Siedmy deň rokovania
33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
9. decembra 2004 o 9.00 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobré ráno a otváram siedmy rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Skôr ako pristúpime k rokovaniu, vás chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali páni poslanci Hanzel, Murgaš a Paška. Pán poslanec Tkáč je na zahraničnej pracovnej ceste.
Chcem vás informovať o výsledku včerajšieho rokovania poslaneckých klubov v politickom grémiu. Dohodli sme sa o ďalšom priebehu pokračovania a prerokúvania jednotlivých bodov programu 33. schôdze Národnej rady tak, že dnes budeme pokračovať v rokovaní v poradí bodmi, tak ako sú uvedené v návrhu programu. Najskôr budeme rokovať o návrhu uznesenia Národnej rady k realizácii dôchodkovej reformy, ktoré navrhol pán predseda strany Smer Fico, potom návrhmi zákonov, ktorých predkladateľom je podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic, celkom štyrmi návrhmi zákonov. Z nich prvý je návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, posledný je návrh zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dnes o 11.00 hodine prerušíme rokovanie 33. schôdze Národnej rady na poradu poslaneckých klubov a na rokovanie o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005, o ktorom budeme hlasovať dnes o 15.00 hodine po hodine otázok. Po odhlasovaní návrhu zákona o štátnom rozpočte budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu 33. schôdze Národnej rady. Doteraz sme z nich prerokovali dva, ktoré máme neodhlasované, návrh zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Ďalej sa predsedovia poslaneckých klubov dohodli a všetci súhlasili, že na program rokovania 33. schôdze Národnej rady bude zaradený nový bod programu, návrh na schválenie uznesenia vlády k návrhu na vymenovanie za guvernéra Národnej banky Slovenska pána Ivana Šramka. Len pre poriadok, aby sme boli v súlade s rokovacím poriadkom, sa pýtam, či je všeobecný súhlas so zaradením tohto nového bodu programu na rokovanie tejto schôdze. Predpokladám, že hlasovať o návrhu uznesenia by sme mohli zajtra v priebehu dňa podľa toho, ako budú jednotlivé body programu časovo prerokúvané. Je súhlas s takýmto návrhom, páni poslanci? Áno.
Teraz prosím pána poslanca Fica. (Reakcia z pléna.)
Páni poslanci, prosím vás, budeme pokračovať v rokovaní o ďalších bodoch programu, ktorých predkladateľom z poverenia vlády Slovenskej republiky je podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic, ktorý podľa informácie už je v budove Národnej rady, v priebehu minúty, dvoch minút by mal byť v rokovacej sále.
Pani poslankyňu Laššákovú, pánov poslancov Miššíka a Madeja máme prítomných? Sú spoloční spravodajcovia k návrhom zákonov.
Vítam pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti. Nech sa páči, pán minister, prosím vás, aby ste z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedli a odôvodnili
vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý prerokúvame ako tlač 835.
Súčasťou návrhu je aj spoločná správa gestorského, ústavnoprávneho, výboru, ktorú máte ako tlač 835a.
Prosím teraz pána podpredsedu vlády, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už spomenul v rámci prvého čítania, právny poriadok musí upravovať efektívny vstup do podnikania, ten sme upravili v novej úprave Obchodného registra, ale v trhovej ekonomike sú nielen úspešní podnikatelia, ale aj tí, ktorí z rôznych príčin úspešní nie sú, a tak musí právny poriadok upraviť aj efektívny výstup z podnikania a tým je práve konkurzné právo. Po skúsenostiach sa ukazuje, že platný zákon jednak je zneužiteľný a konkurzné konanie trvá príliš dlhú dobu.
Obsahom predloženého návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii je nová práva úprava úpadku, ktorá zohľadňuje osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otázky v tejto oblasti. Súčasná slovenská legislatíva upravujúca usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku je značne nevyhovujúca, stav nespokojnosti s existujúcimi koncepčnými riešeniami, štruktúrou, zrozumiteľnosťou a koherentnosťou súčasnej legislatívy vyvolal potrebu jej novej úpravy. Novelizácia platného zákona z roku 1991 by vzhľadom na zmenu v celkovej koncepcii insolvenčného systému nebola vhodnou metódou novej právnej úpravy, a preto vláda predložila parlamentu návrh rekodifikácie konkurzného práva.
Jednotlivé jurisdikcie sveta je možné podľa vplyvu legislatívy na systém riešenia úpadku rozdeliť do viacerých kategórií, od výrazne prodlžníckych až po výrazne proveriteľské právne úpravy. Napriek tomu, že samotné rozdelenie insolvenčných systémov na proveriteľské a prodlžnícke je v mnohých ohľadoch rozporuplné a ťažko rozlíšiteľné, základný proveriteľský smer sa javí ako žiaduci pre podporu optimálneho rozvoja podnikateľského prostredia. Proveriteľský smer umožňuje veriteľom účinne sa chrániť pred dôsledkami úpadku dlžníka a potláča zásahy zákona do komerčného postavenia strán pred úpadkom na rozumnú mieru. Tento smer je v súčasnosti reprezentovaný najmä Veľkou Britániou a krajinami, ktoré do istej miery vychádzali z týchto konceptov. Dnes je to Nemecko, Holandsko, Švédsko a Japonsko. Na opačnej strane stoja krajiny stanovujúce viac prodlžnícky orientované systémy, sú to krajiny románskeho práva, najmä Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Belgicko a väčšina latinskoamerických krajín. Tretia veľká skupina krajín sa sformovala okolo zlatej strednej cesty a tou ide aj návrh novej úpravy. To znamená na jednej strane postaviť silné postavenie veriteľov, ale aj chrániť dobromyseľných dlžníkov pred možnosťou manipulatívneho konkurzu.
Dnešná úprava je, ako som spomenul, nevyhovujúca. Dĺžka konkurzného konania je v priemere 3 až 7 rokov. Rozsah uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov je veľmi obmedzený. Zabezpečeným veriteľom sa málokedy podarilo cez konkurz uspokojiť viac ako 5 alebo 10 % zo svojej pohľadávky. Takisto aktívna účasť veriteľov v priebehu konkurzu a počet reálnych prípadov úspešného vyrovnania ako nelikvidačnej alternatívy ku konkurzu je takmer zanedbateľný.
Navrhovaná právna úprava teda na jednej strane posilňuje postavenie veriteľov, ale aj chráni dlžníka pred podávaním účelových návrhov na vyhlásenie konkurzu, napr. tým, že stanovuje povinnosť, aby pohľadávky, ktoré iniciujú konkurzné konanie, boli judikované. Osobitné postavenie sa priznáva zabezpečeným veriteľom, čím sa do značnej miery skvalitňuje zabezpečenie záväzkov. Nová práva úprava v tomto smere nadväzuje na už úspešne zrealizovanú reformu záložného práva. Zároveň sa ustanovuje možnosť vykonania reštrukturalizácie ako nelikvidačnej alternatívy konkurzu. Reforma sa snaží stimulovať podnikateľov, aby siahli po reštrukturalizácii ako preferovanej forme riešenia situácie podniku v ťažkostiach, a to najmä odstránením niektorých koncepčných obmedzení, ktoré boli doteraz uplatňované pri úprave vyrovnania.
Chcel by som zdôrazniť dva podstatné nové prvky právnej úpravy. Jednak zákon zavádza mnohé lehoty, ktoré skracujú čas konkurzného konania, ale takisto ako tento zákon, aj navrhovaný zákon o správcoch zavádza vyššiu mieru zodpovednosti a dohľadu nad správcami konkurznej podstaty. Tá vyššia miera zodpovednosti a dohľadu sa týka jednak odbornosti správcov, ale aj systému náhodného výberu správcu prostredníctvom generátora, čím práve chceme zabrániť zmanipulovaným konkurzom.
Medzi ciele novej právnej úpravy teda patrí zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania, zabezpečenie zrýchlenia konania a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní postupovať proaktívne, naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ktoré by predstavovali alternatívy formálneho konania pred súdom, zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov, zabezpečenie konzistencie cieľov reformy konkurzného práva s právom zabezpečenia záväzkov a koherentnosti celej právnej úpravy, odstránenie alebo prinajmenšom zúženie priestoru pre korupciu a odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného, teda kolíznych noriem v oblasti konkurzu.
Návrh zákona upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. Návrh zákona takisto upravuje možnosť oddlženia fyzickej osoby.
Dovoľte mi sa vyjadriť, pán predseda, k informácii výborov Národnej rady, ktorá bola predložená na rokovanie pléna na účely druhého čítania. Už sa chýlim ku koncu. Navrhujem schváliť všetky body informácie s výnimkou bodu 194. Tam by som odporúčal neschváliť žiadnu alternatívu, pretože otázku účinnosti posunu vecnej príslušnosti trestných súdov je vhodnejšie riešiť v návrhu zákona o súdoch, keďže ide o menej obsiahlu právnu úpravu a v prípade schválenia parlamentom vyhotovenie čistopisu bude trvať kratšie. Takisto navrhujem neschváliť bod 195 informácie, ktorý sa týka účinnosti zákona, to by malo byť riešené pozmeňujúcim návrhom, ktorý upraví účinnosť návrhu zákona odlišne. Ostatné informácie odporúčam schváliť.
Dovolím si len jednu vetu poznamenať k počtu pripomienok uvedených v spoločnej správe, lebo to bude zrejme predmetom polemiky. Z tých všetkých pripomienok, ktoré tu sú uvedené, sú tri štvrtiny pripomienok, ktoré sme akceptovali po konzultáciách s podnikateľskými združeniami. Asi len 40 pripomienok je charakteru legislatívneho, ktoré uplatňoval legislatívny odbor Národnej rady, čo sa mi nezdá byť pri návrhu kódexového typu vysoký počet. Problém zákona o konkurze je v tom, že pokiaľ sa vstúpi legislatívnou úpravou do jedného ustanovenia paragrafu, tak to znamená, že je potrebné potom vstúpiť do ustanovení mnohých ďalších, aby bola zachovaná koherentnosť a nerozpornosť navrhnutej právnej úpravy.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v konkurznom práve je vždy dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi záujmami veriteľov na strane jednej a dobromyseľných dlžníkov na strane druhej. Takisto je dôležité a je vo verejnom záujme zabrániť manipulácii konkurzných konaní. Som presvedčený, že vo vládnom návrhu zákona sa nám tieto ciele splniť podarilo, a preto by som si vás dovolil požiadať o podporu vládneho návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ďakujem, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu zákona. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.
Teraz prosím poverenú spravodajkyňu pani poslankyňu Laššákovú, aby Národnú radu informovala o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ktorým bol návrh zákona pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 7. septembra 2004 č. 1154 pridelila vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, tak ako je to ustanovené v § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 693 z 18. novembra 2004 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 462 z 19. novembra 2004 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu rokoval o vládnom návrhu zákona 18. novembra 2004. Neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte v informácii uvedené pod bodom IV. Celkom ide o 196 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor rokoval o stanoviskách výborov, ktorým bol vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov pridelený, 29. novembra 2004 na svojej 79. schôdzi. Neschválil spoločnú správu, nakoľko návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Uznesením z 18. novembra 2004 č. 693 ma ústavnoprávny výbor poveril informovať Národnú radu Slovenskej republiky o priebehu a výsledkoch rokovaní výborov podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Keďže gestorský výbor neschválil spoločnú správu v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 rokovacieho poriadku, ako spravodajkyňa predkladám návrh na ďalší postup. Navrhujem hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne. Spoločne navrhujem hlasovať o bodoch 3 až 5, 7 až 10, 12 až 75, 77 až 105, 109 až 120, 122 až 137, 139 až 193 a o bodoch 195 a 196. Osobitne navrhujem hlasovať o bode 194, ktorý je uvedený v dvoch alternatívach. Spoločne navrhujem hlasovať o bodoch 1, 2, 6, 11, 76, 106 až 108, 121 a 138, samozrejme, pokiaľ nebude v rozprave podaný iný návrh.
Ďakujem pekne. Prosím, otvorte rozpravu, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášky do rozpravy. Ústne sa hlásia do rozpravy pán poslanec Minárik, pani spoločná spravodajkyňa. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Minárik.
P. Minárik, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som nadviazal na úvodné slovo pána ministra a predložil jeden krátky návrh.
Pán minister veľmi jasne vysvetlil, že nejde o jednoduchú právnu úpravu, že ide o kódex prakticky, ktorý sa dotkne nie malej časti našej podnikateľskej obce. A vzhľadom na to, že sa legislatívny proces mierne predĺžil, je potrebné, aby sa všetci tí, ktorých sa tento zákon bude dotýkať, mali možnosť naň pripraviť, aby sa s ním mohli dobre oboznámiť.
A už aj vzhľadom na nie malé množstvo pozmeňujúcich návrhov, teda na konečné znenie, ktoré bude známe prakticky až po dnešnom dni, aby bol tento čas dostatočný, navrhujem, aby čl. V sa pozmenil takto: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2005 okrem čl. I, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2006."
Týmto predĺžením alebo odložením lehoty účinnosti sa tento čas vytvorí. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v druhom čítaní rokujeme o vládnom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý má nahradiť, ako už tu bolo uvedené, viac ako 13 rokov platnú právnu úpravu o konkurze a vyrovnaní. Čiastkové novely, ktoré odstraňovali aplikačné problémy, a zároveň čiastkové novely, ktoré boli k tomuto zákonu prijímané, odstraňovali aplikačné problémy, ale zároveň prinášali aj nové problémy.
Navrhovaná právna úprava, ako aj pán minister prezentoval, je výrazne proveriteľská, čo znamená väčšiu ochranu veriteľa a jeho práv oproti dlžníkovi.
Po schválení zákona v prvom čítaní sa vo verejnosti, ale hlavne na stránkach Hospodárskych novín rozprúdila široká diskusia, v ktorej odborná verejnosť poukazuje na problémy v uplatňovaní zákona v praxi, čo môže mať za následok, že cieľ, ktorý deklaroval predkladateľ, urýchliť a stransparentniť konkurzné konanie nebude splnený.
Základným problémom predkladaného návrhu zákona podľa môjho názoru sú nejasné a nepresné ustanovenia a absencia presného vymedzenia pojmov. Zadefinovanie základných pojmov je nevyhnutným predpokladom na postup subjektov podľa predkladaného zákona, ale budem konkrétna.
Navrhovaná definícia insolvencie, teda platobnej neschopnosti a predĺženia nevystihuje ekonomickú podstatu ukazovateľov vo väzbe na právne následky posúdenia úpadku. Znenie druhej vety § 3 ods. 2 nezabráni účelovému postupovaniu pohľadávok veriteľov dlžníka pred podaním návrhu na konkurz a reštrukturalizáciu. Lehota 90 dní na zamedzenie manipulácie s pohľadávkami je krátka. Tu by sa žiadalo uvedenú lehotu predĺžiť. Ďalej, nie je určené, čo sa má považovať za záväzok na účely platobnej neschopnosti, a preto nie je vyriešená otázka, či sa za záväzok pre potreby definície platobnej neschopnosti považuje napr. aj záväzok, ktorý je sporný. Obdobne by bolo vhodné vyprecizovať definíciu predĺženia. Pozmeňujúci návrh, ktorý v § 3 ods. 3 vypúšťa slová "splatných záväzkov", by po prípadnom jeho schválení v praxi mohol navodiť stav, keď začínajúci podnikatelia, ktorí nezačínajú podnikať s vlastnými zdrojmi, by sa hneď na začiatku mohli dostať do záporného vlastného imania, hoci všetky svoje záväzky majú v lehote splatnosti. S uvedeným pozmeňujúcim návrhom súvisí aj ďalší pozmeňujúci návrh, podľa ktorého by ministerstvo spravodlivosti vo vykonávacom predpise určilo podrobnosti o určovaní platobnej neschopnosti a predĺženia. Uvedené pozmeňujúce návrhy len potvrdzujú skutočnosť, že základné pojmy, ktoré sú predpokladom na posúdenie, či je dlžník v úpadku alebo v predĺžení, sú nedostatočne vymedzené. Obdobne z ustanovenia § 4 ods. 1 nie je zrejmé, aké vhodné a primerané opatrenia má dlžník prijať na odvrátenie úpadku. Žiadalo by sa aspoň ako príklad uviesť, čo je možné považovať za vhodné a primerané opatrenia. V zákone nie je stanovená lehota, v ktorej je dlžník povinný prijať tieto opatrenia. V návrhu sa používa neurčitý pojem majetok, resp. nemajetnosť. Je to napr. v § 18, § 19, § 21. A od posúdenia majetnosti či nemajetnosti závisí napr. ustanovenie predbežného správcu. Tu chcem poznamenať, že na inom mieste sa používa pojem zisťovanie majetku. Je to napr. v § 73. V § 5 nie je určená lehota, v ktorej má dlžník poskytovať súčinnosť. Vo svojom výpočte by som mohla pokračovať.
O kvalite pripraveného zákona však svedčí celkom 79 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov odboru legislatívy a aproximácie a 147 pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli prijaté v hospodárskom výbore.
Ústavnoprávny výbor pri rokovaní o tomto návrhu prijal uznesenie, ktorým odporučil Národnej rade, aby hlasovaním rozhodla vrátiť návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie. Stotožňujem sa s týmto návrhom.
Aj s ohľadom na skutočnosti, ktoré som uviedla, podávam podľa § 82 ods. 1 rokovacieho poriadku návrh, aby Národná rada vrátila navrhovateľovi zákon na dopracovanie. Zároveň žiadam, aby sa bez rozpravy o tomto mojom návrhu hlasovalo. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Cuper, nech sa páči.
J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja chcem podporiť pani navrhovateľku. Naozaj si myslím, že tie ustanovenia, ktoré sú v zákone novelizované, nemožno nijako inak nazvať ako kaučukové. Umožňujú rôzny výklad legálnej definície. Majú byť presné, aby bola právna istota, najmä v právnom štáte. Takže stotožňujem sa s ňou v tomto.
A myslím, že nebudem hovoriť len za seba, ale aj za celý poslanecký klub, že tento návrh zákona aj náš poslanecký klub z toho titulu nemôže podporiť, pretože nie je zrelý ešte na to, aby vstúpil do účinnosti. Treba na ňom pracovať. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Abelovský.
M. Abelovský, poslanec: Ďakujem. Ja tiež podporujem návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Laššáková, aj keď možno z iných dôvodov. Nakoniec, všetci si pamätáme, že na minulej schôdzi sme schválili rozsiahlu novelu zákona o konkurze, ktorú navrhol pán kolega Rusnák. Ide o podstatnú novelu, ktorá zákon o konkurze a vyrovnaní, ktorý prešiel určitým zložitým vývojom, dáva do podoby, ktorá môže poslúžiť verejnosti na uplatňovanie tohto zákona, pričom sme sa zúčastnili bezprostredne na tvorbe tejto novely. Môžem povedať, aká to bola namáhavá práca, aby sme pripravili túto novelu do takej podoby, aby mohla byť schválená. Na tejto schôdzi je prakticky z hľadiska filozofie právnej predložený úplne nový zákon. A ja si myslím, že ešte nenastal čas na to, aby sme takýto zákon prijali.
Pani poslankyňa Laššáková spomenula, že sám predkladateľ dal 142 pozmeňujúcich návrhov k vlastnému zákonu, čo teda považujem za pozoruhodné, tým viac, že aj náš legislatívny odbor skoro 80 pozmeňujúcimi návrhmi upravuje tento zákon. To jednoznačne svedčí, že tento zákon nie je dobre pripravený zo strany predkladateľa, a preto sa tiež prihováram za to, aby sme tento zákon vrátili predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán podpredseda vlády, môžete sa vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr by som podporil pozmeňujúci návrh pána poslanca Minárika, ktorý vytvára rozumnú a adekvátnu legisvakančnú lehotu, v ktorej by zákon mohol nadobudnúť účinnosť.
Dovolím si ale vyjadriť sa bližšie k vystúpeniu pani spravodajkyne, najskôr k jej námietke, že bola veľká polemika o novom zákone v médiách. Rozhodne bola. V konkurze fungujú mnohé skupinové záujmy a mnohým z nich sa navrhovaný zákon nepáči.
Ale keď hovoríme o odbornej verejnosti, tak jedna z najreprezentatívnejších asociácií zamestnávateľov - podnikateľov Republiková únia zamestnávateľov vydala vyhlásenie, kde oceňuje prístup ministerstva spravodlivosti k otázke zákona o reštrukturalizácii. "Výstupom činnosti tejto skupiny," citujem z jej vyhlásenia, "sa stal spoločný materiál obsahujúci pripomienky k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, s podstatnou časťou ktorých sa ministerstvo v závere stotožnilo." To je odpoveď na pripomienku pána poslanca Abelovského ohľadom počtu pozmeňujúcich návrhov. To boli návrhy, ktoré iniciovali podnikatelia, to nie sú návrhy ministerstva spravodlivosti. A kľudne zákon môže byť aj bez nich, ale po korektnej diskusii my sme s nimi súhlasili. Trochu ma fascinuje niekedy kritika ministerstva spravodlivosti, že je neústupné, že neakceptuje pozmeňujúce návrhy. A potom keď ich akceptujeme, tak to tiež nie je dobré. Treba si vybrať formu a spôsob kritiky, najmä aby bola konzistentná.
Čo sa týka definície insolvencie a predĺženia, ktorú spomenula pani poslankyňa Laššáková, platný právny stav nie je o nič lepší. My sa ho práve snažíme vylepšiť. A po diskusiách práve s podnikateľmi sme prišli k riešeniu, ktoré je vyjadrené v informácii a ktoré sa týka § 3. Keď bola vytvorená pracovná skupina s podnikateľmi, tak členovia pracovnej skupiny zdôraznili, že je nevyhnutné, a s tým ja súhlasím, aby podnikateľ vedel presne určiť moment, kedy nastáva jeho úpadok tak, aby vedel riadne a včas splniť svoje zákonné povinnosti, ktoré s tým súvisia.
V diskusii tiež odzneli stanoviská, ktoré poukázali na to, že navrhované znenie pojmu predĺženia, ktoré je viazané len na splatné záväzky, nezodpovedá ekonomickej realite a určuje moment predĺženia z ekonomického pohľadu príliš benevolentne. Z týchto dôvodov rezort spravodlivosti po zasadnutí pracovnej skupiny, kde boli asociácie podnikateľov, zorganizoval neformálne stretnutie so zástupcami ministerstva financií a účtovníkmi z KPMG, s ktorými sme o tomto probléme diskutovali s nastolením otázky, či možno z účtovného pohľadu presne vymedziť predĺženie a platobnú neschopnosť, teda insolvenciu tak, aby tieto definície zodpovedali ich všeobecnému významu a ich posudzovanie bolo nespochybniteľné. Výsledkom stretnutia bol záver, že je možné definície pojmov predĺženia a platobnej neschopnosti viazať na účtovníctvo podnikateľa, avšak nie bezvýhradne, nakoľko niektoré účtovné hodnoty nezodpovedajú skutočnému stavu. Ide najmä o tzv. podriadené pohľadávky a tzv. trhové zhodnotenie majetku podnikateľa.
Uvedený záver platí aj k vymedzeniu pojmu insolvencie, keď neschopnosť splniť splatné záväzky možno cez účtovné položky vo všeobecnosti vymedziť ako podiel účtovnej hodnoty krátkodobých záväzkov a účtovnej hodnoty krátkodobého majetku. Ako najvhodnejšie sa následne ukázala taká možnosť, aby sa za základ pri posudzovaní predĺženia a insolvencie vzalo účtovníctvo podnikateľa a následne aby sa urobili jednotlivé korekcie vo vzťahu k niektorým účtovným položkám. Uvedený postup však vyžaduje rozsiahlejšiu právnu úpravu s pojmami, ktoré sú špecificky užívané v účtovných predpisoch. Z toho dôvodu sa ako najvhodnejšie riešenie navrhlo upraviť presné vymedzenie pojmov predĺženia a insolvencie podzákonným právnym predpisom, s čím pracovná skupina súhlasila. Ale musím povedať, že ak sa upustí od tohto riešenia, tak budú pojmy predĺženia a insolvencie definované súdnou judikatúrou, ako je tomu tak teraz. Čiže k žiadnej zmene nepríde. (Hlasy z pléna.) Áno, a ten cieľ sme si kládli správne. A preto navrhujeme aj jeho riešenie.
Čo sa týka pripomienky pani poslankyne Laššákovej, že nie je lehota pre poskytnutie súčinnosti dlžníka, tak v informácii je pozmeňujúci návrh, podľa ktorého tam lehota zavedená je. A to je bez zbytočného odkladu, čo je zaužívaný právny termín a je vyjadrený pre § 5 návrhu zákona.
Čo sa týka procedurálneho návrhu pani poslankyne, zabudla len spomenúť, že gestorský výbor nakoniec neodhlasoval vrátenie veci na prepracovanie. To hovorím len na spresnenie a doplnenie parlamentnej procedúry.
K počtu pozmeňujúcich návrhov som sa vyjadril. Sú reflexiou našich diskusií práve so združeniami podnikateľov. Z legislatívneho odboru, myslím, len polovica z toho, čo spomínal pán poslanec Abelovský, bola vôbec uplatnená, to hovorím tiež, aby sme hovorili presne.
Ale dovoľte mi na záver, pán predsedajúci, sa vyjadriť k pripomienkam viacerých poslancov, že treba s tým ešte počkať a ešte nenastal čas schválenia novej úpravy. Na Slovensku prebiehajú manipulované konkurzy. Sú v nich rovnaké osoby, rovnaké firmy, rovnakí správcovia, rovnakí znalci a za zlomkové hodnoty sa rozpredávajú miliardové hodnoty obchodných spoločností. A teraz ja sa pýtam: Kedy nastane čas prijatia novej právnej úpravy? Keď už prebehne cez konkurzy tretia vlna privatizácie? Vtedy bude ten správny čas? Teraz je ten správny čas. A preto chcem požiadať vás, všetkých poslancov, ktorým záleží na transparentnom konkurznom konaní, na tom, aby neboli manipulované konkurzné konania, aby ste podporili návrh zákona, ktorý má práve tento cieľ. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní budeme pokračovať ďalším bodom, a to druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov (tlač 836).
Spoločnú správu výborov máte v tlači 836a.
Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona upravuje postavenie správcov, ktorí budú vykonávať činnosť podľa zákona o konkurze a vyrovnaní a v prípade schválenia podľa nového zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Upravuje základné práva a povinnosti správcov, základné predpoklady na výkon profesie správcu, vzdelávanie správcov a dohľad nad výkonom činnosti správcov. V prechodných ustanoveniach návrh zákona okrem toho upravuje dohľad ministerstva spravodlivosti aj nad osobami, ktoré budú vykonávať činnosť správcu podľa doteraz platného zákona o konkurze a vyrovnaní.
Základným cieľom návrhu zákona o správcoch je vytvoriť formálny model regulácie výkonu činnosti správcov, ktorý bude transparentný a spoľahlivý, to znamená predvídateľný pre užívateľov a chránený pred korupciou. Úplný model regulácie výkonnej činnosti správcu bude plniť licenčnú funkciu, vzdelávaciu funkciu a monitorovaciu funkciu. Licenčnú funkciu bude vykonávať rezort spravodlivosti. Na vstup do profesie správcu bude právny nárok po splnení zákonných predpokladov. O udelení licencie sa bude rozhodovať podľa správneho poriadku a rozhodnutie ministerstva bude preskúmateľné súdom. Vzdelávaciu funkciu bude vykonávať ministerstvo spravodlivosti alebo ním poverená osoba. Vzdelanie bude rozdelené na vzdelávanie prípravné a vzdelávanie následné. V prípade pochybností o dostatočnosti vzdelania správcu bude možné nariadiť preskúšanie. Rozsah vzdelávania bude presnejšie vymedzený podzákonným právnym predpisom. Hlavnú monitorovaciu funkciu bude vykonávať ministerstvo spravodlivosti, tým by však nemala byť dotknutá monitorovacia funkcia konkurzného súdu. Monitorovaciu funkciu bude ministerstvo vykonávať periodickými previerkami, ako i ad hoc previerkami konkrétnych vecí. Monitoring bude jednak aktívny, ako aj pasívny. Prípadné zistenia porušenia povinností správcu budú sankcionované pokutou alebo odňatím licencie. Fungujúci model regulácie výkonu činnosti správcov je prioritne záujmom štátu, a preto bude financovaný zo štátneho rozpočtu, čiastočne poplatkami správcov a čiastočne pokutami uloženými v správnom konaní. Vzdelávacia funkcia bude financovaná výlučne poplatkami správcov. Tieto poplatky pritom pripadnú vždy tomu, kto vzdelávaciu funkciu bude zabezpečovať.
Pán podpredseda, dovoľte mi vyjadriť sa k informácii o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Ministerstvo spravodlivosti súhlasí so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi okrem pozmeňujúceho návrhu pod bodom 16, ktorý upravuje zníženie poistného limitu z 500 000 na 200 000 eur, nakoľko iné pozmeňujúce návrhy, s ktorými ministerstvo súhlasí, teda body 17 až 19 upravujú úplné vypustenie predpísaného poistného limitu, čo sa nám zdá byť správna cesta, aby prístup k správcovskej funkcii bol čo najviac otvorený a nebol limitovaný len na tých, ktorí si budú môcť vysokú sumu poistenia finančne dovoliť. Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, dovoľte mi, aby som predniesla informáciu ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vládneho návrhu zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov, ktorú máme ako tlač 836, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 7. septembra 2004 č. 1155 pridelila vládny návrh zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov na prerokovanie týmto výborov: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, tak ako je to uvedené v § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 694 z 18. novembra 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 461 z 19. novembra 2004.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu rokoval o vládnom návrhu zákona 18. novembra 2004. Neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Celkom ide o 40 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor rokoval o stanoviskách výborov, ktorým bol vládny návrh zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov pridelený, 29. novembra 2004 na svojej 79. schôdzi. Neschválil spoločnú správu, nakoľko návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Uznesením z 18. novembra 2004 č. 694 ústavnoprávny výbor ma poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som informovala Národnú radu Slovenskej republiky o priebehu a výsledku rokovaní výborov podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Keďže takisto ako v predchádzajúcom návrhu zákona gestorský výbor neschválil spoločnú správu, v súlade s ustanovením § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku predkladám návrh na ďalší postup. Navrhujem, aby sme spoločne hlasovali o bodoch 1, 3 až 7, 9 až 15, 17 až 25, 27, 34, 37, 38, osobitne aby sme hlasovali o bodoch 2, 8, 16, 26, 28, 36 a 39, spoločne o bodoch 29, 30, spoločne o bodoch 31, 32, 33.
Skončila som, pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvá.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, keďže nemám písomné prihlášky do rozpravy, kto sa ešte hlási do rozpravy ústne okrem pani spravodajkyne. Nikto. Vyhlasujem možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy za skončenú. Pani spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo.
J. Laššáková, poslankyňa: Ešte predtým. Bola som upozornená, že som nehovorila o bode 35 z informácie, takže na osobitné hlasovanie navrhujem aj bod 35.
Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zákon o správcoch nadväzuje na zákon o konkurze a reštrukturalizácii s tým, že sa mení systém vedenia zoznamu správcov. A možno len s tým súhlasiť, aby ministerstvo spravodlivosti viedlo zoznam správcov. A vzhľadom na to, že správcovská činnosť, pokiaľ sa bude uplatňovať zákon o konkurze a reštrukturalizácii, bude vysoko profesionálna, možno súhlasiť aj s tým, aby správcovia sa vzdelávali a aby boli vykonávané skúšky. S čím ale mám ja problém, tak je to s definíciou, ktorá je stanovená v § 2 ods. 2 zákona o správcoch, podľa ktorého je správcovská činnosť v podnikaní a správcovskú činnosť môže vykonávať len správca. Myslím si, že táto definícia nie je správna, pretože to, čo je podnikanie, je stanovené v Obchodnom zákonníku v § 2 ods. 1, podľa ktorého je podnikanie sústavná činnosť vo vlastnom mene na vlastný účet za účelom dosiahnutia zisku. Tieto znaky podnikania správcovská činnosť nenapĺňa, pretože správca je menovaný súdom, vykonáva správu majetku a speňažuje majetok pre veriteľov, má nárok na výkon svojej činnosti, teda za výkon svojej činnosti má odmenu, a preto naozaj nie sú tu splnené znaky, aby správca bol podnikateľom. Môže nastať otázka, čo teda správca je. V tejto chvíli naozaj neviem definovať presne, do ktorej kategórie správcu zaradiť. Ale keďže nie sú splnené znaky podnikania, tak ako sú uvedené v Obchodnom zákonníku, správcovská činnosť by podnikaním nemala byť.
Ďalej si myslím, že dohľad ministerstva spravodlivosti nad výkonom funkcie správcu je nesystémový a ide nad rámec toho, čo je stanovené v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého dohľad nad výkonom funkcie správcu má súd a takisto aj veriteľský výbor a schôdza veriteľov.
V tejto súvislosti ja by som sa chcela opýtať pána ministra, aby mi vysvetlil, dosť dobre tomu nerozumiem, § 29 ods. 1 písm. b), podľa ktorého by dohľad sa mal vykonávať aj tým spôsobom, že sa budú získavať a vyhodnocovať informácie o správcoch inak ako dohľadom podľa písmena a), nerozumiem tomu a v dôvodovej správe takisto nie je žiadne vysvetlenie, ako vlastne by mali byť získavané a vyhodnocované informácie o správcoch inak ako dohľadom podľa písmena a). Takže prosím, pán minister, keby ste mi to povedali, nie v záverečnom vystúpení, ale, pokiaľ je to možné, keď skončím s týmto vystúpením.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré som uviedla, podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Navrhujem, aby v čl. I § 2 ods. 2 znel: "Správcovskú činnosť môže vykonávať len správca. Výkon správcovskej činnosti nie je podnikaním."
Odôvodnenie. Výkon funkcie správcu nenapĺňa znaky podnikania stanovené v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia je podnikanie sústavná činnosť vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Správca je menovaný súdom, jeho pôsobnosť je vymedzená zákonom, za svoju činnosť má nárok na odmenu stanovenú právnym predpisom. Správca konkurznej podstaty nemá právny nárok na pridelenie konkurzu, rovnako nemá žiadnu záruku, že v konkurznom konaní bude speňažený majetok aspoň v takom rozsahu, aby boli pokryté výdavky, ktoré mu vzniknú pri prevádzkovaní kancelárie a výkone správy podstaty a správcu.
Ďalej navrhujem, aby v čl. I § 20 sa vypustilo písmeno c) a písmeno d) sa označilo ako písmeno c).
Odôvodnenie. V zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj doteraz platnom zákone je dostatočne upravená dohliadacia činnosť súdu a veriteľov, príp. veriteľského výboru. Správca pri výkone svojej činnosti sa riadi pokynmi súdu, schôdze veriteľov, príp. veriteľského výboru, vykonáva speňaženie podstaty a vydanie výťažku veriteľom za vopred schválených podmienok. Preto dohliadacia činnosť ministerstva je nadbytočná a nesystémová.
Ďalej navrhujem, aby sa v čl. 1 § 27 ods. 1 vypustilo písmeno g).
Tento návrh súvisí s návrhom na vypustenie piatej časti § 28 až § 37 o dohliadacej činnosti, podrobne to zdôvodním pri návrhu na vypustenie uvedených ustanovení.
V čl. I § 27 ods. 2 sa písmeno e) vypúšťa.
Súvisí to takisto s vypustením piatej časti.
Ďalej, v čl. I sa vypúšťa piata časť § 28 až § 37, šiesta časť sa označuje ako piata časť, nasledujúce paragrafy vrátane všetkých vnútorných odkazov sa prečíslujú.
Dohľad ministerstva spravodlivosti v takom rozsahu je nedôvodný a nesúvisí s výkonom funkcie správcu. Zaťaží ministerstvo spravodlivosti zvýšením počtu zamestnancov a správcov, zbytočnou administratívou. Vyžiada si zvýšené nároky na financie. Dohľad nad činnosťou správcov je dostatočne upravený v § 41 v zákone o konkurze a reštrukturalizácii a, samozrejme, aj v doteraz platnom zákone o konkurze a vyrovnaní. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia, ale správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak správca poruší opakovane alebo závažne povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, súd ho aj bez návrhu odvolá z funkcie správcu. Obdobný postup môže uplatniť aj schôdza veriteľov tak, ako je to ustanovené v § 36 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Ďalej by som vás poprosila, aby v mojom pozmeňujúcom návrhu ste opravili si jednotlivé body, pri ich prepisovaní došlo k omylu.
Bod 9 má byť ako bod 6, kde v čl. I § 42 sa slová "31. decembra 2005" nahrádzajú slovami "31. decembra 2006".
Vzhľadom na návrh na zmenu účinnosti zákona sa navrhuje zmeniť aj termín na vykonanie odbornej skúšky požadovanej podľa tohto zákona.
Ďalej navrhujem, aby sa v čl. I vypustil § 45, § 46 by sa mal označiť ako § 45.
Dohľad je dostatočne upravený v platnom zákone č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Dohľad nad správcami vykonáva ministerstvo spravodlivosti nepriamo cez kontrolnú činnosť súdu.
Ďalej navrhujem, aby sa v čl. VI slovo "2005" nahradilo slovom "2006".
Tento môj návrh súvisí s tým, aby sa zosúladila účinnosť zákona o správcoch s účinnosťou zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Naozaj tieto dve právne normy navzájom úzko súvisia, a preto aj tá účinnosť by mala byť rovnaká. Ďakujem pekne, pán podpredseda, skončila som.