Desiaty deň rokovania
42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
26. mája 2005 o 9.01 hodine
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram pokračovanie rokovania 42. schôdze Národnej rady.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali poslanci Národnej rady: Anton Danko, Vladimír Ďaďo, Karol Džupa, Gustáv Krajči, Jozef Hrdlička, Jirko Malchárek, Karol Mitrík, Milan Murgaš, Diana Štrofová, Samuel Zubo, Pavol Paška, Ján Kovarčík a Renáta Zmajkovičová. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Herman Arvay.
Pani poslankyne, páni... (Reakcia z pléna.) Prosím? Nie, pokračujeme, ja už... (Reakcie z pléna.)
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o
Návrhu koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s. (tlač 1101).
Pán podpredseda vlády a minister hospodárstva zaujal miesto pre navrhovateľov a pán poslanec Přidal zaujal miesto pre spravodajcov výborov. Keďže pokračujeme v rozprave, do rozpravy je písomne prihlásený ešte jeden poslanec, pán poslanec Fajnor a ja mu odovzdávam slovo.
K. Fajnor, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, ctených hostí zatiaľ nemáme, ale keď prídu, aj tí sú vítaní, myslel som, že o železniciach budem môcť od začiatku do konca diskutovať s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií. Žiaľ, vrchným privatizérom, prvým "chmatákom" aj majetku železníc bol určený podpredseda vlády a minister hospodárstva. Považujem za chybu takýmto spôsobom dehonestovať príslušného ministra v procese privatizácie, ale koalícia asi veľmi dobre vie, prečo v rámci novely kompetenčného zákona - pán minister, poviem to, nech sa páči, sadkajte si - presunula takéto výrazné právomoci na ministra hospodárstva Pavla Ruska. Za všetko sa platí a všetko so všetkým súvisí. Na druhej strane som ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií opakovane v rámci interpelácií navrhol, aby odstúpil z funkcie, ktorú nie je schopný z odborného hľadiska vykonávať, a žiadal som ho, aby dal priestor schopnému odborníkovi v oblasti dopravy. Aj z dôvodu, že problematika jeho rezortu zasahuje do ďalších rezortov, čo nie je schopný ani koordinačne zvládnuť, ale hlavným dôvodom je, že klame a zavádza občanov tohto štátu.
Vrátim sa preto k mojim interpeláciám. V rámci nich som ešte v etape prípravy upozornil ministra dopravy, že k 1. januáru 2005 vláda pripravila rozdelenie Železničnej spoločnosti na dve akciové spoločnosti vykonávajúce činnosti v osobnej a nákladnej doprave s následnou privatizáciou nákladnej dopravy. Už vtedy bol známy jej názov Cargo. Krátko po nástupe tejto vlády som vyslovil obavy o transparentnosť krokov, ktoré uskutočňuje, a o skrytých zámeroch vlády v oblasti železničnej dopravy. Okrem iného v súvislosti s krokmi v doprave mi minister garantoval za vládu Slovenskej republiky, že bude vybraný taký spôsob transformácie, ktorý bude prínosom - pozitívny a výhodný pre občanov Slovenskej republiky. Výhodnosť pre občanov podľa ministra spočívala asi v tom, že rozdelením Železničnej spoločnosti sa zvýšila armáda nezamestnaných rôznych profesií. V tomto procese sa nedodržali kritériá hromadného prepúšťania, nedodržali sa príslušné ustanovenia Zákonníka práce a kolektívnej zmluvy, nebola pripravená systemizácia jednotlivých pracovísk a personálne obsadenie funkcií, zamestnanci nemali informáciu o ich ďalšom zaradení a tak ďalej.
Po zlom začiatku ešte horší koniec. Slovenská republika v zmysle koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, ktorú nám vláda predložila, príde v súlade s tézou novodobého sofistikovaného kapitalizmu, kde zisky sa privatizujú a náklady sa zospoločenšťujú, o ďalšie vysokoziskové odvetvie. Nedávno to totiž priznali aj samotní predstavitelia ministerstva dopravy a hovorca spoločnosti. Podľa nich sa má preprava v nákladnej doprave zvýšiť až o 50 %, vážené kolegyne, kolegovia, takže podľa koalície je to dobrý dôvod, prečo zobrať štátu sliepku, ktorá znáša zlaté vajcia, a umožniť jej, aby túto činnosť vykonávala v prospech súkromného investora, samozrejme, určite za províziu, na občanoch tu vôbec nikomu nezáleží.
Vo svojej bezcharakternosti a chamtivosti koalíciu vôbec nezaujíma, že na takýto krok budeme doplácať všetci. Čo je horšie, ona s tým priamo počíta. Ako inak by roky mohla zatiaľ beztrestne rozkrádať majetok tohto štátu?
Musím povedať, že v porovnaní s privatizáciou železníc vo Veľkej Británii naši privatizéri železníc prijali ukážkový postup. Železnice rozdelili na tri spoločnosti. Prvá má na starosti dopravnú cestu, druhou je Železničná spoločnosť Cargo, o ktorej sa teraz bavíme, a tretia zabezpečuje osobnú dopravu. Vo Veľkej Británii sprivatizovali aj dopravnú cestu a stálo ich to štrnásť ľudských životov. Preto museli železnice opäť rýchlo zoštátniť. Ukázalo sa, že súkromný investor, aj keď akokoľvek strategický, samozrejme, otázka je, že pre koho, mal záujem iba na tvorbe zisku, a nie na kvalite a najmä na bezpečnosti dopravy.
Naši privatizéri túto zodpovednosť preniesli paradoxne na občanov tohto štátu tým, že spoločnosť, ktorá má na starosti dopravnú cestu, bude plne v rukách štátu a bude plne dotovaná z peňazí našich občanov, podobne ako osobná železničná doprava, ktorá je všade na svete dotovaná z peňazí daňových poplatníkov, ale výrazné zisky z nákladnej železničnej dopravy odídu zo Slovenska. Opäť sa opakuje scenár predchádzajúcich privatizácií, keď táto a predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu bez štipky hanby uzurpujú si hodnoty štátu, ktoré nevytvorili, a okrádajú vlastných občanov.
Doprava bola chápaná vždy ako krv ekonomiky. Žiaľ, do funkcií sa dostali diletanti a nemožno od nich čakať, že ich rozhodnutia budú strategické, odborné a hlavne výhodné pre väčšinu občanov Slovenskej republiky. Tak ako som úvodom uviedol, minister Prokopovič klamal, keď mi napísal, že transformácia bude výhodná pre všetkých občanov Slovenska. Aká je skutočnosť? Je výhodná iba pre úzku skupinu privatizérov. A úplne neprijateľné a zavádzajúce je vyjadrenie ministra, že ďalšie kroky a opatrenia budú smerovať predovšetkým k napĺňaniu celospoločenských cieľov, ku ktorým ho jeho funkcia zaväzuje. Ďakujem pekne za takýto celospoločenský cieľ, ktorým je táto privatizácia, ktorú považujem za jednu z posledných veľkých krádeží organizovaných vládnym zoskupením okolo premiéra Dzurindu. Urobiť z občanov Slovenskej republiky hlupákov, ktorí majú garantovať zisky privatizérom, je facka všetkým občanom našej republiky. Žiadam pána ministra, aby sa nám za toto verejne ospravedlnil.
Do Železníc Slovenskej republiky, t. j. do tratí bude štát musieť investovať obrovské prostriedky. Takisto na dotovanie osobnej dopravy. Ďalšie prostriedky, ktoré budú musieť zaplatiť občania, je dlh, ktorý má železničná doprava. Scenár je rovnaký ako v prípade Slovenských elektrární.
Uvediem, čo pripravil pre našich občanov podpredseda vlády pán Pavol Rusko. Publikovaná cena predaja dvoch tretín Slovenských elektrární 34 mld. pri odborne stanovenej nadobúdacej cene Slovenských elektrární 577 mld. Sk vzbudzuje hnev a rozhorčenie. Pritom úverová zadlženosť Slovenských elektrární vo výške 60 mld. ostane na splatenie odberateľom elektrickej energie na Slovensku, t. j. nám, vážení priatelia. K tomu treba pripočítať ešte likvidáciu troch dvojblokov jadrových elektrární v celkovej hodnote zhruba 210 mld. a značné náklady na úložište jadrového odpadu, čo všetko, samozrejme, budú musieť opäť zaplatiť slovenskí občania, a nie zahraniční privatizéri, ktorí budú z privatizovaných elektrární poberať len trvalé a značné zisky.
Ale poďme späť k meritu veci. Prečo uvádzam tento príklad? Pretože dlh slovenských železníc, ktorý sa vyšplhal na 38 mld., opäť zostane na platenie občanom. Predložená koncepcia privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo o tomto dlhu vôbec nehovorí. Rád by som vedel, ako sa s týmito peniazmi naloží, sú to obrovské prostriedky.
Okrem spomínanej skutočnosti riešenia dlhu uvediem ďalšie vážne pripomienky k predloženej koncepcii privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo. Predovšetkým ide o prvú veľkú privatizáciu železníc v strednej Európe. Prečo sa tak vláda ponáhľa? Zasa privatizuje len to, čo je ziskové? Očakáva sa, že Železničná spoločnosť i pri diletantskom riadení ukončí tento rok svojej existencie takmer so stomiliónovým ziskom. Musím odmietnuť cieľ takejto privatizácie, ktorým vláda prezentuje získanie investora, prostredníctvom ktorého bude možné dosiahnuť napríklad zvýšenie efektívnosti nákladnej železničnej dopravy, vyššiu efektivitu využívania dopravnej cesty a umožniť prístup k novým technológiám. A úplný nezmysel je v koncepcii uvedený cieľ, podčiarkujem, zníženie úlohy a zodpovednosti štátu v riadení a činnosti privatizovanej spoločnosti. (Reakcia z pléna.)
Pán kolega, potom komentujte, poprosím, keď skončím.
Podľa koncepcie najúčinnejším spôsobom na nevyhnutné zvýšenie efektívnosti a udržanie konkurencieschopnosti štátnych spoločností je ich privatizácia. Mám iba jednu otázku: Čo tak zabezpečiť, aby tú efektívnosť dosiahol štát? Potom by sme nemuseli pchať zisky do rúk privatizérov a životná úroveň našich občanov by nepadala, naopak, by sa zvyšovala.
Vážené kolegyne, kolegovia, z privatizácie sa očakáva príjem na úrovni 15, maximálne 20 mld. Sk. Prostriedky získané z privatizácie by sa mali použiť na sanáciu dlhovej služby a na pokrytie nákladov rozdelenia Železničnej spoločnosti, ku ktorému došlo k 1. januáru tohto roku. Takže občan vlastne zaplatí za tento diletantský krok dvakrát. V schválenej dopravnej politike do roku 2015 sa uvádza, citujem: "Dôvodom rozdelenia bola najmä skutočnosť odlišnej filozofie podnikania v osobnej a nákladnej doprave, ako aj vzájomný vzťah štátu. Osobná preprava je vo všeobecnosti zameraná na poskytovanie verejných služieb, pričom nákladná preprava je orientovaná podnikateľsky. Ich vznikom sa umožní v nadväznosti na privatizáciu Železničnej spoločnosti, prevádzkujúcej nákladnú dopravu, udržať si pozície na dopravnom trhu a dosiahnuť kladné výsledky hospodárenia."
Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že akýkoľvek komentár je zbytočný a študenti strednej priemyselnej školy dopravnej to napíšu oveľa lepšie.
V súčasnosti má železničná nákladná doprava na slovenskom prepravnom trhu podiel viac ako 20 %, čo je oproti krajinám Európskej únie veľmi priaznivá hodnota. Konkurenčná výhoda však spočíva najmä v kapitálovej vybavenosti a v priamom prístupe k hlavným zákazníkom v európskom priestore. Nemožno sa diviť, že sa očakáva, že tender priláka veľký záujem finančných investorov, a počúvajte dobre, štátnych spoločností prevádzkujúcich železnice v susedných krajinách, tak ako na to upozornil britský denník Financial Times. Chcem povedať len jednu vec, u nás to nie je nič nové, my sme náš štátny majetok v prospech majetku iných štátov už zoštátnili, či to bol Gas de France, či to boli Deutsche Telekom atď.
Záverom si dovolím zopakovať svoje stanovisko, ktoré som prezentoval v médiách. Odmietam privatizáciu nákladnej železničnej dopravy ako ekonomickú sabotáž voči tomuto štátu. Vyjadrenia ministra Prokopoviča, že súkromná firma bude lepšie pripravená na konkurenciu ako podnik v štátnych rukách, považujem za diletantské a účelové. Vládou odsúhlasená privatizácia je neprijateľná aj z dôvodu, že podľa Európskej únie sa do budúceho roka liberalizuje medzinárodná železničná doprava a o rok na to aj vnútroštátna. Potom budú mať najmä veľké podniky z okolitých krajín záujem voziť tovar po slovenských koľajniciach, čo potvrdil aj pán minister, ako som už uviedol, a očakáva zvýšené výkony takmer o 50 %. A tieto zisky opäť odídu zo Slovenska.
Do železníc boli vložené obrovské sumy zo štátnych prostriedkov. Treba zabrániť, aby boli predmetom kupčenia záujmu úzkych skupín a zisky išli preč. Preto vás, vážené kolegyne, kolegovia, všetkých žiadam a dovolím si povedať aj prosím, ktorým osud Slovenskej republiky nie je ľahostajný, aby hlasovali proti tejto koncepcii. Ak napriek tomu dôjde k schváleniu predaja, zvážim v tejto veci trestné oznámenie za škody spôsobené občanom Slovenskej republiky, tak ako som ich uviedol.
Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, nebolo to dlho. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som podporiť stanovisko môjho kolegu. Je vám, samozrejme, všetkým nepríjemné, resp. usmievate sa a mávate rukou nad tým, keď náš klub vystupuje tu v rôznych otázkach proti privatizácii. Ale myslím si, že na toto netreba ani vysokú školu ekonomickú, aby sme mohli posúdiť, že táto privatizácia, tak ako aj všetky ostatné predtým, samozrejme, sú totálne nevýhodné pre štát. Potom, vážení, neviem, ako rátate na ministerstve financií zisky štátu, ako ich chcete rozdeľovať? Samozrejme, že o chvíľočku vôbec nebudete mať čo. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Vážny. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Vážny, nech sa páči.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Ja len chvíľočku. Dámy a páni, pán podpredseda, vážený pán minister, včera sme už chceli odložiť na jún tento bod, zdalo sa, že dosiahneme kompromis a uspokojenie všetci. Potom sme zistili, že v podstate v tomto pléne v tomto prípade sme len štatisti, pretože zákon o privatizácii hovorí, s charakterom prirodzeného monopolu, citujem: "Vláda vždy rozhoduje," - čo je správne - "a to po prerokovaní zámeru a postupu privatizácie." Čiže je tam len to prerokovanie, takže fakt sme len štatisti. Chcem len zdôrazniť to, že až potom som ja osobne na to prišiel, že aj úroveň toho materiálu, ktorá bola predložená, svedčí o tom, že sme len štatisti. Ja som sa sám pozastavil, že keď ideme privatizovať taký objem majetku a je to na troch stranách a je tam ešte veľa neprávd a nezmyslov napísaných. Ale to je ten včerajšok, nejdem komentovať. Materiál som v dostatočne veľkej hĺbke prezentoval včera na túto tému.
Chcem len apelovať na pána ministra, na pána podpredsedu vlády, pána Ruska, samozrejme, aby vo svojej kompetencii presadil vo vláde to, aby nepodcenili tento proces. Nie sme proti privatizácii, ale proti nezmysluplnej sme, čiže chceme zmysluplný krok spraviť. Čiže nepodceňme ten proces, to, čo sme sa včera bavili. Zamyslite sa nad tým vo vláde, pretože ide o cca 20 mld. ročných tržieb v takej istej výške štátneho dlhu, teda zadlženosti, a hodiť tohto podnikateľa, ktorý to kúpi, do takéhoto nepripraveného prostredia znamená utopiť nákladnú dopravu na Slovensku, čo je teda nezmysel. Čiže treba ozaj analyzovať tie kľúčové riziká, ktoré tu sú, či už je to koncepcia štátnej dopravnej politiky, či už je to regulácia poplatkov, či už je to zriadenie štátneho dráhového úradu a všetky tie réžie, ktoré sú, si dať na papier, vyhodnotiť, a keď sa presvedčíme, analyzujeme, že toto je správny proces, tak teda postupujme aj týmto cieľom.
Ale za takýchto podmienok, ako sú nahodené a nepripravených všetkých súvisiacich aspektov, ktoré s plnohodnotným podnikaním súvisia, sa mi zdá, že rozdelíme nákladnú dopravu na tinakoridory, ktorú zožerú, s prepáčením za výraz, nadnárodné alebo iné medzinárodné spoločnosti, ktoré sú takisto štátne, a regionálnu nákladnú dopravu utopíme, pretože bude pre každého z nich nezaujímavá.
Čiže ešte raz apelujem na vládu, nech to už dopadne dnes akokoľvek, či už bude moje uznesenie prijaté, alebo nie, ktoré hovorí o nesúhlasnom stanovisku s touto koncepciou Národnej rady a, samozrejme, bude vždy len štatistické, ale chcem apelovať znovu na vládu a na pána ministra, aby sa ozaj vážne zaoberali s tým problémom, aby sa snažili koncepčne doriešiť.
Ďakujem vám za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu bude
návrh na riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla.
Materiál vlády ste dostali ako tlač 1147.
Materiál uvedie podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš, poverený riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Pán minister, máte slovo, nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, materiál Návrh riešenia dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla predkladám na základe uznesenia vlády č. 94/2005 z 2. februára 2005 a príslušného uznesenia Národnej rady.
Jeho základným zámerom je oboznámiť vládu a Národnú radu s konkrétnymi možnosťami zabezpečenia novostavby budovy Slovenského národného divadla v Bratislave tak, aby bolo možné záväzne určiť konkrétny spôsob riešenia dostavby a prevádzky budovy s minimalizáciou negatívnych dosahov na záujmy kultúrnej verejnosti, rozpočet verejných financií, ako aj na širokú verejnú mienku.
Príprava materiálu vychádzala z jednotlivých analýz a odborných podkladov, ktoré ministerstvo kultúry spracovalo v roku 2002 až 2005, ako aj z odbornej diskusie, ktorá prebehla na úrovni pracovnej skupiny na preskúmanie východísk a hľadania alternatívneho riešenia prevádzkovania a dofinancovania novostavby, vytvorenej na základe občianskej výzvy Hlas pre kultúru, ako aj rokovania Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá dňa 4. 1. 2005. Pracovná skupina bola vytvorená zo zástupcov rezortov kultúry, hospodárstva a financií, členov kolégia ministra kultúry, vedenia Slovenského národného divadla, predstaviteľov divadelnej a kultúrnej obce, ako aj zástupcov samotnej občianskej iniciatívy.
Pracovná skupina na svojich rokovaniach dospela k istému kompromisu medzi predstavami divadelníkov a reálnymi ekonomickými možnosťami. Sformuloval ho minister kultúry, ktorý rokovania pracovnej skupiny viedol, do základných východísk. V ďalších krokoch vychádzať z predpokladu, že novostavba ostane majetkom štátu, jej priestory by mali slúžiť predovšetkým pre divadelné, resp. širšie kultúrne účely, pre potreby súborov a vedenia Slovenského národného divadla, nie však výlučne potrebám Slovenského národného divadla. Požiadavky na využitie komplexu by mal rámcovo vymedziť rezort kultúry v spolupráci s vedením Slovenského národného divadla, ako aj ostatnými divadelníkmi a odbornou verejnosťou.
Predložený materiál navrhuje postup v dvoch alternatívach, ktoré vo veľkej miere rešpektujú tak požiadavku na minimalizáciu dosahu na verejné financie v súvislosti s dostavbou a prevádzkou komplexu, ako aj kompromisné východiská odporúčané na základe rokovaní pracovnej skupiny a rozhodnutia ministra kultúry.
Ministerstvo kultúry odporúča dokončenie novostavby ako divadelnej budovy s možným polyfunkčným využitím, a to v dvoch variantoch, ktoré sú rozvedené v predloženom materiáli.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Teraz prosím poverenú členku výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pani poslankyňu Beátu Brestenskú, aby podala informáciu o prerokovaní materiálu vo výbore.
B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, keďže náš výbor neprijal žiadne platné uznesenie, dovoľte mi, aby som predniesla informáciu o výsledku prerokovania návrhu na riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla (tlač 1147).
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 27. apríla 2005 pod číslom 1153 pridelil návrh na riešenie dofinancovania novostavby Národného divadla Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. V zmysle uznesenia výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá z 9. mája pod č. 377 predkladám informáciu o výsledku prerokovania návrhu na riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla.
Výbor Národnej rady a) berie na vedomie návrh na riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla a b) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla.
Pán predsedajúci, skončila som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Pán poslanec Čaplovič za stranu Smer - Sociálna demokracia sa prihlásil za klub, potom je ešte jeden prihlásený písomne, pán poslanec Ondriaš.
Tak ako prvý vystúpi pán poslanec Čaplovič.
D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ctené dámy, vážení páni, keďže doteraz nie je riešené personálne preobsadenie ministerstva kultúry a považujeme za potrebné, aby pri tomto materiáli bol budúci minister kultúry, dovolím si predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto materiálu, aby sme prerušili toto rokovanie do júnovej schôdze s týmto návrhom uznesenia:
"Národná rada Slovenskej republiky
a) prerušuje rokovanie o návrhu na riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla vzhľadom na personálne zmeny vo vláde Slovenskej republiky a
b) žiada vládu Slovenskej republiky, aby do prerokovania tohto bodu na júnovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky neurobila žiadne zásadné rozhodnutie vo vzťahu dostavby a budúcej prevádzky novostavby Slovenského národného divadla."
Ďakujem vám veľmi pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš sa aj vzdal vzhľadom na to, že na poslaneckom grémiu bola takáto dohoda. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať o predloženom návrhu uznesenia.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, mali by sme teraz prerokovať ďalší bod programu v poradí označený ako 83, tlač 1085. Vítam pána ombudsmana. Práve som dostal správu, že bude meškať kvôli..., nebude meškať, ombudsman má byť načas medzi svojimi. Vitajte.
Takže budeme prerokúvať
správu o činnosti verejného ochrancu práv.
Správu ste dostali ako tlač 1085.
Prosím verejného ochrancu práv pána Pavla Kandráča, aby správu uviedol.
P. Kandráč, verejný ochranca práv: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, tak ako každý rok je mojou obligatórnou povinnosťou vypracovať správu o činnosti verejného ochrancu práv a jeho podiele na ochrane základných práv a slobôd a, samozrejme, predložiť ju Národnej rade na prerokovanie. Som strašne rád, že som to učinil načas a že môžem správu uviesť a upozorniť Národnú radu na niektoré skutočnosti. Vychádzam pri svojom úvodnom slove z toho, že všetci podrobne obsah správy poznáte, a tak ako vždy budem rešpektovať ekonomiku času.
Správa je, tak ako po iné roky, originálna svojou formou aj obsahom. Vždy hľadáme takú formu a také výrazové prostriedky, aby sme čo najobjektívnejšie podali informáciu Národnej rade o tom, aký je podiel verejného ochrancu práv na ochrane ľudských práv, aký je stav v ochrane základných práv a slobôd a, samozrejme, aké sú problémy a ako by sa dali odstrániť.
Dlho sme aj tento rok uvažovali, v akej podobe predložíme správu Národnej rade, pretože okrem toho, čo som spomínal, že by mala mať čo najväčšiu vypovedaciu silu, sme zvažovali to, že je určená tak odbornej verejnosti, ako aj verejnosti laickej. Isteže sme akceptovali aj obsah a zameranie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem zdôrazniť, že v správe nejde o účelové pranierovanie, ale o legitímne upozorňovanie na nedostatky, s ktorými sa stretávame, o ktorých sa dozvedáme z podnetov občanov a, samozrejme, aj z vlastného poznania.
Z čoho sme vychádzali? Už som povedal, vychádzali sme predovšetkým z poznania obsahu podnetov občanov, ale aj z vlastného poznania ohľadne ochrany ľudských práv. Myslím si, že vyše 2 600 vyšetrovaných podnetov, vyše 6 100 poskytnutých právnych usmernení je veľmi dobrá a dostatočná reprezentatívna vzorka, o jej objektívnosti je len veľmi ťažko možno pochybovať. V správe sú obsiahnuté aj poznatky zo samitu ombudsmanov krajín V 4 a aj niektoré poznatky a informácie zo stretnutí komunity ombudsmanov na medzinárodnej úrovni.
Na čo osobitne upozorniť? Predovšetkým, vážené panie poslankyne, páni poslanci, by som chcel upozorniť na to, a to som už niekoľkokrát urobil, že v Slovenskej republike sa masovo neporušujú základné práva a slobody. Do času vypracovania tejto správy verejného ochrancu práv to bolo 131 porušení, z toho bolo 111 zbytočných prieťahov v konaní. Z prieťahov v konaní prioritu majú súdne konania, nasledujú konania na orgánoch verejnej správy, či už na úradoch katastrálnych, úradoch práce a sociálnych vecí a rodiny a krajských úradoch. Často sa opakujú niektoré skutočnosti, a tým vlastne aj signalizujú, že ide o veľmi závažné nedostatky a vyžadujú zvýšenú pozornosť na riešenie. Je to predovšetkým oblasť zdravotná a sociálna. A, samozrejme, už som spomínal, je to oblasť zbytočných súdnych prieťahov. Vyskytujú sa aj nové poznatky, aj keď nepatria do právomoci verejného ochrancu práv. Napríklad sú sťažnosti na exekútorov, učiteľov, sú sťažnosti na Úrad pamäti národa a podobne. Svojou závažnosťou, početnosťou tieto problémy vyžadujú potrebnosť riešenia.
Chcel by som aspoň v krátkosti, pretože v správe je to veľmi podrobne rozoberané, upozorniť na niekoľko skutočností, ktoré spôsobujú nedostatky vo vzťahu občan - orgán verejnej správy, vzájomne medzi orgánmi verejnej správy a často aj medzi ich predstaviteľmi.
Na prvom mieste je to malá odborná spôsobilosť pracovníkov orgánov verejnej správy.
Na druhom mieste je to nedostatočná legislatíva, ba niekedy v niektorých oblastiach až zlá.
A nie menej závažným dôvodom je, že nevieme diskutovať, nie sme vecní, urážame sa, nie sme dostupní kritike a potom z toho pramenia závery, ktoré nie sú konštruktívne a podľa nás a poznania občanov je to veľmi zbytočné prichádzanie ku konfliktom, ktoré sa často riešia účelovo, spiatočnícky, ba možno aj v niektorých prípadoch politicky.
V neposlednom rade je to aj veľmi závažná príčina, že v spoločenských vzťahoch, v spoločenských stykoch nerešpektujeme zásady etiky. A čo je to vlastne etika? Je to vlastne objektívne hľadanie pravdy, jej odhaľovanie a aj interpretovanie. Je to banálna vec, ale veľmi dôležitá.
Takže to je to, čo by som chcel zdôrazniť. Ostatné príčiny sú podrobne rozobrané v správe.
Ďalej by som chcel upozorniť, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, že okrem povinností, ktoré zákon verejnému ochrancovi práv ukladá, t. j. riešenie podnetov občanov, verejný ochranca práv realizuje svoju činnosť aj prostredníctvom vlastnej iniciatívy. Realizujeme to každodenne, ale raz ročne vyberáme určitý špecifický problém, ktorý je z hľadiska závažnosti pre spoločnosť veľmi významný. V minulom roku to bol práve Dohovor o právach dieťaťa a zistili sme, že vo verejnosti je nedostatočne známy, a to nielen v školskej, bežnej, ale aj na úradoch verejnej správy. Na základe toho, aby sme sa bližšie dostali k ochrane práv dieťaťa, sme usporiadali interdisciplinárnu medzinárodnú konferenciu o tejto problematike. Dovolím si vás upozorniť, že v prílohe správy je jej výsledok, a myslím si, veľmi konkrétny záver, a to návrh programu na uplatňovanie práv dieťaťa. Považujeme to za veľmi významné, pretože je to minorita, ktorá najmenej môže uplatňovať svoje práva. A práve tejto minorite treba venovať zvýšenú pozornosť vo všetkých smeroch.
Keďže moje úvodné slovo sa pomaly chýli ku koncu, chcel by som ešte zvýrazniť skutočnosť, že podľa doterajšej činnosti verejný ochranca práv zastáva významné miesto v systéme orgánov ochrany práv. Dôkazom toho je, že prejavuje záujem o nás tak prokuratúra, súdy, advokáti a máme dobré ohlasy i v rámci medzinárodnej komunity ombudsmanov.
Chcem ešte povedať, že táto správa má dostatočnú vypovedaciu hodnotu, analyzuje príčiny, hovorí o podmienkach a navrhuje aj opatrenia. Samozrejme, že je už na moci zákonodarnej, výkonnej, ale aj súdnej, aby systémové opatrenia na odstraňovanie nedostatkov realizovali. A to v tom duchu, že "hľadať spôsoby ako áno, a nie hľadať dôvody ako nie". Čiže toto, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, si myslím, je veľmi dôležité, pretože si treba uvedomiť, že orgány verejnej moci slúžia občanovi, majú ho informovať o určitých konaniach, o určitých opatreniach zrozumiteľným spôsobom, nie nejakými zahmlievajúcimi cudzími slovami, nie nejakým bezduchým obsahom, ale jednoducho, jasne, tak, aby občan to vedel pochopiť.
Úplne na záver by som vás chcel poprosiť a pozvať, vážení páni poslanci, keby ste prišli do Kancelárie verejného ochrancu práv, aby ste videli jeden deň jeho práce, poznali by ste jednak, s čím sa na nás obracajú občania, čo ich trápi v tejto krajine a, samozrejme, by ste našli určitým spôsobom aj odraz vašej práce.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán predseda, ďakujem za prednesenie správy, ako aj za pozvanie poslancov do vášho úradu. Ja osobne som už strávil jeden pracovný deň s vami, takže viem, aká ťažká práca vás každý deň čaká. Prajem vám veľa úspechov v nej.
Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán verejný ochranca práv, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predložiť vám informáciu o prerokovaní správy o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2004 (tlač 1085).
Správa bola predložená v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov. Predseda Národnej rady ju svojím uznesením č. 1093 pridelil na prerokovanie výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že výbor podá správu o prerokovaní a pripraví návrh uznesenia Národnej rady. Iné výbory o správe nerokovali. Určený výbor prerokoval na svojej 46. schôdzi 3. mája 2005 správu a po diskusii jednomyseľne odporučil uznesením č. 307 Národnej rade zobrať predmetnú správu na vedomie. Uznesenie máte v prílohe našej správy výboru pre ľudské práva.
Ďakujem pekne, pán predseda, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni Sabolovej.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa z prítomných poslancov nehlási nik, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi predsedovi za účasť na rokovaní Národnej rady a prednesenie správy o činnosti verejného ochrancu práv. Prerušujem rokovanie.
A poprosím teraz predsedníčku Rady pre vysielanie a retransmisiu, aby Národnej rade Slovenskej republiky predložila správu rady o dodržiavaní § 19 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii za rok 2003.
Vítam vás na rokovaní, pani predsedníčka, a zároveň vám udeľujem slovo, nech sa páči.
[Rokovanie o správe Rady pre vysielanie a retransmisiu o dodržiavaní § 19 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (Ochrana ľudskej dôstojnosti a ľudskosti) za rok 2003, tlač 1079.]
V. Agócs, predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1460 zo dňa 1. februára 2005 vám predkladám správu o dodržiavaní § 19 o ochrane ľudskej dôstojnosti a ľudskosti zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii za rok 2003.
Ide o uznesenie, ktorého návrh predložila pani poslankyňa Katarína Tóthová na februárovom zasadnutí a samotná správa mala byť prerokovaná už na marcovom zasadnutí Národnej rady. Rada pre vysielanie a retransmisiu však na svojom prvom marcovom zasadnutí nebola uznášaniaschopná. A kým sme stihli správu schváliť, vaše plenárne zasadnutie vtedy už skončilo. O príčine nedodania správy sme písomne informovali hneď po schválení programu marcovej schôdze pána predsedu Národnej rady. Rokovací poriadok našej rady totiž neumožňuje, aby takéto závažné dokumenty boli postúpené Národnej rade bez platného uznesenia Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Dňa 22. marca 2005 rada jednohlasne zobrala na vedomie predmetnú správu, ktorá bola v ten istý deň doručená do Národnej rady Slovenskej republiky. Musím konštatovať, že všetko na túto tému obsahovala aj výročná správa o stave vysielania a činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2003. Tak sme mohli v tejto osobitnej správe iba zaktualizovať stav súdnych sporov a konaní o opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam rady o uložení sankcií za porušenie § 19. Pravdou je však aj to, že takmer všetky odvolania sa týkali rozhodnutí ešte za rok 2002.
Pokiaľ ide o rok 2003, aspoň stručne, keďže samotná správa o dodržiavaní tohto paragrafu obsahuje iba 4 strany. Riešili sme sťažnosť fyzickej osoby, podľa ktorej Slovenská televízia vo svojom programe Mravenisko propagovala fajčenie. Išlo o speváčku vo videoklipe, ktorá fajčila. Program však, a práve naopak, upozorňoval maloletých na škodlivosť fajčenia, takže sme ju uznali za neopodstatnenú.
Fyzickou osobou boli rade adresované výhrady k národnostnému vysielaniu Slovenskej televízie, konkrétne k programu Maďari na Slovensku. Podľa sťažovateľa obsah programu napĺňal znaky propagácie fašizmu a podporu myšlienok separatizmu. Monitoring dotknutého programu však nepreukázal uvedené nedostatky.
Prípad maloletého Kolomana z okresu Veľký Krtíš sa objavil aj v Novinách Slovenskej televízie, aj v Televíznych novinách Markízy. Išlo o chlapca z rómskej rodiny, ktorý následkom zanedbávania rodičmi prišiel o obidve predkolenia. Rada správne konanie v tomto prípade zastavila s odôvodnením, že televízie vlastne prispeli k záchrane života tohto chlapčeka, bolo by nespravodlivé ich za to ešte aj potrestať.
Televízia JOJ dostala v roku 2003 dve pokuty, 20- a 30-tisíc korún, za porušenie § 19. V novinách bol odvysielaný príspevok o samovražde žiaka, ktorý svojím spracovaním zasiahol do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd v ňom zobrazenej osoby. 30-tisícová pokuta bola udelená JOJ-ke aj za príspevok v programe Črepiny s názvom Príbuzenské vzťahy. Išlo o jednu nitriansku základnú školu, kde reportéri objavili triedu, ktorú navštevovali iba rómske deti, a v zozname žiakov figurovali iba dve priezviská a na základe tohto faktu potom v programe Črepiny sa venovali incestu.
Keďže o problematike ochrany ľudskej dôstojnosti a ľudskosti bude zmienka aj v správe za rok 2004, dovoľte mi požiadať vás o schválenie tejto správy.
Ďakujem vám za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani predsedníčka, za uvedenie správy.
Dávam slovo teraz spravodajcovi výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pánovi poslancovi Albertovi, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženej správe. Nech sa páči.
S. Albert, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, uznesením Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá som bol poverený vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a oboznámiť vás so správou spomínaného výboru o dodržiavaní § 19 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii za rok 2003.
Správu Rady pre vysielanie a retransmisiu o dodržiavaní § 19 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii za rok 2003 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 30. marca 2005 č. 1091 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky predkladá správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Určené výbory prerokovali predmetnú správu v stanovenej lehote, vzali ju na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o dodržiavaní § 19 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii za rok 2003 vziať na vedomie. Gestorský výbor na základe uznesení výborov, ktoré správu prerokovali, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu Rady pre vysielanie a retransmisiu o dodržiavaní § 19 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii za rok 2003.
Vážený pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, zaujmite miesto pre spravodajcu.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlásia páni poslanci, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie.
Poprosím pani predsedníčku rady, aby Národnej rade Slovenskej republiky predložila