Druhý deň rokovania
33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
1. decembra 2004 o 9.07 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vítam vás na druhom rokovacom dni Národnej rady Slovenskej republiky.
Ešte pred začiatkom rokovania vám chcem oznámiť, že o... (Ruch v sále.)
Vítam ctené dámy poslankyne a pánov poslancov.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadal pán poslanec Milan Murgaš. Na zahraničnej pracovnej ceste sú podpredseda Národnej rady Veteška a poslanci Vojtech Tkáč a Rudolf Žiak.
Včera sme prerušili rokovanie Národnej rady prerokovaním v prvom čítaní zákonov, ktoré vláda predložila na rokovanie Národnej rady v skrátenom legislatívnom konaní, teraz a podľa dohody, ktorú sme prijali včera, budeme pokračovať v prerokúvaní ďalších bodov programu 33. schôdze a o 11.00 hodine by sme hlasovali o dovtedy prerokovaných bodoch programu.
Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o
zákone z 26. októbra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač 966.
Prosím pána poslanca a podpredsedu výboru pre financie, rozpočet a menu Minárika, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.
P. Minárik, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 26. októbra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 966). Výbor Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu prerokoval v stanovenom termíne, bolo to tento pondelok.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 968 pridelil na prerokovanie tento zákon výboru pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Slovenskej republiky. Obidva uvedené výbory prerokovali predmetný zákon v stanovenom termíne.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o predmetnom zákone žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktoré by boli v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K predmetnému zákonu výbory, ktoré o ňom rokovali, zaujali nasledovné stanovisko.
Výbor pre financie, rozpočet a menu prijal platné uznesenie s odporúčaním zákon schváliť so všetkými pripomienkami pána prezidenta.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov výboru. Za návrh hlasovali 4, proti návrhu nebol nikto, hlasovania sa zdržali 4.
V bode IV spoločnej správy máte aj pripomienky pána prezidenta. Všetkých 5 pripomienok odporúča výbor pre financie, rozpočet a menu schváliť, prvá sa týka svojho zaradenia jedného z bodov predmetného zákona, dve sa týkajú upresnenia formulácie a dve sa týkajú už aj vzhľadom na dnešný dátum lehoty účinnosti a lehoty, ktorou zákon zaväzuje.
Gestorský výbor na základe stanovísk, teda hlavne svojho stanoviska odporúča Národnej rade predmetný zákon schváliť s týmito všetkými zmenami.
Gestorský výbor ma poveril, aby som predniesol túto spoločnú správu na pléne s tým, že mám zmocnenie, aby som navrhol hlasovanie.
Budem navrhovať hlasovať o všetkých pripomienkach pána prezidenta naraz s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.
Pán predseda, to je všetko z mojej strany, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k uvedenému bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa chcem opýtať prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlášok do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz prosím pána ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku, aby v Národnej rade uviedol a odôvodnil
vládny návrh zákona o poskytnutí jednorazového príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách.
Návrh prerokúvame ako tlač 859, spoločnú správu výborov máte ako tlač 859a.
Pán minister, máte slovo.
J. Liška, minister obrany SR: Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách predložila vláda Slovenskej republiky na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 965 z 20. mája 2004 k správe o stave odškodnenia jednotlivých obetí komunistického systému.
Predložený vládny návrh zákona upravuje poskytnutie jednorazového peňažného príspevku občanom Slovenskej republiky, ktorí boli v období rokov 1948 až 1954 z dôvodu politickej nespoľahlivosti zaradení do vojenských táborov nútených prác po dobu základnej vojenskej služby a výnimočného vojenského cvičenia, a tiež poskytnutie príspevku pozostalým manželkám po uvedených osobách. Vojenskými tábormi nútených prác sa rozumejú cestné prápory ženijného vojska zriadené od 2. augusta 1948 do 1. septembra 1950 a predovšetkým pomocné technické prápory.
Jednorazový peňažný príspevok sa navrhuje poskytnúť na základe žiadosti oprávnených osôb a po predložení potvrdení uvedených v zákone vo výške 1 500 Sk alebo 2 000 Sk za každý mesiac zaradenia do vojenského tábora nútených prác z dôvodu politickej nespoľahlivosti, najviac však vo výške 60 000 Sk. Pozostalým manželkám po osobách zaradených do vojenských táborov nútených prác sa navrhuje poskytnúť jednorazový peňažný príspevok v polovičnej výške.
Celkové náklady na vyplatenie uvedeného príspevku sa predpokladajú vo výške 150 mil. Sk. Jeho vyplatenie sa navrhuje realizovať v rozpočtových rokoch 2005 až 2007.
S pozmeňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe výborov súhlasím v zmysle odporúčaní gestorského výboru.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.
Teraz prosím poverenú poslankyňu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyňu Máriu Sabolovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru, ktorého je členkou. Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v súlade s § 79 rokovacieho poriadku predložiť vám spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona o poskytnutí jednorazového príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách (tlač 859).
Predmetný návrh zákona Národná rada svojím uznesením č. 1249 pridelila na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ktorý bol zároveň aj gestorským výborom. Uvedené výbory návrh prerokovali v určenej lehote. Všetky výbory odporúčali návrh schváliť s výnimkou ústavnoprávneho výboru, ktorý neprijal platné uznesenie.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov tých výborov, ktorým návrh zákona nebol pridelený na prerokovanie.
Pripomienky, ktoré vyplývajú z uznesení výborov, sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Všetky pripomienky majú v podstate legislatívnotechnický charakter a majú za cieľ zabezpečiť jednoznačnú vykonateľnosť zákona. Gestorský výbor navrhuje hlasovať o pripomienkach nasledovne, spoločne o bodoch 1, 4 a 6 s odporúčaním schváliť ich a spoločne o bodoch 2, 3 a 5 s odporúčaním neschváliť ich. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru 23. novembra 2004.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, za klub poslancov Komunistickej strany Slovenska, pani poslankyne Bollovej. Pani spoločná spravodajkyňa sa hlási tiež do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som sa k predkladanému návrhu vyjadrila za klub poslancov Komunistickej strany Slovenska.
V prvom rade by som chcela poprosiť, ak by to bolo možné, o zmenu názvu tohto zákona, ktorý sa predkladá, pretože v Brannom zákone, vtedy platnom v Česko-slovenskej republike, sa hovorí o vytvorení pomocných technických práporov. Nikde, ani v dekréte prezidenta republiky, ani v uznesení národnej rady vtedajšej, sa nepoužíva výraz "vojenské tábory nútených prác". Neviem, kde sa tento termín vzal. Chápem, že sa dal akosi vykonštruovať, ale myslím si, že nie je správny v titule názvu tohto zákona.
Myslím tiež, že už sme v minulosti vyslovili niektoré výhrady voči navrhovanému zákonu. A vzhľadom na poslednú situáciu, ktorá vznikla na Slovensku, dovoľujeme si predložiť takýto pozmeňujúci návrh.
Po prvé. Znenie § 3 ods. 2 sa nahrádza nasledovným znením: "Oprávnená osoba uvedená v § 2 ods. 1 písm. a) zároveň so žiadosťou predloží na ministerstvo potvrdenie o jej zaradení do vojenských táborov nútených prác," resp. môže tu byť ten zmenený názov, pomocné technické prápory, "z dôvodu politickej nespoľahlivosti podľa § 2 ods. 1 písm. a)," doplnok je tuná, "ktoré vydá príslušný vojenský archív."
Boli voči tomuto už pripomienky, ale pretože občania, ktorí idú podávať žiadosti o jednorazový odškodňujúci príspevok, nemusia mať znalosti o tom, kde si majú takéto potvrdenie vyžiadať.
Bod 2 pozmeňujúceho návrhu. Znenie § 3 ods. 3 sa nahrádza nasledovným znením: "Oprávnená osoba uvedená v § 2 ods. 1 písm. b) zároveň so žiadosťou predloží na ministerstvo a) potvrdenie podľa odseku 2, b) úradný výpis z knihy manželstiev nie starší ako 3 mesiace preukazujúci manželstvo, ktoré vzniklo pred výkonom alebo počas výkonu vojenskej služby v tábore nútených prác a nebolo rozvedené s oprávnenou osobou uvedenou v § 2 ods. 1 písm. a)."
Zákon, ktorý sa navrhuje, je dosť ťažko vykonateľný, resp. nie celkom akceptovateľný, keď vojak alebo muž, ktorý slúžil v týchto pomocných technických práporoch a oženil sa 10 rokov po skončení tejto vojenskej služby, má manželku, ktorá dnes môže byť pozostalá po ňom, samozrejme, ale nemá absolútne žiaden vzťah k obdobiu, v ktorom jej mŕtvy manžel toho času slúžil v pomocných technických práporoch. Potom môže nastať aj absurdná situácia, že tento pán, nemenovaný, samozrejme, sa oženil niekoľkokrát. Koľkým manželkám sa bude vyplácať toto odškodné? Prosíme, aby tento bod bol zobratý do úvahy.
V odseku 3 ešte je aj písmeno c), čo všetko predloží oprávnená osoba, úmrtný list oprávnenej osoby uvedenej v § 2 ods. 1 písm. a).
Bod 3 pozmeňujúceho návrhu. Znenie § 4 ods. 1 sa nahrádza nasledovným znením: "1. Oprávnenej osobe uvedenej v § 2 ods. 1 písm. a) sa príspevok poskytne vo výške 2 000 Sk za každý aj začatý mesiac jej zaradenia do vojenských táborov podľa § 2 ods. 1 písm. a) po dobu výkonu 1. predĺženej základnej vojenskej služby za obdobie presahujúce 24 mesiacov doby výkonu tejto služby, 2. za dobu výnimočného vojenského cvičenia."
Ide totiž o to, aby sme neurobili opäť nejakú krivdu alebo nespravodlivosť týmto zákonom, pretože viete, aspoň to predpokladám, že v tom čase, keď boli pomocné technické prápory, bolo veľmi náročné a nepríjemné strážiť hranice napr., slúžiť pri rôznych druhoch vojska, všetci vojaci, ktorí vykonali prezenčnú základnú vojenskú službu, po dobu 2 rokov dostávali žold 70 až 90 korún. Títo chlapci predsa len nejaké peniaze za svoju prácu dostali, čiže zarobili si. Považujeme za nespravodlivé, aby títo, teda členovia pomocných technických práporov, boli odškodnení za celú vojenskú službu, teda aj za tie dva roky, čo bola povinná služba pre všetkých mladých mužov.
Odôvodnenie návrhu. Pozmeňujúci návrh upresňuje, kto bude vydávať potvrdenie o zaradení do vojenských táborov, ďalej, presnejšie vymedzuje okruh osôb, ktorým sa poskytne jednorazový peňažný príspevok. V úprave výšky príspevku pozmeňujúci návrh vychádza zo záveru, že oprávnenej osobe prináleží príspevok iba za obdobie presahujúce 24 mesiacov, čo som už hovorila, nakoľko v rokoch 1948 až 1954 v zmysle § 27 ods. 2 Branného zákona č. 92/1949 Zb. Česko-slovenskej republiky základná služba trvala 24 mesiacov. Na základe takto upravenej výšky príspevku, teda aby ho dostali iba tí, ktorí slúžili navyše, pozmeňujúci návrh by sa týkal približne jednej tretiny osôb, ktoré o jednorazový peňažný príspevok žiadajú. Úpravou celkové náklady na vyplatenie uvedeného príspevku by predstavovali výšku okolo 50 mil. Sk. Čiže oproti pôvodnému návrhu by prišlo k úspore vo výške nákladov približne 100 mil. Sk. Tieto ušetrené peniaze by bolo možné použiť na obnovu živelnou katastrofou poškodených Vysokých Tatier, resp. na obnovu pamätníkov padlých v 2. svetovej vojne, ktorí si tiež zaslúžia našu pozornosť.
Predkladám tento pozmeňujúci návrh spolu s 15 podpismi a ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová bola jediná prihlásená do rozpravy písomne. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani spoločná spravodajkyňa. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda a pán minister, kolegyne, kolegovia, ja by som krátko chcela zareagovať a ešte zdôrazniť, prečo odškodňujeme týchto ľudí.
A zároveň chcem možno po vystúpení pani poslankyne Bollovej povedať, že som milo prekvapená takým vecným tónom jej vystúpenia. Budeme sa jej pozmeňujúcim návrhom zaoberať. Podobné návrhy zazneli už aj v gestorskom výbore a boli prediskutované s pracovníkmi ministerstva obrany. Možno v záverečnej správe potom k pozmeňujúcemu návrhu sa vyjadrí aj pán minister a sa vyjadrím aj ja.
Chcem ale zdôrazniť, a tým vlastne aj ukončiť tú nekonečnú diskusiu o tom, za akých vhodných a výhodných podmienok pracovali ľudia zaradení do pracovných táborov nútených prác a ako boli dobre financovaní, ako sa po návrate domov mali výborne a skvele, ako tu zaznelo pri prerokovaní v prvom čítaní. A aj v máji, keď sme prerokovali zákon o odškodňovaní politických väzňov, vlastne vznik a vývoj pracovných táborov na Slovensku v rokoch 1948 až 1954 a ich existenciu zhodnotil už v roku 2002 veľmi dobre a objektívne vedúci Vojenského historického ústavu Dr. Štaigl, ktorý jasne povedal, že integrálnou súčasťou mechanizmu politického násilia namiereného proti skutočným, potenciálnym alebo vykonštruovaným odporcom komunistického režimu v Česko-Slovensku vlastne bol vznik týchto táborov. Konštatoval, že PTP mali nesporne regresívny charakter. Pritom je protirečivé, že vznik a existencia PTP do istej miery neodporovala vtedajším česko-slovenským štátnym predpisom, najmä Brannému zákonu, na čo aj narazila pani poslankyňa. Ale vlastne znenie zákona, tak ako bolo schválené, a príslušné vyhlášky, ktoré platili k nemu, boli veľmi jasne a zásadne porušované v tom čase a vôbec neboli napĺňané, tak ako boli formulované. "Vojenské osoby v činnej službe," hovorí sa vlastne v tomto Brannom zákone, "môžu byť použité tiež pri pohromách ohrozujúcich ľudské životy." A na prechodný čas, v mimoriadnych prípadoch, ak to vyžadujú dôležité hospodárske záujmy, vlastne mohli byť zaradené do tých pracovných táborov. Tu jasne vieme, že to bol neobmedzený čas. Mnohí boli zaradení do takýchto táborov aj viac ako 40 mesiacov. Čiže vôbec nešlo o výnimočne mimoriadnu situáciu.
Chcem ešte jasne vymedziť aj to obdobie rokov 1948 až 1954, aby sme si uvedomili, že to boli pracovné tábory nútených prác. Potom ešte boli pracovné tábory, ktoré ale boli v úplne inej pozícii, kde tí, ktorí nastúpili na vojenskú službu, mali aj vojenský výcvik, pričom títo príslušníci PTP nemali žiaden výcvik. Nastúpením v prvý deň išli pracovať na najťažšie pracoviská. Čiže treba vidieť a porovnávať stále ten rozdiel. A vlastne v roku 1954 keď tieto vojenské tábory nútených prác, dá sa povedať, skončili činnosť, bolo to len vďaka možno neplánovanému úmrtiu Stalina, Gottwalda, došlo k uvoľneniu napätia v medzinárodných vzťahoch, čo malo vplyv aj na postupné zrušenie týchto PTP táborov.
Chcela by som ešte možno povedať pár takých konkrétnych vecí. Do pracovných táborov nastupovali alebo do tých výnimočných pracovných táborov nastupovali ľudia, ktorí vôbec nemali nastúpiť na základnú vojenskú službu. Boli to ľudia, ktorí boli vo veku od 18 do 50 rokov, ktorých jednoducho zobrali bez ohľadu na to, či mali mať branný pomer, teda či boli nevojaci a či ich zdravotný stav bol taký, aby mohli pracovať. Čiže bolo by možné ešte veľmi veľa a dlho hovoriť o tom, aby sme rozlišovali tie pozície, o ktorých tu hovorili pani poslankyňa Bollová aj pán poslanec Hanzel na tých predchádzajúcich rokovaniach, že tu išlo teda o zjavné administratívne rozhodnutie na to, že boli ľudia nespoľahliví a boli proste internovaní, by som povedala, na vojenské cvičenia a na tieto ťažké práce.
Pani poslankyňa Bollová tu navrhovala, aby sme upravili odškodňovanie týchto postihnutých. Ja som túto vec prerokovala aj v našom výbore, výbore pre ľudské práva, kde sme s ministerstvom diskutovali o možných 2 000 Sk za každý začatý mesiac. Keďže sú prepočty a istá obava o to, aby sme nenavýšili príspevok, ktorý môže byť vyplatený týmto ľuďom, neodporúčali sme vlastne tento môj návrh prijať, ani ho nepredkladám ako pozmeňujúci návrh. Myslím si, že pokúsime sa hľadať takú spoločnú reč. A aj tak odškodnenie v akejkoľvek finančnej čiastke nebude odškodnením ľudí v plnej miere, ktorí vyrobili isté hodnoty za minimálnu mzdu. Vtedy vojenské zariadenia vlastne získavali zdroje aj z ich práce, pretože dostávali minimálnu mzdu alebo príspevok. Zároveň dostávali peniaze na výcvik v základnej vojenskej službe, ktorý títo ľudia nevykonávali, čiže boli to ďalšie peniaze, ktoré išli v tom čase do štátnych zdrojov, a nie pre tých ľudí, ktorí vlastne boli v týchto vojenských pracovných táboroch. A preto si myslím, že je to len akási malá, a to slovo malá zdôrazňujem, morálna satisfakcia pre ľudí z táborov nútených prác. Mnohí z nich určite, aj vzhľadom na počet mesiacov, počas ktorých boli v týchto táboroch, by odškodňovanou sumou za jednotlivé mesiace presiahli túto maximálnu hranicu. Ale myslím, že aj vzájomným konsenzom a vzájomnou dohodou sa snažíme vlastne nájsť ten ekonomický výstup pri tomto návrhu zákona.
A preto vás, kolegovia, kolegyne, chcem požiadať, aby ste, tak ako som to predložila aj v spoločnej spravodajskej správe, podporili hlasovanie a aby sme čiastočne ukončili túto dobu odškodňovania ľudí postihnutých komunistickým režimom. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Ďakujem pekne.
Pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa ešte vyjadriť k rozprave? Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Páni poslanci, chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme teraz zaradili bod programu, ktorého predkladateľom je pán minister obrany Liška a ktorým je
návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ALTHEA v Bosne a Hercegovine a do veliteľstva NATO v Sarajeve.
Pán minister, prosím, môže uviesť návrh? (Reakcia pléna.) Nech sa páči.
J. Liška, minister obrany SR: Ďakujem, vážený pán predseda. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda vám predložila návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ALTHEA v Bosne a Hercegovine a do veliteľstva NATO v Sarajeve.
Predkladaný návrh vychádza z rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1551 z 9. júla 2004, ktorou Bezpečnostná rada podporila rozhodnutie NATO o ukončení operácie SFOR a zámer Európskej únie vykonať novú misiu zahrnujúcu aj vojenské zložky. Rada Európskej únie prijala rozhodnutie k spoločnej akcii, k vojenskej operácii EÚ v Bosne a Hercegovine s názvom ALTHEA.
Cieľom operácie ALTHEA je zabezpečiť vojenskú odstrašujúcu prítomnosť s cieľom zabrániť opätovnému vypuknutiu násilia. Aliancia bude v Bosne a Hercegovine naďalej pôsobiť prostredníctvom novovytvoreného veliteľstva NATO v Sarajeve, ktorého hlavnou úlohou bude asistencia štátnym orgánom Bosny a Hercegoviny pri realizácii obrannej reformy a aktivít súvisiacich so snahou krajiny stať sa členom Partnerstva za mier.
V súčasnosti, a to by chcel upozorniť, v štábnych štruktúrach SFOR pôsobí na základe súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky 8 štábnych dôstojníkov. Čiže iba tou transformáciou prichádza k rozdeleniu na 4 a 4, nedochádza k navýšeniu ich počtu ani finančných prostriedkov. V súlade s odovzdaním operácie SFOR Európskej únii a vytvorením veliteľstva NATO v Sarajeve navrhujeme vyslať 4 dôstojníkov ozbrojených síl do operácie ALTHEA a 4 dôstojníkov do veliteľstva NATO v Sarajeve s požadovaným vojenským výstrojom a materiálom na dobu trvania mandátu operácií. Finančné náklady na prípravu vyslania a pobyt vyslaných príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky budú hradené z rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste vyslovili súhlas s navrhovaným vyslaním. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odôvodnenie návrhu.
Teraz prosím pani poslankyňu Majdovú, členku výboru pre obranu a bezpečnosť, aby Národnú radu informovala o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch a o návrhu uznesenia Národnej rady k predloženému návrhu vlády. Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás ako poverená spravodajkyňa gestorského výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť, oboznámila so spoločnou správou výborov, ktorú náš výbor podáva k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ALTHEA v Bosne a Hercegovine a do veliteľstva NATO v Sarajeve.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 965 z 19. novembra 2004 pridelil predmetný návrh na prerokovanie zahraničnému výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť.
Zahraničný výbor na svojej schôdzi dňa 26. novembra 2004 vo svojom uznesení č. 134 súhlasil s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl do operácie ALTHEA v Bosne a Hercegovine a do veliteľstva NATO v Sarajeve.
Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť predmetný návrh tiež prerokoval na svojej 44. schôdzi, vo svojom uznesení odporučil Národnej rade, aby rovnako aj vyslovila súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl do operácie ALTHEA v Bosne a Hercegovine a do veliteľstva NATO v Sarajeve.
Prílohou správy, ktorú máte na stoloch, je aj uznesenie.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže nemám písomné prihlášky do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa, máte slovo.
D. Bollová, poslankyňa: Ešte raz ďakujem pekne, pán predseda, že ste mi dali slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som veľmi stručne tlmočila stanovisko k tomuto návrhu za klub poslancov Komunistickej strany Slovenska.
Úprimne chcem vyjadriť naše potešenie, keď sme sa dozvedeli, že sa formujú ozbrojené sily Európskej únie, teda že sa ide vytvárať európska obrana, resp. spoločne sa bude zabezpečovať európska bezpečnosť. Myslím si, že do tejto organizácie spadá aj misia ALTHEA, o ktorej sa hovorí v predkladanom návrhu pána ministra.
Ale pretože zatiaľ niet žiadneho relevantného vyhlásenia na adresu týchto misií a je známe, že Komunistická strana je proti akémukoľvek vysielaniu našich vojakov do zahraničia, musím skonštatovať, že nebudeme hlasovať za tento návrh.
Okrem toho pri prerokúvaní tohto návrhu vo výbore v súkromných debatách som sa dozvedela, že niektorí členovia výboru berú tento návrh ako možnosť poslať našich chlapov, mužov, aby si išli zarobiť nejakú korunu, že keď môžu chodiť do zahraničia dievčence ako operky, že tam môžu ísť aj naši muži, že nech si tam zarobia. Myslím si, že to je úplne scestné. Ak nepredpokladám, že z týchto dôvodov navrhuje tieto misie ministerstvo obrany, bolo by vhodné, aby sme nejakým spoločným a kategorickým uznesením pripravili i do budúcnosti vysielanie akýchkoľvek našich vojakov do akýchkoľvek ozbrojených či humanitárnych, či iných misií.
Preto ešte raz opakujem, nebudeme hlasovať za tento návrh. Prosím, aby to bolo správne pochopené. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k vystúpeniu pani poslankyne? Nie.
Pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto návrhu.
Ďakujem pánovi ministrovi, pani spoločnej spravodajkyni.
Prosím teraz pána ministra vnútra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil
vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,
ktorý prerokúvame ako tlač 885.
Súčasťou návrhu je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 885a.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zákonom č. 201/2004 Z. z. bola s účinnosťou od 1. januára 2005 zvýšená suma hodnostného príplatku pre príslušníkov Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu. Toto zvýšenie bolo iniciované až pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky bez zohľadnenia dopadu takejto zmeny na verejné financie. Po následnom zhodnotení zákona by dopad zvýšenia hodnostného príplatku predstavoval sumu 1,415 088 mld. Sk. Vzhľadom na to, že takáto úprava hodnostného príplatku môže zvýšiť plánovaný deficit verejných financií, navrhuje sa nová úprava zvýšenia hodnostného príplatku, ktorý v súčasnosti poberajú príslušníci zložiek patriacich do pôsobnosti zákona č. 73/1998 Z. z.
Okrem uvedeného návrh zákona obsahuje ešte dve zmeny. Prvá úprava sa týka systemizácie a na základe nej sa navrhuje, aby vláda ako záväzný ukazovateľ určovala len počet príslušníkov jednotlivých zložiek patriacich do pôsobnosti zákona č. 73/1998 Z. z. bez ich zaradenia do jednotlivých platových tried. Podľa druhej zmeny valorizáciu funkčných platov príslušníkov týchto zložiek bude ustanovovať zákon o štátnom rozpočte obdobne, ako je to v prípade ostatných štátnych zamestnancov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste návrh schválili. Ďakujem vám za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.
Teraz prosím povereného spravodajcu výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Patakyho, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.
J. Pataky, poslanec: Pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1250 z 19. októbra 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ktorý máte pod tlačou 885, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, nakoľko za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.
Ostatné Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré o predmetnom vládnom návrhu zákona rokovali, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť v predloženom znení.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie rokoval 25. novembra 2004 o spoločnej správe s odporúčaním vládny návrh zákona schváliť.
Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Polka. Ďalšie prihlášky do rozpravy nie sú. Preto vyhlasujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy za skončenú. Nech sa páči, ako jediný prihlásený je pán poslanec Polka.
L. Polka, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi niekoľko slov k predloženému návrhu zákona. Možno nebudem celkom konkrétny a nebude to celkovo k zákonu, ale už príprava na toto vystúpenie s týmito novinami asi bude signalizovať, o čom idem hovoriť. Chcem povedať niekoľko viet k zvláštnej forme parlamentnej demokracie, ktorá sa začala uplatňovať na Slovensku. Niekedy opozícia v týchto radoch sediaca hovorila o tzv. karpatskom type demokracie za predchádzajúcich vlád a dnes sa nám to formuje do iste formy hovorcovskej demokracie.
Pán minister ma upútal svojou prvou vetou, keď povedal, že tu nejaký parlament schválil bez toho, že by si uvedomil dopad na štátny rozpočet, nejaký zákon a opovážil sa proti vôli ministerstva zvýšiť hodnostné policajtom rádovo o niekoľko stoviek, možno tisíc korún, čo, samozrejme, v celkovom globále znamená skoro 1 mld. alebo niečo cez miliardu korún, tým policajtom, ktorí robia v blate, v snehu, v daždi, v horúčave na uliciach za 11 000 - 13 000 korún hrubého, tým policajtom, ktorí musia vykonávať všelijaké "zmysluplné" akcie Jastrab a podobné, kde sa dočítame potom v záveroch, že bolo spáchaných 11 000 priestupkov a bolo toľko a toľko milión korún vybraných, že bolo toľko a toľko vodičských oprávnení zadržaných. Priznám sa, nerozumiem zmysluplnosti tejto akcie, ktorá sa odohráva odo dňa ku dňu, keď je to v popise práce polície od 1. januára do 31. decembra. Viete, vidieť policajtov ráno o piatej, ktorí zastavujú autá idúce v sobotu ráno z Petržalky do Bratislavy, až 3 - 4, ale na Prístavnom moste je kalamita, ktorá je spôsobená prekladaním nejakých panelov, a tam nie je nikto, lebo títo sú v akcii Jastrab velení na konkrétny checkpoint a tam musia kontrolovať. Všetko sa dá na svete vysvetliť.
Výbor pre obranu a bezpečnosť išiel na poslanecký prieskum na funkčnosť integrovaného záchranného systému v súvislosti so situáciou na Vlasteneckom námestí na pošte, ale aj na Prístavnom moste, keď sa tam zrútil kamión. Dospeli sme k nejakým záverom. Na tlačovej konferencii sme o týchto záveroch informovali. Ale v zmysle tejto "hovorcovskej" demokracie, tejto novej formy parlamentnej demokracie, sa nám dostalo odpovede od nejakej pracovníčky komunikačného či akého odboru ministerstva vnútra, že integrovaný záchranný systém funguje a to, čo poslanci zistili, je niečo iné.
O niekoľko dní predseda vlády vyjadril isté znepokojenie nad rastom kriminality, nezávislý poslanec, aby som bol konkrétny, ja som túto kritiku podporil, pretože z čísiel za 10 mesiacov sa dozvedáme, že došlo k prudkému nárastu nápadu trestnej činnosti a k prudkému poklesu objasnenosti. Ajhľa, tvrdenie poslanca a tvrdenie predsedu vlády zhodnotil hovorca ministerstva vnútra, udivil sa nad tým, že sa predseda vlády diví, lebo výsledky sú také a budú také koncom roka, aké ešte polícia nezažila. To je opäť nie reakcia ministra vnútra, nie reakcia ústavného činiteľa, ale hovorcu. Domnieval som sa, že je to niečo proste zvláštne. Dnes sa mi dostalo vysvetlenia, a preto ani ďalšie pozmeňujúce návrhy už nedávam, pretože je to márnosť nad márnosť.
Výrok dňa: "Ministerstvo vnútra je inštitúcia a to znamená, že ministerstvo vnútra neuvažuje." Je tu podpísaný Boris Ažaltovič, hovorca ministerstva vnútra. Ďakujem vám pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Polku. Áno. Nech sa páči.
V. Palko, minister vnútra SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa poďakovať za vystúpenie pánu poslancovi Polkovi. Bolo do značnej miery súčasťou istého opozičného folklóru, ale myslím si, že to je v parlamentnej demokracii úplne v poriadku.
Pokiaľ sa pán poslanec Polka čuduje, že počas akcie Jastrab policajti sú nadriadeným poslaní na nejaké konkrétne miesto, neviem, čo je na tom zvláštne. Keď ste boli vy štátnym tajomníkom, tak ste zvykli povedať ráno policajtom: "Chlapi, choďte kam chcete?" Pán poslanec, nerozumiem tomu, čo ste povedali ohľadne hodnotenia akcie Jastrab. Keď sa pýtate na zmysluplnosť takýchto akcií, tak ešte raz, ako som už dvakrát povedal, chcem zdôrazniť, že takéto akcie sa robia preto, aby sme dlhodobo, dlhodobým pôsobením, nie jednou akciou, ale dlhodobo opakovanými akciami, robíme to už rok a pol, vštepili našim vodičom, že si musia osvojiť iný, viac ohľaduplný spôsob jazdenia. Výsledky nejaké sú. Pokiaľ za 10 mesiacov tohto roku máme o 10 % menej mŕtvych na našich cestách, konkrétne o 46, tak to je snáď niečo, čo dáva istú zmysluplnosť akciám typu Jastrab a im podobným.
Čo sa týka integrovaného záchranného systému, rovnako nerozumiem vášmu vystúpeniu, lebo integrovaný záchranný systém v súčasnosti pôsobí tak, v takom stave, ako je to naplánované dlhodobo, ako je naplánovaný jeho rozvoj a postupná výstavba, ktorá sa, samozrejme, odvíja aj od peňazí, ktoré sa vyčleňujú. Integrovaný záchranný systém, a tak to je naplánované, by mal byť plne funkčný podľa našich predstáv niekedy v roku 2007. Neviem, prečo sa čudujeme, že zatiaľ, keď je rok 2004, ešte nefunguje tak, ako to chceme, aby to bolo v roku 2007.
Súčasťou vášho folklóru sa stali tvrdenia o prudkom poklese objasnenosti, už ste to vraveli viackrát, na to som vám ja viackrát odpovedal a ešte raz odpovedám aj kedykoľvek v budúcnosti na to budem odpovedať, v období, keď som ministrom vnútra, to znamená v rokoch 2002, 2003, 2004, tieto tri roky budú v histórii Policajného zboru samostatnej Slovenskej republiky teda od 1. januára 1993 rokmi, keď polícia objasňovala najviac trestných činov, pohybuje sa to okolo 56 000 - 57 000 ročne. Pre porovnanie uvediem, v období, keď ste boli štátnym tajomníkom, to bolo o 10 000 menej, pán poslanec. To hovorím len tak na margo, ale to je v poriadku.
A teraz čo sa týka samotného zákona, o ktorom hovoríme. Pán poslanec, ja uznávam, že vám ide aj o dobro Policajného zboru, o to, aby policajti mali čo najvyššie príjmy, najvyššie platy a tak ďalej, v tom sa úplne zhodujeme. Rád by som vás upozornil na isté ekonomické možnosti štátu. Bohužiaľ, bol som nútený v tomto roku zviesť veľký boj o to, aby som dostal peniaze, nakoniec to bolo 400 mil. Sk navyše, na sanáciu osobitného účtu. Vy viete, o čom hovorím. Tých 400 mil. by som bol veľmi rád využil na zvýšenie hodnostného pre policajtov, na to, aby to lepšie mali tí policajti, ktorí teraz robia, teraz slúžia, majú odslúžený rok, odslúžených 5 rokov, 10 rokov a nemajú také platy, ako by sme si želali. Len, bohužiaľ, tých 400 mil. korún, či chcem, či nechcem, som potreboval a budem ich musieť minúť na sanáciu osobitného účtu, z ktorého sa vyplácajú dôchodky policajtom, ktorí odišli, a tento osobitný účet vykazuje za posledné roky schodok, ktorý bolo veľmi ľahko predvídať v čase, keď sa vlastne tento systém dôchodkového zabezpečenia schválil, čo bolo v roku 1998, v posledných mesiacoch vášho vládnutia, vtedy, pán poslanec, vy to viete. Jednoducho keď nastavíte systém dôchodkového zabezpečenia tak, že po 15 rokoch umožníte policajtovi odísť do dôchodku, paralelne poberať plat potom v civilnom zamestnaní, no tak priam ho nútite, aby odišiel z toho Policajného zboru. Veď prečo by bral jeden príjem, keď môže mať dva príjmy po 15 rokoch služby? Vážený pán poslanec, tento systém ste uviedli do praxe, my ho teraz musíme s námahou korigovať a zatiaľ musíme míňať peniaze na sanáciu osobitného účtu miesto toho, aby sme ich použili na zvýšenie hodnostného príplatku pre policajtov.
Vážený pán poslanec, pokiaľ ste neboli spokojný s mojím vystúpením, tak niekedy v budúcnosti krátkej sa môžeme ešte vrátiť k ešte väčším podrobnostiam. Ďakujem za pozornosť.