Siedmy deň rokovania

42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

20. mája 2005 o 9.01 hodine

P. Hrušovský, predseda NR SR: Dobré ráno.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Danko, Devínsky, panie poslankyne Štrofová a Zmajkovičová.

Budeme teraz pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu Trestného zákona,

ktorý ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1061.

Spoločnú správu výborov máte ako tlač 1061a.

Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona uviedol a odôvodnil. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budem sa snažiť byť stručný, pretože Trestný zákon je druhýkrát v druhom čítaní. Nepôjdem do minulosti, skôr sa zameriam na budúcnosť, to znamená na dnešné rokovanie a na prerokovanie návrhu Trestného zákona vo výboroch.

Chcel by som sa najskôr poďakovať poslancom, ktorí vo výboroch diskutovali k Trestnému zákonu a ktorých snahou bolo vylepšiť navrhované znenie. Preto zostali naozaj nevyjasnené v Trestnom zákone len niektoré otázky, ktoré sú v spoločnej správe a ku ktorým by som sa chcel veľmi stručne vyjadriť.

Jedna otázka sa týka bodu 5 spoločnej správy, ktorá navrhuje doplniť do účinnej ľútosti trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného, čo by znamenalo, že zamestnávateľ kedykoľvek ak nevyplatí mzdu, napriek tomu, že má na to peňažné prostriedky, ktoré nepotrebuje na podnikanie, sa môže zbaviť trestnej zodpovednosti, aj keď o pol roka, o rok peňažné prostriedky zaplatí. Tu chceme zvýrazniť predsa len práva zamestnanca, pretože väčšina ľudí v tejto krajine má jediný príjem z pracovného pomeru. Ale verím, že sa nájde kompromisné riešenie prijateľné pre väčšinu snemovne.

Druhý ťažiskový problém sa týka trestnej zodpovednosti právnických osôb. My sme už na základe diskusie, ktorá bola v minulosti pred niekoľkými mesiacmi, zúžili trestnú zodpovednosť len na tie trestné činy, kde máme záväzok z komunitárneho práva zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb. A ja len veľmi telegraficky vymenujem, o aké oblasti ide. Ide o oblasť terorizmu, falšovania peňazí, obchodovania s ľuďmi, obchodovania so zbraňami, prevádzačstva, životného prostredia, korupcie, detskej pornografie, prania špinavých peňazí a obchodovania s drogami.

Ja som predsedom klubov aj zaslal listy našich veľvyslancov pri EÚ a pri OECD, ktorí nás upozorňujú na naše medzinárodné záväzky. Táto snemovňa pred týždňom rokovala o návrhu Ústavnej zmluvy a boli na ňu legitímne rôzne názory. Návrh Ústavnej zmluvy je však návrhom, ale niektoré záväzky už máme a je našou povinnosťou plniť aj z pohľadu ústavy naše medzinárodné záväzky, jednak medzinárodné záväzky, ale, samozrejme, je to aj vládny program. Vo vládnom programe sa k tomu hlásime. Vládny program obsahuje ustanovenie, podľa ktorého vláda vytvorí legislatívne predpoklady na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb. Čiže ide o jednak vládny program a jednak aj medzinárodný záväzok, ktorý je naozaj transponovaný v návrhu Trestného zákona. A určite aj viaceré krajiny EÚ budú vzhliadať na dnešné rozhodnutie slovenského parlamentu, pretože aj v iných krajinách EÚ sú pripravené podobné legislatívne iniciatívy.

Nebudem ďalej hovoriť o tomto inštitúte, pretože o ňom prebehla diskusia na úrovni výborov. Ja som presvedčený, že ide o dobrý inštitút. A bol by som rád, keby v tomto minimalistickom variante, ako bol navrhnutý - my sme vnímali obavy snemovne -, keby v tomto minimalistickom variante bol schválený. Takže by som potom navrhol aj pánovi spravodajcovi, ak by to bolo možné, dať hlasovať samostatne o bode 9 a bode 27. Bod 9 sú právnické osoby.

Bod 27 je problém, ktorý by som predsa len rád pár slovami ešte označil. Ide o zavedenie novej skutkovej podstaty, ktorá má reagovať na priestorový odposluch, s názvom: porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. Ja si myslím, že ten cieľ je správny, ale pri tejto formulácii skutkovej podstaty môže zasahovať aj konania, ktoré by sme asi trestnoprávne nechceli postihnúť. Poviem dva príklady, jeden považujem za morálne čistý, druhý za morálne nesprávny. Ale Trestný zákon asi nemôže reagovať na každý morálny priestupok. Ten prvý sa týka situácie, keď Slovenská televízia skrytou kamerou nahrala mestských policajtov pri preberaní úplatku. Samozrejme, im bez ich vedomia bol zhotovený obrazový záznam, bola im spôsobená vážna ujma. Predpokladám, že sú trestne stíhaní. A teraz by sme podľa tohto ustanovenia mali trestne stíhať tých novinárov, ktorí túto korupčnú transakciu nahrali. Vidím to ako problém. Druhý príklad sa stal nedávno na ministerstve školstva jeho hovorkyni. Považujem konanie redaktorov v tejto situácii za morálne odsúdeniahodné. Ale nemyslím si, že by bolo na trestné stíhanie. A opäť došlo bez vedomia dotknutej osoby k zachyteniu záznamu a následnému sprístupneniu. Čiže ja chápem a podporujem myšlienku, ktorá je v tomto ustanovení zakotvená. Ale je tak široko formulovaná, že by sa mohla týkať aj konaní, ktoré by sme postihovať trestným právom zrejme nechceli. Na to si dovolím snemovňu upozorniť.

Ďakujem veľmi pekne ešte raz za možnosť na úrovni výborov diskutovať, za podporu vo výboroch, ktorú dostal Trestný zákon, a chcel by som vás požiadať aj pred druhým čítaním o podporu Trestného zákona a jeho schválenie. Na Trestný zákon čaká 15 rokov táto krajina, jej justícia, jej polícia a ja verím, že sa nám spoločným úsilím podarí tento cieľ a toto očakávanie naplniť. Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie návrhu.

Teraz prosím pána poslanca Abelovského, člena ústavnoprávneho výboru, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený, a o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ústavnoprávny výbor ako výbor gestorský k vládnemu návrhu Trestného zákona podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady.

Národná rada uznesením z 15. 3. tohto roku pridelila vládny návrh Trestného zákona na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu.

Vládny návrh Trestného zákona podporili, odporúčali Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, zahraničný výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy. Tie sú uvedené všetky v časti IV pod bodmi 1 až 28. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27 a 28 s návrhom gestorského výboru schváliť ich a osobitne o bode 5 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu Trestného zákona vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 odporúča Národnej rade vládny návrh Trestného zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu Trestného zákona vo výboroch Národnej rady bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady 5. mája pod č. 797.

Týmto uznesením výbor poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2, § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predseda, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásili dvaja páni poslanci, pán spoločný spravodajca a pán poslanec Gábor Gál.

Nech sa páči, pán poslanec Abelovský.

M. Abelovský, poslanec: Vážený pán minister, pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, relatívne v krátkom čase sa druhýkrát stretávame pri prerokúvaní rekodifikácie Trestného zákona v druhom čítaní. Ja myslím, že ohľadne tejto právnej normy bolo už povedané aj z tohto miesta, aj prostredníctvom iných kanálov toho dosť, preto ja sa v podstate obmedzím len na predloženie ešte dvoch v podstate drobných pozmeňujúcich návrhov a vyjadrím sa veľmi stručne k úvodnému vystúpeniu predkladateľa, pána ministra.

Čiže pozmeňujúci návrh prvý.

Označím ho najskôr ako číslo 1, pretože aj na jednom, aj na druhom sú podpísaní iní poslanci, má vzťah k § 11 a vypúšťa sa z neho odsek 2.

Odôvodnenie. Navrhujem vypustiť z § 11 odsek 2: "Podľa súčasného návrhu o zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca 5 rokov. Veľká skupina prečinov sa presúva medzi zločiny." Táto úprava nie je vecná správna a zaraďuje do skupiny zločinov tie trestné činy, ktoré tam nepatria.

2. V § 47 ods. 2 slovo "164" sa nahrádza slovami "164 ods. 3", slovo "197" sa nahrádza slovami "197 ods. 4", slovo "208" sa nahrádza slovami "208 ods. 4", slovo "209" sa nahrádza slovami "209 ods. 4", slovo "217" sa nahrádza slovami "217 ods. 3".

Odôvodnenie. Návrhom na spresnenie je skutková podstava postihovaná doživotným trestom odňatia slobody. Mali by byť zaradené v § 47 ods. 2 výlučne len kvalifikované skutkové podstaty, teda trestný čin podľa § 164 Ublíženie na zdraví, § 197 Lúpež, § 208 Znásilnenie, § 209 Sexuálne násilie. V opačnom prípade bude za trestný čin, ktorým je menšie spoločenské nebezpečie, uložený trest odňatia slobody na doživotie.

Pozmeňujúci návrh druhý. Má vzťah k § 314 ods. 2, ktorý podľa tohto pozmeňujúceho návrhu znie: "Kto v rozpore s predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo s predpismi na ochranu exemplárov reguláciou obchodu s nimi vo väčšom rozsahu a) získa pre seba alebo obstará pre iného chráneného živočícha alebo chránenú rastlinu alebo vo väčšom rozsahu obstará pre iného ich exemplár, b) pestuje, chová, spracúva, dováža alebo vyváža chránené rastliny alebo chránené živočíchy, alebo exempláre, alebo s nimi obchoduje, alebo ich inak scudzí, c) zámerne odníme, sfalšuje, pozmení alebo inak neoprávnene použije nezameniteľné označenie chránených živočíchov alebo exemplárov, potrestá sa odňatím slobody na 6 mesiacov až 4 roky."

Ide o legislatívnotechnické upresnenie odseku 2 spočívajúce v odstránení dvojitej zmienky o väčšom rozsahu. Obsahová zmena pozostáva z vylúčenia trestnosti držania exemplárov, chránených rastlín alebo chránených živočíchov pre vlastnú potrebu bez akejkoľvek ďalšej dispozície alebo úmyslu obchodovania s nimi. Uvedeným návrhom sa predchádza neprimeranej tvrdosti sankcie za držbu napr. exemplárov mŕtvych chránených živočíchov, ktoré inak mohli byť získané v súlade so zákonom, napr. darovaním, dedením alebo podobne. Stupeň nebezpečnosti samotnej držby týchto exemplárov pre spoločnosť nie je natoľko vysoký, aby odôvodňoval ich trestnosť. Vzhľadom na nejednotnosť preukazovania úmyslu páchateľovi takéhoto trestného činu, resp. vôbec nejednoznačnosť identifikovateľnosti takéhoto páchateľa súdiť napr. všetky osoby žijúce v spoločnej domácnosti, kde sa takéto exempláre nachádzajú, sa tým predchádza možnému zneužitiu tejto skutkovej podstaty zo strany orgánov činných v trestnom konaní vyplývajúcom z príliš širokej interpretačnej voľnosti pri jej výklade. Trestnými naďalej ostávajú akékoľvek formy obchodovania alebo aktívnej manipulácie s týmito exemplármi, ako aj sankcie peňažného charakteru, ktoré príslušné orgány môžu uložiť páchateľovi v rámci správneho konania v režime platného zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, regulácii obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedené sankcie dostatočným spôsobom postihujú držbu týchto exemplárov a ďalšia trestnoprávna ochrana príslušného spoločenského záujmu na ochranu týchto exemplárov je nadmieru represívna. Takýmto návrhom sa zároveň rešpektujú všetky záväzky vyplývajúce Slovenskej republiky z ratifikácie Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami uvedeného v zákone č. 572/1992 Zb.

Myslím, že v podstate diskusia o Trestnom zákone a o tom, čo v ňom má byť, sa aj podľa vystúpenia pána ministra zužuje, dá sa povedať, už len na jeden viac-menej sporný alebo na dve viac-menej sporné ustanovenia. Prvým je, či má zostať v Trestnom zákone inštitút právnických osôb. Zo spoločnej správy vyplýva, že aj výbor gestorský schválil, doporučil teda plénu Národnej rade vypustiť z Trestného zákona toto ustanovenie. Čiže, samozrejme, je právom predkladateľa požiadať spravodajcu, aby bol vyňatý tento bod 9 na osobitné hlasovanie, čo zrejme sa teda udeje. Ja len chcem povedať, že skutočne nie je žiadna akútna potreba, aby ešte teraz v tomto čase toto ustanovenie náš Trestný zákon obsahoval. Nakoniec, určite neušlo ani vašej pozornosti, ja myslím, že to bolo minulý týždeň alebo dokonca začiatkom tohto týždňa, rokovanie pána ministra s ministerkou spravodlivosti Rakúskej republiky, kde v spoločnom komuniké, myslím, tiež vyslovila záujem pani ministerka na tom, aby takéto ustanovenie obsahoval aj Trestný zákon rakúsky, čo len dokumentuje, že ani krajina, ktorá je už niekoľko rokov v Európskej únii, ešte toto ustanovenie nemá. A bola poznačená jedným z argumentov, aby toto v Trestnom zákone bolo. Bola teda katastrofa, ktorá sa udiala v Rakúsku. A ešte ani tento, určite demokratický a vyspelý štát Európskej únie toto ustanovenie v Trestnom zákone nemá. Nevylučujem, že v budúcnosti sa tak môže stať. Súčasný stav vyvoláva vážne obavy, najmä tých, ktorí sa združujú v Únii zamestnávateľských zväzov, zo zneužitia tohto ustanovenia na boj s konkurenciou, na to, že sa nedôvodne bude začínať trestné stíhanie, ak teda bude taká možnosť daná v osobitnej časti Trestného zákona, čo môže značne škodiť. Ja nevylučujem, že v budúcnosti, možno o päť, o šesť rokov, keď už snáď budú fungovať aj ustanovenia nového Trestného poriadku, ktoré by sme mali na budúci týždeň schvaľovať, sa takéto ustanovenia do Trestného zákona dostanú. Som toho názoru, že nie je ešte taká doba, aby mohli byť zavedené teraz.

Pokiaľ sa týka toho priestorového odpočúvania, tiež ústavnoprávny výbor ako výbor gestorský schválil aj toto ustanovenie. Myslím si, že obavy, ktoré predkladateľ predložil, nie sú takého rázu, aby takéto ustanovenie v Trestnom zákone nebolo a nechránilo občanov alebo funkcionárov pod trestnou sankciou, aby sa takéto odpočúvané záležitosti nezverejňovali a im teda týmto spôsobom neškodili.

Takže pokiaľ sa týka mňa, určite podporím, aby bol schválený aj názor ústavnoprávneho výboru na vypustenie inštitútu právnických osôb aj aby zostalo ustanovenie o priestorovom odpočúvaní súčasťou Trestného zákona. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi a prvému prihlásenému do rozpravy písomne.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Gálovi, ktorý je prihlásený do rozpravy za poslanecký klub SMK.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Nebudem sa vyjadrovať k Trestnému zákonu vo všeobecnosti, lebo to sme už spravili niekoľkokrát. Už v tom novom návrhu, v tom druhom návrhu sú zahrnuté všetky moje, naše zásadné pripomienky, sú tam už rasovo motivované trestné činy, osvienčimská lož, čo nám chýbalo v tom trestnom kódexe, a ďalšie podrobnosti, ku ktorým sa nejdem zmieňovať.

Podrobnejšie by som sa chcel vyjadriť k trestnému postihu právnických osôb. Keď som prvýkrát počul o tom, že v navrhnutom novom trestnoprávnom kódexe bude trestnoprávny postih právnických osôb, tak som to prijal trošku odmietavo. Jeden z dôvodov bol, čo tu už avizoval pán kolega, že Európska únia hovorí o tom, že každá krajina má taký záväzok, aby boli postihované aj trestnoprávne právnické osoby, ktoré porušujú zákon. Ale netýka sa to všetkých krajín Európskej únie. Ešte z tej starej pätnástky mali krajiny trestnoprávny postih právnických osôb zakotvený vo svojich trestných kódexoch. Niektoré krajiny to majú, niektoré nie.

A hlavne bola živá diskusia o tom, že dobre, treba sankčne postihovať právnickú osobu, keď poruší zákon, ale akou formou, či ísť cez správne delikty, či ísť cez trestnoprávny postih. Asi pred rokom sme potom dostali aj návrh Trestného zákona, kde bol zakotvený trestnoprávny postih právnických osôb, ale bolo to pre všetky trestné činy, ktoré pripadali do úvahy. No s týmto som sa už vôbec nevedel stotožniť, preto sme viacerí členovia ústavnoprávneho výboru a ja sám absolvovali rôzne rokovania na túto tému aj s kolegami zo zahraničia, z členských štátov Európskej únie. A živo sme diskutovali, vyplýva nám to zo záväzkov z Európskej únie, či fakt treba zaviesť trestnoprávny postih alebo nie. Párkrát sme boli odvtedy aj na návšteve v Českej republike. Od našich kolegov sme sa dozvedeli, že zastávali a zastávajú názor, že stačí sankčný postih právnických osôb cez právny delikt, netreba to zakotviť v trestných poriadkoch a v Trestnom zákone. Odvtedy však aj diskusia v rámci Európskej únie pokročila. Krajiny, ktoré nemajú zavedený trestnoprávny postih právnických osôb, pristupujú už k tomuto riešeniu, každá krajina avizuje, že je jej známa táto okolnosť, že ten záväzok skôr či neskôr musí spĺňať, ide len o rozsah trestných činov, za ktorý budú musieť právnické osoby postihovať, a okruh výnimiek. V tomto novom návrhu už trestné činy sa zúžili. Zúžili na sa tie skutky, ktoré sú nevyhnutné a ktoré nám vyplývajú zo záväzkov z Európskej únie. Čiže je to asi najužšia možná forma.

Po týchto všetkých rokovaniach sme dospeli k záveru, že nevyhneme sa tomu, aby sme skôr či neskôr zaviedli trestnoprávny postih právnických osôb. Tu sa nastolila otázka, pán kolega spravodajca už avizoval predo mnou, že dobre, môže sa tak stať po piatich, šiestich rokoch, keď už tento nový Trestný zákon aj Trestný poriadok bude zabehnutý, ale my teraz máme na stole Trestný zákon aj Trestný poriadok, teraz to rekodifikujeme. Už keď teraz vieme, že o pár rokov to budeme musieť novelizovať, ja si myslím, že keď vieme, že nejakú tému treba riešiť, tak to riešme teraz, keď je to otvorené, keď je to na stole, keď je najväčší priestor pre diskusiu na túto tému.

Pre mňa a pre nás, ktorí zastávali ten podobný názor ako ja, zostal už len jediný problém, čo sa týka trestnoprávneho postihu právnických osôb. A to je okruh výnimiek. V tom pôvodnom návrhu výnimku spod trestnoprávneho postihu robil štát, štátne orgány, Národná banka Slovenskej republiky, obce a vyššie územné celky. Navzdory tomu, že časť odbornej verejnosti trestnoprávny postih právnických osôb absolútne odmietala, v tom novom návrhu už sa zúžil okruh výnimiek len na štát, štátne orgány a Národnú banku Slovenska. Obce a vyššie územné celky z toho vypadli. Ak vychádzame z filozofickej teórie, že štát vzniká alebo vznikol na základe zmluvy občanov, ktorí sa vzdávajú sčasti svojej suverenity, sčasti svojej slobody v prospech štátu, aby štát zabezpečoval ich potreby, medzi nimi aj spravodlivosť, je celkom zrejmé, že štát nemôže byť trestnoprávne postihnutý. Však v mene republiky, v mene Slovenskej republiky sa vyhlasujú rozsudky nad obžalovanými. Ale keď tú filozofickú teóriu troška rozvinieme do širších súvislostí, aj samosprávy či komunálne alebo na vyšších územných celkoch, to je tiež určitá zmluva občanov, časti svojej suverenity sa vzdávajú v prospech samospráv. Samosprávy sú tu pre občanov, sú to zložky, kde idú z volieb. A priori neviem si predstaviť, že by sme ich trestnoprávne postihovali, objektívne stíhali za trestné činy.

Preto navrhujem v § 122 ods. 2 Trestného zákona, ktorý hovorí o výnimkách, aby táto výnimka sa vzťahovala aj na obce a vyššie územné celky. Čiže § 122 ods. 2 by znel: "Trestná zodpovednosť právnických osôb sa nevzťahuje na štát, štátne orgány vrátane Národnej banky Slovenska, obce a vyššie územné celky."

Nadväzuje na to potom ďalšia norma, ktorú musíme vypustiť. V § 125 ods. 2 sa vypúšťa písmeno b).

Ja viem, že bude živá diskusia ešte aj po ukončení rozpravy na tému, či trestnoprávny postih právnických osôb, okruh výnimiek, okruh trestných činov, na ktoré sa to má vzťahovať, podporiť alebo nie, no dnes vieme, že skôr či neskôr to budeme musieť zaviesť. Sú názory, aby sme počkali, kým fakt nám už nebudú klopať na dvere z Európskej únie, že no už máme poslednú šancu, aby sme to zaviedli, alebo to zaviedli teraz, keď robíme reformu Trestného poriadku a Trestného zákona. Ja si myslím, že by to bolo lepšie teraz. Ďakujem za slovo.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Hlásia sa pán poslanec Miklušičák, pán poslanec Miššík, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť krátky doplňujúci návrh k vládnemu návrhu Trestného zákona.

Doterajší text § 446 za označuje ako odsek 1 a § 446 sa dopĺňa novým odsekom 2, ktorý znie: "Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vyhlásených do účinnosti tohto zákona používa pojem "obzvlášť závažný trestný čin", rozumie sa tým zločin podľa tohto zákona."

Pre účely ostatných všeobecných právnych predpisov treba upraviť prechodné ustanovenie, ktoré určuje, že za doteraz používaný pojem "obzvlášť závažný trestný čin", t. j. trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby aspoň 8 rokov, sa bude považovať zločin podľa tohto zákona, t. j. trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby nad 5 rokov (diel Trestné činy s trestnou sadzbou 2 až 8 rokov a vyššou). Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi uviesť krátky pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu Trestného zákona. Dotýka sa toho paragrafu, ktorý je pomerne často kritizovaný najmä zo strany niektorých podnikateľov.

A ja navrhujem, aby v § 86 sa za písmeno b) vložilo nové písmeno c), ktoré znie: "c) nevyplatenie mzdy a odstupného podľa § 223, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu". Doterajšie písmená c) až e) sa označujú ako písmená d) až f).

Krátke odôvodnenie. Do ustanovenia účinnej ľútosti sa dopĺňa možnosť zániku trestnosti aj ohľadom trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného v prípade, ak páchateľ povinnosť vyplatiť tieto finančné nároky splní dodatočne, a to najneskôr v tej lehote, ktorú som uviedol, to znamená do 60 dní od dokonania trestného činu.

Ja ešte ďalej by som chcel dať návrh vzhľadom na to, čo pán predkladateľ chcel, aby sa niektoré sporné body zo spoločnej správy, s ktorými nesúhlasím, vyňali na osobitné hlasovanie. A pán spravodajca to síce spomenul, ale nevyňal zatiaľ na osobitné hlasovanie. Tak žiadam, aby sa osobitne hlasovalo aj o bodoch 5, to už je navrhnuté, 9 a 27, to znamená 9 a 27. Ďakujem pekne, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

Ak je dobrý ten návrh, aj vám ho podpíšem, keď vám chýbajú podpisy.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa niekoľkými myšlienkami zapojila do diskusie o Trestnom zákone, ktorý má dosť podstatné zmeny. A keď budem citovať názor generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, že po nadobudnutí účinnosti tohto nového variantu Trestného zákona budeme sa musieť všetci takmer znovu učiť trestné právo, tak skutočne si musíme uvedomiť dôležitosť tohto legislatívneho návrhu.

Už v predchádzajúcom prerokovávaní boli zo strany Hnutia za demokratické Slovensko tlmočené viaceré pripomienky, niektoré boli akceptované, niečo sa vylepšilo. Myslím, že otázka, ktorá najviac rezonovala a za ktorú poslanci boli akosi nepriamo obvinení, že podporujú organizovaný zločin, predsa len dostala lepšiu variáciu a do Trestného zákona sa dostala presná špecifikácia, ktorá pomôže v praxi a vylúči určité zneužívanie, pretože už toto ustanovenie nie je tak gumové. Takže myslím, že toto je prínosné.

Žiaľ, ešte stále hovoríme o trestnosti právnických osôb, aj keď v zúženej podobe. A opätovne z tohto miesta chcem upozorniť, že správne právo, konkrétne správne právo trestné má na to páky, že Európska únia pokiaľ vyzvala, aby bola vyvodzovaná aj zodpovednosť právnických osôb, týkalo sa to predovšetkým tých štátov, ktoré v rámci verejnej správy nemajú úpravu tzv. administratívneho alebo, ak chcete, správneho konania (správny poriadok) a nemajú rozvinuté trestné právo správne, Slovensko je krajina s veľkou históriou trestného práva správneho. A osobne sa domnievam a opätovne to v tejto snemovni tlmočím, že verejná správa má všetky páky na vyvodenie zodpovednosti právnickej osoby. Trestné právo z právnickej osoby má volať na zodpovednosť konkrétne subjekty, ktoré môže aj za čin, ktorý spôsobila právnická osoba, volať na zodpovednosť. Konanie v oblasti verejnej správy je oveľa pružnejšie, za 30, 60 dní môžete urobiť postih právnickej osoby, ktorá porušila určitý spoločensky chránený objekt alebo záujem, zatiaľ čo súdom to trvá rok, dva roky. Čiže pružnosť vyvodenia zodpovednosti je v oblasti správneho práva väčšia.

Ďalej chcem upozorniť, že ešte stále Trestný zákon má svoje úskalia, má viaceré formulácie, ktoré budú vyvolávať dvojaký výklad, ale ja sa obmedzím na dve zmeny.

Prvou je otázka sexuálneho zneužívania. Pán predseda parlamentu, vy ste mi pred chvíľou povedali, že podporíte tento legislatívny návrh. Tak ja myslím, že ako kresťan katolík by ste to mali podporiť, pretože vlastne nový Trestný zákon by v praxi znížil ochranu detí, hovorím o deťoch, pretože v Dohovore o právach dieťaťa fyzická osoba do veku 18 rokov je považovaná za dieťa. Opakujem, nový Trestný zákon navrhuje znížiť spoločenskú ochranu detí pred sexuálnym zneužívaním z 15 na 14 rokov veku. Znovu sa vraciam k myšlienke, pán predseda, že vy ako kresťan katolík by ste mali mať záujem na tom, aby spoločnosť neakceptovala takéto konanie, aby sa neznižovala hranica trestnej zodpovednosti, pretože treba domyslieť aj dopady do praxe. V určitých častiach nášho štátu by nám začali rodiť 15-ročné matky, áno, keď vo veku od 14 rokov nie sú chránené, 15-ročné matky s 15-ročnými otcami.

Pokiaľ si pozrieme úpravu tejto otázky v okolitých štátoch, tak zistíme, že vlastne výška hranice veku je stanovená spoločenskou dohodou, spoločenským konsenzom ako tá, pri ktorej spoločnosť mieni akceptovať povolený pohlavný styk, v Českej republike 15 rokov, vo Veľkej Británii 16 rokov, v Nemecku 16 rokov. K zníženiu vekovej hranice došlo len v Maďarsku, na 14 rokov. Dokonca chcem uviesť, že v Čechách minister spravodlivosti Němec tiež prišiel s takýmto návrhom, taktiež ho zdôvodňoval ako náš pán minister Lipšic, tým, že keď sa znižuje veková hranica trestnosti, musí sa znížiť aj hranica ochrany pred sexuálnym zneužívaním. A čuduj sa svete, zatiaľ čo na Slovensku táto katolícka krajina ostala úplne apatická voči tomu, nepovšimla si to, v Českej republike tento návrh vyvolal veľmi ostrú diskusiu, veľa negatívnych stanovísk, viacerí psychológovia otvorene sa postavili proti tomu. Uvádzali, že je pravdou, že fyzické dospievanie našej mládeže je skôr urýchlené, znižuje sa vek fyzickej vyspelosti, ale sociálna vyspelosť sa, žiaľ, posúva na 20 až 25 rokov veku. To znamená, že sociálna podmienka zmeny tohto ustanovenia z 15 na 14 rokov veku nie je splnená ani v Čechách a, dovolím si povedať, ani na Slovensku.

Minulý týždeň v hoteli Devín sa konala medzinárodná konferencia na tému Ochrana práv a slobôd v trestnom práve. Bola to medzinárodná konferencia za účasti z Poľska, Českej republiky, Maďarska. A myslím, ešte tam boli aj z Nemecka. Vystúpila som s touto témou, bola živá odozva a ak mi, pán minister, neveríte, informujte sa, väčšina prítomných, drvivá väčšina prítomných bola toho názoru, že niet dôvodu znížiť hranicu a že zníženie trestnosti na 14 rokov veku nie je spojené ani zviazané so znížením hranice sexuálnej zodpovednosti. Akonáhle by sa aj dvaja 14-roční dopustili sexuálneho styku, sú obaja trestní napriek tomu, že obaja sú chránení.

Takže, vážené dámy, vážení páni, rozmýšľajme. Rozmýšľajme, či chceme, aby beztrestne pri cestách, pri diaľniciach už 14-ročné dievčatá ponúkali sexuálne služby. A my vlastne im to týmto umožníme, pretože styk so 14-ročnou, resp. s osobami pod 15 rokov veku, ak dodnes to bolo trestné, neprípustné, prijatím pôvodného znenia sa to stane legálnym.

Preto predkladám legislatívny návrh, § 210, ktorý bude znieť:

Odsek 1: "Kto vykoná súlož s osobou mladšou ako 15 rokov alebo kto takúto osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na 3 až 10 rokov."

Odsek 2: "Odňatím slobody na 7 až 12 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe alebo c) z osobitného motívu."

Odsek 3: "Odňatím slobody na 12 až 15 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ťažkú ujmu na zdraví."

Odsek 4: "Odňatím slobody na 15 rokov až 20 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí smrť alebo b) za krízovej situácie."

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si vás ubezpečiť, že toto je zhodné znenie so znením a sankciami v navrhovanom texte Trestného zákona. Jediná zmena, ktorá je urobená, je zmena, že namiesto veku 14 rokov je v texte vek 15 rokov. To je môj prvý pozmeňujúci návrh s potrebným počtom podpisov poslancov.

Druhý môj pozmeňujúci návrh sa týka § 431 Hanobenie národa, rasy a presvedčenia, kde opätovne uvádzam znenie, ktoré už v predchádzajúcom čítaní bolo v hre, a kde sa vlastne trestnosť hanobenia pod písmenom b) rozširuje aj na skupinu osôb pre ich politické presvedčenie. Osobne sa domnievam, že ak je trestné niekoho hanobiť pre vyznanie a nie je to obmedzovanie slobody prejavu, tak potom musí byť trestné aj hanobenie pre jeho politické presvedčenie. Vo svete sme sa už viackrát presvedčili, že hanobenie práve pre politické presvedčenie a zároveň aj niekedy pre náboženské vyznanie vyvolalo nepokoje, ktoré sa riešili až strelnými zbraňami.

Nesúhlasím s námietkou ministra Lipšica, viackrát uvedenou v médiách aj v tejto ctenej snemovni, že ak bude takéto ustanovenie v Trestnom práve, tak na Slovensku nebude sloboda prejavu. Totiž takéto ustanovenie je zhodné s trestným právom Českej republiky. A ja sa pýtam pána ministra, ktorý ma momentálne nepočúva, či je toho názoru, že v Českej republike nie je sloboda prejavu. Veď predsa keď to platí, tak to musí platiť v každom štáte. A v Českej republike nikto nevyšiel v diskusiách ani v literatúre s tým, že by existencia tejto skutkovej podstaty trestného činu znamenala neslobodu prejavu. Osobne sa domnievam, že každá sloboda musí mať svoje mantinely, musí byť povedané, potiaľto je to sloboda a odtiaľto je to už zneužívanie. A takýto mantinel musí mať aj sloboda prejavu.

A preto navrhujem nasledujúce znenie § 431 Hanobenie národa, rasy a presvedčenia.

Po prvé, odsek 1: "Kto verejne hanobí a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu alebo b) skupinu osôb pre jeho politické presvedčenie, vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potrestá sa odňatím slobody až na 1 rok."

Odsek 2 je úplne zhodný so súčasným navrhovaným znením Trestného zákona.

Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za pozornosť a vopred ďakujem, že tieto legislatívne návrhy podporíte. Nič sa tým nepokazí, podľa môjho názoru sa len predložený legislatívny návrh vylepší. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová bola posledná prihlásená do rozpravy, ktorú vyhlasujem za skončenú.

Ešte predtým s faktickými poznámkami chcú reagovať pán poslanec Chovanec a pán poslanec Polka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec Chovanec.

M. Chovanec, poslanec: Nie z právneho, ale z odborného hľadiska by som sa chcel dotknúť problematiky, ktorú nastolila pani poslankyňa Tóthová v zmysle zníženia trestnej zodpovednosti mladistvých na 14 rokov veku. Máme dve rozsiahle štúdie na oddelení, jednu spred 20 rokov a jednu teraz poslednú. A naozaj potvrdzuje sa skutočnosť, že zásadný problém je predovšetkým sociálno-ekonomický a, povedal by som, sociálno-spoločenský, to nie je problém zdravotný.

Chcel by som navrhnúť, aby právnici zvážili, či naozaj štát rezignuje na možnosť uplatnenia práva chrániť mladistvé 14-ročné dievčatá pred sexuálnym stykom. Tento problém nie je len ten, čo spomínala pani poslankyňa, že niektoré stoja na ulici, lebo problém vidím aj v tom, že mnohé sú zneužívané v rodine, v spoločnosti a v komunitách, v ktorých žijú. Ja viem, že samotným zákonom to nedokážeme nejakým spôsobom ovplyvniť a rozhodujúcou mierou je výchova, výchova v rodine a proste osobnostná výchova. Na druhej strane chcem povedať, že ak sa nezníži táto veková hranica na 14 rokov, v podstate sa zabráni možnosti užívania antikoncepčných prostriedkov pre dievčatá vo veku 14 až 15 rokov. Poviem úprimne, nemám na to jednoznačný názor, ale chcem na tento problém upozorniť a chcem, aby predovšetkým právnici zvážili možnosť a schopnosť štátu do tejto problematiky zasahovať. Z medicínskeho hľadiska určite nie je to najvhodnejšie, aby mladistvé rodili. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Polka.

L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som podporil návrh pani poslankyne Tóthovej, pokiaľ ide o zakotvenie trestného činu hanobenia rasy, národa a presvedčenia, i keď akceptujem stanovisko ministra spravodlivosti, že je tu istý zásah do slobody prejavu. Myslím si, že naša spoločnosť dennodenne dokazuje, že ešte sme nedorástli tak ďaleko, aby sme boli natoľko veľkorysí, aby sme niekedy prejavy ľudskej hlúposti alebo prejavy neznášanlivosti nesankcionovali aj v Trestnom zákone. Pred niekoľkými málo rokmi sme vypustili verbálny útok na štátny orgán. Ja neviem, čo je na tom pozoruhodné a dobré, ak príde ktokoľvek vybavovať ja neviem na úrad životného prostredia a spustí kýble nadávok a špiny na úradníčku, ktorá si plní svoje povinnosti. Rovnako nerozumiem, ja neviem, ako ich nazvať, ľuďom, ktorí si potrebujú vyjadriť svoje politické presvedčenie na Slavíne alebo na židovských cintorínoch. Tak som presvedčený, že takýto trestný čin ešte má v našej spoločnosti, bohužiaľ, miesto, ak je našou povinnosťou naň primerane reagovať. Myslím si, že početnosť týchto skutkov postupne sa zmenšuje, ale je potrebné, aby sme na ne dopredu mysleli, aby sme mali tú prípadnú potrebnú palicu na takých, ktorým nestačí hrozba sankciou alebo kam nesiaha zdravý rozum. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Rada by som poďakovala tým, ktorí reagovali na moje vystúpenie.

A ešte by som chcela dodať jednu myšlienku. Ak máme určitý trestný čin zakotvený v Trestnom zákone, tak už samotné zakotvenie má prevenčný účinok, účinok v tom, že spoločenské vedomie sa vlastne skvalifikuje v tom smere, že sa stáva zábranou už takéto znenie Trestného zákona. A ja myslím, že všetci tu v parlamente vystupujeme so snahou politickej kultúry s požiadavkou, aby politika bola kultúrna. Ale to sa nemôže týkať len najvyšších politických činiteľov, lebo mala by táto politika byť kultúrna na všetkých úrovniach. Tam, kde politika už kultúrna nie je, kde dochádza k osočovaniu, hanobeniu pre určité názory, vážení, ja myslím, toto tolerovať v spoločnosti nie je možné, pretože to vyvoláva vibrácie neželateľné v spoločnosti. A v prípade, ak to presiahne únosné hranice, treba, aby bolo možné volať takéto osoby na zodpovednosť. Možno o 10 - 20 rokov si môžeme povedať, že už takýto trestný čin nepotrebujeme. Okolité štáty takýto trestný čin vo svojich trestných zákonoch zahrnuté majú. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán minister.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Najskôr by som sa chcel poďakovať poslancom za ich názory v rámci rozpravy a dovoľte mi, pán predseda, aby som sa stručne vyjadril k pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli.

Prvý pozmeňujúci návrh bol návrh pána poslanca Abelovského, k § 11 ods. 2, ktorý zakotvuje pravidlo, že ak v kvalifikovanej skutkovej podstate je vyššia sadzba, tak ide o zločin, čo je aj prirodzené. Predsa ak niekto spácha podvod so škodou veľkého rozsahu nad 4,5 mil. alebo ak niekto perie špinavé peniaze a robí to v zločineckej skupine alebo spôsobí tým škodu veľkého rozsahu, to má byť prečin? Mne sa ten návrh zdá byť aj legislatívne nedomyslený. To znamená, že ak by zákonodarca urobil dve skutkové podstaty, malý podvod a veľký podvod, už by to bolo v poriadku, ale keď máme základnú a kvalifikovanú skutkovú podstatu, tak to v poriadku nie je? Ja si neviem predstaviť, že by sme prípady, ako je B. M. G., HORIZONT, riešili ako prečin v skrátenom vyšetrovaní. To nedáva žiaden zmysel. Predsa závažnosť deliktu zákonodarca vymedzuje tým, akú sadzbu preň navrhne, nie tým, či to je samostatná skutková podstata alebo kvalifikovaná pri inej základnej. To sa mi zdá byť naozaj neprijateľné riešenie.

Čo sa týka druhého pozmeňujúceho návrhu, tam je navrhované, aby zo zásady "trikrát a dosť" boli vyňaté trestné činy, kde je spôsobená ťažká ujma na zdraví, lúpež, znásilnenie, sexuálne násilie, týranie blízkej zverenej osoby, okrem prípadu, keď je spôsobená smrť. To znamená, ak niekto trikrát brutálne znásilní neplnoletú osobu, maloleté dievča, tak nebude podliehať sankcii výnimočného trestu. To nie je prijateľné. Ak chceme chrániť ľudí pred niečím tak to je pred násilným zločinom, ktorý ohrozuje život a zdravie. Násilný zločin spretrháva väzby, ktoré nás spájajú, a preto musí byť prioritou každej civilizovanej spoločnosti chrániť ľudí pred násilným zločinom. Nevidím dôvod, aby osoby, ktoré tretíkrát spáchajú ozbrojenú lúpež a spôsobia škodu veľkého rozsahu alebo tretíkrát brutálne znásilnia ženu, neboli vystavené výnimočnému trestu. Myslím si, že tento návrh je neprijateľný.

Ten tretí návrh, k ekologickému deliktu, sa mi zdá, že je skôr legislatívnej povahy. K tomu sa neviem okamžite vyjadriť, ale myslím, že s ním nie je vážny problém.

Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Gál, ktorý navrhol vyňať vyššie územné celky a obce z trestnej zodpovednosti právnických osôb. Bol to aj pôvodný návrh ministerstva spravodlivosti v pôvodnom prvom návrhu Trestného zákona. A chápem, že ak je na tomto zhoda, ak toto je najvyšší spoločný menovateľ, tých argumentov pre a proti je veľa, tak tento návrh akceptovateľný je.

Pán poslanec Miššík navrhol kompromisné riešenie k účinnej ľútosti pri trestnom čine nevyplatenia mzdy. Takisto je to prijateľné, je to adekvátna ochrana aj dobromyseľného zamestnávateľa, ale aj zamestnancov, ktorí sú odkázaní pri svojom príjme na mzdu.

Takisto prechodné ustanovenie pána poslanca Miklušičáka, jeho návrh je vylepšením a je pre prax takéto prechodné ustanovenie potrebné.

Ako posledná v rozprave vystúpila pani poslankyňa Tóthová, ktorá sa dotkla troch oblastí.

Najskôr povedala, že nie je potrebné zavádzať zodpovednosť právnických osôb, pretože tú rieši správne právo. Pre vymedzené druhy deliktov, ale pre terorizmus, pranie špinavých peňazí, korupciu dnes právnické osoby nenesú žiadnu formu zodpovednosti ani v obchodnom práve, ani v správnom práve, no a, samozrejme, ani v trestnom práve. Poviem veľmi stručný príklad. Ak sa veľká právnická osoba, obchodná spoločnosť rozhodne, že bude korumpovať štátnych úradníkov pri verejných súťažiach a pošle svojho zamestnanca s úplatkom, chytíme toho zamestnanca, jeho aj odsúdime, ale právnická osoba, v ktorej prospech bol spáchaný delikt - nepáchal ho zamestnanec vo svoj prospech -, zostane nepostihnuteľná. Tá bude môcť korumpovať pri verejných zákazkách celkom veselo aj naďalej. No, myslím si, že už skončil čas, aby sme takpovediac vo veľkej firme nielen odstíhali toho posledného vrátnika, ale aby naozaj boli citeľne postihnutí aj tí, ktorí zodpovedajú za chod právnickej osoby a ktorí túto právnickú osobu vlastnia.

Dve veci k oblasti vekovej hranice pre pohlavný styk a potom k hanobeniu národa rasy a presvedčenia.

Tá prvá vec, je to vážna téma, aj keď sa mi zdá, že je to trochu veľa erotiky na túto snemovňu. Ja som pani poslankyni už vo výbore vysvetľoval právny problém. Ona sa odvolávala na kresťanské presvedčenie. Ja som sa odvolával na elementárnu logiku. Skúsim to vysvetliť aj plénu, o čo ide a akým spôsobom súvisí zníženie vekovej hranice trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov s tým, že sa znižuje aj veková hranica pre sexuálny styk. Predstavme si, že máme dvojicu 14-ročných, 14-ročného chlapca a 14-ročné dievča. Ten 14-ročný chlapec zvedie 14-ročné dievča a majú pohlavný styk. Čo sa stane? No 14-ročný chlapec je trestne zodpovedný a vykonal styk s osobou mladšou ako 15 rokov, podľa návrhu pani poslankyne Tóthovej, čiže budeme ho trestne stíhať. No a, samozrejme, aj naopak, 14-ročné zvedené dievča je trestne zodpovedné, vykonalo pohlavný styk s osobou mladšou ako 15 rokov, budeme stíhať aj to dievča. Podľa mňa je to relatívne jasný logický problém. A priznám sa, že som trochu prekvapený, že pani poslankyňa Tóthová neprišla naň ani na túto súvislosť. Ja som pani poslankyni navrhoval riešenie, ktoré by nebolo systémové, ale ktoré by bolo logicky správne. Napriek tomu ona celkom tvrdohlavo zotrvala na tom, že ona bude presadzovať riešenie svoje. To nesystémové riešenie spočívalo v tom, že by sa zvýšila veková hranica pre legálny pohlavný styk na 15 rokov, ale pre trestný čin sexuálneho zneužívania by sa zároveň musela zvýšiť veková hranica trestnej zodpovednosti na 15 rokov. V takom prípade by to malo zmysel. A ja som to pani poslankyni priamo povedal vo výbore, dokonca aj cez jeden článok v jednom denníku, kde sme si dopisovali. Napriek tomu pani poslankyňa zotrvala na svojom návrhu, ktorý je logicky inkonzistentný. Takže nechcem apelovať na presvedčenie, ale skôr na takú elementárnu právnickú logiku. A napriek tomu, že mnohí právnici nemajú radi matematiku ani logiku, nemali by sme ju celkom tak zanedbávať pri presadzovaní právnych predpisov.

Dovoľte mi zároveň veľmi stručne zareagovať na návrh pri trestnom čine hanobenia, národa rasy a presvedčenia. Považujem ho za nebezpečný. A keby to pre zástupcov našich médií nebolo ešte trošku priskoro o 10.00 hodine, tak by zrejme už museli biť na poplach, pretože považujem takýto návrh za výrazné obmedzenie slobody prejavu. Moje názory na slobodu prejavu sú známe. Je to najdôležitejšia sloboda v ústavnom systéme, pretože sloboda prejavu a jej obmedzenie zasahuje slobodu myslenia, to, čo si myslíme, o čom sme presvedčení, o čom sa necháme inými presvedčiť. Ja som z toho dôvodu v prvom návrhu Trestného zákona vypustil verbálne delikty, pretože ich považujem za nezlučiteľné so slobodou prejavu a sloboda prejavu chráni aj prejavy, ktoré sa nám nepáčia, ktoré sú šokujúce, ktoré sú škandalózne. Ak štátu dovolíme povedať, ktoré názory sú správne a ktoré sú nesprávne, a budeme za ich vyslovenie trestne stíhať, je to koniec slobody prejavu. Nám sa môže zdať niekedy, ak štát zakáže nejaký názor v nejakej knižke, že to je fajn, lebo tú knižku by sme si aj tak nechceli prečítať, je naozaj škandalózna, ja naozaj zlá, je naozaj zvrhlá, ale ak dnes dovolíme štátu zakázať knihu, ktorá sa nám nepáči, akú máme záruku, že nabudúce nepríde vláda a nezakáže nám čítať knihu, ktorú by sme si chceli prečítať? Preto som pri slobode prejavu principiálny. A zdá sa mi, že zakázať pod hrozbou trestnoprávnej sankcie hanobenie na základe politického presvedčenia, to znamená zakázať hanobiť niekoho preto, že je KDH-ák alebo HZDS-ák alebo Smer-ák, by bolo koncom slobody prejavu na Slovensku. Ak sloboda prejavu niečo chráni, tak chráni politický diskurz. To je základ slobody prejavu. Ak zasiahneme v Trestnom zákone do slobody politického diskurzu, tak si myslím, že sloboda prejavu má vážne problémy na Slovensku.

Pani poslankyňa Tóthová spomenula Českú republiku, ktorá má paragraf, ktorý sme mali aj my z bývalého režimu v Trestnom zákone, a zatiaľ ho nevypustili. To je teda pravda. Ale to asi nie je dôvod, aby sme ho preberali a aby sme ho do nášho platného Trestného zákona, kde hanobenie na základe politického presvedčenia neexistuje, znovu vniesli. Ja to považujem naozaj za veľmi výrazné ohrozenie slobody prejavu, napriek tomu, že mi hanobiace prejavy nejako blízke nie sú. Ale napriek tomu budem robiť všetko preto, aby slobodou prejavu boli chránené. Ak sa štát rozhodne potlačiť nejaký názor pod presvedčením, že pravda ešte neprevládla, a teda iné názory musia byť potlačené, tak sa nám to môže javiť správne, ale implikuje to vážny problém. Implikuje to problém, že priznáme štátu povedať, kde sa pravda v diskusii nachádza. A to by nemala byť úloha štátu, ale to by malo byť vecou diskusie a vecou občanov a spoločnosti. Tým, že sloboda prejavu a jej obmedzovanie zasahuje vedomie každého z nás, zasahuje myseľ každého z nás, považujem za kľúčové, aby sloboda prejavu bola čo najmenej obmedzovaná a rozhodne čo najmenej obmedzovaná v prípade politického prejavu.

Toľko k pozmeňujúcim návrhom.

Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na záver už len pár slov. V tejto snemovni prebieha často veľmi legitímna diskusia o tom, aké by mali byť priority štátu či v školstve, či v zdravotníctve, či v sociálnej oblasti. Ale zhodneme sa takmer všetci na tom, že absolútnou prioritou každého civilizovaného štátu musí byť chrániť život, zdravie a majetok vlastných občanov a najmä život a zdravie ako najvyššie hodnoty v našej spoločnosti. A práve voči týmto hodnotám útočí násilný zločin. A preto musí byť prioritou nás všetkých urobiť všetko preto, aby ochrana ľudí pred násilným zločinom bola maximálna. Ja verím, že sa nám to spoločným úsilím podarí a že Národná rada dnes prijme Trestný zákon, ktorý bude na jednej strane viac chrániť tých, ktorí zákony rešpektujú, a na druhej strane prísnejšie postihovať tých, ktorí zákony porušujú. Ďakujem veľmi pekne a ešte raz vás žiadam o podporu Trestného zákona v druhom a treťom čítaní. Ďakujem. (Potlesk.)