Tretí deň rokovania

33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

2. decembra 2004 o 9.05 hodine

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci Anton Danko a Milan Murgaš. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Vojtech Tkáč.

V rokovaní 33. schôdze pokračujeme teraz druhými čítaniami o šiestich vládnych návrhoch zákonov, ktoré prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

Pristúpime teda k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 940. Spoločnú správu výborov máte v tlači 940a.

Prosím teraz ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328, bol vypracovaný na základe uznesenia vlády k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007. Jeho cieľom je zabezpečiť zvýšenie príjmovej časti osobitných účtov ministerstiev a iných štátnych orgánov, ktoré pôsobia v režime tohto zákona, pričom sa tiež predpokladá zníženie celkových dosahov na verejné financie.

Na tieto účely vládny návrh zákona novo upravuje najmä poberanie dávok policajtom a vojakom poskytovaných počas dočasnej pracovnej neschopnosti, poskytovanie náhrady škody policajtovi a vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz, priznávanie, rozsah a výplatu výsluhového príspevku, rozsah výsluhového dôchodku, poskytovanie rekreačnej starostlivosti a kúpeľnej starostlivosti, platenie odvodov na poistné na sociálne zabezpečenie. Návrh tiež obsahuje ďalšie zmeny, ktoré si vyžiadala doterajšia aplikácia zákona v praxi a reaguje aj na prijatie zákona o sociálnom poistení, v dôsledku ktorého je potrebné vykonať niektoré úpravy zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov za súčasného rešpektovania špecifík sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás, aby ste návrh zákona postúpili do tretieho čítania a v ňom ho schválili. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Romanovi Vavríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch pred druhým čítaním. Pán poslanec, nech sa páči.

R. Vavrík, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister vnútra, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe, ktorú včera vypracoval výbor pre obranu a bezpečnosť použitím správ výboru pre rozpočet, financie a menu a ústavnoprávneho výboru, t. j. tých troch výborov, o ktorých ste včera rozhodli, že predmetný návrh, resp. tlač 940 prerokujú. Ústavnoprávny výbor neprijal k tomuto návrhu platné uznesenie. Výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča plénu návrh vlády schváliť bez pripomienok. Napokon gesčný výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, prijal na svojom rokovaní 16 pozmeňujúcich návrhov, ktoré máte uvedené v spoločnej správe, ktorú máte na stoloch rozdanú pod tlačou 940a, a výbor odporúča, aby sme o všetkých týchto 16 návrhoch hlasovali spoločne a aby sme ich prijali. Toľko všetko zo správy spravodajcu.

Pán podpredseda, poprosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ako jediný pán poslanec Kaliňák. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec, pán predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.

R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovolil by som si predložiť iba veľmi krátky pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorý súvisí s právom na kúpeľnú starostlivosť pre vojakov a policajtov. Myslím si, že hranica veku, ako aj odslúžených rokov je posunutá príliš vysoko a tým dochádza k nevyváženému nároku na kúpeľnú starostlivosť napríklad aj v porovnaní s vojnovými veteránmi, pri ktorých stačí aspoň 90 dní odslúženia v misii mimo územia Slovenskej republiky, ale vojaci by mali dosiahnuť minimálne 55 rokov veku alebo 25 rokov služobného pomeru. Myslím si, že zníženie tejto hranice nad 50 rokov veku a 20 rokov trvania služobného pomeru by mohlo zabezpečiť vyváženejší pomer a jednak by to mohlo zabezpečiť ešte to, po čom voláme, aby sa zrekreovaný policajt vrátil opäť do služby a mohol ešte dlhodobo vykonávať svoje povinnosti.

Takže v tomto zmysle navrhujem pozmeňujúci návrh k § 70 ods. 1 písm. d), v ktorom navrhujeme nové znenie, kde "poberateľovi dôchodku z výsluhového zabezpečenia, ktorý dovŕši v príslušnom kalendárnom roku 50 rokov veku alebo dosiahol 20 rokov trvania služobné pomeru".

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť v rozprave? Áno, nech sa páči, máte slovo.

V. Palko, minister vnútra SR: Prepáčte, pán predsedajúci, ujasňovali sme si s pánom predsedom výboru obsah návrhu. Skôr si dovolím vyjadriť opatrný nesúhlas s týmto návrhom.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

R. Vavrík, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi povedať aj za ostatných poslancov, že aj my by sme veľmi radi pozmeňujúci návrh predsedu nášho výboru podporili. Samozrejme, keby sme vedeli, aký je dosah na štátny rozpočet, aké sú možnosti prípadne dofinancovať tento pozmeňujúci návrh z rozpočtov tých rezortov, ktorých sa to týka, t. j. vnútra, obrany a ďalších, povedzme príslušníkov SIS. No a keďže toto nevieme a vieme jedno, že nechceme spraviť väčší schodok v štátnom rozpočte, ako je v navrhovanej tlači, ktorú začneme preberať, myslím, od zajtra, tak je veľmi ťažko tento pozmeňujúci návrh podporiť. Všetci skutočne veľmi radi by sme chceli za záslužnú prácu policajtom, vojakom a všetkým, ktorých sa tento zákon týka, prirodzene zvýšiť sociálne výhody, ale nie vždy to ide a musíme mať na pamäti aj stráženie schodku štátneho rozpočtu.

Toľko všetko, pán predseda, ďakujem za slovo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programe.

Nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 942).

Spoločnú správu výborov máte v tlači 942a.

Prosím pána ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

V. Palko, minister vnútra SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, konečne zákon, ktorý môžem predkladať s veľkou radosťou a optimizmom.

Návrh novely zákona č. 315 o Hasičskom a záchrannom zbore bol vypracovaný za účelom vypustenia zo záväznosti systemizácie členenie podľa funkcií a zrušenie ďalšieho platu príslušníka. Navrhuje sa finančné prostriedky, ktoré sa tým ušetria, použiť na zvýšenie hodnostného príplatku príslušníka Hasičského a záchranného zboru, ako aj na zvýšenie príplatku za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia. Zvyšné finančné prostriedky sa navrhuje použiť v rozsahu uvedenom v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Realizácia tohto návrhu umožní zvýšiť príslušníkom Hasičského a záchranného zboru služobný plat v priemere takmer o 3 000 korún.

Okrem uvedených skutočností predkladaný návrh zákona upravuje aj niektoré ďalšie skutočnosti týkajúce sa služobného pomeru príslušníka, a to najmä spôsob ukončenia služobného pomeru príslušníka, a opätovne upravuje povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti tak zamestnávateľom služobným úradom, ako aj príslušníkom Hasičského a záchranného zboru.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že tak ako pri prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady vyslovíte podporu predloženému návrhu zákona a umožníte aj mne splniť sľub, ktorý som dal v snemovni pred rokom, že sa zasadím o výrazné zlepšenie ocenenia práce hasičov a záchranárov. Preto vás prosím o prerokovanie návrhu a vyslovenie podpory na jeho prijatie.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Karolovi Mitríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči.

K. Mitrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 942), vo výboroch Národnej rady. Výbor Národnej rady pre verejnú správu ako gestorský výbor v zmysle rokovacieho poriadku predkladá spoločnú správu výborov.

Národná rada pridelila uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre verejnú správu. Výbory prerokovali v určenej lehote vládny návrh zákona. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku. Uvedený vládny návrh zákona prerokovali výbory, ktorým bol pridelený zákon, a odporúčali Národnej rade ho schváliť takto: výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 535 z 1. decembra, výbor pre verejnú správu uznesením č. 258 tiež z 1. decembra 2004, ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, keďže návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému vládnemu návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, schváliť.

Súčasne ma poveril ako spoločného spravodajcu a spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre verejnú správu č. 259 z 1. decembra 2004.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Patakyho, ktorý tu však nie je. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Blanár. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, páni ministri, prerokúvame zákon o Hasičskom a záchrannom zbore, ktorý ide v skrátenom legislatívnom konaní. Ja som tu vystúpil na začiatku, keď sme prerokúvali, či bude tento zákon prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, principiálne v tom zmysle, že jednoducho tento zákon o skrátenom legislatívnom konaní je vlastne preukázaním toho, že hasičom sa nevenuje pozornosť, ale až keď sa hovorí o štátnom rozpočte, potom už sa aj o nich rozpráva, ale celý rok sa o nich možno ani nevie.

Ale samozrejme, že na druhej strane nemôžeme nevidieť určitú snahu, ktorú sa ministerstvo snaží urobiť, čo sa týka zlepšenia ich finančného ohodnotenia. A toto jednoducho je pre nás dôležité a sme pripravení rovnako podporiť pozmeňujúce návrhy alebo vôbec novelu ako takú a budeme radi, keď sa rovnako bude pristupovať aj k našim pozmeňujúcim návrhom, ktoré chcú rovnako prispieť k zlepšeniu postavenia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, tak ako to prezentoval pán minister.

Ale v krátkosti predsa len musím ešte reagovať na jednu vec. Pán minister, ja si naozaj vážim, že sa snažíte držať svojho prísľubu, ale musíme rovnako pripomenúť, že ten prísľub sa týkal aj ďalšieho platu. Ten prísľub sa týka aj ďalšieho platu, o ktorom sme tu rozprávali a vždy o ňom hovoríme, už tretíkrát vlastne počas pôsobenia tohto parlamentu, 13. plat odsúvame hasičom a členom, príslušníkom Hasičského a záchranného zboru. Toto je to, čo som vlastne aj komentoval na začiatku, keď sme prerokúvali skrátené legislatívne konanie, že tu sa to berie. Ja viem, že tá argumentácia z vašej strany, pán minister, je taká, že však v podstate ešte nič nedostali. Ale oni už to mali tretí rok mať. A my im to nedávame. Ale, samozrejme, chápem, že teraz to, čo sa snažíte, je aspoň zlepšenie, lebo zrejme vo vláde ste nedokázali presadiť, aby ten 13. plat išiel. A myslíme si, že ten 13. plat hasiči už dávno mali mať, pretože si myslíme, že ich ohodnotenie by malo ísť ruka v ruke minimálne s ohodnotením Policajného zboru. Pretože si myslíme, že rovnako Hasičský a záchranný zbor má významné postavenie v spoločnosti, ak nie rovnaké z hľadiska bezpečnosti, ale ochrany zdravia a majetku. Tak na tom sa zhodneme, že hasiči majú možno ešte významnejšie postavenie, nie možno, určite významnejšie postavenie ako príslušníci Policajného zboru.

Nechcem hovoriť o ďalších veciach, ktoré sme tu tiež preberali v súvislosti s Hasičským a záchranným zborom. Pán minister, veľmi dobre viete, že sme rozoberali ich morálne, technicky zastarané technické vybavenie. Tu na tomto mieste sme rozprávali o tom, spoločne ste prisľúbili, že do konca tohto roka budú vyriešené deblokácie ruského dlhu na riešenie technického zabezpečenia hasičov a predovšetkým výškovej techniky. Bohužiaľ, musíme konštatovať, že v tejto veci sa zrejme nič nepohlo.

Keď zoberieme toto celé do úvahy, tak pohľad na príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, na celý hasičský zbor je pomerne plastický. A teraz si zoberme, v takýchto podmienkach hasiči dnes pôsobia a sú pripravení ísť a zachraňovať nás, keď je to potrebné, ale rovnako byť aj prítomní pri pohromách, ktoré nás jednoducho napadnú, ak hovoríme o Tatrách, Hasičský a záchranný zbor ukázal svoju jednoznačnú akcieschopnosť a schopnosť zasahovať pri takýchto živelných pohromách.

Ja by som prešiel k pozmeňujúcim návrhom, ktoré mám pripravené, ktoré v dobrej viere, tak ako sa aj predkladateľ snaží riešiť ich postavenie, chce riešiť ich postavenie minimálne na úrovni príslušníkov v okolitých krajinách. Predovšetkým v krajinách, ktoré mali rovnakú štartovaciu čiaru, ako sme mali my povedzme po roku 1989. Len dnes tie rozdiely sa výrazne zväčšujú a hasiči sú v inej pozícii u nás ako napríklad hasiči v pozícii v Českej republike.

Prvý pozmeňujúci návrh sa týka § 91, kde sa vypúšťa odsek 4. Toto vypustenie odseku 4 priamo súvisí s 2. bodom § 116 ods. 1, kde sa slová "ak podľa § 91 ods. 4 príslušníkovi za štátnu službu nadčas poskytne náhradné voľno" nahrádzajú slovami "ak príslušník vykonáva štátnu službu nadčas".

Čo tým myslíme? Podľa platného zákona za prácu nadčas patrí príslušníkovi náhradné voľno, až potom je možné jeho preplatenie v zákonne stanovenej lehote. Pretože práca nadčas vzniká nariadením zamestnávateľa, je potrebné, aby v prvom rade došlo k jeho preplateniu, pokiaľ sa zamestnávateľ nedohodne s príslušníkom na poskytnutí náhradného voľna. K práci nadčas dochádza aj prerušením pracovnej pohotovosti na pracovisku pri výjazde jednotky, ktorá je súčasťou zmeny príslušníka. V súčasnosti je 17 hodín práce a 7 hodín pohotovosť na pracovisku. Ani vznik uvedeného nadčasu nie je možné preplatiť v príslušnom mesiaci.

Tento návrh zmeny zákona vychádza z § 121 Zákonníka práce a § 98 Zákonníka č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, kde za prácu nadčas patrí za každú hodinu takejto služby príslušná časť platu zvýšená o príplatky a až potom po dohode zamestnávateľa s príslušníkom je možné čerpať náhradné voľno. Ak je možné, aby takéto riešenie mohlo byť platné pre príslušníkov Policajného zboru, nevidíme dôvod, aby to nemohlo byť rovnaké pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru.

Taktiež je potrebné si uvedomiť aj početné stavy príslušníkov na menších hasičských staniciach. Pán minister, veľmi dobre viete, že naplnenie stavov je ešte stále problémom v Hasičskom a záchrannom zbore. A ak zoberieme všetky veci, ktoré musia hasiči v tejto súvislosti absolvovať vrátane rekondičných pobytov, pretože ich fyzická zdatnosť musí byť veľmi dobrá, tak sa stáva, že vďaka doterajšiemu platnému systému jednotky pôsobia na minimálnych stavoch. To znamená, že sa môže stať v prípade nejakého návalu, jednoducho nebudú schopné zabezpečiť to, čo sa od nich bude žiadať, aj keď si myslím, že to robia s vypätím síl už dodnes takýmto spôsobom a snažia sa o to, aby všetko stihli zabezpečiť, pretože toto nie je len o práci, ale to je aj o poslaní, o pomoci nám, o pomoci všetkým, ktorí to potrebujú v núdzi.

Ak by som spomenul to, čo som hovoril v úvode, tak napríklad v Českej republike takúto situáciu už majú vyriešenú členovia Hasičského a záchranného zboru tak, že ich plat už zahŕňa aj túto prácu nadčas. A predpoklad, ktorý sa uvažuje v roku 2005, je, že bude 36-tisíc českých korún. Ak porovnáme platy hasičov u nás, tak sú diametrálne odlišné a nemusím hovoriť ani o tom, že keď prepočítame českú korunu výmenným kurzom, tak sa dostaneme úplne kdesi inde a naši hasiči sa nachádzajú asi zhruba na polovici po prepočte priemerného platu. A samozrejme, že sú tam brané platy aj nevýkonných zložiek Hasičského a záchranného zboru. A to, čo predkladáme, sa týka iba výkonných zložiek. To sú tí, ktorí priamo chodia a sú nasadení pri zásahoch do boja proti živelným pohromám, pri dopravných nehodách a tak ďalej.

Tretí bod môjho pozmeňujúceho návrhu sa týka § 118 ods. 1, ktorý znie, čiže nové znenie tohto odseku je: "(1) Príslušníkovi, ktorý vykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. c) a d), patrí príplatok mesačne 8,4 % až 28,2 % z platovej tarify 1. platového stupňa 1. platovej triedy. Príplatok sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé koruny nahor."

Príplatok za štátnu službu, zdôvodnenie by som k tomu uviedol, príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí, tzv. rizikový príplatok, podľa platného zákona je v súčasnosti 32 Sk za hodinu práce a vládny návrh zákona zvyšuje uvedený príplatok na 64 Sk za hodinu práce.

Vážené dámy, vážení páni, mesačne sa uvedený príplatok pohybuje v priemere 200 Sk na príslušníka. Príplatok vôbec nezohľadňuje náročnosť práce príslušníka Hasičského a záchranného zboru a taktiež rozdiel v náročnosti jednotlivých zásahov. Predchádzajúca právna úprava zákona č. 126/1985 Zb. umožňovala ohodnotiť rozdiely v náročnosti zásahov, kde bol uvedený príplatok v rozmedzí 600 až 1 800 Sk. Čiže to už tu platilo predtým. Podobným spôsobom je ohodnotená práca príslušníkov Policajného zboru v rozmedzí 300 až 2 000 Sk a pracovníkov v štátnej službe v rozmedzí 5,3 % až 35 % z platovej tarify 1. platového stupňa 1. platovej triedy paušálnou sumou.

Znova si nemyslíme, že by to malo byť ináč u príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ak to je možné u príslušníkov štátnej služby a Policajného zboru, tak prečo by to nemohlo byť rovnako aj pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru? A tobôž ešte vtedy, keď príslušníci Hasičského a záchranného zboru dnes zasahujú aj v takých situáciách, ako sú dopravné nehody, kde dnes úplne bežne narábajú aj s ľudskými obeťami týchto dopravných nehôd. To je obrovský zásah do psychiky. A kto to z nás zmeria, tieto tlaky, ktorým sú vystavení títo príslušníci pri zásahoch? A, samozrejme, predovšetkým treba brať do úvahy rovnaké postavenie, ak to majú policajti, prečo by to nemohli mať aj príslušníci Hasičského a záchranného zboru.

Znova chcem uviesť ako príklad Českú republiku, kde príplatok je vyplácaný u hasičoch v Českej republike podľa zákona platného od 1. 1. 2005, a to vo výške 500 až 1 500 Kč. Ďalší príplatok je pri práci spojený s ochranou záujmu štátu, pri ktorej môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, prípadne k iným závažným rizikám alebo prípadne k iným závažným rizikám alebo služba s mimoriadne psychickou záťažou, v prvej skupine 3 000 až 6 000 Kč a v druhej skupine 1 000 až 4 000 Kč. Porovnajme si to so súčasným zvýšením na 64 korún. V tej absolútnej hodnote dodnes to bolo 200 korún, povedzme po novele, ktorú predkladá pán minister, by to mohlo byť 400, možno 500 korún. Ale kde sa nachádzame v súvislosti s tým, čo už jednak platilo na Slovensku, ale dnes platí aj v Českej republike. A myslím si, že naši hasiči sú rovnako zdatní, ak nie lepší ako príslušníci hasičského zboru v Českej republike.

Štvrtý bod môjho pozmeňujúceho návrhu sa týka § 133 ods. 1. V prvej vete sa nahrádza číslovka "20" číslovkou "25" a vypúšťajú sa slová "a ktorý dosiahol vek 50 rokov".

Zdôvodnenie tohto môjho pozmeňujúceho návrhu je takéto: Zvýšenie odpracovaných rokov na 25 rokov, tak ako to povedzme predkladá pán minister dnes pri príslušníkoch Policajného zboru, ale trošku v inej podobe, sa zvyšuje na 25 rokov a ruší sa hranica 50 rokov veku z dôvodov, že k Hasičskému a záchrannému zboru prichádzajú dnes príslušníci, ktorí sú zhruba asi vo veku 20 rokov, pretože musia byť fyzicky zdatní, vzdelaní atď., aby spĺňali tie kritériá, ktoré sú dnes veľmi náročné. A po odpracovaní 25 rokov v Hasičskom a záchrannom zbore sa veľakrát stáva, že títo príslušníci vďaka svojmu povolaniu si poškodia zdravie tak, že jednoducho nie sú schopní ďalej vykonávať toto povolanie. A súčasná právna úprava im umožňuje iba to, že musia mať 20 rokov odpracovaných a musia mať zároveň 50 rokov svojho veku, aby mohli dostávať tzv. vyrovnávanie svojho platu v prípade, že už nemôžu vykonávať túto činnosť a že by sa venovali niečomu inému.

Toto je naozaj veľmi chúlostivá vec. Chcem upozorniť, že s týmto problémom sa dnes hasiči potýkajú, tí, ktorých sa to týka, a myslím si, že je to až nedôstojné, do akej pozície sme ich dostali. Lebo ak dnes, po 20 rokoch, hasič, ktorý odpracoval v Hasičskom a záchrannom zbore 20 rokov a má 50 rokov a zo zdravotných dôvodov musí odísť, áno, vyrovnáva sa mu jeho plat, ale on sa musí chodiť hlásiť na úrad práce, tak ako každý iný, a pritom s tým svojím zdravotným postihnutím v podstate nemá šancu možno sa ani zamestnať, lebo to ešte nie je na invaliditu, ale nie je schopný sa zamestnať, ale musí permanentne chodiť na úrad práce a všetko to, čo s tým súvisí. Takto si vážime príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, to si myslím, že nie je dôstojné.

A, pán minister, veľmi dobre viete, že netýka sa to veľkého kvanta ľudí, pretože dnes je celkový počet príslušníkov Hasičského a záchranného zboru okolo 4-tisíc a toto sa týka ľudí, ktorých je okolo možno ani jedného percenta. Čiže si myslím, že je potrebné, aby sme na takýchto ľudí mysleli dôstojne, ak zoberieme do úvahy, že príslušníci Hasičského a záchranného zboru vôbec nie sú riešení tak ako napr. príslušníci v Českej republike, kde majú rovnaké vymoženosti ako príslušníci Policajného zboru. Majú výsluhový dôchodok. U nás to hasiči nemajú tak, ako to majú policajti. Preto si myslím, že minimálne by sme im mali pomôcť takouto úpravou, aby sme zlepšili ich postavenie. A perspektívne som presvedčený o tom, že je potrebné sa zamýšľať nad tým, aby príslušníci Hasičského a záchranného zboru boli zaradení do takej istej pozície, ako sú príslušníci Policajného zboru, so všetkým, čo s tým súvisí, ich sociálnym zabezpečením, hodnostného a rizikového príplatku tak, ako to majú policajti. A keď zoberieme, je ich jedna pätina na Slovensku v porovnaní s príslušníkmi Policajného zboru.

Chcem ešte k tomuto dodať, že celý tento návrh sa opiera o reálnu možnosť poskytnutia hasičom to, čo som tu predniesol. To, čo je v predkladanom zákone, je jasne vysvetlené pre jednotlivé položky, odkiaľ sa zoberú tieto finančné prostriedky. Ja chcem povedať, že tie finančné prostriedky, ktoré chceme my hasičom týmto pozmeňujúcim návrhom pridať, sa dajú veľmi jednoducho vykryť z položky ekonomických a environmentálnych vplyvov a finančných vplyvov v prílohe Zamestnanosť, kde je možné to použiť na rôzne účely - službu nadčas, osobný príplatok a odmenu. Týka sa to výšky 80 890 000 Sk a podľa našich prepočtov dá sa z týchto finančných prostriedkov, ktoré sú už dnes alokované v návrhu štátneho rozpočtu, vykryť tieto požiadavky, ktoré som predložil v mojom pozmeňujúcom návrhu.

Pevne verím, pán minister, že budete brať tieto pozmeňujúce návrhy ako konštruktívny príspevok, tak ako ste sa vyjadrili na začiatku, že chcete zlepšiť pozíciu Hasičského a záchranného zboru a tým aj umožníte trošku retušovať možno to, čo sa vám nepodarilo presadiť vo vláde, a to, že budú mať hasiči 13. plat tak, ako im to náleží už tretí rok, čo sa im odkladá, lebo, znova pripomínam, tu na tomto mieste ste povedali, že v budúcom roku už hasiči ten 13. plat budú mať, bohužiaľ, nebudú ho mať.

Vážené dámy, vážení páni, zvážte všetky argumenty, ktoré som tu predniesol, pri hlasovaní a myslite na to, že to, čo nás môže postihnúť na ceste, pri živelných pohromách, jedine nám môžu pomôcť príslušníci Hasičského a záchranného zboru, nikto iný. A ak my na nich nebudeme teraz myslieť, tak potom sa môže stať, že tá istota pri tom, že niekto bude pri nás stáť, keď sa bude niečo diať, bude ešte nižšia.

Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci alebo panie poslankyne. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Naozaj chcem podporiť vystúpenie svojho kolegu, kde veľmi pekne poukázal na prácu hasičov, a myslím si, že všetci prácu hasičov oceňujeme. Avšak to ich odmeňovanie absolútne nie je adekvátne rizikovému povolaniu a tej práci, ktorú naozaj vynakladajú. Prihováram sa teda za to, aby sme pozmeňujúce návrhy schválili a aspoň takou nejakou troškou prispeli k zvýšeniu ohodnotenia práce hasičov. Takže prosím vás, páni poslanci, o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem sa pripojiť k názoru pána poslanca, že skutočne je nutné, aby sa vyrovnala právna situácia hasičov s právnou situáciou policajtov, pretože rizikovosť je obdobná, a zároveň vyjadriť ľútosť, že pán minister až koncom, a to aj v skrátenom konaní, si na túto otázku spomenul. Pretože to mohlo byť už začiatkom roka a nemuselo to byť v skrátenom konaní, ale nebola som proti skrátenému konaniu napriek tomu, že tu nehrozí žiadna hospodárska atď. škoda podľa zákonov.

Ale mám jednu otázku na pána ministra. V predloženom návrhu zákona je v § 209a zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Pán minister, sú tieto všetky akty preložené do slovenského jazyka? Ony sa totiž pri takejto legislatívnej úprave, ako ste predložili, stávajú súčasťou nášho platného práva, celkom od A do Z. A ja si myslím, že pokiaľ by neboli v slovenskom jazyku, tak je možné na nich len odkázať a nie ich úplne zahrnúť do zákona, ten zoznam. Takže by som bola veľmi rada, keby ste v záverečnom slove, pán minister, zodpovedali túto moju otázku ako predkladateľ splnomocnený vládou Slovenskej republiky, zrejme vo vláde si všímate aj tieto legislatívne otázky.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

V. Palko, minister vnútra SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najprv by som sa chcel poďakovať pánu poslancovi Blanárovi za to, že skutočne vytrvalo prejavuje záujem o postavenie hasičov a záchranárov ministerstva vnútra, o ich materiálno-technické zabezpečenie, o stav techniky a robíte to tak od začiatku tohto volebného obdobia a vlastne dohliadate aj na to, aby som aj ja nestratil ani na chvíľku záujem o túto problematiku, za čo vám treba vysloviť vďaku a ocenenie.

Pýtali ste sa aj na stav techniky. Došlo tu k výraznému zlepšeniu, nevedel som, že prejavíte záujem o toto, ale ak budete mať ten záujem naďalej, tak môžem vám poskytnúť presnú informáciu o tom, čo všetko sa zlepšilo v tejto oblasti.

Čo sa týka finančných náležitostí, ktoré teraz riešime, tu dochádza k istému nedorozumeniu ohľadne tých ďalších služobných platov. Konečne po mnohých rokoch sa mi podarilo vybojovať tie peniaze, tú sumu, myslím, že to je zhruba tých 160-170 mil. korún, čo je suma potrebná na vyplatenie 13. a 14. platu. Čiže tie peniaze sa teraz našli a ide akurát o to, že pre samotných hasičov bolo výhodnejšie, aby to nedostali ako vyplatený 13. a 14. plat po prvýkrát, ale aby sa tie peniaze rozložili a použili na zvýšenie rôznych príplatkov, prídavkov k mesačnému platu. A je to výhodnejšie pre nich preto, lebo nemusia čakať na prvý vyplatený ďalší plat, ktorý by bol niekedy v polovici roka, ale vlastne môžu poberať toto zvýšené finančné ohodnotenie už vlastne v januári a potom za každý mesiac. Čiže tie peniaze sa konečne našli, ale aj pre samotných hasičov bolo výhodné iným spôsobom ich vyplatiť, nie ako ten ďalší služobný plat.

Zazneli tu rôzne porovnania s platmi hasičov v iných krajinách, povedzme v Českej republike. Myslím si, že nie je nič prekvapujúce na tom, že tie rozdiely sú iné, pretože vo všetkých oblastiach ekonomiky proste ten stav ekonomiky je rôzny. Takisto aj poslanci v Slovenskej republike majú podstatne nižší plat ako poslanci v Českej republike a vlastne ktokoľvek, keby sme akékoľvek profesie zobrali. Odvíja sa to od stavu ekonomiky. Nie som si celkom istý, či najlepšia príležitosť na sťažovanie sa ohľadne platov hasičov je práve ten moment, keď sa im výrazne zvyšujú platy. A toto je tento moment. Toto je skôr čas na také drobné potešenie sa, nie čas na náreky.

Myšlienka, pán poslanec Banáš, že by sa mal na hasičov a záchranárov vzťahovať podobný režim služobného pomeru, ako majú policajti, napríklad vrátane tých výsluhových dôchodkov, to je myšlienka rozumná, v zásade to podporujem a naše úvahy sa budú v budúcich rokoch uberať týmto smerom.

Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, sú to vlastne návrhy na ešte ďalšie zlepšenie oproti tomu zlepšeniu, ktoré predkladám v návrhu zákona. Treba povedať veľmi jasne, že vybojovať tie peniaze nebola jednoduchá záležitosť, nebolo jednoduché nájsť konsenzus vo vláde, kde všade máme a na čo máme dávať viacej peňazí. V tejto chvíli vaše doplňujúce návrhy idú nad rámec tohto ťažko nadobudnutého konsenzu. Preto v tejto chvíli nemôžem vyjadriť súhlas s týmito návrhmi, čo neznamená, že aj ja a, dúfam, že aj vy sa nebudeme v budúcnosti snažiť o ďalšie zlepšenie finančného ohodnotenia hasičov a záchranárov.

Pani poslankyňa Tóthová mi povedala, že až koncom obdobia som si spomenul na hasičov. Pani poslankyňa, vy ste nevďačná. Ja som tak bojoval za tých hasičov. To vy sa tu prvýkrát vyjadrujete k hasičom, nie ja. (Smiech v sále.) Ja už som o nich hovoril veľakrát. Čo sa týka vašich ďalších otázok ohľadom smerníc, ja vám v tejto chvíli neviem povedať presnú odpoveď a navrhujem, aby sme si tieto otázky vyjasnili "ted a ted", ako hovoríme my Slováci, teda bilaterálne.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

K. Mitrík, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, keď hovoríme o hasičoch, dáte mi za pravdu, že sme určite ešte ďaleko od ideálneho stavu, v akom by sa mal, či už z materiálno-technickej stránky, alebo aj z finančnej stránky, náš Hasičský a záchranný zbor nachádzať. Aj táto novela zákona, i keď maličkým krôčikom, ale predsa len zlepšuje to finančné zabezpečenie a ohodnotenie hasičov. A platí to, čo aj pred chvíľou sme pri zákone o Policajnom zbore hovorili, že, samozrejme, aj ja sa rád pridám k tomu pozmeňujúcemu návrhu, o ktorom hovoril pán poslanec Blanár, za predpokladu, že nájdeme tieto peniaze, ktoré by sme chceli hasičom vo vzťahu k tým rizikovým príplatkom dať.

Ale chcel by som ešte upriamiť na jednu pozornosť. Hovoríme tu o sociálnom zabezpečení vojakov, policajtov. Dnes sa už výrazne hovorí aj o sociálnom zabezpečení hasičov, aby sa priblížili vlastne k tomu štandardu, ktorý majú vojaci a policajti. A ja tu pripomeniem ešte jednu kategóriu, na ktorú zabúdame, a sú to mestskí policajti. Je ich síce len zhruba 2 200 na Slovensku, ale je to tiež kategória, ktorá si v krátkej alebo v dlhšej budúcnosti bude musieť nájsť miesto aj v našom parlamente a budeme sa musieť ňou zaoberať. Pretože takisto platí pre hasiča, že veľmi ťažko 60-ročnému hasičovi je liezť po 30-metrovom rebríku, tak veľmi ťažko je 60-ročnému mestskému policajtovi chodiť po ulici a naháňať drobných zlodejov, ktorí majú 20 rokov. Čiže aj touto otázkou sa bude potrebné zaoberať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi spravodajcovi.

Pristúpime teraz k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 972).

Spoločnú správu výborov máte v tlači 972a.

Prosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfa Zajaca, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladáme vám v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

Súčasne predloženým návrhom zákona chceme upraviť možnosť, aby Fond národného majetku Slovenskej republiky mohol vyplácať dlhopisy, ktoré sú predmetom konania v dedičstve a tieto konania nebudú ukončené do 31. 12. 2004, kedy by malo dôjsť k premlčaniu práv na výplatu menovitých hodnôt a výnosov dlhopisov. Keďže dedičia pred skončením konania o dedičstve nevedia preukázať fondu, v akom rozsahu na nich nárok na spomenutú výplatu prejde, navrhuje sa v zákone, aby fond mohol oprávneným osobám vyplatiť dlhopisy aj po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, pretože nároky na výplatu dlhopisov fondu ani po premlčaní nezanikajú. Vzhľadom na uplynutie premlčacej doby 31. 12. je potrebné, aby návrh zákona nadobudol účinnosť najneskôr 30. 12. 2004.

Súčasne návrh zákona tiež upravuje limitovaný odplatný prevod majetku jedného štátneho podniku v zostatkovej hodnote najviac 5 mil. Sk v jednom kalendárnom roku. Toto limitovanie predaja prebytočného majetku v jednom kalendárnom roku spôsobuje vážne problémy štátnym podnikom a bráni predaju nadbytočného a neupotrebiteľného majetku pred procesom transformácie štátnych podnikov, čím sa celý proces neprimerane predlžuje. Cieľom navrhovanej úpravy je teda vytvoriť predpoklady na plynulé vybavovanie žiadostí štátnych podnikov o odplatné prevody zbytočného a nadbytočného majetku.

Spoločná správa gestorského Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie obsahuje dva pozmeňujúce návrhy, ktoré v mene vlády Slovenskej republiky môžeme odsúhlasiť a stotožňujeme sa s nimi.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Alojzovi Přidalovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vlády vo výboroch. Nech sa páči.

A. Přidal, poslanec: Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, je to tlač 972, v druhom čítaní v súlade s rokovacím poriadkom podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.

Národná rada uznesením č. 1351 z 1. decembra pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný návrh na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch, v gestorskom výbore v termíne do 1. decembra 2004, týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský určila Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali. Takisto poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote nášmu gestorskému výboru žiadne stanovisko.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný návrh, bol pridelený výborom, tak ako som povedal, a tie rokovali o ňom takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval návrh zákona 1. decembra, ako tradične neprijal platné uznesenie, pretože návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 1. decembra a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim návrhom tak, ako je uvedený v prílohe uznesenia. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie takisto prerokoval návrh zákona 1. decembra a odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe.

V časti IV sú teda uvedené pozmeňujúce návrhy, o ktorých predkladateľ povedal, že sú akceptovateľné aj pre neho, takisto výbor Národnej rady, ktorý bol určený ako gestorský, odporúča Národnej rade o týchto bodoch 1 a 2 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a takisto odporúča Národnej rade schváliť predkladaný zákon ako celok.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.