P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Pani navrhovateľka, vy ste čo odišli odtiaľto? O zaujatie miesta pre navrhovateľov.
Otváram rozpravu, páni poslanci, k predloženému návrhu skupiny poslancov. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne do rozpravy sa chce niekto prihlásiť? Nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie. Pani navrhovateľka, ďakujem, aj pani spravodajkyňa.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Cagalovi, predkladateľovi návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Prerokúvame návrh ako tlač 936. Nech sa páči, pán poslanec.
(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, tlač 936.)
M. Cagala, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som krátko povedal, že tento návrh zákona predkladám preto, lebo som predtým predniesol pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona, ktorý sme pred dvoma mesiacmi schvaľovali, a vtedy som upozorňoval na to, že budú mestá a obce, ktoré si budú chcieť riešiť problém rozpočtu práve zvýšením daní, poplatkov a tým sa zvýši nezamestnanosť na Slovensku. Preto si myslím, keď o 5 hlasov nebol prijatý môj pozmeňujúci návrh, preto dávam novelu tohto zákona. Len toľko.
Poprosím vás, môžeme sa potom v druhom čítaní k tomu vyjadriť, môžeme mať pozmeňujúce návrhy, možno nejaké zmeny, ktoré som tu predložil, ale poprosím o to, aby sme ten zákon posunuli do druhého čítania. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Cagalovi, predkladateľovi návrhu zákona.
Poprosím pána poslanca Malchárka. Spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec... (Reakcie z pléna.) Áno. Pán poslanec Hurban, nech sa páči.
J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady tento návrh posúdil a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 33. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že odporučí tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní a zároveň odporúčam prideliť v druhom čítaní tento návrh zákona okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 27. januára 2005 a gestorský výbor do 28. januára 2005 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Malchárek. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči.
J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, len veľmi krátko k tomuto zákonu, pretože sa ním aj vôbec touto problematikou začal zaoberať výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aj komisia pre podnikanie. Pred dvomi týždňami som zvolal stretnutie zástupcov ZMOS-u a zástupcov podnikateľov a zamestnávateľov, kde upozornili na tento problém. A ďalší vývoj bude taký, že koncom januára sa vyhodnotia tie parametre, ktoré nastavia obce po 15. januári, a vrátime sa k tomu, pretože ani tento zákon, bohužiaľ, nie je schopný urobiť zásadnejšiu zmenu k 1. 1., pretože ide o prvé čítanie. A preto by som skôr hľadal cestu, ako neprijať tento zákon, ktorý je trošku o regulácii a je trošku proti princípom fiškálnej decentralizácie a vôbec decentralizácie vo verejnej správe a štátnej správe, ale ísť cestou nejakého mechanizmu, ktorý by zabránil, aby cez tento zákon sa riešili veci, ktoré nie sú zmyslom tohto zákona. A to znamená, napríklad prostredníctvom tohto platného zákona je možné postihovať daňami jednotlivé právnické osoby a jednotlivé fyzické osoby, čo je zrejme aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Je možné z perspektívneho hľadiska aj mať väčšiu neistotu z hľadiska zahraničných investorov a vôbec investorov, čiže znevýhodňuje sa toto podnikateľské prostredie z pohľadu nejakej perspektívy. Je tam viacero ustanovení, ale existujú mechanizmy, ktoré už boli niekedy navrhnuté, to je previazanie navzájom týchto daní, či už za byty, alebo za pozemky a nehnuteľnosti.
Myslím si, že toto je dobrá cesta, ale trošku treba s chladnou hlavou k tomu pristúpiť, pretože naozaj nestihneme 1. 1., aby sme koncom januára po dohode so všetkými zúčastnenými stranami pripravili spoločný návrh zákona, ktorý túto vec bude riešiť až od roku 2006, lebo rok 2005 jednoducho nestíhame.
Pekne ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Pardon, pán navrhovateľ sa chce vyjadriť k rozprave.
M. Cagala, poslanec: Troška som nepochopil slová pána kolegu Malchárka, ktorý hovoril, že je problém a bude problém ešte raz aj zahraničných podnikateľov, aj domácich podnikateľov. Isto, tento stav, ktorý momentálne je, znechutí v mnohom podnikaní, vzniknú tu ďalší nezamestnaní ľudia z toho titulu, že niekde, kde sa nenaplní rozpočet obce a mesta, sa zvýšia dane neúmernou sumou. Preto si myslím, že treba prijať tento návrh. Viem, že dátum nie je dobrý, účinnosť môže potom platiť od 1. 1. 2006, ale zákon prijmime. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A poprosím teraz pána poslanca Malchárka, povereného skupinou poslancov, aby predložil Národnej rade návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý prerokúvame ako tlač 960.
Nech sa páči, pán poslanec.
(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Imricha Hamarčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 960.)
J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o povinnom zmluvnom poistení.
Pred pár mesiacmi, nie tak dávno, sme tu mali tému možnej regulácie ceny, opätovnej regulácie zmluvného poistenia, myslím si, že táto cesta nie je správna, ale určite nie je správne ani byť spokojný s cenami súčasného zmluvného poistenia. Hľadali sme spolu aj s kolegom Imrom Hamarčákom aj s ďalšími nejaké riešenia, ktoré by viedli do budúcnosti naozaj k reálnemu možnému zníženiu ceny. Našli sme aj spolu s poisťovňami jeden segment, ktorý je zatiaľ málo riešený a to je otázka poistných podvodov, rádovo okolo 40 % vyplatených poistných udalostí je vyplatených z podvodných aktivít, z dvojitého poistenia, z fiktívnych havárií a z fiktívnych škôd, a preto z toho vzniká tento návrh zákona, ktorý rieši povinnosť vzniku centrálneho registra nehôd, ktorý by takýmto dvojitým a podvodným vyplácaniam poistného mal výrazným spôsobom zabrániť.
Tie čísla hovoria asi rádovo, ak znížime o 10 % túto podvodovosť, tak ušetríme zhruba 600 mil. korún v ročnom poistnom, čo sa môže prejaviť už v roku 2006 znížením poistného rádovo o 4 až 5 %. Samozrejme, že to je ten najskeptickejší a najpesimistickejší pohľad a, samozrejme, že to bude vytvárať aj pozitívny tlak na kontrolu zákonného poistenia u vodičov motorových vozidiel, kde je tiež pomerne veľká skupina ľudí, rádovo 120-tisíc motorových vozidiel dnes nie je poistených zo zákona a my všetci sa podieľame na škodách, ktoré tieto motorové vozidlá spôsobia.
Verím, že tento zákon naozaj je nekonfliktný a že získa vašu podporu, o ktorú týmto žiadam. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Malchárkovi.
Poprosím pána poslanca Komlósyho, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený na prerokovanie v prvom čítaní.
Nech sa páči, pán poslanec.
Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážená Národná rada, dovoľte, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Jirka Malchárka a Imricha Hamarčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil tento návrh zákona podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na dnešné rokovanie Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Po rozprave budem odporúčať, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní, a súčasne budem odporúčať, aby tento návrh zákona prerokovali okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávny výbor.
Zatiaľ ďakujem, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy pán poslanec Blanár. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Blanár.
J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem sa v krátkosti vyjadriť k predkladanému návrhu novely zákona o povinnom zmluvnom poistení. Najskôr krátko zareagujem na to, čo tu bolo povedané, a chcem upresniť to, čo bolo povedané, pretože nie celkom správne sme sa porozumeli a to bolo asi to hlavné nedorozumenie toho, čo sme mali my na mysli, keď sme predkladali novelu zákona o povinnom zmluvnom poistení, a to je stále neriešený dlh, ktorý narastá po Slovenskej poisťovni, a tento dlh vytvára nie trhové prostredie v segmente povinného zmluvného poistenia. A náš úmysel bol, aby sme práve riešením toho dlhu dostali poisťovne do štandardného trhového prostredia, lebo si myslíme, že teraz nie sú v trhovom prostredí.
Čiže nebola to snaha nejakým umelým spôsobom zaviesť reguláciu povinného zmluvného poistenia, bola to len snaha na dočasné obdobie, tak ako to aj smernica Európskej únie umožňuje, ochrániť vnútorný trh, pretože ten sa dnes pohybuje v neštandardnom prostredí. To bol náš úmysel. A úmysel mal viesť presne k tomu istému, ako dnes predkladateľ hovoril vo svojej novele, to znamená znížiť narastanie cien povinného zmluvného poistenia. Pretože naozaj ten nárast, ktorý toto povinné zmluvné poistenie za posledné tri roky fungovania zaznamenal, je jednoducho pre mnohé skupiny a vlastníkov motorových vozidiel neúnosný. Čiže to je na vysvetlenie.
A myslíme si, že tento návrh zákona nerieši tento problém dlhu, ktorý sa dnes odhaduje na 10 mld. Sk. Čiže stále budú poisťovne pôsobiť v tomto prostredí a budú mať dostatočný argument na to, aby sa vyhovorili, keď budú najbližšie stanovovať ceny povinného zmluvného poistenia, že je to práve kvôli tomuto, že potrebujú zlikvidovať tento dlh.
Teraz k tomu obsahovému, čo sa týka novely predkladaného zákona. Predkladateľ má úmysel zaviesť register, ktorý by mal umožniť sledovanie škodových udalostí, aby nedošlo k tomu, že si niekto bude uplatňovať viackrát škodu na motorovom vozidle. Chcel by som sa však zároveň spýtať, tento úmysel má, samozrejme, svoje ratio a myslím si, že treba o ňom diskutovať, ale zároveň sa chcem spýtať, ako je do tohto zakomponované aj to, že už dnes poisťovne, ktoré sú združené v Asociácii poisťovateľov, si vytvorili inštitút takéhoto registra, ktorý už funguje a dokonca už do svojich análov zahŕňa aj škody, ktoré sú spôsobené v rámci inštitútu povinného zmluvného poistenia? Či na toto predkladateľ myslel rovnako. Či to bude skĺbené navzájom tak, aby to nebolo kontraproduktívne, ale aby to naozaj prinieslo ten efekt, o ktorom predkladateľ hovoril. Lebo aj my máme úmysel, aby predovšetkým tí, ktorí zneužívajú povinné zmluvné poistenie, boli identifikovaní. My máme tiež ten istý úmysel, aby tí, ktorí nepoisťujú svoje motorové vozidlo a používajú ich na pozemných komunikáciách a z toho spoločného solidárneho balíka sa vyplácajú škody, ktoré spôsobia, máme záujem, aby sa všetky tieto veci z povinného zmluvného poistenia dostali mimo zákona a aby povinné zmluvné poistenie pôsobilo a bolo v štandardnom trhovom prostredí.
Čiže pokiaľ predkladateľ má premyslené, akým spôsobom bude zahrnutý tento register, ktorý už existuje v rámci Asociácie poisťovateľov, tak sme pripravení podporiť tento zákon, aby postúpil do druhého čítania. Pretože okrem toho je potrebné, aby boli aj iné veci riešené v súvislosti s povinným zmluvným poistením a to sú aj otázky týkajúce sa zverejňovania cien poisťovní pred ukončením poisťovacieho obdobia, čo sa teraz ukázalo ako veľmi vypuklý problém.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ešte predtým ako dám slovo pánovi poslancovi Ondriašovi, chcem vás informovať, že pani poslankyňa Tóthová, predkladateľka návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, ma požiadala, aby sme z rokovania 33. schôdze stiahli tento bod programu, pretože on má svoju súvislosť s predloženými vládnymi návrhmi zákona, ktoré budeme prerokúvať v druhom čítaní, teda Trestný zákon, a zaradili ho na rokovanie tej schôdze, na ktorej budú tieto trestné kódexy prerokúvané. A požiadala ma, aby sme tento zákon zaradili ako ďalší bod rokovania po trestných kódexoch. Je súhlas s takýmto postupom? (Súhlasná reakcia pléna.)
Páni poslanci, teraz pristúpime k prerokúvaniu posledných dvoch návrhov zákonov 33. schôdze, ktorých predkladateľom je pán poslanec Ondriaš.
Teraz poprosím pána poslanca, aby uviedol ako prvý v poradí návrh zákona o nehumánnosti a nespravodlivosti kapitalistického politicko-ekonomického systému nastoleného na Slovensku po roku 1989 (tlač 956).
Nech sa páči, pán poslanec.
(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o nehumánnosti a nespravodlivosti kapitalistického politicko-ekonomického systému nastoleného na Slovensku po roku 1989, tlač 956.)
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov klubu Komunistickej strany Slovenska uviedol návrh zákona o nehumánnosti a nespravodlivosti kapitalistického politicko-ekonomického systému nastoleného na Slovensku po roku 1989. Je to tlač 956.
Dovoľte mi, aby som úvodom poďakoval aj môjmu asistentovi Dr. Ladislavovi Romanovi za spoluprácu pri príprave návrhu zákona.
Politicko-ekonomickým prevratom po novembri 1989 Slovensko nastúpilo do novej etapy jeho spoločenského vývoja. Značná časť občanov Slovenskej republiky pod vplyvom západnej propagandy často nepoznaním skutočných zákonov kapitalizmu, ako aj dôsledku viacerých chýb a nedostatkov socialistického systému očakávala vtedy sľubovanú demokraciu a zabezpečenie základných ľudských práv a slobôd občanov.
Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky z 1. septembra 1992 Slovenská republiky je zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu. V Ústave Slovenskej republiky v súlade s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach, slobodách boli zakotvené základné práva a slobody občanov. Občan Slovenskej republiky formálne má teda zaručenú vládu ľudu v priamej a v nepriamej demokracii, v ktorej sa majú dodržiavať základné princípy ľudských práv a slobôd, čo by malo umožňovať plný rozvoj jeho telesných a duševných síl. Pýtame sa, či je to skutočne vždy tak.
My poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za Komunistickú stranu Slovenska na základe súčasného spoločenského vedomia sme sa rozhodli zhodnotiť týchto posledných 15 rokov z pohľadu faktov a možno aj vlastným pohľadom ľavicového videnia, ale najmä na základe skúseností občanov tohto štátu. Tým nechceme vnútiť ideologický vývoj tejto spoločnosti, pretože Slovenská republika podľa ústavy nie je ani socialistická, ani kapitalistická. Sme za politickú súťaživosť registrovaných politických strán a hnutí so všetkými atribútmi skutočnej priamej a nepriamej demokracie, za realizáciu vôle ľudu a za skutočné, ale nie proklamované dodržiavanie základných práv občanov.
Komunistická strana Slovenska a jej poslanci Národnej rady Slovenskej republiky tieto princípy a zásady demokracie uznávajú, uznávajú základné práva a slobody občanov, rovnoprávnosť všetkých druhov vlastníctva, súkromného, štátneho, družstevného, a ich trhové uplatnenie, podporujú hospodársky rast Slovenskej republiky a jej medzinárodnú konkurenčnú schopnosť.
Komunistická strana Slovenska a jej poslanci sú zároveň proti neobmedzenej moci jednotlivcov a záujmových skupín, proti korupcii, nehumánnosti a nespravodlivosti. Sú proti nekontrolovateľnému voľnému trhu, ktorý nemá sociálnu dimenziu. Obhajujeme nižšie a stredné vrstvy spoločnosti, predovšetkým záujmy zamestnancov, sociálnu rovnosť, ochranu sociálne slabých vrstiev a rovnosť príležitostí pre všetkých.
V záujme zhodnotenia možností smerovania našej spoločnosti a možností objektívneho zhodnotenia naplňovania očakávaní občanov Slovenskej republiky a ich spoločenské uplatnenia predkladáme vám, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona o nehumánnosti a nespravodlivosti kapitalistického politicko-ekonomického systému nastoleného na Slovensku po roku 1989.
Predkladáme ho s tým, aby sme spoločne otvorene, jasne a spravodlivo toto sledované obdobie posúdili, zhodnotili, negatíva odsúdili, hľadali východiská vývoja spoločnosti. Aby sme sa poučili a stanovili princípy a zásady takého politicko-ekonomického vývoja Slovenskej republiky, ktorý bude v prospech jej suverenity a záujmov väčšiny jej občanov. Veríme, že aj keď máme odlišné presvedčenie, sme dejinne poučení, preto v duchu tolerancie a vzájomnej spolupráce v prospech Slovenskej republiky a jej občanov to dokážeme.
Ja by som vás teraz veľmi krátko oboznámil s hlavnými tézami navrhovaného zákona.
Národná rada Slovenskej republiky vedená snahou vyjadriť mimoriadnu úctu občanom, ktorí sa snažia kapitalistický systém pozmeniť, aby sa nepáchali sociálne krivdy na občanoch, vyhlasuje, že kapitalistické vlády Slovenska sú zodpovedné za spôsob vlády v našej krajine v rokoch 1990 až po súčasnosť, a to
- za porušovanie niektorých ľudských práv, a to najmä za ponižovanie ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti, solidarity a plnohodnotného života niektorých občanov Slovenska,
- za morálny a etický úpadok časti spoločnosti,
- za úpadok poľnohospodárstva,
- za nehospodárne likvidovanie a devastovanie poľnohospodárskej pôdy,
- za likvidáciu a úpadok mnohých priemyselných podnikov,
- za neoprávnené prisvojovanie si nadhodnoty iných,
- za lacný výpredaj spoločného majetku občanov nášho štátu do zahraničia,
- za nekontrolovateľný prísun špekulatívneho kapitálu,
- za postupnú likvidáciu sociálneho zabezpečenia väčšiny občanov,
- za stratu sociálnych istôt,
- za nedostatočnú bezpečnosť občanov,
- za nájomné vraždy,
- za ovládanie časti spoločnosti záujmami jednotlivcov a skupín osôb,
- za vplyv organizovaného zločinu na spoločnosť,
- za vplyv korupcie a klientelizmu na spoločnosť,
- za legislatívne umožnenie prepojenia zahraničného špekulatívneho kapitálu podvodníkov, orgánov činných v trestnom konaní, súdov a ústavných činiteľov pri páchaní obzvlášť závažných trestných činov a organizovaného zločinu,
- za vysťahovalectvo občanov z ich vlasti z dôvodu ťažkých hospodárskych a sociálnych pomerov v Slovenskej republike,
- za využívanie občanov Slovenskej republiky ako lacnej pracovnej sily cudzími vykorisťovateľmi,
- za nepravdivú propagandu zameranú na glorifikovanie kapitalizmu a kapitalistických veľmocí,
- za cenzúru tlače a oznamovacích prostriedkov, ospravedlňovanú právom súkromných médií rozhodovať o informovanosti občanov a bojom proti extrémizmu,
- za zneužívanie výchovy a kultúry na politické a ideologické účely.
Verím, že väčšina poslancov sa zasadzuje o znovunastolenie dôstojného života, demokracie a dodržiavania ľudských práv a slobôd na Slovensku, a preto podporí náš návrh zákona. Vopred vám za to patrí vďaka.
My poslanci za Komunistickú stranu Slovenska veríme, že aj keď máme odlišné presvedčenie, že v duchu tolerancie a vzájomnej spolupráce v prospech Slovenskej republiky budujme jej demokratickú, humánnu a sociálne spravodlivú spoločnosť, na ktorú budú občania Slovenska právom hrdí.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, poslankyni Márii Sabolovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, som určený spravodajca výboru, tak musím sa nadýchnuť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, postavenie žien uznesením č. 270 z 23. novembra 2004 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o nehumánnosti a nespravodlivosti kapitalistického politicko-ekonomického systému nastoleného na Slovensku po roku 1989 (tlač 956). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Zo znenia zákona, myslím si, že ste si všetci urobili názor, aký je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa je členená v zmysle rokovacieho poriadku na všeobecnú a osobitnú časť. Povedala by som, že chýba tam súlad s ústavou a to je možno vážna vec.
Chcem len povedať tri veci. Zákon, tak ako bol predložený, kopíruje v úplne inej pozícii zákon o nemorálnosti komunistického režimu. Je to odpísaná verzia, ale demagogicky odpísaná, a nepravdivo predkladaná. A návrh zákona je skôr potvrdením nemorálnosti komunistického myslenia a komunistického režimu a chcela by som povedať to, čo povedal pán poslanec na začiatku, že ide o ľavicové videnie. Myslím si, že ľavicové videnie aj v tejto Národnej rade by mohli prezentovať aj iní, ale je to komunistické videnie tejto spoločnosti. A neochraňuje, ale zavádza občanov tejto spoločnosti.
Na základe uvedených skutočností a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Ak by zákon prešiel do druhého čítania, navrhujeme ho prerokovať v ústavnoprávnom výbore, výbore pre financie, rozpočet a menu a vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ktorý bude ako gestorský.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Maxon, nech sa páči, ako prvý. Potom pán poslanec Ivan Šimko.
M. Maxon, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, asi celkom na úvod treba povedať, že my všetci nesieme spoločnú zodpovednosť za to, že takáto predloha návrhu zákona v parlamentných laviciach dnes je. Nepochybne však, samozrejme, najväčšiu zodpovednosť za to nesú predkladatelia. A ja naozaj musím na niektoré veci zareagovať, pretože aj keď nie dlho, ale bol som alebo som zahrnutý medzi tými, ktorí by mali byť odsúdení za to, že boli v kapitalistickej alebo mali by byť nejakým spôsobom morálne postihnutí za to, že boli v kapitalistickej vláde a že všetko robili pre to, aby sa v tejto krajine ľudia mali zle.
Dokonca vy v záverečnom paragrafe uvádzate, že "zodpovednosť a spoluzodpovednosť za nezákonnosti a nespravodlivosti je založená na zásade individuálnej zodpovednosti tých, ktorí sa jej dopustili". Chcel by som vás veľmi pekne požiadať, aby ste tu v pléne Národnej rady povedali, čoho som sa dopustil, aká bude moja individuálna zodpovednosť. A rovnako by som vás chcel požiadať, aby ste aspoň v hrubých črtách načrtli ten zákon, na ktorý sa odvolávate v § 5, kde hovoríte: "Zmiernenie niektorých krívd spáchaných kapitalistickým systémoch na občanoch a odporcoch kapitalistického režimu a na osobách, ktoré boli postihnuté jeho nespravodlivosťou, upraví osobitný zákon." Naozaj by ma zaujímalo, aká filozofia toho zákona by mala byť.
Keď som hovoril, že všetci nesieme za to spoluzodpovednosť, tak na druhej strane musím skonštatovať, že áno, je veľká skupina ľudí v tejto krajine, ktorí sa nemajú dobre. Je veľká skupina, ktorá naozaj zápasí s osobnými problémami, nemyslím si však, že prostredníctvom takéhoto zákona sa tieto veci dajú riešiť. Toto nie je návrh na riešenie problémov pre občanov Slovenskej republiky, ale to je ideologický zásah do atmosféry vnímania spoločnosti, ktorú sme zásadným spôsobom v roku 1989 odmietli.
A dovoľte mi ešte niečo povedať na margo predkladateľov. Chcel by som zdôrazniť, že v mojom živote som stretol množstvo vynikajúcich ľudí, vynikajúcich odborne, vynikajúcich ľudsky, ktorí nosili stranícku legitimáciu, a nikdy som nemal problém s týmito ľuďmi spolupracovať a pracovať. Vysoko si ich vážim aj si ich vždy budem vážiť, ale nemôžem sa stotožniť, dáma a páni, s takýmto niečím, čo ste tu napísali. Nemôžem sa s tým stotožniť jednoducho preto, že vy nemáte morálne právo, aby ste na tieto veci poukazovali. (Potlesk.)
Veľmi ma to mrzí, že to jednoducho musím povedať, ale môj život, život mojich predkov je popretkávaný vašimi demokratickými rozhodnutiami. Dovoľte mi povedať niektoré skutočnosti. Určite si mnohí z nás, ktorí tu sedíme, pamätáme na 50. roky. Jeden taký dokument. Slovenský úrad dôchodkového zabezpečenia, dávkový odbor, Bratislava, Bezručova 3: "Rada Okresného národného výboru v Trenčíne sa uzniesla, aby Váš invalidný dôchodok, ktorý Vám bol doposiaľ vyplácaný v čiastke 7 960,- korún mesačne, bol podľa § 2 vládneho nariadenia č. 22/1953 Zb. znížený na čiastku 1 400,- korún. Dôvody: Boli ste riaditeľom Tatra banky v Trenčíne a v tejto funkcii ste horlivo prisluhovali kapitalistickému zriadeniu a prejavujete nepriateľský postoj k ľudovodemokratickému zriadeniu."
Vážení predkladatelia, vy v dôvodovej časti celkom na úvod konštatujete: "Slovensko bolo do roku 1989 spoločnosťou s relatívne vysokou morálkou a kultúrou." Ja naozaj nechcem zdržiavať poslancov v tejto rokovacej miestnosti, ale v tomto fascikli sú dokumenty o tej hlbokej kultúre a o tej hlbokej morálke.
Hovoríte v paragrafovej časti vášho zákona aj niečo o majetku štátu alebo majetku občanov tejto krajiny. Nuž ten majetok, o ktorom hovoríte, ten kedysi naozaj reálne patril občanom tejto krajiny. Mal svojich vlastníkov, boli to živnostníci, boli to podnikatelia. Ak hovorím o osobných skúsenostiach, áno, aj moja rodina bola majetná. Môj starý otec vo svojom vlastnom dome, vážení, platil nájom. Každý mesiac tam chodili vymeriavať. A jeden mesiac tam mal byť obchod, druhý mesiac tam mala byť krčma. Takže takto sa nadobudol ten majetok, ktorý tým ľuďom, ktorí ho poctivým a legitímnym spôsobom získali, ten majetok bol jednoducho odobratý.
A ak som už tu v rokovacej sále povedal, že ak niekto nesie zodpovednosť za privatizáciu, tak je to predovšetkým Komunistická strana Slovenska. Môžeme sa o tom baviť, či tá privatizácia bola spravodlivá alebo nespravodlivá, ale keby nebolo roku 1948, keby nebolo 50. rokov, tak na Slovensku privatizácia neexistuje a nemusíme sa baviť (potlesk), nemusíme sa baviť o tom, či bola spravodlivá, alebo spravodlivá nebola.
Možno cítite, že sa mi trošku trasie hlas, trasie sa mi predovšetkým preto, že - a to chcem zdôrazniť - vážim si veľké množstvo ľudí, s ktorými som spolupracoval a boli straníci, ale vy týmto zákonom ste vlastne tým ľuďom, ktorí možno niekedy vlastnili stranícku legitimáciu, aby mohli tvoriť, aby mohli budovať, vy týmto zákonom tým ľuďom ubližujete.
Ja by som vás veľmi pekne chcel poprosiť, aby ste zvážili a stiahli tento návrh zákona z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. A keby sme mali byť dôslední, tak do istej miery by ste sa, vážení predkladatelia, aj mali ospravedlniť, že takýto zákon predkladáte.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.
Pani poslankyňa Bollová ako prvá.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Maxon, musím na úvod povedať, že si veľmi vážim vaše odborné schopnosti, vašu odbornú pripravenosť na prácu v tomto parlamente. Aj uznávam, že možno máte nejaké dôvody na to, aby ste vystúpili tak, ako ste vystúpili. Ale dovoľte aj nám zareagovať.
Chcem povedať, že v minulosti sa veľa ľudí, tvrdia prieskumy, že vyše 60 %, malo lepšie ako dnes, a predsa táto Národná rada prijala zákon o zločinoch komunizmu. Spýtala by som sa, pán poslanec Maxon, čím som sa ja alebo trebárs pán poslanec Ondriaš podieľali na zločinoch komunizmu? Alebo na dokumente, ktorý ste prečítali? Ani ja nechcem zdržiavať. Sú, resp. dali by sa zhromaždiť fascikle z polície, súdov, ktoré dokladujú nemorálnosti a nekultúrnosť súčasnej spoločnosti.
A, pán poslanec Maxon, vy predsa viete, že majetok Slovenskej republiky, ktorý tu bol v roku 1989, nepredstavoval iba znárodnené či zhabané majetky. Miliardové hodnoty vytvorili občania, ktorí dnes prosia o almužny, podpory v nezamestnanosti, dožadujú sa svojich aspoň najmizivejších práv, aby mohli slušne žiť. Pán poslanec, mrzí ma, že tak, ako vyčítate nám, i vy všetkých hádžete do jedného vreca. Táto Národná rada má o tomto návrhu rokovať, diskutovať. Veľmi slušne to uviedol pán poslanec Ondriaš, vyjasnime si veci a potom prijímajme závery. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ševc.
J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Maxon povedal veľa vecí, možnože ešte aj viacej chcel, ale ja len mu chcem pripomenúť, že také osudy, ako prežil, prežili možnože všetci tu v tejto sále. Nikdy som nehovoril, že aj môj otec presedel v Jáchymove 2 roky, a predsa ostal nejakej myšlienke verný. Ale život ide ďalej. Ja si myslím, týmto návrhom sme nechceli povedať ani viac, ani menej, len to, že toľko ľudí, ktorí sú sklamaní týmto vývojom, zrejme nikto nečakal a tie sociologické výskumy zrejme o tom hovoria pravdivo. Chceme len jedno, aby sme sa zastavili a zamysleli ako ďalej. Ak hovoríte o ideológii, máte pravdu, ale v čl. 1 ústavy sa hovorí, že sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo Slovensko, že základné práva v čl. 12 a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie. Tak určite ja sa vám nebudem ospravedlňovať. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zubo.
S. Zubo, poslanec: Pán poslanec Maxon, nechcem spochybňovať úprimnosť vašich slov a vašich tvrdení. Ostávam pri tom, že boli skutočne úprimné a že ste chceli do tejto rozpravy priniesť svetlo.
Len tu je práve podstata veci, že keď vy vidíte v určitom časovom období alebo horizonte krivdy, ktoré boli spáchané na vašich rodičoch, na vašich starých rodičoch, vy ste sa rozhodli ísť do päťdesiatych rokov. Ale prečo ste sa rozhodli ísť do päťdesiatych rokov, ja sa môžem rozhodnúť ísť do stredoveku, môžem sa rozhodnúť ísť ďalej, môžem sa rozhodnúť ísť bližšie. Skrátka, je to určité časové obdobie, ktoré by sme mali zhodnotiť a na tom by sme sa predovšetkým mali dohodnúť a potom hodnotiť tieto udalosti. V tom časovom období, na ktorom sa dohodneme.
Ja pripúšťam, že tie krivdy boli spáchané na vašich starých rodičoch. Lenže na druhej strane, a práve to je zmysel aj toho predkladaného zákona, aby sme si uvedomili, že nie menšie, skôr väčšie chyby boli napáchané takmer na pol milióna nezamestnaných tejto krajiny, na ľuďoch, ktorí vzhľadom na tú sociálnu situáciu, v ktorej sa oni nachádzajú, aj ich rodičia nachádzajú, nemôžu študovať v súčasnosti, nemôžu získavať kvalifikáciu, vzdelanie, ktorí prišli o prácu len preto, že sú iného názorového myslenia, ako je súčasné názorové myslenie predstavované touto vládou. A sú tie prípady a nie sú ojedinelé. A takto sa na veci chceme pozrieť v záujme nie vyčítať jeden druhému, ale v záujme hľadať riešenia a východisko z tejto situácie. Práve preto, aby sa neopakovali v súčasnosti tie veci, o ktorých dnes hovoríme vo všeobecnosti, že áno, boli aj v tých päťdesiatych rokoch, ktoré vy hovoríte, aby sme ich v súčasnosti neopakovali, aby neboli ďalší ľudia, ktorí trpia na súčasné podmienky, v ktorých žijú.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon, môžete reagovať na faktické poznámky.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážení kolegovia, problém, ktorý som pomenoval, je omnoho väčší. Spočíva predovšetkým v tom, že na istom konkrétnom príklade som vám chcel ukázať, ako sa vaša kultúra a ideológia dotkla nie môjho starého otca, nie môjho otca, ale desaťtisícov ľudí v tejto krajine. Veď ak tvrdíte, že vašou ambíciou v legislatíve je hľadať východiská, nuž prosím vás pekne, ukážte mi v tom paragrafovom znení jedno jediné východisko, ktoré by akýmkoľvek spôsobom malo zlepšiť životné podmienky občanov tejto krajiny.
Súhlasím s tým a opakujem to, áno, je tu veľa vecí, ktoré nie sú v poriadku, ale s takýmto ideologickým nánosom sa vracať na reparáciu tých vecí je pre mňa jednoducho neakceptovateľné. Je to pre mňa neakceptovateľné politicky, ale aj ľudsky. A ak vy bez akýchkoľvek problémov dnes prezentujete svoju ideológiu ako ideológiu dobra, kultúry, tak ako naozaj to vyvoláva - no neviem sa naozaj vyjadriť a je mi ľúto, že ste takýto zákon predložili.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan Šimko. Nech sa páči, máte slovo.
I. Šimko, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené poslankyne, vážení poslanci, nadviažem na záverečnú poznámku pána poslanca Maxona a možno ho trochu poopravím. Komunistický režim sa nedotkol desaťtisícov ľudí, ale miliónov ľudí, prakticky všetkých ľudí, ktorí žili v tejto krajine a aj v krajinách, v ktorých komunistický režim vládol. Dotkol sa ich tak alebo onak. Tie najhoršie dôsledky boli v gulagoch, v mŕtvych miliónoch ľudí, ktorých má komunistický režim na svedomí. A toto sú tie najväčšie dôsledky a dodnes cítime tie dôsledky ideológie založenej na nenávisti, na chamtivosti a to sa premieta aj teraz do slobodnej spoločnosti.
Preto si myslím, že keď ste, páni kolegovia z Komunistickej strany, túto diskusiu otvorili, tak teda diskutujme o tom. Je to vážna diskusia, hoci si myslím, že ako ľudia, ktorí sme zodpovední za súčasnosť, by sme sa mali skôr pozerať do budúcnosti, ale nikto sa nebráni tejto diskusii aj na politickej úrovni.
To, čo tu bolo, bol režim, ktorý bol založený na nejakej ideológii, na nejakej predstave, na nejakom sociálnom inžinierstve. To skončilo v roku 1989 a skončilo to fiaskom tohto režimu. Skončilo to fiaskom práve na základe rozhodnutia toho najneúplatnejšieho sudcu, na základe rozhodnutia ľudí. Veď predsa za komunistického režimu státisíce a možno aj milióny ľudí sa usilovali emigrovať z krajín, kde bol komunistický režim, do krajín, ktoré boli slobodné. Naopak, neplynuli davy ľudí, nikto sa nepokúšal z Rakúska prechádzať cez tie ostnaté drôty, aby žil tu v spoločnosti, ktorú ovládali komunistickí pohlavári. To je podľa môjho názoru najlepší dôkaz toho, kde vlastne ľudia chceli žiť.
Po roku 1989 na Slovensku nevznikol žiaden kapitalistickopolitický systém, ako ste to vy nazvali. Jednoducho padli tie mechanizmy, ktoré vytvárali komunistickú diktatúru a začala sa vytvárať slobodná spoločnosť, tak ako existuje slobodná spoločnosť aj inde. A v tej slobodnej spoločnosti vystupujú ľudia so svojimi dobrými aj zlými vlastnosťami. Mnohé tie vlastnosti sme zdedili práve z toho vášho ospevovaného komunistického režimu a dodnes sa s nimi pasujeme. Takže toto je skutočné dedičstvo, ktoré je dodnes živé. Ale som si vedomý toho, že kedysi Winston Churchill povedal, že "ak sa budeme príliš zaoberať svojou minulosťou, tak prehráme svoju budúcnosť".
Nikdy som nebol protikomunistickým jastrabom, hoci som 15 rokov v politike, myslím si, že bolo správne, že ľudia, ktorí nosili komunistickú legitimáciu, že dostali príležitosť, aby v slobodných podmienkach ukázali, čo naozaj chcú. Pretože mnohí z nich tú komunistickú legitimáciu v minulom režime prijali pod najrozličnejšími tlakmi a nikto z nás nemá možno právo byť sudcom toho, či to bol tlak, ktorý by uniesol aj on, aj keď sme povedzme takúto legitimáciu nemali. Ale obhajovať ten režim, ktorý tu bol predtým, považujem za hlboko nemorálne a tento návrh, ktorý ste predložili, považujem za hanebný.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)