P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa, aby som mohol zistiť, či Národná rada Slovenskej republiky je uznášaniaschopná. Páni poslanci, prosím, aby ste sa prezentovali, v rokovacej sále je evidentne dosť prítomných pánov poslancov. Hlasujeme, teda prezentujme sa.

(Prezentácia.) 84 poslancov prítomných.

Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná.

Chcem vás informovať, že na 34. schôdzi budú overovateľmi poslanci Heriban a Hrdlička. Ich náhradníkmi pán poslanec Galbavý a Milan Urbáni.

Schôdzu som zvolal podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 33 poslancov Národnej rady. Žiadosť na zvolanie schôdze ste dostali spolu s pozvánkou. Poslanci žiadajú na tejto schôdzi prerokovať

návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi, poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (tlač 928).

Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť.

Návrh ste dostali ako tlač 928, ktorý som podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku zaslal vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil som ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor bol určený výbor pre sociálne veci a bývanie. Stanovisko vlády vám bolo rozdané. Prosím povereného člena skupiny poslancov, pána poslanca Igora Federiča, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií sloven... (Šum v sále.) Ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítovi Kaníkovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

I. Federič, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, nestáva sa tak často, aby na vyslovenie nedôvery členovi vlády existovalo také množstvo a rôznorodosť závažných dôvodov, ako je to v prípade ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka.

V prvom rade minister zlyhal odborne, keď svojou reformou dôchodkového systému prinútil skupinu občanov k zákonom vstúpiť do druhého, kapitalizačného piliera bez toho, aby mali záruku, že dostanú ako dôchodcovia aspoň to, čo do penzijných fondov vložia, a vzal každému možnosť dediť nasporené peniaze v prípade, že bude jeho príbuznému vyplatený čo i len jediný dôchodok.

V druhom rade minister Kaník v záujme spropagovania systému, v ktorom ľudia posielajú svoje peniaze na účty súkromných dôchodcovských správcovských spoločností, porušuje ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov, takzvaný zákon o konflikte záujmov, ktorý zakazuje verejnému funkcionárovi používať svoju osobu, svoje meno a priezvisko, svoju podobizeň a tak ďalej na reklamu. Minister Kaník tak urobil a, samozrejme, všetci to poznáte, tu je dôkaz... (Pauza.) Tu je dôkaz, že porušuje tento ústavný zákon. Ja len poznamenám, že ide o toho istého ministra, ktorý si síce nepamätá svoj súčasný plat, no v inzercii si je istý, že vďaka sporeniu v déeseskách bude mať vyšší dôchodok. Ide tu o jednoznačné použitie svojej osoby na prospech ôsmich súkromných finančných inštitúcií. Ak by sa niekomu tieto dôvody nezdali presvedčivé, ak by bola tendencia tvrdiť, že tu ide iba o politický spor, predkladám vám, vážené kolegyne a kolegovia, tretí balík dôvodov, ktoré dokazujú, že minister Kaník porušil zákon, konal ako verejný činiteľ a politik nemorálne a možno aj zneužil právomoci verejného činiteľa vo svoj prospech. Ako podnikateľ, no súčasne podpredseda politickej strany, ktorá bola súčasťou vládnej koalície v rokoch 1998 až 2002, nezaplatil odvody, čím porušil zákon. Hoci z tohto porušenia nevyplývala v tej dobe trestnoprávna zodpovednosť, len vyrubenie penále, špičkový politik a budúci minister zákon porušil. Nebol však ani natoľko korektný voči všetkým ľuďom a voličom, o ktorých sa uchádzal a ktorí museli a musia zaplatiť akúkoľvek pokutu, aby svoje penále riadne vyrovnal. Nie, jemu v čase, keď už bolo niekoľko týždňov známe, že sa stane ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna poisťovňa, ktorej predsedom správnej rady sa stal o niekoľko týždňov, mu odpustila zaplatenie štvrť milióna korún. Ak porušenie zákona nezaplateným odvodom a následne vyvlečenie sa z tejto povinnosti zaplatiť penále neprekáža vám, podľa nás to pána ministra diskvalifikuje pred očami verejnosti, ktorú tu všetci zastupujeme, vykonávať funkciu ministra.

Ak by teda toto všetko niekomu nestačilo, je tu ešte jedna absolútne nehorázna a trápna vec. Minister Kaník už ako minister a súčasne ako predseda predstavenstva Národného úradu práce na poslednom zasadnutí tohto predstavenstva, ktoré bolo zvolané per rolam 2. decembra 2003, odpustil svojej firme ďalšie penále, a to v dvoch prípadoch, v jednom vo výške 34 000 korún a v druhom - teraz dobre počúvajte -, vo výške 6 000 korún. Človek, ktorý poberá ministerský plat a je verejne známe, že nepatrí k najchudobnejším, sa ulakomí na to, aby mu štát - a v tomto prípade opäť sám sebe -, odpustil 6 000 korún. (Potlesk.) Opäť, okrem neprijateľného, nemorálneho správania je tu vážne podozrenie, že ako predseda predstavenstva Národného úradu práce uprednostnil vtedy svoj súkromný záujem pred záujmom verejným, čo bolo aj podľa vtedy platného, aj podľa súčasne platného zákona o ochrane verejného záujmu porušením tohto zákona.

Vážené kolegyne a kolegovia, pokiaľ pán minister sám v tejto chvíli nerezignuje na svoju funkciu, žiadam vás, aby ste z pozície zástupcov občanov urobili také rozhodnutie, ktoré bude signalizovať váš jasný postoj k praktikám pána ministra Kaníka. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Teraz poprosím povereného člena výboru pre sociálne veci a bývanie poslanca Zoltána Horvátha, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 982 z 8. decembra 2004 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, na prerokovanie s termínom ihneď. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi poverenému riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vo výboroch, sú nasledovné:

1. Návrh skupiny poslancov prerokovali s termínom ihneď a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť nedôveru, sú to výbor pre sociálne veci a bývanie z 9. decembra uznesením č. 320 a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 179 z 10. decembra.

2. Návrh skupiny poslancov prerokoval s termínom ihneď a neodporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť nedôveru, to je výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 491 z 10. decembra.

3. Návrh skupiny poslancov prerokovali s termínom ihneď a neschválili uznesenie, a to ústavnoprávny výbor z 9. decembra, výbor pre pôdohospodárstvo taktiež z 9. decembra, výbor pre zdravotníctvo z 9. decembra, zahraničný výbor z 9. decembra, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien z 10. decembra, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá z 9. decembra, výbor pre verejnú správu z 10. decembra, výbor pre obranu a bezpečnosť z 9. decembra a výbor pre financie, rozpočet a menu z 10. decembra.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 321 schválil správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi poverenému riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu výborov o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je uvedený v prílohe. Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím vás, rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sú prihlásení písomne traja páni poslanci, za poslanecký klub Ľudovej stany - HZDS pán poslanec Anton Blajsko a dvaja páni poslanci, pán poslanec Čaplovič a pani poslankyňa Zuzana Martináková. Ešte predtým požiadal o vystúpenie pán minister financií a podpredseda vlády Mikloš. Nech sa páči, pán minister.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi uviesť stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi.

Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom Programovom vyhlásení zaviazala pripraviť podmienky pre postupné vytvorenie bezpečného a spravodlivého dôchodkového systému postaveného na troch pilieroch. Cieľom vlády preto je zásadnou reformou dôchodkového systému umožniť vyššie dôchodky, zaviesť súkromné vlastníctvo dôchodkových úspor budúcich sporiteľov a v konečnom dôsledku vytvoriť stabilný a dlhodobo udržateľný dôchodkový systém. Legislatívne aktivity ministerstva práce preto smerujú k zabezpečeniu uvedeného cieľa vlády a jej programového vyhlásenia. Nový dôchodkový systém znamená vytvorenie základného dvojpilierového systému s dobrovoľným tretím pilierom, čo je jeden z kľúčových reformných zámerov vlády. Účasť v novom dôchodkovom systéme je dobrovoľná pre všetkých, ktorí už majú nároky zo starého dôchodkového systému, povinný je nový systém len pre tých, ktorí sú mladší ako 16 rokov. Táto skutočnosť posilňuje princíp slobodného a individuálneho rozhodnutia pre občana. Ministerstvo práce vníma povinný vstup pre mladšie kategórie len ako stabilizačný faktor z pohľadu potreby nábehu nového, druhého piliera. Pre veľkú väčšiu občanov mladšej vekovej kategórie bude druhý pilier svojou povahou, prirodzene, atraktívnejší. Aj v iných krajinách je povinná účasť v reformovanom základnom systéme zavedená a dokonca v mnohých z nich v omnoho širšom meradle. Základný systém dôchodkového zabezpečenia tvorí verejný priebežný pilier a súkromný kapitalizačný pilier. Nároky z verejného piliera vyplývajú z platenia odvodov do Sociálnej poisťovne, ktorá by následne mala v dôchodkovom veku zabezpečovať pre občana penziu. V dôsledku nepriaznivého demografického vývoja však v celej Európe dochádza k parametrickým zmenám vo verejnom systéme a kladie sa dôraz na fondové zabezpečenie občana. Druhý, sporivý pilier preto znamená, že dôchodok občana bude závisieť od zhodnotenia jeho vkladov na osobnom účte, ktorý bude jeho osobným vlastníctvom. Je prirodzené, že systém nemôže garantovať výšku zhodnotenia, keďže ide o investície. Takáto garancia nie je použitá nikde vo svete. Vláda však v druhom pilieri garantuje stopercentnú ochranu vkladov pred porušením zákona. Je to najvyšší stupeň záruky, ktorý je bezprecedentný pri akýchkoľvek produktoch, ktoré pôsobia na domácom finančnom trhu. Zákon zároveň garantuje, že výnosy v danom dôchodkovom fonde nemôžu byť nižšie, než je priemerný interval v iných fondoch. Slovenský dôchodkový systém sa zároveň opiera o skúsenosť celosvetových finančných trhov, ktoré jasne dokumentujú, že zhodnocovanie prostredníctvom investovania je dlhodobo rastúce. Toto sú objektívne predpoklady, ktoré viedli vládu Slovenskej republiky k záveru, že druhý, kapitalizačný pilier je zásadnou odpoveďou na krízu dôchodkového systému na Slovensku, ale aj vo svete, a že systém, ktorý navrhlo a realizuje ministerstvo práce, má všetky predpoklady na to, aby dokázal zabezpečiť vyššie dôchodkové zabezpečenie pre občanov ako aj stabilitu a dlhodobú udržateľnosť systému. Vzhľadom na to, že dôchodková reforma znamená zásadnú zmenu v doterajšom fungovaní dôchodkového systému, je povinnosťou vlády voči občanom informovať o týchto zmenách. Edukačno-informačná kampaň ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa začala 4. októbra 2004...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

I. Mikloš, podpredseda vlády SR a minister financií SR: ...a jej základným cieľom je zvýšiť informačné povedomie verejnosti, upozorniť na možnosti, ale aj dôsledky slobodného rozhodnutia občana a v neposlednom rade je to aj jeho výchova a vzdelávanie o nových skutočnostiach v dôchodkovom systéme. Je preto zákonité a prirodzené, že najvyšší predstaviteľ rezortu aktívne prispieva k úspešnosti tejto kampane. Všetky výstupy kampane sú kontrolovateľné verejnosťou aj médiami. Nie je známy žiadny fakt, že by minister práce vykonával reklamnú kampaň a že by zneužíval svoje postavenie. O odbornom zvládnutí dôchodkovej reformy svedčia najmä postoje verejnosti. Prieskumy verejnej mienky potvrdili, že občania vedia spontánne určiť hlavné princípy reformy, že ich akceptácia nového dôchodkového systému sa zvýšila v porovnaní s júnom 2004 o viac ako 20 % a že takmer 80 % obyvateľov zaregistrovalo, že ministerstvo práce vedie informačnú kampaň. Povinnosť vlády informovať verejnosť nielen o svojich zámeroch, ale aj o zásadných zmenách, ktoré sa týkajú každodenného života občana, je v prípade dôchodkovej reformy o to naliehavejšia, že od 1. novembra 2004 občania čelia masívnej reklamnej kampani zo strany dôchodkových správcovských spoločností, ktoré budú zabezpečovať ciele druhého, kapitalizačného piliera. Všetky vecné aj odborné argumenty vedú vládu Slovenskej republiky k záveru, že neexistujú objektívne dôvody k názoru, že by minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník nezvládol prípravu a priebežnú realizáciu dôchodkovej reformy a že by neobjektívne informoval verejnosť o prebiehajúcich zmenách.

Čo sa týka tretieho dôvodu, ktorý uvádza skupina poslancov, teda medializovaného odpustenia penále za platby odvodov do Sociálnej poisťovne, je zrejmé, že podnikateľ Ľudovít Kaník neporušil zákon, a tak ako tisíce - konkrétne 20 000 iných podnikateľských subjektov - využil právo, ktoré mu zákon umožňoval, a požiadal o odpustenie penále, keďže všetky záväzky voči Sociálnej poisťovni mal k 20. júnu 2000, opakujem a zdôrazňujem, k 20. júnu 2000 mal všetky záväzky voči Sociálnej poisťovni odpustené, teda mal, pardon, mal všetky záväzky uhradené, to znamená viac než dva roky pred parlamentnými voľbami tieto záväzky vyrovnal. Svoju žiadosť o odpustenie penále za oneskorenú úhradu odvodov v súlade s generálnym pardonom vyhláseným v júli 2001 s platnosťou do septembra 2002 adresoval Sociálnej poisťovni 1. februára 2002. To znamená pol roka pred parlamentnými voľbami. Generálny pardon môže byť udelený len vtedy, ak má subjekt vyrovnané všetky záväzky voči Sociálnej poisťovni. Iné dôvody zákon nepozná. Uvedené skutočnosti sú objektívnym a presvedčivým dôkazom, že vláda Slovenskej republiky nemôže akceptovať dôvody, ktoré uvádza skupina poslancov ako relevantné argumenty na vyslovenie nedôvery ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny.

Toľko oficiálne stanovisko vlády Slovenskej republiky k predloženému návrhu. Dovoľte mi ešte k tomu pridať pár slov ako moje osobné stanovisko. Som presvedčený o tom, že dôchodková reforma, tak ako je na Slovensku robená, je robená dobre. Dokazuje to aj skutočnosť, že nedávno Európska komisia zverejnila materiál, analýzu, v ktorej sú uvedené odporúčania, ako by dobrá dôchodková reforma mala vyzerať. Slovenská republika je jedna z mála krajín európskej dvadsaťpäťky, v ktorej dôchodková reforma rešpektuje všetky tieto princípy a kritériá dobrej dôchodkovej reformy. Aj v ostatných oblastiach treba povedať, že sa nám podarilo - a podarilo najmä vďaka ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, aj osobne ministrovi Kaníkovi -, zmeniť veci k lepšiemu. Máme konečne sociálny systém, v ktorom sa oplatí pracovať. Máme konečne sociálny systém, ktorý nie je masovo zneužívaný a ktorý motivuje ľudí k aktivite. Ak sa dobre pamätám, tak strana Smer mala jeden z pilierov svojho predvolebného programu práve takéto zmeny, ktoré budú viesť k menšiemu zneužívaniu sociálneho systému, k väčšej aktivite z hľadiska tlaku na ľudí, aby chceli pracovať, ale aj k obmedzeniu zneužívania sociálneho systému na bezstarostný život. Takže toto je ďalší dôvod, prečo si myslím, že neexistuje dôvod na odvolanie ministra Kaníka a že sú to jednoducho politické hry Smeru, ktorý mimochodom v minulosti viackrát deklaroval ústami svojho predsedu, že podporí návrh na odvolanie alebo dá návrh na odvolanie člena vlády len vtedy, keď bude mať 76 podpisov. Tento príklad hovorí jasne o tom, že niečo hovoria, iné robia. A myslím si, že presne takto vyzerá aj to odôvodnenie na odvolanie ministra Kaníka. Som presvedčený, že neexistujú skutočné dôvody na toto odvolanie, a aj správy o tom odpustení penále, tak ako sú medializované, sú medializované často jednostranne a nepravdivo, pretože chcem znovu pripomenúť, že podnikateľ Kaník v tom čase mal do júna 2000 uhradené všetky platby, ktoré predtým meškali. Požiadal o odpustenie penále v súlade s pravidlami a v súlade so zákonom o toto odpustenie požiadal vo februári v roku 2002. Teda pol roka pred parlamentnými voľbami. Som teda presvedčený, že neexistujú žiadne vecné dôvody na jeho odvolanie a preto vás chcem požiadať, aby ste tento návrh skupiny poslancov nepodporili. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu vlády pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán podpredseda vlády, viete, ono je to zložitá situácia, že keď má niekto obhajovať svojho kolegu, pre istotu premiér vlády neprišiel, posunul to na vás, a ťažko sa asi vysvetľuje najmä ubiedeným občanom Slovenskej republiky, prečo je to tak alebo onak. Viete, hovoríte tu o nejakej spontánnej podpore tejto reforme, ktorú zabezpečoval pán minister Kaník, viete, len tá spontánna podpora trochu inak vyzerá, keď ľudia, ktorí rozhodujú o tom, či budú kupovať si dva alebo tri rožky, alebo ľudia ktorí sa vozia na vládnom bavoráku a pozerajú na to, akým spôsobom zabezpečujú svoje úlohy. Ale to už je váš údel, to už je vaša úloha. Ak ste tu hovorili, že 20 000 podnikateľov využilo svoje právo, ja by som rád veril, že z tých 20 000, ktorí využili právo na odpustenie penále, už žiaden nesedí vo vláde, lebo ak to nebolo porušenie zákona, minimálne to bolo o morálnej rovine a ak minister, ktorý ožobračuje slovenských občanov, aké má morálne právo, aby v tejto vláde sedel. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády, chápem jeho vystúpenie ako jeho kolegiálnu podporu. Škoda, že sa nezmienil aj o prístupoch pána ministra k sociálnej politike, ktorú robí jeho ministerstvo pod jeho vedením. Tá sociálna politika je necitlivá, nekultivovaná a vytvára veľký počet slovenských občanov nielen na hranici biedy, ale úplne ich dostáva až na hranicu hladu. Takto sa sociálna politika robiť nemôže! Aby som bola aj trochu konkrétna. Náhradné výživné, ku ktorému sme sa vrátili a ktoré prvý raz bolo v tomto parlamente schválené, pán minister absolútne necitlivo negoval. Dokonca aj tí, ktorí získali oprávnenia, čo neskôr musel priznať, nebol ochotný im vyplatiť dávky, ktoré im zo zákona patrili. A naraz tých 6 000 korún pre jeho podnik mu chýbalo. Ja si myslím, že tu nejde o právo, tu ide skutočne o morálku, pretože už je nemorálne nesplniť si právnu povinnosť, keď som v takej politickej a neskôr v ústavnej funkcii. A posledné kroky, ktoré boli, zase siahajú na tie najchudobnejšie vrstvy. V poslednom období vnímame, že sa znižujú príspevky na bývanie. Komu? Dôchodcom a viacdetným rodinám. Nemám, žiaľ, teraz možnosť to viac konkretizovať a rozviesť, ale všetci vieme, o čom hovorím. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda vlády chce reagovať na faktické poznámky. Áno.

I. Mikloš, podpredseda vlády SR a minister financií SR: Ďakujem pekne. Chcel by som stručne reagovať na príspevky pána poslanca Cabaja a pani poslankyne Tóthovej. Obidvaja hovoríte o ubiedených ľuďoch, o prístupe, ktoré je antisociálny. Treba veľmi jasne povedať, že bolo potrebné urobiť poriadok v systéme, ktorý bol zneužívaný, keď veľa peňazí išlo ľuďom, ktorí naozaj tieto peniaze nepotrebovali, neboli na nich odkázaní. Ak sa robia zmeny, aké sa robia, aké sa urobili, tak sa nedá vyhnúť tomu, aby nedošlo aj k niektorým chybám a k potrebe dolaďovania toho systému. A my ten systém dolaďujeme. Ale som presvedčený o tom, že tá základná zmena, tie zmeny, ktoré boli urobené, to sprísnenie, to obmedzenie priestoru na zneužívanie bolo v poriadku, bolo dobré. A som presvedčený, že aj ten princíp, na ktorom sme to postavili, aby tí ľudia, ktorí sú sociálne odkázaní, ale sú aktívni, že sa zúčastňujú na programoch, ktoré pripravuje samospráva, ktoré pripravuje vláda, aby títo nemali alebo nemuseli mať nižšie príspevky od štátu, aké mali predtým, že toto je princíp správny. A nie je to tak. To by som rád týmto len uzavrel, snažíte sa umelo vyvolávať, deptať ľudí, vyvolávať pocit, že je to katastrofa, vyvolávať pocit, že všetko je zlé, nie je to pravda. Pani poslankyňa, v tomto roku nárast reálnych miezd bude podľa poslednej prognózy štatistického úradu 1,8 %, aj keď pôvodne aj vláda vychádzala z toho, že ešte v tomto roku bude ten nárast len minimálny. Ten vývoj je lepší, ako sme predpokladali, a práve uskutočnené reformy, vyšší ekonomický rast umožňujú, aby aj v tejto oblasti dochádzalo k zlepšovaniu situácie, a bude k nej dochádzať aj pre tých, ktorí sú sociálne odkázaní. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prvý do rozpravy je písomne prihlásený... Pán poslanec, faktické poznámky už nie sú na vystúpenie pána ministra. Pán minister len reagoval na faktické poznámky pánov poslancov. Je pán poslanec Blajsko za poslanecký klub Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, pán minister. Skôr ako začnem svoje vystúpenie, ktoré bude trošku obsiahlejšie, chcem reagovať, lebo som nestihol faktickú. Nemôžem súhlasiť s tým, čo povedal pán podpredseda vlády povedzme na mzdy. Je síce pravda, že mzdy v tomto roku konečne v reálnej hodnote uvádza Štatistický úrad hodnotu plus 1,7 %, ale keď som išiel podľa odvetví, tak som zistil, že v školstve, v zdravotníctve a v iných profesiách, v sociálnej sfére sú mínusové hodnoty, čiže reálna mzda v týchto odvetviach nerastie, stále je v mínusovej hodnote. Sprostredkovatelia vo finančných firmách, tí majú najvyšší nárast, toto je pravda. Ďalej sa hovorí, že my chceme deptať národ, že je to neúnosná situácia pri reformách. Tiež s tým nemôžem súhlasiť. My nikoho nedeptáme. My dostávame akurát listy s prosbou, aby sme niečo s týmito vecami robili v Národnej rade, aby sme našli nejakú mieru spravodlivosti pre tých, ktorých sa to najviac týka v oblasti chudoby.

Vážený pán minister, vo svojom vystúpení budem postupovať pragmaticky. S využitím tejto chvíle na to, v čom sa rozchádzame, ak hovorím za Klub Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko pri vnímaní sociálnej politiky. Počet slovenských domácností v strednom pásme sa v poslednom období výrazne znížil a vzrástol počet rodín v nižších príjmových skupinách. Aj keď mnohí analytici tvrdia, že podmienky na rozšírenie strednej vrstvy obyvateľstva sa zlepšujú, informácie Štatistického úradu sú v priamom rozpore s týmito tvrdeniami. Obdobné tvrdenia, čoho obyvatelia Slovenskej republiky sú svedkami, je aj fakt, že výrazne klesá nezamestnanosť, ale na strane druhej nerastie zamestnanosť. Z materiálu o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky k prvému polroku tohto roku vyplýva, že zamestnanosť mierne klesla. Viem, že súčasné, nové informácie zo Štatistického úradu hovoria o miernom náraste. Základným problémom strednej vrstvy, ktorý zďaleka nezodpovedá normálnemu rozdeleniu spoločnosti, sú príjmy domácností a nástroje jednotlivých politík vlády na ich stimuláciu. V zdravej spoločnosti najpočetnejšou skupinou by mala byť stredná vrstva, ktorá dosahuje priemerný príjem, a rovnaký by mal byť počet domácností s najnižšími a najvyššími príjmami. Z uvedeného vyplýva, že priemerný príjem by malo mať najviac ľudí. V Slovenskej republike sme svedkami úplne opačného javu. Rastie počet domácností, ktoré majú nižší príjem na osobu v domácnosti, ako je priemerný, v súčasnosti sa tento priemer pohybuje okolo zhruba 7 000 korún mesačne. Za posledných 6 rokov sa rozdiely neustále prehlbujú. Rozdelenie príjmov v roku 1996 sa skôr podobalo tomu normálnemu, skupina s priemernými príjmami bola početnejšia ako tá s najnižšími a najvyššími. V roku 1996 bol počet domácností v strednom príjmovom pásme vyše 120 000, v roku 2004 sa počet domácností v strednom príjmovom pásme znížil na približne 40 000 domácností. Naopak, zvyšuje sa počet nízkopríjmových domácností a, samozrejme, aj počet tých v najvyšších príjmových pásmach. V čom spočíva táto anomália, ktorá sa za posledných 6 rokov, myslím si, vymkla z rúk vlády Slovenskej republiky. Transformácia sociálnej sféry, kam patria aj príjmy domácností, sa začala v roku 1990 a mala prispôsobiť celú oblasť sociálnej politiky novým úlohám, najmä však mala zistiť sociálnu priechodnosť ekonomickej transformácii. Normálny vývoj v 90. rokoch v oblasti udržania najpočetnejšej vrstvy strednej z hľadiska príjmov domácností vidíme v tom, že sme volili pri súbežnej ekonomickej a sociálnej transformácii citlivý a vyvážený prístup, ktorý rešpektoval vnútorné podmienky a zachovával takisto sociálny zmier. Takýmto prístupom sme chceli vytvoriť prostredie na zásadné právne úpravy v záujme ich prispôsobenia sa spoločenským možnostiam a, samozrejme, aj medzinárodným štandardom. Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko si bola vedomá neodkladnosti reforiem jednotlivých sfér spoločnosti, no vychádzala z predpokladu, že časový horizont z hľadiska dopadov na ľudí musí byť citlivý a vyvážený k rastu životných nákladov pre jednotlivé domácnosti. V roku 1998 vláda Mikuláša Dzurindu zvolila iný postup. Pri transformácii jednotlivých sfér spoločnosti a prakticky až dodnes sa používa metóda, ja jej hovorím metóda šokovej terapie. Zdôrazňujem však, pán minister, že vaším príchodom do vlády Slovenskej republiky v roku 2002 sa uplatnili tie najtvrdšie liberálne dopady na obyvateľstvo Slovenskej republiky. Pamätám sa na svoje prvé vystúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky, kde sa vo väzbe na Programové vyhlásenie vlády prijalo 23 noviel sociálnych zákonov s uplatnením veľmi tvrdých reštrikcií proti občanom tejto republiky. Každá vláda, i tá dnešná, si musí uvedomiť priamu závislosť sociálneho vývoja od vývoja ekonomiky a na strane druhej musí hodnotiť dopady ekonomického vývoja na vývoj životnej úrovne obyvateľstva, respektíve na vývoj sociálnej situácie obyvateľstva. Uvedený fakt Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko pokladá za základnú príčinu nárastu fenoména chudoby Slovenskej republiky, kde každý desiaty občan žije pod hranicou chudoby a približne 400 000 domácností prežíva v pásme chudoby. Sme si vedomí, že uvedenú problematiku postavenia strednej vrstvy Slovenskej republiky je potrebné analyzovať z viacerých strán. Ja som ju rozoberal z oblasti chudoby a hmotnej núdze, príjmovej skladby domácností, daňovej reformy, regionálnych rozdielov, ich rozsahu a takisto ich riešenia. Situáciu malého a stredného podnikania, poslednými, ktorými sa nebudem dnes zaoberať, lebo nie je to vo vašej kompetencii, a myslím, že je to skôr problém vlády.

Pán minister, ja sa osobne nepozerám na vaše odvolávanie z funkcie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky cez prizmu opozície, že vám napríklad vyčíta neplatenie odvodov, keď ste ešte neboli ministrom. Mňa viac zaujíma ako poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za Ľudovú stranu - Hnutia za demokratické Slovensko, ktorý nepodporil Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, prečo neplníte vy ako predstaviteľ vlády Slovenskej republiky vlastný program a prečo ste prispeli k narastaniu toho spomínaného fenoménu chudoby. Budem konkrétny. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky v tretej časti, sociálna oblasť, sa píše: "Základným cieľom sociálnej politiky vlády bude motivovať ľudí v produktívnom veku k aktívnej práci a zároveň vytvoriť systém sociálneho zabezpečenia, ktorý by v prípade absencie vlastných príjmov alebo hmotnej núdze poskytol všetkým občanom solidárne zdroje na pokrytie ich primeraných životných potrieb". Ústava Slovenskej republiky, teda čl. 39 ods. 1 zaručuje primerané hmotné zabezpečenie napríklad v starobe. Vy hovoríte, že poskytnete všetkým občanom solidárne zdroje na pokrytie ich primeraných životných potrieb. Životné minimum, pán minister, ako nástroj sociálnej politiky sme v minulosti brali ako hranicu, ktorá odpovedá ustanoveniu čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky. Dávkový systém mal fungovať cez valorizačný mechanizmus vo väzbe na rast životných nákladov tak, aby občan to životné minimum mal. Ak pán podpredseda vlády dnes konštatoval, že dávkový systém sa zneužíval, tak chcem upozorniť ctenú snemovňu, žiadny handikepovaný občan, invalid, nemohol zneužiť dávku. Mohol ju zneužiť len ten, kto tento nástroj prerozdeľoval, čiže úradník. A ja si myslím, že bolo treba ísť v reforme touto cestou, a nie na tých biednych ľudí. Vy ste svojimi rozhodnutiami dosiahli, že občan v hmotnej núdzi, ak je osamelý, má nárok na základnú dávku 1 450 korún, pričom po zarátaní všetkých možných príspevkov môže dosiahnuť maximálne 3 280 Sk, čo, samozrejme, nie je životné minimum. Pre rodinu so štyrmi deťmi je dávka v hmotnej núdzi 4 200 korún, maximálne s príspevkami dosiahne 6 840 korún. Výrazne, a to si určite uvedomujete, pán minister, aj vy, boli postihnuté hlavne viacpočetné rodiny s mnohými deťmi. U osamelých dôchodcov vznikla v mestách neúnosná situácia. Z hľadiska nízkych príjmov, respektíve aj nepríjmov počas aktívneho života môžu mať dôchodok, ktorý bude pod hranicou životného minima. Nedávno ste, pán minister, nepodporili snahu opozície dostať minimálny dôchodok do úrovne životného minima. V programovom vyhlásení je, pán minister, napísané: "Vláda zabezpečí minimálnu garantovanú výšku starobného dôchodku pre občanov patriacich do rizikových skupín". Pán minister, neposkytujete občanom solidárne zdroje na pokrytie ich primeraných životných potrieb, o tom svedčia tisícky listov, ktoré nedostávam len ja, ale viem o tom, že ich dostávajú všetci poslanci Národnej rady, dostávate ich vy a na všetky ústredné orgány štátnej správy. Na tej istej strane Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky sa píše: "Vláda pripraví podmienky pre postupné vytvorenie bezpečného a spravodlivého dôchodkového systému postaveného na troch pilieroch, ktorý bude univerzálny pre všetkých ekonomicky aktívnych občanov". Pán minister, klub poslancov Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko nemôže vnímať dôchodkovú reformu, ako je v súčasnosti nastavená, ako spravodlivú. Ba dokonca som presvedčený, že ju za spravodlivú nepokladajú ani poslanci koalície v Národnej rade Slovenskej republiky, lebo sú to vybraní zástupcovia občanov Slovenskej republiky a oni písomne cez listy informujú svojich zástupcov v Národnej rade o súčasných skrivodlivostiach páchaných na občanoch. Vy sám dobre viete, že v médiách sú zverejnené reálne príklady zvýhodnenia 4 400 dôchodcov, ktorí išli do dôchodku po 1. 1. 2004. Tieto zvýhodnenia v extrémoch dosahujú sumu 10 000 korún oproti výške priznaných dôchodkov pred dátumom 1. 1. 2004. Samozrejme, že všetci poslanci Národnej rady prajú výšku novopriznávaných dôchodkov, ale pýtame sa, kde je spravodlivosť? A o čo sa z hľadiska zásluhovosti viac pričinil ten, kto odchádza do dôchodku po 1. 1. 2004, ako ten, kto odišiel do dôchodku pred 1. 1. 2004, napríklad v novembri roku 2003. Pán minister, v životnej úrovni dôchodcu to robí rozdiel aj 70 000 na rok a vy ste touto reformou jednoducho odpísali približne 805 000 dôchodcov. Musím povedať, že približne 805 000 dôchodcov musí svoj život dožiť nespravodlivo, s nižšími príjmami, čo z pohľadu diskriminácie a rovnosti šancí, pán kolega, je neprípustné.

Pán minister, poznám muža, ktorý má 77 rokov. Chcem vám a takisto ctenej snemovni uviesť jeden príklad skrivodlivosti a diskriminácie niekoľko tisíc dôchodcov cez zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento muž svoj celý aktívny vek námezdne pracoval, odvádzal, platil dane, poplatky a odvody predpísané štátom. Toho času, ako som uviedol, je to 77-ročný muž a navyše 7 rokov osamelo žije, ovdovel. Vdovecký dôchodok nepoberá, i keď podľa, pamätáte si, nerealizovaného zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení tento vdovecký dôchodok mužom vdovcom, dôchodcom mal byť priznaný od 1. 7. 2003.

Vážené poslankyne, poslanci, pán minister, viete sa vcítiť do situácie človeka, ktorý takmer prežil svoj život a dožil sa v ťažkej sociálne situácii toho, že bude poberať vdovecký dôchodok, ako to urobili v roku 1996 aj v Českej republike. No naraz sa prijme zákon 461/2003 o sociálnom poistení a necitlivo sa v ňom povie, že nárok na vdovecký dôchodok majú len tí, ktorí ovdovejú po 1. 1. 2004. Nezabudnem na zdôvodnenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na výbore pre sociálne veci a bývanie, keď štátny tajomník sucho konštatoval v zdôvodnení: "Nie sú na to peniaze." Preto prijmeme v Národnej rade diskriminačný zákon, čo z hľadiska rovnosti šancí a spravodlivosti je, myslím si, neprípustné. Pán minister, štyrikrát som inicioval cez pozmeňujúce návrhy riešenie tohto problému, vždy ste umravňovali koaličných poslancov, aby za to nehlasovali, i keď ja viem, že sami boli presvedčení, že mám pravdu.

Ďalej nepokladám za spravodlivé v dôchodkovej reforme, že kastujeme spoločnosť. V programovom vyhlásení máte zapísané, že systém bude univerzálny. Aká je pravda? No nie je. Máme osobitné režimy dôchodkového systému pre sudcov, policajtov a armádu. Nebudem porovnávať neporovnateľné. Len skonštatujem, že je to ďalšia systémová nespravodlivosť pre ľudí v  povolaniach učiteľ, lekár, inžinier a v ďalších.

Ďalej citujem z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky: "Naším zámerom je odstrániť najmä deformácie, ktoré zakladajú neopodstatnené nerovnosti medzi občanmi". Pán minister, vy ich neodstraňujete, a keď aj odstraňujete, zároveň vytvárate ďalšie nerovnosti. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa ďalej píše: "Vláda prehodnotí aj štruktúru a pôsobnosť orgánov Sociálnej poisťovne tak, aby sa zefektívnila aj činnosť a dosiahol lepší systém kontroly". Aká je skutočnosť. Keď sme Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko odchádzali z vlády v roku 1998, dôchodkový fond bol v prebytku, približne 11 miliárd slovenských korún. Sociálna poisťovňa dnes po zmenách má predpokladanú celkovú stratu v tomto roku 16,9 miliardy slovenských korún. Kto za toto zodpovedá, prečo vláda minulý týždeň stiahla z rokovania bod hospodárenie Sociálnej poisťovne. Je práca v Sociálnej poisťovni efektívnejšia pri piatich riaditeľoch, keď občania čakajú na svoj dôchodok aj šesť mesiacov od podania? Mám na takéto tvrdenie dôkazy, samozrejme, listy občanov, a viem, že ich majú aj kolegovia z koalície.

Vrátim sa ešte k chudobe a k hmotnej núdzi. Svetová banka označuje životnú úroveň Slovákov ako všeobecne vysokú, na úrovni ľudského rozvoja Slovensku prináleží 40. miesto vo svetovej tabuľke. Je však pozoruhodné, že s porovnateľnými štátmi nám prináleží tretie miesto od konca, za nami sú už len Rusko a Lotyšsko. Chudoba meraná hmotnou núdzou na Slovensku v posledných 6 rokoch rastie. V roku 2003 žilo pod hranicou životného minima, čiže v hmotnej núdzi vyše 543 000 občanov Slovenskej republiky, čiže ako som už uviedol, každý desiaty občan Slovenska. V roku 2002 existovalo v hmotnej núdzi približne o 10 000 občanov menej. V správe o sociálnej situácii obyvateľstva sa uvádza počet poberateľov sociálnych dávok klesol v roku 2003 z vyše 319 000 na necelých 278 000, čo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny považuje za jeden z ukazovateľov miery chudoby na Slovensku. Neuvádza sa však, ako sa tento efekt poklesu poberateľov sociálnych dávok dosiahol, lebo jednoznačne išlo o tvrdú reštrikciu cez zákonné normy schválené koalíciou v Národnej rade Slovenskej republiky. Podľa Svetovej banky chudoba na Slovensku má niekoľko dôvodov - nezamestnanosť, nízke príjmy, vzhľadom na potreby vyživovaných rodín, nedostatočná pracovná kvalifikácii, diskriminácia a v neposlednom rade aj sociálne vylúčenie. Aj keď Slovensko má oveľa menší podieľa ľudí žijúcich z menej ako 4,3 dolára na deň, ako je Maďarsko, Estónsko, či Poľsko, ale v porovnaní s nimi má Slovensko dvakrát viac populácie žijúcej pod hranicou 2,15 dolára na deň. Z uvedeného vyplýva, že na Slovensku žije väčšia skupina ľudí na spodnej hranici príjmu, ktorá je nemajetná v absolútnom zmysle. Vo všeobecnosti platí, že ľudia s najnižším stupňom ukončeného vzdelania majú aj najvyššie riziko života v chudobe. Domácnosti, na čele ktorých je nezamestnaná osoba, sú výrazne vystavené niekoľkokrát vyššiemu riziku chudoby ako tie, ktorých živiteľ pracuje alebo je dôchodca. Najnovšia štatistika hovorí, že kým spomedzi zamestnaných a dôchodcov žije pod hranicou chudoby 7,5 % domácností, pri rodinách s nezamestnaným živiteľom je to až 44,7 %. Riziko spadnutia pod hranicu chudoby na Slovensku stúpa aj s počtom vyživovaných detí. Rodiny s deťmi sú vystavené oveľa väčšiemu riziku chudoby ako bezdetné rodiny. Toto tvrdenie potvrdzuje aj fakt, že rodiny s tromi a viac deťmi predstavujú iba 6,3 % obyvateľstva Slovenskej republiky, ale tvoria až 18,1 % chudobných, čo potvrdila vo svojej najnovšej štúdii na Slovensku aj skupina analytikov Svetovej banky. Ďalej je dokázané, že existujú dôležité rozdiely v rizikách chudoby podľa regiónov a medzi mestskými a vidieckymi domácnosťami. Celkovo najvyššie riziko chudoby bolo zistené v košickom kraji, je to 40,7 % nad priemerom Slovenskej republiky. Ďalej nitriansky a prešovský región.

V oblasti príjmovej skladby úvodom je dôležité poznamenať, že čím je viac detí, tým je menší príjem v domácnosti. Najchudobnejšia slovenská domácnosť je z prešovského kraja, kde podľa štatistických zistení vyplýva, že táto domácnosť má 6 a viac členov, kde pracujú len dvaja z nich. Je samozrejme, že na to, aké má domácnosť príjmy, výrazne vplýva počet závislých detí. V bezdetnej domácnosti sa pohybujú príjmy na jej člena približne 8 250 korún, v domácnostiach s viac ako 5 vyživovanými deťmi je to iba 3 485 slovenských korún. Je to temer päťtisíckorunový rozdiel. Takáto domácnosť žije predovšetkým so sociálnych príjmov a tieto tvoria až 50 % ich rozpočtu. V domácnosti, kde dvaja ekonomicky aktívni členovia živia 5 a viac detí, patria medzi skupiny s najnižšími príjmami. Príjem opäť rastie vo veku starších domácností s menším počtom závislých detí. Sú to domácnosti, kde sú už deti odrastené, zarábajú, ale bývajú v spoločne v domácnosti rodičov. Najviac príjmov v domácnosti plynie z pracovnej činnosti, pričom najvyššie priemerné platy, teda príjmy na osobu štatistický úrad zaznamenal v bratislavskom kraji. Ide o 1 700 Sk mesačne viac, ako je celoslovenský priemer, a naopak, v prešovskom kraji majú v domácnosti príjem na osobu o 600 Sk menej, ako je celoslovenský priemer.

Pán minister, keďže ste neboli prítomný pri rokovaní štátneho rozpočtu, dovolím si ešte na záver svojho vystúpenia podotknúť niekoľko tém, ktoré chcem predniesť z titulu, že nemôžem súhlasiť, a preto smer ani nesúhlasili so štátnym rozpočtom, pretože sme mali rozpory práve v tej sociálnej oblasti. Vo výdavkoch na pomoc v hmotnej núdzi, ktoré sme v tomto roku zreformovali, dochádza k reštrikcii v štátnom rozpočte a v budúcom na tieto účely rezort financií rozpočtuje o štvrtinu, teda o 2,7 miliardy zdrojov menej. Sociálne odkázaným treba podľa nášho názoru viac pomáhať. Skúste neumrieť od hladu, ak vám štát pomôže v hmotnej núdzi, teraz použijem tú priemernú hodnotu z materiálov sociálnej situácie obyvateľstva, 2 742 Sk. Je dlhodobo udržateľný systém Sociálnej poisťovne? Dávam otázku. Ak sa v budúcom roku neráta so štátnym krytím deficitu dôchodkových fondov, sociálne poisťovne, v ďalších sa už ráta, trebárs s troma - desiatimi a dvanástimi miliardami korún ročne, opakujem, bude to stačiť? Keď sa minú uvedené zdroje, ktoré sú teraz v Národnej banke Slovenska, budeme mať dostatok zdrojov na vykrývanie deficitov priebežného piliera v rámci dôchodkovej reformy? Prečo až 17 a v ďalšom roku až takmer 40 % zdrojov na rekvalifikácie, ktoré dostávame aj z Európskej únie, dávame na rekvalifikácie pre súkromné zahraničné firmy?

Výpadok v príjmoch na starobné poistenie 7,3 miliardy, ako aj 8,78-miliardové zníženie zdrojov rezervného fondu chce Sociálna poisťovňa riešiť vlastnými silami. Pýtam sa: Budeme mať na to, keď som už uviedol, ako som uviedol, je v tomto roku prepad 16,9 miliardy Sk. Kriticky hodnotíme aj predpokladaný 12-percentný pokles poberateľov invalidných dôchodkov, čo nie je spôsobené, pán minister, lepším zdravím obyvateľstva, ale plánovanou, podľa mňa, ďalšou reštrikciou.

Vážený pán minister, dovoľte mi v závere svojho vystúpenia skonštatovať jedno: Vystúpil som pragmaticky a keďže ste podporovaný aj vládou, počty hovoria, že zotrváte vo svojom poste, mienil som svoju reč k vám preto tak, aby ste našli a pochopili aj opozíciu, o čo jej ide, aby ste hľadali cestu ako zmierniť to utrpenie obyvateľstva, o ktorom som hovoril. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)