V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Džupa. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Dovolím si mierne nesúhlasiť s jednou pasážou pána poslanca Pašku a vyjadriť svoje osobné, verím, aj stanovisko nášho politického subjektu. Sme malá krajina, sme mladá demokracia a sme krátko suverénnou krajinou na to, aby sme si mali, museli, nielen mohli uvedomiť, aký reálny pohľad môžeme mať na okolitý i vzdialený svet a aj na skutočnosť, že tento okolitý i vzdialený svet nás stále a permanentne monitoruje. Tento proces ešte nejaký čas bude trvať. Preto som toho názoru, že triezvym spôsobom tvoriť zahraničnú politiku proporcionálne a vyvážene k rozloženiu ekonomickej a politickej sily vo svete je nanajvýš správne.
A ak by som to mal ešte doplniť druhou tézou, mne je mimoriadne sympatické, že je stále otvorený priestor pre zmysluplnú komunikáciu s tretími krajinami, pretože napriek tomu, čo som hovoril o tom, že sme mladá, malá a krátko trvajúca suverénna demokracia, týmto krajinám máme čo ponúknuť a rovnako aj máme možnosť pochopiť a prijať to, čo vedia ponúkať iní. Takže to je z tohto pohľadu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, želáte si vystúpiť? Nie.
Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, predtým ako začneme rokovanie o nasledujúcich dvoch bodoch programu, ktoré sa týkajú transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, navrhujem, aby sme rozpravu o týchto bodoch zlúčili. Je s tým všeobecný súhlas, prosím? Ďakujem.
Takže pristúpime k rokovaniu o týchto bodoch. Materiál
Analýza súčasného stavu prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky
ste dostali ako tlač 977 a
projekt transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky
máte ako tlač 992.
Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolta Simona, aby uviedol obidva materiály vlády. Pán minister, máte slovo.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky pri prerokovaní správy o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky roku 2004 (stav za rok 2003) prijala uznesenie č. 1330 z 2. novembra 2004, ktorým požiadala vládu o predloženie analýzy stavov prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Analýza stavu prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky bola vládou Slovenskej republiky schválená uznesením č. 1225 z 15. decembra 2004.
Na základe úloh definovaných v programovom vyhlásení vlády a Plánom práce vlády ministerstvo pôdohospodárstva začalo s postupnou prípravou a vykonalo kroky potrebné na uskutočnenie transformácie, ktorej strategickým cieľom je zabezpečenie racionálneho využívania jedinečného prírodného bohatstva lesov vo vlastníctve štátu v prospech celej spoločnosti. Všetky tieto činnosti sú podrobne zhodnotené v Analýze prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorá poukazuje na veľkú časovú aj obsahovú náročnosť celého procesu prípravy transformácie, najmä na rozsiahle analytické časti (viac ako 1 100 strán), ktorá slúžila ako podklad na rozhodovanie o ďalšom postupe pri transformácii štátneho podniku, ktorá sa zameriavala na vytvorenie modernej prosperujúcej spoločnosti, ktorej hlavnou úlohou je efektívne spravovanie zvereného, ako aj spravovaného majetku, racionálne využívanie všetkých zdrojov a prostriedkov a zabezpečenie požiadaviek spoločnosti pri dodržiavaní, rozvíjaní zásad trvalo udržateľného rozvoja.
Analýza stavu prác na transformácii tohto štátneho podniku má len informatívny charakter. Obsahuje faktografické údaje o jednotlivých krokoch vykonaných s cieľom splnenia programového vyhlásenia vlády schváleného Národnou radou Slovenskej republiky.
Projekt transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky tiež je predkladaný na základe požiadavky Národnej rady, ktorá vzišla zo správy o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky roku 2004 (stav za rok 2003), taktiež uznesením č. 1330 z 2. novembra 2004. Projekt transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky bol vládou Slovenskej republiky schválený uznesením č. 1234 z 15. decembra 2004.
Strategickým cieľom tejto transformácie je zabezpečenie racionálneho využívania jedinečného prírodného bohatstva lesov vo vlastníctve štátu v prospech celej spoločnosti.
Transformácia štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky sa zameriava na vytvorenie modernej a prosperujúcej spoločnosti, ktorej hlavnou úlohou je efektívne spravovanie zvereného, ako aj spravovaného majetku, racionálne využívanie všetkých zdrojov a prostriedkov a zabezpečenie požiadaviek spoločnosti pri dodržiavaní a rozvíjaní zásad trvalo udržateľného rozvoja. Poslaním transformovaného podniku na ich základe, ako aj na základe vykonaných analýz externého a interného prostredia je stanoviť postupnosť jednotlivých fáz a krokov smerujúcich k splneniu týchto cieľov. Tieto sú zhrnuté v projekte transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorý bude po prerokovaní Národnou radou Slovenskej republiky východiskovým materiálom pre spracovanie legislatívneho zámeru návrhu zákona o založení spoločnosti Lesy Slovenskej republiky, akciová spoločnosť.
Projekt zároveň hodnotí predpokladané dosahy na ekonomiku podniku, štátny rozpočet, ako aj životné prostredie a na zamestnanosť. Ďakujem za pozornosť.
Pán predsedajúci, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dúfam, že len s prednesením týchto návrhov dvoch budeme pokračovať v rokovaní.
Teraz žiadam predsedu výboru pre pôdohospodárstvo poslanca Miroslava Maxona, aby podal informáciu o výsledku prerokovania týchto materiálov vo výbore. Pán poslanec, máte slovo.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo predkladá správu o výsledkoch prerokovania Analýzy súčasného stavu prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky (tlač 977a).
Analýzu súčasného stavu prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 992 z 27. decembra 2004 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledkoch prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval predmetnú správu 25. januára. Uznesením č. 287 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky konštatovať, že nebolo naplnené uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1330 z 2. novembra 2004 v bodoch 3, 4, 5 a 6. Schválil aj túto správu o výsledkoch prerokovania správy vo výbore uznesením č. 294.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo poveril predsedu výboru Ing. Miroslava Maxona predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni, návrh uznesenia máte ako prílohu tlače 977a.
Projekt transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 993 z 29. decembra 2004 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval uvedenú správu 25. januára 2005. Uznesením č. 288 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky konštatovať, že nebolo naplnené uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1330 z 2. novembra 2004 v bodoch 3, 4, 5 a 6. Schválil aj správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy vo výbore uznesením č. 295.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo rovnako poveril predsedu výboru predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Za klub písomne sa do rozpravy k obom bodom programu, tak ako sme schválili, že budeme o nich rokovať spoločne, prihlásil pán poslanec Ľubomír Vážny, za klub strany Smer. Nech sa páči, máte slovo ako prvý, potom pôjdu písomne prihlásení a potom umožníme ústne sa prihlásiť do rozpravy.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v rozprave pár slovami vystúpil k predloženému materiálu. Tak ako sú obidva materiály stručné, tak sa pokúsim byť aj ja stručný.
Pár slov k prvému materiálu (tlač 977) Analýza súčasného stavu prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky.
Materiál vyčerpávajúco opisuje počet stretnutí riadiaceho výboru, vedúcich tímov, tréningu, analyzuje stratégiu polí, obchodných polí, definuje väzby medzi strategickými obchodnými poliami, opisuje tréning, zvládanie zmien vo firme a tak ďalej. Ale vzadu alebo ku koncu materiálu sa materiál veľmi stručne zmienil o tom, čo je podstatné. A to, čo chcem dať teraz do pozornosti, je majetkovoprávne nevysporiadanie majetku v správe Lesov Slovenskej republiky, š. p., keď materiál dáva len údaje za rok 2003, resp. ku koncu roku 2003. A citujem: "Nevysporiadaných stavieb je 34 % z celkového majetku Lesov Slovenskej republiky, š. p., a lesných pozemkov je 280 000 hektárov, čo je cirka 30 %, a predpokladané náklady na majetkovoprávne vysporiadanie sú 1,3 mld. Sk." Toto sú obrovské čísla, ktorými by sme sa mali vážnejšie zaoberať. A, samozrejme, predkladateľ nám mohol dať aktuálnejšie informácie, nie ku koncu roku 2003, teraz keď sme vo februári 2005.
Samozrejme, takisto mi v materiáli chýba nejaká analýza toho kroku, ktorý sa stal, keď sa odovzdalo vedenie podniku tzv. krízovému manažmentu, a posúdenie v porovnaní so súčasným obdobím.
Preto mi dovoľte predložiť procedurálny návrh k materiálu, ktorý máme ako tlač 977, vrátiť materiál (tlač 977) Analýza súčasného stavu prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky predkladateľovi na dopracovanie a doplnenie s tým, že navrhujem A. doplniť ho o analýzu stavu lesov Slovenskej republiky, š. p., v období odovzdania vedenia podniku tzv. krízovému manažmentu a v súčasnom období, ako aj o porovnanie a zdôvodnenie rozdielov z tohto kroku vyplývajúcich, B. doplniť materiál o stav nevysporiadaného majetku, t. j. o aktuálny stav, stav k 31. 12., ktorý nám bol deklarovaný v materiáli, je podľa môjho názoru nedostatočný, t. j. zhodnotiť aktuálny stav a najmä upresniť rozsah nevysporiadaného majetku.
Veľmi stručne sa zmienim o druhom materiáli, to je tlač 992.
K tomuto materiálu takisto musím vyjadriť svoj názor, že je obsahovo chudobný a nespĺňa kritériá projektu, kritériá projektu, ktorý má ambíciu transformovať 34 mld. účtovnej hodnoty majetku, čo môže byť v trhových cenách ja neviem, odhadujem, 100 mld. Čiže je to významný balík peňazí, ale ešte významnejší balík dedičstva Slovenskej republiky, ktoré sa v lesoch nachádza. Ťažko sa dá k nemu vyjadriť, keďže je veľmi stručný. A len narážam, že by mal byť podstatne rozsiahlejší a mal by rozviesť tie témy, ktoré nás bytostne všetkých zaujímajú.
Chcem len upozorniť veľmi stručne, že ocenenie nepeňažného vkladu bez znaleckých posudkov, len z účtovníctva by bolo možné len v tom prípade, ak sa v súčasnej časovej hladine vykonalo precenenie majetku na súčasné cenové relácie, lebo napr. účtovná hodnota mnohých stavieb môže byť nulová, ale ich trhová hodnota môže predstavovať státisíce korún, resp. majetok, ktorý je deklarovaný v tomto materiáli na 34 mld., v účtovnej hodnote môže byť, ako som pred chvíľou spomenul, 100 mld. korún.
Ak by predsa malo dôjsť k transformácii Štátnych lesov Slovenskej republiky na akciovú spoločnosť, potom tu musí byť najprv celý postup legislatívne jasný, nie tak ako je v tomto materiáli deklarované, že sa najprv ustanoví akciová spoločnosť a potom si budeme tvoriť zákony a predpisy na fungovanie podľa svojich predstáv alebo podľa predstáv, ktoré nám z tohto procesu vyplynú, ale, samozrejme, pod rúškom faktu, že Národná rada Slovenskej republiky takýto postup schválila dnešným konaním.
Takisto je zavádzajúca kapitola 4.3. v materiáli, že v lesnom hospodárstve nedôjde vznikom akciovej spoločnosti k poklesu zamestnanosti, pretože tých 3 500 zamestnancov, čo sa súčasné vedenie podniku chystá prepustiť, sa nemôže v žiadnom prípade umiestniť alebo uplatniť v lesnom hospodárstve, keď sa redukuje počet odštepných závodov, mení sa štruktúra a vlastne celé je to cielené, tak aby sa znížila aj zamestnanosť.
Preto taktiež predkladám druhý procedurálny návrh k tlači 992, k projektu transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, vrátiť tento materiál na dopracovanie predkladateľovi a konkrétne doplniť ho o A. časový a vecný harmonogram navrhovaného postupu transformácie štátneho podniku, B. analýzu vyvolaných legislatívnych zmien, aby sme potom nechytali legislatívu za chvost, C. trhové ocenenie majetku s rozdelením na vysporiadaný a nevysporiadaný majetok, aby sme aspoň ako-tak jasne vedeli, čo nás v tomto procese čaká, D. analýzu sociálneho dopadu zapríčineného uvoľnením 3 500 zamestnancov a E. špecifikáciu výkonu vo verejnom záujme a návrh postupu, ako sa vlastne tie výkony vo verejnom záujme vysporiadajú voči štátu.
To je všetko zatiaľ, ďakujem vám za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Laššáková. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, plne podporujem návrh pána poslanca a jeho vystúpenie, ten procedurálny návrh jeho, aby sa vrátili materiály predkladateľovi na prepracovanie. Naozaj po podrobnom preštudovaní predložených materiálov môžem konštatovať, že sú nedostatočne vypracované a v niektorých častiach zavádzajúce. Hlavne poukážem už na tú spomínanú zamestnanosť. Myslím si, že bola tomu nedostatočne venovaná pozornosť.
A moje pripomienky vlastne smerujú k celému postupu premeny štátneho podniku na akciovú spoločnosť. Skutočne ide o veľké hodnoty, ktoré vlastnil štát. A naozaj je potrebné tomuto venovať aj patričnú pozornosť.
A fakt tieto materiály nie sú dobre vypracované, a preto budeme podporovať návrh, procedurálny návrh pána poslanca, aby boli vrátené predkladateľovi späť na dopracovanie. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Písomne sa do rozpravy prihlásil jediný poslanec, pán Miroslav Číž. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
M. Číž, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, nie som, prirodzene, odborník na lesníctvo ani na problematiku hospodárenia s lesmi, ale napriek tomu vystúpim, vzhľadom na to, že prerokúvame veľmi závažné materiály. A osobitne formy transformácie, je fakt, predstavujú pre mňa istú výzvu. A mám vždycky veľmi problém akceptovať návrhy, ktoré tam sú, pretože často z nich dýcha nesmierne neporozumenie a nechápanie verejného majetku, osobitne v tak citlivej otázke, ako sú lesy a ich užívanie. Ale ani to by nebol hlavný dôvod, hlavný dôvod, pre ktorý vystupujem, je ten, že sa obracajú na mňa občania, teda osobitne tí, ktorí sú zainteresovaní, ktorí pracujú vo sfére lesníctva. A posielajú mi, samozrejme, jednak vecné údaje k problematike, o časti z nich hovoril pán môj kolega vo vecnom stanovisku nášho klubu, no ale zároveň dávajú iné otázky, resp. iné informácie, ktoré, samozrejme, neviem overiť. A uznávam aj to, že nemá sa vystupovať s vecami, ktoré niekoho obviňujú, a pritom sa nedajú stopercentne verifikovať, pán minister, a to aj z toho dôvodu, že teraz nedávno som čítal, a to v obvykle nie radikálnom denníku Sme, že teda ministri, vláda alebo možno aj poslanci chápu svoju funkciu v štáte ako korisť, ktorú treba nejakým spôsobom ukoristiť.
Tak aby sme odstránili akékoľvek nedorozumenia v tomto smere, dovoľte mi, aby som vám položil v zmysle informácií, ktoré som dostal, 6 otázok. Bolo by dôležité, dobré, pán minister, keby ste mi na ne džentlmensky odpovedali, budú zaznamenané v písomnej správe o rokovaní v Národnej rade a je možné potom teda usúdiť z tých odpovedí, či sa tým treba alebo netreba zaoberať nejakým iným spôsobom.
Prvá otázka, pán minister: Ako je použitých 20 mil. Sk navýšených Národnou radou Slovenskej republiky účelovo na tvorbu lesných, hospodárskych plánov?
Druhá otázka, pán minister: Prečo podľa informácií, ktoré mám, porušujete zákon o štátnej službe, keď ste doteraz nevymenovali prednostov obvodných lesných úradov v Lučenci a v Bardejove, hoci títo úspešne zvládli výberové konanie a vy podľa zákona by ste mali byť povinný ich vymenovať?
Tretia otázka, pán minister. Obrátili sa na mňa ľudia z okolia Zvolena, odkiaľ pochádzam s otázkou, prečo ste zrušili uzavretú súťaž na predaj nepotrebných budov Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene, ktoré sa nepodarilo predať za posledných 5 rokov, čo je jasné porušenie zákona o verejnej súťaži. Citujem z listu: "Údajne ich má dostať s vami spriaznená skupina podnikateľov."
Štvrtá otázka. Zo zadania podmienok obchodnej verejnej súťaže na dodávku informačného systému a služieb súvisiacich s jeho implementáciou, údržbou a rozvojom pre štátny podnik Lesy Slovenskej republiky vyplýva, že proces transformácie štátneho podniku na akciovú spoločnosť by mal prebiehať podľa projektu, ktorý zatiaľ Národná rada, ale aj vláda zastavila. V predloženom projekte však tvrdíte, že až novovytvorená správna a dozorná rada rozhodne o tom, ako bude nový podnik fungovať, aké budú kompetencie organizačnej štruktúry a pod., k čomu, samozrejme, potom vyvstáva otázka: Načo ideme vynakladať viac ako 130 mil. korún na nový informačný systém, keď zadanie by malo byť známe až po rozhodnutí budúcej správnej a dozornej rady? Otázka je opäť: Nie je náhodou tento tzv. projekt iba hmlou slúžiacou na obídenie Národnej rady a tiché presadenie pôvodného scenára, ktorý ste ako predstaviteľ Strany maďarskej koalície predložili?
Piata otázka. Problém, ktorý mal odstrániť nerovnoprávnosť v obchode s drevom, a to jednotné normy pre meranie a zatrieďovanie surového dreva pre domácich a zahraničných odberateľov, ste za 28 mesiacov, čo ste vo funkcii, nedokázali vyriešiť. Ide pritom o vec, ktorá poškodzuje lesníctvo ročne o miliardovú sumu v cene dreva a drevospracujúci priemysel na Slovensku činí nekonkurencieschopným vo vzťahu k zahraničnej konkurencii, ktorá presadením si svojho merania a najmä zatrieďovania dreva nakupuje drevo u nás o 800 až 1 000 korún za 1 m3 lacnejšie. Otázky sú: Ako chcete v súčasnej situácii po kalamite v TANAP-e a v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky zabezpečiť, aby sa dodržiavali platné zákony označovania a merania dreva, keď sa státisíce metrov kubických valia do Maďarska, Česka, Rakúska, a aby nedochádzalo k rozkrádaniu a podhodnocovaniu dreva? Kedy budú k dispozícii spomínané jednotné normy a kedy sa bude drevo elektronicky označovať a evidovať hneď po ťažbe a pri preprave, ako je to bežné napr. aj v už spomínaných krajinách, teda v Maďarsku, Česku a Rakúsku? Za peniaze, ktoré sa nemilobohu doteraz vyhodili na neúspešný transformačný projekt, bolo možné kúpiť potrebný softvér, hardvér a označujúce štítky možno aj dvakrát.
A posledná otázka, pán minister, vo väzbe na transformáciu štátnych lesov, poľovníctvo. Bez výberového konania podľa mne doručených informácií bolo doteraz prenajatých 95 štátnych revírov väčšinou rodinným príslušníkom pána ministra a ľuďom z poslaneckého klubu SMK. Ide o predaj práva 100-percentného odstrelu, a nie prenájom revírov. Citujem opäť z listu: "Brat pána zodpovedného ministra a jeho bratranec majú 6 revírov." Pán minister, toto sú informácie, ktoré som dostal. Neviem ich verifikovať. Ak dovolíte, by som vás požiadal, aby ste na ne odpovedali. Ak sa mýlim, veľmi rád zoberiem tú otázku, samozrejme, späť. Doteraz bolo prenajatých 95 štátnych revírov väčšinou rodinným príslušníkom pána ministra a ľuďom z poslaneckého klubu SMK. A brat váš aj jeho bratranec už majú 6 revírov. Tak len keby ste sa k tomu vyjadrili. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja by som nebola až taká ostrá ako pán poslanec Číž, ale predsa by som doplnila pána poslanca Číža dvoma otázkami na pána ministra.
Ja som sa tieto veci vás pýtala, pán minister, už aj vo výbore, dostala som odpoveď, akú som dostala, a preto sa vás chcem opýtať, ako je to možné, že v súčasnosti vznikajú divízie podľa projektu, o ktorom sme diskutovali minulý rok vo výbore, ale ktorý schválený nebol, pričom v predloženom materiáli (tlač 992) takéto návrhy nie sú. To je moja prvá otázka.
A druhá otázka. Rakúski odborníci odporučili postup projektu - najprv zákon, potom transformácia. To je prvá zásadná výhrada SDKÚ k tomu, že podľa Plánu legislatívnych úloh vlády už v decembri 2003 tento návrh zákona o transformácii na akciovú spoločnosť mal byť predložený do vlády, stále ešte sa tak nestalo, a vy ste nám predložili návrh uznesenia, kde tento návrh zákona bude predložený až po schválení návrhu projektu.
Tak si prosím odpoveď aj na tieto dve otázky. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím, teraz otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Do rozpravy ústne sa prihlásili pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Maxon ako spravodajca, nikto viac. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Maxon, ako spravodajca nevyužívate možnosť prioritne vystúpiť v rozprave? Nie.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte prednosť a slovo.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som vám predložila dva návrhy uznesenia.
Prvý návrh: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Analýzu súčasného stavu prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky (tlač 977)."
A druhé uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie projekt transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky."
Tieto dva návrhy uznesenia predkladám kvôli tomu, že výbor tieto návrhy uznesení si neosvojil. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si aj ja vám predložiť návrh na uznesenie, resp. teda návrh na doplnenie uznesenia k projektu transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky (tlač 992) a k analýze súčasného stavu prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky (tlač 977), v ktorom Národná rada Slovenskej republiky A. súhlasí s prerušením rokovania o uvedených bodoch s tým, že sa prerokujú na marcovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, a B. upozorňuje vládu Slovenskej republiky, osobitne však ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na platnosť uznesenia č. 1330 z 2. novembra 2004, a to predovšetkým v bodoch 5 a 6 tohto uvedeného uznesenia. Súčasne ako spravodajca vás informujem, že o týchto dvoch bodoch návrhu uznesenia budem navrhovať, aby sa hlasovalo o nich osobitne.
Dovoľte mi teda ale povedať niekoľko slov k samotným dokumentom. Predovšetkým si dovolím zareagovať na tie 2 návrhy uznesenia, ktoré predniesla pani poslankyňa Sárközy. Je mi ľúto, že k návrhu projektu a k samotnej analýze sa pristupuje takto čisto politicky. Pani poslankyňa, ja nemám v žiadnom prípade právo sa vás pýtať, či ste tieto dokumenty čítali, ale pokiaľ by ste tieto dokumenty čítali, tak by som povedal, že vaša profesionálna česť musí byť v rozpore s politickou požiadavkou a takýto návrh na uznesenie by ste predložiť nemohli. Aj mi dovoľte povedať pár slov prečo.
Analýza súčasného stavu prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky je súbor aktivít, ktoré podnikli jednotliví zainteresovaní na celom tom procese počnúc teda analýzou stavu v Lesoch Slovenskej republiky až po formulovanie východísk procesu transformácie. Ale je tam teda len popísaný ten postup, ako tieto skupiny pracovali, koľkokrát sa zišli, v akom personálnom zložení fungovali. Z tohto pohľadu si myslím, že došlo k dosť vážnemu nepochopeniu tej požiadavky Národnej rady Slovenskej republiky formulovanej v uznesení č. 1330. My sme naozaj mali záujem, a už to tu spomenul kolega, pán poslanec Vážny, aby sme dostali východiskovú analýzu aktuálneho stavu štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a na základe teda toho posúdili tú ďalšiu časť. A to je teda celá problematika projektu.
Okrem toho teda s poľutovaním musím konštatovať, že v tomto dokumente sa uvádzajú polopravdy alebo nepravdy. Ak si nalistujeme napr. prílohu č. 2 Zloženie riadiaceho výboru, tak ako prvý je napísaný štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva pán Golian. A podľa textovej časti mal byť aj predsedom tohto riadiaceho výboru. Pán štátny tajomník Golian vydal menovacie dekréty všetkým nižšie menovaným a menovací dekrét on sám od ministra pôdohospodárstva dostal niekedy koncom minulého roka. Takže vlastne rokovania riadiaceho výboru sa buďto nezúčastňoval, alebo sa zúčastňoval len úplne pasívne.
Ak my sme kritizovali v pôdohospodárskom výbore, že do toho procesu jednak analýzy a jednak prípravy projektu nebola dostatočne zaangažovaná odborná verejnosť alebo teda externí spolupracovníci, tak v prílohe č. 3 sú vymenovaní všetci tí, ktorí sa teda mali podieľať na tom procese. Vážené dámy a páni, je tam zopár mien tých, ktorí sa na rokovaní ani riadiaceho výboru, ani žiadnej inej expertnej skupiny nezúčastnili. Sú tam potom mená tých, ktorí externe dodali nejaké podklady, ale sú tam aj mená takých, ktorí o procese transformácie alebo o projekte transformácie Lesov Slovenskej republiky nič nevedia.
Ale, ešte raz zdôrazňujem, nám nešlo o to, aby sa vymenovali aktivity, nám nešlo o to, aby sme vedeli, koľkokrát expertná skupina alebo odborníci boli v Rakúsku, to sú technicko-organizačné veci, nám naozaj išlo o analýzu východiskového stavu, na základe ktorého by sa potom realizoval projekt, a viac-menej nám možno išlo o to, aby sme v tejto analýze dostali skutočnosti, ktoré robili Rakúšania pre Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik. Oni teda mali sa pôvodne zúčastňovať na celom projekte, ale v konečnom dôsledku spravili len tú základnú analýzu a potom z tohto procesu odišli.
Pokiaľ sa týka tlače 992, projektu transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, dámy a páni, tí, ktorí sa tejto problematike venujeme, tak máme, samozrejme, informácie, že projekt transformácie existuje. Možno máme k nemu odborné výhrady, možnože niektorým veciam nerozumieme, ale tlač 992 nazvať projektom transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, nuž tak na to treba naozaj veľkú dávku odvahy. Ak by na základe tohto projektu akýkoľvek skúsený manažér mal realizovať transformáciu Lesov Slovenskej republiky na akciovú spoločnosť, tak jednoducho ja som presvedčený, že je to nemožné podľa tohto projektu, ktorý my sme obdržali.
Dovoľte mi teraz, aby som vás informoval ešte o niektorých organizačných veciach. Aj vo väzbe na to, aké dokumenty sme dostali, aj vo väzbe predovšetkým na to, čo tu už bolo povedané, že ide o transformáciu naozaj mimoriadne veľkého majetku, že Lesy Slovenskej republiky naozaj významným spôsobom musia plniť aj verejnoprospešnú činnosť, aj vo väzbe na tieto skutočnosti navrhujem teda uznesenie, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu.
A to prerušenie zdôvodňujem, dámy a páni, tým, že konečne teda po istých organizačných problémoch, mám na mysli ale teraz problémy zo strany zaťaženia poslancov, sme dohodli výjazdové rokovanie výboru pre pôdohospodárstvo priamo teda v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky Banská Bystrica. Programom nášho rokovania má byť teda prezentácia procesu transformácie a prezentácia celého projektu. A výbor pre pôdohospodárstvo na základe tam získaných informácií a, samozrejme, po dohode so spracovateľmi má tú ambíciu, že o tomto výjazdovom rokovaní vás budeme v pléne Národnej rady Slovenskej republiky informovať. To je teda tá organizačná stránka, ktorú my navrhujeme. Navrhujeme to aj preto, že naozaj sa potrebujeme zoznámiť s reálnym projektom, nie tým, ktorý sme obdržali v tlači 992. A chcel by som teda zdôrazniť, že vzniká veľmi vážna diskusia aj o tom postupe, o ktorom tu už hovoril, myslím, aj kolega, pán poslanec Vážny.
Dámy a páni, pre mňa je naozaj technicky nepochopiteľné, že najskôr by sme mali posúdiť a vyjadriť sa k projektu transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a až následne by sme mali rokovať o osobitnom zákone, ktorým sa zriadi akciová spoločnosť Lesy Slovenskej republiky. Veď ten postup je absolútne neakceptovateľný. My sme predovšetkým požadovali minimálne legislatívny zámer tohto zákona. Ale ak my máme posúdiť objektívne projekt, tak už musíme poznať aj paragrafové znenie zákona, ktorým sa zriadi osobitná akciová spoločnosť. Okrem toho som presvedčený a máme informácie, myslím, že tento týždeň alebo v krátkom čase by mal ísť na rokovanie vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona o lesoch. Dámy a páni, to je predsa absolútne základná norma, podľa ktorej sa v lesnom hospodárstve všeobecne na Slovensku bude postupovať. A, prirodzene, tomu sa má prispôsobiť potom aj osobitný zákon, ktorým bude zriadená akciová spoločnosť. A tomu sa musí, samozrejme, prispôsobiť aj projekt transformácie štátneho podniku.
Dovoľte mi povedať ešte pár závažných vecí. A to je dôvod, prečo teda navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky upozornila vládu Slovenskej republiky, osobitne však Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na platnosť uznesenia č. 1330 z 2. novembra 2004, predovšetkým v bodoch 5 a 6 tohto uvedeného uznesenia.
Dámy a páni, toto predmetné uznesenie v bode 5 ukladá vláde Slovenskej republiky alebo žiada od vlády Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky legislatívny zámer osobitného zákona, ktorým sa zriadi štátna akciová spoločnosť Lesy Slovenskej republiky. A v tom bode 6 žiadame vládu do prerokovania a schválenia uvedeného zákona okamžite zastaviť prebiehajúci proces transformácie a reštrukturalizácie Lesov Slovenskej republiky, š. p.
K tomu bodu 5 som už povedal svoje stanovisko, dovoľte mi teda povedať niekoľko poznámok k bodu 6. V tomto období vedieme diskusiu o tom, myslím si, že ju vedieme korektne a bez emócií, že to, čo sa v Lesoch Slovenskej republiky, š. p., deje, či je v súlade so zákonom, a že tie reštrukturalizačné zmeny, ktoré sú tam, alebo zmeny, ktoré sa nazývajú ako cesta k efektívnejšiemu hospodáreniu Lesov Slovenskej republiky, či sú v kompetencii generálneho riaditeľa Lesov Slovenskej republiky. Tie diskusie sú úplne jednoznačné. Áno, sú v kompetencii generálneho riaditeľa. Vzniká však špecifická situácia v tom, že tieto kroky smerujú už k naplneniu procesu transformácie Lesov Slovenskej republiky a Národná rada Slovenskej republiky k tomu prijala konzekventné stanovisko, že do toho obdobia, kým Národná rada neprerokuje tie relevantné dokumenty, aby sa v tomto procese nepokračovalo. Mohol by som vymenovať desiatky organizačných vecí, ktoré sa udiali a ktoré môžeme nazvať ako zefektívnenie činnosti štátneho podniku. Ale, vážené dámy a páni, v tomto období sa diskutuje o obstaraní hardvéru a softvéru pre budúcu akciovú spoločnosť. A ja si naozaj neviem predstaviť, ako môže vedenie Lesov Slovenskej republiky teraz dať kvalifikované zadanie pre spracovateľov softvéru, čo naozaj nie sú malé peniaze, keď Národná rada sa definitívne nevyjadrila k tomu procesu transformácie, keď nepoznáme zákon, ktorým sa zriadi osobitná akciová spoločnosť, a keď nepoznáme nakoniec ani zákon o lesoch. Veľmi dobre vieme, a to už som spomenul, že lesy majú aj svoju verejnoprospešnú činnosť a toto všetko sa musí odraziť potom v tých záverečných dokumentoch.
Dovoľte mi možno ešte niekoľko politických poznámok. Myslím si, že celkom v úvode začala celkom korektná spolupráca vo Výbore pre pôdohospodárstvo Národnej rady Slovenskej republiky. A boli aj isté dohody, ako budeme postupovať. Tie dohody sa datujú niekde k začiatku minulého roka. Poviem vám teda, akú som ja ako predseda mal predstavu. A nakoniec táto predstava bola akceptovaná aj členmi výboru pre pôdohospodárstvo. A výsledok tejto dohody smeroval k tomu, aby sme sa postupne oboznamovali s tými dokumentmi, ktoré by mali ísť jednak na rokovanie vlády Slovenskej republiky a ako tá legislatívna oblasť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Dohoda je jedna vec, reálna skutočnosť je vec druhá. Už som vás informoval, že ideme sa teda s týmto projektom oboznámiť 22. februára. Možnože keby sme sa postupne s tými dokumentmi oboznamovali, tak by sme pochopili aj stratégiu a filozofiu tých, ktorí tento projekt spracúvajú, a možnože by sme sa vyhli potom tým politickým prestrelkám, ktoré v súčasnom období v súvislosti s transformáciou existujú.
Ak by som sa mal ešte vyjadriť k niektorým vecným problémom, ktoré ja vidím v tom samotnom dokumente, ktorý vy, pán minister, nazývate a vláda Slovenskej republiky nazýva projekt transformácie, tak uvediem, že, po prvé, je tam v tom dokumente mnoho vecí, ktoré si navzájom odporujú. Jedna z takých vecí je, a spomínal to aj pán poslanec Vážny, v súvislosti s počtom pracovníkov, ktorí by perspektívne mali pracovať. Na jednej strane teda sa deklaruje v tom dokumente, že celá táto oblasť služieb, a mám na mysli predovšetkým ťažbu, by sa mala presunúť do externého prostredia. Na druhej strane sa uvažuje s pomerne masívnymi investíciami. A predpokladám, že tie investície by mali smerovať do technológií.
Ale vzhľadom na to, že nechcem zdržovať, ako celkom taká šľahačka na tej pomyslenej torte je záver projektu. Nebudem hovoriť o tých ďalších disproporciách, resp. dovoľte mi povedať ešte jednu vec a to tiež nemáme predebatované. Akciová spoločnosť podľa tohto projektu by v budúcnosti mala dostať pôdu, ktorá je vo vlastníctve štátu, do nájmu. Ak má vzniknúť akciová spoločnosť, ktorá podľa osobitného zákona bude garantovať verejnoprospešnú činnosť hospodárenia v tomto lese, ktorá bude garantovať dosahovanie efektívneho hospodárenia a dobrých ekonomických výsledkov, tak potom naozaj nechápem, prečo by mala mať túto pôdu, ktorá súvisí s lesným fondom, v nájme. Ja som presvedčený, že pokiaľ legislatívne sme pripravení všetky veci spraviť tak, aby tam bola garancia, že sa s tým majetkom bude riadnym spôsobom nakladať, že to bude perfektne fungovať, aspoň teda v predstavách, tak ja naozaj nevidím dôvod, prečo by tento fond mal mať Slovenský pozemkový fond v správe a štátna akciová spoločnosť v nájme. Podľa môjho názoru to naozaj nemá logiku. A Slovenský pozemkový fond, ja nehovorím, že v súčasnosti, ale v budúcnosti môže mať celkom iné záujmy, ako nakladať s týmto lesným pôdnym fondom, ako sú záujmy štátu možno a akciovej spoločnosti Lesy Slovenskej republiky ako takej. Nechcem otvárať ten problém, o ktorom sme pred chvíľočkou hovorili, s ľuďmi, ktorí na tomto projekte pracovali, o tom príslušnom ustanovení, že k 31. 12. 2006 pôda neznámych vlastníkov prejde do vlastníctva miest a obcí. To je ďalšia vec, ktorá vyvolá podľa môjho názoru dosť vážne problémy. Ale, ešte raz, pokiaľ sa chceme rozhodnúť, že pôjdeme cestou rakúskeho modelu, ktorý sa osvedčil, tak zdôrazňujem, samozrejme, pracuje v iných podmienkach, ako sú Lesy Slovenskej republiky, Lesy Slovenskej republiky majú okolo 60 % výmery a v Rakúsku je to podstatne menej. Ale napr. tá akciová spoločnosť môže za presne zákonom stanovených podmienok aj lesy predávať a jedna z tých podmienok je, že výmera v žiadnom prípade nemôže poklesnúť, to znamená, že môže s týmto majetkom nakladať, môže z hľadiska sceľovania parciel niektorú časť predať, ale súčasne musí mať v zmluve, že takúto a takúto výmeru v takejto a v takejto kvalite nakupuje.
No a už som spomenul k tomu verejnoprospešnému poslaniu Lesov Slovenskej republiky, a tá verejnoprospešnosť sa, samozrejme, netýka len budúcej špeciálnej akciovej spoločnosti, ale všetkých lesomajiteľov, že o tom sme si v podstate nič v projekte neprečítali.
A ten kľúčový záver tohto projektu spracovatelia zhrnuli do viacerých viet. Ale tá, ktorá teda mňa osobitne zaujímala, ale v tom negatívnom slova zmysle, je: "Akciová spoločnosť nebude zaťažovať verejné financie, ale naopak, umožní dodatočné príjmy štátu, a tak prispeje k plneniu maastrichtských kritérií." Takže, dámy a páni, ak lesné hospodárstvo máme transformovať na tom princípe, že chceme plniť maastrichtské kritériá, tak, prepáčte, ale tým je povedané naozaj všetko.
Dámy a páni, ja predpokladám, že aj to stanovisko výboru prezentované v uznesení je objektívne a aj tá požiadavka, ktorú ja navrhujem, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode, je podľa môjho názoru legitímna a mala by smerovať k tomu, aby sme sa pohli, by som povedal, z tej politickej diskusie do tej vecnej diskusie, a o výsledkoch toho rokovania Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo vás ja aj moji kolegovia budeme radi na marcovej schôdzi informovať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)