V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Blanár.
J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som zavŕšil túto diskusiu pred torzom Národnej rady návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada, aby vláda Slovenskej republiky predložila správu o spôsobe vrátenia finančných zdrojov zo strany Československej obchodnej banky, a. s., v prospech Slovenskej republiky, čiže Slovenskej inkasnej, spol. s r. o.
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku predložila v lehote 30 dní detailný materiál - správu, akým spôsobom boli vrátené, resp. prečo neboli vrátené finančné zdroje z bankových záruk a akreditívov vystavených zo strany Československej obchodnej banky, a. s. (ČSOB), v prospech Slovenskej republiky (Slovenskej inkasnej, spol. s r. o.) vo vzťahu k subjektom: Technopol, a. s., Slovart, a. s., Chirana export-import, Drevoúnia, a. s., Istroconti, a. s., Martimex, a. s., Elteco združenie."
Odôvodnenie môjho uznesenia je takéto: Tieto pohľadávky z akreditívov a bankových záruk boli kryté tovarom, prípadne sú službami, ktoré mali tieto podniky zinkasovať. Slovenská republika však zinkasovala z celkovej výšky 10,8 mld. Sk, čo bola nominálna hodnota, iba 1,7 mld. Sk. Preto žiadame o transparentnú a podrobnú správu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Burian.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, chcel by som len na doplnenie toho, čo teda prezentoval pán poslanec Blanár, povedať, celkové bankové záruky a akreditívy boli vo výške 4,2 mld. Sk. Tieto museli byť určite kryté nejakým tovarom alebo službou, ktorá bola deklarovaná už priamo v kontrakte, ktorý bol financovaný alebo bol ručený Československou obchodnou bankou. Je tu namieste otázka, kde sa podeli peniaze práve z takýchto vecí, prečo sa nedošetrilo, akým spôsobom bolo nakladané s týmito prostriedkami v čase uplatnenia bankových záruk alebo akreditívov ako bežných štandardných platobných nástrojov na získavanie tovarov, služieb a tak ďalej. A kde a akým spôsobom sa v týchto firmách tieto peniaze rozplynuli, lebo zo 4,2 mld. len bankových záruk bolo potom inkaso len 1,7 mld., a čo už tu bolo povedané, z celkového nominálu 10,8 mld. v podstate výťažnosť týchto pohľadávok bola len na úrovni 1,7. Čiže myslím si, že minimálne z tých bankových záruk mohlo byť podstatne vyššie inkaso. A je otázka, kde sa tieto peniaze rozplynuli. Ja už teraz nechcem, by som povedal, polemizovať nad tým, aký prepočtový mechanizmus sa použil v roku 1999, kto za to v prvom rade mohol, ale určite možno nezodpovednosťou alebo nedosledovaním práve týchto finančných tokov išlo o veľké miliardy, ktoré odišli, dovolím si povedať, z tohto štátu. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Končím všeobecnú rozpravu. Pán navrhovateľ, nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Pokúsim sa byť stručný, ale musím sa vyjadriť k niektorým veciam, ktoré tu odzneli.
Chcem veľmi oceniť a naozaj úprimne bez irónie to, koľko energie a času zrejme aj museli najmä páni poslanci Ondriaš a Šulaj stráviť štúdiom tých podkladov a zrejme aj iných podkladových materiálov, ale musím povedať, že nebudem teda odpovedať na tie jednotlivé otázky aj preto, že na to nie je teraz čas a priestor. Na všetky ani neviem odpovedať. A navyše pán poslanec žiadal, aby sa hlasovalo o takomto uznesení, pán poslanec Ondriaš, myslím.
Pánovi poslancovi Maxonovi chcem povedať, že súhlasím s takmer všetkým, čo povedal. Naozaj je to tak, že ten problém vznikol najmä pred rokom 1989, ale aj po roku 1989, jednoducho tým, že vznikli nebonitné pohľadávky, že vznikli zlé úvery najmä z čias ešte bývalého režimu. A súviselo to aj s tým, že ČSOB robila zahraničný platobný styk a prefinancovávala napríklad aj vývozy, ktoré boli motivované aj politicky, a nielen ekonomicky, do krajín, ktoré to považovali nie za obchod, ale za politickú podporu a dopredu vedeli, že platiť nebudú. Čiže aj v tomto je značný zdroj problémov, ku ktorým došlo.
Jediná vec, s ktorou nesúhlasím z toho, čo povedal pán poslanec Maxon, je tá, že, a nie že nesúhlasím, pán poslanec povedal, že je presvedčený, že ICSID nemal, nebol príslušný o tom rozhodovať. No ale o tom práve právnici, ktorí nás zastupovali a ktorí mimochodom ešte za vlády pána Mečiara boli vybraní, asi rok a pol alebo dva hrali práve na toto, spochybňovali príslušnosť ICSID-u. A ICSID rozhodol nakoniec, žiaľbohu, že príslušný je a potom rozhodoval. Čiže môžeme o tom byť presvedčení, ale výrok bol, žiaľbohu, opačný.
Pán poslanec Šulaj, musím povedať, že ste zmiešali, veľmi ste zmiešali dve veci, ktoré však spolu absolútne nesúvisia. Zmiešali ste delenie majetku bývalej federácie a miešali ste ČSOB. ČSOB je obchodná spoločnosť, to je akciová spoločnosť, to je banka a majetok žiadnej obchodnej spoločnosti sa nedelil. Nedelil. Ani tých, ktoré mali federálnu pôsobnosť. Čo sa delilo, bol majetok štátu a majetok Štátnej banky československej. Pri Štátnej banke československej, čo však bola centrálna banka, tam práve Česká republika požadovala, aby z rozdielu z delenia aktív a pasív ŠBČS, nie ČSOB, ŠBČS sme doplatili 28 mld. korún, čo my sme spochybňovali a úspešne sme aj spochybnili a v tom roku 1999 sme dospeli k nulovému variantu, že nikto nikomu nič nezaplatí a nikto už nikomu ani nič nedlhuje. A musím povedať, že to bol úspech z našej strany, myslím si, pretože česká nielen verejnosť, ale aj politická reprezentácia bola presvedčená, že - ak sa dobre pamätám - 30 mld. korún si za to nárokovali.
Čiže tie dve veci, ktoré hovoríte, vôbec, ale vôbec spolu nesúvisia. Absolútne spolu nesúvisia. Faktom je, že bolo v zákone to, čo hovoríte, delenie tých záväzkov a na základe delenia záväzkov potom došlo k dohode, že sa bude ozdravovať ČSOB. Ja súhlasím s pánom poslancom Maxonom, že tú ČSOB bolo nevyhnutné ozdraviť. Samozrejme, veď inak by padla a tie škody by boli mnohonásobne horšie a väčšie.
A my ani nespochybňujeme to, že sa to udialo. My, keď sme tvrdili, že ten problém vznikol a že existuje politická zodpovednosť, možno aj iná, to ja neviem, tá je dnes preskúmavaná orgánmi činnými v trestnom konaní, ale keď hovoríme, že existuje politická zodpovednosť za to, že tento spor vznikol a že sme ho prehrali a dnes musíme platiť, tak hovoríme o tom, že sa nesplnili záväzky, ku ktorým sa vlády, teda ministri financií, konkrétne Tóth, Filkus a Kozlík, zaviazali, opakovane potvrdili, že existujú tieto záväzky a potom v roku 1996 a 1997 ich jednostranne prestali plniť a uhrádzať, na čo vznikol súd. Toto hovoríme, že bola chyba.
Zároveň došlo k ďalšej chybe a to bolo to, že správou tých pohľadávok poverila Slovenská inkasná ČSOB. To bol veľký problém a to, myslím si, je ešte dnes aj preskúmavané, lebo poverili sme niekoho, Slovenská inkasná poverila ČSOB, ktorá nemusela mať záujem dobre to vymáhať.
Čiže tu aj odpovedám na otázku pána poslanca Blanára aj Buriana. Ja neviem, či vymáhali dobre tie pohľadávky, či sa nedalo vymôcť viac. Ale na druhej strane by som si dovolil s úspechom pochybovať, že tam boli nejaké bonitné bankové záruky, akreditívy. Lebo keby boli, prečo by sa presúvali tieto pohľadávky ako nedobytné do Slovenskej inkasnej? Veď tam sa presúvali problematické a nedobytné záväzky a nie také, ktoré boli dobytné.
A posledná vec, ktorú k tomu ešte chcem povedať, je, a pán poslanec Šulaj to povedal, že zlý biznis, lebo sme, čiže ešte chcem povedať, že zásadne nesúhlasím s tým, keď hovoríte, že vlády po roku 1998, lebo to nezahrnuli do delenia. To je proste niečo úplne iné, čo nikdy nebolo predmetom rokovaní o delení o tom nulovom variante. Ale povedali ste, že zlý biznis, lebo sme dostali 17 mld. korún a musíme platiť 25 mld. Ale, pán poslanec, ja som si istý, že vy viete, že to tak nie je, že vy ako ekonóm viete, čo je časová hodnota peňazí. Nemôžete porovnávať 25 mld. korún v roku 2005 so 17 mld. v roku 1999. My sme dostali za privatizáciu 17 mld. korún tej časti ČSOB, ale v roku 1999. Tých 17 mld. korún v roku 1999, nemám to teraz presne prepočítane v hlave, ale je možno tých 25 mld., možno je to ešte viac miliárd v roku 2005. Zohľadňujte, prosím vás, časovú hodnotu peňazí, lebo inak je to číra demagógia.
A z tohto pohľadu ten výsledok toho súdu, keď už k súdu došlo, čo nemuselo, nebol až taký zlý. Lebo naozaj ČSOB požadovala 48 mld. korún, dostala 25 mld. A tých 25 mld. korún nie je nič iné než 14,6 mld., ktoré mala z tých platných zmlúv v roku 1996 plus úročenie tejto sumy 14,6 mld. do roku 2005. Čiže v zásade je zlé, že k tomu sporu došlo. Stálo nás to, samozrejme, právnikov, tú 10-milónovú pokutu v dolároch a tak ďalej atď., ale v zásade to rozhodnutie súdu je len priznanie toho, k čomu sme sa my sami, myslím ministerstvá financií za troch ministrov financií, priznali, že máme tento záväzok plus úroky do dnešného dňa podľa našich úrokových sadzieb podľa BRIBOR-u. Taká je realita.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, mám ešte veľmi krátku informáciu ministra kultúry Slovenskej republiky. Je to
informácia ministra kultúry Slovenskej republiky o práci komisie na dostavbu novostavby Slovenského národného divadla.
Prosím, keby ste vypočuli informáciu pána ministra.
Pán minister, nech sa páči.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne. Páni poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci, chcem len uviesť niekoľko faktov, detailov, ktoré svedčia o tom, že práca poradnej komisie ministra, ktorá pokračovala v priebehu posledných dvoch mesiacov, tento týždeň sa skončila. Mohol by som povedať, že sa skončila úspešne, prinajmenšom konsenzuálne. Tá komisia bola zložená pluralitne. Boli v nej zastúpené všetky prúdy, ktoré majú istý vyhranený názor na problematiku dostavby novostavby Slovenského národného divadla. A napriek tomu, že tam boli pomerne vyhranené tendencie od takej čisto etatistickej, spoliehajúcej sa vo všetkom od začiatku do konca na štát, až po takú extrémnu, ktorá hovorila, že by to bolo najlepšie predať.
Myslím si, že sme dospeli do konsenzu, ktorý sa pokúsim predložiť koncom mesiaca vo vláde, ako jednak môj názor, resp. ako návrh ministerstva kultúry, a návrh, ktorý, myslím si, tak vedenie Slovenského národného divadla, ako občianske aktivity, najmä Hlas za kultúru, ako predstavitelia regionálnych divadiel, ktorí tam boli zastúpení, jednotliví odborníci a iní reprezentanti najmä divadelnej komunity. Myslím si, že tak ako som s nimi potom na záver tú situáciu hodnotil, sme sa zhodli na tom, že vlastne to stanovisko je pre všetkých prijateľné a že to je jeden produktívny kompromis, z ktorého, myslím si, bude mať prospech slovenská kultúra. Veľmi zjednodušene povedané, ten návrh bude smerovať k tomu, že v tej novostavbe bude sídelná budova Slovenského národného divadla a komplex Slovenského národného divadla bude tvoriť novostavba a historická budova, teda terajšia Opera Slovenského národného divadla. Všetko ostatné bude predmetom dojednávania, vyjednávania. A predovšetkým teda otázka prevádzkovania, ktorá súvisí, samozrejme, s otázkou dostavby.
Takže toto riešenie, myslím si, by malo byť tým optimálnym riešením, ktoré zabezpečí, že novostavba podľa takých veľmi hrubých, ale, myslím si, realistických odhadov by mala začať slúžiť niekedy koncom budúceho roku svojmu divadelnému účelu.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Ďakujeme za vaše stanovisko.
Vážená dáma a páni poslanci, tento materiál sa prerokúva bez rozpravy. Musím sa vás opýtať, a rád sa pýtam, máte otázky k vystúpeniu pána ministra? Nie sú otázky.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň aj prerušujem dnešné rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Budeme pokračovať v rokovaní zajtra ráno o 9.00 hodine. Dobrú noc.
(Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.)