B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Do rozpravy sa hlási ako jediný pán poslanec Cuper. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. A, samozrejme, pán navrhovateľ má hocikedy možnosť vystúpiť v rozprave. Takže, pán poslanec Cuper, nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, chcem povedať pár slov pri tejto dosť, i keď sa mnohým nebude to zdať, historickej príležitosti, pretože ešte v tomto parlamente som sedel vlastne, keď sme istým spôsobom likvidovali Maticu slovenskú, keď sme ju pripravili o všetky zbierkové fondy a budovy a keď bola taká eufória, že Matica slovenská je zbytočná.

Som rád, že môj priateľ Fero Mikloško sa podujal na to, aby predložil návrh zákona, ktorý by istým spôsobom napravil túto historickú krivdu tak, že táto najstaršia slovenská inštitúcia, kultúrna ustanovizeň, ktorá má za sebou boje politické, ale predovšetkým si myslím, že je to kultúrna inštitúcia slovenského národa, si zaslúži, aby vkročila do 21. storočia v dôstojných podmienkach.

Chcem povedať, že právo samo osebe je imanentná spravodlivosť. Tak hovorí Hegel. Spravodlivosť je vlastne rozdeľovanie spoločenského dobra a spoločenského zla. Budeme dnes pripravovať podmienky pre rozdeľovanie spoločenského zla, keď budeme hlasovať o Trestnom zákone.

Reštitúcie sú vlastne naprávaním historických krívd, teda riešením toho, čo sa tu nespravodlivo rozdeľovalo v minulosti ako spoločenské dobrá. Samotné reštitúcie sú vždy zásahom do existujúcich spoločenských pomerov a snahou spoločnosti urobiť akúsi historickú nápravu. Podľa jedných to bude vždy spravodlivé, podľa druhých to bude nespravodlivé. Nespravodlivé to bude najmä pre tých, ktorí v súčasnosti sú trebárs vlastníkmi majetkov, alebo zasiahne to do ich majetkových pomerov. Za spravodlivé to pokladajú tí, ktorým sa krivda v minulosti udiala. Ale už to tak chodí. Civilizované národy sú len tie, tvrdia učené knihy, ktoré sa starajú nielen o budúcnosť, nielen o prítomnosť, ale aj tie, ktoré nesú aj starostlivosť o hroby predkov a pamäť národa. Matica bola takou inštitúciou, je takou inštitúciou. A je teda našou historickou povinnosťou jej vrátiť to kultúrne postavenie, ktoré pri zachovávaní alebo uchovávaní historických hodnôt slovenského povedomia ona mala.

V tomto smere sa prihováram za to, aby sa vyriešil tento problém, aby sme túto krivdu negúľali pred sebou ako niečo, čo ťaží naše svedomie, pretože som presvedčený, že pred 4 rokmi sa Matici udiala krivda, i keď, podotýkam, nie som zásadne proti tomu, aby aj na poli toho zhromažďovania knižného bohatstva, ktoré na Slovensku existuje, a nie je to malé knižné bohatstvo, fungovalo množstvo inštitúcií. Nakoniec, dnes ich funguje veľa, pretože aj tie zbierkové fondy Matice, ktoré boli pôvodné, sa rozdelili opätovne najmä cirkevným inštitúciám, ktoré si reštituovali svoje historické knižnice. Ale cez to všetko má tu svoje miesto aj Národná knižnica, nie som proti tomu, ale, samozrejme, má tu svoje miesto aj Matica slovenská, ktorá neuchováva iba knižné fondy, ale aj odkaz, dedičstvo veľkých synov slovenského národa, kde teda spravuje Národný cintorín. To sú tiež hodnoty, ktoré si každý národ uchováva, pretože robia ho jedinečným v danom historickom aj geografickom prostredí.

Keďže som sa tu neskoro prihlásil, prihováram sa aj za to, aby sme reštituovali aj cirkevné majetky, i keď mnohí sú proti tomu. Ak sa udiali historické krivdy, treba ich napraviť, ak sa poštátnili budovy, na ktoré sa evanjelici poskladali. A za tieto zbierkové peniaze sa postavili budovy, neskôr si ich štát privlastnil. Ja chápem aj tých, ktorí v nich dnes učia deti hrať na hudobných nástrojoch, že pociťujú ako krivdu, keď sa im tá budova zoberie. Ale je na štáte, aby tieto problémy riešil a aby sa aj tieto historické krivdy napravili, nielen teda evanjelickej cirkvi, nielen cirkvi katolíckej. Ale pristúpili sme k tomu, že teda za podmienok, ktoré sú upravené, aby sa teda aj cirkvi maďarskej kalvínskej dali budovy na výkon kultu, ktorý potrebuje, samozrejme, s tým, že nejde v danom prípade o reštitúcie, ale o prevod majetku štátu, pretože išlo o budovy štátu na maďarskú kalvínsku cirkev.

Ja si myslím, že to bude dobrý počin, ak tento parlament tieto dva zákony schváli a vysporiada sa s historickými skrivodlivosťami, ktoré sa na Slovensku počas 50 rokov alebo 40 rokov minulého storočia za komunistickej vlády udiali. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán navrhovateľ. Nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Ja by som to chcel ešte doplniť, nechcel som byť príliš obšírny. Súčasťou tejto dohody je aj niekoľko tzv. gentleman‘s agreements. Ako prvý z nich je, že v týchto dňoch ministerstvo kultúry uvoľní milión korún na to, aby sa dokončil archív na Mudroňovej. Zároveň minister kultúry dal prísľub, že urobí všetko preto, aby z fondu "Obnovme si svoj dom" išli investície na opravu aspoň niektorých týchto budov, samozrejme, niektoré si budú žiadať dlhoročné investície. Zároveň tým, že do 15. marca pán predseda Markuš, teda dal znovu slovo, teda nerobili sme nič písomné, podpíše delimitačný protokol o tých troch budovách Národnej knižnice, tak sa dohodli, že do 20. marca urobia zmluvu o spoločnom užívaní tzv. prvej budovy, ktorá bude patriť už Národnej knižnici, ale kde je tzv. slávnostná dvorana, ktorú by uvoľnili pri príležitostiach, pri ktorých to bude žiadať Matica. Zároveň riaditeľ Národnej knižnice povedal, že Matica slovenská bude mať osobitnú študovňu na Hostihore, ktorá sa bude volať Študovňa Matice slovenskej. Zároveň povedal, že vráti všetky základné erbové pamiatky. Už v tejto chvíli to patrí Matici, to znamená napr. Stanovy Matice, ktoré vyšívala Francisciho manželka, a podobne, je ich asi 17. Čiže bolo tam urobených veľa ústretových krokov. Práve preto malo význam v tomto jednom kroku uvoľniť ten problém a potom, samozrejme, kontinuálne pokračovať v doriešení toho problému, ktorý sa už týka zbierkových produktov. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1013).

Dávam slovo poslancovi Kaliňákovi, aby návrh zákona uviedol.

R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovolil som si vám predložiť zákon, ktorý má určitú originalitu na Slovensku, avšak v ostatných krajinách okolitých nie je takou výnimočnosťou.

Na prvý pohľad, keď sa povie o tomto zákone, že ide o zbraňovú amnestiu, vyvoláva rôzne pocity. V každom prípade jeho hlavným mottom je, aby medzi občanmi bolo menej nelegálnych zbraní, a tým sa nám podarilo zabezpečiť väčšiu bezpečnosť občanov. Pre každú spoločnosť je to najdôležitejšie práve bezpečnosť občanov, a to hlavne v takom období, keď fenomén organizovaného zločinu a medzinárodného terorizmu je veľmi silný.

Základným princípom tohto zákona je, aby každý, kto v tejto chvíli drží nelegálnu zbraň, mohol beztrestne prísť na príslušné policajné oddelenie a zbraň odovzdať. Tým pádom by sme mohli získať pod kontrolu odhadom aspoň niekoľko stoviek nelegálnych zbraní. Podľa všeobecných prieskumov sa na Slovensku nachádzajú tisícky nelegálnych zbraní pochádzajúcich z rôznych období, či už je to z obdobia druhej svetovej vojny, či už je to z obdobia roku 1968, keď bol prístup k zbraniam o niečo jednoduchší, alebo či je to z obdobia po revolúcii v roku 1989, keď kontrola nad bezpečnosťou tiež nebola dostatočná.

V niektorých médiách sa už objavili rôzne reakcie na túto iniciatívu. Môžem preto v úvode povedať, že často sa tam objavovalo, čo má motivovať ľudí, aby nelegálne zbrane, ktoré dnes držia, odovzdali policajnému orgánu. Nuž motivácia je predovšetkým tá, že v prípade, ak sa po expertíze tejto zbrane nepotvrdí, že ňou bol spáchaný trestný čin, môže si ju tento občan prihlásiť na svoj zbrojný preukaz. V prípade, že zbrojný preukaz nemá, môže túto zbraň predať inému občanovi, ktorý tento zbrojný preukaz má, to znamená, môže mať aj finančnú výhodu z takéhoto prihlásenia zbrane.

Pre nás je však najdôležitejšie, aby sme získali kontrolu nad zbraňami. V blízkom období bude nasledovať iniciatíva týkajúca sa balistického registra, ktorý by sme na Slovensku zaviedli práve tým, aby sme mali od každej zbrane, ktorá je legálne registrovaná, vzorku jej výstrelu, ktorá by sa dala vždy posúdiť pri neobjasnenom trestnom čine.

A čo je dôležité. Očakávam, že v niektorých prípadoch sa môžu nájsť aj zbrane, ktoré boli použité pri trestnom čine. Isteže, neočakávam, že príde páchateľ trestného činu s touto zbraňou, aby ju odovzdal. Ale v 90 % prípadov sa páchatelia po spáchaní trestného činu svojej zbrane zbavia. A práve tá zbraň môže byť predmetom nálezu iného občana, ktorý vôbec nemusí tušiť, či tou zbraňou spáchaný trestný čin bol alebo nie. V Českej republike bolo pri poslednej zbraňovej amnestii, ktorá nebola jediná a ktorá trvala pol roka, odovzdaných 4 600 zbraní, pri 16 prípadoch sa potvrdilo, že bol v súvislosti s touto zbraňou spáchaný trestný čin. Myslím si, že to bol výsledok, ktorý je hodný nasledovania. Máme šancu podstatne znížiť počet nelegálnych zbraní medzi obyvateľstvom. A to hovorím hlavne z toho dôvodu, že keď porovnáme násilné trestné činy so zbraňou, predovšetkým strelnou, tak v 90 % prípadov ide o nelegálne zbrane a v 10 % prípadov ide o zbrane legálne držané, kde ešte polovička je väčšinou trestný čin z nedbanlivosti, teda trestný čin ublíženia na zdraví s následkom smrti. Poznáme klasické poľovné prípady, keď omylom bol postrelený a následne zabitý človek. Čiže z tohto dôvodu, keďže trestné činy sú páchané prevažne zbraňami nelegálnymi, a práve z dôvodu, keď registrácie zbraní legálne zbrane sú vo výraznej miere menej používané, takýmto zákonom dokážeme zabrániť ďalšiemu predaju v rámci podsvetia týchto zbraní a ďalšiemu obehu týchto zbraní v nelegálnom prostredí pri nekontrolovanom čiernom obchode so zbraňami.

Tento zákon, vážené dámy a páni, nebude mať žiadny ďalší vplyv na štátny rozpočet, nebude zvyšovať ani personálne potreby Policajného zboru, keďže oddelenia Policajného zboru, ktoré budú v konečnom dôsledku v tejto veci vystupovať, teda oddelenia správnej služby dokážu takúto amnestiu zvládnuť v rámci vlastných síl.

Dúfam, že keď budeme o rok hodnotiť tento zákon, že budeme môcť tiež konštatovať, že bol úspešný. A v prípade, že tento zákon podporíte, dovolím si potom po skončení tejto zbraňovej amnestie predložiť aj tomuto plénu výsledky tohto zákona. Uchádzam sa teda o vašu podporu a dúfam, že zákon podporíte. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Jozefovi Bučekovi.

J. Buček, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 326 z 1. februára 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1013). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. januára 2005 č. 1012 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory v lehote do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, keďže som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pani poslankyňa Štrofová ako prvá.

D. Štrofová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vzhľadom na to, že je to prvé čítanie, a vzhľadom na rýchly priebeh dnešného rokovania nebudem veľmi zdržiavať, chcem sa len vyjadriť veľmi stručne k tomuto predloženému návrhu vzhľadom na to, že sa mi zdá byť tiež veľmi pragmatický. A myslím si, že ho možno privítať, aj keď iste aj ja patrím medzi istých skeptikov vzhľadom na to, že skúsenosti v niektorých štátoch, kde takáto amnestia sa uskutočnila, napr. v Českej republike sú možno pozitívnejšie, ale v iných boli možno trošku negatívnejšie, vzhľadom na to, že pri takejto amnestii, keď si to predstavíme, tak zrejme ide o dva typy zbraní nelegálnym spôsobom nadobudnuté.

Je to teda cestou náhodnou, že človek naozaj našiel nejakú raritnú staršiu zbraň, a teda väčšinou aj nefunkčnú zbraň a mal nejaký problém s tým, bál sa ju odovzdať, ale pritom mu bolo sympatické si nechať nejakú takúto raritu doma. Čiže možno u týchto ľudí predpokladať, že budú mať záujem legalizovať takýto typ zbrane, aj keď zas na druhej strane si myslím, pri trošku poznaní slovenskej mentality mám pocit, že predsa len nebudú mať záujem tieto zbrane odovzdať, lebo vedia, že keď nemajú zbrojný preukaz, nebudú si ju môcť prihlásiť, a zas aj keď sa preukáže, že táto zbraň nebola použitá neviem na nejakú trestnú činnosť, tak predsa len ten návrat späť k človeku, ktorý nemá zbrojný preukaz, je zložitý na to, aby ju mohol ďalej predať. Čiže tento moment je tam taký jeden, ktorý nebude veľmi motivovať vracať rarity.

Druhá vec. Pri zbraniach, ktoré sú z trestnej činnosti, pochádzajú z trestnej činnosti alebo boli na ňu použité, tiež mám pocit, že malým spôsobom bude záujem tieto zbrane odovzdať. Ale treba celkom určite povedať, že je to ďalší krok aspoň k tomu, aby sme dostali pod kontrolu tie zbrane, ktoré v štáte sa v súčasnosti nachádzajú, a tým pomohli zvýšiť bezpečnosť, a nejaké náhodné trestné činy, ktoré by sa mohli stať práve nedopatrením pri použití alebo nešťastných náhodách.

Takže ešte raz. Chcem to uzavrieť tým, že podporujem návrh, ale trošku som skeptická, či efekt práve takejto formy právnej normy bude taký, ako je očakávaný. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Šimko. Nech sa páči.

J. Šimko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, tiež by som chcel povedať pár poznámok k tomuto návrhu zákona pána poslanca. Pán poslanec ako navrhovateľ si zobral príklad z Českej republiky, avšak si myslím, že je potrebné, aby takýto návrh zákona bol aj v súlade so slovenskou legislatívou.

Tu by som chcel upozorniť, že inštitút tzv. zbraňovej hromadnej amnestie možno považovať za nepriamu novelizáciu Trestného zákona. Inštitút zániku trestnosti upravuje Trestný zákon v prvej časti piatej hlavy, kde sa ako dôvody zániku trestnosti uvádzajú zánik nebezpečnosti činu pre spoločnosť, účinná ľútosť a premlčanie trestného stíhania. Osobitné prípady účinnej ľútosti sú uvedené aj v osobitnej časti Trestného zákona. A čo považujem za najdôležitejšie, to je to, že Inštitút zániku trestnosti nie je inštitútom správneho práva, ale trestného práva.

Takisto mám poznámku k navrhovanému zneniu v § 72 ods. 2, ktorý, zdá sa mi, je v rozpore so zákonom, ktorý sme novelizovali už v tomto volebnom období, teda zákonom č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive, kde sa hovorí, že osoba, ktorá má v ilegálnej držbe strelnú zbraň, môže vlastniť zbrojný preukaz, no len súčasne s preukazom zbrane môže konkrétnu zbraň držať alebo nosiť, v konaní o evidovaní zbrane a o vydanie preukazu zbrane sa skúma spôsob zákonného nadobudnutia zbrane.

A tretia poznámka. Tu je teda navrhnutá lehota dvoch mesiacov, teda je to určitá úloha pre oddelenie balistiky na Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného zboru. Čiže to ozaj treba možno tiež takisto si rozmyslieť, či ponechanie takejto krátkej lehoty, ktorá je určená navrhovateľom, by si, povedzme, možno nevyžiadalo zvýšenie počtu pracovníkov na oddelení balistiky.

Nepoužijem v tomto prvom čítaní procedurálny návrh k tomuto návrhu zákona, ale chcem dať do pozornosti pánovi navrhovateľovi aj tieto pripomienky. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

K rozprave sa chce vyjadriť pán navrhovateľ. Nech sa páči.

R. Kaliňák, poslanec: Veľmi pekne ďakujem za obidva príspevky v rozprave, ktoré boli, ktoré sú mimoriadne podnetné. Aj si dovolím na ne odpovedať.

Môžeme, samozrejme, neurobiť nič a môže ostať ten stav, ktorý je dnes, môžeme nenájsť ani jednu nelegálne držanú zbraň. A vieme, aké problémy s tým sú spojené. Nedávno som videl v televízii, že polícia zadržala určitú organizovanú skupinu a podarilo sa jej nájsť 7 alebo 10 nelegálnych zbraní. My dávame šancu a chcem dať šancu, aby sme vedeli nájsť podstatne väčší počet nelegálne držaných zbraní, ktoré by sme vedeli stiahnuť z obehu. Nerobím si ašpiráciu na to, že vrah mi príde odovzdať pištoľ, ktorou spôsobil trestný čin, to naozaj nie, ale vieme, a tie prípady sa stali, je to v policajných štatistikách, keď už niekoľkokrát odovzdali občania zbrane, ktoré našli napr. pri hubárčení v lese. Očakávam, že niektorí ju neodovzdali. A práve vo finančnom efekte, v ktorom je to vyjadrené, že majú šancu si tú zbraň prihlásiť, a tu je odpoveď na jednu z otázok, ktorú položila pani poslankyňa Štrofová, aj tá finančná motivácia, že ak on nemá zbrojný preukaz a po dvoch mesiacoch sa ukáže, že tá zbraň je teda, ako sa hovorí, čistá, má šancu ju predať inému bez ďalších komplikovaných technických procedúr, inému, kto má zbrojný preukaz. To znamená, že polícia drží tú zbraň do poslednej chvíle, tak ako je to dnes bežné, ak niekto stratí oprávnenie. Tu sa priznám, to je aj môj prípad, keďže som si zanedbal povinnosť obnovy zbrojného preukazu, musel som zbraň odovzdať do policajnej držby, ktorá ju dodnes má. A keby som si už nechcel obnoviť zbrojný preukaz, mám právo ju predať komukoľvek, kto zbrojný preukaz má. (Reakcia z pléna.) Športová zbraň to bola, pán poslanec Mikloško.

Rád by som povedal ešte niečo k tomu, čo hovoril pán poslanec Šimko. Zánik trestnosti, ktorý je upravený v Trestnom zákone, je generálna úprava pre všeobecnú platnosť všetkých trestných činov v rámci Trestného zákona. Podľa tohto zákona v žiadnom prípade nezaniká trestnosť ilegálnej držby zbrane, v žiadnom prípade. Tá trestnosť je preto motivovaním iba v tomto zákone, že jej zánik je spôsobený, ak niekto stojí pred policajtom a odovzdáva mu, samozrejme, svoju zbraň. Ale ak sa u niekoho zbrane nájdu, tak, pochopiteľne, naďalej platí trestný čin nedovoleného ozbrojovania, a tak sa bude aj podľa Trestného zákona k nemu postupovať.

Čo sa týka dvojmesačnej lehoty, kiež by ste mali pravdu, pán poslanec. V prípade, že by Kriminalistický a expertízny ústav nestíhal v priebehu dvoch mesiacov vyhodnocovať zbrane, znamenalo by to, že je ich taký obrovský počet. A veľmi rád by som vtedy aj prispel, aby sa nelegálne zbrane vyzbierali, bolo by to výborné.

V každom prípade v druhom čítaní je absolútny priestor na to, aby sme spoločnými silami zákon doladili do podoby, ktorá je podľa nás vyhovujúca. A absolútne sa nebránim žiadnym úpravám, ktoré by zákon vylepšili. Dnes už o niektorých veciach dokonca viem z kuloárnych diskusií s pánmi poslancami, ktoré v druhom čítaní veľmi rád upravím. Ide mi predovšetkým o to, aby sme naozaj z toho okruhu nelegálnych zbraní čo najväčší počet stiahli do legálnej držby a tým pádom získali kontrolu nad týmito zbraňami. Uvediem iba príklad. Podľa predbežných informácií včerajší pokus o vraždu taxikára v Košiciach bol práve takouto zbraňou spôsobený, zbraňou, ktorá bola starého dáta výroby. Ešte to bol nejaký starý Mauser, ak som dobre počul. A je to presne tento prípad. Mladí chlapci 15-roční našli u deda na povale zbraň, ktorá už dávno mohla byť kontrolovaná a registrovaná, to znamená, aj inak by s ňou bolo v danej situácii manipulované. Garantujem vám, že 60 % slovenských poľovníkov často už diskutovalo o tom, či majú dve svoje guľovnice na zbrojnom preukaze a tretiu brokovnicu majú niekde schovanú na povale. Minule bol zadržaný poľovník, ktorý mal tri zbrane legálne a ďalších 15 zbraní nelegálne prihlásených. Ide tu práve o ten princíp, že týmto spôsobom ak nezareagujeme a neurobíme nič, umožníme, aby naďalej prekvital obchod nie vždy v podsvetí, nie vždy spojený s mafiou, ale so zbraňou, ktorá kedykoľvek môže byť použitá tak, ako to bolo napr. vo včerajšom prípade útoku na košického taxikára.

Takže ak sa zákon podporí a prejde do druhého čítania, budem veľmi rád, ak budeme môcť urobiť také úpravy, aby došlo k všeobecnej spokojnosti tohto pléna. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka a Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 1012).

Pán poslanec Kaliňák, máte slovo, nech sa páči.

R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tento zákon je trochu iného druhu, je to skôr snaha o úpravu súčasného postavenia Vojenskej polície.

Vážené kolegyne, kolegovia, poslanecký návrh novely zákona Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky z roku 1992 o Vojenskej polícii, ktorý predkladám spolu s kolegom podpredsedom výboru pre obranu a bezpečnosť Romanom Vavríkom, je predkladaný predovšetkým v záujme skvalitnenia a zefektívnenia činností Vojenskej polície, ktorá plní úlohy podľa tohto zákona. Súčasný zákon o Vojenskej polícii totiž nepostihuje zmeny právnej úpravy Slovenskej republiky za posledných 12 rokov, nereflektuje na inštitucionálne, organizačné a ďalšie zmeny, ktoré sa uskutočňujú v rezorte Ministerstva obrany Slovenskej republiky po roku 2004, po vstupe Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie, nepostihuje ani výkon služby Vojenskej polície pri ochrane života a zdravia vojakov, zamestnancov a vojenského majetku, upevňovaní vojenskej disciplíny a poriadku s celospoločenskou pôsobnosťou. V súčasnosti platný federálny zákon o Vojenskej polícii bol poplatný dobe svojho vzniku, a to v čase, keď sme ešte nemali presnú predstavu o tom, akým spôsobom chceme, aby fungovala vtedy ešte armáda v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Od tých čias sme prešli naozaj mnohými zmenami. Návrh novely zákona bol vypracovaný práve na základe objektívnej potreby zákonnou formou upraviť a stanoviť činnosť a oprávnenia Vojenskej polície s ohľadom na vývoj bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike po roku 1993 a určite aj po roku 2001.

Obsahom návrhu novely sú predovšetkým nové ustanovenia, ktoré stanovujú a upravujú rozsah pôsobnosti a úlohy Vojenskej polície. Upravujú jej organizáciu, v rámci ktorej sa riaditeľ Vojenskej polície priamo podriaďuje ministrovi obrany Slovenskej republiky. Rozširuje sa oprávnenie vojenského policajta pri prehliadke osôb, objektov, batožiny a vecí, ako aj použitie špeciálneho streliva a zbrane. Odstraňuje chybu, ktorá v zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov spôsobovala, že vojenskí policajti mohli predviesť iba páchateľa priestupku, a nie páchateľa trestného činu. Taktiež sa naďalej a bližšie špecifikujú objekty spolupráce.

Vážené dámy a páni, slovenské Ozbrojené sily vstúpili v roku 2004 spolu so Slovenskou republikou ako celkom do Severoatlantickej aliancie. Úlohy, ktoré sú dnes kladené na Vojenskú políciu, sa principiálne odlišujú od tých, ktoré boli kladené na Vojenskú políciu pred 13 rokmi, v čase Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Dnes už tie pôsobnosti, ktoré Vojenská polícia má, nestíhajú kryť potreby a požiadavky, ktoré na nás kladie Severoatlantická aliancia, či už pri zabezpečovaní ochrany osôb v rámci návštev zahraničných vojenských predstaviteľov, ako aj spoluprácu s cudzími vojenskými políciami, keďže naša Vojenská polícia má výrazne oklieštené právomoci.

Podriadenie Vojenskej polícii a velenia Vojenskej polície priamo pod ministra obrany Slovenskej republiky považujeme za správne predovšetkým z toho dôvodu, aby nedochádzalo k skrývaniu a, ako sa hovorí ľudovo, zatĺkaniu rôznych trestných činov v rámci profesionálnej armády práve z toho dôvodu, že práve vojenskí velitelia by boli tí, ktorí by velili vojakom vo Vojenskej polícii. Civilná kontrola, ktorú predstavuje ministerstvo, zosobnené v osobe ministra obrany, je zárukou, že Vojenská polícia má šancu lepšie bojovať proti trestnej činnosti v rámci Ozbrojených síl.

Dámy a páni, predložený návrh novelizácie zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, nezakladá ani nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Bol vypracovaný v úzkej súčinnosti s odborníkmi z Vojenskej polície a v nadväznosti na uvedené vás láskavo žiadam o jeho podporu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Jozefovi Bučekovi. Pán poslanec, nech sa páči.

J. Buček, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 333 z 1. februára 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka a Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 1012). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. januára 2005 č. 1011 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory v lehote do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem aj pánovi navrhovateľovi, aj spravodajcovi.

Pokračujeme prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona o konaní v rozpore s dobrými mravmi v prípade, v ktorom jedna zmluvná strana zneužíva sociálny a duševný stav druhej zmluvnej strany a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o úžere).

Návrh ste dostali ako tlač 1016.

Dávam slovo poslancovi Ondriašovi. Nech sa páči.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh zákona o úžere, je to tlač 1016.

V poslednom období jedným z vážnych spoločenských neduhov na Slovensku je úžera. Mnohé fyzické, ale aj právnické osoby už roky ponúkajú občanom nachádzajúcim sa v zlej sociálnej situácii prostredníctvom rôznych reklám rýchle pôžičky so 4-percentným a aj viacpercentným týždenným úrokom. V skutočnosti títo veritelia ponúkajú úver s ročným úrokom viac ako 200-percentným, pričom priemerná ročná úroková miera v kategórii úrokov poskytovaných komerčnými bankami občanom podľa odporúčanej diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska je ani nie desatina z týchto úrokov. Veritelia zároveň poskytnuté pôžičky zabezpečujú vysokou zmluvnou pokutou a prevodom vlastníckeho práva, a to najmä k pozemkom, k rodinným domom a k bytom, ktoré vlastnia dlžníci. To znamená, že keď dlžník nezaplatí pôžičku načas, často príde o pozemok, rodinný dom alebo byt. Väčšina veriteľov je obchodnými spoločnosťami. Poskytujú úžernícke pôžičky bez akejkoľvek spoločenskej kontroly, nepodliehajú bankovému dozoru a zdanlivo konajú v súlade so zákonom.

V Trestnom zákone je aj trestný čin úžery. Orgány činné v trestnom konaní a aj súdy majú však problém preukázať páchateľovi, že naplnil skutkovú podstatu tohto trestného činu, keďže Občiansky zákonník a Obchodný zákonník páchať túto trestnú činnosť v podstate umožňujú.

Aby sme napravili tento stav, opätovne predkladám do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o úžere, ktorým tento stav riešim. Návrh zákona vypúšťa z Občianskeho zákonníka zabezpečenie záväzku prevodom práva. Obmedzuje maximálnu výšku úrokovej sadzby pre veriteľov, ktorí nepodliehajú bankovému dozoru. Stanovuje ju na dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby odporúčanej Národnou bankou Slovenska. Vypúšťa z Obchodného zákonníka ustanovenie, že Obchodný zákonník je možné aplikovať aj na občianskoprávne vzťahy medzi fyzickou osobou podnikateľa a podnikateľským subjektom. Navrhovaný zákon sprehľadní a zjednoduší riešenie predmetných záväzkových vzťahov v praxi a vo väzbe na Trestný zákon umožní ľahšie stanoviť skutkovú podstatu trestných činov spáchaných proti majetku, najmä trestného činu úžery.

Často sa argumentuje, že takýto zákon negatívne ovplyvní podnikateľské aktivity. Myslím si, že s týmto tvrdením nemôžeme súhlasiť, pretože štát má vytvárať podmienky na podnikanie, ale na podnikanie čestné, a nie úžernícke. Z denného života vieme, že úžera je špekulatívnym, nemorálnym získavaním majetku veriteľmi na úkor sociálne slabých dlžníkov. Mnoho občanov stratilo následkom činnosti úžerníkov byt alebo iný majetok. Výsledkom činnosti úžerníkov sú aj tragické prípady.

Dvakrát som už predložil v Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o úžere, a to raz ako novelu Občianskeho zákonníka a raz ako samotný zákon. Doteraz sa k predloženým návrhom zákonov o úžere neuskutočnila ani rozprava, pretože odporcovia tohto návrhu to nepodporili, je možné že zastupujú v Národnej rade Slovenskej republiky úžerníkov.

Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, zabráňme ďalším neprávostiam na občanoch a prispejme k tomu, aby sa čestnosť viac vyplácala ako nečestnosť. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Vladimírovi Ondrejkovi. Nech sa páči, pán poslanec.

V. Ondrejka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, páni poslanci, panie poslankyne, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. januára 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona o konaní v rozpore s dobrými mravmi v prípade, v ktorom jedna zmluvná strana zneužíva sociálny a duševný stav druhej zmluvnej strany a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o úžere), ktorý máte ako tlač 1016. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia z návrhu zákona j zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Dôvodová správa sa nevyjadruje ku všetkým skutočnostiam, tak ako to ustanovuje § 68 ods. 3, nehovorí o súlade navrhovaného zákona s Ústavou Slovenskej republiky a o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Podľa vyjadrenia navrhovateľa predmetná právna úprava nebude mať dopad na verejné financie, na životné prostredie ani vplyv na zamestnanosť. Predpokladá pozitívny vplyv na obyvateľov.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. V pripojenej doložke zlučiteľnosti je uvedené, že návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

V danej súvislosti si dovolím dať zákonodarnému zboru do pozornosti, že v roku 2004 Národná rada o podobnom, resp. takmer rovnakom návrhu poslanca Ondriaša rozhodla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona č. 350/1996 Z. z.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

Otvorte, prosím, rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom je prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša a Dagmar Bollovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov (tlač 1017).

Dávam slovo poslancovi Ondriašovi.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pamäti národa č. 553/2002 Z. z., je to tlač 1017.

Podľa čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.

Zákon č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa je vo viacerých článkoch v rozpore s niektorými článkami Ústavy Slovenskej republiky. Podľa súčasne platného zákona o pamäti národa občania nie sú slobodní a rovní v dôstojnosti a v právach, ktoré im zaručuje Ústava Slovenskej republiky, niektorí občania sú kolektívne označení ako vinné osoby, niektorí sú kolektívne označení ako nie bezúhonné osoby, pretože boli členmi politickej organizácie, aj keď neboli členom bezpečnostných orgánov ani spolupracovníkom bezpečnostných zložiek. Tým sa niektorým občanom neoprávnene odopiera právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí. Osoba, ktorá bola podľa súčasne platného zákona obvinená na základe nepravdivých dokumentov, má síce možnosť domáhať sa na súde, aby súd vyslovil, že sprístupnené alebo zverejnené výstupy sú sporné, pochybné alebo boli vyvolané lesťou, ale má obmedzené právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena pred neoprávneným zasahovaním do jej súkromného a rodinného života. Takáto osoba taktiež nemá právo na uplatnenie majetkovej a nemajetkovej ujmy. Okrem toho podľa platného zákona štát, ústav a členovia orgánov ústavu nie sú povinní overovať, či údaje obsiahnuté v dokumente a údaje získané do informačného systému dokumentov zo zachovaných evidenčných pomôcok sú evidované presne a pravdivo. Tým občan nemôže uplatniť tento svoj právny nárok, pretože nemá oporu v zákone. Ústav môže zverejňovať nepresné, nepravdivé a pochybné dokumenty a členovia orgánov ústavu môžu tak konať aj úmyselne. Zverejnenie takýchto pochybných a nepravdivých údajov môže mať na dotknutých osobách aj tragické následky.

Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa, zabezpečuje právnu ochranu tým občanom, ktorí zverejnením nepresných, nepravdivých a pochybných dokumentov utrpeli majetkovú a nemajetkovú ujmu. Predkladaný návrh zákona zároveň ustanovuje občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť pre subjekty, ktoré sú za sprístupňovanie a zverejňovanie týchto dokumentov zodpovedné. Predkladaný návrh zákona vypúšťa z pôvodného znenia bezúhonnosti osoby, ktoré boli členmi politických subjektov Národného frontu, ale neboli členmi ani príslušníkmi a zamestnancami bezpečnostných orgánov, ktorých dokumenty sa zverejňujú podľa zákona o pamäti národa. Týmto osobám platné znenie zákona upiera ústavné právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných. Nami navrhovaná novela toto ustanovenie dáva do súladu s Ústavou Slovenskej republiky. Predkladaný návrh zákona ustanovuje aj zodpovednosť pre štát, zodpovednosť pre Ústav pamäti národa a zodpovednosť členov jeho orgánov v rovine občianskoprávnej a trestnoprávnej. Napr. § 26 ods. 8 v navrhovanej novele zákona hovorí: "Za presnosť a pravdivosť," opakujem, za presnosť a pravdivosť "sprístupnených a zverejnených údajov obsiahnutých v dokumente a údajov získaných do informačného systému dokumentov zo zachovaných evidenčných pomôcok členovia orgánov ústavu zodpovedajú občianskoprávne a trestnoprávne." Predkladaný návrh zákona zároveň ukladá povinnosť Ústavu pamäti národa viesť evidenciu v informačnom systéme v súvislosti s vyslovením nepravdivosti o dokumentoch a uchovávať aj údaje a dokumenty o vedených a rozhodnutých súdnych sporoch a výške náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy a údaje o trestných konaniach, ku ktorým došlo. Predkladaný návrh zákona vkladá do platného znenia zákona nový § 26a. V jeho ustanoveniach rieši nedostatok legislatívnej úpravy, ktorá neumožňuje v rozsahu ústavných práv dotknutej osobe, ktorá je protiprávne uvedená ako spolupracovník bezpečnostnej zložky pod nepravým krycím menom a bola oznámená žiadateľovi aj pravým menom, domáhať sa odstrániť nepresnosti a nepravdivosti zverejneného dokumentu a má obmedzené právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena pred neoprávneným zasahovaním do jej súkromného a rodinného života. A je spochybnené a znemožnené aj jej uplatnenie nároku na vyplatenie majetkovej a nemajetkovej ujmy.

Záverom ešte raz zdôrazňujem, že predkladaná novela zákona o pamäti národa odstraňuje nedostatky súčasne platného zákona, ktoré nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Pretože jednou zo základných povinností poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je dodržiavanie Ústavy Slovenskej republiky, predpokladám, že budeme súhlasiť s postúpením navrhovanej novely zákona o pamäti národa do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.