V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej, chcete hovoriť a túlate sa po parlamente. Nech sa páči, máte slovo.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Bolo to kvôli technickým nezrovnalostiam, ktoré sme si museli vydiskutovať. Moja reakcia je na vystúpenie pána ministra, aby som bol presný a upresnil to voči všetkým.
Dovolím si zopakovať pár vecí, pán minister. Naozaj sám ste sa priznali, že predkladáte návrh zákona s ministrom financií, že sa na tom podieľal, že má na tom veľmi veľký záujem. A priznávate sa aj, že s mnohými vecami, ktoré sú tam, sám osobne nesúhlasíte. Ja som vám zopakoval, že ste ministrom školstva a že vy by ste mali predkladať návrhy zákonov, s ktorými by ste mali súhlasiť, a nemali by vám do nich dávať veci, ktoré sú aj pre vás ako predkladateľa neprijateľné. Ja si preto myslím, že ani z tohto dôvodu taký návrh zákona by nemal byť vôbec predmetom rokovania v parlamente a ak je, samotné vaše argumenty sú veľmi, veľmi nepresvedčivé, pretože o tom nie ste presvedčený ani vy. Preto by som aj navrhol, a to bol ten iniciatívny návrh, aby na rokovaní parlamentu sa zúčastnil aj minister Mikloš, podpredseda vlády pre ekonomiku a súčasne minister financií, pretože v tom návrhu zákona cítime veľký lobing, možno zavedenia trhových princípov do školstva. Ten zákon bude likvidačný nielen voči študentom, ale aj voči verejným vysokým školám, pretože o tie peniaze, ktoré prídu v prospech súkromných škôl, o to budú poskytovať nižšiu kvalitu, zničí to vysoké školy a množstvo študentov.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mečiar.
V. Mečiar, poslanec: Pán minister, veľmi pekne ste hovorili o súkromných zdrojoch. Ale aký je rozdiel medzi študentskými peniazmi a donorskými peniazmi? To môžete vysvetliť? Prečo ako človek zodpovedný za rezort školstva ste za šesť rokov, čo v tej funkcii štátneho tajomníka a ministra pôsobíte, neotvorili dvere pre otvorený vstup donorských peňazí do školského systému? Prečo za tie roky, ktoré ste tam, ste nezastavili neproduktívny odtok peňazí, a to do zlého nekvalitného riadenia, do zlej dislokácie, do toho, že kopa študentov sa vychováva pre odbory, ktoré nikto nebude v najbližších rokoch potrebovať? Prečo vediete duplicitné fakulty pre odbory a pôsobnosti, pre ktoré nie je na Slovensku uplatnenie? Prečo chcete v konkurenčnom prostredí v Európskej únii znížiť prístup k vzdelaniu v čase, keď okolité štáty ho otvárajú? Veď v Českej republike študuje 10 000 študentov zo Slovenskej republiky.
A pokiaľ ide o otázky posudzovania toho, čo hovoríte, tak hovoríte v tej hornej príjmovej skupine 34 % obyvateľov, 66 % obyvateľov nemá peniaze na to, aby mohlo tieto príspevky uhradiť. Ak priemerný zárobok je 15 000 a 70 % obyvateľov je pod touto strednou hranicou, nemáte právo takéto zaťaženie voči študentom robiť v dobe, keď neviete zabezpečiť rodičom taký príjem a takú prácu, aby mohli náklady na štúdium študenta uniesť. To je 8 000 mesačne. Spočítajte si z 15-tisícového priemerného zárobku, koľko rodine, ktorá má dvoch študujúcich, zostane. Do väčšej biedy, v akej sú, cez vydieranie, cez sociálne systémy, vzdelávacie systémy ďalej pokračovať takto nemožno. Treba túto vec zastaviť.
A pokiaľ ide o kompetenčný konflikt, kto predkladá návrh zákona. Tak v Národnej rade ho predkladá vláda. Minister vystupuje v mene vlády. Vy ste tu ako zástupca vlády, a nie ako zástupca rezortu jedného alebo druhého. A my vláde odpovedáme a vláde to vraciame. A teraz tej vláde, ktorá túto politiku volí, odpovedáme, je to cesta, ktorá je ďalej v rozpore so záujmami Slovenskej republiky. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Uzatvárame reťazec faktických poznámok. Pán poslanec Ševc vystúpi s faktickou poznámkou.
J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Nebudem nejako vstupovať do polemiky, ale chcem len k pani kolegyni Majdovej, pánu poslancovi Kahancovi aj pánu ministrovi povedať. Ide zrejme medzi nami o hľadanie východísk, o to, viac s týmto problémom ísť von, a nie o zvaľovanie viny. Neviem, kto koho zavádzal a kto koho zavádza dnes. Nech to posúdi história. Ale chcem len jedno povedať, a pritom nechcem použiť socialistickú školu, ale jednotnú školu, jednotný výchovno-vzdelávací systém, ktorý bol lepší a ktorý bol výsledkový. A produktom toho systému sme všetci.
Čo sa týka otázky, odkiaľ vziať zdroje. Jedným z významných zdrojov by podľa nášho názoru mali byť príspevky zahraničných firiem do zvláštneho fondu pre investície do vzdelania. Doporučujeme vláde, aby sa nad tým zamyslela. A odporúčame aj pánu ministrovi, aby spolu aj s ministrom financií hľadali chýbajúce zdroje napr. i stimulovaním podnikateľského sektora, ktorý by mohol investovať voľné finančné prostriedky. Ak chceme zlepšiť kvalitu školstva a výchovy a vzdelávania, prosím, poďme na dobre stavajúcich veciach, históriou odskúšaných nielen tu, ale aj vo svete. A preto nevymýšľajme nejaký model, ktorý je nad rámec možností slovenskej ekonomiky. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Chcel by som vás informovať, že na 14.30 hodinu zvolal pán predseda parlamentu Pavol Hrušovský poslanecké grémium. Upozorňujem na to predsedov poslaneckých klubov. To je teraz. Nakoniec, predsedovia poslaneckých klubov tam už idú.
A v súlade s rokovacím poriadkom musím požiadať návštevníkov, ktorí sú na balkóne parlamentu, aby počas rokovania, opakujem to ešte raz, je to v súlade s rokovacím poriadkom, neprejavovali súhlas alebo nesúhlas s konaním poslancov.
Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Čaplovič za klub poslancov politickej strany Smer. Nech sa páči, pán poslanec.
D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister školstva, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť analýzu a stanovisko politickej strany Smer k predloženému návrhu zákona. Predtým si dovolím povedať niekoľko všeobecných poznámok. Prepáčte mi, že mám taký zastretý hlas, ale som ešte v období prekonávania chrípky, ale takúto príležitosť, aby som nevystúpil, si nemôžem dať ujsť.
Návrh predkladaného zákona patrí do zväzku konkrétnych skutkov pravicovej vlády, ktorá napriek svojmu "lisabonskému a barcelonskému jódlovaniu" naďalej odkopáva vzdelanosť, vedu a výskum. (Potlesk.) V januári som sa zúčastnil národnej konferencie k projektu Minerva zameranej na mobilizáciu inovácií v národnej ekonomike a rozvoja vedecko-vzdelávacích aktivít pod inšpiratívnym názvom Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010. Žiaľ, okrem tohto úvodného stretnutia ďalšie kroky vlády nesmerovali k tomu, aby sa mohol stať tento národný dokument o budúcnosti Slovenska v spoločnosti založenej na poznatkoch a vedomostiach spoločný a, samozrejme, tým aj dlhodobo platný, teda konsenzuálny. To by však moc na Slovensku nesmela prechádzať z rúk do rúk, ale z hlavy do hlavy.
Už teraz vláda hovorí o znalostnej ekonomike a my hovoríme o znalostnej spoločnosti, lebo súčasťou znalostnej spoločnosti jeden segment tvorí aj znalostná ekonomika. Jednoznačne treba hovoriť o znalostnej spoločnosti alebo poznatkovej spoločnosti, nielen o ekonomike. A to je zásadný rozdiel, pretože ekonomika v tomto prípade je len jedným z dôležitých segmentov, nedáva, ale predovšetkým zo znalostnej spoločnosti v budúcnosti bude získavať. Nežiadame veľa, len diskusiu o metódach a konkrétnych krokoch na ceste k spoločnosti založenej na znalostnej ekonomike, spoločnosti, ktorá si ctí múdrosť, kultivovanosť a komunikatívnosť a odmieta hlúposť, chtivosť, bezbrehý individualizmus, egoizmus a nenásytnosť.
Lisabonská stratégia bola po štyroch rokoch konečne rozpracovaná. Naďalej vyvstáva otázka, prečo sa k tomuto dokumentu nepristupovalo systémovo, prečo sa s väzbou na tento dokument neprikročilo ku krokom, ktoré by aspoň sčasti konkrétne realizovali jeho ciele v slovenskom prostredí. Dôsledkom takejto nesystémovosti a nekomplexnosti je aj tento opakovaný a kozmeticky upravený návrh zákona vraj o "študentských pôžičkách". Nuž a tak naďalej v neprajnom prostredí sa má formovať vzdelanosť, veda a výskum.
Nikto už nespochybňuje okrem niekoľkých pravoverných politikov, ktorí dnes trčia v modernom svete ako koly v plote, že súčasná situácia v školstve a vo vede nie je práve najideálnejšia, nie je dobrá. Na tomto stave sa podpísali vládne garnitúry, ktoré za najvyššiu prioritu svojich vládnych a vraj "verejných" snáh považovali predovšetkým netransparentnú privatizáciu. Naozaj prinášala, ale aj vynášala. Najmä od roku 1998 klesali celkové výdavky na vzdelanie, vedu a kultúru, a tak sme dnes prví v rebríčku 25 členských štátov EÚ, žiaľ, ale od konca. Súčasne stúpal enormne náš zahraničný dlh o ďalších 400 mld. k súčasnému závratnému číslu. Je pravda, že sčasti sa investovali do revitalizácie bánk, ale nie do vzdelania, vedy a výskumu. A predovšetkým z veľkej časti sa za dvoch vlád Mikuláša Dzurindu prejedli. Vážení, keď sme revitalizovali banky a chceli sme ich ponúknuť na trh a teraz chceme "ponúknuť na trh" vzdelanie, tak sme mali najprv revitalizovať dobrými miliardami naše vysoké školstvo. Za tento stav nesie najväčšiu zodpovednosť podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš, aj napriek tomu, že sa tvári ako svätý za dedinou.
Naďalej máme značne podfinancované školstvo, vedu a kultúru. Uvediem to na najnovšom príklade, ktorý sa výrazne dotýka vysokého školstva, a tým aj predkladaného návrhu zákona. Tu mám materiál z 24. februára 2005 z Eurostatu, ktorý hovorí, že priemerná miera rastu výdavkov na výskum a vývoj v rokoch 1998 až 2003 bola percentuálne taká, že sme na poslednom mieste z 25 štátov a dosiahla mínus 2,7 %. Pred nami je len Poľsko s mínus 1 %, keď ostatné všetky štáty boli plusové s výraznými 4 %, 6 %, 10 %, dokonca aj štáty, ktoré majú vstúpiť do Európskej únie, ju majú plusovú tak, že ju má Bulharsko 1,6 %, Rumunsko 3,6 % a Turecko 8 %. Už to hovorí o tom, že sme veľa zameškali, veľa sme v tejto oblasti neurobili. A teraz tuná zavádzame nejaký nový systém, ktorým by sme mali skvalitniť naše vysokoškolské vzdelávanie. A ja si myslím, že vysokoškolské vzdelávanie bez toho, že nebudú kvalitná veda a výskum na našich vysokých školách kvalitnejšie, výraznejšie, miliardami financované, nikdy nebude môcť byť to vysokoškolské vzdelanie kvalitné. Porovnám to takmer na rovnakom východiskovom príklade päťmiliónového Fínska a Slovenska. V roku 2003 bolo vo Fínsku z verejných zdrojov do vysokých škôl investovaných 1,7 % HDP, na Slovensku to v roku 2003 bolo 0,64 %, teraz, na tento rok je to 0,74 %. A týchto 1,7 % vo Fínsku bolo len zo štátnych zdrojov, z verejných výdavkov. A vidíte, vo Fínsku sa dosiahlo to, že dneska je Fínsko jedným z lídrov Európskej únie v oblasti ekonomiky, pretože práve vzdelanosť, predovšetkým veda a výskum rozpumpovali ekonomiku a priniesli Fínsku to, že Fínsko skutočne patrí k lídrom Európskej únie v oblasti hospodárskeho rastu. Vo Fínsku sa na štátnych, resp. verejných školách vysokých neplatí, samozrejme, platí sa tam na súkromných školách. A to, že sa v poslednom roku začala nevýrazne situácia meniť u nás k lepšiemu, je len dôsledkom obrovského tlaku parlamentu, poslancov koalície a opozície, najmä tých, ktorým budúcnosť Slovenska v Európe a vo svete nie je ľahostajná, skutočne leží na srdci.
Podpredseda vlády, svedčia o tom publikované východiská rozpočtovaných verejných financií na roky 2005 až 2007 pre rezort školstva, bol k zmene doslova dokopaný. O tom, že súčasný prístup k rozpracovaniu Lisabonskej stratégie pripomína viac potemkinovskú dedinu, svedčia aj vyjadrenia Martina Bruncka, hlavného ekonomického poradcu ministra financií v denníku Pravda. Citujem: "Revolúcia v školstve? Až po voľbách." Rozsiahlejšie zmeny v školstve smerujúce ku kvalite výraznejšieho zastúpenia vedy a výskumu vo vzdelávacom procese ani tento návrh zákona neprináša, leda ak do vysychajúcich peňaženiek občanov Slovenskej republiky. Neviem, čím nás pulzujúca dielňa niektorých úžasných a nepochopiteľných nápadov ministerstva financií tohto roku prekvapí. Avšak veľké prekvapenie sa konať zrejme nebude, o čom svedčí vyhlásenie podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, že do vzdelania, vedy a výskumu pôjdu zvýšené zdroje len zo súkromného sektora, ako aj zo zdrojov Európskej únie. To povedal na konferencii Minerva, je to zachytené, neklamem, takto sa tam vyjadril. To znamená, zrejme asi z verejných zdrojov výrazné zvýšenie prostriedkov do tejto oblasti u nás nebude. V prvom prípade to bude asi ťažko, pretože súkromný sektor sa u nás na Slovensku len pomaly z prítomného legislatívneho chaosu spamätáva, česť niektorým výnimkám vo vzťahu k školstvu a k vede a výskumu, ako je napr. Matador Púchov, U. S. Steel, alebo Volkswagen.
Som presvedčený o tom, že žiaduce, niekedy aj sľubované prerozdelenie zdrojov verejných výdavkov s prioritou financovania školstva, vedy a kultúry sa vo volebnom roku uskutoční, ale len v predvolebnom harašení, a po voľbách, ak zostane pri moci pravica, sa všetko sľubované zruší, podobne ako to bolo koncom roku 2002. Opäť sa začne kvázi reformovať, upravovať a meniť, vždy s dopadom na peňaženky občanov. V tomto prípade, ak schválime tento návrh zákona o čiastočnom spoplatnení vysokého školstva, budú výdavky rodičov a študentov ešte vyššie. Každoročne budú nielen inflačne narastať, keď pravica si iste dovolí napočítaný koeficient vo vzťahu ku školnému ešte zvýšiť.
My takýto nesystémový krok a ešte zle načasovaný krok, podčiarkujem, odmietame a nebudeme podporovať. Strategicky uvažujúci politici pripomínajú, že prechod na tzv. poznatkovú ekonomiku, hovorím o znalostnej spoločnosti, je, opakujem, predpokladom, a nie dôsledkom prosperity hospodárstva, teda je predpokladom, a nie dôsledkom prosperity hospodárstva. Školstvo nikdy nepresahuje, ale vždy vytvára možnosti hospodárstva verejných financií. To je výzva 21. storočia. My nemôžeme v tejto oblasti rozmýšľať, ako by sme boli v druhej polovici 20. storočia. Výdavky do školstva, vedy a výskumu nie sú bežné výdavky, ale investície, naviac, v dnešnej dobe investície strategické. Týka sa to aj tohto návrhu zákona, pri ktorom pán minister školstva hovorí, že spoplatnenie vysokého školstva je krok nielen ekonomicky, ale aj spoločensky nevyhnutný, že reforma nie je výlučne o spoplatnení štúdia, citujem z Hospodárskych novín z 1. februára 2005: "Spoplatnenie je len bodkou na konci vety reformy vysokých škôl." Navrhované aj školské reformy sú nedotknuteľné a nemenné, myslenie strnulé, bez dynamiky a zahľadené do seba. Nemennosť a často až zadubenosť je z času na čas ozdobená frázami, s proklamovaním akejsi modernosti v takomto mocenskom uvažovaní. A pri takýchto nadiktovaných návrhoch zákonov na ministerstve financií som viac a viac skeptickejší, že sa Lisabonská stratégia môže aplikovať aj u nás na Slovensku, ak na čele ministerstva financií bude naďalej stáť Ivan Mikloš.
Zásadná zmena môže nastať vtedy, keď budeme nielen hovoriť, ale aj konať v prospech vzdelávania, vedy a kultúry a odmietneme už doslovne spráchnivelo uvažovať o podpore týchto fenoménov ako o nákladových, podčiarkujem, nákladových položkách, naopak, keď budeme ich chápať ako významné strategické investície. Vtedy, ak tak začneme aj konať, konkrétne v návrhu rozpočtu, skutočne pochopíme, že vzdelanie vrátane kultúry, ale aj veda, výskum a informačné technológie sú najlepším akcelerátorom ekonomiky, samozrejme, v dopade aj na sociálny a kultúrny rozvoj. Až vtedy bude stratégia budovania znalostnej spoločnosti akceptovateľná i reálna, ale aj únosná. Bude prinášať dlhodobo výsledky, zmení našu spoločnosť, ekonomickú, ale, samozrejme, aj sociálnu situáciu. Až vtedy budeme môcť rozumne uvažovať o čiastočnom či symbolickom spoplatnení aj nášho vysokého školstva, keď budeme do dobre vybavenej školy prispievať na kvalitu, ktorá bude obsahovať vzdelávanie predovšetkým vo vedeckovýskumnom prostredí so zodpovedajúcou prípravou do praxe.
Kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, kým v prvej polovici minulého storočia bolo strategickým ministerstvom ministerstvo obrany, resp. vojny, v druhej polovici minulého storočia takýmto bolo ministerstvo financií a hospodárstva pre obdobie industriálnej spoločnosti, tak v 21. storočí takýmto strategickým ministerstvom sa musí stať ministerstvo, resp. rezorty školstva, vedy a informatiky. Ak to naozaj u nás na Slovensku vážne myslíme s formovaním znalostnej, poznatkovej a učiacej sa spoločnosti, tak to uskutočnime čo najrýchlejšie a najskôr.
Vážený pán minister, vraví sa, že ak chceme byť pre druhých príkladom, nesmieme sa od nich vzďaľovať, resp. vzdialiť. A vy ste sa, pán minister, veľmi vzdialili od každodenných problémov občanov našej spoločnosti, často aj učiteľov, školských zamestnancov, žiakov a študentov a ich rodičov.
Po prvé. To, že návrhom zákona sa usilujete zvýšiť a rozšíriť sociálne štipendiá študentov, je správne, to treba oceniť. Avšak to zvýšenie tu už malo byť v terajšej sociálnej situácii mnohých študentov z terajších v priemere v roku 2003 na jedného študenta 2 000 na najviac 4 580 Sk a to je do bydliska do 30 km a naviac od 30 km 6 870 Sk na maximá. Ale uvedomte si, že za päť rokov alebo za šesť rokov sa sociálne štipendiá zásadne na Slovensku nezvyšovali. Zvýšili sa, pamätám si, v roku 1998. Prišli za mnou študenti a potom pod tlakom pán minister Ftáčnik zriadil štipendiá len, hovorím, okolo 1 200 korún v tom období. Potom sa zvýšili na terajšiu výšku, mierne zvýšenie. Ale zásadné zvýšenie, keby sme mali akceptovať terajšiu situáciu, táto výška sociálnych štipendií v terajšej situácii už by bola prijateľná, hovorím, v terajšej situácii, nie na základe školného. Pravda je však taká, že už dnes sociálne štipendiá nepokrývajú výdavky na vysokoškolské štúdium pre deti z nemajetných rodín, kde sa mesačné náklady bez čiastočného spoplatnenia pohybujú od 5 000 až do 7 000 korún, podľa charakteru vysokej školy, fakulty, študijného programu a podobne. Najmä v roku 2004 išli ceny služieb, kníh a skrípt, stravy a bývania hore, a to v dôsledku 19-percentnej DPH. Napokon, podľa Štatistického úradu za minulý rok, čo som si preštudoval, najvýraznejšie vzrástli tovary a ceny v odboroch vzdelávania, o 33,7 %. A po zavedení tzv. školného budú náklady ešte vyššie, ku ktorým treba pripočítať platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, o tom sa tu už prestalo hovoriť, za študenta v priebehu štúdia, resp. jeho zadlženie po skončení vysokej školy. Následne vzrastú ceny internátov, pretože čiastka 0,5 mld. korún rozpočtovaná na štátnu sanáciu lôžok študentov sa presunie do sociálnych štipendií, 400 mil. plus 500 mil. pre študentské domovy. Má sa vytvoriť fond okolo 900 mil. Sk na sociálne štipendiá. Kým teraz sa v peňaženkách študentov, resp. rodičov mesačné štúdium pohybuje v spomínanom rozpätí 5 000 až 7 000 korún, po tzv. spoplatnení, náraste cien za internáty vrátane každoročného platenia odvodov, keď to zaratávame, je to v rozpätí 7 000 až 9 000 korún. Samozrejme, závisí to od charakteru školy. Najnovšie výsledky prieskumu hovoria, že výdavky na štúdium v rodinnom rozpočte predstavujú veľmi veľkú a značnú záťaž až pre 77 % vysokoškolských študentov a nie veľkú záťaž či neovplyvňujú rozpočet rodiny len u 23 % študentov. A to sú výsledky prieskumu pred spoplatnením a prípadným platením odvodov z minulého roku i zvýšením cien internátov, resp. bývania v skupine podnájmu: v podnájme v súkromí. Z tohto jednoznačne vyplýva, že poskytnutie sociálnych štipendií pre okolo 30 % oprávnených žiadateľov nepokryje náklady u značnej časti detí zo strednej vrstvy, ktorá už bola najviac poškodená pri zavedení rovnej dane fyzických osôb v roku 2004.
Po druhé. Pán minister, odmietate pochopiť, že študent sa týmto systémom veľmi zadlží už tým, že na pôžičku, resp. školné mu budú každoročne nabiehať nemalé úroky, hovorí sa o 5 %. A o 6,5 % sa hovorí, keď nebude mať ručiteľa. Čiže hovorí sa, zatiaľ to nie je presne definované, ročné úroky by mali nabiehať za túto pôžičku študentovi, pokiaľ sa, samozrejme, rozhodne pôžičku splácať po skončení školy, pokiaľ si nebude každoročne pýtať ten odklad. To znamená, že takýto absolvent po ukončení napr. päťročného magisterského štúdia bude mať priemerný dlh za vysokú školu vrátane úrokov okolo 75 000 až 80 000 Sk, a to nerátam dlh za odvody, to sú odvody tie sociálne, ktoré vychádzajú okolo 120 000 Sk. Takže do aktívneho života, pracovného života vstupuje s dlhom okolo do 200 000 Sk bez bytu a prevažne s mizerným platom až na výnimku vo finančnom sektore, v oblasti právnych služieb a informačných technológií, pričom absolventi strednej školy po nástupe do pracovnej pozície napr. v súkromnom sektore sa za päť rokov nezadlžia, majú slušný plat, ktorý sa im primerane zvyšuje. Je vždy vyšší ako plat nastupujúceho učiteľa, vedca, pracovníka v kultúre a tak ďalej a tak ďalej. Odcitujem vám list absolventa vysokej školy, ktorý dokonale vystihol svoje nové postavenie zamestnanca, keď ešte nemusí splácať dlh za školné a odvody, s nástupným podpriemerným platom, t. j. podpriemerným platom v našej spoločnosti, ktorý za minulý rok činil 15 825 Sk. Cíti sa, čo sa týka ekonomickej samostatnosti, horšie ako nevoľník z tereziánskeho obdobia a jeho postavenie sa začína približovať černochovi z otrokárskeho amerického Juhu. Ja citujem z toho listu, kde sa uvádza rok 1850. Z toho že, čo zarobí, ide prevažná časť inému a za to "dostáva" strechu nad hlavou, základnú lekársku starostlivosť a nástroje na svoju prácu. Ešte raz citujem: "Preto vidím školné ako ďalší spôsob žmýkania strednej vrstvy, ktorá už je aj tak dosť žmýkaná na úkor hornej vrstvy, vyvolených zbohatlíkov a nižšej vrstvy, príjemcov štátneho prerozdeľovania. Už dnes je pre mladého absolventa vysokej školy zväčša finančne obtiažne si založiť rodinu." Som presvedčený, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, že ešte nie je zrelá doba, aby sme v čase dopadov všetkých doterajších reforiem, ktoré ešte nemajú ani konkrétnejšie dopady na väčšinu našich občanov, zaťažili peňaženky občanov školným za vysokoškolské štúdium svojich detí.
Po tretie. Považujem za prinajmenej zvláštne, ak niektorí predstavitelia vládnej koalície hovoria a ak aj vy, pán minister, hovoríte, že je neprípustné, aby sa na vysokoškolské štúdium skladali aj občania, resp. rodiny, ktoré neposlali svoje deti študovať na vysokú školu. To je pomýlené uvažovanie na prahu 21. storočia, uvažovanie, ktoré som často počul ako výčitku v prednovembrovom režime: "Študoval si za peniaze robotníckej triedy a družstevných roľníkov, ktorí túto možnosť tebe, príslušníkovi socialistickej inteligencie vytvorili." Ale sami študovať nemohli. Zaplať pánboh, aspoň vytvorili na to podmienky. Vážení, je to také ťažké pochopiť, že tým, že sme solidárni, tak ako upozornil v rozhovore pre nedávne číslo Europortu na Slovensku nemilovaný George Soros, vytvárame ďalšie možnosti pre spoluprácu a spolupatričnosť pre demokratickejšiu otvorenú spoločnosť? Je ťažké pochopiť, že umožnením štúdia, jeho nepriamou podporou prostredníctvom verejných zdrojov v službách, ktoré sú vo všeobecnom, resp. verejnom záujme, vytvárame podmienky pre vysokokvalifikovanú pracovnú silu, ktorá pritiahne aj vysokosofistikovaný zahraničný kapitál, nielen rôzne plechárne a ktorá vytvorí malé i stredné firmy s vyššou pridanou hodnotou, aj ako zárodkom moderných technológií, ktoré teraz hýbu svetom? Vyššia zamestnanosť, vyššie príjmy do štátneho rozpočtu budú prospešné pre všetkých, terajších nezamestnaných, z veľkej časti už vtedy zamestnaných, aj vďaka tomu, že dovolili peniaze dať na vysokoškolské štúdiá, do vysokých škôl, terajších pracovníkov s nižšími príjmami, v tom období už s vyššími príjmami, dôchodcov s vyššími dôchodkami, s kvalitnejšou a prístupnou dopravou, potravinovým trhom, sociálnou, zdravotníckou, vzdelanostnou, vedeckou a kultúrnou infraštruktúrou? Opakujem, vzdelanosť, školstvo, veda a výskum nikdy nepresahujú možnosti rozpočtu, ale ako strategické investície vytvárajú ďalšie možnosti rozvoja hospodárstva a nárastu verejných financií.
Po štvrté. Pôžičkový fond pre študentov a Študentský pôžičkový fond, ako som už povedal, k tomu návrh zákona Ministerstvo školstva Slovenskej republiky nepripravilo, lebo najmä táto časť návrhu zákona sa tvorila na ministerstve financií a ministerstve práce a sociálnych vecí, z ktorého terajší štátny tajomník pán Beblavý ho zadal Inštitútu pre dobre či spravodlivo spravovanú spoločnosť, ktorý viedol pred nástupom do verejnej funkcie. V predchádzajúcom návrhu sa počítalo so zoštátnením neštátneho a dobre pracujúceho a prosperujúceho Študentského pôžičkového fondu. Dnes sa návrhom tohto zákona pripravuje jeho postupná likvidácia. Ako? Veľmi jednoducho. Zo zákona sa zruší klauzula, že požiadavky môže predkladať len študent do istého priemeru známok v školskom roku. Uloží sa ďalšia podmienka, doteraz tam bol istý priemer, teraz sa môžu prijímať všetky požiadavky, teda nebude sa pozerať na priemer. Uloží sa ďalšia podmienka, že z pôžičky Študentského pôžičkového fondu študenti nemôžu platiť školné, ale len bežné výdavky na vysokoškolské štúdium. Týmto sa vytvorí veľký záujem o tento fond, najmä administráciu, keďže Študentský pôžičkový fond poskytoval výhodné neúročené pôžičky počas štúdia a po skončení len s trojpercentným ročným úrokom. A, prirodzene, takto tento fond nebude môcť potom poskytovať takto výhodné pôžičky, lebo ekonomicky nebude na to sebestačný a, samozrejme, viac-menej v tejto oblasti môže skrachovať. A čo bude nového okolo tohto štátneho fondu pre študentov pri ministerstve školstva? Zo spleti paragrafov sa dá vyčítať, že bude len na školné, to je jasné, teda budú len cirkulovať financie medzi ministerstvom a konkrétnou školou. Študent len podá na svojej príslušnej škole žiadosť a o peniazoch, za ktoré bude splácať dlh, nebude môcť vôbec zase opätovne rozhodovať. Táto pôžička však už bude úročená počas štúdia v tých výškach, o ktorých som tuná hovoril, podľa toho, či bude mať alebo nebude mať študent ručiteľa. V súčasnosti značná časť študentov si na rok preruší štúdium, aby mohla ísť do zahraničia, najmä kvôli zdokonaleniu sa v cudzom jazyku, ale ročné úročenie bude naďalej nabiehať. Vybranie pôžičky je vysoko nákladné. Peniaze zo štátneho rozpočtu pôjdu do tohto fondu na mimorozpočtový účet ministerstva školstva. Pre tento fond sa počíta v najbližších rokoch čiastka, pán minister, neviem, či som presne počul alebo dobre zachytil, že to v tom horizonte v istých rokoch bude znamenať, okolo 5 mld. Sk, pričom pán minister priznal, že okolo 20 % dlhov, ak by som sa mýlil, tak sa ospravedlňujem, môže byť aj nevymožiteľných, to znamená, v tomto prípade aj okolo 1 mld. môže ísť, slovom, do luftu. Myslím si, že tieto peniaze, ak by sme zaviedli skutočne kvalitný systém na konkrétne projekty a rozvojové projekty vysokých škôl, by ďaleko viacej priniesli a rýchlejšie rozhýbali naše vysoké školy v oblasti rozvoja, vedy a výskumu a pomohli vytvárať to kvalitné prostredie na vysokých školách, ktoré si naši študenti predovšetkým zaslúžia.
Po piate. Spoplatnenie štúdia a ďalšie narastajúce náklady na vysokoškolské štúdium nútia našich študentov pracovať, a nie študovať. A prekvapuje náročnosť štúdia na mnohých fakultách, ak si to študenti pod ekonomickým tlakom môžu dovoliť. Všetka česť lekárskym fakultám, kde sa to pre náročnosť štúdia a pravidelnú prax absolútne nedá v akademickom roku uskutočniť. Na iných fakultách to je. Ale ja si myslím, že študent študuje preto, aby študoval a využíval pre to všetok svoj čas, ale nie aby pracoval. A pokiaľ bude pracovať a získavať finančné prostriedky, inak využije ten svoj voľný čas, ktorý má, povedzme, medzi semestrami, resp. jednotlivými ročníkmi.
Po šieste. Som doslovne šokovaný návrhom na spoplatnenie tretieho stupňa štúdia, doktorandského štúdia, keď každému je zrejmé, že máme málo doktorandov, že ďalšie trojročné či štvorročné zadlženie cez školné ešte viac zníži atraktívnosť vedeckej výchovy, a to pri verbálnom plnení podmienok Lisabonskej stratégie. Divím sa tomu, že takýto návrh prešiel do zákona.
Po siedme. Prekvapuje ma aj návrh na zrovnoprávnenie financovania verejných a súkromných vysokých škôl, čo je v Európe unikát. Pri nedostatku zdrojov sa ešte viac verejné prostriedky ďalším prerozdelením znížia pre jednotlivé školy, a preto sa ani nemôžeme diviť, že Akreditačná komisia vlády nemá ani cieľ, ale ani nejako nechce veľmi, aby boli ďalšie súkromné školy akreditované. Súčasne pokračuje personálne rozkrádanie v chaotickom prostredí našich vysokých škôl. Spoplatnením z verejných vysokých škôl vznikajú, ja to nazývam, polosúkromné vysoké školy a štátnymi príspevkami do súkromných vysokých škôl nám vznikajú poloverejné vysoké školy. V skutočných demokraciách vznikali súkromné školy, aby odľahčili štátnemu rozpočtu a vytvorili od štátu nezávislú konkurenciu štátnym školám. U nás sa to deje úplne, úplne naopak.
Záver. Naša politická strana Smer principiálne odmieta čiastočné spoplatnenie denného vysokoškolského štúdia. Tento zámer vlády je namierený najmä proti mladým ľuďom, ktorí pochádzajú z rodín s nízkymi príjmami a najmä strednými príjmami, hovorím, najmä strednými príjmami, aj z mojich regiónov. A bol by to ďalší tvrdý dopad pre väčšinu obyvateľstva a ich deti, ktoré už dnes majú ťažkosti finančne zvládnuť štúdium na vysokej škole. Preto Smer v prípade schválenia čiastočného spoplatnenia, ak bude mať po voľbách tu možnosť, opakujem to znovu, zruší platenie za dennú formu vysokoškolského štúdia bakalárskeho, magisterského a doktorandského. A viete veľmi dobre, že touto cestou idú aj sociálni demokrati v Rakúsku s pánom Gusenbauerom do volieb, že zrušia takisto spoplatnenie vysokoškolského štúdia v Rakúsku. Smer odmieta chápať vzdelanie ako tovar, vysokú školu ako fabriku a študenta ako zákazníka a nositeľa finančných zdrojov pre vysokú školu. Dostupnosť vzdelania je služba vo verejnom záujme a jeho skvalitňovanie a rozširovanie nesmie byť brzdené ďalším zvyšovaním nákladov pre študentov zavedením školného a platením odvodov do Sociálnej poisťovne.
Spomínaný návrh zákona Smer odmieta nielen z dôvodu zachovania rovnosti príležitostí, ale aj preto, lebo nerieši zásadné problémy nášho vysokého školstva, ktorými sú - a to tu musím podčiarknuť, lebo to sa neurobilo doteraz, tu sa hovorí, že sa reforma skončila, reforma by sa mala začať a začať sa robiť poriadne - obsahová štruktúra a prestavba siete vysokých škôl, výraznejší prienik vedy a výskumu na naše vysoké školy, dokončenie akreditačného procesu a začatie evaluačného procesu našich vysokých škôl, ktorý sa pripravuje, výraznejšie dofinancovanie vysokého školstva z verejných zdrojov v duchu Lisabonskej stratégie a najmenej do výšky 1 % HDP už v roku 2006, teda o 4 mld. korún na budúci rok. Neobsahuje, samozrejme, ani legislatívne zmeny, ktoré by vytvorili podmienky na zatraktívnenie financovania z neverejných zdrojov.
Z toho dôvodu a z uvedených predložených a vyargumentovaných dôvodov predkladám v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. procedurálny návrh, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona. V prípade, že procedurálny návrh neprejde, poslanci za politickú stranu Smer - Sociálna demokracia nebudú hlasovať za jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem vám za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Jarjabek, pani poslankyňa Bollová, pán poslanec Mečiar. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: No ja len v nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Čaplovič, by som chcel znovu povedať a zároveň pripomenúť, ako je dôležité čítať a hlavne hodnotiť programy jednotlivých strán, či už pred voľbami alebo počas volebného obdobia. Táto koalícia nič nerobí iného, len to, k čomu sa pred voľbami zaviazala. A zrazu sa všetci čudujeme. Zrazu sa všetci čudujeme tomu, že niekto tuná predkladá reformu školstva, tak ako ju predkladá, čudujeme sa tomu, že prešli mnohé iné reformy. A opäť sme si toto všetko mohli prečítať pred voľbami. Ja dúfam, že po nasledujúcich voľbách už sa bude čoraz menej a menej ľudí čudovať. A týka sa to presne takisto školstva, ako aj kultúry. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som doplniť pána Čaploviča v tej myšlienke, keď hovoril, že pánovi ministrovi sa dá vytknúť, že sa vyslovil, aby rodičia tých, ktorých deti neštudujú, nemuseli prispievať na vzdelanie. Myslím si, že toto je názor absolútne scestný, pretože táto vláda, pán poslanec Jarjabek, má jednu z priorít vzdelanie. A netreba nikoho tu hádam presviedčať, že ak nebude vzdelania, tak všetci môžeme rozmýšľať o niečom úplne inom, len nie o pokroku. V súvislosti s týmto chcela by som sa spýtať, ako je možné, že nikto sa nezamýšľa nahlas nad tým, že všetci občania... (Ruch v sále.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prepáčte. Páni poslanci Číž, Madej, dajte pokoj a priestor na vystupovanie v tomto parlamente alebo potom opustite sálu radšej na chvíľu.
D. Bollová, poslankyňa: Ani ma nie je vidieť a to ma mrzí. Tak musím sa vrátiť k tomu. Čudujem sa, že vôbec nikoho nemrzí, že všetci občania, veriaci, neveriaci, prispievajú na jestvovanie činnosti cirkvi. To je v poriadku. Ja napr. to odmietam. Ale čo mám robiť? Z mojich daní sa cirkev platí takisto. A úlohu cirkvi v tejto spoločnosti nepovažujem za takú rigoróznu, ako je úloha vzdelania.
A ešte maličká poznámka. Študenti sa stali nielen tovarom, študenti sú akýmsi produktom, resp. objektom na zarábanie. Pán minister, osobné karty študentov a otváranie osobných účtov, to čo sú za kšefty, ktoré budú platiť z tých pôžičiek? Ďakujem. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Mečiar.
V. Mečiar, poslanec: Študentský pôžičkový fond bol založený ako študentský samosprávny fond zo zdrojov Fondu národného majetku na zníženie sociálneho prahu pre všeobecnú a verejnú dostupnosť vzdelania. Tento samosprávny fond meníte na štátny fond, ktorý zálohuje štát pri nákladoch na vzdelanie štátnych organizácií, ktorými sú vedecké školy a výskumné ústavy. Meníte jeho funkcie všetky, ktoré mal. Takúto aplikáciu a spôsob nemožno prijať.
Ďalej, pán minister, keď sa dobre číta návrh zákona, tak tam hovoríte, že kto určuje školné, ale nestanovujete, čo toto školné sa do toho započíta? Sú to všetky chyby, neproduktívne náklady, pobabrané investície, zlé riadenie, chyby v systémoch. To všetko je školné?
Ďalej tam, kde hovoríte, čo všetko do školného bude patriť, tak sa zaťažuje nielen študent, ale aj ten, kto má mať magisterské štúdium, takisto školným, čím znižujete hranicu dostupnosti, lebo to vekové obdobie, márna sláva, je obdobie nielen začleňovania do pracovného, ale aj do rodinného a ostatného životného prostredia a sťažujete ho, ale hovoríte tam aj o tom, že možno tie náklady zvýšiť až o 300 %. Prosím vás, B. M. G. INVEST a HORIZONT sľubovali 30-percentný nárast. Vy tu dávate šancu až 300 %. Nedopadnete s vašou reformou horšie ako B. M. G. INVEST a HORIZONT? Nepodvediete zase kopu ľudí, ktorí na to budú platiť celý život?
A jednu vetu od Zbigniewa Brzezinského: "Kde je vzdelanosť, tam je budúci spoločenský pokrok. Ak ubijete vzdelanosť, ubíjate pokrok v tomto štáte." (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Teraz za klub poslancov Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko vystúpi poslankyňa Mušková, pripraví sa za klub poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie pani poslankyňa Majdová.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vážení hostia, dovoľte, aby som, skôr než začnem sa venovať samotnému problému spoplatnenia vysokoškolského štúdia, upozornila na chaos, ktorý vzniká v legislatíve pri schvaľovaní zákonov vďaka zlej komunikácii medzi ministerstvami, priamo vo vnútri ministerstiev, ale aj samotnej vládnej koalícii. Tento návrh zákona je totiž ukážkový príklad. V časti o odmeňovaní pedagógov predložený návrh zákona, ten, ktorý tu teraz preberáme, nepriamo novelizuje zákon č. 553/2002 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorý bol priamo novelizovaný na tejto schôdzi. Tiež na túto istú schôdzu poslanci vládnej koalície predložili návrh novely zákona, o ktorom teraz rokujeme a ktorý predložila ich vládna koalícia. Prepáčte mi, prosím, za tento úvod, ktorý jasne hovorí, že čosi nie je v poriadku v štáte slovenskom.
Priam šokujúco na mňa zapôsobila informácia štátneho tajomníka ministerstva školstva pána Tótha z nedeľnej relácie TA3, že ako štátny tajomník nemôže prostredníctvom gremiálnych porád pripomienkovať návrhy zákonov predkladané pánom ministrom školstva na rokovaní vlády. Priznám sa, že za roky, počas ktorých som poslankyňou tohto parlamentu, som podobnú situáciu nezaznamenala. Pýtam sa, či koaličná vláda, resp. koaličné ministerstvá sú funkčné, či pán minister dôveruje svojmu tajomníkovi, prečo sa nekonajú gremiálne porady ministra a podobne. Zákon o študentských pôžičkách je v súčasnosti veľmi diskutovaným zákonom, v školskej terminológii s niekoľkými reparátmi a máme ho schváliť v situácii, keď kooperácia medzi ministerstvom školstva a jeho štátnym tajomníkom je nulová.
Vážení kolegovia, často sa stretávame s vyjadrením pána ministra v médiách, že od schválenia dnes prerokovaného návrhu zákona o študentských pôžičkách závisí reforma vysokého školstva na Slovensku. Vážený pán minister, som rada, že som dnes prvýkrát počula od vás, že reforma vysokého školstva začala už skôr, a to prijatím zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách. Ďalšie novelizácie tohto zákona vykonané v rokoch 1994 až 1998 znamenali reformu, ktorá nemá obdobu v histórii slovenského vysokého školstva. Nedá mi nespomenúť ani materiál schválený v tejto Národnej rady, ktorým je Koncepcia ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie. Tento dokument sa stal východiskom pre legislatívnu reformu vysokého školstva. Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách integroval celú vysokoškolskú legislatívu do jedného celku a v konečnom dôsledku dosiahol rozsah 114 paragrafov a zásadným spôsobom reformoval slovenské vysoké školstvo na niekoľkých úrovniach. Zákon č. 131/2002 Z. z. je vysokoreformný a môže byť vzorom aj krajinám s vyspelejšou demokraciou, než je naša. Rozprávky o reforme založenej na čiastočnom spoplatnení vysokoškolského štúdia sú preto zavádzajúce a predložený návrh o študentských pôžičkách je o pochybnom plnení programového vyhlásenia vlády.
Mnohokrát opozícia z tohto miesta upozorňovala, že tak vysoké školstvo, ako aj regionálne školstvo je dlhodobo podfinancované. Stav reálnych racionalizačných opatrení na vysokých školách môže nastať a prinášať adekvátne ovocie až po razantnejšom vykrytí miliardových dlhov, ktoré sú tu dlhodobo a ktoré vláda nerieši.
Na nedostatočné financovanie školstva vládu upozornila i Európska únia, ktorá konštatovala, ako tu už bolo dokumentované, že vo financovaní školstva a vedy sme zo všetkých krajín a často aj tých, ktoré nie sú v Európskej únii, na poslednom mieste. Vie to aj pán minister školstva, vie to aj pán predseda nášho výboru, viete to aj vy, vážení kolegovia. A predsa zdá sa, že niektorí chcete podporiť, čo ma veľmi prekvapuje, tento nešťastný, zlý návrh. Tento návrh zákona totiž iba zahmlí skutočnú situáciu v školstve, ktoré potrebuje nie financie od chudobných študentov, od strednej vrstvy, od tých najchudobnejších, ale od štátu.
Dovoľte upriamiť vašu pozornosť na zopár argumentov, ktoré výrečne hovoria o nesprávnej a mylnej koncepcii tohto návrhu, ktorý by po prípadnom prijatí zabrzdil skutočnú reformu školstva, ktorá, ako bolo povedané, má nasledovať, systémovú.
Pán minister, štát v skutočnosti neplní záväzky programového vyhlásenia týmto návrhom, pretože v dostatočnej miere nenavyšuje prostriedky zo štátneho rozpočtu na vysoké školy. Nikde sa nepíše, že finančné prostriedky pre vysoké školy v objeme 1,33 % z HDP nemôžu byť kompletne pokryté z verejných zdrojov, a zrazu sa pán minister vyhovára, že 0,33 % majú byť pokryté zo súkromných zdrojov, lebo je to tak v krajinách OECD. Programové vyhlásenie vlády však tieto zdroje nešpecifikuje a v krajinách OECD sú vytvorené podmienky pre investovanie do vzdelania na rozdiel od Slovenskej republiky. Pán predseda Ľudovej strany - HZDS Mečiar to povedal. Je to o donoroch. Povedzte mi, pán minister, v ktorej krajine OECD chcú takýmto spôsobom zdierajú práve tých chudobných. Mám informácie napr. z Anglicka: "Naše študentky, pokiaľ preukážu, že príjem v ich rodinách je nízky, nielenže neplatia, nemusia si brať pôžičky, ale dostávajú štipendiá."
Spájanie sociálneho štipendia s poplatkom je demagógiou, pretože už dnes, pán minister školstva, ste mohli navýšiť sociálne štipendiá pomocou vyhlášky. Vy viete, aký je stav. Viete, ako ťažko študujú dnes študenti. A založiť teda im takéto bremeno pôžičky a na základe toho im dať nejakú kosť sociálnych štipendií, to je neférové.
Viete, hovoríte, že kde sa majú zobrať peniaze. Musím povedať, že pre solventných investorov sa, bohužiaľ, nájdu vždy. Štipendiá bude síce možno dostávať 30 % študentov, ale iba úzka skupina ich bude získavať v najvyššej možnej výške, pretože priemerné štipendium sa má pohybovať vo výške 3 000 Sk. Peniaze na tieto štipendiá sa použijú z doterajších dotácií na internáty, čo chcete, samozrejme, zobrať, čo zvýši cenu za internátne lôžko v priemere o 1 100 korún. Ak k tomu prirátame zhruba poplatok 1 000 korún mesačne pri priemernom školnom, vyjde nám, že sociálne štipendiá budú absolútne nedostačujúce. Na dôvažok, štát prestáva študentom platiť sociálne odvody od 16 rokov života, čo znamená ďalší nárast životných nákladov do budúcnosti.
Výška sociálneho štipendia je určovaná príjmovým koeficientom, ktorý sa môže každoročne meniť ministerským opatrením, a teda študent nemá istotu, aké štipendium bude poberať počas celej dĺžky svojho štúdia. Príjmový koeficient návrh zákona definuje v hodnote od 0,25 po 1, pričom pri tom istom príjme spoločne posudzovaných osôb sa môže výška sociálneho štipendia pohybovať od 0 po 3 400 korún.
Z dôvodovej správy vplýva, že cieľom zákona je opatrením školného zvýšiť kvalitu na vysokých školách. Už dnes ale vieme na platenom externom štúdiu, ktoré je často platené, je oveľa nižšia kvalita štúdia. Teda z toho vyplýva, že vzťah medzi kvalitou a školným absolútne neexistuje, pán minister. Naviac, študenti nemajú nástroje na ovplyvňovanie kvality vzdelávania, pretože ich je v akademickom senáte len jedna tretina. Právo veta pri rozdeľovaní peňazí zo školného je alibizmus, pretože toto právo sa dá obísť prelievaním peňazí vo vnútri systému. Študenti nebudú môcť rozhodovať o týchto financiách. Zároveň treba povedať, že sú omnoho dôležitejšie záležitosti, na ktoré by mali mať študenti nárok vyvíjať tlak, ako sú napr. tvorba študijných programov, študijné poriadky, ale aj personálne otázky pri predlžovaní zmlúv učiteľov. Študenti nie sú členmi vedenia fakúlt, to znamená, že nemôžu kontrolovať transparentnosť výberových konaní a podieľať sa na výkonnej moci vysokých škôl.
Podľa dôvodovej správy navrhovaný zákon zvýšením platov mladých pedagógov vraj prispeje k omladeniu našich vysokých škôl. K tomu však dôjde ťažko bez toho, žeby sa zvýšil počet pracovných miest na školách, aj v súvislosti s prepúšťaním pedagogických a vedeckých pracovníkov, pričom je ohrozená najmä vrstva mladých pedagógov. Tomuto cieľu navyše nezodpovedá ani snaha spoplatniť doktorandské štúdium, pretože tento krok odradí ešte viac mladých ľudí od ďalšieho uplatnenia sa vo vedeckovýskumnej činnosti na univerzitách.
Vznik nového pôžičkového fondu si vyžiada každoročne 1,12 mld. Sk, pričom deklarovaný prínos pre vysoké školy zo školného bude ročne 1,2 mld. Sk. Peniaze zo školného neriešia finančnú situáciu na vysokých školách. Je to veľký omyl. Vysoká škola výtvarných umení potrebuje zhruba 80 mil. Sk ročne na svoju činnosť. Pri priemernom školnom 11 000 korún by sa tam vybralo zhruba 6 mil. Sk, z ktorých treba odrátať až 45 % na prospechové a motivačné štipendiá. Takže škole by ostalo reálne 3,9 mil., čo je oproti súčasnému rozpočtu zanedbateľné.
Ďalšie odčerpanie financií zo škôl vysokých, spôsobuje, a to treba tiež povedať, fiškálna decentralizácia, kde školy odrazu musia platiť dane oveľa vyššie za nehnuteľnosti. A s tým školy nerátali. Ak niekto z vlády povie, že je to vec samosprávy, pretože je to už v mestách, obciach, vláda mala vedieť, čo urobí zákon o fiškálnej decentralizácii a mala rátať so sanáciou tohto dlhu na vysokých školách alebo mala sa nejako legislatívne ináč riešiť decentralizácia fiškálna. Chcem povedať, že Univerzita Komenského vlani platila za budovy 360 000 Sk, v tomto roku je to už 9 mil. Bola tu otázka, kam pôjdu tie peniaze z tzv. študentských pôžičiek. Samozrejme, aj na takéto dlhy.
Bolo tu povedané mojím kolegom, že treba čítať predvolebné programy. Táto agenda, na ktorej veľmi trvá a o ktorej tak presvedčuje KDH, lebo je to program vlády, nebola agendou KDH vo volebných programoch pred voľbami roku 2002. Naopak, tam sa KDH zaviazalo, že nebude spoplatňovať vysokoškolské štúdium. Dokonca aj väčšina liberálnych politikov dnes uvádza, že spoplatnenie vysokých škôl je v poriadku len za podmienok, ak finančné požiadavky nebudú neprekonateľnou bariérou pre záujemcov chtivých štúdia z ekonomicky slabších rodín. Každý občan Slovenskej republiky preto by mal mať reálne uskutočniteľný nárok na vysokoškolské vzdelanie.
Predložený návrh novely zákona o vysokých školách rieši model zavádzania spoplatnenia štúdia vo všetkých jeho formách, pričom zavádza aj prvky retroaktivity, ktorá je v demokratickom práve prípustná len v prípadoch, keď je retroaktivita v prospech občana. Znižovanie životnej úrovne občanov a zadlžovanie občanov formou pôžičiek určite k prospechu občanov nepatrí. Vytváranie sociálnej siete pre časť najmenej solventných študentov, ako som dokumentovala, je minimálne a absolútne nedostačujúce.
Reagujúc na neustále zhoršovanie sociálnej situácie študentov vysokých škôl a navrhovanú reformu sociálneho systému na vysokých školách, ktorá má zaviesť školné a zrušiť dotácie na internáty, a musím tu použiť slová pána predsedu vlády, "musí byť každý súdny človek" proti vládou predloženému návrhu novely zákona o študentských pôžičkách.
Navrhované kroky spôsobia vážne finančné problémy predovšetkým študentom zo strednej vrstvy a v konečnom dôsledku budú viesť k zníženiu prístupu ku vzdelaniu a k odchodu mladých ľudí na zahraničné univerzity, samozrejme, najmä do Čiech, kde už dnes študuje do 10 000 študentov, a do Maďarska. Povedzme si, že dnes už na Karlovej univerzite každý druhý študent je Slovák. Je zaujímavé, že ministerstvo popiera alebo nechce veriť, že tento odliv študentov nastane. Ale ministerstvo samo ignoruje toto riziko s tým, že v tento odliv neverí. A je to popieranie trhového princípu vo vysokom školstve, ktoré je základným pilierom práve tohto predloženého návrhu zákona.
Treba ešte pripomenúť a priznať, že nebola vypracovaná a nezverejnila sa požadovaná aktuálna dopadová štúdia zmeny sociálneho systému na študentov vrátane zavedenia školného, ktorú žiadala Študentská rada vysokých škôl, a ktorú mnohokrát žiadala Národná rada. Bohužiaľ, vážení páni z vládnej koalície, ste to vždy odmietli.
Po podrobnom preštudovaní predlohy vládneho návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov Ľudová strana - HZDS nepodporí postúpenie tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Žiadame vládu Slovenskej republiky, aby sa vážne začala zaoberať dopadom ekonomických reštrikcií na obyvateľov Slovenska a pripravila seriózne opatrenia na ich zmiernenie a odstránenie.
Navrhujem nepokračovať v ďalšom prerokovaní návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento návrh zákona sa totiž nedá opraviť, nie je pravdivý, tak ako nie je pravdivý názov tohto zákona, pretože nie je to zákon o študentských pôžičkách, ale je to zákon o bohapustom zdieraní mladých ľudí, je to o poplatkoch za vysokoškolské štúdium. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)