V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Anton Danko a Gabriel Karlin. Na zahraničnej pracovnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o bode, ktorým je

Pozícia Slovenskej republiky k strednodobému hodnoteniu Lisabonskej stratégie pre jarné zasadnutie Európskej rady.

Materiál vlády ste dostali ako tlač 1077 a výsledky jeho prerokovania vo výboroch máte ako tlač 1077a.

Materiál uvedie podpredseda vlády Pál Csáky. Prosím ho, aby sa ujal slova.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, na zasadnutí Európskej rady v Lisabone v marci 2000 bol stanovený pre Úniu nový strategický cieľ pre ďalšie desaťročie vybudovať konkurencieschopnú a dynamickú ekonomiku, založenú na vedomostiach, s väčšou sociálnou súdržnosťou a s vyššou mierou zamestnanosti. Od roku 2000 sú venované tzv. jarné summity Európskej rady najmä hodnoteniu a rozvíjaniu Lisabonskej stratégie. Úloha Európskej komisie doteraz spočívala v analýze a monitoringu pokroku uplatňovania stratégie a v navrhovaní iniciatív na úrovni Únie, ktoré by mali viesť k dosiahnutiu stanovených cieľov. Komisia pripravuje každoročne jarnú správu, v ktorej sú okrem hodnotenia dosiahnutého pokroku naznačené priority na nadchádzajúce obdobie. Päť rokov od stanoveného cieľa je nutné skonštatovať, že Európska únia je vzdialená od vytýčeného cieľa. Vzhľadom na to Európska komisia začiatkom februára 2005 prehodnotila účinnosť doteraz používaných nástrojov a metód implementácie Lisabonskej stratégie a v rámci jej strednodobého hodnotenia navrhla lepšie zacielenie pre Lisabonskú stratégiu definované v troch kľúčových dokumentoch. Je to, po prvé, oznámenie jarnej Európskej rade, spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti, nový začiatok Lisabonskej stratégie, po druhé, prínos k rastu a pracovným miestam, nový integrovaný koordinačný cyklus hospodárstva a zamestnanosti v Európskej únii, po tretie, Lisabonský akčný program zahrnujúci Lisabonský program EÚ a odporúčané kroky pre členské štáty, ktoré by mali začleniť do svojich národných lisabonských plánov. Strednodobé hodnotenie Lisabonskej stratégie bude jedným zo štyroch hlavných bodov tohtoročného jarného summitu Európskej rady, ktorý sa bude konať na budúci týždeň 22. a 23. marca. Európska komisia vo svojom návrhu zavádza mechanizmus riadenia Lisabonskej stratégie, pričom ústredným motívom je vypracovanie národných akčných programov členských štátov na jeseň 2005 na obdobie 3 rokov a ich každodenné monitorovanie.

Vláda Slovenskej republiky 16. februára 2005 schválila stratégiu konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 s podtitulom Národná Lisabonská stratégia zohľadňujúca národné špecifiká krajiny pri napĺňaní strategických lisabonských cieľov. Určitým spôsobom tak Slovenská republika nároky Európskej komisie predbehla. Tento dokument je vnímaný ako hlavný strategický dokument Slovenskej republiky v tejto oblasti, ktorý bude predovšetkým určovať aj finálnu podobu Národného lisabonského plánu Slovenskej republiky, vypracovaného v roku 2005 na trojročné obdobie s presne definovanými cieľmi a konkrétnymi politikami vedúcimi k ich dosiahnutiu.

Ústredné body pozície Slovenskej republiky k navrhnutému strednodobému hodnoteniu. Slovenská republika víta proces oživenia Lisabonskej stratégie prezentovaný v jej strednodobom hodnotení a základné závery navrhované Európskou komisiou. Slovenská republika je presvedčená, že táto stratégia môže byť úspešná, iba ak sa bude podstatne viac sústreďovať na rast konkurencieschopnosti a zamestnanosti pri rešpektovaní zásad trvalo udržateľného rozvoja. Slovenská republika vyjadruje potešenie nad tým, že redefinovaná Lisabonská stratégia je postavená tak, že obsahuje väčšinu odporúčaní a názorov našej krajiny, ktoré boli reprezentované v pracovnej skupine Wima Koka v septembri 2004. Slovenská republika presadzuje flexibilnejší obsah v národných akčných programoch, ktoré by mala každá členská krajina vypracovať na jeseň 2005, vlastný každej členskej krajine. Navrhujeme ponechať na jednotlivých štátoch, aký bude obsah jednotlivých politických opatrení a krokov v národných akčných plánoch.

Jedna z najdôležitejších otázok pre Slovenskú republiku je otázka harmonizácie daní. Slovenská republika nepovažuje neexistenciu harmonizácie v oblasti dane z príjmov právnických osôb za dôležitú prekážku pri zvyšovaní konkurencieschopnosti Európskej únie, naopak, zastáva názor, že výsledkom čestnej daňovej súťaže môžu byť efektívnejšie daňové systémy. Slovenská republika má obavy, že výsledný harmonizovaný základ dane by bol zložitejší a užší ako súčasný základ dane, čím by sa zároveň znížila efektívnosť sadzby dane, ako aj príjmy do štátneho rozpočtu. Taktiež nesúhlasíme so zavedením spoločného základu dane pre právnické osoby v strednodobom horizonte.

Slovenská republika chce zdôrazniť potrebu kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy budúcich absolventov, kvantitatívna podpora pracovných miest nesmie ísť na jej úkor. Návrh novej generácie štrukturálnych fondov evokuje uprednostňovanie kvalitatívnej tvorby lokálnych pracovných miest pred pracovnými miestami s vyššou pridanou hodnotou. Sme toho názoru, že takémuto smerovaniu je potrebné sa vyhnúť.

Dámy a páni, dokument predkladám na základe poverenia vlády na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s ústavným zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 397/2004 Z. z. Teší ma, že na spoločnom rokovaní piatich výborov Národnej rady Slovenskej republiky poslanci koalície aj opozície sa vyjadrovali, že tento dokument a táto téma je témou národného konsenzu. Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím spoločného spravodajcu, predsedu výboru pre európske záležitosti, pána poslanca Tibora Mikuša, aby podal správu o výsledkoch prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.

T. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Pozície Slovenskej republiky k strednodobému hodnoteniu Lisabonskej stratégie pre jarné zasadnutie Európskej rady. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti ako gestorský výbor k Pozícii Slovenskej republiky k strednodobému hodnoteniu Lisabonskej stratégie podáva Národnej rade v súlade so zákonom Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady z 9. marca 2005 túto spoločnú správu.

Predseda Národnej rady uvedeným rozhodnutím pridelil Pozíciu Slovenskej republiky k strednodobému hodnoteniu Lisabonskej stratégie na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a výboru pre európske záležitosti. Zároveň určil výbor pre európske záležitosti za gestorský výbor.

Výbory rokovali o tejto pozícii v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady nasledovne.

Výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 565 zo dňa 14. 3. 2005, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 534 zo dňa 14. 3. 2005, výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 336 zo dňa 14. 3. 2005, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením č. 346 zo dňa 15. 3. 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením č. 69 zo dňa 14. 3. 2005 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia k Pozícii Slovenskej republiky k strednodobému hodnoteniu Lisabonskej stratégie pre jarné zasadnutie Európskej rady (tlač 1077) schváliť.

Na základe rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh uznesenia k predmetnému materiálu. V zmysle záverov z rokovania výborov a gestorského výboru odporúča gestorský výbor prijať návrh uznesenia, ktorý je v prílohe tejto spoločnej správy. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní Pozície Slovenskej republiky k strednodobému hodnoteniu Lisabonskej stratégie bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti č. 70 na 16. schôdzi konanej dňa 15. 3.

Prednesiem návrh uznesenia k Pozícii Slovenskej republiky k strednodobému hodnoteniu Lisabonskej stratégie pre jarné zasadnutie Európskej rady: "Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Pozíciu Slovenskej republiky k strednodobému hodnoteniu Lisabonskej stratégie pre jarné zasadnutie Európskej rady."

Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Kondrót, za klub strany Smer. Potom budú ústne prihlášky do rozpravy.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, ak hodnotíme materiál Lisabonská stratégia pre Slovensko, treba, samozrejme, oceniť, že takýto materiál vznikol a že sa rozbehla diskusia o dlhodobom strategickom smerovaní slovenskej ekonomiky a spoločnosti.

Chcel by som v tejto súvislosti upozorniť, že Smer už v roku 2000 vo svojom materiáli Hospodárska stratégia mal potrebu realizácie cieľov Lisabonskej stratégie zapracovanú ako súčasť nami navrhovanej stratégie. Strana Smer je tiež jedinou zo súčasných parlamentných strán, ktorá s realizáciou Lisabonskej stratégie v podmienkach Slovenska uvažovala už pri jej vzniku.

Súčasná vláda sa k tomuto záveru dopracovala až v čase, keď prebieha proces aktualizácie, resp. prepracovanie Lisabonskej stratégie tak, aby sa v nej deklarované ciele stali reálnejšie dosiahnuteľnými. Treba spomenúť, že do roku 2000 nebol spracovaný na Slovensku žiaden materiál strategického charakteru a dnes sa takéto materiály začali objavovať ako huby po daždi. Máme teda spracované alebo sú v štádiách rozpracovanosti nasledovné strategické materiály: Lisabonská stratégia pre Slovensko do roku 2010, Národohospodárska stratégia do roku 2013, Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja, Národná stratégia informatizácie, Stratégia rozvoja vedy a techniky do roku 2015, dve verzie Vízie rozvoja Slovenska do roku 2020, príp. ďalšie podobné dokumenty. V podstate ide o dokumenty jednotlivých rezortov, a to ministerstva financií, ministerstva hospodárstva, ministerstva životného prostredia, ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ministerstva školstva, ako i inštitúcií, ako sú IVO a Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied, pričom tieto rezortmi spracované materiály si nárokujú byť stratégiami celospoločenského významu, pričom to sotva niektorý spĺňa a dokonca si viaceré aj protirečia.

Treba spomenúť, že viaceré spomínané materiály sú verejnosti neprístupné, a to nielen občanom, ale ani odbornej verejnosti, hoci boli financované z peňazí daňových poplatníkov, chýba tiež participácia širokej odbornej verejnosti na spracovávaní týchto materiálov, materiály sú často spracovávané úzkou skupinou úradníkov, resp. nominantmi vládnych politických strán bez prizvania expertov, ktorých by nominovala opozícia, a takisto aj bez prizvania expertov, ktorí nepôsobia v žiadnych politických stranách.

Spomínané dokumenty strategického charakteru vrátane Lisabonskej stratégie pre Slovensko sú spracovávané jednotlivými rezortmi. Nárokujú si na stanovovanie celospoločenských priorít, sú robené rozdielnymi metodológiami, pričom sú nekompatibilné a väčšina z nich má charakter tzv. mŕtvych dokumentov, teda tieto dokumenty sú spracované, nie sú však realizovateľné, a preto sa odložia niekde do šuplíka alebo skrine, čo bude ich posledná stanica. Ekonomická a spoločenská realita ide potom ďalej, bez ohľadu na to, či takéto dokumenty existujú alebo nie. Stanovenie množstva rozličných priorít v rôznych takýchto materiáloch spôsobí, že sa navrhované priority prioritami nestanú už z toho dôvodu, že zaniknú v množstve ďalších navrhovaných priorít.

Takisto chýba adekvátna údajová i metodologická základňa pre spracovávanie podobných materiálov. Slovensko má Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied, ale nemá spracovanú dlhodobú súhrnnú prognózu vývoja Slovenska, ktorá by poskytla pre strategické materiály seriózne odpovede na otázky, kam smeruje svet, kam smeruje Európa, kam smeruje Slovensko a čo to bude znamenať pre slovenskú ekonomiku a spoločnosť. Slovensko tiež nemá žiadne pracovisko strategického charakteru, ktoré by vypracovávalo strategické dokumenty. Nie je doriešené ani inštitucionálne zabezpečenie spracovávania podobných materiálov. V susednej Českej republike spracovávanie takýchto materiálov koordinovala Vládna rada pre ekonomické a sociálne stratégie a existuje tam takisto nezávislé pracovisko CESES, Centrum pre ekonomické a sociálne stratégie, pri Univerzite Karlovej v Prahe. Táto inštitúcia je nezávislá, a teda ňou vypracovávané materiály využívajú štátne inštitúcie i politici celého politického spektra. Chcel by som uviesť, že CESES pred pár dňami zverejnil materiál Strategický audit Českej republiky. Je spracovaný metodológiou použitou strategickou jednotkou pôsobiacou pri Úrade britského premiéra. Tento Strategický audit je akousi inventarizáciou zdrojov a rozvojových potenciálov Českej republiky a nepochybne prispeje k zvýšeniu kvality spracovávaných strategických materiálov v Českej republike. Na Slovensku, žiaľ, neexistuje žiadna inštitúcia, ktorá by bola schopná podobný Strategický audit Slovenska vypracovať.

Dokument Lisabonská stratégia pre Slovensko je nepochybne významným dokumentom, v ktorom sú stanovené strategické priority rozvoja Slovenska do roku 2010. Je však viac ako isté, že tieto priority ostanú iba prioritami na papieri. Do roku 2010 budú zrejme ako priority iba deklarované, ich realizácia však bude viac ako problematická. Dôvody na takéto tvrdenie sú viaceré. Neexistujú nástroje a mechanizmy, ktorými by vláda dokázala realizáciu takýchto priorít presadiť.

Príkladom môže byť informatizácia, resp. informačná spoločnosť. O tejto problematike sa diskutuje už asi 20 rokov, zdôrazňujem, len diskutuje. Vo vyspelých krajinách sveta je problematika informačnej spoločnosti zaradená medzi hlavné priority a garanciu nad touto oblasťou má väčšinou predseda vlády. Na Slovensku bol v nedávnej dobe zriadený Úrad zmocnenca pre informatizáciu, ktorý má menšie kompetencie ako odbor ministerstva. Nedá sa teda predpokladať výrazný pokrok v tejto oblasti. Slovensko stále výrazne zaostáva za vyspelými krajinami vo vybavení osobnými počítačmi, v prístupe na internet, pričom vo vyspelých krajinách je dosť bežné používanie notebookov vo všetkých sférach spoločnosti plus možnosť bezproblémového napojenia sa na internet. Slovenské školy, veda, výskum sú zväčša vybavené zastaranými osobnými počítačmi, ktoré sa dnes vo vyspelých krajinách vyhadzujú ako nepoužiteľný odpad.

Priorita vedy, výskumu a inovácií, ďalšia z hlavných priorít, je spojená s neutešenou súčasnou realitou, keď pre ľudí pracujúcich vo vede a výskume je dnes problémom zaplatiť účastnícky poplatok na vedeckú konferenciu konanú doma či v susednej Českej republike, nehovoriac už o podobných podujatiach v zahraničí. Vedecké a výskumné pracoviská dnes minimálne nakupujú odbornú literatúru, majú problémy so zabezpečením minimálneho technického vybavenia, sú problémy s financovaním vydávania domácej vedeckej produkcie, vedeckých časopisov, s financovaním domácich vedeckých podujatí. Viaceré vedecké a výskumné pracoviská majú problémy s odchodom najmä mladších a stredných vedeckých a výskumných pracovníkov najmä do zahraničia alebo do oblasti biznisu.

Priorita ľudských zdrojov a vzdelávania. Je spojená s pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti, keď vytváranie nových pracovných miest je viazané na rozvoj informačnej spoločnosti. Takéto pracovné miesta vyžadujú vysokú mieru znalosti, počítačovú gramotnosť a, samozrejme, dobré pracovné podmienky. Tu je prekážkou politika lacnej pracovnej sily, ktorá síce môže pritiahnuť zahraničné investície do oblasti priemyslu, ktorá však podkopáva rozvoj informačnej spoločnosti, ktorý je postavený na drahej a vysokokvalifikovanej pracovnej sile.

Diskusia o možnostiach realizácie Lisabonskej stratégie pre Slovensko sa rozbieha v čase, keď je tento dokument na úrovni Európskej únie prepracovávaný, resp. je menená jeho základná koncepcia. Slovenskej vláde trvalo päť rokov, kým sa odhodlala vypracovať strategický dokument typu Lisabonskej stratégie. Táto skutočnosť ukazuje na nepružnosť našich vládnych inštitúcií a tiež na potrebu spružnenia tohto prístupu. Slovensko by dnes malo robiť to, čo sa chystá EÚ robiť dnes, a nie to, čo robila pred piatimi rokmi.

Tragédiou je, že v tomto marazme a chaose rodiacich sa rôznych strategických dokumentov a absencií strategického smerovania hospodárstva štátu jedinú reálnu stratégiu živelne a nekoncepčne uskutočňuje agentúra SARIO pod pláštikom ministerstva hospodárstva. Reštrukturalizácia ekonomiky Slovenska je potom, samozrejme, živelná a nekoncepčná. Na druhej strane investície sprostredkovávané agentúrou SARIO vytvárajú novú štruktúru ekonomiky Slovenska, ktorá síce bude určovať jej vývoj v dlhodobých časových horizontoch, ale ktorú nemožno, žiaľ, označiť za výsledok premysleného konceptu a stratégie.

Na záver chcem zdôrazniť, že je nutné cieľavedome zaviesť vypracovávanie dlhodobých stratégií, ktoré by pružne reagovali na rýchlo sa meniace turbulentné prostredie globálnej ekonomiky a svetového trhu. Treba tiež proces vypracovávania takýchto dokumentov otvoriť verejnosti a prizvať k ich vypracovávaniu širokú odbornú i laickú verejnosť. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási poslankyňa Angyalová. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcela som len reagovať na tú časť, pri ktorej pán poslanec hovoril o tom, že vlastne nemáme priestor na to, aby sa vypracovali strategické dokumenty. A následne potom hovoril o tom, že je fakt, že v tej našej, nazvem to našou Lisabonskou stratégiou, sme rozpracovali približne na desať rokov svoje priority, ale akosi chcem zopakovať to, čo sme si povedali na takom menšom uzavretom fóre, myslím, že to bolo pred týždňom v pondelok, totižto že je fakt, že boli pritiahnuté na Slovensko investície, ale sú to investície, ktoré majú výrazne dočasný charakter, som o tom presvedčená. A ak sa nebudeme všetci spoločne uchádzať o celospoločenskú podporu toho základného smerovania, kam máme ísť, tak potom som si istá, že každá ďalšia vláda bude si písať nové priority tohto druhu a nikdy sa nedopracujeme k tomu, aby sme naozaj tie ciele splnili.

Tiež mám obavy z toho, že Lisabonská stratégia je súbor bodov, ktoré aj v minulosti s veľkou vážnosťou boli predostierané, akože ich chceme splniť, akože ich Európa chce splniť. A dneska sme na začiatku toho istého procesu. A viera je veľká, že budú splnené, lebo sa zrazu oklieštili priority. Ale bojím sa, že to môže zostať len dokumentom. Ak to nemá zostať dokumentom pre Slovensko, tak je strašne dôležité, aby sme si povedali, že naozaj podpora informačných technológií a naozaj podpora vzdelávania a naozaj podpora investícií, ktoré by prinášali vyššiu pridanú hodnotu, je niečo, na čom sa zhodne celá politická scéna a celá spoločnosť. A na to je dôležité naozaj otvorene o týchto veciach diskutovať, nerobiť tie strategické dokumenty v nejakých uzavretých priestoroch a nechať prejsť tieto priority verejnou diskusiou, a tak zabezpečiť, aby každá ďalšia vláda naozaj zachovala kontinuitu. A len vtedy som si istá, že môžeme nastúpiť tú cestu, ktorú tak často spomíname, napr. írsku. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram ústne prihlášky do rozpravy. Pán poslanec, Fajnor je prvý prihlásený do rozpravy, pripraví sa do rozpravy pán poslanec Paška, potom pán poslanec Devínsky. Na záver je prihlásený do rozpravy spravodajca pán poslanec Mikuš. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Nech sa páči.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja budem stručný.

Úvodom by som chcel povedať, že Komunistická strana Slovenska ako taká podporovala vstup do Európskej únie tiež hlavne z toho dôvodu, že sme vychádzali z Lisabonskej stratégie, ktorá mala veľmi ambiciózny cieľ, ktorý sme plne podporovali a, samozrejme, aj podporovať budeme. Určite si ho pamätáte, bolo to vyriešenie nezamestnanosti alebo plná zamestnanosť v Európskej únii v roku 2010. Aj toto ostala naďalej jedna z našich priorít. Úvodom, možno to bude znieť tak trošku prekvapivo, chcem pochváliť vládu za tento dokument, ale hneď na druhej strane treba povedať, že dokument je pekne napísaný, ale jeho vyhodnotenie si môžeme napísať totižto už dnes. Je nekonkrétny. Tomuto materiálu vyčítam jeho nekonkrétnosť hlavne z nasledujúceho dôvodu. Na spoločnom zasadnutí som sa opýtal pána podpredsedu vlády a ministra financií, ako to bude s tou nezamestnanosťou. Tak povedal mi, že v roku 2010 to bude niekde okolo 10 %. Tak toto vôbec nie sú ambiciózne ciele a absolútne ich nepovažujem za ambiciózne ciele.

Takisto chcem sa dotknúť druhého problému a tým je rozvoj vedy a techniky. Áno, je to naša politika. Veda a technika majú byť rozvojom ekonomiky a majú byť jeho hlavným ťahúňom, avšak opäť v tomto dokumente hovoríme, že 3 % z HDP sú pre väčšinu krajín Európy nedosiahnuteľný cieľ, to znamená aj pre nás. A opäť nehovoríme konkrétne, ako budeme rozvoj vedy a techniky podporovať.

Z tohto dôvodu, tak ako som úvodom povedal, materiál podporujeme, sme radi, že taký materiál je, ale je nekonkrétny, a preto mi dovoľte, aby som predložil procedurálny návrh vrátiť tento materiál na dopracovanie tak, aby boli konkrétne úlohy definované s konkrétnymi cieľmi a s konkrétnymi termínmi. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Páni podpredsedovia vlády, kolegyne, kolegovia, mal som tú možnosť minulý týždeň stráviť na najvyššej úrovni najprv v Luxemburgu na porade zahraničných výborov, resp. vedenia zahraničných výborov s predsedajúcou krajinou Európskej únie a teraz dva dni, včera a predvčerom, v Bruseli na prvom stretnutí Európskeho parlamentu s predstaviteľmi národných parlamentov k problematike Lisabonskej stratégie. Chcel by som sa podeliť o určitú mieru reflexie a využiť tento priestor aj na to, aby som prezentoval určité postoje, ktoré sú zatiaľ možno v rovine pocitov z toho, čo bolo odprezentované naozaj na najvyššej úrovni, pretože sme mali možnosť počuť analýzy a postoje a apely z úst pána Junckera, ktorý je predsedom vlády Luxemburska, ale predsedá aj Rade, z úst pána Barrosa, predsedu Komisie, z úst pána Borrella, predsedu Európskeho parlamentu, a aj z úst pána Wima Koka, ktorý je akoby duchovným otcom toho, čo dnes nazývame Lisabonská stratégia.

Nebudem tajiť, že určitý pocit márnivosti, ktorý mám ako človek, ktorý sa považuje za pragmatika, z európskej rétoriky, ktorá má skôr proklamatívny charakter ako akčnosť, vo mne pretrváva, ale nie je to prejavom nedôvery v Európu a prejavom euroskepticizmu. Ale som presvedčený, že nakoniec funkčnosť tohto modelu overeného niekoľkými rokmi preukazuje, že sa, a ja určite hovorím teraz za seba, musíme naučiť analyzovať to, čo odznieva v tých veľkých vzletných rečiach, ktoré sa nám niekedy zdajú príliš málo konkrétne.

Cez to všetko musím skonštatovať, že ten rámec, ktorý definuje otvorenie debaty, a to chcem podotknúť, otvorenie debaty a diskusie o tom, ako Lisabonský proces reštartovať alebo obnoviť do podoby, aby bol schopný naplniť ciele, ktoré boli zadefinované ešte v roku 2000, sa len začína. Preto mi tak trošku vadí, že pozícia, ktorú dnes máme v Národnej rade schváliť, ako sa tvári zo strany vlády, ako keby bolo všetko jasné, ako keby na Slovensku sme mali patent na rozum, ako keby sme vedeli, ako dospieť k prosperite. Nuž mňa to neprekvapuje, pretože už tretí rok nás táto vláda presviedča o tom, že iná alternatíva neexistuje, že jedine bezbrehý liberalizmus, nízke dane, lacná pracovná sila a k tomu, samozrejme, ústredná demontáž štátu a všetkých jeho atribútov, to je ten jediný spôsob, ktorým môžeme dospieť k prosperite, a tým dať návod všetkým tým silným, ktorí desaťročia budovali projekt demokracie, ale hlavne sociálneho modelu a sociálnej spoločnosti, ako byť bohatý aj naďalej pri všetkých negatívnych vývojoch, ktoré to sprevádza.

Chcem to využiť aj preto, že postoje vysokých predstaviteľov Európskej únie, nech už prezentujú ktorúkoľvek z frakcií, zľava alebo doprava, to veľmi jasne zadefinovali. Proces sa začína. A ústredná kategória, tá dôvera, musí presiaknuť zhora až nadol. To stretnutie Európskeho parlamentu s národnými parlamentmi vôbec nebolo samoúčelné. Veľmi jasne tam odznelo, že bez úzkej komunikácie na úrovni Európa - európske národné parlamenty - národný parlament - vláda, vláda a občan, národný parlament a občan nebudeme schopní vybudovať ten princíp dôvery u každého občana k cieľom, ktoré táto Lisabonská stratégia definuje.

Dovoľte preto zaujať aj postoj, ktorý zaujala frakcia európskych socialistov. A chcem dokumentovať, že existujú minimálne dva také základné pohľady na to, ako by Európa mohla prosperovať. Dovoľte zacitovať z materiálu, ktorý prijala naša frakcia: "Nemôžeme a nemali by sme napodobňovať našich konkurentov tým, že budeme hľadať najnižšie pracovné náklady, najposlušnejšie pracovné sily, najnižšie dane, najnedbalejšie štandardy v oblastiach životného prostredia, sociálnej, zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti. Takáto stratégia nemôže fungovať, nemôže zachrániť našu ekonomiku tým, že zničíme našu spoločnosť." Mimochodom, z úst predstaviteľov Európskeho parlamentu aj národných parlamentov toto zaznievalo ako ústredný motív. Akýkoľvek efektívny, ekonomický alebo sociálny nástroj bez ohľadu na ekonomickú efektivitu jeho pôsobenia nemôže byť nástrojom na demontáže sociálneho štátu, ktorý definuje Európu ako ucelený priestor už niekoľko desiatok rokov.

Ja si dovolím využiť príležitosť, že je tu aj pán podpredseda vlády a minister financií, pretože často práve tento liberálny model hlavne v oblasti daňovej je predstavovaný, ako som už spomenul, ako jediná cesta k efektívnosti. Nuž, dámy a páni, dnes najefektívnejším modelom, a to nikto nepoprie, je severský model. A severský model je postavený na úplne iných princípoch. Zdá sa nám až smiešne po 2,5 rokoch tvrdenia, že rovná daň je ten jediný účinný nástroj oživenia hospodárstva, keď sa vyjadrí 67 % švédskeho obyvateľstva, že je kľudne aj za zvýšenie daní, lebo, dámy a páni, to nie je o daniach, to je o štáte a o dôvere občana k štátu. U nás na Slovensku sme, bohužiaľ, historicky nikdy nemali možnosť vyskúšať si, čo je to naozaj fungujúci štát, a pred zmenou všetky atribúty skôr občana odtláčali od štátu. Dnes miesto toho, aby sme sa pokúsili vybudovať takúto dôveru, demontujeme štát vo všetkých jeho základných atribútoch. No a z takéhoto postoja potom, samozrejme, neprekvapia ani postoje napr., ktoré budem citovať opäť z materiálu: "Európska centrálna banka sleduje infláciu, cielenú infláciu prísnejšie, než centrálne banky členských štátov sledujú infláciu, cielenú infláciu iných mien." A teraz je veľmi dôležité toto: "Päť rokov po zavedení eura dozrel čas na prehodnotenie európskej monetárnej politiky zamerať sa na infláciu, cielenú infláciu a vypočuť si kritiku, že zmeny úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky, či už stúpajú alebo klesajú, sú príliš malé a navyše oneskorené." V súvislosti s infraštrukturálnymi projektmi, a to sú väčšinou verejné investície, aj keď združujú, samozrejme, privátnych investorov, to je to, čo generuje rast dopytu. Mimochodom, 80 % produkcie Európskej únie sa spotrebováva v jej priestore. A chce mi niekto povedať, a teraz mi odpustí pán podpredseda vlády, že budem trošku pejoratívny, že toto je výsledok insitných ekonómov? Toto je postoj ekonómov a odborných tímov, ktorí reprezentujú desiatky miliónov občanov európskeho priestoru.

Dámy a páni, som presvedčený, že pozícia, ktorú nám dnes vláda prezentuje, je len začiatok. Na záver včerajšieho stretnutia v Bruseli odznel práve zo strany vedenia Európskeho parlamentu aj vedenia Európskej komisie apel, ktorý som už naznačil, ak nedôjde k dôslednej debate, k diskusii, k výmene názorov, ktoré môžu byť ostré, ale ktoré musia byť akceptovateľné, jednoducho nedosiahneme primárne ciele. A tie nástroje musia byť výsledkom spoločenskej diskusie, musia byť výsledkom konsenzu na všetkých úrovniach. A ak to nedosiahneme ani v tomto parlamente, ak to nedosiahneme na úrovni vzťahu Národnej rady Slovenskej republiky a vlády, všetky tie vzletné ciele, ktoré stanovuje tento dokument, sa rozplynú tak ako niektoré reči, ktoré sa na úrovni Európskej únie vedú. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pán Brocka. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ja som zmeškal svoje prihlásenie sa do rozpravy, ale keďže sa nedá nič robiť, tak chcem využiť aspoň vo faktických poznámkach teda ten čas a povedať pár slov k tomuto dokumentu alebo k tej téme. Ja som bol vo svojej pracovni a som zaregistroval, že už je možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. A keďže vidím, že to tu ide takým rýchlym tempom, vôbec teda tu v parlamente, nielen pri tomto bode, chcel by som to trošku zastaviť, zastaviť túto diskusiu a povedať niekoľko provokujúcich poznámok aj z tej diskusie, ktorá zaznela včera a predvčerom v Európskom parlamente.

Dámy a páni, ja si myslím, že Lisabonská stratégia je jeden veľký omyl. Je to jeden veľký omyl. A ja som rád, že dokument, ktorý predložila vláda, ona ho ani tak nenazýva, Lisabonská stratégia, lebo slovenská vláda je, zdá sa mi, v tomto smere trošku vpredu. Keď na to prídu v Európe a budú hľadať vinníka, že ktorý na takú hlúposť, prepáčte za výraz, akože nás ako celú Európu naviedol do takejto súťaže, o hlúpych, nezmyslených a nesplniteľných cieľoch, tak aspoň na Slovensku budeme mať čisté svedomie a budeme môcť povedať, že my sme naše opatrenia nikdy nenazývali Lisabonskou stratégiou. Dámy a páni, ja som to počul vo svojej pracovni, keď vystúpil kolega Fajnor. A on len potvrdil môj úsudok. Komunistická strana Slovenska hlasovala za vstup do Európskej únie kvôli Lisabonskej stratégii. Prosím vás, no veď oni majú tú najväčšiu skúsenosť s tými krásnymi veľkými sľubmi, ako vybudujeme komunizmus. Tu... (Prerušenie rečníka časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Devínsky.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, možno teraz trochu iný pohľad na včerajšie zasadnutie medziparlamentného stretnutia k Lisabonskej stratégii v Bruseli, kde naozaj chcem potvrdiť, že tak predseda Európskeho parlamentu pán Borrell, ako aj predseda Európskej komisie pán José Manuel Barroso zhodne konštatovali, že ciele Lisabonskej stratégie, tak ako boli formulované v roku 2000 a potom upresnené v roku 2002, sa nedajú dosiahnuť a nedajú sa splniť. To je možno ten omyl, o ktorom hovoril kolega Brocka. Potvrdili, že Lisabonská stratégia sa musí revitalizovať, predovšetkým tým, že sa jej ciele a priority zredukujú. Samozrejme, sa Európska únia bude musieť koncentrovať na niekoľko málo kľúčových cieľov. Z nich najdôležitejšie sú vytváranie nových a lepších pracovných miest, ekonomika postavená na znalostiach a Európa ako atraktívnejšia lokalita pre investície a prácu, čo si, samozrejme, bude vyžadovať množstvo reforiem vo všetkých členských štátoch Európskej únie. A to je zrejme to, čo členské štáty Európskej únie len ťažko chcú a môžu akceptovať.

Chcem povedať, že kým viaceré parlamentné delegácie často tápali v tom, čo treba prezentovať aj vrátane našich českých kolegov a mnohí sa pripájali k tomu novému "objavnému" zisteniu, prepracovávaniu tejto stratégie, slovenská delegácia sa mohla oprieť o pozičný dokument, ktorý dnes prerokúvame. Tá redefinovaná Lisabonská stratégia totižto obsahuje väčšinu pripomienok Slovenska ešte z roku 2004, keď sme sa ako jediná z pristupujúcich krajín zúčastnili pripomienkového konania. Kým sa Európska komisia rozhodovala, ako urobiť Lisabonskú stratégiu funkčnou, Slovensko už rieši niektoré jej ciele nielen viacerými reformami, ale napr. aj návrhom zákona o vede a technike a o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja, ktorý budeme, myslím si, dnes prerokúvať na tejto schôdzi. Tento návrh zákona je navrhnutý tak, aby zohľadňoval hlavné ciele Európskej únie, a síce rozvoj spoločnosti a ekonomiky založenej na znalostiach. Ako každý strategický dokument, samozrejme, nemôže ísť do podrobností, tie podrobnosti budú rozpracovávať potom jednotlivé akčné plány.

Pozícia Slovenskej republiky k strednodobému hodnoteniu Lisabonskej stratégie jasne pomenúva stanovisko Slovenska, obsahuje aj odporúčania pre Európsku úniu a podľa môjho názoru predstavuje Slovensko ako rovnocenného partnera všetkým štátom v rámci EÚ 25. A ja som presvedčený, že by sme predložený materiál mali podporiť. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: O slovo požiadal člen vlády. Ešte predtým, pán podpredseda, prosím vás, najskôr budú faktické poznámky a potom vystúpite. Faktické poznámky majú pani poslankyňa Brestenská a pán poslanec Brocka. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Potom vystúpi člen vlády i podpredseda vlády a minister financií pán Mikloš.

Prosím mikrofón pre pani poslankyňu Brestenskú.

B. Brestenská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Dovolila by som si len reagovať na pána Devínskeho, ktorý vyslovil názor, s ktorým ja plne súhlasím. A naozaj je to v opozícií s mojím pánom kolegom Brockom a aj Fajnorom, lebo nemyslím si, že by sme sa mali hanbiť za to slovo stratégia. Viete, ako človek ja si myslím, že aj Európa, ktorá vytvára nový rámec, nové hranice, sníva. Aj tá Lisabonská stratégia bola o tom, ako chceme spolu nažívať. Aj keď ideme do manželstva, snívame o tom, aké budeme mať to naše manželstvo. Tak si myslím, že aj tá Lisabonská stratégia bola o tom, že snažili sme sa povedať tú filozofiu, kam chceme ísť. Je jasné, že tie sny aj v tom manželstve sa postupne zreálňujú. Ja si myslím, že aj týmto stretnutím a naším materiálom, ktorým Slovensko prezentovalo stanovisko k Lisabonskej stratégii, upresňujeme ciele. A jasne si vydefinujeme konečne priority. Ja vítam, že na Slovensku konečne sme mali odvahu povedať si priority, ako Slovensko ide v ceste v Európskej únii a čím chce Slovensko byť v tej Európskej únii, nie chudákom, príveskom, ale naozaj suverénnou krajinou, ktorá bude mať tú vzdelanostnú ekonomiku a schopných ľudí, ktorí nebudú utekať z tejto krajiny, ale žiť tu v tejto krajine a budovať tú ekonomiku. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Ja s pánom Fajnorom nemám absolútne nič spoločné. Dámy a páni, prosím vás, ja mám tiež svoj sen aj sny. Ale keď v roku 2000 Európska únia alebo teda orgány Európskej únie rokovali o tomto 10-ročnom pláne, tak vtedy bol podiel v ekonomickom raste medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi 70 : 100 %. V roku 2004, minulý rok sme sa stali členmi Európskej únie a rozdiel výkonnosti našej ekonomiky, slovenskej, voči Európskej únii, voči európskej pätnástke, je 50 : 100 %. To znamená, my sme ekonomicky zaostávali za Európskou úniou viacej ako Európska únia v roku 2000 za Spojenými štátmi. Ale to nie je len o tom, že my sme rozriedili tou našou produktivitou a rastom ekonomiky tú celkovú ekonomiku Európskej únie, ale že Európska únia sa vzďaľuje tým možným nástrojom a podmienkam a metódam, ako môže byť konkurencieschopná, že my dneska na Slovensku sme v niektorých veciach, by som povedal, tak trošku tú Európu aj predbehli. Ale aby som nehovoril len teda vážne, ja mám teda pripravený aj jeden taký úsmevný príbeh alebo vtip, ale to poviem až v ďalšej faktickej poznámke, lebo teraz by som to nestihol.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán podpredseda vlády Mikloš, máte slovo, nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi rád využívam tú príležitosť, aby som vystúpil k tejto, myslím si, veľmi zaujímavej aj veľmi dôležitej téme.

Najskôr by som chcel podotknúť, že to, čo prerokúvame teraz, nie je ani Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska, ktorú vláda prijala, a nie je ani európska Lisabonská stratégia. To je pozícia Slovenskej republiky k strednodobému hodnoteniu Lisabonskej stratégie. To musím podotknúť, lebo sa mi zdalo, že pán poslanec Fajnor keď sa dožadoval istých vecí a podrobností, tak si zrejme neuvedomil, že prerokúvame takýto materiál. Ale keďže celá diskusia sa niesla vlastne v duchu hodnotenia tej európskej Lisabonskej stratégie a tej slovenskej Stratégie konkurencieschopnosti Slovenska, tak mi dovoľte aj na túto tému sa vyjadriť a povedať svoj názor, aj preto, že zazneli viaceré vyjadrenia, ktoré to komentovali a hodnotili.

Pravdou je, že Lisabonská stratégia, tak ako bola prijatá v roku 2000 na summite v Lisabone, bola nesmierne ambiciózna. Pravdou je tiež, že bola vnútorne rozporná, aj už samotným cieľom, ktorý si zadefinovala do roku 2010, vytvoriť z Európy najkonkurencieschopnejšiu časť svetovej ekonomiky založenú na poznatkoch, ale zároveň s konštatovaním potreby udržania tradičného európskeho sociálneho modelu. A toto sa proste nedá. Tento rozpor, ktorý bol zabudovaný v základnej definícii, ale aj skutočnosť, že stratégia si vytýčila 120 priorít, boli jedným z dôvodov, aj keď tých dôvodov bolo viac, prečo sa stratégia nenaplnila a prečo je fakt, ako to spomenul aj pán poslanec Brocka, že dnes v roku 2005 medzera v konkurencieschopnosti medzi americkou a európskou ekonomikou sa nezmenšila, ale prečo, naopak, sa zväčšila. To je fakt. Aj preto došlo k revízii vlastne tejto Lisabonskej stratégie. V niektorých krajinách, lebo treba povedať, že keď hovorím aj o európskej pätnástke, tej bývalej, tak je rozdielny vývoj vo Fínsku a Írsku napr. na jednej strane a v Nemecku a Francúzsku na strane druhej. Problém ale je, že konkurencieschopnosť Európy ako takej je daná najmä konkurencieschopnosťou veľkých ekonomík a práve veľké kontinentálne ekonomiky majú pomerne veľké problémy. No a medzi ekonómami je zhoda, že hlavnou príčinou týchto problémov je práve nedostatočný pokrok v uskutočňovaní reforiem a nedostatočný pokrok v zlepšovaní podnikateľského prostredia, najmä nedostatočné uskutočňovanie takých reforiem, ako je reforma sociálneho systému, ktorý, tak ako funguje v mnohých krajinách, je nielen drahý a čím ďalej, tým viac zaťažujúci verejné financie, ale aj nemotivačný, pretože nemotivuje ľudí pracovať, naopak, motivuje napr. ekonomickú imigráciu z iných chudobných častí sveta.

Ďalším problémom je neexistencia reforiem dôchodkových napr., ktoré znamenajú, keď nie sú uskutočnené, že ten problém veku sa prenáša čím ďalej, tým viac do verejných financií a zase zvyšuje deficit verejných financií.

Ďalším problémom je nedostatočné motivačné podnikateľské prostredie napr. vo forme vysokého daňového zaťaženia, zložitých netransparentných daňových systémov.

Ďalším problémom je nedostatočná flexibilita trhu práce. Všetky ekonomické analýzy ukazujú porovnaním amerického trhu a západoeurópskeho z hľadiska flexibility trhu práce, že sú obrovské enormné rozdiely. V dôsledku toho potom napr. vznikajú problémy v oblasti tzv. delokalizácie. Poviem vám jeden záver, ktorý považujem v tomto za kľúčový, jednej zaujímavej štúdie. Tá štúdia porovnávala, keď sa presúvajú výroby z Ameriky do iných chudobnejších krajín alebo krajín s nižšími nákladmi a keď sa presúvajú výroby z Nemecka, a dospela k zaujímavému záveru, že keď dochádza k delokalizácii investícií zo Spojených štátov inde, napr. do Indie, keď sa presunie nejaká výroba do Indie, v konečnom dôsledku to pre americkú ekonomiku má pozitívne dôsledky a jeden dolár delokalizovanej investície znamená v konečnom dôsledku 12 centov plus. V Nemecku taká istá analýza ukázala, že 1 euro presunutej investície pre nemeckú ekonomiku znamená mínus 23 eurocentov. A tá základná príčina, ktorú aj táto štúdia teda takto pomenúva, je v nepružnosti trhov práce. Tá štúdia hovorí, že ak by pružnosť trhu práce v Nemecku bola taká istá ako v Spojených štátoch, tak by tých mínus 23 eurocentov sa zmenilo na plus 5 eurocentov.

Čiže, aby som to zhrnul a nebol príliš dlhý, práve nedostatočné zlepšovanie podnikateľského prostredia, nedostatočné uskutočňovanie reforiem, ako je reforma sociálneho systému, dôchodková reforma, daňová reforma, reforma trhu práce, teda práve tie reformy, ktoré sme uskutočnili, najmä za posledné 3 roky, sú dôvodom nedostatočnej konkurencieschopnosti niektorých európskych ekonomík, ale potom aj Európy ako takej. A ten problém je, že sa dostali do situácie nízkeho ekonomického rastu, vysokých deficitov. A politicky je veľmi ťažké v takýchto podmienkach uskutočňovať takéto reformy, zvlášť keď sú v druhej polovici volebného cyklu. Toto je problém Európskej únie a mnohých veľkých vyspelých krajín, nedostatočná vôľa a odvaha uskutočňovať potrebné reformy z dôvodov politických nákladov a nepopulárnosti takýchto reforiem.

Kde sme v tejto situácii my. Samozrejme, z hľadiska ekonomickej úrovne, z hľadiska životnej úrovne sme vzadu, jednoducho preto, že sme v situácii, ktorá sa tu historicky vyvinula a ktorú musíme prekonať. Ale práve preto je dôležité a ešte dôležitejšie, aby sme robili takú ekonomickú politiku, ktorá vytvorí predpoklady na vysoký a udržateľný ekonomický rast, lebo len vysokým a udržateľným ekonomickým rastom môžeme zabezpečiť aj rast miezd, rast dôchodkov, rast reálnej životnej úrovne a vlastne dobehnutie tých vyspelých krajín. A myslím si, že to, čo sa urobilo v ekonomickej politike najmä za posledné 3 roky, vytvára na to predpoklady. Veď je zrejmé, že máme jeden z najvyšších rastov v európskej dvadsaťpäťke, a je tiež zrejmé podľa všetkých analýz a predikcií, že ten rast je udržateľný, práve vďaka reformám, ktoré sa uskutočnili a ktoré nie sú samoúčelné.

A prečo sme ale pristúpili k tej novej Stratégii konkurencieschopnosti Slovenska. Práve preto, čo spomínala aj pani poslankyňa Angyalová, že ak by sme teraz už nerobili nič a povedali si, že, dobre, máme rast, máme udržateľný rast, je tu perspektíva v ďalších rokoch rastu, stačilo to, tak sa nám stane to, že komparatívne výhody, na ktorých je založená dnešná konkurencieschopnosť Slovenska, sú to naozaj komparatívne výhody priemyselnej veľkovýroby, ale budú postupne klesať, aj preto, že vstúpi do Európskej únie Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko, ďalšie baltské krajiny, ale aj preto, že je tu Ukrajina, je tu Rusko, je tu Čína, je tu India, ktoré nesmierne rastú a ktoré majú ešte nižšie náklady a aj relatívne nižšiu kvalifikovanú pracovnú silu. A práve preto, aby sme dlhodobo udržali konkurencieschopnosť Slovenska, sme pripravili a aj vo vláde schválili tú tzv. národnú Lisabonskú stratégiu, ktorá má ale s tou európskou Lisabonskou stratégiou spoločné to, že aj tá európska chcela byť nástrojom na zvýšenie konkurencieschopnosti Európy. Čiže v tomto zmysle tam je istá podobnosť, ale z hľadiska priorít je zásadný rozdiel. Hovoril som, že európska Lisabonská stratégia mala vyše 120 priorít. Práve to hodnotenie, prehodnotenie, prečo bola neúspešná, jedno zo základných záverov je, že priorít bolo príliš veľa, že sa treba sústrediť na tie veci, ktoré podmieňujú ekonomický rast, ekonomickú konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných miest. Práve preto sme sa v našej Lisabonskej stratégii sústredili na tie veci, ktoré sú spojené s tzv. vedomostnou alebo poznatkovou ekonomikou a ktoré z hľadiska dlhodobého sú predpokladom konkurencieschopnosti. Práve preto sme vytypovali len 4 priority, a to práve tie, ktoré považujeme za kľúčové a ktoré, súhlasím s tým, čo zaznelo v rozprave od niektorých z vás, páni poslanci, boli doteraz málo podporované, málo rozvíjané alebo, ak chcete, aj zanedbávané. Ale jednoducho nemožno robiť všetko, bolo treba urobiť poriadok, ten základný poriadok, v tých oblastiach, v ktorých sa robil, v ktorých sa uskutočnili tie štrukturálne reformy, vytvorili sa predpoklady na rast. A teraz tento pozitívny ekonomický vývoj, tento rast treba využiť na to, aby sme sa sústredili a orientovali na to, čo bude najdôležitejšie a kľúčové.

Dovoľte mi teraz vyjadriť sa k jednotlivým vystúpeniam pánov poslancov.

Musím povedať, že som zaregistroval rozpor medzi vyjadreniami pána poslanca Pašku a pána poslanca Kondróta, aj keď sú z jednej strany. Pán poslanec Kondrót povedal, že 5 rokov meškáme s tou Stratégiou konkurencieschopnosti Slovenska, pán poslanec Paška povedal, že tu predbiehame, lebo že Európa len teraz pripravuje vlastne ten spoločný názor. Takže ani nemeškáme, ani nepredbiehame. Čo sme napĺňali, tie štrukturálne reformy, ako som vysvetlil, boli práve preto, aby sme vytvorili predpoklady, ktoré dokonca nie sú ani v niektorých vyspelých krajinách vytvorené na vysoký ekonomický rast. A či tu predbiehame? Faktom je, že sme prvou krajinou, ktorá pripravila takúto národnú Lisabonskú stratégiu, ale to je naozaj len pracovný názov, tú Stratégiu kokurencieschopnosti Slovenska. A myslíme si, že, tak ako je pripravená, je v zásade v súlade s tým, ako je prehodnocovaná dnes tá pôvodná Lisabonská stratégia aj na európskej úrovni.

Zaznela tu kritika z úst viacerých poslancov a poslankýň, že nebola verejná diskusia, teraz myslím na ten materiál Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska. No nemyslím si to, myslím si, že neviem, či širšia verejná diskusia prebehla k inému materiálu. A chcem pripomenúť aj poslancom Smeru, ktorí to najmä kritizovali: Veď, páni a dámy, váš pán predseda sa zúčastnil na konferencii, a ja som veľmi rád, že sa na nej zúčastnil, že na ňu prijal pozvanie, ktorú sme usporiadali práve pri predstavovaní a diskusii o tejto stratégií. Som veľmi rád, že tam bol aj pán Fico, aj pán Mečiar. A som veľmi rád, že aj keď sme sa možno nezhodli, čo by aj bolo príliš ambiciózne očakávať, že sa zhodneme na všetkom, na metódach, ako chceme tie ciele napĺňať, že v zásade sme sa zhodli na tom cieli základnom, na tom, že poznatková ekonomika a všetko, čo s ňou súvisí, by malo byť prioritou, ak chceme naozaj mať dlhodobo konkurencieschopnú slovenskú ekonomiku. Ten materiál vždy musí byť pripravený nejakým autorským tímom. Ale široko bol diskutovaný nielen na tejto konferencii, ale aj na internete, pripomienkové konanie bolo omnoho širšie, ako zvykne byť inde a pri iných materiáloch. A zároveň tú výhradu alebo to nebezpečenstvo spomínal pán Kondrót, ale aj ďalší, a uznávam, že mnohé materiály skončili ako mŕtve materiály, že sa schválili a zabudlo sa na ne, mali tam veľa pekných slov, možno pekných cieľov, ale nič sa potom už nedialo. Vieme o tomto riziku. A aj preto toto bol len prvý východiskový strategický materiál a preto sme vo vláde schválili uznesenia, ktorými sme uložili jednotlivým rezortom vypracovať teraz konkrétne akčné plány, ktoré majú predložiť do konca marca. My ich budeme spracovávať v priebehu apríla. A koncom apríla vláda bude znovu schvaľovať akčné plány, v ktorých budú konkrétne úlohy, konkrétne termíny a konkrétni zodpovední za splnenie jednotlivých opatrení a jednotlivých úloh. Bude zase verejný ten proces tej prípravy akčných plánov. Takže nielen rezorty, ale ktokoľvek vrátane paní poslankýň, pánov poslancov sa, samozrejme, môže zapojiť do tohto procesu.

Ďalšia podstatná otázka, ktorá tu zaznela, je tiež tá, že, dobre, keď to sú priority, na ktorých sa zhodneme, keď prijmeme opatrenia, či budú na to peniaze. Samozrejme, peňazí je vždy málo, najmä z pohľadu potrieb. Ale práve preto, ak sa zhodneme a dohodneme, že toto sú priority, toto sú tie najdôležitejšie veci, tak by to malo nájsť vyjadrenie aj vo finančnom krytí. Čiže pri príprave rozpočtov na roky 2006 a ďalšie obdobie chceme prioritne podporovať aj tieto oblasti a zároveň zdroje z Európskej únie, ktoré po roku 2007, mimochodom, by mali výrazne narásť v rámci novej finančnej perspektívy, chceme orientovať práve na podporu týchto prioritných vecí.

Takže dovoľte mi uzavrieť to s tým, že som veľmi rád, že táto téma vyvolala takúto zaujímavú diskusiu. A chcem sa vám poďakovať za všetky vaše vystúpenia a vyzvať a pozvať vás k spolupráci na ďalších dokumentoch, na tých akčných plánoch, ktoré budú pripravované a ktoré budeme pripravovať. Ďakujem pekne.