Desiaty deň rokovania
33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
15. decembra 2004 o 9.00 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Abelovský, Danko a pán poslanec Karlin.
Budeme teraz pokračovať v rokovaní
vládnym návrhom zákona o politických stranách a politických hnutiach, ktorý prerokúvame ako tlač 906.
Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister vnútra Vladimír Palko. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o politických stranách a politických hnutiach reaguje na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčanie Rady Európy a jeho hlavným cieľom je zabezpečiť prehľadnosť a legálnosť príjmov a výdavkov politických strán a hnutí. Navrhovaný zákon nahradí zákon o združovaní v politických stranách a politických hnutiach.
Predmetom úpravy návrhu zákona je vznik a zánik politických strán a hnutí, ich hospodárenie a financovanie zo štátneho rozpočtu. Politické strany a hnutia sú právnické osoby a vznikajú zápisom do registra strán. Zákon ustanovuje registračné konanie, ako aj konanie o zmene údajov zapísaných v registri strán. Registrovým orgánom bude naďalej ministerstvo vnútra a stranám a hnutiam sa zabezpečuje súdna ochrana. Samozrejme, stranám sa ustanovujú práva a zároveň sa ukladajú povinnosti, ktorých nesplnenie je sankcionované pokutami a môže byť ustanovená aj sankcia najvyššia, a to rozpustenie strany Najvyšším súdom. Politické strany a hnutia zanikajú výmazom z registra strán, ktorému predchádza zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie. Aj v súvislosti so zrušením a zánikom sú zákonom ustanovené práva a povinnosti.
Navrhovaným zákonom sa upravuje aj hospodárenie a financovanie politických strán a hnutí. V súčasnosti máme zaregistrovaných 120 politických strán a hnutí, z ktorých mnohé si neplnia zákonom ustanovené povinnosti týkajúce sa hospodárenia. Podpora politických strán zo strany štátu je výlučne v podobe peňažných prostriedkov. Ide o príspevky na činnosť a príspevky na mandáty podľa navrhovaného zákona, ako aj príspevky za hlasy získané vo voľbách do Národnej rady, ktoré však ustanovuje zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Tieto príspevky zo štátneho rozpočtu bude naďalej vyplácať ministerstvo financií, a to za podmienok ustanovených zákonom. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevkov zo štátneho rozpočtu budú kontrolovať správy finančnej kontroly. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že správy politických strán a hnutí týkajúce sa finančnej problematiky a hospodárenia budú sprístupňované na internetovej stránke, čím sa zabezpečí aj kontrola zo strany verejnosti.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci, prosím, aby ste vyjadrili svoj súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona o politických stranách v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Miklušičákovi, členovi ústavnoprávneho výboru, aby Národnú radu informoval o stanovisku ústavnoprávneho výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona o politických stranách.
Nech sa páči, pán poslanec.
J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 19. novembra 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o politických stranách a politických hnutiach (tlač 906). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. S účelom zákona vás podrobne oboznámil navrhovateľ. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na štátny rozpočet, ktorý odhadom vyčíslil sumu 733 794 106 korún na celé volebné obdobie rokov 2006 až 2010. Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti vyplýva, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a je upravená v práve Európskej únie (čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, amsterdamské znenie).
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 927 z 19. októbra 2004, podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 27. januára 2005 a v gestorskom výbore do 28. januára 2005.
Ďakujem, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem sa opýtať pánov poslancov, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi poslancovi Miklušičákovi.
Ešte predtým ako dám slovo pánovi ministrovi vnútra, aby uviedol ďalší zákon, chcem vás informovať, že predkladateľ návrhu zákona, ktorý máme pod poradovým č. 70 a pod parlamentnou tlačou 958, pán poslanec Ondriaš ma požiadal, aby sme z rokovania 33. schôdze tento návrh zákona vypustili. Je všeobecný súhlas, páni poslanci? (Súhlasná reakcia pléna.)
Pán poslanec, je tu otázka, či tak nemienite urobiť aj s bodom 68. Nie.
Pristúpime teraz k prerokúvaniu
vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 938.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister vnútra Vladimír Palko. Pán minister, máte slovo.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení zákon o Policajnom zbore, bol vypracovaný s cieľom zapracovať do platného zákona odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, týkajúceho sa poskytovania stravy osobám, ktorým bola obmedzená osobná sloboda. Takýmto osobám sa podľa návrhu zákona poskytne strava, spravidla ak obmedzenie osobnej slobody prekročí šesť hodín s tým, že podrobnosti súvisiace s poskytovaním stravy budú upravené vyhláškou, ktorú vydá ministerstvo vnútra.
Návrh zákona ďalej reaguje na zmenu v trestnoprávnych predpisoch v súvislosti so zavedením inštitútu skráteného vyšetrovania. V tejto súvislosti sa v osobitnom článku novelizuje zákon č. 73/1998, ktorý upravuje podmienky vykonávania funkcie vyšetrovateľa.
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe boli ďalej upravené ustanovenia o využívaní služobných psov Policajného zboru na vyhľadávanie osôb a vecí. Novozavedené ustanovenia o blokovaní osobných údajov chránených osôb v informačných systémoch alebo v používaní donucovacích prostriedkov. Odhaľovanie trestnej činnosti rôznych extrémistických skupín má uľahčiť navrhované oprávnenie Policajného zboru spracúvať osobitné kategórie osobných údajov osôb páchajúcich určitú trestnú činnosť. Navrhuje sa vykonať aj zmeny a doplnenia ustanovení niektorých zákonov, ktoré sú priamo previazané na oprávnenia Policajného zboru.
Novelou zákona sa navrhuje napríklad doplniť aj zákon o bankách o povinnosť banky zaviesť účinnejšie bezpečnostné opatrenia v súvislosti s množiacimi sa lúpežnými prepadnutiami bánk. Tieto budú musieť byť zabezpečené systémami napojenými na stredisko hlásenia poplachov alebo fyzickou ochranou a kamerovými systémami umožňujúcimi rozlíšenie osoby. Bankám sa ukladá plniť aj ďalšie opatrenia, ktoré vyplývajú z analýzy rizík po jej prerokovaní s útvarom Policajného zboru.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na záver mi dovoľte požiadať vás o postúpenie návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem vám za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.
Teraz poprosím pána poslanca Jozefa Šimka, ktorého poveril výbor pre obranu a bezpečnosť, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec Šimko.
J. Šimko, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, vážení páni poslanci, panie poslankyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 315 zo 16. novembra 2004 ma určil za spravodajcu k predkladanému vládnemu návrhu zákona. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. novembra 2004 č. 947 a podľa rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 27. januára 2005 a gestorský výbor do 28. januára 2005.
Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi poslancovi Šimkovi.
A poprosím pána ministra vnútra, aby uviedol v poradí tretí bod, ktorého je za vládu Slovenskej republiky predkladateľom,
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Európskej dohode o zrušení víz pre utečencov z 20. apríla 1959 (tlač 882).
Nech sa páči, pán minister.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Európska dohoda o zrušení vízovej povinnosti pre utečencov, otvorená na podpis 20. apríla 1959, uľahčuje cestovanie do zahraničia ako jednu z foriem realizácie slobody pohybu a pobytu osobám, ktorým bolo priznané postavenie utečenca na území štátu zmluvnej strany.
Slovenská republika sa svojím prístupom zaradí medzi členské štáty Rady Európy, ktoré k dohode pristúpili a spomedzi ktorých je 13 štátov zároveň členskými štátmi Európskej únie. Podľa ustanovenia čl. 1 dohody sa na utečencov, ktorí majú povolený trvalý pobyt na území zmluvnej strany na základe reciprocity a za podmienok ustanovených touto dohodou, nevzťahuje vízová povinnosť pri vstupe na územie a výstupe z územia druhej zmluvnej strany za predpokladu, že majú platný cestovný doklad vydaný v súlade s Dohovorom o postavení utečencov alebo Dohody o vydávaní cestovných dokladov utečencom úradmi zmluvnej strany, na ktorej území majú povolený trvalý pobyt.
Predkladaná dohoda dĺžkou bezvízového pobytu rešpektuje príslušné acquis a zároveň zachováva právo každej zmluvnej strany zakázať vstup alebo pobyt na svojom území nežiaducim osobám. Vízum môže byť požadované na pobyt dlhší ako 3 mesiace alebo pri vstupe do zárobkového zamestnania na území štátu druhej zmluvnej strany.
Predkladaná dohoda je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a všeobecnými zásadami medzinárodného práva, ako aj záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi jej z iných medzinárodných dokumentov.
Prosím o vyjadrenie súhlasného stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu Európskej dohody.
Poprosím teraz pána poslanca Polku, ktorého poveril výbor, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru pre obranu a bezpečnosť k predloženej Európske dohode.
Nech sa páči, pán poslanec.
L. Polka, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte, aby som vás informoval o správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Európskej dohode o zrušení víz pre utečencov z 20. apríla 1959 (parlamentná tlač 882). Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s pristúpením k Európskej dohode o zrušení víz pre utečencov podáva Národnej rade túto správu výborov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 923 z 18. októbra 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Európskej dohode na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre európske záležitosti a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný materiál prerokovali, odporúčajú Národnej rade, aby podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prvé vyslovila súhlas s pristúpením k Európskej dohode o zrušení víz pre utečencov a po druhé rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 57 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto správy.
Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi poslancovi Polkovi, pánovi ministrovi vnútra Palkovi.
Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, už vás teraz poprosím, aby ste vymenili pána ministra vnútra ako navrhovateľa a predložili Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ktorý prerokúvame ako tlač 952.
Nech sa páči, máte slovo.
(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 530/2004 Z. z. a o doplnení niektorých zákonov, tlač 952.)
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vládnym návrhom zákona sa v súvislosti s pristúpením Slovenskej republiky k dohovoru, ktorým sa definuje štatút európsky škôl, navrhuje upraviť v zákone o cestovných náhradách poskytovanie náhrad výdavkov učiteľom európskej školy v obmedzenom rozsahu a vylúčiť učiteľov európskej školy z uplatňovania § 22 zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Ďalšie úpravy, najmä v 4. časti zákona o cestovných náhradách, si vyžiadala potreba riešiť aplikačné problémy, požiadavky praxe a požiadavky Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, týkajúce sa poskytovania niektorých náhrad výdavkov štátnym zamestnancom, ktorí sú dočasne vyslaní na vykonávanie štátnej služby v cudzine, alebo zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme podľa pracovnej zmluvy v zahraničí.
Vládnym návrhom zákona sa ďalej v čl. III navrhuje jednoznačne ustanoviť v zákone Národnej rady o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov nárok prezidenta Slovenskej republiky na náhradu výdavkov pri zahraničnej ceste, ktorá súvisí s výkonom funkcie.
Vládny návrh zákona zakladá nároky na verejné financie. Rozpočtové dôsledky vyplývajúce z realizácie zákona budú riešené v rámci limitov stanovených pre jednotlivé kapitoly.
Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz poprosím pána poslanca Horvátha... (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňu Sárközy, aby... Pán poslanec Horák. ... aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie Národnú radu informovala o výsledku rokovania o vládnom návrhu zákona.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 47. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Vládny návrh zákona reaguje na požiadavky Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, na základe ktorých sa prehodnotili a nadväzne upravili podmienky poskytovania náhrad štátnym zamestnancom, ktorí sú vyslaní na vykonávanie štátnej služby v cudzine. Týmto návrhom sa navrhuje ustanoviť nárok prezidenta Slovenskej republiky na náhradu výdavkov pri zahraničnej ceste, ktorá súvisí s výkonom jeho práce.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa neprihlásil písomne žiaden poslanec. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.
A poprosím teraz pána poslanca Horvátha, aby sa pripravil ako poverený poslanec výboru pre sociálne veci a bývanie k informácii o
vládnom návrhu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 951
a ktorého uvedenie prednesie teraz pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Nech sa páči.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, pán predseda. Vážená Národná rada, cieľom navrhovanej právnej úpravy je eliminovať nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie a tak chrániť nielen spoločnosť pred porušovaním finančnej disciplíny, ale aj fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu.
Účelom vládneho návrhu zákona je predovšetkým ustanoviť, kedy sa fyzickou osobou vykonávaná práca považuje za nelegálnu, čo sa považuje za nelegálne zamestnávanie, zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktoré kontrolné orgány budú vykonávať kontrolu nelegálnej práce, nelegálneho zamestnávania a postih za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
V súvislosti s predkladanou právnou úpravou sa navrhuje článkami novelizovať ďalšie zákony, najmä tie, ktorých predmet úpravy sa dotýka návrhu zákona, ako zákon č. 95 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa navrhuje predovšetkým precizovať kompetencie orgánov inšpekcie práce, čo sa týka doterajšej kontroly nelegálneho zamestnávania ako súčasti kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, čím by sa dosiahla väčšia právna opora pre výkon kontrolných činností.
V zákone č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa okrem ďalších zmien a doplnení navrhuje rozšíriť kompetencie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradov práce o kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, rozhodovanie o pokute a vedenie evidencií údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občanov členských štátov Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov.
Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa navrhuje zmeniť a doplniť tak, aby kontrolné orgány podľa navrhovanej právnej úpravy mohli pri svojej kontrolnej činnosti rýchlejšie overovať, a to prostredníctvom údajov z registra zamestnávateľov a registra poistencov, či zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľov nedošlo k porušeniu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a navrhuje sa ustanoviť zamestnávateľovi povinnosť nahlasovať, odhlasovať zamestnancov z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti, tiež na účely úrazového poistenia a osobitného predpisu zákona o nelegálnej práci, ako aj oznamovať zmeny zákonom požadovaných údajov, a to v lehotách a spôsobom ustanovených zákonom.
V nadväznosti na vymedzení nelegálnej práce sa navrhuje ustanoviť, že priestupku sa dopustí aj ten, kto nelegálne vykonáva závislú prácu. Súčasne sa novelizuje zákon č. 453/2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb v zamestnanosti, v ktorom sa navrhuje, aby mali príslušné úrady oprávnenie a povinnosť prerokúvať tieto priestupky. V súvislosti s navrhovanými postihmi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa v čl. I novelizuje zákon č. 231 o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.
Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Horváthovi, členovi výboru pre sociálne veci a bývanie, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.
Nech sa páči, pán poslanec.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Zmyslom predkladaného návrhu zákona je vymedziť nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie. Cieľom je chrániť nielen spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale aj chrániť fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o Národnej rade Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 940 z 12. decembra 2004 prideliť návrh zákona na prerokovanie, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre sociálne vecí a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 27. januára 2005 a gestorský výbor do 28. januára 2005.
Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy nemám žiadne písomné prihlášky. Pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
J. Tkáčová, poslankyňa: Vážený pán predseda, dámy poslankyne, páni poslanci, veľmi krátko, dovoľujem si vás požiadať, aby návrh zákona bol pridelený na prerokovanie aj do výboru pre pôdohospodárstvo, pretože podľa informácií Inšpektorátu bezpečnosti práce je sektor pôdohospodárstva štvrtým v poradí zo sektorov, v ktorých sa čierna práca vyskytuje. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Poprosím pána poslanca Horvátha, aby do návrhu uznesenia o pridelení výborom zahrnul aj výbor pre pôdohospodárstvo. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Poprosím teraz pani poslankyňu Tóthovú, predkladateľku návrhu Trestného zákona, nie je prítomná v rokovacej sále. Dávam slovo pánovi poslancovi Hamarčákovi alebo Malchárkovi. Pánovi poslancovi Cagalovi, ktorý je predkladateľom ďalšieho návrhu zákona.
Pristúpime teraz k rokovaniu o návrhu zákona, ktorý predkladá skupina poslancov, ktorí navrhujú zmeniť a doplniť zákon Národnej rady č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov (tlač 937).
Poprosím pani poslankyňu Tkáčovu, aby z poverenia skupiny poslancov predmetný návrh zákona uviedla a odôvodnila. Nech sa páči.
(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, tlač 937.)
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predložila snemovni návrh novely zákona č. 111/1990 o štátnom podniku, ktorého cieľom je umožniť vznik Dozornej rady v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky.
Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky patrí medzi jeden z najväčších podnikov v Slovenskej republike. Hospodári na výmere 1 054 206 hektárov, čo tvorí približne takmer 55 % lesných porastov na Slovensku. Zhruba 250-tisíc hektárov v tejto výmere tvoria lesy, ktoré na základe reštitučných zákonov budú postupne vydávané pôvodným vlastníkom. Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky vznikol zo siedmich menších štátnych podnikov v roku 1999. Jeho zriaďovateľom je ministerstvo pôdohospodárstva a základným predmetom činnosti je starostlivosť o lesy, lesné pozemky a ďalší majetok vo vlastníctve štátu. Hlavnou zložkou tržieb a výnosov tohto podniku je produkcia a realizácia drevnej suroviny na trhu. Okrem toho podnik vykonáva aj činnosti, ktoré sú vo verejnom záujme. Ide napríklad o výsadbu, obnovu porastov, starostlivosť o genotyp a genofond zveri, obnova ekosystémov, plnenie a rozvíjanie zásad trvalo udržateľného rozvoja, údržba malých vodných tokov a tak ďalej, ktoré predstavujú v tomto podniku zdroje neefektívnych nákladov. Hodnota majetku, ktorý štátny podnik spravuje, je 43 mld. korún, v tom je účtovná hodnota lesných pozemkov 34 mld. korún.
V súlade so zákonom č. 111/1990 o štátnom podniku je podnik určený na plnenie verejnoprospešných záujmov a podľa § 23 a 24 uvedeného zákona sa vzťahuje naňho ustanovenie zákona o štátnom podniku, ale s určitými odchýlkami. A jednou takou odchýlkou je, že podľa § 24 sa v podniku, ktorý plní verejnoprospešné záujmy, nevytvára dozorná rada.
V procese diskusií o transformácii štátneho podniku Lesy SR na akciovú spoločnosť dospela komisia, ktorá rokovala o transformácii k 1. bodu, v ktorom sa zhodla, a to je potreba vytvorenia dozornej rady v štátnom podniku pre stransparentnenie celého procesu aj v záujme toho, že ide o majetok v hodnote 43 mld. korún, ktorý sa má presunúť do akciovej spoločnosti. Je to možné dvoma spôsobmi, a to buď vypustiť zo zakladateľskej listiny verejnoprospešný charakter, čo si však nepraje nikto a nie je to v záujme nikoho. A druhý spôsob je, že novelizujeme zákon o štátnom podniku a upravíme § 24 v tom zmysle, aby sa aj v podnikoch, ktoré sú prirodzenými monopolmi, vytvárala dozorná rada.
V zákone č. 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v § 10 sú zadefinované prirodzené monopoly, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie. Pôvodne išlo o tri podniky: o Slovenskú poštu, o Slovenský vodohospodársky podnik a o Lesy Slovenskej republiky. Slovenská pošta, ako vieme, prešla už procesom transformácie a je z nej akciová spoločnosť. Čiže táto novela sa bude vzťahovať na štátne Lesy Slovenskej republiky a Slovenský vodohospodársky podnik. Cieľom navrhovanej úpravy je zvýšiť možnosť kontroly v uvedených štátnych podnikoch, ktoré majú charakter prirodzeného monopolu, a teda majú významný vplyv na podnikateľské prostredie v Slovenskej republike.
Zacitujem niektoré kompetencie dozornej rady, tak ako sú uvedené v zákone č. 111, a myslím si, že keď podporíte tento návrh skupiny poslancov a prejdeme s ním do druhého čítania, môžeme hovoriť o tom, či by pre tieto prirodzené monopoly nebolo vhodné doplniť aj niektoré špecifickejšie kompetencie.
Dozorná rada napríklad rozhoduje o rozdelení zisku a o úhrade strát, schvaľuje návrhy na obstaranie a financovanie hmotného a nehmotného majetku, prerokúva základné otázky koncepcie rozvoja podniku a jeho podnikateľskej činnosti, dohliada na vedenie a hospodárenie podniku, kontroluje údaje v účtovných knihách... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci.
J. Tkáčová, poslankyňa: ... v odôvodnených prípadoch odporúča zakladateľovi odvolať riaditeľa, vyjadruje sa k rozdeleniu, zlúčeniu, splynutiu a zrušeniu podniku, podáva zakladateľovi polročnú a ročnú správu o hospodárení podniku a tak ďalej atď.
V predkladanej správe v dôvodovej časti uvádzame, že návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet a je tým myslené to, že z rozpočtu Slovenskej republiky nebudú nárokované žiadne nákladové položky, pretože náklady, a to hlavne mzdové náklady na odmeny členov dozornej rady, pôjdu z prevádzkových nákladov týchto dvoch štátnych podnikov. Ministerstvo financií má však taký názor, že pôjde o výpad v príjmoch do štátneho rozpočtu. K tomu si dovolím povedať, že to je čisto hypotetická otázka, pretože vypočítala som si predbežné náklady, ktoré by tieto dve dozorné rady mohli v podnikoch spôsobiť. Vychádzala som z odmien, ktoré ministerstvo pôdohospodárstva vypláca členom Dozornej rady napríklad v štátnom podniku Ulič alebo v Slovenskom pozemkovom fonde, a taký predbežný výpočet mi vyšiel, že výpad na príjmoch z dane z príjmu by mohol byť okolo 870-tisíc korún. Ak fungovanie dozornej rady by malo mať iba takýto maličký vplyv na zvýšenie efektivity v štátnom podniku, tak potom by nebola opodstatnená jej existencia. Takže si myslím, že ten dosah na príjmy do štátneho rozpočtu, práve naopak, bude pozitívny.
Keď sa pozrieme, aké zisky vykazoval štátny podnik v rokoch 2000 až 2001, tak z bežnej činnosti stále vytváral alebo viackrát vytváral stratu. A táto strata bola sanovaná aj dotáciami zo štátneho rozpočtu. A vieme, že dotácie zo štátneho rozpočtu od tohto roku skončili. Čiže podnik bude musieť viac popracovať na efektivite a na tom, aby mal zisk, a k tomu by mohla napomôcť aj dozorná rada.
Takže, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tohto zákona a o posunutie do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni Tkáčovej, navrhovateľke zákona.
Teraz poprosím pani poslankyňu Brestenskú, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Národnú radu informovala o stanovisku výboru k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
B. Brestenská, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením z 19. novembra 2004 ma určil za spravodajkyňu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady k vydaniu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti v legislatívnych pravidlách. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zdôvodnenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zároveň obsahuje aj vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a životné prostredie. Zákon nebude mať vplyv na štátny rozpočet, na rozpočet obcí a územných celkov a životného prostredia. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie nie je problematika návrhu zákona upravená. Ďalej návrh nepatrí medzi prioritné oblasti podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Predmet návrhu zákona nie je obsiahnutý ani v Národnom programe pre prijatie acquis communautaire.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mám ako spravodajca, vyplývajúce z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 9. novembra 2004 č. 935 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali do 27. januára a gestorský výbor do 28. januára 2005.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.