B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujeme.
Ako jediný sa hlási s faktickou poznámkou pán poslanec Abelovský. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
M. Abelovský, poslanec: Ďakujem. Chcem v prvom rade potvrdiť tie slová, ktoré povedala pani poslankyňa. A plne s nimi súhlasím. Je skutočne pozoruhodné to ustanovenie, kde si na základe zákona ministerstvo v podstate prisvojuje právomoc, ktorú majú len, by som povedal, štátne orgány na to určené, teda prakticky pracovať s operatívnymi informáciami, čo je určite nie parketa ministerstva spravodlivosti. Takže predpokladám, že všetci poslanci to pochopia a na návrh pani poslankyne tento bod bude vypustený.
Druhá vec, ktorú chcem pripomenúť je, že ak by z vôle Národnej rady nebol schválený, ale bol by vrátený zákon o konkurze a reštrukturalizácii na dopracovanie, môže tento zákon, ktorý teraz prerokovávame, paralelne pôsobiť aj popri starom zákone, aby nebola teda obava kolegov poslancov, že tieto dva zákony sú spojené nejakou pupočnou šnúrou, obidva môžu pôsobiť paralelne, a teda nezávisle, bez ohľadu na to, či v hlasovaní v odpoludňajších hodinách zákon o konkurze schválený bude alebo nebude. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Veľmi stručne aj na to, čo povedal pán poslanec Abelovský, teda nie § 8, ale § 29 ods. 1 písm. b) asi mal na mysli. No, čoho sa to týka? Týka sa to vyhodnocovania informácií na základe sťažností. Pripúšťam, že dôvodová správa nie je v tomto presná, ale toto sme mali na mysli a tak to jedine možné je z našich platných zákonov. Čiže to je veľmi stručné vysvetlenie.
Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov pani poslankyne k § 2, kde sa uvádza, že výkon správcovskej činnosti nie je podnikaním, my sme o tom dlho diskutovali v Legislatívnej rade vlády. Ak mi erudovaní právnici v obchodnom práve, či je to pani profesorka Ovečková, pani docentka Žitňanská, pani doktorka Kolaříková, povedia, že je to podnikanie podľa definície v Obchodnom zákonníku v § 2 ods. 1, ja to nespochybním. Ja verím ich odbornému úsudku a myslím si, že tento ich odborný úsudok bol správny.
Čo sa týka účinnosti, my úmyselne chceme, aby zákon o správcoch bol účinný skôr ako zákon o konkurze, jednoducho kvôli tomu, aby sme mali, akonáhle bude nová konkurzná právna úprava v účinnosti, kvalifikovaných správcov, najmä po stránke odbornej. Čiže ten rozdiel v účinnosti je úmyselný a sleduje tento podľa mojej mienky legitímny cieľ.
Čo sa týka dohľadu ministerstva, ja som už povedal pri záverečnom slove k zákonu o konkurze, že na Slovensku pôsobia organizované skupiny, ktoré sa v konkurznom konaní snažia vydolovať miliardové hodnoty. Skutočne je potrebné tomu zabrániť a je to robené aj v súčinnosti so správcami. Ja som podával niekoľko trestných oznámení, ten dohľad je adekvátny.
Ale, pani poslankyňa, mrzí ma, že podľa mojej mienky ste nedostáli svojej zákonnej povinnosti informovať Národnú radu podľa čl. 6 ústavného zákona o konflikte záujmov, keďže ste k veci vystúpili, že na predmetnej veci máte osobný záujem, tak ako ho definuje čl. 3 ústavného zákona. Stále ste vo viacerých prípadoch správkyňou konkurznej podstaty. A myslím, že bolo férové, aby ste o tom Národnú radu informovali, ako vám to vyplýva z ústavného zákona o konflikte záujmov, odcitujem čl. 6 ods. 1: "Verejný funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní orgánu o veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný oznámiť svoj osobný záujem o vec predtým, ako na rokovaní vystúpi." Myslím, že by sme mali tento zákon, za ktorý ste, myslím, aj vy hlasovali, rešpektovať.
Chcem ale povedať na záver k tomu dohľadu ešte jednu vec. Naozaj, obrovské podnikateľské hodnoty sa cez zmanipulované konkurzy strácajú, predávajú sa za zlomkové hodnoty. A ak by som mal nazvať tieto dva zákony, zákon o konkurze a zákon o správcoch, nejakým heslom, tak by som povedal, že ich cieľom je, aby sa urobil koniec zlatokopom na Slovensku. A myslím si, že je legitímnym záujmom tohto parlamentu, aby sme s takýmto cieľom tieto dva zákony prijali. Ďakujem, pán podpredseda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 837).
Spoločnú správu výborov máte v tlači 837a.
Znovu dávam slovo pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Danielovi Lipšicovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán podpredseda.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Cieľom predloženého návrhu zákona o súdoch je nanovo a komplexne upraviť organizáciu a správu súdov, odstrániť existujúce nedostatky doterajšej právnej úpravy a zohľadniť pritom požiadavky a potreby praxe v oblasti riadenia a správy súdov.
Návrh zákona bližšie rozvíja princípy a zásady organizácie súdov obsiahnuté v druhom oddiele siedmej hlavy našej ústavy.
Ústrednou myšlienkou návrhu zákona, ktorej je podriadená aj jeho vnútorná štruktúra, je efektívne a účelné oddelenie zložky riadenia súdov a správy súdov, a to s cieľom efektívnejšieho a hospodárnejšieho výkonu a v neposlednom rade aj s cieľom zrýchlenia samotného súdneho konania, keďže nová právna úprava odbremeňuje predsedov súdov od výkonu činností priamo nesúvisiacich s výkonom súdnictva, pričom tieto činnosti zveruje do pôsobnosti riaditeľov správy súdov, čím sa vytvára pre predsedov súdov možnosť zamerať svoju činnosť na výkon a riadenie súdnictva.
Návrh zákona sčasti preberá doterajšou praxou osvedčené právne inštitúty, pričom v podstatnej miere zavádza niektoré nové právne inštitúty ako napr. vnútornú revíziu súdov, proces prípravy a tvorby rozpočtu súdov v rámci rezortu spravodlivosti, grémiá okresných súdov a kolégiá krajských súdov, nanovo upravený proces obsadzovania funkcie predsedu súdu či zavedenie funkcie riaditeľa správy súdu ako štatutárneho zástupcu súdu s pôsobnosťou v presne vymedzených oblastiach, najmä v rámci ekonomického a administratívneho chodu súdu.
Uvedené zmeny si vyžadujú taktiež precízne vymedzenie vzájomných právnych vzťahov a väzieb medzi jednotlivými orgánmi, ktoré sa podieľajú na riadení a správe súdov, s prihliadnutím na precízne špecifikovanie zodpovednostných vzťahov ako jednu z podmienok efektivity a transparentnosti v akejkoľvek oblasti organizovanej ľudskej činnosti, riadenie a správu súdov nevynímajúc.
Vzhľadom na zavedenie niektorých nových právnych inštitútov v oblasti riadenia a správy súdov si prijatie predmetného návrhu zákona vyžaduje zmenu a doplnenie niektorých osobitných zákonov, v rámci ktorých sa musí premietnuť zavedenie niektorých systémových zmien v oblasti riadenia a správy súdov.
Návrhom zákona o súdoch sa zrušujú doteraz platné zákony upravujúce túto oblasť výkonu súdnej moci, a to zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch a zákon č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov, tzv. zákon o štátnej správe súdov. Uvedené dva zákony obsahujú v súčasnosti len čiastočnú, resp. reziduálnu právnu úpravu organizácie a správy súdov, keďže ich podstatná časť bola zrušená a nanovo upravená v osobitných zákonoch.
Prijatie návrhu zákona nadväzuje na reformné procesy v oblasti justície započaté v posledných rokoch a zavŕši tak jednu z etáp vývoja súdnictva v Slovenskej republike.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi stručné vyjadrenie k spoločnej správe, resp. k informácii. Stotožňujem sa so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi s výnimkou bodov 9 a 11, ktoré vyplývajú z tejto informácie. A myslím si, že môžu prispieť k skvalitneniu a zvýšeniu prehľadnosti novej právnej úpravy. Bod 9 sa týka ustanovenia do funkcie predsedu súdu, kde po dlhých diskusiách došlo ku kompromisu v tom, že minister vymenuje do funkcie predsedu jedného z troch najúspešnejších uchádzačov, samozrejme, s tým, a to musím podotknúť, že minister menuje len jedného z päťčlennej výberovej komisie. Ak by prešiel tento návrh, tak by vlastne minister mal len funkciu podpisovať výsledky výberového konania, čo pre riadenie štátnej správy súdov je neakceptovateľné. Platný právny stav, musím povedať, neobsahuje žiadne kritériá, čiže ide o výrazný posun oproti platnému právnemu stavu. V bode 11 je potrebné zachovať lehotu šiestich týždňov namiesto navrhovaných dvoch mesiacov s prihliadnutím na pozmeňujúci návrh uvedený v bode 52 týkajúci sa novej úpravy zastupovania sudcu, ktorý zavádza lehotu šiestich týždňov. Takže v prípade schválenia bodu 11 by došlo k rozporu týchto lehôt. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Petrovi Miššíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch, ako aj o správe gestorského výboru. Pán spravodajca, nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som vám predniesol informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 837) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada uznesením zo 7. septembra pridelila vládny návrh zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku.
Vládny návrh zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tieto výbory: ústavnoprávny výbor uznesením z 19. novembra 2004, výbor pre verejnú správu uznesením č. 246, výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 308, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 317, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 260 z 23. novembra 2004.
Výbor pre financie, rozpočet a menu neprijal platné uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v zmysle rokovacieho poriadku.
Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky Súdna rada Slovenskej republiky uznesením zo 4. októbra 2004 pod č. 525 predložila k návrhu zákona stanovisko, v ktorom odporúčala Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie v znení pripojených pripomienok, z ktorých časť osvojená v ústavnoprávnom výbore je obsiahnutá v tejto informácii.
Informácia ďalej pozostáva v bode IV z 59 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých navrhujem, aj na základe toho, čo hovoril pán predkladateľ pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády, vyňať na osobitné hlasovanie body číslo 9 a 11.
Gestorský výbor rokoval o stanoviskách výborov, ktorým bol vládny návrh zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov pridelený, 29. novembra na svojej 79. schôdzi. Neschválil spoločnú správu, nakoľko návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Uznesením z 18. novembra pod č. 693 ústavnoprávny výbor poveril mňa ako spravodajcu informovať Národnú radu Slovenskej republiky o priebehu a výsledkoch rokovania výborov podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže nemám písomné prihlášky do rozpravy, pani poslankyňa musíte byť pripravená aj s kartou, ale vás vidím. To znamená, že dvaja. končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Minárik ako prvý a potom pani poslankyňa Tóthová.
P. Minárik, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že moje návrhy, ktoré predkladám k tomuto návrhu zákona, samotné obsahujú 7 strán a sú aj podrobne písomne odôvodnené, nebudem v nejakom úvodnom slovo sa vyjadrovať k jednotlivým návrhom. Poviem len, že ide o tri okruhy. Prvý okruh je viac-menej technický a súvisí s tým, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii je pomerne zložitý a jeho lehoty účinnosti sú odložené, najbližšia je k 1. 7. budúceho roku. A vzhľadom na množstvo pozmeňujúcich návrhov je predpoklad, že jeho vyhotovenie bude trvať trochu dlhšie. Preto už v úvodnom slove k tomuto návrhu pán minister hovoril, že určitú časť tej informácie, ktorá bola predložená, neodporúča schváliť s tým, že ja vlastne túto časť navrhujem tu, aby bola istota účinnosti k 1. 1. 2005. Druhá časť sa týka podmienok pre vymenovanie sudcov Špeciálneho súdu a posledná, najzávažnejšia asi obsahovo je taká reakcia na vysokú brutalitu, s ktorou sme sa stretli len nedávno pri demonštratívnom pokuse o vraždu v Jadrane. Myslím, že parlament je povinný odpovedať rýchlo a účinne na to, čo sa v našej spoločnosti deje. Pre to, čo som povedal v úvode, pristúpim k oboznámeniu vás s jednotlivými pozmeňujúcimi návrhmi.
Ako prvý predkladám tento návrh, ktorý má štyri body.
Za čl. VII sa vkladá nový čl. VIII. Vzhľadom na znenie informácie z gestorského výboru, doplnenie do ďalších článkov odporúčam, aby sme ho mohli už zobrať tak, ako by mohol definitívne znieť. Teda je tam už napísaný čl. IX, kde zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 428/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. V čl. I sa v nadpise pod § 2 slovo "obvodných" nahrádza slovom "okresných".
Opravil som nesprávny nadpis § 2 vzhľadom na to, ako sa zmenila terminológia.
Po druhé. V čl. I sa doterajší text § 18 označuje ako odsek 1 a za odsek 1 sa dopĺňa odsek 2, ktorý znie: "Do 1. júla 2005 je sídlom Špeciálneho súdu mesto Bratislava a jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky."
Tento návrh súvisí s tým, že rekonštrukcia budovy v Pezinku nebude v požadovanom čase dokončená, a preto je potrebné, aby sídlo Špeciálneho súdu ostalo ešte tento polrok v Bratislave.
Po tretie, tretí bod sa týka účinnosti. V čl. III sa slová "okrem čl. I § 7 a § 9 a čl. II 2. bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2005" nahrádzajú slovami "okrem čl. I § 5, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2005, a čl. I § 7 a § 9 a čl. II 2. bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006".
Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti s navrhovanou zmenou účinnosti návrhu Trestného zákona a návrhu Trestného poriadku a návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
A v tejto skupine je posledný bod. Ustanovenia o účinnosti návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňajú slovami "a čl. VIII, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2005".
Nech sa páči, pán spravodajca.
Druhú skupinu, ako som už avizoval, bude tvoriť ten základ, podmienka pre vymenovanie špeciálneho sudcu, ktorá sa dáva na úroveň podmienok vekových na krajských súdoch, čo je vlastne úroveň Špeciálneho súdu. Tento návrh znie:
Po prvé. V čl. II sa dopĺňa nový bod 1, ktorý znie: "V § 11 ods. 3 sa vypúšťajú slová "ktorý dovŕšil vek 35 rokov a" a slová "tieto podmienky platia" sa nahrádzajú slovami "táto podmienka platí"."
V druhom bode, v čl. II sa za bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie: "V § 69 odsek 2 znie: "Funkčný príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi Špeciálneho súdu a sudcovi Najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špeciálny súd mesačne v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok."." Zostávajúce body sa prečíslujú.
Odôvodnenie je v tom písomnom návrhu, ale vyplýva to v podstate z toho, že pri zákone č. 267/2004 Z. z. došlo k vypusteniu slova "riadnom". A preto, aby neprišlo k pochybnostiam, navrhujem tu celý ten článok nanovo.
Ak chceme zosúladiť tie ďalšie znenia, tak potrebujeme ešte schváliť aj bod 3. V čl. II sa za bod 14 dopĺňa bod 15, ktorý znie: "V § 150a ods. 2 sa vypúšťa slovo "riadnom"."
Nech sa páči, pán spravodajca.
A pristupujem k tomu poslednému, čo som avizoval ako nejakú rýchlu odpoveď na strašne vysokú brutalitu, ktorá sa objavila v našich uliciach. Tento tretí návrh má tri také časti, jedna časť sa týka cielených bezpečnostných služieb, druhá časť sa týka zbrojných pasov a tretia časť sa týka sadzieb trestného zákona za nedovolené ozbrojovanie. V prvých dvoch častiach sa kompetencia, ktorú má raz krajské policajné riaditeľstvo a raz okresné policajné riaditeľstvo, dáva paralelne aj ministerstvu vnútra. Dovoľte teda, aby som prečítal teraz tieto návrhy.
Po prvé. Vo vládnom návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 370) sa za čl. VIII vložia nové články IX, X a XI, ktoré znejú:
Čl. IX: "Zákon č. 379/1999 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.," tam sa ospravedlňujem, tam je o jednu deviatku viacej, "o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon o súkromných bezpečnostných službách v znení zákona č. 225/2000 Z. z., zákona č. 440/2001 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z. a zákona č. 181/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V § 9 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.
Bod 2. Za § 9 sa vkladá nový § 9a Posudzovanie bezúhonnosti a spoľahlivosti:
Odsek 1: "Ministerstvo vnútra republiky (ďalej len "ministerstvo" alebo "krajské riaditeľstvo") si na posúdenie bezúhonnosti a spoľahlivosti vyžiada vyjadrenie Policajného zboru (ďalej len "polícia"). Ak výsledky posúdenia spoľahlivosti osoby podľa § 9 ods. 2 písm. g) neumožňujú vysloviť jednoznačné záverové spoľahlivosti, vyžiada si aj stanovisko osobitnej komisie. Osobitná komisia môže zaujať stanovisko k spoľahlivosti osoby aj bez žiadosti. Stanoviskom osobitnej komisie je ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo viazané."
Odsek 2: "Osobitnú komisiu podľa odseku 1 zriaďuje minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "minister"). Členovia komisie musia byť oprávnení oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu4a)."
Odsek 3: "Ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo môže na posúdenie bezúhonnosti alebo spoľahlivosti požiadať o vyjadrenie aj iný štátny orgán5) alebo obec, v ktorej sa žiadateľ zdržiava alebo sa v posledných piatich rokoch zdržiaval. Tieto sú povinné žiadosti ministerstva alebo krajského riaditeľstva o vyjadrenie vyhovieť v lehote 14 dní od jej doručenia."
Poznámky pod čiarou k odkazom 4a a 5 znejú: "4a) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 5) Napr. zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov."
Bod 3. V § 10 ods. 4 sa slová "ministrom vnútra Slovenskej republiky" (ďalej len "minister") nahrádzajú slovom "minister".
Bod 4. V § 20 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "Odvolanie proti rozhodnutiu o pozastavení oprávnenia podnikať nemá odkladný účinok." Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
Bod 5. V § 21 písm. d) sa vypúšťajú slová "ktoré je právoplatné".
Bod 6. V § 22 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: "Odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí licencie nemá odkladný účinok." Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
Bod 7. V § 57 ods. 2 sa slová "odsek 2" nahrádzajú slovami "odseky 2 a 3" a slová "odseky 2 až 4" slovami "odseky 2 až 5"."
Pokiaľ ide o bod 3, to súvisí s už skôr zavedenou legislatívnou skratkou, odôvodnenie je tu písomné a myslím, že v tom úvodnom slove som ho podal dostatočne.
Tak ako som povedal, toto bolo o SBS-kách.
Druhý návrh smeruje k zbrojným pasom, teda k oprávneniu na nosenie zbrane.
Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. § 19 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
Odsek 3: "Policajný útvar v súvislosti so spoľahlivosťou podľa ods. 2 písm. g) požiada o stanovisko útvar Policajného zboru. Ak výsledky posúdenia spoľahlivosti osoby neumožňujú vysloviť jednoznačne záverové spoľahlivosti, útvar Policajného zboru požiada o stanovisko k spoľahlivosti osobitnú komisiu. Útvar Policajného zboru môže požiadať osobitnú komisiu o stanovisko k spoľahlivosti osoby aj bez žiadosti. Osobitná komisia zašle svoje stanovisko policajnému útvaru, ktorý je ním viazaný."
Odsek 4: "Osobitnú komisiu podľa odseku 3 zriaďuje minister vnútra Slovenskej republiky. Členovia komisie musia byť oprávnení oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu21a)." Poznámka pod čiarou k odkazu 21a znie: "21a) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie som podal v úvode.
Bod 2. V § 19 ods. 1 písm. a) sa slovo "a" nahrádza slovom "alebo".
Navrhujem zmeniť túto spojku, aby bolo jasné, že tie dôvody pre bezúhonnosť sú alternatívne.
Bod 3. V § 19 ods. 2 písmená a) a b) znejú: "a) koho trestné stíhanie za trestné činy uvedené v odseku 1 bolo právoplatne podmienečne zastavené do troch rokov odo dňa uplynutia skúšobnej doby, b) koho trestné stíhanie za trestné činy uvedené v odseku 1 bolo zastavené rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím prokurátora o schválení zmieru, ak od právoplatnosti tohto rozhodnutia neuplynuli tri roky".
Bod 4. V § 25 ods. 1 písm. c) sa slová "nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia" nahrádzajú slovom "rozhodnutím".
Bod 5. V § 32 ods. 1 písm. a) sa slová "nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia" nahrádzajú slovom "rozhodnutím".
To bolo ku zbrojným pasom.
A teraz posledná záležitosť, ktorú som avizoval, teda čl. XI, čo sa viaže na zvýšenie trestných sadzieb za nelegálne ozbrojovanie, ktorý navrhujem a ktorý znie takto: "Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení zákona č. 120/1962 Zb., zákona č. 53/1963 Zb., zákona č. 184/1964 Zb., zákona č. 56/1965 Zb., zákona č. 81/1966 Zb., zákona č. 148/1969 Zb., zákona č. 45/1973 Zb., zákona č. 43/1980 Zb., zákonného opatrenia č. 10/1989 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákona č. 47/1990 Zb., zákona č. 84/1990 Zb., zákona č. 175/1990 Zb., zákona č. 457/1990 Zb., zákona č. 545/1990 Zb., zákona č. 490/1991 Zb., zákona č. 557/1991 Zb., zákona č. 60/1992 Zb., nálezu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zo 4. septembra 1992 uverejneného v čiastke 93/1992 Zb., zákona č. 177/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 102/1995 Z. z., zákona č. 233/1995 Z. z., zákona č. 100/1996 Z. z., zákona č. 13/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 10/1999 Z. z., zákona č. 183/1999 Z. z., zákona č. 399/2000 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 485/2001 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 421/2002 Z. z., zákona č. 448/2002 Z. z., zákona č. 553/2002 Z. z., zákona č. 457/2003 Z. z. a zákona č. 403/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V § 184a ods. 1 sa vypúšťajú slová "strelnú zbraň, jej súčasť alebo komponent alebo" a vypúšťajú sa slová "alebo bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná".
Bod 2. V § 184a sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 2 až 4.
Bod 3. V § 184a ods. 2 až 4 sa vypúšťajú slová "alebo dva".
Bod 4. Za § 184a sa vkladá nový § 184b, ktorý znie:
Odsek 1: "Kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži, alebo drží strelnú zbraň, jej súčasť alebo komponent alebo bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri až osem rokov."
Odsek 2: "Páchateľ sa potrestá, ak na strelnej zbrani sfalšuje, nedovolene zahladí, odstráni alebo inak pozmení určenie určené na jej identifikáciu a sledovanie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná."
Odsek 3: "Odňatím slobody na päť až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2 a) ako člen organizovanej skupiny, b) vo väčšom rozsahu, c) za brannej pohotovosti štátu."
Odsek 4: "Odňatím slobody na osem až dvanásť rokov sa potrestá páchateľ, ak spácha činy uvedené v odseku 1 alebo odseku 2 a) vo veľkom rozsahu, b) ako člen organizovanej skupiny pôsobiacej vo viacerých štátoch."
Odsek 5: "Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2 ako člen zločineckej skupiny."
Bod 5. V § 185 ods. 1 sa slovo "dva" nahrádza slovom "tri".
Bod 6. V § 185 ods. 3 sa slová "tri roky" nahrádzajú slovami "päť rokov".
Bod 7. V § 185 ods. 4 sa slovo "päť" nahrádza slovom "osem".
Bod 8. V § 185 ods. 5 sa slovo "osem" nahrádza slovom "desať"."
Doterajší čl. IX treba potom označiť ako čl. XII.
Ďakujem pekne za pozornosť a verím, že podporíte tento návrh, ktorý bude našou odpoveďou na to, čo sa deje v našich uliciach. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Maxon.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Neviem teda, či ten návrh pána poslanca Minárika spĺňa aj formálne požiadavky, nepočul som ani pri jednom návrhu zdôvodnenie. Ak v tom písomnom návrhu nie je zdôvodnenie, tak podľa môjho nespĺňa tie formálne podmienky rokovacieho poriadku.
A ďalšia poznámka. No ja mám taký pocit, že pýtam sa: My sme legislatívna skupina ministerstva spravodlivosti alebo Legislatívna rada vlády? Veď je to absurdné, aby my sme takýmto spôsobom reparovali alebo pozmeňovali vládne návrhy alebo nahrádzali legislatívnu prácu tých, ktorí sú za to zodpovední. Ak by sme rokovali o poslaneckom návrhu, tak to rešpektujem, ale toto je vládny návrh zákona.
A len tak mimochodom by som chcel pripomenúť, že jeho predkladateľom je minister spravodlivosti, predstaviteľ kresťanských demokratov a pozmeňujúce návrhy predniesol predseda poslaneckého klubu. To robíme presne to, čo dva roky kritizujeme, že to je v legislatívnej činnosti neprípustné.
Takže ja odporúčam pánovi ministrovi, aby si ten balík navrhovaného zákona aj tie pozmeňujúce návrhy zobral pod pazuchu domov, prepracoval ho a potom sa uchádzal s ním o priazeň Národnej rady Slovenskej republiky. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.
J. Cuper, poslanec: Pán kolega Minárik, ja si myslím, že rozumnejšie bolo poradiť vášmu straníckemu kolegovi, ministrovi, aby ten návrh stiahol späť, lebo je naozaj nekvalitný, ako unavovať toto plénum siahodlhými pozmeňujúcimi návrhmi, ktorým, stavím sa, nikto nerozumel ani za mak, o čom sú. Takže bolo ich úplne zbytočné tuná čítať. Ja ich zhrniem v podstate do dvoch bodov.
Po prvé. Pánovi ministrovi ide o to, podriadiť opätovne súdy Slovenskej republiky pod jeho vlastnú moc ministerskú. A my tu sa snažíme dvanásť rokov o opačnú tendenciu, urobiť zo súdov Slovenskej republiky nezávislé súdne inštitúcie, ktoré sa budú riadiť samy, tak ako je to v demokratických a právnych štátoch bežné. To je po prvé.
Po druhé. Pán minister sa tu nielen snaží o podriadenie existujúcej sústavy súdov pod svoju výkonnú moc, ale na druhej strane sa snaží vybudovať paralelné štruktúry, ktoré sa mu už podarilo presadiť, zákon o špeciálnom súde a špeciálnej prokuratúre, a na druhej strane chce teraz túto nezmyselnosť, ktorá nie je tiež bežná v demokratických a právnych štátoch, pretože každý od Francúzskej revolúcie má právo predstúpiť pred rovnaký súd a rovnakého sudcu a my tu nemáme nijaké zločinecké skupiny, na ktoré je potrebné aplikovať špeciálne súdnictvo, ako je to napr. v Španielsku, kde je organizovaný zločin etnického pôvodu, ako to robí ETA, ale nie... (Prerušenie rečníka časomierou.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči, máte slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, budem mať dve roviny môjho vystúpenia, legislatívno-právnu a vecnú, obsahovú. V tej legislatívno-právnej rovine nadviažem vlastne na faktické poznámky, ktoré tu boli.
Pán poslanec Minárik tu uviedol siahodlhý pozmeňujúci návrh systémom uspávania, ja som povedala, že by som si ho najala na uspávanie mojich vnúčat, tuto si niečo pobrblal. (Potlesk.) Niečo si pobrblal bez odôvodnenia, hádzal veľké množstvo čísel. Vážení, ja mám dneska hlasovať o tomto, keď neviem systémové súvislosti? Veď to je nenormálne. Je nenormálne, ako sa robí legislatíva v tomto parlamente, pretože už máme napr. situáciu, že lekári nemôžu vypisovať lístky o práceneschopnosti, nemá ich kto iný vypisovať.
Pán minister spravodlivosti, pán predseda Legislatívnej rady, ja vám gratulujem k týmto úžasným legislatívnym perlám, pretože vypísanie péenky nie je len lekársky úkon, ale je to aj administratívnoprávny úkon. Čiže je to správa. A na úkony správy vrátane verejnej alebo štátnej správy treba zákonné zmocnenie. V rámci svojej legislatívy ste sa toho nezmocnili a ja sa bojím, že tieto pozmeňujúce návrhy dopadnú tak, ako vaše legislatívne aktivity v tejto oblasti, ktorú som spomínala. Čiže plne sa pripájam k názoru Súdnej rady a po vypočutí si legislatívnych doplnkov predsedu klubu KDH pána poslanca Minárika som hlboko presvedčená, že tento legislatívny návrh musí byť vrátený na dopracovanie. Berte to ako môj procedurálny návrh, o ktorom žiadam v rámci hlasovania, aby táto ctená snemovňa rozhodla a hlasovala ako o 1. bode.
Ďalej k obsahu. Je všeobecne známe, že správy Európskej únie kritizovali Slovensko, že výkonná moc má značný dosah na nezávislosť súdnictva. A vytypovali, že by minister spravodlivosti nemal menovať predsedov súdov. Toto bola jedna z pripomienok, ktorú sme sa zaviazali splniť. Nuž pán minister prišiel s návrhom, to je pravda, že už v budúcnosti nebude vymenovávať sudcov, ale bude výberové konanie. Samozrejme, vo výberovom konaní z troch prvých bude vyberať zase on predsedu súdu. To znamená, že keď budú traja v konaní, tak nič sa nezmení a podobne. Preto si myslím, že ustanovenie, kde pán minister spravodlivosti bude mať kompetenciu vyberať v rámci výberového konania, je nesúladné so stanoviskami a požiadavkami Európskej únie aj Európskeho združenia sudcov, presne teraz mi nenapadá jeho názov, ktoré žiadalo, aby súdnictvo, riadenie súdnictva na Slovensku sa dostalo spod vplyvu ministerstva spravodlivosti. Toto je prvá poznámka.
Ale oveľa, oveľa dôležitejšie je šidlo, ktoré sa ešte nevykľulo z vreca. A to je stanovenie riaditeľa príslušného súdu podľa § 34, ktorý však podľa ďalších ustanovení je štátnym zamestnancom. Je to § 76, ktorému už na konci sa nevenuje dostatočná pozornosť a ktorý znie: "Riaditeľ správy súdu je štátnym zamestnancom vykonávajúci štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere podľa osobitného zákona." Vážení, čo to znamená? Po prvé, na riaditeľa správy súdu prejdú dosť značné kompetencie v správe súdu a takéto postavenie riaditeľa je štátnozamestnanecký pomer, to znamená, že vykonáva štátnu správu. A štátna správa ako samostatný druh činnosti štátu je charakterizovaná okrem iných znakov, že ju možno determinovať inštrukciami nadriadených štátnych orgánov. Ergo v rozmenení to znamená, že pán minister to, čo nemohol priamo nariadiť bývalým predsedom súdov, teda predsedom súdov, ktorí vykonávali tú agendu, ktorú bude teraz vykonávať riaditeľ, riaditeľovi zo svojej pozície môže priamo nariadiť. Ako bývalá ministerka spravodlivosti viem, čo to bude v praxi znamenať. V praxi to bude znamenať ešte väčšiu možnosť ministra spravodlivosti dirigovať a hovoriť do riadenia súdov, ako to mohol robiť cez predsedu súdov, tam to musel robiť diskrétne, lebo keď bola celá správa na predsedovi súdu, musel s ním ako predstaviteľom súdnej moci rokovať, ja to symbolicky poviem, v rukavičkách, zatiaľ čo teraz mu to bude môcť priamo prikázať.
Vážení, ak toto ustanovenie prejde v tej podobe, ako je navrhnuté, verejne sa zaväzujem informovať orgány Európskej únie a Rady Európy, čo toto bude a môže znamenať v praxi.
Čiže dochádzame k situácii, že v rukách predstaviteľa verejnej moci bude riadenie súdov, teda tie kompetencie, ktoré sú v zákone, hoci tendencie sú práve opačné vo vývoji. Boli samostatné správy súdov, tie sa zrušili, práve preto, aby správu súdov uskutočňovali sudcovia. Mali v rukách teda nie subjekty, ktoré sú v rámci verejnej správy. Štátny zamestnanec je pracovník verejnej správy a je vertikálne podriadený tak ako všetci iní štátni zamestnanci príslušnému rezortnému ministrovi.
Kto to ešte nepochopil, nerozmenil ustanovenie na drobné, ja ako bývalá ministerka tohto rezortu viem, čo to poskytuje ministrom, nielen tomuto, ale aj ďalším ministrom spravodlivosti.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vám ďakujem za pozornosť a pána ministra ospravedlňujem, že pozornosť, ktorú mi mal venovať, nevenoval. Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Cuper ako prvý.
J. Cuper, poslanec: Nech mi bude odpustené, nepokladal som za potrebné k takejto predlohe vystúpiť v rozprave, lebo si myslím, že si to nezaslúži, je veľmi pre zasvätených politicky účelovo prifarbená, takže len chcem doplniť moju kolegyňu, aby nedošlo opätovne k tomu systému, ktorý sa používa zo strany niektorých ministrov KDH, že jednoducho svojich oponentov v médiách, ktoré majú pod kontrolou, s prepáčením za výraz, dehonestujú namiesto toho, aby seriózne argumentovali, máme ešte v čerstvej pamäti vystúpenie pána ministra Fronca v televízii na argumenty pani prof. Tóthovej.
Takže ja sa len stotožňujem s tým, čo tu napísala aj Súdna rada k tejto predlohe návrhu zákona, že ju treba jednoducho stiahnuť a prepracovať.
A pánovi ministrovi by som rád, lebo pani profesorka mu to zabudla pripomenúť, povedal, že nech si do toho svojho pionierskeho tábora legislatívneho zaradí aj nejakých skúsenejších legislatívcov a nech s takýmito predlohami do parlamentu jednoducho nechodí. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr by som sa chcel vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu tomu najrozsiahlejšiemu pána poslanca Minárika, ktorý bol predmetom polemiky. Ale musím povedať, že jeho cieľom je razantnejší postih organizovaného zločinu, razantnejší postih voči takým brutálnym činom, ktoré sa v posledných týždňoch a mesiacoch na Slovensku udiali. Malo by byť naším spoločným záujmom chrániť bezpečnosť našich občanov. Zhodneme sa asi všetci, že najzákladnejším cieľom každého civilizovaného štátu je chrániť život, zdravie a majetok občanov. Ale z týchto troch kategórií je najdôležitejší život, život a potom, samozrejme, zdravie. A práve k tomu smeruje pozmeňujúci návrh, k tomu, aby bola lepšia kontrola nad súkromnými bezpečnostnými službami, aby bola lepšia kontrola nad legálnou držbou zbraní, ktoré ohrozujú ľudí, ktorí si ctia naše zákony, bez ohľadu na ich voličské preferencie. A zvýši trestné sankcie práve pre nedovolené ozbrojovanie, ktoré tiež výrazným spôsobom ohrozuje ľudí v našich mestách a v našich uliciach. Ja som sklamaný z takéhoto postoja a z vystúpení niektorých poslancov, pretože som predpokladal, že pri otázke bezpečnosti našich občanov, nevinných ľudí sa budeme vedieť zjednotiť, sa budeme vedieť zhodnúť a nebudeme to využívať na nie celkom slušné napádanie, ktoré tu predviedla aj pani poslankyňa Tóthová v úvode svojho vystúpenia. Takže ak nám ide o bezpečnosť nevinných ľudí a o záchranu ľudských životov, tak si myslím, že je adekvátne tieto pozmeňujúce návrhy podporiť.
Čo sa týka vystúpenia pani poslankyne Tóthovej, dotkla sa dvoch oblastí, oblastí predsedov súdov a riaditeľov správy. Musím povedať, že neviem o žiadnom záväzku Slovenskej republiky, ktorý sa týka predsedov súdov. Žiaden totiž neexistuje. A musím povedať, že práve tento zákon robí ustanovenie do funkcie predsedov súdov transparentnejšie, a nie závislé len od vôle ministra spravodlivosti. Nepamätám si, že by ste podobnú úpravu, pani poslankyňa, keď ste vykonávali post ministerky spravodlivosti, navrhli. Preto ma prekvapuje vaša kritika zmeny, ktorá je zmenou k lepšiemu, pretože dnes minister spravodlivosti môže vymenovať kohokoľvek do funkcie predsedu súdu. Práve tento zákon stanovuje transparentné pravidlá a transparentné kritériá. Čiže je posunom vpred. (Reakcia poslankyne z pléna.)