P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, dávam teraz slovo pánovi poslancovi Šulajovi, ktorého poveril výbor pre financie, rozpočet a menu, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu skupiny poslancov. Nech sa páči, pán poslanec.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov (tlač 1128) ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku. Uvedený návrh zákona sa opakovane dostáva do Národnej rady Slovenskej republiky na jeho právne posúdenie.
Domnievam sa a zároveň to odporúčam, aby rozprava bola zameraná na riešenie dvoch okruhov problémov. Prvý okruh problémov súvisí so zodpovednosťou staronových vlád súvisiacim s liknavým konaním, resp. nekonaním voči nebankovým subjektom. Druhý okruh problémov súvisí s mierou odškodňovania občanov vkladateľov do nebankových subjektov, a to tak, aby nevznikli nové krivdy, nové škody. Osudovým je, prosím vás, tento návrh aj z ľudského hľadiska. Pri nebankových subjektoch bolo totiž poškodených viac ako 180-tisíc občanov tohto štátu. Posudzujme ho z ekonomického hľadiska, aby sme nepripustili nové krivdy a nové škody.
Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1130 z 25. apríla 2005 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory vrátane gestorského výboru do 20. júna 2005.
Vážený pán predseda, zároveň vás ako spravodajca žiadam, aby som mohol ako prvý vystúpiť v rozprave, a prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlási pán spoločný spravodajca, pán poslanec Muňko a pán poslanec Mečiar. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na zasadnutí dnešnej Národnej rady Slovenskej republiky budeme posudzovať jeden z veľmi závažných ekonomických, sociálnych zákonov, ktoré majú však aj určitý ľudský rozmer, ktorý môže nahradiť tie problémy, alebo rieši tie problémy, ktoré ľudia v tejto spoločnosti majú.
Dovolím si povedať svoj vlastný názor, a to z toho dôvodu, že už v súčasnej Národnej rade vznikol určitý precedens, či sa spravodajca môže aj vecne vyjadrovať k určitému predloženému návrhu, alebo nie. Preto som si dovolil prihlásiť sa ako prvý do rozpravy, aby som okrem toho, že som spravodajca, mohol vyjadriť aj svoj vlastný názor a názor poslaneckého klubu Smer.
Hovoril som o dvoch problémoch, ktoré je potrebné posúdiť. Prvý okruh problémov súvisí so zodpovednosťou štátu, druhý okruh problémov súvisí s náhradou škody, pretože tak ako tento návrh zákona to predkladá, ide len o čiastočné odškodnenie, teda nie o plné odškodnenie tých ľudí, ktorí vložili svoje finančné prostriedky do nebankových inštitúcií.
Pri prvom okruhu problémov súvisiacich so zodpovednosťou staronových vlád za nekonanie, nečinnosť, ktorá spôsobila majetkové ujmy občanom, ktorí "naleteli" na klamlivé reklamy, bude potrebné posúdiť celý rad čiastkových problémov. Chcel by som vás požiadať, aby sme v rozprave k uvedenému návrhu zákona zodpovednosť posudzovali komplexne, a to z hľadiska historickej, odborne a právnej zodpovednosti vlády v obdobných majetkových kauzách, ktorých dôsledkom bolo znižovanie majetku štátu, a teda aj jeho občanov. Štát totiž tvorí podľa môjho názoru súhrn občanov. Štát je pre mňa určitá imaginárna veličina, ktorú si musíme rozmeniť na drobné.
Veď predchádzajúca vláda a konkrétne pani Schmögnerová nevedela, ani doteraz nevie vysvetliť, kam sa podel majetok skrachovaných bánk. Tá istá bývalá pani ministerka ako predstaviteľka ekonomického a finančného sektora nevedela vysvetliť, kam sa podelo cca 12 mld. korún z Devín banky. Ten istý problém mal pán Migaš, mal pán Kanis, poprípade ostatní členovia, ktorí buď boli ako vysokí štátni ústavní činitelia, alebo boli zástupcovia vlády.
Ekonomické riešenie sa však našlo a súviselo so zvýšením poplatkov do Fondu na ochranu vkladov, ktoré zaplatia v bankových úrokoch občania a podnikatelia tohto štátu. Ak sa pamätáte, asi prednedávnom, možnože pred pol rokom, sme tu mali novelu zákona o Fonde na ochranu vkladov. Vtedy sme hovorili o tom, že Slovenská republika vstupuje do Európskej únie a niektoré naše banky si podľa vtedy súčasnej platnej legislatívy mohli zvoliť aj iný Fond na ochranu vkladov v iných štátoch. Vtedy aj politická strana Smer povedala: "Nie. Je potrebné riešiť ekonomické záujmy tohto štátu." A zahlasovali sme za novelu, ktorá hovorí o tom, že naše banky a naše bankové inštitúcie, ktoré tu pôsobia na území štátu, budú odvádzať finančné prostriedky do Fondu na ochranu vkladov tak, aby sa kryli všetky tie straty, ktoré boli spôsobené skrachovanými bankami vrátane aj Devín banky. Inakšie ja sám ako ekonóm si neviem predstaviť, kde sa môže podieť 12 mld. Sk. Neviem to pochopiť, ale realita na Slovensku je trošku inakšia.
Je to tá istá bývalá pani ministerka, ktorá vedela o problémoch v nebankových subjektoch a nekonala. To si myslím, že bol ten základný problém, ktorý tu vznikol. Hovoriť o tom, že je niekde problém a neriešiť ho, to môže robiť radový občan tohto štátu. Ak je niekto minister, ktorý je zodpovedný za financie a za finančný rezort, ak je niekto zodpovedný za kapitálový rezort, je potrebné, aby situáciu riešil a aby navrhoval, ak je to potrebné, aj legislatívne opatrenia na to, aby nevzniklo takéto problematické konanie pri nebankových inštitúciách.
Pred niekoľkými dňami sme posudzovali odbornosť či neodbornosť predchádzajúcich vlád vo veci Československej obchodnej banky. Dvadsaťpäť miliárd korún sa následne našlo v štátnych aktívach a v rozpočte štátu. Vtedy som bol jedným z tých navrhovateľov spolu s pánom Malchárkom, aby sme prerokúvali tento problém na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. A problém vznikol v tom, nie ako zaplatiť, ale vtedy som vysvetľoval, že problém vznikol v tom, prečo sme sa vzdali kurzovej pohľadávky voči Českej republike? A nikto mi na to neodpovedal. Ja sa pýtam, prečo sme 15 mld., ktoré sme dostali z Československej obchodnej banky, nepoužili hneď na splatenie dlhov voči Československej obchodnej banke? A ak sa pamätáte na to uznesenie, tam bolo jasne povedané, a vlastne aj pán minister financií to deklaroval vo svojej správe, kde sa podelo tých 15 mld. korún. No 5 mld. išlo v podstate na zdravotníctvo, 5 mld. išlo na železnice. A už vtedy, keď sa v predchádzajúcom volebnom období podpisovala dohoda o tom, ako Československá obchodná banka dopadne, už vtedy boli prísľuby vlády, že týchto 15 mld. sa malo použiť na zaplatenie tohto dlhu.
Pred niekoľkými rokmi sme museli riešiť oddlžovanie bánk, ktoré bolo spôsobené zlými rozhodnutiami bankových rád, resp. nečinnosťou Národnej banky Slovenska. Zdroje, a to vo výške 100 %, sto percent, sa našli v súčasnom období v štátnom rozpočte. Koniec koncov musia ich platiť súčasní daňoví poplatníci. Vtedy sme hovorili, pred niekoľkými rokmi, že staré pohľadávky, ktoré mali banky, budú nahradené pohľadávkami Slovenskou konsolidačnou agentúrou voči ich neplatičom. Každému triezvemu človeku bolo jasné, že dobytnosť týchto pohľadávok je vo výške 2 až 3 %, a všetkým nám bolo nakoniec jasné, že tento rozdiel bude musieť zaplatiť štátny rozpočet. Nikto iný. V opačnom prípade by sme našli perpetuum mobile.
Pýtam sa, ako je to možné, že sme našli stopercentnú zodpovednosť pri ČSOB za to, že štát zaplatí tieto dlhy? Našli sme ich pri bankových inštitúciách, našli sme ich pri Devín banke a tu štát si zobral priamo na seba stopercentnú zodpovednosť, že všetky tieto dlhy zaplatí. Koniec koncov zase ich budú musieť zaplatiť len občania alebo podnikateľská verejnosť v tomto štáte.
Teda na jednej strane je tu otázka zodpovednosti, kde štát pristupuje vo výške 100 % k svojim vlastným záväzkom, dlhom alebo k nesprávnej finančnej alebo ekonomickej politike a ich realizácii a na druhej strane je tu otázka, ako riešiť čiastočné odškodňovanie týchto subjektov.
Pri druhom okruhu problémov bude potrebné posúdiť mieru odškodnenia, aby nevznikli ďalšie krivdy. Uvedený návrh zákona už vo svojom obsahu definuje, že ide len o čiastočné, nie úplné odškodnenie. Domnievam sa, že výška uvedeného odškodnenia by mohla byť limitovaná napríklad výškou daní a odvodov, ktoré nebankové subjekty zaplatili počas svojej existencie. Takto to aj predkladali navrhovatelia a takto som to aj ja pochopil.
Myslím si, že by bolo potrebné, možnože v rámci druhého čítania, spraviť určitú finančno-ekonomickú analýzu, koľko daní, odvodov bolo zaplatených pri týchto nebankových inštitúciách pri ich činnosti. Ale namieste je aj moja profesionálna otázka: Ak nebankové inštitúcie konali v rozpore so zákonom o konaní, ja sa pýtam, prijali sme v rozpore s platnou legislatívou ich dane a odvody? Alebo nemali by sme tieto dane a odvody, keď to bolo v rozpore so zákonom, vrátiť týmto inštitúciám, aby sa pokryli niektoré výdavky, ktoré budú súvisieť s konkurznou podstatou a s vyplatením konkurznej podstaty týmto jednotlivým občanom, ktorí vložili finančné prostriedky do nebankových inštitúcií? Je tu určitý paradox, je tu rozpor, na ktorý by sme si mali dať odpoveď v rámci možnože druhého čítania.
Zároveň by som vás poslancov chcel požiadať, aby diskusia bola vecná, odborná a posúdila komplexne názory spoločnosti. Hľadajme riešenia v záujme celej spoločnosti. Veď ľudia nás volili do Národnej rady Slovenskej republiky kvôli riešeniu problémov, a nie kvôli tomu, aby sme tu viedli len politické diskusie. Vždy som sa snažil vo svojich príspevkoch byť vecný, reálny a navrhovať vecné riešenia. Tie politické diskusie, tie nech vedú ľudia o tom, či robíme dobre, alebo nie. Našou úlohou je hľadať riešenia a pomáhať ľuďom tak, aby sme riešili problémy spoločnosti, riešili problémy ľudí, ktorí dali svoje finančné prostriedky do nebankových inštitúcií, aby nevznikli nové krivdy.
Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami pani poslankyňa Bollová a pán poslanec Cagala. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Z toho, čo povedal pán Šulaj na adresu pani Schmögnerovej, bývalej ministerky financií, je možné odporučiť, aby jej založili registračnú kartu v Ústave pamäti národa, pretože jej činnosť alebo jej pôsobenie bolo veľmi nepriateľské a neprijateľné pre občanov tohto štátu. Ale problém, ktorý sa máme pokúsiť riešiť, je vážny a naliehavý. Ten začiatok, to bol taký len pokus o žart.
Dovoľte mi malé zdržanie. Napísala mi občianka, ktorá sa v dôsledku krachu Horizontu nervovo zrútila. Vložila tam 40-tisíc. Po prepustení do domáceho liečenia poberá dôchodok 6 106 Sk. Nemá ani na základné platby spojené s bývaním, nieto ešte na lieky. Veľmi vás prosí, napísala mi to v liste: "Prosím všetkých poslancov, prijmite zákon, ktorý nás aspoň čiastočne odškodní, aby som nemusela ísť znovu do blázinca." Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Cagala.
M. Cagala, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, len chcem doplniť pána kolegu Šulaja, že skutočne hovoril pravdu, ktorá o BMG je, bola a bude, samozrejme, nenávratná. Ja by som len chcel povedať, že taký podobný prípad bol v Čechách. Nechcem sa len poučiť z toho, čo je vedľa v republike, ale som presvedčený, že keby sa u nás bolo udialo to, čo sa urobilo v Čechách, keď skrachovali tiež takéto podobné subjekty, tak mohlo byť odškodnených už dávno minimálne 50 % ľudí, ktorí do týchto subjektov peniaze vložili. Čiže vláda konala v tom čase nekompetentne. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Muňko.
D. Muňko, poslanec: Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, predkladateľ návrhu tohto odškodnenia, ale aj spravodajca pomerne zoširoka pomenovali problém, ktorý treba riešiť. Ja by som chcel len pripomenúť veci, že vláda sa po šiestich rokoch zobudila, že nebankové subjekty podnikajú mimo rámca zákona. Ale za tých šesť rokov nebankové subjekty podnikali, boli zdaňované, odvádzali zisk, proste robili masívnu reklamu. Čiže prostriedky, ktoré boli zdanené a ktoré boli odvedené do štátneho rozpočtu, treba týmto nebankovým subjektom vrátiť, keď nepodnikali v zmysle zákona.
Chcel by som len povedať ďalšiu vec, že pani ministerka Schmögnerová, ktorá sa nezobudila ani vtedy, keď nebankový subjekt Horizont išiel podnikať do Českej republiky a po troch týždňoch v Českej republike, keď si otvoril svoje pobočky v Ostrave, boli zavreté a skončil svoju podnikateľskú činnosť v Českej republike. Zobudili sa až vtedy, keď nebankové subjekty, samozrejme, museli skrachovať.
Chcel by som sa vrátiť k ďalšiemu problému, ktorý vznikol nielen pri nebankových subjektoch, ale poďme k Poštovej banke. Pri zvyšovaní základného imania Poštovej banky o 2 mld. sa v predchádzajúcej vláde generálny riaditeľ Hubinák vzdal svojho postu generálneho riaditeľa Slovenských telekomunikácií, lebo nechcel zvyšovať... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.
D. Muňko, poslanec: ... nechcel zvyšovať tie 2 mld. do Poštovej banky. Čo sa stalo? Zvýšili sme 2 mld. do Poštovej banky. Hneď na to došlo k znižovaniu základného imania a ďalej pred dvoma rokmi štát nezvyšoval základné imanie a Poštová banka odišla do súkromných rúk. Ďalšia škoda, ktorá vznikla štátu, dvoch miliárd.
Bola tu spomenutá Devín banka, ja by som sa mohol vrátiť ku Kreditnej banke, ale pri Devín banke to bude ešte veľmi zaujímavé, lebo aj správca konkurznej podstaty žaluje štát o nemalú sumu a uvidíme, ako to celé dopadne aj pri Devín banke.
Prečo to celé hovorím? Lebo nechcem sa vracať k ďalším bankám, obchodnej, nechcem sa vracať k úverom, ktoré poskytovali jednotlivé banky a ktoré boli presunuté do Konsolidačnej banky a kde boli posunuté do Konsolidačnej banky aj tie úvery, ktoré garantoval štát a ktoré boli zase predané súkromným finančným spoločnostiam, ktoré profitujú na týchto zlých úveroch.
Preto by sme sa mali zamyslieť, vážené dámy, vážení páni, akým spôsobom odškodníme tých občanov, ktorí prišli o svoje prostriedky, ktoré vložili do nebankových subjektov. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, tento legislatívny návrh máme v parlamente už druhýkrát. Po prvé, keď bol v parlamente, vystúpili viacerí, medzi nimi som bola aj ja a argumentovala som konkrétnymi prípadmi, ktoré dávali za pravdu tým názorom, ktoré tu boli uvedené, že treba odškodniť ľudí z nebankových inštitúcií. Všetky tieto argumenty mám zozbierané. Nebudem ich dnes uvádzať kvôli ekonomike času, pretože všetky tieto argumenty budem opätovne, tak ako minule, prezentovať v tejto ctenej snemovni v druhom čítaní. Verím, že tento legislatívny návrh, pokiaľ máme trochu citu a súcitu a triezveho uvažovania o zodpovednosti, sa dostane do druhého čítania.
Chcem povedať len jednu skutočnosť. V minulom funkčnom období som bola členka výboru pre ľudské práva a národnosti. Otázka žien bola potom do názvu doplnená. Tento legislatívny návrh sme mali vo výbore a rokovali sme o ňom za prítomnosti generálneho prokurátora.
Vážení, budem stručná, len keby ste trošku boli tichšie... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím. Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Tóthová, poslankyňa: ... lebo viem, že o chvíľu máme hlasovanie, tak ja sa budem snažiť, aby som to skončila do hlasovania.
Uviedla som konkrétne argumenty, ktoré preukazujú, že príslušné štátne orgány mali vedomosť o týchto problémoch, mali vedomosť, že tu dochádza k určitým únikom financií, že dochádza k nezákonnosti. Keď som sa opýtala pána generálneho prokurátora Hanzela, či niektoré z týchto boli posunuté na Generálnu prokuratúru, nepovedal, že nie. Cudne pomlčal a nedementoval uvedené argumenty.
Prečo dnes rokujeme o zákone, ktorého posunutie budem hlasovaním podporovať do druhého čítania? Vážení, nuž preto... (Sústavný ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci! Páni poslanci, prosím vás o pokoj v rokovacej sále.
K. Tóthová, poslankyňa: ... že obdobná situácia bola v Českej republike a oveľa menej impulzov príslušné štátne orgány mali o nebankových inštitúciách v Čechách a urobili opatrenie. Urobili kroky na zamedzenie tejto činnosti a postúpili veci do štádia odškodnenia.
Pokiaľ my tento legislatívny návrh neprijmeme, príslušní poškodení v plnom rozsahu sa môžu, majú všetky právne dôvody, obrátiť sa na súd, žiadať náhradu škody a súdy im priznajú tú náhradu škody, pretože sa veľmi zreteľne preukáže nečinnosť príslušných štátnych orgánov. Len čo i jeden prípad pozitívne uspeje na súde, tisícky prípadov pôjdu na súd a súdy budú zavalené. Vážení, rozmýšľajme, pretože zavalenie súdov touto kauzou by znepriechodnilo rozhodovanie v iných veciach.
Preto predložený legislatívny návrh považujem za efektívny, rozumný a potrebný prijať.
Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, keby sme skončili rozpravu o tomto bode programu. Pán predseda, pán poslanec Mečiar je prihlásený ako posledný. (Reakcia z pléna.) Päť minút.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
V. Mečiar, poslanec: Dobrý deň, dámy a páni, som rád, že vás toľkých vidím. Ak je tu celá aféra nebankových subjektov, kde bolo otočených približne 60 mld. korún a strata tvorí 14 mld., tak sú dve otázky:
Prvá. Zlyhal právny poriadok Slovenskej republiky? Ak áno, niekto musí povedať, ktoré zákony boli zlé a ktoré vznik takýchto subjektov umožnili.
Zlyhala výkonná moc Slovenskej republiky? Ak áno, treba povedať, ktoré inštitúcie to boli a či konali podľa zákona, alebo nie. Lebo zneužitie právomoci je nielen to, keď niekto proti zákonu koná, ale zneužitie právomoci je aj to, ak niekto nekoná v čase, keď konať mal. Takže tu je podozrenie na rozsiahle zlyhanie celej sústavy štátnych orgánov, ktoré v danej veci konať mali.
Ďalej. Doterajšie všetky diskusie smerovali k tomu, že peniaze do nebankových subjektov vošli a bola kritika tých, ktorí vkladali v dôvere v zákonnosť podporovanú štátom a médiami, že konajú podľa zákona. V skutočnosti ale konali v omyle a boli podvedení! Boli podvedení spôsobom, na ktorom bolo zúčastnených množstvo inštitúcií, článkov aj množstvo médií. Zlyhala napríklad aj obchodná inšpekcia, ktorá bola povinná dozorovať reklamy, či sú obsahovo správne.
Ďalej. Minister vnútra nám tu predložil správu, podľa ktorej hovorí, kto bude za tieto kroky súdený, to sú tí traja ľudia, ktorí budú postavení pred súd, ale vzniká otázka majetkového vyrovnania. Tu je návrh zákona niektorým odovzdať. Tak je teraz druhá skutočnosť. Peniaze do fondov vstúpili, územie Slovenska neopustili, len časť. Komu tie peniaze prešli? Kto drží ukradnuté peniaze a žije z nich? Prečo nepozrieme aj na túto stránku? Tú ani nikto nesleduje, ani nešetrí. Prečo potom nie je možné to nakradnuté vrátiť do fondov naspäť? Málokto vie, že z týchto peňazí vznikla aj TA 3 a JOJ-ka. Boli z tohto zaplatené na 100 %. Potom až ďalším vývojom sa menili peniaze a menili vlastnícke vzťahy.
Dámy a páni, aby takáto odpoveď vôbec bola možná, stáli sme pred verejnosťou čestne, navrhovali sme, aby Národná rada Slovenskej republiky zriadila výbor, ktorý preskúma zákonnosť konania ústavných orgánov a aj povie, kde boli chyby v právnych predpisoch. Národná rada Slovenskej republiky nemá v úmysle doteraz takýto návrh výbor zriadiť a tento návrh ešte zopakujeme.
Prečo ho zopakujeme? Fruni, predtým ako ho zaistili, sa chcel poistiť. A aby sa poistil, tak dal nahrať rozhodujúce údaje, ktorí ústavní činitelia, ktoré orgány v nebankových subjektoch uložili svoje peniaze a každý rok brali z nich 30 %. Samozrejme, tesne pred tým, ako subjekty zlikvidovali, peniaze boli odovzdané a vrátené naspäť, ale mená sú. Aby boli zdokumentované tieto skutočnosti, bola nahratá kazeta na CD-čku, dvaja hackeri túto kazetu kódovali a tam sú uvedené mená a všetci ostatní.
Dámy a páni, každý pracujeme nejako inak. Ja som pracoval tak, že dva roky som túto kazetu hľadal a dnes som jej držiteľom. Mám ju. Som ochotný ju Národnej rade dať k dispozícii. Viem väčšinou, ktoré mená sú tam. Viem, že pre tieto mená je to v Národnej rade nepriechodné.
Takže vy, čo tam nič nemáte a ste ochotní konať čestne a v záujme ľudí, podporte, nech sa to zverejní. Nech to ide von. Bol by som veľmi nerád, aby Národnú radu nahradzovali občianske iniciatívy a aby sa dokumenty dávali k dispozícii inde. Vzhľadom na to, že ľudia sú všelijakí, kazeta je súčasne uložená na piatich iných miestach, z toho jedna i v štátnych inštitúciách.
Dámy a páni, buď budeme riešiť podstatu, alebo celý ústavný systém a veľkú časť jeho nositeľov dostaneme do ústavného škandálu. Vyberte si. Ja týchto ľudí, ktorí boli podvedení, oklamať nemienim.
Ďakujem. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Jednu vetu - pán navrhovateľ.
V. Ďaďo, poslanec: Kolegyne, kolegovia, ďakujem všetkým za podporu návrhu zákona v mene skupiny navrhovateľov a prosím, skúsme skutočne sa postaviť k problému čestne a zásadovo ako poslanci. Postavme sa k nemu tak, aby raz konečne pravda a národ zvíťazili. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch.
Poprosím teraz pána predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie Júliusa Brocku, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu. Poprosím, zaujmite miesto pre spravodajcov, pán predseda.
Procedurálne návrhy - pán poslanec Burian a pani poslankyňa Mušková.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, znovu opakujem to, čo som včera opakoval, žiadam, aby o takomto vážnom pozmeňujúcom návrhu rokoval najprv výbor, prijal rozhodnutie. Bohužiaľ, tento výbor nebol zvolaný, nerokovalo sa o tom. A keď si niekto myslí, že to je veľmi jednoduchá vec, ktorá bola predložená, musím ctené auditórium upozorniť, že to, čo tam je napísané, je veľmi vážnou vecou, o ktorej bolo rozprávané aj pri tomto zákone.
Znovu žiadam, aby bolo prerokované vo výbore, našlo sa konsenzuálne riešenie a potom hlasovalo v Národnej rade. Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Ja sa pripájam k pánu poslancovi Burianovi, pretože mám tu stenozáznam, kde sa jasne deklaruje, že to bolo odsúhlasené 76 poslancami. Chcem namietať takéto spôsoby, ktoré si osvojila v poslednom čase vláda, že dôležité pozmeňujúce návrhy, ktoré sa nedostali do novely, sa vypracujú síce na ministerstve, ale potom sa tesne pred koncom rozpravy v druhom čítaní hodia poslancom a potom sa rozhoduje narýchlo, neuvážené, bez výboru. Toto sa skutočne nedialo v žiadnom minulom volebnom období, čo sa robí dnes.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím návrhy, procedurálny návrh. Pán predseda výboru sa hlási, nech sa páči.
J. Brocka, poslanec: Vážená pani kolegyňa Mušková, včera pán poslanec Burian namietal, aby sme nehlasovali o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli predložené k zákonu o rodičovskom príspevku, s tým, aby sme si ho ešte prešli, lebo sú to návrhy, ktoré sú aj nové, aj komplikované, a aby sme o tom hlasovali dnes. To znamená, tak predsedajúci aj urobil. Nehlasovali sme včera, budeme hlasovať dnes. (Reakcie z pléna.) Ak dovolíte, páni kolegovia. A rokovací poriadok nám umožňuje aj zasiahnuť do rokovania, do toho procesu rokovania aj v druhom, aj v treťom čítaní. A preto problém, na ktorý aj kolega Burian upozornil, sme sa ním zaoberali a bude tu prednesený pozmeňujúci návrh, ktorý možný problém retroaktivity z tohto návrhu vlastne odstráni. Čiže postupujeme tak, ako sme sa dohodli. Nehlasovali sme včera, a ak bude vôľa, budeme hlasovať dnes, tak ako to chcel kolega Burian.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Tkáč.
V. Tkáč, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. V nadväznosti na návrh pána poslanca Buriana, aby sa zišiel výbor pre sociálne veci a bývanie, dopĺňam procedurálne tento návrh o to, aby sa v tej istej veci zišiel aj ústavnoprávny výbor. Domnievam sa, že tak súčasný stav, ako aj akékoľvek zvýšenie dôchodkov spôsobí veľmi vážne ústavnoprávne problémy, pretože bude v rámci istej množiny občanov diskriminovať iné skupiny občanov. Preto si myslím, že pred hlasovaním by mal zaujať zásadné stanovisko o ústavnoprávnom charaktere celej záležitosti aj ústavnoprávny výbor.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Burian. Poprosím vás, návrh, pán poslanec.
J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ja len znovu zopakujem. Mám stenografický záznam včerajšieho rokovania. Jasne bolo povedané a jasne žiadam, aby bol zvolaný výbor. Jednoducho nebol, bolo hlasovanie 76.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pripájam sa ku kolegovi Burianovi, pretože konštatovanie predsedu nášho výboru, že sa to prešlo, tak so mnou sa nič neprešlo. Takže trvám na tom, aby sa zišiel výbor.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Poprosím pána predsedu výboru, aby zvolal výbor, o 17.00 hodine budeme hlasovať o tomto návrhu. (Potlesk.)
Pán poslanec Tkáč.
V. Tkáč, poslanec: Aj v nadväznosti na vaše rozhodnutie trvám tiež na tom, aby sme odhlasovali, aby sa k danej problematike zišiel aj ústavnoprávny výbor.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Môj procedurálny návrh znie: Žiadam, aby k veci rokoval aj ústavnoprávny výbor, pretože sú tam vážne ústavnoprávne nezrovnalosti.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Pán predseda, zvolávam rokovanie výboru pre sociálne veci a bývanie na 12.00 hodinu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, je vecou ústavnoprávneho výboru, či sa rozhodne prerokovať tento návrh, alebo nie. Zatiaľ nikto z členov ústavnoprávneho výboru nežiadal prerokovať v ústavnoprávnom výbore tento návrh. Vy nie ste členkou ústavnoprávneho výboru, pani poslankyňa.
Nech sa páči, pán poslanec Maxon.
M. Maxon, poslanec: Pán predseda Národnej rady, v súlade s rokovacím poriadkom vy môžete požiadať o zvolanie výboru a plénum Národnej rady hlasovaním môže rozhodnúť o zvolaní výboru. Ja považujem návrh pani poslankyne Tóthovej v tom zmysle, aby sme hlasovali o tom, aby sa zišiel aj ústavnoprávny výbor. Je to v súlade s rokovacím poriadkom.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Maxon, bol by som rád, keby ste pri podávaní procedurálnych návrhov aj konkretizovali, o ktoré ustanovenie rokovacieho poriadku opierate vaše tvrdenia.
Páni poslanci, žiadam ústavnoprávny výbor, aby sa zaoberal týmto návrhom a prerokoval, predtým ako bude rokovať gestorský výbor, predložené pozmeňujúce návrhy. A predsedov obidvoch výborov poprosím, aby koordinovali rokovanie výborov tak, aby rokovanie výboru pre sociálne veci a bývanie bolo až po rokovaní ústavnoprávneho výboru.
Teraz poprosím pani poslankyňu Navrátilovú, pardon, pána poslanca Nagya, aby ako predseda výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k návrhu poslanca Jozefa Banáša na vydanie zákona o sprístupnení dokumentov a činnosti bezpečnostných zložiek štátu (tlač 1094), poradové číslo 28.
Nech sa páči.
(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Banáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov, tlač 1094.)
L. Nagy, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, informujem Národnú radu, že v rozprave vystúpili šiesti poslanci a v rozprave bol prednesený iný návrh na uznesenie, než aký predložil spravodajca. Bol predložený návrh pána poslanca Banáša, ktorý žiada, aby návrh zákona postúpil do druhého čítania.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 104 za, 11 proti, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Prosím ďalší návrh.
L. Nagy, poslanec: Na základe vášho rozhodnutia, pán predseda, navrhujem, aby zákon bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre verejnú správu a výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že funkciu gestorského výboru bude plniť výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory by mali návrh prerokovať do 20. júna včítane gestorského výboru.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 131 za, 5 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Dávam slovo teraz pánovi poslancovi Kondrótovi, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu poslanca Ladislava Polku na vydanie zákona o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení živnostenského zákona (tlač 1102), poradové číslo 29.
Nech sa páči, pán poslanec Kondrót.
[Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ladislava Polku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 1102.]
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 125 za, 9 proti, 5 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Ďalší návrh.
M. Kondrót, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. A ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vrátane gestorského výboru do 20. júna 2005.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, tak ako ho predniesol pán poslanec Kondrót, ktorý navrhuje prideliť zákon výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 133 za, 5 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Poprosím pána poslanca Juhásza, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie predložil návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu poslanca Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cestovných náhradách, ktorý prerokúvame ako tlač 1105 pod poradovým číslom 30.
Nech sa páči.
(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, tlač 1105.)
Gy. Juhász, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal.
Návrh sme schválili.
Ďalší návrh.
Gy. Juhász, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 20. júna 2005 vrátane gestorského výboru.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Juhász, ktorý navrhuje prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 140 za návrh.
Schválili sme návrh.
Poprosím, poslankyňu Ľubicu Navrátilovú, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie predložila Národnej rade návrhy hlasovaní k návrhu skupiny poslankýň Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona o daniach z príjmov, ktorý prerokúvame ako tlač 1107 pod poradovým číslom 31.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
(Hlasovanie o návrhu skupiny poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 1107.)