V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško a končím možnosť podania ďalších prihlášok. A ešte pán poslanec Abrhan. Stihol.

Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Pani kolegyňa Bollová, pána Langoša oznám viac ako 30 rokov. Povedať o ňom, že pred novembrom 1989 bol obyčajná nula, môže len bývalý komunista alebo bývalý a dnešný, resp. ten istý komunista s tou istou komunistickou dušou. Pán Langoš pracoval v Slovenskej akadémii ako úspešný človek, pán Langoš mal usporiadaný rodinný život a má ho dodnes. Pán Langoš bojoval proti zverskému komunizmu, vydával tajne samizdaty. Samozrejme, že v očiach bývalého komunistu, ako ste vy, je to nula, no to je, bohužiaľ, chyba osudu, že ten komunizmus, pre vás teda, že ten komunizmus v roku 1989 padol - a, už dúfajme, padol definitívne a padne na celom svete.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Abrhan.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Bollová, nazvali ste Ústav pamäti národa monštrum, pritom tento ústav neurobí nič iné, nerobí nič iné, len zverejňuje dokumenty, ktoré Štátna bezpečnosť viedla o občanoch Slovenskej republiky. Ak niečo tu monštrum je, tak to boli pracovníci a to bol aparát Štátnej bezpečnosti. Chápem, že pre vás je to nepríjemné, lebo Štátna bezpečnosť bola riadená Komunistickou stranou a tá nesie plnú politickú zodpovednosť za tie činy, ktoré sa udiali v Štátnej bezpečnosti.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová s reakciou.

D. Bollová, poslankyňa: Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán Mikloško, ja som to zobrala do úvahy, že určite budete reagovať, lebo my sa tak máme radi, že to by ste si nemohli odpustiť. Chcela by som na margo toho imidžu pána predsedu Langoša povedať, že ja som o ňom nevedela, lebo aj ja som bola podobná nula. Ja som tiež nikde v žiadnych orgánoch nefungovala, tak som si myslela, že asi to bude aj on jeden z tých núl. Ale, myslím, nepovedala som to, že pán predseda Langoš nie veľmi si upevnil alebo skrášlil svoj imidž nedávnou príhodou o nejakých peniazoch atď., ktoré sa nakoniec zamaskovali, takže nemyslím si, že je taký čistý, že by mohol kádrovať, hodnotiť tisíce ľudí.

Na pána kolegu Abrhana nebudem vôbec reagovať, lebo dosť som toho hovorila v tom vystúpení, aj o orgánoch, aj o tom monštre. Pretože za to potrebuje ústav novú budovu, neviem, či nebudeme musieť ešte aj niečo vystavať. Možnože aj Národná rada mu dá nejaké priestory, aby tie milióny papierov mal kde uložiť. Len neviem, kto a kedy a za akým účelom sa v tom bude hrabať a aký z toho bude prospech.

Ďakujem, to je všetko.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračujeme v rozprave. Do rozpravy sa prihlásil písomne pán poslanec Banáš.

J. Banáš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán predseda správnej rady, kolegyne, kolegovia, pán predseda, je to pre mňa tak trochu sviatok, že sa konečne s vami stretávam osobne. Veľmi oceňujem váš takt, že ste ma vo vašom vystúpení spomenuli len tak všeobecne, že som jeden z tých zištných kolegov, mohli ste ma pokojne rovno menovať, že som váš kolega agent Lotos, bolo by to aspoň také svižnejšie.

Musím sa trošku ovládať, aby som zbytočne nevypustil moje emócie, ale pevne verím, že váš úmysel hľadať pravdu je skutočne úprimný, a v tomto kontexte musím povedať, že ma prekvapuje, že ste averzívne reagovali na moju novelu, pretože zmyslom tej novely nie je nič iné, iba tú pravdu hľadať. Ja pevne verím, že kroky Ústavu pamäti národa nie sú motivované len pravdou jednou, ktorú ste vy vytvorili.

Ja som po čítaní vašej správy prišiel na mnoho otázok, ktoré som vygeneroval, pokúsim sa byť stručný, maximálne 10 minút, do nejakých dvadsiatich, ktoré vám dám, a budem vám veľmi vďačný, keď mi na ne a nám dáte odpovede. Viem, že riskujem a že som v istej polohe, ktorú, predpokladám, zajtra denník SME napíše na prvej strane, že Banáš a Bollová išli po Langošovi, ale čo už s tým mám narobiť?

Pán predseda, niektoré otázky sa týkajú ústavu, niektoré vašej správy, niektoré vás osobne. Niektoré zodpoviete v pohode, niektoré budú ťažšie. Hovoríte, že ste kresťan katolík, ja chodievam tiež do kostola na omše, chodievam na omše vtedy, keď viem, že je tam dobrý kazateľ. Inak k tomu, aby som s Bohom komunikoval, nepotrebujem ísť do kostola. Ale viem, že podľa katolíckej liturgie v závere omše kňaz vyzve prítomných, aby vyprosovali milosť pre sestry a bratov, pre kňazov, pre biskupov, arcibiskupov a Svätého Otca. Vy ste mnohokrát povedali, že chodievate na omše, predpokladám, že, tak ako všetci prítomní, vymodľujete milosť pre arcibiskupa Jána Sokola, ktorého označil Cibulka za agenta ŠtB. Ja sa za Jána Sokola modlím tiež, pretože si myslím, a som o tom hlboko presvedčený, že Ján Sokol bol slušný a čestný človek. Vy ste však boli prvý, ktorý v tomto štáte v rozhovore pre Rádio Twist povedal dokonca, že Ján Sokol mal krycie meno Svätopluk. Chcem len pripomenúť, že Jána Sokola menoval do funkcie pápež, ktorý je zo svojej podstaty neomylný.

Boris, buď taký láskavý, lebo toto sú celkom vážne otázky, ktoré by mal pán predseda počuť.

- Pápež je vo svojej podstate neomylný, čiže moja otázka, pán Langoš, je: Veríte neomylnosti pápeža alebo veríte neomylnosti ŠtB?

- Druhá otázka. V rozhovore pre Rádio Twist dňa 2. 2. tohto roku ste na otázku "Veríte tým zväzkom?" odpovedali: "Ja verím v Boha." Teda vyhli ste sa priamej odpovedi. A moja otázka je, opakujem ju: Veríte týmto zväzkom?

- Bod tretí. Tvrdíte neustále, že ŠtB bola zločinecká organizácia. Súhlasím s vami, ja som zažíval ten zvieravý pocit v žalúdku vždy, keď ma zavolali na Februárku alebo keď prišli na moje pracovisko, a vždy som si kládol len tu jednu otázku: Panebože, prečo si vybrali mňa? Ale ubezpečujem vás, že som v tejto skúške obstál a nemáte jeden jediný dôkaz na to, že som urobil niekomu zle. Urobil som dokonca dve veci. Vyzval som cez televízie, aby sa prihlásili tí, komu som ublížil. Nikto sa neprihlásil. Hovoríte, že ŠtB je zločinecká organizácia, zároveň však bezvýhradne akceptujete všetko, čo táto organizácia napísala, teraz to povedal aj kolega Abrhan, čiže vychádzate výlučne z faktov, ktoré urobila ŠtB. Môj zväzok má 77 strán. Nie je v ňom odo mňa ani riadok. Je tam jeden podpis Lotos, ktorý som ja nepodpísal, ktorý chcem vyvrátiť a vám sa to nepáči.

Musím potvrdiť to, čo povedala kolegyňa Bollová, je neskutočné, keď v zákone je formulácia "zväzky ŠtB sú súčasťou kultúrneho dedičstva národa". Už som to povedal minulý týždeň, že Boh ochraňuj národ, ktorého súčasťou nie sú zväzky a spisy básnikov, ale spisy ŠtB.

- Ďalšia otázka. Čiže sa vás pýtam: Prosím vás, vysvetlite už konečne túto vašu zvrátenú filozofiu, že ŠtB na jednej strane boli grázli, na druhej strane všetko, čo povedali, je v poriadku.

- Štvrtá otázka. V spomínanom rozhovore pre Rádio Twist uvádzate, že "hlavnou úlohou ÚPN je zverejňovať dokumentácie o činoch, ktorých sa dopustil komunistický režim". Pán Langoš, systematicky vo všetkých vašich verejných vystúpeniach, a potvrdili mi to novinári, verejnosť, zatajujete, že úlohou Ústavu pamäti národa je sprístupňovať dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek štátu z rokov 1939 až 1989. Dokonca tu boli na balkóne novinári, vážni novinári, ktorí toto vôbec nevedeli, ktorí boli už natoľko presvedčení o tej vašej rétorike, ktorú používate, že tu ide len o obdobie od komunistického puču.

Chcem sa teda spýtať: Prečo to systematicky zatajujete? Prečo ste začali so zverejňovaním zväzkov ŠtB, keď obdobie totality komunistickej chronologicky ide až po období totality klerikálno-fašistickej? Pýtam sa, kedy - vy ste povedali, že budete zverejňovať. Pýtam sa vás, kedy budete zverejňovať zväzky pracovníkov a spolupracovníkov Ústredia Štátnej bezpečnosti? Vy viete dobre, že to bol predchodca ŠtB za slovenského štátu, čiže bola to ŠtB klérofašistického štátu, ktorý poslal na istú smrť 72-tisíc slovenských občanov židovského pôvodu a 22-tisíc občanov rómskeho pôvodu.

- Ďalšia otázka. V § 11 zákona o ÚPN sa hovorí, pokiaľ ide o bezúhonnosť: "Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol členom Komunistickej strany Československa, Komunistickej strany Slovenska, politických strán a organizácií združených v Národnom fronte, v Ľudových milíciách" a tak ďalej atď. Otázka je: Mám tomu rozumieť tak, že členovia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ale predovšetkým členovia Hlinkových gárd či Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd, ktorí vypaľovali Kľak či Ostrý Grúň, spĺňajú podľa tohto zákona podmienky bezúhonnosti?

Ja viem, čo mi poviete. Vy mi poviete, že ten zákon schválila Národná rada 90-hlasovou väčšinou. Chcem vám však pripomenúť, že niektorí kolegovia z tých, čo tu sedia, ktorí to teraz schvaľovali, mi doslova povedali, že sa hanbia za tento zákon, pretože vaša argumentácia pri schvaľovaní tohto zákona nebola racionálna, ale bola vydieračská, lebo ste použili argument: A ty sa čoho bojíš? Ty sa bojíš toho, že budeš na tých zoznamoch?

- Ďalšia otázka. V rozhovore pre Rádio Twist hovoríte: "Pán Banáš priamo realizoval špinavú komunistickú zahraničnú politiku proti slobodným a demokratickým krajinám." Prosím vás, potvrďte toto vaše tvrdenie relevantnými dôkazmi! A bol by som veľmi rád, keby ste mi v tejto súvislosti vysvetlili slovo "špinavý".

- Ďalšia otázka. Z preambuly zákona č. 553 vyplýva, že prvá hlavná úloha ÚPN je "vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody". Pýtam sa: Akým spôsobom vysvetľuje ÚPN, najmä mladým ľuďom, dobu neslobody v spomínanom období? Koľko prednášok, verejných diskusií, seminárov a tak ďalej s cieľom vysvetľovania minulosti ste usporiadali? Len pripomínam, bol som asi pred troma mesiacmi v Televízii Markíza v Site, boli tam mladí ľudia, nevedel o tom nikto nič. Už rok a pol fungujete. Ďalšia otázka, čiže moja otázka je: O koľko sa od vzniku ÚPN zvýšilo vedomie národa o svojej minulosti?

- Ďalšia otázka. V týždenníku Týždeň č. 52/2004 o zväzkoch ŠtB hovoríte, citujem vás: "Je to materiál ako hrom, využiteľný pre mocenské účely." Pokiaľ viem, ÚPN je organizáciou nezávislou od politických strán. Moja otázka je: Ako sa tieto materiály dajú zneužiť, keď najvyšší predstaviteľ ÚPN ste vy?

- Ďalšia otázka. Dňa 7. mája 2004 robil so mnou rozhovor redaktor týždenníka Domino fórum, to bolo ešte Domino fórum vtedy, keď bol šéfredaktorom Štefan Hríb, a v tomto rozhovore mi kládol otázky jednoznačne na základe informácie z môjho spisu, 7. mája 2004. Redaktor tú skutočnosť ani nevyvrátil, že môj spis mal v rukách. Z ÚPN som však spis dostal až 13. 9. 2004, dovtedy - mám to od vás písomne - ste mi tvrdili, že môj spis nemáte. Moja otázka je: Vysvetlíte mi, prosím vás, ako je možné, že redaktor Domino fóra mal môj spis štyri mesiace predo mnou?

- Ďalšia otázka. Denník SME uverejnil 11. januára toho roku obsiahle výňatky z môjho spisu. Otázka je: Je podľa vás korektné, že denník SME mal môj spis 11. januára, keď váš ústav zverejnil zväzky bývalého Bratislavského kraja až 18. marca?

- Ďalšia otázka. V rozhovore pre týždenník Týždeň č. 52 hovoríte: "Od júla 1990 už nebolo ničené nič." Moja otázka je: Kto ničil do júla 1990 a odkiaľ viete, že ničil?

- Ďalšia otázka je, v tajnom pokyne federálneho ministra vnútra Sachera - mám ho tu v taške - zo dňa 2. apríla 1990 sa okrem iného hovorí, vážení priatelia, toto je veľmi vážna argumentácia: "Z ústrednej evidencie štatisticko-evidenčného odboru organizačnej správy ministerstva vnútra sa majú vyňať evidenčné karty, ktoré sa týkajú prezidenta republiky, členov federálnej vlády, vlády Slovenskej republiky, vlády Českej republiky, poslancov Federálneho zhromaždenia a poslancov Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady, ako aj predákov politických strán." Po voľbách v júni 1990 ste sa stali ministrom vnútra ČSFR po ministrovi Sacherovi. Pýtam sa: Vedeli ste o tomto pokyne, a ak áno, ako ste s tým naložili?

- Ďalšia otázka. Pre médiá ste viackrát povedali, že musíte tieto mená zverejňovať, lebo tí ľudia, citujem, "sú vydierateľní". Moja otázka je: Povedzte mi, prosím vás, ako alebo kým som ja vydierateľný?

- Ďalšia otázka. Na jar roku 1978 som napriek hrubému nátlaku odmietol podpísať spoluprácu s ŠtB, keď už som bol nominovaný ako tlačový atašé do Rakúska. Prišli za mnou dvaja česky hovoriaci neznámi ľudia, zrejme z ŠtB, napriek ich nátlaku som to nepodpísal. Pýtam sa: Kedy mi sprístupnite moje materiály z českých archívov, kde toto musí byť doložené?

- Ďalšia otázka, až takmer žartovná, mám to tu v taške opäť. Váš odborný poradca pán Pavel Žáček v časopise Plus 7 dní č. 4 hovorí o kategórii agent toto: "Pracovníci ŠtB nikdy za agentmi nechodili na pracovisko. Stretnutia prebiehali väčšinou v konšpiratívnych bytoch, agenti často cestovali aj do zahraničia. Pýtam sa: Ako je možné, že keď som bol podľa vás agentom, nedostal som sa ako diplomat za celej éry socializmu na Západ? A ďalšia otázka, v mojom spise, mám ho tu v taške, je 55 potvrdení od majora ŠtB, že sa so mnou stretával vo verejných miestnostiach, okrem iného v Kaviarni Tatra. Je teda podľa odborníka na ŠtB pána Žáčka Kaviareň Tatra konšpiratívnym bytom? Ako mi to vysvetlíte? Je teda váš poradca Žáček diletant, alebo som teda nebol agent. V tejto súvislosti by som už naozaj bol veľmi rád, keby mi konečne niekto, zrejme vy, povedal, čo som vlastne ako agent mal robiť. A dodnes neviem, čo som ja vlastne mal vykonávať.

- Ďalšia poznámka, že 23. mája 1974 som vedený v spisoch ako tajný spolupracovník, to znamená už vlastne ako agent, ale o rok neskôr som v spise vedený ako kandidát tajnej spolupráce. Čiže vlastne som nižšie. Tomuto tiež nerozumiem.

Ale dovoľte mi teraz prejsť ku kľúčovému bodu a to je zákon č. 553 § 26. Priatelia, toto je zásadný bod, ktorý som konzultoval s kolegami z iných parlamentov, dokonca z Gauckovho úradu. Dovoľte, aby som § 26 zákona odcitoval: "Ústav nie je povinný overovať, či údaje obsiahnuté v dokumente a údaje získané do informačného systému dokumentov zo zachovaných evidenčných pomôcok uvedených v ods. 2 sú presné alebo pravdivé." Priatelia, chcem povedať, že aj podľa názoru právnikov týmto paragrafom vlastne legálne demokraticky zvolená Národná rada rehabilitovala ŠtB a legitimizovala ŠtB. V tomto paragrafe je povedané, že nevadí, že sú tam klamstvá, treba uverejňovať. Treba kolektívne všetkých križovať na internet. Chcem sa teda... A zároveň však tento zákon prikazuje tieto veci zverejňovať. Čiže tu je filozofia, prepáčte, poviem to naplno, pán Langoš, toto je filozofia Pol Pota. Pol Pot, ktorý vyvraždil 3 mil. Kambodžanov, povedal: "Priatelia, pozabíjajte všetkých, ktorí majú okuliare, pretože môžu byť medzi nimi aj inteligenti." Toto je presne vaša filozofia. Tento paragraf je pre mňa dôkazom, že tvorcovia, vy ste boli jeho hlavným tvorcom, nemali a netvorili tento paragraf za účelom hľadania pravdy, ale za účelom vytvorenia kladiva na čarodejnice, ktoré sa tu bude kolektívne používať.

Pýtam sa vás preto: Išlo o zámysel, o právnické diletantstvo? A pýtam sa, či vám neprekáža, ale musím povedať aj tým poslancom, ktorí za to hlasovali pod nátlakom, ktorých som tu spomínal, že rehabilitovali ŠtB?

- Ďalšia otázka je trošku osobná, a kolega Mikloško tu už naznačil, podľa mojich informačných zdrojov ste v období reálneho socializmu pracovali na projektoch Rady vzájomnej hospodárskej pomoci socialistického tábora v Tesle Piešťany a v Kybernetickom ústave Slovenskej akadémie vied. Pýtam sa vás: Aké to boli projekty? A pýtam sa vás, či ste vy alebo ďalší pracovníci Kybernetického ústavu mali možnosť cestovať do západných krajín?

- Ďalšia otázka. Tiež to tu bolo naznačené, ja okolo toho nebudem chodiť, lebo vy ste ku mne tiež veľmi citlivý, poviem to naplno. Podľa § 10 bod 2 zákona č. 553 sa hovorí, že "členovia orgánov ústavu musia byť bezúhonní". Otázka, dňa 24. 4. 2003 bola vaša manželka o 22.30 hod. prepadnutá v Prahe, pričom mala v kabelke 2 mil. českých korún v hotovosti". Citácia z médií. Na otázky novinárov, prečo sa vaša manželka prechádzala v noci Prahou s 2 mil. českých korún, ste dodnes nezodpovedali. Moja otázka je jednoduchá: Prečo mala vaša manželka v noci v kabelke, sama v Prahe, 2 mil. českých korún? A dodávam otázku, dodávam otázku, či tieto peniaze boli zdanené. (Reakcie z pléna.) Však sa pýtam pána Langoša. Však ja sa pýtam, čo mi na to povie.

- 20. otázka: Aký bol váš celkový čistý príjem včítane odmien v roku 2004?

- A posledná otázka, na zasadaní Národnej rady 18. 5. minulý týždeň som dal verejný prísľub, pán Langoš, že keď sa ukáže, že som klamal a môj údajný podpis v mojom spise ako agent Lotos na potvrdení o prevzatí finančnej odmeny od ŠtB je pravdivý, vrátim poslanecký mandát a odstúpim z funkcie. Zároveň som však uviedol, že ak sa ukáže, že ste klamali vy, obaja sme verejní činitelia, by ste mali odstúpiť vy. Ja sa vás tu pýtam, či tuto moju výzvu prijímate.

Vážení priatelia, dovoľte, aby som na záver povedal - končím, dve minúty - ešte jeden príbeh. Najmä po tej relácii v Site mi napísalo veľmi veľa ľudí. Napísal mi aj istý dôchodca pán Lauko, ktorý mi píše, že je ako agent ŠtB vo zväzkoch pod nejakým krycím menom, a píše svoj príbeh, že mal dcéru chorú na leukémiu. ŠtB dlho naňho tlačilo, robil v nejakom chemickom závode, aby s nimi podpísal spoluprácu. Pán Lauko odolával, pretože nechcel. Nakoniec, keď sa dcérin stav vážne zhoršil, tak tú spoluprácu podpísal. Pán Lauko, chvejúcou sa rukou, píše vo svojom liste, že nikdy nikoho neudal, nikdy nikomu nič zlého neurobil. ŠtB, predstavte si, mu sľúbila, že mu totižto tie lieky proti leukémii zo Švajčiarska zoženie. Skutočne mu ich zohnala, bohužiaľ, bolo neskoro a jeho 18-ročná dcéra zomrela. Ja sa teraz pýtam, a tento človek je tiež na tomto zozname, ja sa pýtam, pán Langoš: Myslíte si, že pán Lauko je oprávnene označený za udavača?

Dovoľte, aby som uzavrel moje vystúpenie otázkou otázok. Vy sa tu permanentne odvolávate na to, že vy za nič nemôžete, lebo sa riadite len zákonom, ktorý sa riadi § 26, ktorý som citoval, netreba hľadať pravdu, treba križovať, kolektívne. A že za nič nemôžete, lebo to vypracovala ŠtB. Vy vlastne robíte len to, že materiály, ktoré vám vypracovala ŠtB, posúvate ďalej bez toho, že by ste skúmali.

Dovoľte, aby som preto položil na záver pre mňa otázku otázok: Zabíja ten, kto pištoľ vyrobil, alebo ten, ktorý ju používa?

Pán Langoš, ja vám dávam tieto otázky tu písomne, budem rád, keď mi na ne zodpoviete, ak mi zodpoviete zodpovedne, tak zdvihnem ruku za schválenie správy o činnosti vášho ústavu.

Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Sabolová, Abrhan, Miklušičák, Ondriaš, Majdová. Ako posledný pán poslanec Rusnák. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

Zapnite mikrofón pre pani poslankyňu Sabolovú, prosím.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec Banáš, vaše vystúpenie bolo množstvom všetkého možného a nemožného. Možno to som od vás minimálne očakávala. Ale chcem vám povedať, že ak chcete týmto spôsobom obhajovať seba, že ste nič nepodpísali, nespolupracovali, nikde neboli, tak si myslím, že ste používali veľmi trápne argumenty a skutočne nehodné jedného ústavného činiteľa.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Abrhan. Ešte chcem upozorniť, pardon, dobre, povedzte, pán poslanec, aby som vám nebral čas.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Banáš, teraz rokujeme o bode správa o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2004, vy ste vo svojom vystúpení, žiaľ, tento čas zneužili na obhajobu svojho vlastného problému, prípadne na kritiku zákona č. 553, tvrdiac, že niektorí poslanci tento zákon schvaľovali pod nátlakom. Prosím, povedzte konkrétne mená poslancov, ktorí pod nátlakom schvaľovali takýto návrh zákona.

Ďalej ste hovorili o neomylnosti Svätého Otca, upozorňujem vás, že táto neomylnosť sa vzťahuje na otázky viery a mravov.

Ďalej ste hovorili o tom, že Ústav pamäti národa neinformuje, že sprístupnené dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek štátu z roku 1939 až 1989, ak by ste si prečítali predkladaciu správu, hneď v prvej vete sú tieto roky uvedené, takže nikde nikto to neskrýva a nezatĺka.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Miklušičákovi, chcem si len vypýtať váš súhlas, že dokončíme tento posledný dokument, ktorý prerokúvame, a potom budeme spoločne hlasovať o všetkých, dobre? A tým bude už aj záver schôdze.

Takže, pán poslanec Miklušičák.

J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Banáš, nemal som doteraz dôvod neveriť vášmu tvrdeniu, že podpis na inkriminovanom dokumente nie je váš. Žiaľ, konštatujem, že pre mňa vaše dnešné vystúpenie napĺňa predstavu o správaní sa typického eštebáka. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja hodnotím prejav pána poslanca Banáša ako inteligentný a vyvážený. Aj by som mu poďakoval, ale bojím sa, že to médiá zneužijú. Posledná poznámka, myslím si, že v rámci určitej tradície katolicizmu Ústav pamäti národa pre mňa predstavuje určitý moderný typ inkvizície. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Majdová.

M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Banáš, len dve poznámky. Prvá, už pred dvoma týždňami pri prerokúvaní európskej Ústavnej zmluvy ste preukázali hrubú neznalosť, pokiaľ ide o vedomosti, základné vedomosti o kresťanstve, pretože aj malé dieťa vie, že kresťanstvo založil Ježiš Kristus, a nie svätý Pavol, ako ste to pred dvoma týždňami tvrdili vy. Dnes ste túto neznalosť opäť preukázali. No to ste povedali vo faktickej poznámke, pán poslanec, pred dvoma týždňami, dobre si to pamätám. Dnes ste povedali, že pápež je neomylný, ako už môj kolega povedal, len vo veciach katolíckej vierouky a mravouky. Čiže, pán poslanec, prv než budete nabudúce ťahať pána Boha za nohy, tak si najprv doštudujte základné veci. A druhá poznámka, pýtali ste sa, prečo nie sú zverejnené zväzky zo slovenského štátu. Pán poslanec, sú prístupné v Národnom archíve, každý, kto má záujem, si ich môže pozrieť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Rusnák.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Možno, že médiá teraz čakajú, že sa pustím do kolegu Banáša. Neurobím to, samozrejme, mám na to svoj osobný názor, ale ten si vieme povedať aj inde. Chcem len vyhlásiť, že nikto na mňa nerobil nijaký nátlak, keď sme tento zákon schvaľovali, som veľmi rád, že som ho podporil a podporil by som ho ihneď, vtedy, keď ho bolo treba podporiť, dávno predtým. Pána kolegu Langoša si vysoko vážim a pokladám ho za jedného čestného človeka. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne. No, ja som sa nechcel, ani som sa nikdy doteraz nevyjadroval k tejto téme. Chcem vám, vážení kolegovia, povedať, že považujem za osobnú povinnosť povedať k tomu niečo aspoň cez faktickú poznámku.

Debata tohto typu aj táto správa v konečnom dôsledku mi spôsobuje čosi, čo ma dostáva do istej depresie, a doteraz mám tendenciu utekať od tejto debaty. Na jednej strane som presvedčený, že naozaj problém historickej spravodlivosti, problém ochrany spoločnosti pred istým typom správania sa, možno aj v kantovskom zmysle o tom, že nikdy nie pomsta, ale istý trest za nespravodlivé konanie musí byť súčasťou spoločenského poriadku. A na druhej strane zase aj absolútna nevyhnutnosť ctiť si princípy demokracie a právneho štátu a naozaj chrániť povesť každého človeka, pokiaľ veci nie sú jasné a pokiaľ nie sú stanovené inštitúty.

Priznám sa, že správa pána predsedu a jeho vystupovanie k veci a jeho činnosť pre mňa osobne sa zdá, že nerešpektuje minimálne dva z týchto troch princípov. Je to fanatické, často sa to obracia nie do polohy štátneho úradníka, ktorý objektívne posudzuje stav spoločnosti, ktorý má empatiu k zásadným veciam, ktorý počúva, ale ako keby zabúdal na to, že už je 15 rokov od roku 1990, že máme všetci nejaké práva, pretože to je atribút demokracie a v tej demokracii sa objavujú rôzne názory, rôzne pohľady na vinu a na všetko. Tento pohľad nie je v správe pána Langoša, tam o nejakej spravodlivosti, objektivite, o ochote posúdiť všetky atribúty a naozaj ctiť to, čo je napísané v ústave aj vo väzbe na osobnosť, nie je.

Čiže na jednej strane činnosť ako takú áno, ale existujúci stav, pre mňa osobne nedôvera, pre vážených kolegov z KDH, ja rozumiem, pre mnohých z vás je táto otázka osobne citlivá, len ak niekde cítim nezmysel tejto činnosti, to je práve vzťah k farárom a k situácii, ktorá tu bola do roku 1989. A tam... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou pán poslanec Banáš.

J. Banáš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem len povedať, že to, že ma kritizovali hlavne poslanci KDH, samozrejme, že sa to dalo očakávať. Pani kolegyňa Majdová, ja prvý raz počujem, že Ježiš Kristus bol zakladateľ kresťanstva, to mi, prosím vás, ukážte, kde sta na to prišli, on bol reformátor judaizmu, ak chcete vedieť. Ale chcem povedať, že na tú reakciu (potlesk), ako ste vy reagovali, mi je jasné, prečo by Ježiš Kristus nemohol byť nikdy členom KDH, maximálne by mohol u vás robiť okresného predsedu, aj to s veľkými ťažkosťami s jeho názormi. Ale čudujem sa tomu, čo povedal kolega Číž, že vy by ste mali prví vystúpiť, vy by ste mali byť na mojom mieste kvôli tomu množstvu katolíckych kňazov, ktorí sú tam podľa mňa naoprávnene. A vy tu sedíte a tvárite sa, akoby ste s tým celým súhlasili. To je všetko.

V. Veteška, podpredseda NR SR: O slovo požiadal pán spravodajca Nagy. Nech sa páči.

L. Nagy, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, preto som požiadal o slovo, lebo pán predsedajúci vás o chvíľu požiada, či niekto chce ešte vystúpiť v rozprave, alebo nie. Chcem zamedziť tomu, aby sa pokračovalo v tomto ovzduší a v tejto atmosfére a takýmto spôsobom, ako to bolo v dvoch diskusných príspevkoch našich kolegov. Chcem upozorniť vás všetkých, samozrejme, všetci to vieme a viete aj vy, že rokujeme o správe o činnosti Ústavu pamäti národa, a nie o osobných názoroch predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa. Nerokujeme o jeho minulosti, o jeho osobných vlastnostiach, hodnoteniach, o jeho rodinných príslušníkoch, manželke. Ja si myslím, že táto Národná rada by mala zachovať aj teraz, aj pri tomto bode istú úroveň slušnosti. Niekoho označovať za nulu a potom sa ospravedlniť nejakým iným spôsobom, že sám seba zaráta alebo teda bude považovať za nulu, nepovažujem za dôstojné. Nepovažujem za dôstojné ani zo strany môjho kolegu pána poslanca Banáša, ktorý je dotknutý touto správou, aby zneužil túto príležitosť, že rokujeme o správe, a zneužil to na osobné invektívy. Ja si myslím, že vec treba, pokiaľ má bárskto, ktokoľvek z vás nejaké názory alebo hodnotenie, ktoré potrebuje ozrejmiť, nie je to príležitosť rokovania o záverečnej správe, treba využiť na to iný priestor.

Chcem vás teda poprosiť, pokiaľ chcete vystúpiť v ďalšej rozprave, aby ste sa sústredili iba na správu. A ak môžem, chcel by som poradiť predsedovi Správnej rady pánovi Langošovi, aby sa ani on nezaujímal, resp. neodpovedal na tieto osobné invektívy.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Fajnor, Bollová, Lintner. Končím možnosť prihlášok s faktickou poznámkou.

Ako prvý - pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel len povedať, že absolútne ani bývalému režimu nešlo o žiadne nuly, tam bol človek človekom a faktom je aj to, že pán Langoš pracoval v Slovenskej akadémii vied. Ktorý komunista katolík, komunista luterán alebo komunista iný ho tam dostal? Veď mnoho detí komunistov sa nedostalo pracovať na Slovenskú akadémiu vied s vyššími titulmi, ako mal pán Langoš. Ja som totižto od pána Langoša nečítal žiadnu vedeckú prácu vtedy, nijaké vedecké publikácie nie. Proste skončil vysokú školu ako desaťtisíce a stotisíce iných. Takže pochváľme ten bývalý režim...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja by som vás poprosil, keby ste reagovali na...

K. Fajnor, poslanec: Áno, reagujem práve na predrečníka ohľadne nuly. Nikto z pána Langoša nulu nerobil, ak ho dal na Slovenskú akadémiu vied. A som hrdý na ten režim, že dokázal mnohým ľuďom zabezpečiť zamestnanie napriek tomu, že dnes 300-tisíc mladých ľudí musí robiť mimo Slovenska, pán predsedajúci, a napriek tomu, že dnešná Armáda Slovenskej republiky, ktorá bude mať 25-tisíc ľudí, to znamená jedna divízia plus tankový prápor, ale plus budeme mať veľkú armádu, takmer pol milióna nezamestnaných. O tom by som rád - a ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán spravodajca, chápem vaše vystúpenie, vy ste v podstate slušný človek, ale dovolím si doplniť, resp. oponovať vašej prosbe. Ja si myslím, že ja som hovorila k veci, k správe. Ja som nečítala cestovný poriadok, ako sa to robí trebárs v americkom senáte, ja som sa vyjadrovala k správe. Takže by som vás aj prosila, aby ste tu neusmerňovali diskusiu, či niekto má ešte vystupovať, alebo nemá, dokonca nabádať pána predkladateľa, aby nereagoval na to, čo sa tu počulo. Veď tu sa, prosím pekne, diskutuje k správe, ktorú predložil. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lintner.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vnímam vaše vystúpenie ako snahu o zamedzenie demokratickej rozpravy. Veď pán poslanec Banáš... (Reakcia z pléna, smiech a potlesk.) Iste, môžete sa smiať, koľko chcete. Pán poslanec Banáš reagoval na správu, ktorá predsa vznikala na základe uplatňovania príslušného zákona. To znamená, kde sa vychýlil oproti tomu, že nemal mať priestor na také postoje, ako mal? Mňa tiež zaujíma, ako príslušný paragraf konštatuje, že ÚPN si nemôže overiť pravdivosť zväzkov, a zároveň jeho predstaviteľ hovorí o tých zväzkoch ako jediných vysvetľujúcich činnosť. Však to je závažný fakt! A kde to mal teda pán poslanec Banáš povedať?

V. Veteška, podpredseda NR SR: Bude reagovať na faktické poznámky pán poslanec Nagy.

L. Nagy, poslanec: Jednou vetou chcem, vážené kolegyne, vážení kolegovia, reagovať na vaše pripomienky. Ja som nehovoril, že sa nemá diskutovať ďalej, že nemá prebiehať ďalej rozprava, upozornil som a poprosil som vás, aby ste vecne, a nie osobne diskutovali. A poprosil som pána predsedu správnej rady, aby nereagoval na osobné invektívy a otázky, ale, naopak, reagoval na vecné otázky. To je všetko.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pán poslanec Heriban, Hopta, Hanzel. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy. Už sme si postup odsúhlasili predtým, nebudeme to meniť podľa každej chvíle. Nech sa páči, poďte. (Reakcie z pléna.) Pán poslanec Heriban, alebo sa ujmete slova, alebo bude pokračovať niekto druhý.

Pán poslanec Přidal - procedurálny návrh. Pán poslanec Přidal.

A. Přidal, poslanec: Mám procedurálny návrh, aby sme pristúpili teraz k hlasovaniu a až po hlasovaní pokračovali v rozprave. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Je všeobecný súhlas, aby sme hlasovali? (Súhlasná reakcia pléna.) Dobre, pán poslanec Heriban, budeme hlasovať.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako o prvom budeme hlasovať o

správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2004 (tlač 1099).

(Reakcia z pléna.) Pán poslanec Lintner, ja som zaregistroval spontánny súhlas tejto Národnej rady. A budeme už pokračovať a prosím, keby pani poslankyňa Laššáková, spravodajkyňa k tomuto bodu programu, prišla predniesť návrh. Pani poslankyňa Laššáková, poďte si plniť svoju funkciu.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave k predloženej správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok... (Ruch v sále.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž, keď neprerušíte vy, preruším ja schôdzu. (Veľký ruch v sále.) Päť minút prestávka.

(Prestávka.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium a ja mám taký pocit, že keď tu nebude disciplína, v parlamente, čo je tiež jeden z prejavov úcty k rokovaciemu poriadku, môže to skončiť aj po 14.00 hodine. Ja som nič iné nechcel, len aby sme v súlade s rokovacím poriadkom pokračovali a ja toto budem dodržiavať bez akýchkoľvek osobných útokov aj na predsedajúceho, na kohokoľvek. Teraz zvoláva predseda parlamentu poslanecké grémium.

(Po prestávke.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zaujmite, prosím vás, miesta, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Pani poslankyňa Laššáková, poďte uviesť k bodu č. 80.

Zároveň mi dovoľte, aby som pozdravil poslancov Západoeurópskej únie, ktorí nás prišli navštíviť a sú hore na balkóne. (Potlesk.)

Je tam aj pán starosta Jasovský z obce Drahňov, aj toho vítame. (Potlesk.)

A ideme hlasovať. Pani poslankyňa, máte slovo, uveďte, prosím, hlasovanie k bodu č. 80, správa o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2004.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. V rozprave k prerokovanej správe o činnosti prokuratúry vystúpili dvaja páni poslanci, pričom pán poslanec Husár predložil aj návrh uznesenia. Teraz prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia gestorského výboru k správe o činnosti prokuratúry za rok 2004, ktorým sa navrhuje, aby Národná rada schválila správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2004. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, páni poslanci, a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 96 poslancov, za 96 poslancov, proti 0, zdržalo sa 0.

Uznesenie sme schválili.

J. Laššáková, poslankyňa: Prosím, pán predsedajúci, dajte teraz hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Husár a ktorý majú všetci páni poslanci v laviciach, s tým, že Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky zohľadniť pri príprave štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2006 pre kapitolu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zvýšenie počtu systemizovaných miest prokurátorov a štátnych zamestnancov prokuratúry o 10 % a k tomu zodpovedajúce mzdové prostriedky. Prosím vás, dajte o tomto návrhu uznesenia hlasovať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) Prítomných je 97 poslancov, za 44, proti 0, zdržalo sa 45, nehlasovalo 8.

Uznesenie sme neschválili.

Teraz pristúpime k hlasovaniu k bodu č. 81 programu rokovania,

správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2004 (tlač 1052).

Prosím pána poslanca Farkasa, aby nám uviedol hlasovanie.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom berieme na vedomie správu o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2004. Nech sa páči, dajte o tom hlasovať, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 100 poslancov, za 94, proti 0, zdržalo sa 6, nehlasovalo 0.

Uznesenie sme schválili.

Áno, budeme teraz pokračovať hlasovaním o

správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2004 (tlač 1078).

Prosím pána Farkasa, aby uviedol hlasovanie.