V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyčerpali sme diskutujúcich v rozprave aj faktické poznámky, s ktorými boli písomne prihlásení. Teraz otváram možnosť ústne sa prihlásiť k tomuto bodu programu. Hlási sa do rozpravy pán poslanec Cuper ako jediný. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.
J. Cuper, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, nie, nebojte sa, nebudem tu prednášať celé to, čo som si pripravil. Pokladám to absolútne za zbytočné, pretože som nestihol dopovedať myšlienku, tak chcem ju ešte teraz dopovedať.
Mňa pán Ondriaš ani pani Bollová nezaujíma ani pán Přidal, ani jeho názory na tento problém, pretože sú úplne mimo tohto problému. Vy hodnotíte dobu, ktorá je teraz. Zákon sa vzťahuje na dobu, ktorá tu bola. Tak ako som bol presvedčený, že sa robili krivdy na istej skupine, ktorá vyznávala istú ideológiu, to znamená, robili sa krivdy na kňazoch, robili sa krivdy na veriacich. Bohužiaľ, každý režim, ktorý má mocenské páky, je o tom, že za jeho pôsobenia sa môžu krivdy robiť. To história posúdila a povedala už dávnejšie. O tom tu nie je potrebné hovoriť. Takže sme odškodňovali, teda reštituovali historickú pravdu aj s odškodnením na kresťanoch. Odškodňovali sme tu občanov židovskej národnosti, našich občanov slovenských.
Myslím si, že to bolo spravodlivé a takisto som vystúpil tu za týmto rečníckym pultom a obhajoval som tento zákon, tak ako si myslím, že sa diali krivdy aj týmto občanom, naozaj sa diali. Nemohli sa uplatniť, nevzťahujte to na seba. Vy ste strana, ktorá vznikla po novembri 1991. Snažte sa robiť takú politiku, aby ste ukazovali na problémy, ale nie brali na seba vy zodpovednosť za predchádzajúcu komunistickú stranu. Tú zodpovednosť musí na seba zobrať štát. Nesúhlasím ani s pánom Přidalom, aby odškodňovala nejaká politická strana týchto ľudí. Štát je vždy zodpovedný za to, čo sa deje za jeho režimu voči svojim občanom, pretože voči suverénnemu občanovi by tu mal stáť suverénny štát.
Samozrejme, že vtedy do novembra 1989, či chceme, alebo nechceme, suverénny občan tu nebol. Neboli sme ani jeden suverénnym. Dnes sa môžeme aspoň občas tváriť, že sme suverénni. Samozrejme, ja chápem aj vás, že poukazujete na krivdy. Aj ja s nimi mám svoje skúsenosti, áno, aj ja by som mohol žiadať v mene môjho mandanta, aby sa tu ospravedlnili príslušní členovia politických strán, ktorí majú mocenské páky a ktorí toto všetko spískali. Možnože aj raz k tomu dôjde. Ja vás ubezpečujem, že dôjde a že to boli svinstvá, to som vám už z tejto tribúny raz rozprával o tom, že boli. Že boli to obyčajne politické svinstvá, cez ktoré sa mala likvidovať jedna politická strana a, žiaľbohu, sa dodnes likviduje a Ivan Lexa bol vybratý iba selektívnou justíciou, aby sa toto všetko uskutočnilo. Ale, bohužiaľ, selektívnou justíciou boli vybratí aj títo ľudia z čiernej listiny, aby sa nich uskutočňovala nespravodlivosť režimu.
Takže buďme objektívni. Keďže dnešná doba nám umožňuje z nadhľadu posudzovať veci, a ja si myslím, že v tomto štáte, a som hlboko presvedčený, že aj keď poukazujete na skrivodlivosti aj Dzurindovho režimu, že táto doba umožňuje nám, aby sme z nadhľadu veci posudzovali. A ja si myslím, že toto, čo tu odznieva, toľko demagógie okolo jedného návrhu zákona, ktorým sa má riešiť historická skrivodlivosť, historická spravodlivosť, že nie je namieste, a dokonca ešte aj odsudzovať tých, ktorí sa mali odvahu pod to podpísať. Ja, pani Bollová, ja sa za to nehanbím. Ja budem šťastný, ak títo ľudia budú odškodnení, pretože sa im diala krivda. Ak vy prídete s iným návrhom, ktorý bude racionálny v prospech nejakej skupiny v tomto štáte, že sa má odškodniť, ubezpečujem vás, že vás takisto podporím. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Cupera sa prihlásili pán poslanec Ondriaš, pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Prosím, pán Ondriaš má slovo.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Cuper, ja to poviem priamo. Nám sa nepáči to, že posledných desať, pätnásť rokov sa stále odškodňujú občania, ktorým bolo ublížené za socializmu. My nehovoríme, že im nebolo ublížené, my hovoríme to, že v súčasnosti bolo ublížené v tých istých parametroch väčšej skupine občanov a že keď aj vy ste hovorili, že treba dať zákon. Predsa ja som dal zákon o nehumánnosti kapitalistického systému, kde sa už hovorí o odškodnení týchto občanov. A vy ste sa tomu vysmiali. Neviem, či konkrétne vy, ale koalícia sa tomu vysmiala. O tomto my tu hovoríme. My nehovoríme o tom, že krivdy, čo sa diali, že to neboli krivdy. My hovoríme o spravodlivosti, keď za socializmu, tak aj za kapitalizmu a pozerať na toho poškodeného občana rovnako. Lebo ja sa bojím, že o rok tu príde zákon, aby sme odškodnili občanov za socializmu, ktorí padli z bicykla. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán Cuper, ďakujeme za poučenie o tom, čo máme robiť. My skutočne neberieme na seba minulé viny. Vystupujeme iba v záujme spravodlivosti a s tým určite súhlasíte aj vy pán Cuper. Navrhli sme, ja som sa podpísala pod ten návrh, aby boli odškodnení účastníci protifašistického odboja až do roku 1948. Už tu spomínaní účastníci boja proti benderovcom, pretože až v roku 1948 vznikla vlastne Československá republika, ktorá mala na čele komunistickú stranu. Ale mám taký dojem, že vy ste tu ešte neboli v parlamente, čiže nemôžete teraz na to reagovať, či by ste to boli podporili, alebo nie. Skrátka parlament to nepodporil, čiže prosím vás, nepovažujte nás za dogmatikov a neviem koho všetkého možného, my naozaj hovoríme len o tom, ak odškodniť, tak spravodlivo a nepáchať krivdy ďalšie. Nič viac a nič menej, pán Cuper.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.
J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pani Bollová, Ostab Bender, pokiaľ si ja dobre pamätám, bol Ukrajinec, je pravda, že tiahol cez Slovensko na Západ a páchal krivdy aj na Slovákoch, ale tu by bola skôr debata o tom medzinárodnom prvku, ktorý tu je vo vzťahu k odškodneniu alebo ospravedlňovaniu sa občanom alebo Maďarom, ktorí boli zo Slovenska vysťahovaní, alebo vôbec Maďarom ako etniku. Vy viete dobre, že som to rázne odmietol, pretože tam nielen ja, ale celý slovenský národ nejakú nevinu necíti a niet sa preto ospravedlňovať, a ak sa pán Mikloško potreboval, prosím, ja som mu povedal, že mu k tomu blahoželám, a tým sme skončili.
Pokiaľ ide ale o odškodňovanie iných skupín, vždy sa tu pristupovalo tak, že sa posúdila historická vina a vy viete dobre, pani Bollová, že problém posudzovania spravodlivosti nie je taký jednoduchý. Treba si prečítať etiku Nikomachovu od Aristotela, ale ešte lepšie o tom, ako sa rieši historická spravodlivosť, je potrebné si prečítať Dostojevského poviedku Veľký inkvizítor a dozviete sa, ako ťažko sa riešili tieto historické skrivodlivosti, a potom budete chápať aj možno, prečo sme tento zákon podali do parlamentu. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. O slovo teraz požiadal pán poslanec Krajči v zastúpení navrhovateľov tohto zákona.
G. Krajči, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nebudem rozprávať dlho, chcem len zaujať stanovisko k niektorým rečníkom, ktorí vystúpili v rámci rozpravy.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja som rád, že táto rozprava už po druhýkrát v Národnej rade Slovenskej republiky prebieha, pretože jasne poukazuje na názorové rozdiely na jeden problém z histórie Slovákov, ktorý si raz musíme vysvetliť a ktorý jednoducho musíme raz prekonať.
Bez ohľadu na to, či tento zákon bude, alebo nebude schválený, som presvedčený o tom, že kým nebude odčinená krivda čo len jedného človeka, o ktorej vieme, máme povinnosť ju odčiniť. Práve preto sme pripravili tento návrh zákona a práve preto sme ho predložili, pretože o tejto krivde vieme. Na túto krivdu existujú dôkazy, ktoré sme vám predložili, a záleží len na vás, ako sa rozhodnete.
Extrémistické názory, ktoré zaznievali aj z jednej, aj z druhej strany nechcem komentovať, mrzí ma len, že niektorí poslanci skĺzli do takej argumentácie, ktorá skutočne už by tu nemala byť, myslím konkrétne pána poslanca Fajnora, keď hovoril, že pán poslanec Čaplovič bol v ideologickej komisii v SZM, tak ja sa chcem opýtať pána Fajnora, či nebol náhodou krstený v kostole, a keď bol, tak by mal asi vystúpiť z cirkvi, keď bol taký presvedčený komunista, a keď budeme takto argumentovať, tak sa dostaneme absolútne k nepodstatným veciam. Takže si myslím, že takéto invektívy tu nepatria.
A čo sa týka zatvárania, že keby spáchali to, čo som spáchal ja ako minister, takže by vás pozatvárali, musím len konštatovať, že chvalabohu, už nie je tá doba, keď o tom, že koho zatvoria, alebo nie rozhodoval Ústredný výbor KSČ, ale rozhodujú o tom súdy.
Čo sa týka vystúpenia pána Ondriaša, ja sčasti musím súhlasiť s tým, že páchajú sa krivdy aj dnes. Tieto krivdy, samozrejme, je potrebné naprávať v rámci možností, ktoré existujú, ale nesúhlasím absolútne s jedným, že ten systém, ktorý bol, myslím tým socializmus, bol ten najspravodlivejší, najlepší, ktorý zohľadňoval všetky práva a povinnosti občanov krajiny, v ktorej žili. Veď, pán Ondriaš, zamyslite sa nad tým, keď socializmus vládol skoro v polovici sveta a padol ako domček z karát, tak to nebolo preto, že to bola dobrá ideológia. To bolo preto, že mal chyby a nedostatky a v tejto súťaži ste prehrali a prehrali sme všetci. A sami dobre viete, že aj Nežnú revolúciu v roku 1989 dokonca podporovali a vyvolávali sami komunisti, ktorí už neboli spokojní s tým systémom, ktorý tu bol. Takže veľmi dobre viete, odkiaľ vietor fúka, a preto sa aj čudujem, že sa dnes vraciate a dokonca staviate na stranu tých komunistov, ktorí tu boli pred rokom 1989.
Kde nás doviedol tento perfektný systém, to vidíte teraz a dúfam, že ten systém, ktorý nastúpil, bude oveľa lepší. Môžem osobne povedať, že som prežil obdobie, o ktorom hovorím, som prežil roky 1968 až dodnes a viem veľmi dobre porovnať aj to, čo som ja ako učiteľ, neskoršie ako funkcionár prežíval, a viem aj, čo prežívam dnes. Isteže, neboli to medové dni ani vtedy, ani dnes, ale taký už je život, a bol by som rád, keby sme sa takto nato dívali a snažili sa skutočne nájsť to spoločné riešenie, ktoré je v prospech tých, ktorí boli poškodení. Raz budeme možno prijímať zákony aj o iných, ktorí dnes trpia, a som presvedčený, že to sa môže rozhodnúť len vtedy, keď bude demokraticky vybraná taká vláda, také politické zastúpenie, ktoré bude mať iný názor a ktoré bude mať právo a moc toto rozhodnúť. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Arvay, chcete sa vyjadriť? Nie. Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi poslancovi Krajčimu ako predkladateľovi.
Poprosím teraz pani poslankyňu Muškovú, aby z poverenia skupiny navrhovateľov v Národnej rade odôvodnila
návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.
Návrh prerokúvame ako tlač 1200.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán minister, milí hostia, spolu s pánom poslancom Madejom predkladáme opätovne návrh zákona, ktorý novelizuje zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa v znení neskorších predpisov. Jeho účelom je zaviesť nový model pomoci mladým začínajúcim rodinám, ktoré plnia svoju najzákladnejšiu funkciu - funkciu rodičovskú.
Návrh novely zákona predkladá zavedenie nového pojmu príplatku k príspevku, ktorý sa poskytuje pri narodení prvého dieťaťa. Výška pri príplatku by mala predstavovať sumu 6 000 korún, to znamená, že k existujúcemu príspevku, ktorý sa dáva dnes 4 320 korún a tento príspevok sa dnes poskytuje plošne všetkým deťom, by sa oprávnenej osobe poskytol v prípade narodenia prvého dieťaťa plus spomínaných 6 000 korún, čo je spolu 10 320 korún. Podľa štatistických údajov Slovensko sa začína priraďovať k štátom, ktoré vymierajú. Pretrvávajúca tendencia znižovania pôrodnosti je určite zapríčinená mnohými faktormi, ale jedným z najpodstatnejších je zlá ekonomická situácia, ktorá postihuje vo zvýšenej miere práve mladých ľudí a mladé rodiny.
Práve z ekonomických dôvodov je rozhodovanie o založení rodiny čoraz častejšie odkladané na neskorší vek. Mnohí mladí ľudia, ak aj vstúpia do manželstva, nechcú mať deti hneď, často je vek počatia prvého dieťaťa až po 30. roku veku matky, čo z lekárskeho hľadiska nie je najvhodnejšie. Zvýšenie veku prvorodičiek často spôsobuje, že rodina zostáva iba pri jednom dieťati, čo je príčinou nezabezpečenia stabilnej reprodukcie občanov v Slovenskej republike. Pokles pôrodnosti od roku 1979 po rok 2004 dokumentuje tabuľka v dôvodovej správe predloženého návrhu zákona.
Problém, ktorý som načrtla, samozrejme, komplexne môže riešiť iba vláda Slovenskej republiky. Predstavitelia štátu sú tí, ktorí by mali vytvárať priaznivé spoločenské, ekonomické a materiálne podmienky, aby mladí ľudia mohli realizovať svoju prirodzenú túžbu založiť si rodinu.
K opätovnému predloženiu návrhu zákona na zvýšenie finančného príspevku pri narodení prvého dieťaťa pristupujeme aj z dôvodu, že naďalej pretrváva neúnosný stav, keď je štát dlžníkom voči rodinám s malými deťmi. Nejde pritom len o pomyselnú mravnú povinnosť štátu starať sa o najbezbrannejších, ale o faktický stav veci. Ako som už upozornila minule, napriek deklarovaným tvrdeniam o štedrosti štátu pri poskytovaní príspevku na deti a úľavy na dani pre pracujúceho rodiča, faktický stav je taký, že prídavky na deti neplatí štát rodinám s deťmi, ale prídavky na deti platia rodičia štátu, a to formou DPH za tovary, ktoré sú nútení dieťaťu kúpiť. Toto tvrdenie som doložila minule absolútne podrobnou analýzou nutných nákladov v prvom roku života dieťaťa vyčíslením DPH z týchto nákladov a porovnaním s prídavkami, ktoré na dieťa prispieva štát.
Na občerstvenie pamäti uvádzam aspoň najpodstatnejšie údaje z predloženej analýzy. Nutné náklady na prvý rok života dieťaťa počnúc položkou 6 000 korún za ten najlacnejší kočík na trhu až po 14 000 Sk za jednorazové plienky či 20 000 Sk korún za výživu pre dieťa predstavujú spolu zhruba 80 000 Sk za rok, z čoho rodičia odvádzajú štátu DPH vo výške zhruba 15 000 Sk. Prídavky na deti a úľava na dani pre rodiča v súčasnosti predstavuje 900 korún krát 12 mesiacov je 13 800 korún. Z toho vyplýva, že rozdiel financií zaplatených vo forme DPH štátu a finančného príspevku poskytnutého na dieťa predstavuje za prvý rok života dieťaťa zhruba 1 200 Sk v neprospech rodiča. To som však započítala len najnutnejšie výdavky. K nim pribúdajú aj ďalšie, ktoré teoreticky nutné nie sú, ale prakticky áno, počnúc položkami na výživu a oblečenie pre tehotnú matku cez hračky až po minule nezarátaný trebárs 3 700-korunový doplatok za šetrnejšiu vakcínu povinného očkovania s menšími okamžitými vedľajšími účinkami. Tieto spolu predstavujú takmer 17 000 Sk, z čoho DPH tvorí približne 3 200 korún. Celkovo teda rodič odvedie štátu za dieťa za prvý rok života približne o 4 400 korún viac, ako mu štát na dieťa prispeje. Pripomínam, že ani ďalšie roky života dieťaťa nie sú pre rodičov finančne menej náročné a tok rodičovských peňazí do pokladnice štátu vo forme DPH sa nezastavuje.
Vážení kolegovia, myslím si, že je neetické, ak štát z narodenia dieťaťa finančne ťaží, preto zvýšenie príspevku pri narodení prvého, iba prvého dieťaťa, ktorý prekladáme, je len minimom toho, čo sme ako poslanci rozhodujúci svojím hlasovaním o výške štátnej podpory na dieťa dlžní slovenským rodinám.
Milí kolegovia, verím, že pochopíte, že zvýšenie príspevku aspoň pri narodení prvého dieťaťa, ktoré by pomohlo rodičom aspoň trošku zvládnuť obrovskú finančnú záťaž súvisiacu so zabezpečením existencie dieťaťa z uvedených dôvodov podporíte. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni Muškovej za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo pani poslankyni Kláre Sárközy, aby informovala Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému návrhu skupiny poslancov.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 58. schôdzi.
V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.
Novela zákona zavádza nový model pomoci mladým začínajúcim rodinám, ktoré sa pripravujú na plnenie najzákladnejšej funkcie rodičovskej povinnosti. Zo stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky vyplýva, že finančné dôsledky navrhovaného zákona na štátny rozpočet nie sú pokryté v rámci schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 ani v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy za poslanecký klub Smer prihlásil pán poslanec Madej. Ešte predtým chcem poprosiť členov poslaneckého grémia a zároveň im týmto oznámiť, že o 15.45 hodine zvolávam rokovanie poslaneckého grémia a poprosím všetkých, aby sa na určený čas dostavili na rokovanie.
Nech sa páči, pán poslanec Madej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predmetnému návrhu zákona.
Chcem sa ešte vopred na začiatok, na úvod poďakovať pani poslankyni Muškovej za spoluprácu a za to, že môžem predpokladať tento návrh zákona spolu s ňou.
Ide už, ako všetci dobre viete, o druhý pokus, takmer totožný pokus v rámci zákonodarnej iniciatívy, kde sa navrhuje zaviesť osobitný inštitút takzvaného príplatku, a tým pomôcť rodičom, ktorí majú prvé dieťa a ktorí sa pripravujú na rodičovské povinnosti. V súčasnosti je v Slovenskej republike, ako už bolo povedané, podpora vlastne pri narodení dieťaťa, teda príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 4 320 Sk, ktorý patrí rodičom pri narodení každého dieťaťa. Oproti tomu v porovnaní so Slovenskou republikou môžeme zobrať Českú republiku, kde výška tejto štátnej podpory je 8 000 Kč. Aký nepomer oproti tomu, čo v súčasnosti máme. Stav, ktorý je v rámci obyvateľstva, je už dávno známy. Je tu demografické starnutie obyvateľstva, kde sa priemerne rodí veľmi málo detí a oproti tomu máme vysokú mortalitu, natalita je nižšia, čo spôsobuje celkový úbytok obyvateľstva každoročne v Slovenskej republike. Mladí ľudia aj z dôvodu ich finančnej situácie odkladajú rodičovské povinnosti, rodičovstvo na neskorší vek. Veď vieme veľmi dobre, ako je pre mladý pár veľmi ťažké nájsť si prácu, zabezpečiť si teda živobytie a bývanie. Ja poznám obrovskú skupinu mladých ľudí, s mnohými sa stretávam, ktorí hovoria, že založiť si rodinu je obrovský problém. Prečo nám aj utekajú do zahraničia? Jednoducho z toho dôvodu, že z ekonomickej situácie, ktorá je na Slovensku, vyplýva to, že je veľký problém založiť si rodinu, a teda plniť rodičovské povinnosti aj takým spôsobom života, ktorý si predstavujú konzervatívne politické strany v tomto parlamente.
Je to veľký problém, žiaľ, štát veľmi málo touto pravicovou politikou mladým ľuďom pomáha. Veľmi málo, aj čo sa týka bytovej otázky, štátnej podpory a ďalších politík, ktoré sú pre tieto dôvody určite nevyhnutné.
Štát by mal určite mladým rodinám vytvárať priaznivé ekonomické podmienky a za tým účelom už po druhýkrát dávame návrh na diskusiu, aby v prípade mladých rodín, ktoré začínajú plniť rodičovské povinnosti, sa zvýšila podpora zo strany štátu. Okrem už súčasného príspevku pri narodení dieťaťa vo výške 4 320 korún sa navrhuje, aby v prípade pri narodení prvého dieťaťa sa poskytol osobitný príplatok vo výške 6 000 korún, teda, aby podpora pri narodení prvého dieťaťa bola vo výške 10 320 korún. Ide o sumu, ktorá nemá motivovať k zvýšenej pôrodnosti, ale táto suma, ktorá je určená cielene pre mladé rodiny, ktoré majú prvé dieťa, ktoré si začínajú plniť rodičovské povinnosti, táto podpora má aspoň mierne zmierňovať aj tie ekonomické dopady, ktoré boli uskutočnené a boli spôsobené za posledné roky zdražovania, zvyšovania nákladov pre mladé rodiny. Desaťtisíc korún pre začínajúcich dvoch partnerov, manželov, ktorí majú prvé dieťa, je absolútne minimum a vôbec nepokrýva náklady pri prvom dieťati, ale sú to aspoň peniaze, ktoré im na začiatok vedia pomôcť, na rozdiel od 4 000 korún, za ktoré si nekúpia ani kočík a ďalšie desiatky iných potrieb, ktoré pre dieťa potrebujú.
Finančná záťaž je pri prvom dieťati najvyššia. Ako aj pani poslankyňa uviedla pri predkladaní návrhu zákona, naozaj ide o množstvo potrieb, ktoré sú nevyhnutné pre toto prvé dieťa. Tieto potreby sú však veci a ďalšie môžu využiť aj pri ďalších deťoch, z toho dôvodu je návrh podporiť rodiny, ktoré majú prvé dieťa. Samozrejme, v prípade legislatívneho procesu, ak návrh zákona bude postúpený do druhého čítania, myslím si, že sme naozaj otvorení k diskusii, či táto podpora zo strany štátu by sa v istej forme nemala presunúť nielen z prvého, ale aj na druhé, prípadne tretie dieťa naozaj podľa politickej dohody.
Ja osobne, dámy a páni, som zažil jedno veľké sklamanie v októbri minulého roku, keď sme rokovali a hlasovali o tomto návrhu zákona. Som sklamaný postojom politických strán, z ktorých mnohé majú v programe podporu rodiny, a osobitne postojom Kresťanskodemokratického hnutia, pretože väčšina politických strán predmetný návrh zákona neschválila.
Pevne verím a som naozaj presvedčený, že dopady na štátny rozpočet vo výške 150 miliónov korún nie sú natoľko vysoké, aby ich nebolo možné pokryť z kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Som presvedčený, že tento návrh zákona minimálne zmierni tie negatívne demografické ukazovatele a pomôže ich zmierniť, ktoré tu na Slovensku máme. Ak si predstavíme aj z dlhodobého hľadiska vývoj na Slovensku, je určite potrebné sa týmto vývojom zaoberať. Vláda Slovenskej republiky zatiaľ, žiaľ, v žiadnom návrhu zákona, ktorý by prišiel do Národnej rady za posledné tri roky, sa špeciálne týmto problémom nezaoberala.
Z uvedeného dôvodu si myslím, že je určite potrebné podporiť návrh zákona, ktorý spôsobí, alebo ktorý tak zmierni negatívne dopady reforiem na mladé rodiny, podporí mladé rodiny, zabezpečí ich aspoň čiastočne finančne a umožní aspoň čiastočne zlepšiť podmienky, ktoré v súčasnosti mladí ľudia na Slovensku majú.
Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu tohto návrhu zákona a pevne verím, že budeme môcť diskutovať v druhom čítaní o jeho konkrétnej a výslednej podobe. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa opýtať navrhovateľky, či sa chce vyjadriť. Nie. Pani spoločná spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pani poslankyňu Majdovú, aby prišla dolu z balkóna rokovacej sály od svojich detí zo Základnej školy Antona Bernoláka z Martina. Pani poslankyňa Majdová.
Dávam slovo teraz pani poslankyni Ľubici Navrátilovej, aby uviedla
návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej a Petra Bódyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1201).
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, predkladáme s kolegom Bódym návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a predkladáme ho z toho dôvodu, že zákon, ktorý už bol dvanásť alebo trinásťkrát novelizovaný, nerieši dva, z nášho pohľadu veľmi zásadné problémy, ktoré komplikujú život tým najslabším skupinám obyvateľstva. Ide o občanov, ktorí poberajú invalidné dôchodky, ide o občanov, ktorí opatrujú svoje ťažko postihnuté deti a súčasťou našej novely je aj úprava sadzieb odvodov.
Táto novela zákona reaguje na niektoré problémy, ktoré vznikajú pri jeho aplikácii. Súčasné znenie zákona č. 461/2003 Z. z. obsahuje na rozdiel od právneho stavu, ktorý bol na začiatku reformy, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť spôsobom, ktorý pre nás nie je celkom prijateľný. Preto upravujeme mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre výpočet invalidného dôchodku.
Podľa § 263 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie nároku na invalidný dôchodok podľa podmienok zákona a poistencom, ktorých miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť klesla pod 40 percent, zanikol nárok na invalidný dôchodok vrátane invalidných dôchodkov, na ktoré boli prekvalifikované čiastočné invalidné dôchodky. Týmto bola podľa mojej mienky porušená právna prax, podľa ktorej sa nároky posudzujú podľa legislatívy účinnej v dobe vzniku, trvania a zániku nároku. Zo systému vyplácania dávok invalidného poistenia boli vylúčení občania, ktorí evidentne do systému patria. Pán minister Kaník verejne vyhlásil, že za tento stav je zodpovedný poslanec Peter Bódy. Napriek tomu, že to nie je pravda, poslanec Bódy predkladá týmto návrh, aby sa podmienky na posudzovanie invalidity vrátili do stavu platného pred 1. 1. 2004, čím bude podľa mňa aj pán minister Kaník spokojný.
V tejto súvislosti zároveň predkladáme návrh, aby sa nedostatočné percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad hornú hranicu miery poklesu určenú druhom zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu z dôvodu závažnosti ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňujúcich mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zvýšilo zo sadzby 10 percent na sadzbu 30 percent.
Ďalej návrh upravuje dôchodkové poistenie osôb, ktoré sa osobne a celodenne starajú o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom. Platná právna úprava zabezpečuje zo strany štátu platby poistného do dôchodkového poistenia za fyzické osoby, ktoré sa starajú o takéto dieťa len po dobu siedmich rokov. Ide o osoby, ktoré sa celoživotne starajú o svoje postihnuté deti, vykonávajú tým spoločensky dôležitú úlohu a je nespravodlivé, aby sa po dovŕšení veku, ktorým je podmienený nárok na starobný dôchodok, ocitli v hmotnej núdzi. Matky a otcovia, ktorí opatrujú postihnuté deti doma a ich hlavným zdrojom príjmu je zvyčajne peňažný príspevok za opatrovanie vo výške 6 000, respektíve 7 500 korún, šetria verejné financie až vo výške 10 000 korún mesačne. Totiž náklady za celodenné opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby dosahujú výšku 17 000 až 20 000 korún v zariadeniach sociálnych služieb.
Lepšie dôchodkové zabezpečenie týchto osôb bude prejavom nielen solidarity s nepriazňou ich osudu, ale aj ocenením náročnej práce, ktoré vykonávajú. Podotýkam, Česká republika má vo svojej legislatíve úpravu, podľa ktorej títo otcovia a matky dostávajú príspevok na dôchodkové zabezpečenie do veku 18 rokov dieťaťa.
Ďalej navrhujeme upraviť vylúčenie možnosti uplatnenia nároku na nemocenskú dávku z nemocenského poistenia, z ktorého nie je poistenec povinný platiť poistné na nemocenské poistenie. Ide o prípady, keď poistenec je povinne poistený z dvoch alebo viacerých zamestnaní, alebo iných zárobkových činností a z dôvodu dosiahnutia hranice maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného do nemocenského poistenia nie je povinný platiť poistné z niektorej zárobkovej činnosti.
Ďalej navrhujeme vzhľadom na skutočnosť, že fond nemocenského poistenia a fond poistenia v nezamestnanosti vykazujú dlhodobo prebytky znížiť sadzbu poistného do nemocenského poistenia za zamestnanca aj zamestnávateľa zo súčasných 1,4 percenta vymeriavacieho základu na 0,9 percenta vymeriavacieho základu a sadzbu 4,4 percenta povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby na 3,4 percenta z vymeriavacieho základu a toto zníženie navrhujeme aj pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu. Sadzbu poistného na poistenie v nezamestnanosti navrhujeme znížiť na jedno percento vymeriavacieho základu. Vo fonde nemocenského poistenia bude do konca roka prebytok cirka 4 miliardy korún, vo fonde poistenia v nezamestnanosti viac ako 3 miliardy korún. Celkový výpadok poisťovne by po prijatí zmenených sadzieb bol cirka 6 miliárd korún.
Navrhovaným znížením poistných sadzieb sa sleduje zníženie odvodového zaťaženia podnikateľskej sféry, a tým aj možné zvyšovanie zamestnanosti.
Som si vedomá toho, že táto časť nášho návrhu bude predmetom asi širšej diskusie, či na to Sociálna poisťovňa má, alebo nemá. Som presvedčená, ak by Sociálna poisťovňa zvýšila úspešnosť výberu poistného z 95 na 97 percent, sú zdroje pre takéto navrhované zníženie určite zabezpečené.
Na druhej strane musím povedať, že nemôžem súhlasiť ani s tým, aby sa odvodové zaťaženie znížilo pro forma, tak ako to navrhuje pán minister Kaník v materiáli, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Takéto riešenie je naozaj riešenie pro forma, pretože nepomôže ani zamestnávateľom, nepomôže ani zamestnancom, navyše prenáša povinnosť platiť dávky nemocenského poistenia na zamestnávateľa.
Vážené dámy, vážení páni, poprosím vás o podporu tohto zákona, pretože neviem si predstaviť, prečo by sme nemohli byť natoľko solidárni, aby sme nepomohli matkám a otcom, ktorí opatrujú zdravotne ťažko postihnuté deti, a aby sme sa nepostarali o nápravu krívd, ktoré vznikli v aplikácii zákona č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k invalidným dôchodkom. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Podľa rokovacieho poriadku nie je možné vyjadriť ani súhlas, ani nesúhlas hlasným spôsobom. Môžete kývať. Ďakujeme pekne. Takže dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie poslankyni..., hocijako čítam, tu mám inú pani poslankyňu, ale Zuzane Martinákovej. Nech sa páči, pani poslankyňa. Mýliť sa je ľudské.
Z. Martináková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie aj dôvodovú správu. Novela zákona má za cieľ odstrániť niektoré aplikačné problémy, ktoré vznikajú pri aplikácii zákona o sociálnom poistení. Ministerstvo financií vo svojom stanovisku nesúhlasí s navrhovaným pokrytím finančných prostriedkov novely zákona z rozpočtu Sociálnej poisťovne a z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku prideliť návrh zákona pod tlačou 1201 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Písomne, áno, pán poslanec Tkáč, nech sa páči. Ústne pán poslanec Bódy. Ďakujem. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Ako prvý pán poslanec Tkáč, nech sa páči, máte slovo.
V. Tkáč, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážená snemovňa, vážená pani predkladateľka, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, vážení hostia, dovoľte mi začať jedným ľudským príbehom.
Desiateho mája 1981 v jednej Železorudnej bani v Spišskej Novej Vsi či v okrese Spišská Nová Ves došlo k pracovnému úrazu. Baňa bola prázdna, tak malá čata baníkov betónovala chodníky a cesty v železorudnej bani. Za jedným z baníkov sa roztrhol holender a betónová zmes tlačená kompresorom zasiahla baníka do hlavy zo zadnej strany hlavy. Pravé ucho mu zdevastovalo úplne, dnes je nepočujúci na 100 percent, na ľavé ucho je jeho počuteľnosť 50 percent. Tento pán temer zomrel, pretože betónová zmes mu poprerážala nielen ústrojenstvo ucha, ale dospela až k mozgu. V súčasnosti je tento bývalý baník, človek s dvomi prirodzenými inteligenciami na lôžku. V pondelok bol operovaný v Gelnici tiež ako dôsledok psychických vzťahov, do ktorých sa dostal vďaka zákonu, ktorý kolegovia poslanci teraz mienia napraviť.
Po 24 rokoch sa objavil mesiáš z Banskej Štiavnice a vyhlásil, že tento človek je zdravý, že môže pracovať. Po 24 rokoch sa mu odňal invalidný dôchodok a po určitých zásahoch sa dostal tento baník do takejto situácie. Po návšteve kliník v Košiciach máme papier - písomné zdôvodnenie, ktoré podpísal jeden univerzitný profesor, kandidát vied, jedna pani docentka a jeden odborný asistent, teda traja ľudia, že tento človek zo štyroch dôvodov je trvale práceneschopný. Po konzultáciách mu bolo povedané, že ani napriek takémuto stanovisku jednoducho nemôže podľa súčasnej právnej úpravy byť invalidným. Tento človek je podľa pána Kaníka človekom, ktorý má možnosť pracovať. Odpadáva, stráca vedomie, má závraty a v súčasnosti je na lôžku.
Nejdem hrať na city, len chcem hrať na rozum najmä koaličných poslancov, pretože ste naleteli jednému mesiášovi z Banskej Štiavnice a podporili ste zákon, ktorý nemá obdobu v demokratickej a slušnej spoločnosti.
V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som vás oboznámil s apeláciou invalidných dôchodcov postihnutých aplikáciou zákona č. 461/2003 Z. z. na poslancov Národnej rady k prerokúvaniu novelizácie tohto zákona.
Vážená Národná rada, teraz citujem, "účelovo prijatým zákonom č. 461 o sociálnom poistení a jeho aplikáciou spätne retroaktívne v § 263 príloha 4 štát ako taký dokonale znárodnil invalidné dôchodky. Spätná aplikácia zákona a jeho paragrafovaného znenia je protiústavná a je v rozpore so zásadami uplatňovania práva v právnom štáte. Dňa 15. 3. 2005 na základe našich oprávnených požiadaviek výbor pre sociálne veci a rodinu prijal uznesenie, v ktorom žiada ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby pozastavilo prehodnocovanie invalidných dôchodkov, kde rozhodnutia o dôchodku boli vydané do 31. 12. 2003.
Ďalej žiada pripraviť urýchlene návrh na komplexné riešenie a objektivizáciu posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity vrátane komplexného prehodnotenia postavenia lekárskej posudkovej služby pre účely sociálneho zabezpečenia.
Týmto účelovým zákonom ste spôsobili to, čo si nebudete vedieť predstaviť, a nie ešte zobrať na seba zodpovednosť. Neuvedomujete si, že Slovenská republika je členom Európskej únie, spoločenstva demokratických právnych štátov.
Ste inštitúcia, ktorá má výsostné postavenie v štáte, pretože je tvorcom zákonov a zároveň i bašta dodržiavania ústavy a ústavných práv občanov Slovenskej republiky.
Každý rok vo februári nezabudnete pripomenúť rok 1948, rok znárodnenia súkromného majetku v ČSR. Tam prebehlo znárodnenie fabrík od 50 zamestnancov a viac a zároveň 50 hektárov pôdy aj viac.
Rok 2004 a znárodnenie invalidných dôchodkov je ale úplná devastácia všetkých demokratických práv a nároku občanov v právnom štáte. Účelovým ekonomickým zákonom v sociálnej oblasti zákon č. 461, jeho aplikáciou spätne ste znárodnili jediný zdroj príjmu zdravotne postihnutým občanom z titulu choroby z povolania alebo úrazu. Znárodnili ste ten dôchodok, ktorý im priznal ten istý štát, čiže Slovenská republika. Zákonom ste znegovali iné zákony, podľa ktorých boli priznávané invalidné dôchodky, ako je zákon č. 100/1988.
Vážení poslanci, tento zákon bol schválený jediným hlasom v poslaneckej snemovni, následne podpísaný prezidentom Slovenskej republiky Rudolfom Šusterom. Viete si predstaviť, do akého svetla ste vystavili Slovenskú republiku?
Tento zákon porušuje všetky demokratické atribúty, na ktorých je Európska únia postavená". A teraz vám, poslancom, hlavne koaličným, citujem ďalej, "ktorí ste za tento zákon hlasovali, vysvetlíme, aby ste pochopili to, čo ste týmto schváleným zákonom spôsobili. Zákon č. 461 hovorí a nariaďuje prehodnocovať invalidné dôchodky priznané pred dobou prijatia tohto zákona a jeho vydania v Zbierke zákonov, t. j. k 1. 1. 2004. Po prehodnotení invalidný dôchodca, ktorý nespĺňa požiadavku danú týmto zákonom, dostane toto rozhodnutie". Citujeme: "Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia - podľa § 71, § 112, § 263 odnímame vám invalidný dôchodok. Odôvodnenie. Podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky nie ste invalidný podľa § 71, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemáte pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 percent v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 40 percent. V zmysle § 263 citovaného zákona po preskúmaní invalidity poistenec, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 40 percent, pričom zaniká právo a nárok na invalidný dôchodok vrátane invalidného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok odo dňa zastavenia výplaty tohto dôchodku." Koniec citátu zo Sociálnej poisťovne.
"Občan je naďalej invalidný, jeho zdravotný stav sa vekom zhoršuje, pričom sa prejavuje pri vašom prijatom zákone nová choroba - psychické týranie. Ako je to možné v právnom štáte prijať takýto účelový zákon v sociálnej oblasti? Ešte raz vám to zhrnieme," citujem ďalej z listu baníkov. "Občan zostáva naďalej invalidný; po druhé, diagnózy zostávajú nemenné; po tretie, zdravotný stav zostáva nemenný alebo zhoršený; po štvrté, aplikáciou zákona č. 461 došlo k znárodneniu jediného zdroja príjmu - invalidného dôchodku tým istým štátom, ktorým bol priznaný pred prijatím tohto účelového zákona 1. 1. 2004; po piate, dôchodok je znárodnený inou právnou normou.
Vážení poslanci, rozmýšľajte nad svojimi voličmi, ktorí sú členovia alebo sympatizanti všetkých parlamentných strán. Úraz alebo choroba si nevyberajú ani politickú príslušnosť, ani náboženskú orientáciu. Na vaše rozhodnutie čakajú postihnutí invalidní občania a veria, že prejednávaná novelizácia zákona č. 461/2003 napraví všetku spáchanú krivdu týmto účelovým zákonom.
Vážení poslanci, chceme veriť, že svoj hlas a prijatie tohto zákona ste dali v dobrej viere, že zákon bude aplikovaný po 1. 1. 2004. Stal sa opak. Paragrafované znenie zachádza pred rok 2004 a inou právnou normou neguje zákony pred rokom 2004, podľa ktorých boli priznávané invalidné dôchodky. Choroba, invalidita zostáva. Iná právna norma znárodňuje, zoštátňuje oprávnene priznané invalidné dôchodky v tom istom štáte, v Slovenskej republike.
Vážení poslanci, prajeme vám pri vašom duchaplnom rokovaní pri novelizácii zákona č. 461/2003 Z. z., aby vám prišiel na rozum výrok Miluj svojho blížneho ako seba samého. Za postihnutých invalidných dôchodcov zákonom pán Karol Deli Prievidza, Karol Herceg Prievidza a Emil Sojka Prievidza." Toľko list baníkov.
Na záver mi dovoľte uviesť návrh, ktorý predložila skupina poslancov. Je poľudštením toho, čo sa v tejto parlamentnej sieni nehumánne rozhodlo v minulosti. Vráti sa stav do pôvodnej oblasti, keď stovky neoprávnene postihnutých občanov dostanú znovu spoločenskú satisfakciu. Poprosím vás, aby ste pri hlasovaní brali do úvahy aj srdce, aj rozum, ale aj tie myšlienky, ktoré vám baníci mojím prostredníctvom tlmočili. Ďakujem za pozornosť.