V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pani poslankyňa Tóthová a pripraví sa pán poslanec Polka.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k tomuto legislatívnemu návrhu som vystupovala už v prvom čítaní. Ja sa nebudem opakovať, pretože aj odpovede pána ministra pri minulom čítaní boli trošku mimo mojich otázok a ako bolo vidieť z predkladacej reči k materiálu, pán minister je presvedčený o vhodnosti riešenia tu navrhnutého, čo mu konečne nezazlievam, pretože inak by to asi nemal predkladať, keby nebol sám presvedčený.

Ja však tak presvedčená nie som a nemyslím si, že otázka nového riešenia vybavovania odvolaní bude prínosná pre kvalitu rozhodovania súdov. Osobne si myslím, že bude aj problém so zvýšením nákladov. Nákladov predovšetkým účastníkov konania. Podľa § 200 totiž súd prvého stupňa predloží vec odvolaciemu orgánu do desať dní od uplynutia odvolacej lehoty. To znamená, že tam niet žiadneho priestoru na vykonanie prípadne, čo by bolo užitočné, dodatočných dôkazov navrhnutých, poprípade na vypracovanie kvalitného stanoviska prvoinštančného orgánu k podaným odvolaniam, pretože v praxi je veľmi zbežné, že viacerí účastníci podávajú odvolanie a nie vždy z tých istých dôvodov.

To znamená, celé konanie až na výnimky stanovené myslím si, že v § 229, keď môže odvolací orgán vrátiť späť na nové prejednanie prvej inštancii, teda môže urobiť kasáciu, vždy bude rozhodovať odvolací orgán.

Čo to znamená? Po reorganizácii súdnej sústavy, keď sa viacero súdov zrušilo, odvolacími orgánmi budú jednoznačne kraje a tieto kraje budú doplňovať konanie. Prevažne vždy je situácia taká, že účastníci navrhnú dôkazy k tým argumentom, ktoré tvoria podklad ich odvolania. Nuž, budú musieť cestovať svedkovia, bude musieť cestovať pracovník na rôzne obhliadky a podobne. Zvýši sa nákladovosť konania pre účastníkov, opakujem, a zvýši sa aj prácnosť, pretože doplniť konanie môže vždy lepšie ten, kto už vo veci má prehľad ako súd, ktorý sa oboznamuje so spisovým materiálom. Čiže tu mám určité rozpaky, či táto úprava nebude mať tie negatívne momenty, ktoré som pred chvíľou uviedla. Ja si myslím, že nemožno vylúčiť, že advokát chce dlho zastupovať, ale predsa aj súd môže v konaní postupovať tak, aby nebolo napriek tomu, že sa urobí kasácia, aby nebolo zdĺhavé.

Ďalej jednu poznámku k legislatívnej úprave občianskosúdneho procesu. Mňa veľmi mrzí, že nedochádza ku koordinácii niektorých zmien. Je neuveriteľné, že k nepriamej novele občianskeho súdneho konania dochádza súčasne v inom zákone, v zákone stavebnom, keď je tu dosť rozsiahla novelizácia Občianskeho súdneho poriadku.

Pán minister, predpokladám, že mi poviete, že stavebný zákon vypracúval iný rezort a tento legislatívny návrh tiež iný rezort. A ja sa pýtam. Načo potom vláda má podpredsedu pre legislatívu? Veď jeho úlohou je koordinovať, sledovať, čo je v jednotlivých zákonoch, čo sa navrhuje zmeniť a dať to do jedného návrhu, aby to bolo možné komplexne posúdiť a už vonkoncom je neprijateľné, že niektoré vládne návrhy majú dokonca aj protirečivé úpravy. Takže je mi veľmi smutno, že v iných zákonoch tiež dopĺňame OSP a dopĺňame tak "úspešne", že pán prezident to musel potom vrátiť, pretože doplnenie bolo úplné a je nezmyselné. Znovu opakujem, nebudem hovoriť úvahy, ktoré som povedala v prvoinštančnom konaní. Ja osobne pre niektoré výhrady k niektorým ustanovenia zákon ako celok nepodporím. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Hort, procedurálny návrh.

M. Hort, poslanec: Pán podpredseda, v mene štyroch poslaneckých klubov vládnej koalície dávam návrh, aby sme bod 46, ktorý pravdepodobne by mal dnes prísť na rad, ide o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení zákona č. 515/2003 Z. z. a zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení zákona č. 579/2004 Z. z., ktorý sme dostali ako tlač 1086, prerokovali v druhom čítaní zajtra po hodine otázok a odpovedí.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja podporujem toto stanovisko. Je všeobecný súhlas? (Všeobecný súhlas.)

M. Hort, poslanec: Ďakujem veľmi pekne všetkým členom.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Momentík. Musím rešpektovať, pretože minule sme mali vážny rozpor s pánom Čížom z toho dôvodu, či niekto nehlásil nejaký iný signál. Pán Číž, vyjadrite svoj názor. Nesúhlasíte s tým, aby sme to...? Takže nemôžem dať hlasovať o tomto, pretože nie sme uznášaniaschopní a ja sa ešte poradím aj s pánom predsedom parlamentu, aj s predsedami klubov, ktorí tento návrh dali, aby prerokovanie tohto zákona bolo dostatočne dôstojné. Teraz budeme pokračovať v rozprave. Pán Polka bude pokračovať. Pripraví sa pán Abelovský.

L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, k tomu, čo sa pán podpredseda pýtal, snáď by bola aspoň jedna vetička, lebo tri súvislé slová, prečo chceme nejaký zákon prerokovať inokedy, a nie vtedy, keď je plánované, ale to už je vecou štábnej kultúry tohto spoločenstva a tých, ktorí také návrhy predkladajú.

Dámy a páni, dovoľte mi niekoľko poznámok k predloženému návrhu zákona. Ja plne chápem potrebu tejto legislatívnej úpravy. Na rozdiel od pani profesorky pravdepodobne s väčšou mierou pravdepodobnosti tento návrh zákona podporíme, ale dovoľte mi niekoľko poznámok, by som povedal, tak na tému kostlivca v skrini.

Myslím si, že ministerstvo spravodlivosti je často vedené dobrou snahou riešiť všeobecný problém a budem sa venovať teda konkrétne problému prieťahov na súdoch, ale samo by si malo otvoriť skriňu a spraviť istý prievan v zatuchnutých skriniach rezortu spravodlivosti a mám na mysli, samozrejme vrátane súdov, ktoré sa tvária ako nezávislé, ale nerozumiem, aká nezávislosť je v konaní predsedu súdu, ktorý 13 mesiacov nevydá banálne rozhodnutie v občianskoprávnej veci. Myslím si, že išlo o vydanie nejakého kľúča od nejakého bytu a samosprávne orgány začnú konať po nejakých 10, 11 mesiacoch čakania o tomto podivuhodnom rozhodovaní. Išlo konkrétne o predsedu okresného súdu. Vydá rozhodnutie a napomenie predsedu okresného súdu. Ministerstvo spravodlivosti toto vezme na vedomie a ďalej sa nekoná.

Aká je to nezávislosť súdov, keď banálne občianskoprávne veci, napríklad žaloby na ochranu osobnosti, skutočne zdôrazňujem, banálne, kde ide o jednoslovný alebo niekoľkoslovný výrok sa pojednávajú šesť, sedem rokov.

Aká je to nezávislosť súdu, a tu budem reagovať na stanovisko takej šarmantnej úradníčky ministerstva spravodlivosti, ktorá odôvodňovala prieťahy v konaní a zdôvodňovala potrebu vydania novej vyhlášky o advokácii, o účtovaní advokátov, lebo tí darební advokáti, predstavte si, účtujú si aj stratu času, keď sa nekoná, keď sa čaká na niečo na súde a tak. Preboha, veď ak celý proces má v rukách sudca, čo ten advokát môže tam spraviť? Ja môžem dať sto návrhov, budem konkrétny. Asi pred niekoľkými mesiacmi na pojednávaní na jednom okresnom súde v Bratislave prišiel zástupca žalovaného a oznámil, že dotyčný pán žalovaný nemôže prísť, lebo má návštevu z Nemecka. Dnes už nebolo treba povedať či z východného, alebo západného, má návštevu z Nemecka a sudca pojednávanie odročil z mája na október tohto roku. To je nezávislosť súdov?

Ako potom fungujú kontrolné mechanizmy ministerstva spravodlivosti? To je taký problém prísť a spraviť na okresnom súde previerku termínovníka, kalendára? To je taký problém, aby samosprávne orgány riešili problém kolegu sudcu tri, štyri roky a nikto voči tomu nezasiahne. Mám na mysli problém jedného nemenovaného sudcu z Veľkého Krtíša, ktorého rozvláčili všetky možné médiá a dodnes, myslím si, že hovorím pravdu, že nebolo žiadne právoplatné rozhodnutie disciplinárnych orgánov vydané.

A nekoná ani ministerstvo a nekoná ani disciplinárny orgán. Ak disciplinárne orgány nekonajú často pod argumentom falošnej solidarity alebo falošného kamarátstva, treba tie disciplinárne orgány rozbiť. Treba ich nahradiť inou štruktúrou alebo novými ľuďmi, ktorí sú ochotní konať a ktorí sú ochotní aj svojho kolegu potrestať za to, či už teda na súde chľasce, alebo si postavil fľašu na pojednávaní, ako koná nemenovaná sudkyňa, myslím si, že oslobodená disciplinárnym senátom, bližšie to budete vedieť vy, pán minister, alebo keď koná sudca, dokonca iste viete, že sú takzvané práce doma, alebo ako sa tomu hovorí. Sudca má nerozhodnuté veci a on koná doma? Viete si predstaviť, ako môže konať a študovať spis doma, ktorý opäť nemenovaná sudkyňa zo Špeciálneho súdu spis nemôže poslať kompletne na Najvyšší súd, lebo sa zmestí na aviu. A to má Najvyšší súd konať z výpisov alebo z rešerší? Nerozumiem tomu. Čiže kostlivec je tu, treba otvoriť skriňu, vymiesť ho, zefektívniť prácu ako vnútornej kontroly, tak aj orgánov samosprávy v súdnictve a potom môžeme prijať zákony.

Ešte jeden príklad, by som povedal, príčiny a to, za čo nás Štrasburg mláti a minister financií bude musieť asi založiť nový účet na to. Bolo napríklad jednoznačne stanovené Občianskym súdnym poriadkom vo veciach ochrany osobnosti do mesiaca začať, do roka skončiť. Ústavný súd rozhodol, že je to neústavné. V čom neústavné, že sudca koná a že si nejaké termíny vytýči, to je skutočne pre mňa záhadou, ale ostalo to tak.

Pán minister, skutočne by som bol veľmi rád, keby ste dvere skrine otvorili a spravili riadny prievan. Zákon je možné podporiť, ale sú aj iné formy a metódy, ako zefektívniť prácu súdov.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Rada by som nadviazala na vystúpenie pána poslanca Polku k otázke študovania spisov doma. Neviem, čo je to za zlozvyk, ale pamätám si, že v roku 1992 a 1994, keď som vykonávala funkciu ministerky spravodlivosti, nebolo možné vziať spisový materiál z budovy inde. Predsa v spisových materiáloch sú verejné listiny. Sú dôkazy niekedy originálne, ktoré sa ťažko nahradia. Kde je oprávnenie na to, aby sudca mohol takéto materiály brať do priestorov, ktoré nie sú pôdou štátneho orgánu. Je to zlozvyk, ktorý aj spomaľuje konanie, pretože pokiaľ pracuje v kancelárii a sudcovia majú na viacerých súdoch svoje kancelárie, sú tam počítače, ak nie, treba ich dať a treba dať možnosť sudcom, aby pracovali na materiáloch. Doma navyše nie je zabezpečené, aby do súdnych spisov nenazerali osoby, ktoré sú nepovolané. Potom všetky ustanovenia, ktoré sú o nazeraní do spisu, kde každý sa musí podpísať a podobne, či má záujem a či nie, pokiaľ vezme sudca spisový materiál domov, všetky ustanovenia sú nanič, pán minister, pretože doma môže nazrieť do spisového materiálu ktokoľvek, lobujúce osoby, informácie sa roznášajú, veľmi sa čudujem, že tento nešvár vy mlčky... (Prerušenie časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Abelovský bude pokračovať v rozprave.

M. Abelovský, poslanec: Pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, budem stručný. Z doterajšieho priebehu rozpravy k novele Občianskeho súdneho poriadku som nadobudol presvedčenie, že neuralgickým bodom sa javí byť bod 13 spoločnej správy, ktorý prakticky vo všetkých prípadoch a aj schválením gestorského ústavnoprávneho výboru vypúšťa novelu Občianskeho súdneho poriadku smerujúcu najmä k zmene ustanovení o odvolaní, a tým prakticky by som povedal, ten nosný bod zámeru predkladateľa spochybňuje. Myslím si, že všetci, ktorí sú členovia ústavnoprávneho výboru mi dajú za pravdu, že sme sa s tým veľmi podrobne a niekoľkokrát zaoberali v ústavnoprávnom výbore aj za prítomnosti povolaných, a to stavovských organizácií sudcov, ktorí boli prítomní na rokovaní, a hlasovaním sme rozhodli, že mohli aj vystúpiť v rozprave v ústavnoprávnom výbore, ktorí jednoznačne konštatovali, že prijatie takej novely, akú predložil predkladateľ, by znamenalo prakticky kolaps odvolacích súdov, teraz ešte za súčasnej platnej právnej úpravy aj Najvyššieho súdu, ale najmä súdov krajských ako súdov odvolacích.

Myslím si, že aj z vyjadrení ďalších sudcov, ktorí neboli prítomní na rokovaní ústavnoprávneho výboru, jednoznačne vyplýva, že táto novela by nepriniesla žiaden, zdôrazňujem žiaden posun v smere zrýchlenia súdneho konania, naopak, znamenalo by to zareštovanie krajských súdov, ktoré ešte ako-tak z hľadiska vybavovania vecí v primeranej lehote fungujú.

Preto som chcel len veľmi krátko vyjadriť svoj postoj, že ak bude plénum hlasovať o bode 13 tak, že neschváli rozhodnutie ústavnoprávneho výboru, nebudem môcť hlasovať za zákon ako za celok. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Abelovský bol posledný ústne prihlásený do rozpravy. Pani Tóthová, faktická poznámka. Končím možnosť prihlášok s faktickou poznámkou.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem nadviazať na pána poslanca Abelovského, vlastne túto myšlienku som vravela aj ja, pretože som mala tieto pripomienky a moje stanovisko, že nemôžem pre niektoré pripomienky podporiť tento legislatívny návrh, boli práve body, ktoré sú v správe pod č. 13 a ktoré sú vlastne nielenže sťaženie a kolapsovú hrozbu krajských súdov, ale ja v tom vidím aj zdraženie súdneho konania práve pre občanov, a to sa mi zdá byť neúnosné, pretože aj advokáti budú účtovať cestovné a podobne, takže si myslím, že tu sa zhodneme s pánom poslancom.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Skôr ako dám slovo pánovi ministrovi, chcem vám oznámiť, že námietka voči návrhu pána predsedu klubu SDKÚ bola stiahnutá naspäť a bod č. 46, tlač 1086, sa prerokuje zajtra, tak ako bolo navrhnuté po hodine otázok. To je zajtra vo štvrtok. Prosím, keby ste to zobrali na vedomie. Teraz dávam slovo pánovi ministrovi spravodlivosti, aby sa vyjadril na záver k rozprave a k návrhom k prerokúvanému bodu programu.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si vyjadriť sa k pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli v rozprave aj k vystúpeniu niektorých poslancov.

Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Miššíka, ten, myslím si, je spresňujúci aj oproti spoločnej správe, a myslím si, žeby bolo dobré ho schváliť.

Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov pani poslankyne Laššákovej, sú dosť rozsiahle na krátku reakciu a najmä rýchlu reakciu, že? S tým prvým, si myslím, že sa dá súhlasiť. Tie ďalšie dva sú dosť výrazné zmeny a zrejme by vyžadovali aj riešenie v ďalších ustanoveniach exekučného poriadku. Čiže bez ohľadu, aby som odmietal to vecné riešenie, tak sa mi zdá, že by bolo potrebné vstúpiť do iných ustanovení, a to sa týka aj bodu 4, ktorý rieši otázku záložného práva. Tam by bolo nevyhnutné vstúpiť aj do iných ustanovení, ak by sme nemali spôsobiť problémy v aplikačnej praxi. Čo sa týka bodu 81, teda bodu 5 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Laššákovej, ale bodu 81 návrhu zákona, návrhu novely exekučného poriadku, tak tam je doplnená len druhá veta, a zdá sa mi byť doplnená nie celkom koncepčne. Ale sú to skôr naozaj veľmi útržkovité a rýchle reakcie na pozmeňujúci návrh, ktorý som len pred malou chvíľkou dostal k dispozícii.

Čo sa týka vystúpenia pani poslankyne Tóthovej, namietla dve veci. Jednak nákladnosť konania, to, že budú predložené v odvolacom konaní nové dôkazy a budú vykonávané podľa platného Občianskeho súdneho poriadku žiadne skutkové nóva pritom až na výnimočné prípady nemôžu byť navrhované. To sa nám už podarilo upraviť tak, aby si účastník konania nemohol nechávať dôkazy na odvolacie konanie, to už naozaj bola taká forma špekulácie na prieťahy v konaní, že niečo si nechá v zálohe, potom to povie na odvolacom súde a takýmto spôsobom môže natiahnuť konanie. To už možné nie je. Skutkové nóva už navrhovať možné nie je podľa platného OSP.

Čo sa týka nákladnosti. Neviem, čo je pre účastníka konania nákladnejšie? Či keď pôjde na okres a potom na kraj a skončí, alebo či keď pôjde na okres, potom na kraj, potom znovu na okres, potom znovu na kraj. Neviem. Zdá sa mi, že logicky je rýchlejšie, keď to skončí na odvolacom stupni a nebude sa to posúvať tam a naspäť.

Pani poslankyňa spomínala aj, že v stavebnom zákone bola nepriama novela OSP. Asi myslela priama, asi sa pomýlila, myslela priama novela len čl. II, kde bol otvorený aj Občiansky súdny poriadok. Samozrejme, že v prípade, ak otvorenie OSP súvisí priamo so základným zákonom, v tomto prípade išlo o vyvlastňovacie konanie, no tak to nemôžeme riešiť v inom zákone, v inej novele OSP, ktorá s tým nijako nesúvisí a ktorá možno neprejde a stavebný zákon prejde. No tak, to si neviem celkom dobre predstaviť. Žiaľ, v niektorých prípadoch, keď je nevyhnutné priamo z titulu zmeny základného zákona, napríklad aj hmotnoprávnej úpravy, novelizovať aj OSP, asi je to možné robiť len jedným hlasovaním, lebo inak by mohlo dôjsť k dosť kurióznej situácii, že by jeden zákon prešiel, ale naň nevyhnutne nadväzujúca procesná úprava už nie. Lebo hlasovanie v parlamente je slobodné, a to sa celkom dobre môže stať. Prezident ten zákon vrátil, pani poslankyňa, ale kvôli doplňujúcemu návrhu tu schválenému. Ako určite viete, nie kvôli dikcii vládneho návrhu zákona.

Pán poslanec Polka mal v mnohom pravdu, musím povedať, a my sme sa už snažili urobiť prievan aj v disciplinárnom konaní, aj v zložení disciplinárnych senátov so striedavým úspechom aj neúspechom. Fakt je, že v disciplinárnom konaní často prevažuje falošná solidarita sudcov. Faktom je, že z členov disciplinárnych senátov, ktorých navrhlo ministerstvo spravodlivosti, Súdna rada akceptovala len 6 z 24. Iných neakceptovala, to isté pri parlamente neakceptovala niektorých a musíme to rešpektovať. Taký je náš ústavný stav. Nie som z neho nadšený, ale je taký.

Čo sa týka ešte vystúpenia pána poslanca Abelovského a takej hrozby, že hrozí kolaps krajských súdov. Ja si pamätám vystúpenie pána poslanca v prvom čítaní, kde povedal, že súhlasí s posilnením apelačného princípu, že možno nie tak ďaleko, ale súhlasí. Len jeho pozmeňujúci návrh nejde o trochu späť, ale ruší posilnenie apelačného princípu, čiže zrejme tam došlo tiež k posunu v názoroch a faktom ale je, že všetci, ktorí boli prítomní v ústavnoprávnom výbore, boli sudcovia krajských súdov. Opakujem, to nie je novela proti sudcom krajských súdov a v prospech sudcov okresných súdov. To je novela v prospech občanov, ktorých nemusí zaujímať, či budú mať vec na okresnom súde, na krajskom, alebo ako to bude, ale kedy budú mať vec právoplatne skončenú. A faktom je aj to, že absolútna väčšina vecí, a tu mám štatistiky, aj som ich čítal v prvom čítaní, absolútna väčšina vecí v ťažiskových agendách civilnej, obchodnej je na okresných súdoch a my okresné súdy ďalej zaťažujeme tým, že posúvame vecnú príslušnosť z krajov na okresy, čo je koncepčné riešenie, s ktorým zrejme všetci v parlamente súhlasia. Ale ak to robíme, tak je potom logické, aby sa im tie veci nevracali, aby keď rozhodnú, to išlo na "odvolačku" a tá rozhodla definitívne. Mne sa to zdá byť úplne logické a celkom elegantné riešenie, ktoré je v prospech občana, ktorý je účastný súdneho konania. Takže áno, bod 13 je kľúčový, je na samostatnom hlasovaní a myslím si, že so schválením bodu 13 by novela OSP príliš veľký význam nedávala. Takže by som vás chcel poprosiť, aby ste nepodporili schválenie bodu 13 a následne podporili celý návrh novely Občianskeho súdneho poriadku.

Ďakujem, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

J. Drgonec, poslanec: Pán minister, nemôžem si odpustiť dve poznámky, ku ktorým ste ma inšpirovali v rámci tohto diania alebo tohto bodu programu. Po prvé, týka sa to systému tvorby práva. Pani profesorka Tóthová namietla vec, s ktorou sa ja stotožňujem. Naozaj si myslím, že v krátkom čase realizované novelizácie jedného zákona by sa mali diať na báze toho zákona, a nie pri rôznych príležitostiach, tak ako je to teraz vo vzťahu k stavebnému poriadku na jednej strane a vo vzťahu k exekučnému poriadku na strane druhej. Argument o tom, že to musí ísť v jednom balíku, aby všetko prešlo, trochu prehliada prirodzenú inteligenciu poslancov. Pretože dôsledne vzaté aj tento návrh by sa mohol stať predmetom samostatných hlasovaní v čl. I a v čl. II a mohlo by sa prihodiť, že by bola schválená novela OSP a nebol by schválený exekučný poriadok alebo naopak. Čiže nie je to stopercentný argument v prospech novelizácií toho typu, ako je nasadený kurz. To je teda prvá poznámka.

Druhá poznámka. Pokiaľ ide o pôsobenie advokátov a ich účasť na prieťahoch v súdnom konaní. Uviedli ste to vo výbore, uviedli ste to dnes, že prieťahy v konaní sú výhodné pre advokáta. Musím zareagovať ako advokát a ako člen advokátskej komory nie preto, že by som chcel šplhať, ale pretože nesúhlasím so zásadou. Advokáti dostávajú svoje odmeny cez trovy konania na základe právoplatného súdneho rozhodnutia. Čiže čím dlhšie konanie, tým viacej úkonov, tak fiktívna odmena sa zvyšuje, ale faktická neexistuje, pretože je v nedohľadne, až súd povedzme o tých desať rokov rozhodne. S tou istou stránkou veci súvisí potom ešte to, že v súdnom spore vystupujú dve strany. Strana, ktorá je oprávnená, ktorá žaluje, lebo má dôvod na to, aby žalovala, tá prichádza cez prieťahy, ktoré spôsobujú súdy, k vyšším a vyšším nákladom, vyšším trovám. Viacej ich stojí uplatnenie svojho práva, ktoré majú priznané zákonom. A myslím si, že naozaj by to bol veľmi neseriózny advokát, ktorý by kvôli vlastným príjmom na trovách konania preťahoval konanie. Čiže je to už tá strana, u ktorej je vyhliadka na neúspech v konaní, ktorá sa snaží robiť prieťahy. Je to teda štatisticky povedané polovica advokátov, nie celý advokátsky stav. Ale bolo by pomerne malicherné, aby som reagoval na túto záležitosť, keby za ňou nebolo ešte niečo ďalšie. Určite aj advokáti prispievajú k zbytočným prieťahom v súdnom konaní. A preto si myslím, že by bolo veľmi dobré, keby v rámci budúcich novelizácií OSP, ktoré sú zjavne nevyhnutné, ministerstvo zvážilo aj tú záležitosť, že vstúpi do úpravy občianskeho súdneho konania tým, že určí také podmienky alebo tie podmienky, ktoré dosiaľ neexistujú, ktoré by znižovali pravdepodobnosť, že advokáti budú spôsobovať zbytočné prieťahy v konaní. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte stihneme dve kratučké zmluvy, aby sme využili prítomnosť aj pána ministra Palka. Uvediem druhé a tretie čítanie o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o právnej spolupráci v občianskych a obchodných veciach.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 1001 a spoločná správa je tlač č. 1001a.

Prosím teraz, aby pán minister Lipšic uviedol tento návrh zmluvy a prosím, aby sa ujal slova. Kde sa nám stratil pán minister Lipšic? Vymeníme poradie, keď súhlasíte, keď pán Lipšic opustil na chvíľočku miestnosť, aby sme pružne využili čas.

Pán minister Palko uvedie rokovanie druhé a tretie čítanie

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohody medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o zmene Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o spoločných štátnych hraniciach z 21. decembra 1973 (tlač 1174) a spoločná správa 1174a.

Nech sa páči, pán minister vnútra.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, súčasná zmluvná úprava slovensko-rakúskej štátnej hranice pôvodne určená Zmluvou medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o spoločných štátnych hraniciach z 21. decembra 1973 je už historicky prekonaná a slovensko-rakúsku štátnu hranicu určuje ako hraničné úseky XI a XII bývalej československo-rakúskej štátnej hranice. Hraničné dokumentárne dielo je neprehľadné, vyhotovené zastaranými metódami a technológiami. Niektoré ustanovenia zmluvy nezodpovedajú novým politickým a spoločenským podmienkam v Európe.

Predkladaný návrh dohody vytvorí právne predpoklady na vykonanie prác a činností súvisiacich so zmenou prečíslovania hraničných úsekov a hraničných znakov. Ďalej umožní vykonať nové zameranie štátnej hranice, pripraviť nové hraničné dokumentárne dielo, a tým aj prípravu novej zmluvy o štátnej hranici.

Návrh rieši aj vyhotovovanie preukazov na prekračovanie štátnej hranice a ich vydávanie. Predkladaný návrh bude mať dočasnú platnosť do doby nadobudnutia novej zmluvy o štátnej hranici. Realizácia dohody si vyžiada výdavky v rokoch 2005 až 2007 v celkovej výške približne 7 600 000 korún.

Návrh zodpovedá záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky, je súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a zásadami medzinárodného práva, ako aj záväzkami Slovenskej republiky. Prosím o vyjadrenie súhlasného stanoviska Národnej rady. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Polku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

L. Polka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohody medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o zmene Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o spoločných hraniciach z 21. decembra 1973, parlamentná tlač 1174.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohody medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o zmene Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o spoločných štátnych hraniciach z 21. decembra 1973 podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1190 z 2. júna 2005 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predmetnou dohodou zahraničnému výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný materiál prerokovali, odporúčajú Národnej rade vysloviť podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky súhlas s uzavretím dohody medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu, písomne som nedostal žiadne prihlášky. Kto sa hlási ústne do rozpravy? Nikto sa nehlási, končím možnosť prihlášok do rozpravy a uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie k tomuto bodu programu. Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o právnej spolupráci občianskych a obchodných veciach.

Návrh ste dostali ako tlač 1001, spoločná správa výborov tlač 1001a.

Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby uvedený dokument uviedol, nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, už som si myslel, že nemôže byť iný highllght ako OSP, a preto som už odišiel. Je to štandardná zmluva o spolupráci v občianskych a obchodných veciach podpísaná medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou. V prvej kapitole sa upravujú všeobecné otázky vrátane predmetu jej úpravy, právnej ochrany občanov zmluvných strán v súdnom konaní, vzájomného styku justičných orgánov a používaného jazyka.

Druhá kapitola upravuje vlastne otázky poskytovania vzájomnej právnej pomoci justičnými orgánmi zmluvných strán, otázku zjednodušenia pri overovaní zahraničných verejných listín pre potreby súdneho konania a procesné postavenie občanov druhej zmluvnej strany v súdnom konaní.

Tretia kapitola rieši otázku podmienok vzájomného uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach.

Štvrtá kapitola obsahuje záverečné ustanovenie. Ustanovenia zmluvy sa použijú prednostne ako lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam zákona v medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, pričom tieto ustanovenia sú priamo vykonateľné bez potreby ich vnútroštátnej transformácie do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Navrhovaná slovensko-turecká zmluva doplní zmluvnú základňu medzi oboma štátmi v právnej oblasti a zabezpečí účinnejšiu ochranu práv a oprávnených záujmov občanov oboch štátov.

Návrh zmluvy má charakter prednostnej prezidentskej zmluvy, preto podľa čl. 86 písm. d) ústavy sa pred ratifikáciou zmluvy prezidentom vyžaduje súhlas Národnej rady aj rozhodnutie o tom, či ide o zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy.

Ďakujem, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz prosím určenú spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Laššákovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o právnej pomoci v občianskych a obchodných veciach, ktorú máme ako tlač 1001.

Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o právnej pomoci v občianskych a obchodných veciach pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1199 z 3. júna 2005 na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Príslušné výbory prerokovali návrh v určenej lehote. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 832 zo 14. júna 2005 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 185 z 15. júna 2005 s odporučením Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou o tom a rozhodnúť o tom, že je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, po prvé, vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o právnej spolupráci v občianskych a obchodných veciach, a po druhé, rozhodnúť o tom, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o právnej spolupráci v občianskych a v obchodných veciach je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o právnej spolupráci v občianskych a obchodných veciach vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 840 z 20. júna 2005. V prílohe tejto správy je aj uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Skončila som, prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu k predloženému bodu programu..

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Kto sa hlási ústne, prosím? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem dnešné rokovanie 44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pokračovať budeme zajtra ráno o 9.00 hodine v súlade so schváleným programom rokovania Národnej rady.

(Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.)