre primátora mesta mesto; po f poslanca vyššieho územného celku vyšší územný celok, pre poslanca obecného zastupiteľstva obec, pre poslanca mestského zastupiteľstva mesto, pre poslanca miestneho zastupiteľstva a mestskej časti v Bratislave mestská časť v Bratislave a pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach mestská časť v Košiciach; po g spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným a komandistu komanditnej spoločnosti spoločnosť a člena družstva družstvo; po h doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia právnická osoba, ktorej sa toto štúdium vykonáva; po i pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti vyšší územný celok alebo obec, ktorá zriadila zariadenie.

Piaty bod. Zamestnancom je poistenec, ktorému zamestnávateľ poskytuje zdaniteľný príjem v súvislosti s výkonom zamestnania, a ak sa na neho vzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky je to po a fyzická osoba v pracovnom pomere; po b fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere; po c fyzická osoba v služobnom pomere; po d člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu; po e ústavný činiteľ a verejný ochranca práv; po f predseda vyššieho územného celku, starosta obce, starosta mestskej časti Bratislava, starosta mestskej časti v Košiciach a primátor mesta; po g poslanec vyššieho územného celku, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie; po h doktorand dennej formy doktorandského štúdia; po i pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti; po j fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody, ako sú zaradené do práce s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác.

Bod šiesty. Sídlom zamestnávateľa rozumieme u právnickej osoby jej sídlo, ako aj sídlo jej organizačnej zložky, ktorá je zapísaná v obchodnom registri; po d u fyzickej osoby vrátane zahraničnej fyzickej osoby miesto jej podnikania.

Bod siedmy. Samostatne zárobkovo činnou osobou je osoba, ktorá vykonáva na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť s výnimkou osoby, ktorá prerušila prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti a je vedená v evidencii nezamestnaných po a vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia; po b má oprávnenie prevádzkovať živnosť; po c má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti znalca a tlmočníka; po d je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti; po e vykonáva športovú činnosť zárobkovú, ale nie v pracovnom pomere; po f vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

Bod ôsmy. Spolupracujúcou osobou je osoba, ktorá sa na území Slovenskej republiky podieľa na činnosti SZČO.

Bod deviaty. Členom rodiny je manželka výživou odkázaná na manžela, ak nemá zdaniteľný príjem zo zamestnania, SZČO alebo iný príjem; po b nepoberá dávky v zamestnanosti, nepoberá dôchodok, nepoberá dávky nemocenského poistenia alebo dávky nemocenskej starostlivosti, nemá akýkoľvek iný príjem poskytovaný podľa právnych predpisov Slovenskej republiky alebo právnych predpisov v cudzine.

Bod desiaty. Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa nezaopatrené do skončenia povinnej školskej dochádzky po skončení povinnej školskej dochádzky; po c sa sústavne pripravuje na povolanie; po d pre chorobu a stav, ktoré si vyžaduje osobitnú starostlivosť sa nemôže pripravovať na povolanie; po e pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie.

Bod 11. Nezaopatrené dieťa nie je dieťa po a, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie; po b, ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonať zárobkovú činnosť viac ako 70 percent.

Bod 12. Minimálnou mzdou je mzda, ktorá platí pre zamestnanca, alebo mzda, ktorá platí pre samostatne zárobkovo činnú osobu, spolupracujúcu osobu a ostatného poistenca k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné.

Bod 13. Všeobecným vymeriavacím základom je dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej Štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok, všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný kalendárny rok rozhodujúceho obdobia. Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3.

Po d suma všeobecného vymeriavacieho základu po roku 2002 za príslušný kalendárny rok sa ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa údajov Štatistického úradu a vyhlási ho uverejnením v Zbierke zákonov.

Bod 14. Priemernou mesačnou mzdou je mzda zamestnanca hospodárstva zistenou Štatistickým úradom SR.

Bod 15. Vlastným príjmom je zdaniteľný príjem zo zamestnania a samostatnej zárobkovej činnosti a činnosti spolupracujúcej osoby alebo iný zdaniteľný príjem.

Bod 16. Dlžník na účely tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je platiteľom poistného a voči ktorej príslušná zdravotná poisťovňa eviduje pohľadávky na poistnom.

Bod 17. Poistenec je fyzická osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona.

Bod 18. Poistník je fyzická osoba, ktorá je platiteľom poistného za nezaopatrené dieťa a za ním účinné ekonomicky neaktívne osoby.

Bod 19. Zdravotnou starostlivosťou poskytovanou na základe zdravotného poistenia je zdravotná starostlivosť uvedená v osobitnom predpise a zdravotné výkony potrebné na zabezpečenie záväzkov z medzinárodnej zmluvy.

A po dvadsiate, posledný bod. Pohľadávky sú dlžné poistné, prirážka k poistnému, poplatok z omeškania, pokuta a poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti predpísané platobným výmerom príslušnej zdravotnej poisťovne.

Dámy a páni, odôvodnením tohto pomerne rozsiahleho návrhu, ktorý obsahuje presnú definíciu pojmov, je žiaduce, aby zákon hneď v preambule, v úvode veľmi jasne a jednoznačne vymedzoval pojmy, s ktorými v ďalšom neráta. Nakoniec veci, ktoré sa týkajú precíznosti výpočtu odvodov a základu a definovania základu, hovoril o tom aj pán minister, jeho navrhované riešenia sú trošku iné a považujem ich za zbytočne komplikované.

Druhý bod môjho pozmeňujúceho návrhu je: Za § 3 sa vkladá nový § 3a v znení: Vykonávanie zdravotného poistenia. Po prvé, podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia upravuje osobitný predpis. Zdravotné poisťovne, ktoré vykonávajú zdravotné poistenie, môžu nad rámec osobitného predpisu upraviť podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti len v prospech svojich poistencov, poskytovanie zdravotnej starostlivosti nad rámec osobitného predpisu nemôže zdravotná poisťovňa uhrádzať na úkor čo i len sčasti poistného kmeňa.

Po druhé, zdravotná poisťovňa nesmie podnikať s prostriedkami získanými zo zdravotného poistenia, finančné prostriedky získané zo zákonného poistenia nemôže poisťovňa používať na splácanie úverov a s nimi súvisiace finančné plnenia vyplývajúce z úverových zmlúv. Odôvodnenie: Uvedené ustanovenia sú nutné na ochranu verejných zdrojov a finančných prostriedkov získaných zo zákonného poistenia.

Tretí pozmeňujúci návrh. V § 6 vypustiť ods. 9 pre jeho praktickú nevykonateľnosť a nahradiť ho ods. 9 a 10 v nasledujúcom znení: Odsek 9. Zdravotná poisťovňa je povinná v prípade, že sa v nej prihlási na zdravotné poistenie ako poistenec fyzická osoba, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť podľa tohto zákona, odobrať poistencovi preukaz poistenca v predchádzajúcej zdravotnej poisťovni a oznámiť vznik účasti na zdravotnom poistení do 8 dní tej zdravotnej poisťovni, ktorá dosiaľ vykonávala jej zdravotné poistenie. Odsek 10. Ak vznikne nesplnením povinnosti podľa ods. 9 škoda, je zdravotná poisťovňa, ktorá ju spôsobila, povinná nahradiť ju. Spôsob náhrady škody sa riadi všeobecne záväznými právnymi predpismi. Odôvodnenie: Je to racionálne riešenie doteraz nevykonateľného ustanovenia ods. 9 predmetného zákona. Znovu pán minister aj v úvode hovoril o tom, aká je dôležitá evidencia poistencov a registratúra bez ohľadu na to, či hovoríme o poistencoch ekonomicky aktívnych, alebo či hovoríme o poistencoch štátu. Je to ustanovenie, ktoré uľahčí poisťovniam vykonávať dozor nad vlastnou registratúrou.

Štvrtý pozmeňujúci návrh. § 7 ods. 1 na konci pridať nasledujúci text: Toto sa nevzťahuje na poistenca, ktorý je príslušníkom po a Armády Slovenskej republiky, po b Policajného zboru, po c Slovenskej informačnej služby, po d Národného bezpečnostného úradu, po e Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, po f Železničnej polície, po g Hasičského záchranného zboru, ak takémuto poistencovi určil zdravotnú poisťovňu služobný orgán alebo služobný úrad. Odôvodnenie: Týmto doplnkom sa reaguje na potrebu osobitného riešenia uvedených skupín zamestnancov, kde je nevyhnutný osobitný režim preventívnej starostlivosti, ale aj ochrany údajov.

Dámy a páni, krátka reminiscencia. Veľmi dobre viete, ako dlho vedie pán minister Zajac zápas o likvidáciu Spoločnej zdravotnej poisťovne. Som presvedčený, že tento pozmeňujúci návrh dáva garanciu fungovať dobrému zdravotnému poisteniu vrátane určitých nadštandardov ako takzvaného motivačného plnenia pre príslušníkov ozbrojených síl a represívnych orgánov.

Piaty bod pozmeňujúceho návrhu. V § 7 ods. 2 navrhujeme zmeniť text nasledovne: Poistenec môže zmeniť príslušnú zdravotnú poisťovňu jedenkrát za 6 mesiacov, a to v termíne k 1. januáru alebo k 1. júlu príslušného roka. Prihlášku možno podať najneskôr 40 kalendárnych dní pred príslušným termínom. Neskôr podaná prihláška bude realizovaná až v nasledujúcom termíne zmeny. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na poistencov podľa § 7 ods. 1 písm. a) až g), sú to poistenci z príslušných rezortov, o ktorých sme hovorili v predchádzajúcom. Naše odôvodnenie je, že pôvodný text paragrafu je ťažkopádny a nepružný a čiastočne výhodný len pre zdravotnú poisťovňu, pre poistenca a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti znamenal v podstate konzerváciu stavu a nemožnosť reagovať na vývoj v jednotlivých zdravotných poisťovniach aj vzhľadom na určitú rovnováhu vo vzťahu v trojuholníku poistenec - poisťovňa - poskytovateľ, ktorú sa snažil pán minister definovať, by som privítal, keby sa podarilo prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu posilniť postavenie poistenca, ktorý by mohol práve týmto spôsobom vykonať tlak na plnenie svojich záväzkov voči poistencovi zo strany zdravotnej poisťovne.

Ďalší pozmeňujúci návrh. V § 7 ods. 3, 4 a 5 vypustiť. Odôvodnenie: Príslušné ustanovenia sú riešené v iných častiach. Sú zbytočné.

Bod 7. V § 9 ods. 2 v poslednej vete nahradiť slovo "potvrdzuje" slovom "overuje". Odôvodnenie: Poisťovňa sa k prípadu dostáva až ex post, to znamená, nemôže byť naplnený obsah pojmu.

Bod 8. V § 9 ods. 3 vypustiť vetu "alebo podal prihlášku vo viac ako jednej zdravotnej poisťovni". Odôvodnenie: Ustanovenie je v praxi nevykonateľné a je riešené pozmeňujúcim návrhom v bode 3.

Bod 9. V § 11 ods. 1 doplniť písm. e) a f) v tomto znení: e) fyzická osoba dobrovoľne nezamestnaná a f) Sociálna poisťovňa a orgán, ktorý priznáva, vypláca, zastavuje a odníma dávky nemocenského zabezpečenia podľa osobitného predpisu. Odôvodnenie: Tieto kategórie v doterajšom zozname platiteľov poistného chýbali alebo chýbajú, hoci existujú dobrovoľne nezamestnaní, za ktorých štát neplatí poistné. Voči predchádzajúcemu zákonu platitelia poistného úplne vypadli. Myslím si, že o tom tiež hovoril pán minister, je to iný spôsob formulovania, skúmania problému, ktorý tu bol spomenutý a kde je snaha ho riešiť aj iným spôsobom.

Bod 10. V § 11 úplne vypustiť ods. 3 až 7. Odôvodnenie: Definíciu základných pojmov sme navrhli vsunúť ako špeciálny § 1a, ktorý presne vymedzuje pojmy.

Bod 11. V § 11 navrhujeme zmeniť číslo odseku 8 na 3. Odôvodnenie: Ide o nadväznosť na predchádzajúcu úpravu.

Bod 12. V § 11 doplniť nový odsek 4 v znení: Štát nie je platiteľom poistného za dobrovoľne nezamestnané osoby. Odôvodnenie: Je to doplnenie doteraz zákonom neošetrenej skutočnosti.

Bod 13. V § 11 doplniť nový odsek 5 v znení: Sociálna poisťovňa a orgán, ktorý priznáva, vypláca, zastavuje a odníma dávky nemocenského zabezpečenia podľa osobitného predpisu platí poistné za osoby, ktorým poskytuje peňažné dávky nemocenského poistenia, nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce mzdu, plat, služobný príjem alebo inú odmenu za prácu alebo za príjem zo samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitných predpisov. Chcem len skonštatovať, pán minister, že sa pohybujeme v rovnakej problematike, snažíme sa ju formulovať iným spôsobom, pretože si myslíme, že tento spôsob je precíznejší a jednoduchší.

Bod 14. V § 12 sa nahrádza nasledovným textom: "Poistné sa platí percentuálnou sadzbou" a avizujem, že tu sa s vysokou pravdepodobnosťou, dámy a páni, nezhodneme s pánom ministrom, lebo on to tu už dnes spomenul, vychádzame z našich poznatkov nedofinancovanosti celého systému, a preto sa vrátime k tomu, čo tu už raz bolo, ale dávam vám do pozornosti nasledujúci pozmeňujúci návrh. Poistné sa platí percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období, poistné je platca povinný si vypočítať sám, poistné je 14 percent z určeného vymeriavacieho základu, zamestnanec platí poistné v sume 4 percentá, zamestnávateľ platí poistné v sume 10 percent úhrnu vymeriavacích základov. Vymeriavací základ zamestnanca na dohodnutom verejnoprospešnom pracovnom mieste pre dlhodobo nezamestnaného podľa osobitného predpisu sa zahŕňa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa len do výšky, z ktorého platí poistné za zdravotné poistenie štát. Podľa ods. 10 p) samostatne zárobková činná osoba platí poistné vo výške 10 percent, minimálne však vo výške platby štátu. Toto je diametrálne odlišný návrh na financovanie. Ak samostatne zárobkovo činná osoba je občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, platí vo výške 5 percent z vymeriavacieho základu. Považujeme za motivujúce, aby sme pre ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou takýmto spôsobom vytvorili lepší priestor. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou platí za tieto osoby zdravotné poistenie v sume 5 percent, je to identické, ako je to v zákone. Osoby uvedené v § 11 ods. 2 platia poistné v sume 14 percent vymeriavacieho základu, najmenej však 14 percent z minimálnej mzdy. Fyzické osoby, dobrovoľne nezamestnaní platia poistné v sume 14 percent z minimálnej mzdy, štát platí v celom príslušnom roku poistné za osoby uvedené v § 11 ods. 3 vo výške 5 percent z priemernej mzdy dosiahnutej v národnom hospodárstve pred dvoma rokmi. Tu je to navýšenie, ktoré som spomínal, ktoré nám neprešlo pri prijímaní zákonov.

11. Orgán príslušný na výplatu peňažných dávok platí poistné vo výške 14 percent z vymeriavacieho základu. Odôvodnenie: Ide o technické upresnenie a zmeny sadzieb v prípade sadzby pre SZČO je sadzba znížená zo 14 na 10, so zmenenou pracovnou schopnosťou zo 7 na 5 a platba štátu zvýšená zo 4 na 5 percent. Zmena sadzieb v prípadoch je navrhovaná z dôvodu zníženia odvodového zaťaženia, podpory a rozvoja drobného podnikania, a tým aj zníženia nezamestnanosti a nákladov štátu s tým spojených. Zmena sadzby štátu je logickou požiadavkou a návrhom na riešenie dlhodobého nedofinancovania zdravotnej starostlivosti poistencov štátu.

Bod 15. V § 13 ods. 9 písm. d) sa slová "v príslušnom kalendárnom roku" nahrádzajú textom "za predchádzajúci kalendárny rok". Odôvodnením je praktická vykonateľnosť tohto ustanovenia.

Šestnásty pozmeňujúci návrh. V § 14 ods. 2 písm. e) sa za slovo "štát" vkladá text "a orgánu príslušného na výplatu peňažných dávok". Odôvodnenie: Technická oprava súčasného a doplnenie súčasného pôvodného textu.

Bod 17 § 16 ods. 2 doplniť o písm. f) s textom: "Orgán príslušný na výplatu peňažných dávok," § 11 ods. 5 platí preddavok...


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP