P. Hrušovský, predseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec, prepáčte, nerád to robím, ale chcem informovať výkonný výbor Medziparlamentnej únie o tom, že o 12.00 hod. bude rokovanie výboru Medziparlamentnej únie v zasadačke poslaneckého grémia.

Prepáčte, pán poslanec, nech sa páči, pokračujte.

M. Murgaš, poslanec: Práve sociálnej istoty, životnú úroveň, nezamestnanosť či zdravotníctvo považovali občania Slovenskej republiky minulý rok za najzávažnejšie problémy. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý urobil Inštitút pre verejné otázky od 12. do 22. novembra 2004 na reprezentatívnej vzorke 1 277 dospelých obyvateľov Slovenska. Až 80 % občanov považuje životnú úroveň a sociálne istoty za najzávažnejší problém Slovenska. Nezamestnanosť označilo ako najzávažnejší problém 59 % oslovených.

Frustrácia obyvateľov stúpa smerom od západu na východ Slovenska. Na jednej strane prevažujúce vedomie lepších možností obyvateľov Bratislavského kraja a na druhej takmer maximálna deprivácia obyvateľov východného Slovenska - Prešovského a Košického kraja. Toto je odraz objektívnych regionálnych rozdielov. Napríklad miera nezamestnanosti v III. kvartáli 2004 v Bratislavskom kraji bola 3,7 % a v Košickom kraji 19,7 %. Priemerná výška mesačnej mzdy bola v I. až III. kvartáli v Bratislavskom kraji 20 168 Sk, ale v Prešovskom kraji iba 11 829 Sk. Aj tieto údaje vyplynuli z už uvedeného prieskumu Inštitútu pre verejné otázky.

Rozdiely medzi postavením a šancami obyvateľov jednotlivých regiónov, ako aj medzi obyvateľmi dedín a miest vnímajú ľudia na Slovensku citlivo. Pokiaľ ide o regionálne rozdiely na celoslovenskej úrovni, konštatuje horšie postavenie a šance obyvateľov svojho kraja v porovnaní s priemerom Slovenska až 58 % oslovených, rovnaké šance len 25 % a lepšie šance iba 15 %. V roku 2004 sa prehĺbili rozdiely vo vnímaní situácie medzi obyvateľmi jednotlivých krajov. Kým v Bratislavskom a Žilinskom kraji pribudli ľudia s priaznivejším pohľadom na situáciu vo svojom regióne, medzi obyvateľmi Košického, Prešovského a Banskobystrického kraja sa zvýšil pocit znevýhodnenia. Veľmi citlivo ľudia vnímajú aj rozdiely medzi postavením a šancami obyvateľov dedín a miest. Výrazne prevažuje názor, že vidiečania sú na tom horšie. Až 73 % opýtaných si to myslí.

Aktuálne hodnotenie svetového ekonomického fóra, ktoré ponechalo Slovensko na 43. priečke v rebríčku konkurencieschopnosti, rozfúkalo hmlu, ktorú vytrvalo produkovali a produkujú niektorí ministri. Na Slovensku sú alarmujúco veľké regionálne rozdiely a nebezpečne lacná pracovná sila. Víťazný oblúk ekonomického rozvoja sa ťahá v smere od Bratislavy na severovýchod a južné Slovensko je ponechané Strane maďarskej koalície, podnikateľom zneužívajúcim nedostatok pracovných príležitostí a líškam, ktoré dávajú dobrú noc. Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota sa akoby ocitli na pokraji záujmu vládnych politikov. Asi je pravdivé Kaníkovo čarovné nízke percento ľudí, ktorí berú minimálnu mzdu. Nič však nevypovedá o mzdách, ktoré sú v tomto regióne mnohokrát iba o pár stoviek vyššie od nového zákonného minima. Podľa niektorých ministrov súčasnej vlády by mal byť riešením tejto situácie hromadný exodus južného Slovenska za prácou na Západ, ale v prvom rade si myslím, že by to malo byť vybudovanie cestných komunikácií na zlepšenie situácie na južnom Slovensku. Deklarované úspechy a štatistickú hmlu by mala vystriedať skutočná snaha zviditeľniť Bohom zabudnuté regióny serióznym investorom. Voliči na juhu sú síce trpezliví, dúfam však, že majú dobrú pamäť.

Zahraničie tiež vníma Slovensko ako krajinu s obrovskými regionálnymi rozdielmi, krajinu s bohatým západom a chudobným východom. Je evidentné, že z hospodárskeho rastu nemá prospech väčšina Slovákov. Regionálne rozdiely sa napriek všetkým opatreniam vlády a Európskej únie stále viac prehlbujú. V článku publikovanom v rakúskom denníku Die Presse 19. januára tohto roku sa môžeme dočítať, že sme krajinou s najväčšími regionálnymi rozdielmi. Kým Bratislava je po Prahe druhým najbohatším regiónom v novej Európe, východ Slovenska patrí k najchudobnejším častiam kontinentu. Budem citovať: "Azda v žiadnom inom európskom štáte sa nenachádza bieda a bohatstvo tak blízko seba ako na Slovensku." Koniec citátu. Rakúsky denník tiež pripomína, že na východe Slovenska žije rómske obyvateľstvo, citujem, "v chatrčiach, s katastrofálnymi hygienickými podmienkami pripomínajúcimi slamy tretieho sveta". Koniec citátu.

Veľké regionálne rozdiely potichu priznáva aj slovenská vláda. Podľa vládneho materiálu o sociálno-ekonomickej úrovni v jednotlivých regiónoch rozdiely vidieť najmä v miere nezamestnanosti, výške priemernej mzdy, ale aj v počte obyvateľstva v hmotnej núdzi. Kým v Bratislave dávky poberá len 1 % ľudí, v Košickom kraji je to vyše 12 %. Nelichotivý je aj podiel ľudí v hmotnej núdzi v jednotlivých krajoch. Ten spravidla kopíruje mieru nezamestnanosti v oblasti. Najvyšší podiel poberateľov dávok v hmotnej núdzi je v Košickom kraji, kde sa na tento príjem spolieha 12,4 % všetkých obyvateľov. V bratislavskom regióne sa dávky vyplácajú len jednému percentu obyvateľov.

Už chronickým problémom je miera nezamestnanosti a jej disproporcie v rámci Slovenska. Kým v Bratislavskom kraji bola miera evidovanej nezamestnanosti v III. štvrťroku 2004 len 3,7 %, v Košickom kraji bolo bez práce vyše 19 % práceschopného obyvateľstva. Rozdiely však nie sú len medzi západom a východom, ale aj vnútri jednotlivých krajov, teda medzi mestom a vidiekom. Najlepšie to vidieť na príklade Banskobystrického kraja, kde krajské mesto Banská Bystrica vykazuje disponibilnú mieru nezamestnanosti 8,8 %, zatiaľ čo okres Revúca 28,8 %.

Vo vládnom programe v časti E hovoriacej o regionálnom rozvoji sa môžeme dočítať, citujem: "Vláda si je vedomá rozdielov v ekonomickej sile Bratislavského a ostatných vyšších územných celkov Slovenskej republiky. Svojou činnosťou v oblasti regionálnej politiky pri rešpektovaní procesu decentralizácie právomocí z orgánov štátnej správy na orgány samosprávy obcí a vyšších územných celkov bude vytvárať rámcové podmienky pre zastavenie narastania týchto rozdielov a ich postupné znižovanie." Toľko z programu vlády.

Aká je však realita? Regionálne disparity sa nezmenšujú, ale, naopak, prehlbujú. Kým niektoré regióny sa dynamicky rozvíjajú, iným hrozí, že sa stanú doslova civilizačným zapadákovom. Ak bude prehlbovanie rozdielov pokračovať, môže to vážne ohroziť ďalší vývoj Slovenskej republiky a jej sociálnu kohéziu.

Jasne sa potvrdilo, že medzi tzv. dobrými a zlými regiónmi sa utvára jasná hranica. Kým v západných a severozápadných regiónoch Slovenska je hospodárska úroveň či sociálna situácia najlepšia, južné a východné regióny patria k najhorším. Výnimkou sú zrejme len Košice, ktoré sú však medzi ekonómami a regionalistami považované skôr za ostrov ako centrum rozvoja. Problémy sa koncentrujú do prihraničných území. Takýmito regiónmi chudoby sú predovšetkým juh, juhovýchod, východ a severovýchod Slovenska. To má, pravda, hlbšie korene, keďže tieto oblasti obišla výstavba významných cestných a železničných ťahov. Regionálny rozvoj, teda rozvoj ako zlepšovanie zhruba kopíruje to, ako bolo Slovensko urbanizované, teda to, ako sa hospodársky a spoločenský život sústreďoval do veľkých miest. Ťahá sa zo západu smerom na Žilinu. Zásadným problémom, ktorý spôsobuje zaostalosť niektorých regiónov, je zlá ekonomická, sociálna a environmentálna štruktúra.

Milé dámy, milí páni, vzniká na Slovensku civilizačný paradox. Regióny, ktorým sa dobre darí, za to platia zlou ekologickou situáciou. V dôsledku civilizačného vývoja vzniká v niektorých regiónoch nepriaznivá populačná situácia. Napríklad na Myjave, Trenčíne, Poltári a Sobranciach a inde je zlý stav vzdelanosti. Napríklad Čadca, Gelnica, Námestovo. Bolo by naivné myslieť si, že krajina sa bude vyvíjať rovnorodo, teda tak, aby medzi regiónmi neboli rozdiely. To nie je možné a myslím si, že ani potrebné. Otázka však stojí tak, či diferenciácia rozvoj regiónov urýchli alebo, naopak, rozdiely budú na príťaž. Ak sú rozdiely veľké, do istej miery to ohrozuje zdravý, stabilný vývoj krajiny. Som presvedčený o tom, že problémové regióny si zväčša veľmi ťažko môžu pomôcť samy. Sú odkázané na pomoc. Kto im však má pomôcť? Na štát sa podľa všetkého spoľahnúť nemôžu. Ukazuje sa, že v našich podmienkach štát ako vyrovnávateľ regionálnych rozdielov zlyháva, čo potvrdil aj splnomocnenec vlády pre decentralizáciu Viktor Nižňanský.

Pri analýze vyše päťdesiatich rôznych ukazovateľov pozorujeme, že sa vytvárajú hranice medzi regiónmi s lepšou a dramaticky horšou situáciou. Najviac je táto situácia vypuklá v Košiciach. Kým iné mestá pôsobia ako centrá regiónov a ťaží z nich aj okolie, Košice sú len ako ostrov. Slabšie regióny sa ocitajú na okraji. Problémové územia sa ťahajú okolo celého územia Slovenska, pričom naše regióny nadväzujú na problematické oblasti v okolitých krajinách.

Ak porovnávame regionálny hrubý domáci produkt ako podiel z priemeru Európskej únie v parite kúpnej sily na obyvateľa v percentách, potom jasne vidíme obrovské rozdiely v ekonomickej výkonnosti regiónov. Ak berieme Európsku úniu, pôvodnú pätnástku, ako 100 %, potom úroveň HDP za celú Slovenskú republiku je 44,7 %, ale v Bratislavskom kraji 101,8 %, na západnom Slovensku 40,9 %, na strednom už len 36,9 % a na východnom Slovensku len 34 %. Zdrojom je Štatistický úrad Slovenskej republiky.

Medzi najmenej rozvinutými okresmi sú okresy Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, Gelnica, Košice-okolie, Kežmarok, Sabinov, Vranov nad Topľou, Trebišov a v druhom rade Detva, Krupina, Poltár, Bardejov, Levoča, Stropkov, Svidník, Medzilaborce, Snina a Sobrance. Regionálne rozdiely sú viditeľné aj v mzdách.

Rozdiel medzi najvyšším a najnižším priemerným zárobkom v regiónoch bol v minulom roku viac ako 8 000 Sk. Kým priemerná mesačná mzda v Bratislavskom kraji bola v III. štvrťroku roku 2004 20 168 Sk, v Prešovskom kraji to bolo len 11 829 Sk. Rozdiely pramenia z rôzneho odmeňovania najmä - a to je veľmi zlé - kvalifikovanej práce. Znamená to, že mzdy zamestnancov so základným alebo stredoškolským vzdelaním sú vo všetkých krajoch približne na rovnakej úrovni. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia sú však platení všade inak. Najviac zarobia v Bratislavskom kraji.

Veľmi vysoké sú aj rozdiely v miere nezamestnanosti a podiele obyvateľstva v hmotnej núdzi na celkovom počte obyvateľov toho-ktorého regiónu. Ak za minulý rok bola miera nezamestnanosti za Slovenskú republiku vyčíslená na 13,3 %, priemerná mesačná mzda na úrovni 5 105 Sk a podiel obyvateľstva v hmotnej núdzi 6,8 %, potom v Bratislavskom kraji bola miera nezamestnanosti len 3,7 %, priemerná mzda, ako som už spomenul, 20 168 Sk. Ale - aby som bol konkrétny - v Banskobystrickom kraji miera nezamestnanosti 19,4 %, priemerná mesačná mzda len 12 702 Sk a počet obyvateľstva v hmotnej núdzi 10,5 %. V Prešovskom kraji miera nezamestnanosti 17,5 %, priemerná mesačná mzda 11 829 Sk, podiel obyvateľstva v hmotnej núdzi 9,6 %. A na konci Košický kraj s mierou nezamestnanosti 19,7 %, priemernou mesačnou mzdou 14 630 Sk a podielom obyvateľstva v hmotnej núdzi 12,4 %.

Dámy a páni, tri štvrtiny ľudí na Slovensku zarábajú podpriemerne. Pri rozdelení výplat do pásiem po dvoch tisíckach najviac Slovákov dostáva hrubý plat v rozpätí od 10- do 12-tisíc Sk. Je to až 15 % pracujúcich. Vyplýva to zo zistení spoločnosti Trexima, ktorá robí prieskumy o platoch na Slovensku v spolupráci s Ústredím práce a so Štatistickým úradom. Rozdelenie obyvateľstva do platových tried ukazuje, že väčšina ľudí má zárobky v pásmach pod priemerným platom. Inak povedané, priemer zlepšuje neveľký počet manažérov s veľmi vysokými platmi.

Na Slovensku je pod hranicou priemerného platu sedem z desiatich pracujúcich. Do tohto pásma patria rôzne profesie v obchode, priemysle, stavebníctve, cestovnom ruchu, poľnohospodárstve. Veľká časť pracujúcich patrí do pásma s hrubou mzdou od 12- do 14-tisíc korún a každý deviaty občan Slovenskej republiky, ktorý je zárobkovo činný, sa musí zmieriť s hrubým platom od 8- do 10-tisíc Sk. Na jednej platovej úrovni sa môže ocitnúť napríklad človek s vysokou školou a vedeckým titulom spolu s robotníkom v niektorom z odvetví, ktorému sa výrazne darí. Preto napríklad do pásma s platom od 14- do 16-tisíc korún patria učitelia či bytoví architekti, ale aj robotníci na železnici alebo robotníci nešpecialisti v bani. Do rovnakej príjmovej skupiny patria napríklad dentisti spolu s robotníkmi špecialistami, ktorí obsluhujú stroje v gumárenskej výrobe.

Prieskum Treximy ukázal, že väčšina regiónov nedosiahla za deväť mesiacov roku 2004 reálny rast platov v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roku. Tento prieskum tak nepotvrdil oficiálne vládne štatistiky, ktoré hovorili o optimistickom vývoji a reálnom raste platov o necelé 2 %. Podľa Treximy s výnimkou Trenčianskeho kraja vo všetkých regiónoch rástli ceny rýchlejšie ako platy a reálna hodnota platov sa tak prepadla. V Bratislave dokonca sa tiež prepadla zhruba o 3 %, na východe Slovenska o 5 %.

Nuž taká je teda, dámy a páni, drsná slovenská regionálna skutočnosť. Nuž čo, hlavne, že máme ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, všakže, pán minister Gyurovszky?

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči. Ešte predtým, pán poslanec Hopta, nech sa páči.

I. Hopta, poslanec: Ja by som chcel povedať, že zvlášť katastrofálna sociálna situácia je v okresoch Prešovského kraja. Okresy ako Medzilaborce, Snina, Svidník, Stropkov, Humenné, Levoča, Kežmarok, Stará Ľubovňa, ale aj niektoré ďalšie sú naozaj v zlej sociálnej a ekonomickej situácii. Ľudia v týchto okresoch nežijú, ale doslova živoria. Majú doslova existenčné problémy. Majú problémy, kde by sa zamestnali. Keď sa aj zamestnajú, majú problémy s tým, aby zo svojej mzdy, ktorú dostávajú a je naozaj minimálna, doslova vyžili. Mnohé dediny v týchto okresoch vymierajú, ľudia odchádzajú tak ako za čias veľkej hospodárskej krízy do zahraničia, pretože táto krajina ich nedokáže uživiť. Mnohé školské zariadenia, základné školy, predškolské zariadenia, kultúrne domy, ale aj zdravotnícke zariadenia v týchto okresoch prakticky pomaly, ale iste prestávajú existovať.

Ja si myslím, že nič z predvolebných sľubov súčasnej vládnej koalície sa neplní. Vláda rieši predovšetkým svoje vlastné záujmy, záujmy jednotlivých politických strán, ale neriešia sa záujmy občanov Slovenskej republiky. Ja by som chcel varovať túto súčasnú vládnu koalíciu pred takýmto vývojom. Som dokonca presvedčený, že ak sa sociálna situácia v krátkom čase nezlepší, môže sa pokojne stať, že ľudia vtrhnú do tohto parlamentu i do Úradu vlády a jednoducho nás zlynčujú, pretože my sme dopustili sociálnu biedu takú, aká je, a nič iné by sme si ani od týchto ľudí nezaslúžili.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dámy a páni, budem veľmi stručný, lebo nemáme ani veľa času.

Správa o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska. Sústredím sa len na jeden bod a to je bod, kde sa v správe hovorí, že "hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily je v Bratislavskom kraji viac ako dvakrát vyšší ako celonárodný priemer a že je to podobné ako v iných krajinách Európskej únie". Ja by som zacitoval podiel HDP na obyvateľa v najbohatšom a najchudobnejšom regióne v roku 2001: vo Veľkej Británii 442,7 %, na Slovensku je to len 378,3 %, vo Francúzsku je to 341,5 %, v Belgicku je to 314,5 % a tak ďalej. Ešte raz zopakujem. Tak ako je to na Slovensku, je to aj v Európskej únii.

Ďalej zo správy citujem: "Podobný podiel HDP na obyvateľa v najbohatšom regióne je až trikrát vyšší ako v najchudobnejšom regióne a aj v hlavných mestách v porovnaní s chudobným regiónom." Ja by som citoval zo správy: "Hrubý domáci produkt na obyvateľa v metropole k celonárodnému priemeru: Bratislava 227 %, Praha 223 %, Londýn 249 %, Brusel 203 %." Ešte raz zopakujem, na Slovensku v Bratislave sa majú ľudia najlepšie oproti ostatným regiónom. Takto to je aj v Európskej únii.

A teraz poviem to dôležité. Európska únia počas dvadsať, tridsať rokov nevedela vyriešiť regióny, chudobu v regiónoch. Európska únia nevedela vyriešiť, že hlavné mesto a okolie je bohaté, ostatné je chudobné. A zaráža ma na tom, že táto správa sa bude snažiť tieto regióny zrovnoprávniť alebo dať na rovnakú úroveň, a Európska únia to nedokázala za tridsať, štyridsať rokov.

Druhá vec, čo mi na správe prekáža, že predsa na Slovensku regióny boli vyrovnané, čo do hospodárstva, čo do príjmov obyvateľstva. Správa by to mala zanalyzovať, ako to bolo možné, že pred rokom 1990 to bolo možné a teraz to nie je možné.

Na záver by som chcel povedať, že si nemyslím, že budeme oveľa lepší ako v Anglicku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku, kde na to mali tridsať, štyridsať rokov, a nedokázali to.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, končím rokovanie o tomto bode programu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Nie. Pani spravodajkyňa? Nech sa páči. Pán poslanec Šulaj chce faktickou poznámkou reagovať. Nie.

K. Sárközy, poslankyňa: Musím reagovať na to, čo povedal pán poslanec Chovanec. Ja som mu to už hovorila, keď ste tam spomínali jednu vetu, že môže sa stať, že rovnaký plat má dentista a robotník v gumárenskom priemysle. Na Slovensku povolanie dentista neexistuje, a keď ste mysleli na zubného lekára, teda stomatológa, tak to zase nesedí, pretože 99 % ich je odštátnených. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie schôdze na obedňajšiu prestávku. Ďakujem pánovi ministrovi, pani poslankyni Sárközy. Budeme pokračovať o 14.00 hodine pravidelným bodom programu hodina otázok na premiéra, členov vlády a generálneho prokurátora.

Dovidenia o 14.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 15.07 hodine.)

 

Tretí deň rokovania

41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

17. marca 2005 o 14.05 hodine

 

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pravidelným bodom programu

hodina otázok

a odpovedí, ktoré poslanci položili pánovi premiérovi, ostatným členom vlády a generálnemu prokurátorovi.

V prvej štvrťhodine poprosím pána predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, aby odpovedal na otázky, ktoré mu položili poslanci. Ešte predtým poprosím pána premiéra, aby uviedol mená a dôvody neprítomných členov vlády, ako aj tých ministrov, ktorí budú za neprítomných členov vlády na otázky odpovedať, prípadne, či chce pán predseda vlády odpovedať na otázky sám.

Nech sa páči, pán predseda vlády.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Dobrý deň. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dnes by mali chýbať iba traja ministri. Pána ministra Zajaca v odpovedi nahradí pán minister Kaník, ministra Prokopoviča minister Gyurovszky a chýbať bude vicepremiér Rusko, ktorý však otázku nemá.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Poprosím vás, pán predseda vlády, aby ste odpovedali na prvú z dvoch položených otázok pani poslankyne Tóthovej, ktorá sa vás pýta: "Podľa štatistických údajov ministerstva práce a sociálnych vecí bolo v roku 2004 vytvorených 7 657 nových pracovných miest. Pri hromadnom prepúšťaní však zaniklo 23 661 pracovných miest". Pani poslankyňa sa vás pýta, ako si má vysvetliť tvrdenie vládnych predstaviteľov Slovenskej republiky, že na Slovensku klesá nezamestnanosť.

Nech sa páči, pán predseda vlády.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne.

Vážená pani poslankyňa, počet vytvorených a obsadených pracovných miest, ako uvádzate 7 657, predstavuje iba oficiálne podchytenú časť tých novovytvorených obsadených pracovných miest, ktoré boli vytvorené prostredníctvom nástrojov aktívnej politiky trhu práce. V rámci týchto opatrení bolo teda vytvorených a obsadených 7 657 pracovných miest.

V roku 2004 bolo celkovo dohodnutých 9 127 takýchto pracovných miest, na ktoré bolo vyčlenených vyše 566 mil. korún. Z nich bolo v minulom roku obsadených miest, tak ako ste uviedli, na ktoré boli poskytnuté príspevky vo výške 456 mil. korún. Teda tieto čísla sa mierne odlišujú, keďže nie všetky dohodnuté pracovné miesta boli obsadené ešte v roku 2004, ich dočerpanie alebo doobsadenie je plánované na tento rok.

V rámci národného projektu č. 5 aktivácia nezamestnaných a nezamestnaných s nízkou motiváciou odkázaných na dávku v hmotnej núdzi bolo podporených z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu ďalších 11 560 miest pre organizátorov aktivačnej práce. Celkovo bolo v roku 2004 jednotlivými aktívnymi opatreniami na trhu práce podporených 20 687 nových pracovných miest a 219 876 vytvorených miest na aktivačnú činnosť. Navyše viac ako 27 tisíc osôb bolo zaradených do programov vzdelávania a ďalšej prípravy na zamestnanie.

Celkove bolo v minulom roku prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny umiestnených 49 980 uchádzačov o zamestnanie. Ďalšie pracovné miesta boli vytvorené v rámci podpory prílevu zahraničných investícií na Slovensko. V roku 2004 bolo napríklad len v PSA Peugeot Citroën Trnava vytvorených 499 nových pracovných miest. O stovkách ďalších pracovných miest môžeme hovoriť v súvislosti s ďalšími investormi. Dôležitým ukazovateľom v tejto oblasti je prítok a odtok z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Ponúknem vám aj takéto dve čísla. V roku 2004 pribudlo do evidencie 362 414 uchádzačov o zamestnanie a vyradených z evidencie bolo 431 843 uchádzačov o zamestnanie. Teda môžeme konštatovať, že rýchlosť pribúdania a ubúdania uchádzačov v evidencii o zamestnanie potvrdzuje, aj keď mierny, ale pokles nezamestnanosti.

Podľa údajov výberového zisťovania pracovných síl Štatistickým úradom v roku 2004 v porovnaní s rokom 2003 sa zvýšil počet ekonomicky aktívnych obyvateľov o 24 300 osôb. Počet pracujúcich sa zvýšil o 5 800 osôb. Počet evidovaných nezamestnaných poklesol o 34 300 osôb. V 3. štvrťroku minulého roku počet ekonomicky neaktívneho obyvateľstva medziročne poklesol o 10 000 osôb. Najväčší prírastok ekonomicky neaktívnych osôb v roku 2004 v porovnaní s rokom 2003 bol zaznamenaný u dôchodcov, čo je aj dôsledok uplatňovania nového dôchodkového systému od minulého roku.

Medriročné zvýšenie počtu pracujúcich o 5 800 osôb potvrdzuje, že aj napriek ohlásenému hromadnému prepúšťaniu z necelých 23 700 pracovných miest nedošlo k celkovému poklesu počtu pracovných miest. Podľa Zákonníka práce zamestnávateľ, ktorý ohlásil hromadné prepúšťanie, má povinnosť nadbytočnému pracovníkovi ponúknuť iné vhodné pracovné miesto v rámci svojej organizácie aj na kratší pracovný úväzok. Okrem toho zamestnávatelia mali možnosť ponúknuť rekvalifikáciu nadbytočným zamestnancom v rámci projektov Európskeho sociálneho fondu.

Vzhľadom na uvedené povinnosti zamestnávateľov voči zamestnancom pri hromadnom prepúšťaní nemuseli všetci zamestnanci, ktorí boli ohlásení ako nadbytoční, v skutočnosti o zamestnanie aj prísť. A ešte jedna veta. V súvislosti s hromadným prepúšťaním je potrebné dodať, že v danom prípade ide o počet dotknutých pracovníkov, čo neznamená, že pracovné miesto zaniklo alebo prepustený pracovník sa objavil v evidencii úradov práce sociálnych vecí a rodiny. Mohlo ísť napríklad o štrukturálnu nezamestnanosť a pracovník sa zamestnal na inom pracovnom mieste, resp. bol zaradený do rekvalifikácie, prípadne mohol zostať aj dobrovoľne nezamestnaný.

Takže, vážená pani poslankyňa, keď zhrniem a podčiarknem to, čo som sa snažil v odpovedi povedať, tak si myslím, že je evidentné, že tá disproporcia je len zdanlivá, pretože ten počet vytvorených 7 657 nových pracovných miest predstavuje len jeden z programov rezortu práce sociálnych vecí a rodiny, ale tých oblastí alebo nástrojov, pomocou ktorých vznikajú nové pracovné miesta, je viac, čo, myslím si, vysvetľuje tú disproporciu, na ktorú ste v otázke poukázali.

Všetko, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér. Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem.

Vážený pán premiér, ja som si s pozornosťou vypočula vašu odpoveď, aj vaše stanovisko, že je evidentné a tak ďalej. Vôbec nie je evidentné to, čo ste povedali. Predsa nemôžete aktivizačné miesta prirovnávať k miestam, kde dochádza k hromadnému prepúšťaniu, pretože pri prepúšťaní ide úplne o zrušenie pracovného pomeru, o zlikvidovanie miesta. Aktivizačné miesta sú prechodné a podobne. Navyše, zabudli ste, pán premiér, na jednu veľmi, veľmi, veľmi vážnu vec, že hromadné prepúšťanie je podľa zákona pojem vymedzený a prichádza vtedy do úvahy, keď sa prepúšťa viac ako 20 pracovníkov. A kde sú tie množstvá prepúšťania, o ktorom by vám v teréne ľudia mohli veľmi porozprávať, kde to teda veľmi šikovne tie podniky robia pod príslušné čísla a kde ide o permanentné individuálne dvoj-, trojmiestne prepúšťanie u podnikateľov, ktorí vzhľadom na existujúce ekonomické podmienky nemajú ten obrat. Sú to malí podnikatelia, ktorí zarábajú v dvoch, troch reštauráciách, kde nie je obrat, pretože niet finančných prostriedkov.

Bola som na výjazde na východnom Slovensku a tam som sa pýtala jednotlivých miestnych funkcionárov. Evidentne mi v určitých miestach prezentovali prudký nárast poklesu pracovných miest, ale minimálny nárast vytvorených pracovných miest. Preto...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa, prosím o otázku.

K. Tóthová, poslankyňa: Preto disproporcia, ktorú uvádzate, je evidentná a myslíte si... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán premiér, nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Nie, pani poslankyňa. Otvorili ste v doplňujúcej, akože otázke iný pohľad, pohľad hromadného prepúšťania. Trvám na tom, že disproporcia, ktorá sa objavila vo vašej otázke, je nepravdivá, pretože ten počet vytvorených pracovných miest, ktorý ste v tejto vašej otázke uviedli, tých vyše 7 000, je výsledkom len jedného z programov rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ponúkol som vám konkrétne ďalšie oblasti, z ktorých vyplýva moje ďalšie konštatovanie, že za ostatné 2 roky sme vytvorili 50 000 nových pracovných miest. Toto je jednoducho fakt. To, čo je evidentné, sú štatistiky, ktoré nerobím ani ja, ani úrad vlády. Pani poslankyňa, stačí si zobrať štatistické ročenky, buď Štatistického úradu, alebo ministerstva práce, tak ich čítajme dvojhlasne, vám navrhujem. Oproti roku 2001 zo Štatistického úradu došlo k poklesu miery nezamestnanosti o vyše 1 %, podľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o 5,5 %. V roku 2001 - 18,63, v roku 2002 - 17,45, v roku 2003 - 15,56, v roku 2004 - 13,27 o 5,5 %. Vy hovoríte, že sa stretávate v teréne s ľuďmi, ktorí prídu o prácu. Pani poslankyňa, hádam toľko viete aj vy, aj ja, že za ostatné roky na Slovensku okrem iného zásadným spôsobom rastie produktivita práce. Ako môžeme byť konkurencieschopní v Európskej únii, keď nebudeme zvyšovať konkurencieschopnosť.

Keď sa odvolávate na terén, no tak potom musíte vidieť, že za ostatné roky fabriky nekapú, ako kapali v rokoch 1995 - 1998, ale fabriky vznikajú. Pani poslankyňa, vy ste si nevšimli, že sme získali najväčšie investície v Európe za posledné roky? Že sme získali Peugeot, Citroën, Huyndai/Kia, Ford na východné Slovensko a prichádzajú aj do okresov, kde dosiaľ nevedeli trafiť. Netvrdím, že všetko je v najlepšom poriadku, netvrdím, že dvojciferná nezamestnanosť 13 - 14 % je niečo, z čoho máme mať radosť, ale tie tendencie sú jednoznačne pozitívne. Pribúda viacej nových pracovných miest, ako ich ubúda. Rastie počet vytváraných pracovných miest a postupne kontinuálne klesá miera nezamestnanosti. Taká je pravda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér, za odpoveď na doplňujúcu otázku.

A poprosím vás o odpoveď na druhú otázku pani poslankyne Tóthovej, ktorá sa vás pýta, či: "Považujete za vhodné, aby minister zdravotníctva SR využíval služby zdravotníckych zariadení v Rakúsku? Nie je to vyjadrenie nedôvery slovenskému zdravotníctvu?"

Nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem aj za túto otázku, pani poslankyňa. Chcem vám odpovedať tak čestne, najčestnejšie, ako viem, a preto vám poviem asi tak, že najvhodnejšie by bolo, keby ste sa na to opýtali samého pána ministra, ktorého sa to týka. Pozrite sa, keď je niekto chorý, je predovšetkým vecou jeho svedomia a osobného presvedčenia, jeho súkromnou vecou, ako sa rozhodne s týmto stavom vysporiadať. Pán minister Zajac medzi vás chodí často a ja nemám ani takéto informácie, ako ste vy uviedli v tej otázke. Hádam nebudem špekulovať o niečom, o čom nemám žiadnu informáciu a čo v konečnom dôsledku je vecou samého pána ministra.

Ale poviem vám niečo za seba, ak dovolíte. Využijem vašu otázku a poviem vám, čo si ja myslím o slovenskom zdravotníctve. Ja mám o slovenskom zdravotníctve najvyššiu mienku a poviem vám aj prečo. Napríklad preto, že mám 90-ročného otca. V jeden deň, býva sám v dome, odpadol. V Spišskej Novej Vsi ho bleskovo a fantasticky diagnostikovali na 100 %. Dokázali ho rýchlo dostať do Bratislavy, v Bratislave sa nebáli 90-ročného pána operovať, to sa stalo v novembri, a už druhý miesiac je čulý, živý, pohyblivý a na vlastné oči som videl a je to moja osobná vlastná skúsenosť z ostatných mesiacov, že máme fantastických lekárov, máme vynikajúce a obetavé zdravotné sestry a ja plne a na 100 % dôverujem slovenskému zdravotníctvu, pani poslankyňa.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová je spokojná s odpoveďou? Alebo... Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda vlády. Som rada, že ste sa takto vyjadrili o našich lekároch a sestrách, a preto si myslím, že by ste mali povedať, prečo teda tento kvalifikovaný a výborný zbor je nútený prísť pred parlament a protestovať a pred úrad vlády, pretože ich nemienite dobre zaplatiť. To je po prvé.

Po druhé by som chcela, ja som chcela vedieť váš názor a nie stanovisko pána ministra, ktorého sa to tiež pýtam, ale ja si myslím, že tak ako je dobrým mravom vo svete, aby ministri chodili na autách vyrobených v štáte, aby na recepciách sa ponúkala minerálka, ktorá je zdrojom v štáte a podobne, minister zdravotníctva by mal veriť našim lekárom.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Počúvam, pán poslanec mi tu pomáha, že napríklad aj diaľnice by mali otvárať slovenskí herci a nie Belmondo. Však? (Smiech.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda vlády, za odpovede na otázky pani poslankyne Tóthovej. Viac otázok vám nikto z prítomných pánov poslancov... (Hluk a smiech v sále.) ... aj ja súhlasím, pani poslankyňa, s tými diaľnicami. (Nezrozumiteľné slová poslankyne K. Tóthovej zo sály.) No veď budeme. (Smiech v sále.)

Páni ministri, teraz by som vás chcel poprosiť, aby ste odpovedali na otázky pánov poslancov v poradí tak, ako boli vyžrebované a položené.

Najskôr poprosím pána ministra Fronca, aby odpovedal na otázku pána poslanca Krajčiho, ktorý sa vás pýta: "Dôvodom na spoplatnenie školstva je údajne skvalitnenie štúdia. Vysvetlite, ako spoplatnenie štúdia skvalitní prácu VŠ pedagóga? Respektíve znamená tento výklad, že v súčasnosti sú na VŠ nekvalitní pedagógovia?"

Nech sa páči, pán minister.

M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, spoplatnenie štúdia má vplyv aj na prácu vysokoškolského pedagóga ako jednej zo súčastí vzdelávacieho procesu. Prísun totiž ďalších finančných prostriedkov umožní celkom iste skvalitnenie technického a materiálneho zabezpečenia výučby, čo vytvorí aj podmienky na skvalitnenie práce vysokoškolského pedagóga, ako aj študenta. Spoplatnenie vysokoškolského štúdia vytvorí prostredie na zvýšenie zodpovednosti učiteľa za výsledky svojej práce, ale aj za prácu so študentom a vytvorí aj tlak na vysokoškolského učiteľa, na zmeny v jeho rutinnom prístupe k výučbe.

Za každú službu totiž, za ktorú platíme, zákonite žiadame, aby bola vykonaná kvalitne, sme nároční na poskytovateľa, formulujeme požiadavky na zlepšenie a tým aj ovplyvňujeme jej kvalitu, a teda aj kvalitu práce učiteľa. A celkom iste aj známe hodnotenie učiteľov prostredníctvom dotazníkov nebude len tou formálne povinnou jazdou. Platené štúdium zvýši aj zodpovednosť študenta za svoje výsledky a tým sa vytvoria aj kvalitatívne lepšie podmienky pre činnosť pedagógov. No a, samozrejme, a to tiež nemožno obísť, že ďalšie finančné prostriedky prospejú aj v oblasti odmeňovania pedagógov.

Ja som nikdy netvrdil a netvrdím, že na vysokých školách pôsobia nekvalitní pedagógovia, ale z druhej strany nikto z nás nemôže tvrdiť, že je dokonalý a že vo svojej práci a v jej kvalite nemá rezervy. A práve narušenie istej rutiny vo výkone práce, postupné zdokonaľovanie prístupu učiteľa k študentovi, ako aj študenta k učiteľovi, na ktoré nakoniec často poukazujú viacerí študenti, môže práve priniesť jeden z nástrojov na zvýšenie kvality práce vysokoškolského učiteľa.

Skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Krajči, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.

G. Krajči, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ja by som hneď položil dve doplňujúce otázky.

Prvá by sa týkala, kto teda, pán minister, bude kontrolovať nakladanie s finančnými prostriedkami, ktoré sa vyberú na školnom a či tieto finančné prostriedky nepôjdu na služobné cesty pedagógov do zahraničia alebo iné činnosti. Ako to chcete odkontrolovať, keď chcete skvalitniť prácu vysokoškolského pedagóga?

Druhá časť mojej otázky by znela, nemyslíte si, že úroveň vysokoškolského vzdelávania by sa zvýšila, keby vláda splnila záväzok z Koncepcie ďalšieho rozvoja slovenského vysokého školstva na 21. storočie, že nárast bude v štátnom rozpočte o 0,1 % z HDP ročne, čo by znamenalo, že v tomto roku by malo ísť do školstva 12 mld. 413 mil. korún, teda o 2,9 mld. viac ako dosiaľ?

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.

M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem.

Pán poslanec, ak si pozriete podrobne návrh zákona o študentských pôžičkách, tak tam je inštitút práve, ktorý umožní študentom kontrolovať a rozhodovať kľúčovo o tom, ako sa tieto peniaze použijú. Jednoducho o použití peňazí rozhoduje senát príslušnej vysokej školy, resp. senát fakulty a v tomto senáte majú študenti síce len jednu tretinu, ale v zákone je povedané, že v prípade týchto finančných prostriedkov de facto majú právo veta pri rozhodovaní. Inými slovami, senát zamestnaneckej komory ich nemôže majorizovať a myslím si, že to je kľúčový nástroj na to, aby rozhodovali a aby sa tieto peniaze použili naozaj zodpovedne.

Okrem toho zákon jasne hovorí v tomto návrhu, na čo sa tieto peniaze môžu použiť, a určite nie - je to explicitne v zákone povedané - na také veci, aby sa to premrhalo, aby to išlo, trebárs, na nejaké tenisové kurty alebo niečo podobné.

K tej druhej otázke, pán poslanec...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Počkajte, pán minister, ešte som, odpovedáte ešte na otázku? Áno, nech sa páči.

M. Fronc, minister školstva SR: Lebo, pán poslanec položil dve otázky teraz doplňujúce.

Čo sa týka zvyšovania prostriedkov do vysokého školstva, treba povedať, že od roku 2000 sa objem prostriedkov, ktoré dáva štát, zdvojnásobil a on vzrástol výrazne nielen v nominálnej hodnote, ale aj v reálnej hodnote vzrástli tieto prostriedky a každý rok približne zvyšuje sa rozpočet vysokých škôl o desatinu percenta z hrubého domáceho produktu. Otázka je, z čoho budeme počítať tú desatinu. Či z prognózovaného hrubého domáceho produktu alebo hrubého domáceho produktu, ktorý bol predtým? Ale takisto aj tohto roku je navýšený rozpočet vysokých škôl, keď počítam aj tú čiastku, ktorá je vo Všeobecnej pokladničnej správe, pamätám si 1 mld. 250 mil., čo približne zodpovedá tej hodnote.

Rád by som ale povedal ešte jednu vec. V programovom vyhlásení vlády je, že chceme, aby prostriedky, ktoré pôjdu do vysokého školstva, boli na úrovni priemeru krajín OECD, t. j. 1,33 % z hrubého domáceho produktu, ale treba povedať aj to, že na úrovni krajín OECD ide jedno percento z hrubého domáceho produktu z verejných zdrojov, teda u nás cez štátny rozpočet, a 0,33 % ide zo súkromných zdrojov. U nás je situácia taká, že ak na budúci rok navýšime rozpočet vysokých škôl o tú desatinu percenta HDP, tak budeme veľmi blízko, ak nedosiahneme to percento z verejných zdrojov, ale tých 0,33 %, dnes nemáme skoro nič. A aj s tým súvisí návrh zákona, o ktorom budeme zrejme rokovať zajtra.

Ďakujem, skončil som.