Prvý deň rokovania
33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
30. novembra 2004 o 13.09 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, tí, ktorí nie ste prítomní v rokovacej sále, ale ste prítomní v budove Národnej rady, aby sme mohli začať rokovať o programe 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Otváram rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, páni poslanci, aby ste sa prezentovali stlačením tlačidla na vašom hlasovacom zariadení a tým osvedčili svoju prítomnosť na rokovaní 33. schôdze Národnej rady.
(Prezentácia.) 111 prítomných poslancov. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky je uznášaniaschopná.
Chcem vás informovať, že na rokovaní 33. schôdze overovateľmi budú poslanci Jozef Heriban a Igor Federič, ich náhradníkmi Tomáš Galbavý a Milan Urbáni. Ďalej vás chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadal pán poslanec Murgaš a na zahraničnej pracovnej ceste sú pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a poslanci Ján Drgonec, Róbert Madej, Vojtech Tkáč a Rudolf Žiak.
Pristúpime teraz k
schvaľovaniu programu 33. schôdze,
ktorý vám bol podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku rozdaný do lavíc. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či má niekto návrhy na zmenu alebo doplnenie rokovania 33. schôdze Národnej rady.
Pán poslanec Banáš.
J. Banáš, poslanec: Pán predseda, na poslednej minuloročnej schôdzi zaznelo v tejto sále formou piesne duchovné slovo, myslím, že by sme mohli založiť peknú tradíciu a v predvianočnom čase pozývať do parlamentu významné osobnosti spoločenského života. Určite má Slovensko veľa ľudí, ktorých by sme mali pozorne počúvať. Dovoľte preto, aby som navrhol v zmysle § 21 ods. l rokovacieho poriadku zaradiť do programu tejto schôdze vystúpenie väzňa jáchymovských baní, disidenta komunistického režimu i katolíckej cirkvi, ochrancu chudobných, skvelého človeka otca Antona Srholca. Jeho vystúpenie navrhujem zaradiť ako posledný bod programu tejto schôdze. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hurban.
J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, predkladám návrh na doplnenie programu 33. schôdze Národnej rady o tento nový bod: Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k zabezpečovaniu prepravy vo verejnom záujme v rokoch 2004 a 2005. Navrhujem, aby tento bod bol zaradený do programu ako 20. bod, pretože logicky súvisí s prerokúvaným vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte na rok 2005. Veľmi kratučké odôvodnenie, ak dovolíte. Téma vykonávania verejnej prepravy, najmä autobusovej prepravy, už niekoľko mesiacov rezonuje vo verejnosti a som presvedčený, že už dozrel čas, aby sa touto témou zaoberala aj Národná rada. Ďakujem pekne za slovo.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Fico.
R. Fico, poslanec: Vážený pán predseda, navrhujem, aby sme sa zajtra ako prvým bodom programu zaoberali návrhom uznesenia Národnej rady k realizácii dôchodkovej reformy. Ide o návrh uznesenia, v ktorom Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečila, či už sama, alebo v súčinnosti s príslušnými kontrolnými orgánmi, plnú informovanosť občanov Slovenskej republiky o všetkých rizikách, ktoré sú spojené s dobrovoľným, resp. povinným vstupom do druhého kapitalizačného piliera dôchodkového systému. Sme svedkami masívnej kampane, ktorá presviedča ľudí, aby vstupovali do druhého kapitalizačného piliera, ale rovnako treba povedať, že tento vstup so sebou prináša obrovské riziká, o ktorých nikto nehovorí alebo sa hovorí málo. Predkladám preto písomný návrh a prosím, aby zajtra ráno ako o prvom bode bolo rokované o tomto návrhu. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Paška.
P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľujem si predložiť návrh na rozšírenie programu tejto schôdze o bod: Návrh stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k situácii na Ukrajine po druhom kole prezidentských volieb. Zahraničný výbor v piatok prijal uznesenie, ktoré by som si dovolil predložiť kolegom a kolegyniam a zároveň žiadam, aby tento bod bol zaradený ako bod č. 2 po rozprave k bodu o otvorení rokovaní s Tureckom. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Maxon.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, dovoľte mi, aby som predložil návrh na zaradenie osobitného bodu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť na januárovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o dôsledkoch živelnej pohromy na území Slovenskej republiky s dôrazom na Vysoké Tatry a s predbežnými návrhmi na riešenie dôsledkov živelnej pohromy na území Slovenskej republiky.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som tiež rozšíril program Národnej rady o bod, Národná rada žiada ministra kultúry Chmela predložiť Národnej rade informáciu, ako nové zákony o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase zmenili pôsobenie verejnoprávnych médií a do akej miery je ministerstvo spokojné s napĺňaním poslania úloh, ktoré im zo zákona č. 619/2003 a č. 16/2004 vyplývajú. Pred rokom boli Národnou radou Slovenskej republiky schválené nové zákony o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, ktoré po viacnásobných pokusoch o novelizovanie týchto zákonov verejnoprávnych médií z roku 1991 nanovo definovali základné postavenia, úlohy a činnosť Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Preto by som prosil ešte raz informáciu ministra Chmela, do akej miery je ministerstvo spokojné... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Cabaj.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som predložil do rokovania tejto schôdze nový bod programu pod názvom Všeobecná politická rozprava o situácii v Slovenskej republike. Navrhujem tento bod zaradiť za bod interpelácie a písomné odpovede, ktoré sú v programe navrhnuté na 16. decembra. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja mám dva návrhy. Jednak by som prosila doplniť program o správu ministra kultúry, aká je predstava o prevádzkovaní Slovenského národného divadla a jeho financovaní v novej budove Národného divadla. A ďalej doplniť program o správu taktiež ministra kultúry o plnení zákonných povinností Radou pre vysielanie a retransmisiu v oblasti sankcionovania násilia v elektronických médiách. Dôvod: Ideme prerokúvať Trestný zákon, kde znižujeme trestnú zodpovednosť, zvyšujeme sankcie a mňa zaujíma, ako sa plnia prevenčné možnosti, ktoré dáva zákon na tomto úseku.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta.
I. Hopta, poslanec: Vážený pán predseda, navrhujem, aby z rokovania tejto schôdze bol stiahnutý bod 54 - vládny návrh zákona o politických stranách, politických hnutiach. Zdôvodňujem to tým, že po prijatí volebného zákona a po prípadnom prijatí tohto zákona o politických stranách by súčasné parlamentné strany neobmedzene vládli našej krajine aj bez povestného čl. 4 v ústave a de facto by tým zavŕšili parlamentný štátny prevrat v našej krajine, pretože ostatné politické strany vzhľadom na majetkové cenzusy by sa už prakticky nemohli zúčastňovať politickej súťaže. A keďže pán Banáš navrhol tu pozvať kňaza, ja navrhujem, aby to nebolo také jednostranné, aby po pánovi Srholcovi vystúpila aj pani Cingeľová, aby povedala, ako sa žije občanom Slovenskej republiky na východnom Slovensku a o svojich skúsenostiach v Európskom parlamente - ako posledný bod rokovania.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Štrofová. (Ruch v sále.) Páni poslanci, prosím o pokoj.
D. Štrofová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. (Ruch v sále.) Dovolíte, ja by som rada rozprávala, kolegovia. Môžete utíšiť plénum? Pán predseda, veľmi ťažko sa mi rozpráva, ak je tu taký hluk.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci.
D. Štrofová, poslankyňa: Žiadam podpredsedu vlády Csákyho, aby predložil informáciu o plnení a čerpaní zdrojov z Európskej únie za rok 2004 a pripravenosť rezortov na čerpanie v budúcom roku. Žiadam, aby sa tak stalo do 15 dní, teda ešte na tejto schôdzi. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, ďalšie návrhy na doplnenie alebo zmenu programu. Nie sú. Pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch tak, ako boli predložené poslancami.
Prvý návrh predložil pán poslanec Banáš, ktorý žiada, aby Národná rada Slovenskej republiky pozvala a umožnila vystúpiť pánovi Srholcovi na záver 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 123 prítomných, 42 za, 11 proti, 53 sa zdržalo, 17 nehlasovalo.
Návrh sme neschválili.
Pán poslanec Hurban predložil návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala problematiku súvisiacu s prepravou vo verejnom záujme, ktorú by sme mali prerokovať ešte pred začatím rokovania o štátnom rozpočte na rok 2005. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 130 prítomných, 68 za, 5 proti, 52 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.
Návrh sme schválili.
Ďalší návrh predložil pán poslanec Fico, ktorý žiada, aby sme prijali uznesenie k realizácii dôchodkovej reformy a požiadali vládu, aby zabezpečila plnú informovanosť občanov o všetkých rizikách druhého kapitalizačného piliera dôchodkovej reformy. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.
Prosím technikov, aby... Neprešlo, ja som... Prosím výsledky volieb, ak je možné, hlasovanie, ak je možné, vrátiť. Nie je to možné?
Budeme opakovať, páni poslanci, hlasovanie. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 60 za, 6 proti, 57 sa zdržalo, 8 nehlasovali.
Návrh sme neschválili.
Ďalší návrh podal pán predseda zahraničného výboru, ktorý navrhuje prerokovať návrh stanoviska zahraničného výboru k situácii, ktorá vznikla na Ukrajine po druhom kole prezidentských volieb, a žiada zaradiť tento bod ako bod č. 2. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 89 za, 8 proti, 21 sa zdržalo, 15 nehlasovalo.
Návrh sme schválili.
Pán predseda výboru pre pôdohospodárstvo navrhol, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky, aby na januárovú schôdzu Národnej rady predložila správu o živelnej pohrome, ktorá postihla Vysoké Tatry, ktorej súčasťou by mal byť aj návrh na riešenie problému, ktorý vznikol po tejto živelnej pohrome. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 136 prítomných 132 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Ďalší návrh podal pán poslanec Jarjabek, ktorý žiada pána ministra kultúry Chmela, aby predložil Národnej rade informáciu, ako zákony zmenili pôsobenie verejnoprávnych médií a do akej miery je spokojný s napĺňaním poslania a úloh, ktoré im zo zákonov č. 619/2003 a č. 16/2004 vyplývajú. Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 64 za, 4 proti, 59 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.
Návrh sme neschválili.
Ďalší návrh podal pán poslanec Cabaj, ktorý žiada, aby po bode interpelácie Národná rada prerokovala bod programu všeobecná politická rozprava o situácii v Slovenskej republike. Po odpovediach na interpelácie. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 59 za, 12 proti, 37 sa zdržalo, 27 nehlasovalo.
Návrh sme neschválili.
Pani poslankyňa Tóthová podala dva návrhy na doplnenie programu. Poprosil by som vás, pani poslankyňa, keby ste mohli konkretizovať ten váš prvý návrh, ktorým ste žiadali ministra kultúry doplniť bod 33. schôdze o správu ministra kultúry, aký je predpoklad využívania... (Reakcia poslankyne.) Nech sa páči. Zapnite pani poslankyňu Tóthovú.
K. Tóthová, poslankyňa: Áno. Aká je predstava o prevádzkovaní Slovenského národného divadla a jeho financovaní v novej budove Národného divadla.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 66 za, 4 proti, 44 sa zdržalo, 19 nehlasovalo.
Návrh sme neschválili.
Druhý návrh pani poslankyne Tóthovej. Žiada ministra kultúry, aby predložil správu o plnení zákonov. Nech sa páči, pani poslankyňa. Nestihol som...
K. Tóthová, poslankyňa: O plnení zákonných povinností Radou pre vysielanie a retransmisiu v oblasti sankcionovania násilia v elektronických médiách. Predsa prerokúvame trestnú zodpovednosť a prevencia nás nezaujíma, či ju plníme? To je podstata mojej otázky.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Tóthovej.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 62 za, 7 proti, 45 sa zdržalo, 20 nehlasovalo.
Návrh sme neschválili.
Ďalší návrh podal pán poslanec Hopta, ktorý navrhuje, aby sme vypustili z rokovania 33. schôdze bod 54, ktorým je vládny návrh zákona o politických stranách. Hlasujeme. (Ruch v sále.) Prosím o pokoj, pani poslanci.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 24 za, 62 proti, 29 sa zdržalo, 17 nehlasovalo.
Návrh sme schválili.
Trváte aj na tom druhom návrhu, pán poslanec Hopta? (Odpoveď poslanca.)
Prosím, prezentujme sa, či Národná rada súhlasí s tým, aby v Národnej rade Slovenskej republiky mohla vystúpiť pani Cingeľová. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 23 za, 34 proti, 54 sa zdržalo, 23 nehlasovalo.
Návrh sme neschválili.
Posledný návrh na doplnenie programu podala pani poslankyňa Štrofová, ktorá žiada, aby podpredseda vlády Slovenskej republiky Pál Csáky predložil informáciu o plnení a čerpaní zdrojov Európskej únie za rok 2004 a o pripravenosti rezortov na čerpanie v roku 2005 do 15 dní. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 67 za, 4 proti, 58 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.
Návrh sme neschválili.
Páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky návrhy na doplnenie a zmenu programu rokovania 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Pristúpime teraz k hlasovaniu o programe ako o celku so schválenými doplňujúcimi návrhmi. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 83 za, 11 proti, 42 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, chcem ešte informovať, že návrhy Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu uvedie predseda Najvyššieho kontrolného úradu, návrh na použitie Fondu národného majetku, ako aj návrh rozpočtu uvedie prezident Prezídia Fondu národného majetku, návrh rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne uvedú predsedovia ich Správnych rád a návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne uvedie predseda Rady riaditeľov, návrh rozpočtu Eximbanky uvedie jej guvernér.
Pýtam sa pánov poslancov, či je všeobecný súhlas s tým, aby títo páni vystúpili v Národnej rade a uviedli správy, ktoré som uviedol a ktoré Národná rada bude prerokúvať? (Súhlasná reakcia pléna.)
Ďalej sa chcem poslancov Národnej rady opýtať, či súhlasia s tým, aby sme o prerokovaných bodoch programu hlasovali o 11.00 a 17.00 hodine počas rokovacích dní. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem.
Pristúpime teraz k rokovaniu o bodoch programu tak, ako sú uvedené v schválenom návrhu programu 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Pristúpime teraz k rokovaniu o
návrhu stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou.
Návrh ste dostali ako tlač 962 a výsledky jeho prerokovania vo výboroch máte ako tlač 962a.
Poprosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uviedol a odôvodnil pán minister zahraničných vecí Kukan. Nech sa páči, pán minister.
Páni poslanci, ešte prepáčte, pán minister, tá dohoda o spoločnom hlasovaní v uvedených hodinách sa netýka prerokúvaných bodov programu návrhov zákonov, ktoré vláda predložila na skrátené legislatívne konanie. Tam budeme hlasovať vždy po prerokovaní každého jedného bodu.
Nech sa páči, pán minister.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ctení prítomní hostia, podobne ako v ostatných členských štátoch Európskej únie, aj u nás na Slovensku prebieha diskusia k otázke členstva Turecka v Európskej únii. Po zverejnení odporúčaní Európskej komisie... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci! Prepáčte, pán minister. Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále, aby sme sa navzájom rešpektovali a venovali náležitú pozornosť vážnosti prerokúvaného bodu programu. Nech sa páči, pán minister.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Po zverejnení odporúčaní Európskej komisie sa na zasadnutí Európskej rady dňa 17. decembra tohto roku rozhodne o tom, či sa začnú prístupové rokovania s Tureckom.
Pristupujeme k tejto otázke aj z našej strany s maximálnou vážnosťou. Európska rada totiž v tejto otázke rozhoduje jednomyseľne. Každý z členských štátov bude mať v rukách jeden hlas, to znamená hlas kladný, ale aj hlas záporný. To znamená, každý členský štát alebo individuálne členské štáty môžu vetovať prijatie rozhodnutia... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, ešte raz vás naozaj žiadam, aby sme zachovali pokoj v rokovacej sále a venovali pozornosť vystúpeniu pána ministra k závažnej otázke, o ktorej parlament bude prijímať uznesenie. Pán minister, nech sa páči.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Vláda Slovenskej republiky a ministerstvo zahraničných vecí pristupovalo k uvedenej otázke maximálne zodpovedne. Nechceli sme k nej pristúpiť unáhlene alebo povrchne. V tejto veľmi dôležitej otázke radikalizmus diplomacii jednoducho nepristane.
Ako iste viete, na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1, 2, 4 z 28. septembra tohto roku vláda v októbri tohto roku odpovedala správou o východiskách, zdôrazňujem, o východiskách postoja Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckom. Táto správa bola prerokovaná Výborom Národnej rady pre európske záležitosti. Plénum Národnej rady Slovenskej republiky následne zaviazalo vládu k predloženiu stanoviska Slovenskej republiky k uvedenej otázke, ktoré týmto predkladám plénu Národnej rady Slovenskej republiky na rokovanie a rozhodnutie.
Ten pôvodný materiál o východiskách sme rozšírili a doplnili o požadované informácie. Mali sme ambície spracovať materiál objektívny a komplexný. Som presvedčený, že aj Národná rada bude pristupovať pri svojom rozhodovaní k tejto otázke s rovnakou zodpovednosťou.
V prvom rade považujem za potrebné ešte raz zdôrazniť, o čom vlastne dnes rozhodujeme. Budem preto ešte raz citovať názov predkladaného materiálu "Návrh stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou". Všetci tí, ktorí budú dnes hlasovať "za", budú hlasovať nie za vstup Turecka do Európskej únie. Budú hlasovať za začatie rokovaní s Tureckom a za také začatie, ktoré je podmienené plnením kritérií. O tom, či sa Turecko stane v budúcnosti členom Európskej únie, rozhodne iba plnenie kritérií na členstvo zo strany Turecka. A o týchto otázkach je však dnes, mierne povedané, veľmi predčasne rozhodovať.
V diskusii, ktorú vedieme o probléme, ktorý treba riešiť dnes, zaznieva väčšinou jedna dimenzia problému. Čo sa stane, ak sa Turecko stane súčasťou Európskej únie? Navyše sa pritom často spomínajú hlavne z toho vyplývajúce možné negatíva. Celkom otvorene a podľa mňa komplexne ich uvádza a rozoberá aj predkladaný materiál. Hovorí sa aj o týchto možných negatívach veľmi podrobne. V tejto súvislosti iba dve poznámky. Do popredia vystupujú aj ďalšie dva aspekty okrem negatív, to znamená možnosti a zodpovednosť Európskej únie, ako aj Slovenskej republiky. Možnosti nám ukážu odpoveď na otázku: Čo Európska únia získa vstupom Turecka? Veľmi stručne. Európska únia sa snaží byť globálnym hráčom. Globálny však predpokladá schopnosť komunikovať so zvyškom sveta. Ak v budúcnosti ponúkneme Turecku perspektívu vstupu, aj keď to bude bez garancie, získa Európska únia silného partnera. Ten sa môže stať potrebným komunikačným premostením smerom k moslimskému svetu. Ak v budúcnosti ponúkneme Turecku perspektívu vstupu do Únie, Slovensko tým potvrdí platnosť spojenectva, o ktoré sme sa uchádzali pri lobingu za členstvo v Severoatlantickej aliancii. Pripomeniem len, že vtedy sme ako argument uvádzali hodnotovú spriaznenosť s členmi NATO.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, postoj vlády Slovenskej republiky v tejto otázke nie je lavírujúci alebo vyhýbavý. Naopak, je celkom jasný. Sme s Tureckom prostredníctvom Severoatlantickej aliancie už dnes partneri a spojenci. Ako člen Európskej únie ponúkame Turecku začiatok rokovaní členstva, začiatok, prirodzene, pri plnení kritérií členstva, ako som už spomenul. Slovenská vláda preto jasne a opakovane deklarovala a deklaruje, že výsledky prístupových rokovaní navrhuje podmieniť nezvratnosťou tureckého pokroku v reformnom a prístupovom procese. V prípade potreby jestvuje viacero kontrolných nástrojov, ktoré sa dajú použiť v negociačnom procese v prípade, žeby v členských štátoch Únie vznikol dojem, že Turecko neplní požadované kritériá a neuvádza prijaté opatrenia do života.
Dámy a páni, naše princípy, zásady a hodnoty sú jasné. Či sa niekedy Turecko stane členom Únie, je dnes ešte predčasné rozhodovať, záleží na tom, opakujem, či splní kritériá. Dnes teda rozhodujeme "len" o tom, či s Tureckom o tejto otázke vôbec rokovať. A tu je odpoveď vlády a jej návrh na naše dnešné rokovanie jasný.
Navrhujem preto, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala návrhu uznesenia Národnej rady v znení:
"Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie návrh stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou;
B. zaväzuje člena vlády Slovenskej republiky presadzovať na rokovaní Európskej únie taký spôsob začiatku rokovaní o vstupe Turecka do Európskej únie, ktorý bude rešpektovať nevyhnutnosť plnenia kritérií a z ktorého nebude vyplývať záväzok Európskej únie prijať Turecko za člena Európskej únie."
Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam prijať takéto uznesenie alebo takéto rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, pán predseda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz prosím spoločného spravodajcu, predsedu výboru pre európske záležitosti, poslanca Tibora Mikuša, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, pán predseda.
T. Mikuš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 970 z 25. 11. 2004 na prerokovanie zahraničnému výboru a výboru pre európske záležitosti v termíne do 29. 11. Zároveň určil výbor pre európske záležitosti za gestorský výbor.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o uvedenom materiáli rokoval 26. 11. a prijal uznesenie č. 135. Výbor pre európske záležitosti rokoval o materiáli takisto 26. 11. a prijal uznesenie č. 37. Uvedený návrh stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou prerokovali oba výbory v určenom termíne a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou a zaviazať člena vlády Slovenskej republiky, aby presadzoval na rokovaní Európskej rady taký spôsob začiatku rokovaní o vstupe Turecka do Európskej únie, ktorý bude rešpektovať nevyhnutnosť plnenia kritérií a z ktorého nebude vyplývať záväzok Európskej únie prijať Turecko za člena Európskej únie.
Uvedené stanoviská Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a zahraničného výboru sú premietnuté v tejto spoločnej správe o návrhu stanoviska, ktorú výbor pre európske záležitosti ako gestorský schválil uznesením č. 42. V zmysle záverov z rokovania oboch výborov a gestorského výboru odporúča gestorský výbor prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto spoločnej správy.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda výboru.
Týmto otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako prvý sa hlási do rozpravy pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Potom ďalej písomne za kluby sú prihlásení: pani poslankyňa Masácová za klub SDKÚ, pán poslanec Lintner za klub ANO, pán poslanec Bárdos za klub SMK - MKP, pán poslanec Paška za klub Smer. A potom ešte ďalší poslanci písomne: pán poslanec Mikloško a pán poslanec Ivan Šimko.
Pán predseda Národnej rady, nech sa páči, máte slovo.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda a predsedajúci. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril k vážnemu bodu programu, ktorý Národná rada prerokúva a s ktorým sme prvýkrát konfrontovaní ako poslanci Národnej rady a ktorý považujem aj z hľadiska budúceho vývoja v Európskej únii za veľmi vážny problém.
Krátko ešte predtým, ako pristúpim k svojmu hodnoteniu, by som chcel, pán minister, zareagovať na vašu pripomienku, že dnes nerozhodujeme o tom, či Turecko bude plnoprávnym členom Európskej únie, alebo nebude. Pán minister, rozhodujeme o členstve Turecka v Európskej únii a nehovorme o ničom inom, pretože to nepovažujem za zodpovedné stanovisko. V doterajšej histórii Európskej únie a jej rozširovania neexistuje precedens. Ak Európska únia rozhodla o prizvaní ktoréhokoľvek štátu na rokovaní o plnoprávnom členstve, nestalo sa, že toto rozhodnutie v konečnom dôsledku neznamenalo aj plnoprávne členstvo v Európskej únii. Preto treba k tomuto rozhodnutiu, ktoré dnes máme prijať, pristupovať s takouto zodpovednosťou a plnou vážnosťou.
Európska únia sa dnes nachádza v štádiu nebývalého rozmachu, zároveň však prichádza aj k určitej kríze hodnôt a morálnych presvedčení. Tento problém bol pri eufórii z rozširovania do istej miery prehliadnutý. Dnes sa stáva aktuálnym aj pri diskusiách o členstve Turecka. Kým v prípade nových 10 členov, aj v prípade Bulharska, Rumunska či Chorvátska, ktorých prístup je pravdepodobne vecou blízkej budúcnosti, ide o prirodzenú konsolidáciu európskeho priestoru po skončení studenej vojny, v prípade niektorých ďalších krajín - a predovšetkým Turecka - ide o novú fázu rozširovania, ktorá nás stavia pred odlišnú situáciu, keď sme konfrontovaní s nedostatkom historických skúseností a s radom nezodpovedaných otázok.
Nehovorím to preto, že by som chcel komukoľvek uprieť možnosť žiť v spoločnom priestore mieru, slobody a prosperity. Keby otázka stála takto jednoducho, neváhal by som podporiť čo najrýchlejšiu integráciu Turecka. Otázky týkajúce sa nových členov sú však v mnohom odlišné od otázok, ktoré stáli pred nami a pred Európskou úniou doteraz. Týkajú sa aj budúcnosti, inštitucionálneho charakteru a fungovania samotnej Európskej únie. To všetko dostáva zvláštnu naliehavosť práve v prípade možnosti plnohodnotného tureckého členstva. Dovolím si preto na začiatok malé zhrnutie.
Od roku 1963 prebieha proces približovania sa Turecka Európe. Turecko je pre Európu a pre atlantickú alianciu dlhoročný strategický partner. Nemožno poprieť, že Turecko prešlo od čias prvých rozhovorov s Európskymi spoločenstvami kus cesty, počas ktorej akceptovalo množstvo požiadaviek. Ale vyvíja sa aj samotná Európska únia. Už nejde o Európske spoločenstvá a nejde o 12 alebo 15 štátov, ide o Úniu, ktorá smeruje k ďalšej centralizácii a potenciálne k federalizácii. Ide o Úniu, ktorá je rozdelená sporom okolo prijatia ústavy a radom ďalších problémov, od otázky náboženského a kultúrneho dedičstva až po oblasť ekonomickej politiky. Ide o Úniu, ktorej absorpčné schopnosti dosiahli - aspoň na nejaký čas - svoje hranice. Desať členov, ktorí definitívne pristúpili k Únii v máji tohto roku, teda vrátane Slovenskej republiky, nestojí len pred otázkou, ako si budú naďalej počínať v novom prostredí. Nie je to len Únia, ktorá je výzvou pre nás. Aj my sami predstavujeme výzvu pre Európsku úniu. Možnosti, ktoré pre nás vznikli vstupom do spoločného priestoru Únie, dosiaľ neboli aktualizované. Prienik na spoločný pracovný trh, zapájanie sa do najrôznejších aktivít, diskusií o budúcom smerovaní integračného projektu, presadzovanie národných záujmov, to všetko je úlohou najbližšej budúcnosti, ktorej riešenie však môže trvať veľmi dlho a konečný výsledok nemá jasné obrysy.
Nevyhnutné reformy, ktoré prebiehajú v nových krajinách, sa dostávajú do rozporu so záujmami bohatých západných členov Únie, ktorí si chcú udržať vlastnú mieru stability, sociálneho zabezpečenia a sociálneho konsenzu. Nemecko, Francúzsko a ďalšie krajiny jadra Únie stoja pred nutnosťou začatia ekonomických reforiem, ktoré v strednej a východnej Európe s väčším alebo menším úspechom a s väčšími alebo menšími problémami už prebiehajú. Narušenie istôt, ktoré si obyvatelia týchto štátov navykli v uplynulých desaťročiach považovať za nespochybniteľné a trvalo zabezpečené, by mohlo vystupňovať podráždenosť voči novým členom, ktorí sa usilujú dosiahnuť životnú úroveň doterajších členov.
V tejto situácii sme boli postavení pred náročnú debatu o európskej ústave. Je to práve európska ústava, ktorá smeruje k užšej integrácii a mení charakter Európskej únie. Politický a hospodársky priestor Únie sa stáva vnútorne užšie prepojený, zložitejší a tým kladie väčší odpor zmenám, ktoré musia, opakujem, musia nastať v prípade, že Únia rozšíri svoje rady o nového člena. Navyše o člena, ktorého populácia je mimoriadne početná, ktorého ekonomická výkonnosť je relatívne nízka, ktorého politické reformy nie sú dokončené, ktorého miera dodržiavania ľudských práv je naďalej diskutabilná a ktorého kultúrna a náboženská odlišnosť spolu s faktom, že hraničí s vysoko krízovými regiónmi Blízkeho a Stredného východu, budí oprávnené obavy o to, ako sa bude nová Únia vyrovnávať s následnými problémami v oblasti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti.
Užšia vnútorná integrácia Európskej únie vedie k oslabeniu postavenia národných parlamentov a oslabeniu úlohy národných štátov ako nositeľov zvrchovanej moci na svojom území, zdroja lojality a vlastenectva svojich občanov. To všetko spolu s prílivom imigrácie môže prispieť k tomu, že rozpory záujmov jednotlivých členských štátov, ktoré sa až dosiaľ darilo riešiť pokojným spôsobom, sa môžu zmeniť na konflikty sociálnych a etnických skupín. Tie môžu prebiehať vo vnútri jednotlivých štátov, ako aj naprieč spoločenstvami. Môžu ohroziť doterajší úspešný priebeh európskeho zjednocovania, ktoré sa dialo v mene mieru, slobody a prosperity.
Nejde tu teda len o obavy o budúce napredovanie integračného projektu, ktoré je predmetom kritických diskusií, ide aj o výsledky doterajšieho zjednocovania. Západná Európa už vo svojej nedávnej histórii zažila a dnes naďalej zažíva, k akým problémom môže viesť prítomnosť prisťahovaleckých komunít, ktorých potreby sú pochopiteľné, ktorých problémy sú reálne, ale v ktorých je spoločná integrácia len čiastočná a je zdrojom mnohých komunikačných porúch, ekonomických a politických problémov. Tieto ťažkosti sa stupňujú vtedy, keď dochádza k spomaleniu hospodárskeho rastu, poklesu životnej úrovne obyvateľstva a strate dlhodobých istôt. Nárast preferencií radikálnych strán v niektorých euroregiónoch je jav, ktorý nemôžeme prechádzať mlčaním. Musíme si uvedomiť, že toto nie je problém vymedzených lokalít a okrajových skupín obyvateľstva, ale môže celý systém dostať do krízy.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, privilegované partnerstvo pre Tureckú republiku, ktoré navrhujú európske kresťanskodemokokratické strany, by sa mohlo javiť ako rozumné východisko v prechodnej situácii, keď Európska únia musí riešiť v krátkom čase viaceré problémy, ktoré sa týkajú jej vlastných štruktúr a jej vlastného chodu. Ide napríklad o jej rozdelenie na atlantických vzťahoch, riešení konfliktu na Blízkom východe vo veci Paktu stability, schválenia ústavy, imigrácie a spravodlivosti. Som presvedčený, že nerozlišujúce otvorenie sa novým členom s rizikom ohrozenia politických a ekonomických štruktúr, rozpadu sociálnej súdržnosti, etnických a rasových nepokojov, sociálnej demagógie následne ohrozuje nielen dosiahnuté výsledky integrácie, ale potenciálne aj mnohé princípy demokracie, vlády zákona a slobodnej ekonomiky.
Čo urobíme potom? Vyhlásime sa za nevinné obete a odvoláme sa na dobré úmysly? Budeme sa vyhovárať na to, že sme iba plnili odporúčania Komisie? Alebo prenesieme možné dôsledky na iných? Budúce generácie voličov nám to iste neodpustia.
Existuje riešenie, dámy a páni, ktoré je možno zložité, ale zmysluplné. Európa by sa mala rozpomenúť na dôvody, ktoré kedysi stáli pri zrode integračných projektov, mala by sa rozpomenúť na to, že politika je síce nenahraditeľná, nie je však všemohúca. Národné reprezentácie by si mali ujasniť, či chcú hrať úlohu štátnikov, alebo úlohu manažérov, ktorí demontujú vytvorené inštitúcie vlastných štátov v mene niečoho nového, čo však doteraz nevedeli dostatočne popísať. Európa by sa mala vrátiť k svojim koreňom, mala by znovu objaviť osvedčené hodnoty, ktoré sa z nej strácajú.
Patrím k predstaviteľom kresťanských demokratov, ktorí vznášajú pochybnosti o kresťanskom charaktere dnešnej a budúcej Európy. Neraz tým budia rozhorčený odpor a privolávajú na seba obvinenia zo spiatočníctva či fundamentalizmu. No keď sa pozorne započúvate, nie sú to len hlasy kresťanských demokratov.
Ako príklad by som rád citoval niekoľko myšlienok predsedu Senátu Talianskej republiky pána Peru, ktorý vyslovil v rozhovore pre denník La Republica. Hovorí: "Dnes aj my liberáli sa musíme deklarovať ako kresťania. Naša Európa je na pohľad pekná, bohužiaľ, je to Európa prázdna, Európa bez duše. Je to Európa rozdelená a odkresťančená, ktorá už nevie, čím je, nevie, odkiaľ prichádza, a nevie, kam chce ísť." V súvislosti s prijatím Turecka do Európskej únie predseda talianskeho Senátu hovorí: "Máme strach prijať 80 mil. Turkov nie preto, že nevieme, čo je Turecko, ale preto, že sme ešte nepochopili, kto sme my." Koniec citátu.
Dovoľte mi povedať ešte niekoľko myšlienok k samotnému Turecku. Turecko je pre Európu a pre celý demokratický Západ dlhoročným partnerom, ktorý sám prešiel mnohými a ťažkými vnútornými skúškami. Sme si vedomí chúlostivého postavenia tureckej reprezentácie vo vzťahu k očakávaniam vlastného obyvateľstva, k problémom transformácie, v ktorej sa nachádza, a v neposlednom rade vo vzťahu k problémom vlastnej národnej bezpečnosti. Musíme však mať na pamäti aj to, aké opatrenia našu spoločnú situáciu zlepšujú a aké by ju, naopak, mohli zhoršiť.
Európska komisia vzbudila v obyvateľstve Turecka očakávania, o ktorých vzápätí priznáva, že ich nemôže ľahko a rýchle splniť. To nie je šťastná kombinácia ako východisko pre dlhodobú politiku. Politika opakovaných kritických správ a neurčitého odďaľovania vstupu, ktorá mohla byť úspešná v minulosti rozširovania, nemusí byť úspešná v novej situácii. Argument o tom, že kedykoľvek sme - mysliac tým my Únia - doteraz skočili do bazéna, bola v ňom vždy iba voda, zaváňa velikánšstvom a nemiestnym optimizmom. Je najvyšší čas vysloviť obavu pre politikov, ktorí pokladajú vstup Turecka len za ďalší rutinný krok, pri ktorom neexistujú iné riziká než pri prijímaní Poľska, Slovenska, Bulharska, Rumunska, Chorvátska alebo ďalších štátov.
Navyše ani kroky podniknuté na strane Turecka nie sú kompletným zavŕšením transformácie na ceste k plnohodnotnému demokratickému zriadeniu. Pri diskusiách s tureckou stranou nemožno zotrvať len pri rozhovoroch s politickou reprezentáciou. Treba sa zaujímať o rad ďalších subjektov. Ide o stanoviská najmä opozičných politických strán vrátane zakázaných, stanoviská náboženských menšín, stanoviská etnických skupín, stanoviská mimovládnych organizácií, najmä tých, ktoré pôsobia v oblasti ľudských práv. Treba pozorne sledovať vývin vojensko-civilných vzťahov v tureckej spoločnosti a politickom systéme. Treba venovať viac pozornosti otázke vyrovnávania sa Turecka s tienistými stránkami vlastnej minulosti. Ako funguje turecký vzdelávací systém? Aký je špeciálne stav v oblasti výučby humanitných predmetov? Ako sa interpretujú európske dejiny, vlastné dejiny a vlastný historický vzťah k Európe?
Spomedzi viacerých chúlostivých historických bodov tu ako znepokojujúci tieň vystupujú kruté perzekúcie a genocída arménskeho národa, o ktorej sa v Európe hovorí pozoruhodne málo a ktorú turecká reprezentácia, žiaľ, dosiaľ obchádza alebo bagatelizuje. Nevyriešený územný spor s Cyprom a napätie vo vzťahu s Gréckom sú ďalšie znepokojivé problémy, bez ktorých riešenia sa integrácia Turecka bude neustále komplikovať.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené okolnosti sa musím vysloviť proti otvoreniu prístupových rozhovorov s Tureckom. Európska komisia by sa mala vyvarovať toho, že nás stavia pred hotovú vec tak, že bez jednoznačného súhlasu členských krajín vyhlasuje pripravenosť na rozhovory, ktoré týmto de facto začali bez dodržania riadnej procedúry. Privilegované partnerstvo pokladáme za nie ideálne riešenie, ale v danej situácii za opatrenie, ktoré nám umožní prekonať prechodné obdobie a položiť diskusie o integrácii nových členov na nový, solídnejší základ.
Dovoľte mi, aby som vzhľadom na argumenty, ktoré som uviedol vo svojom vystúpení, predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k materiálu Návrh stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou takéhoto znenia:
"Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie návrh stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou;
B. zaväzuje člena vlády Slovenskej republiky, aby v súlade s čl. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie nesúhlasiť na rokovaní Európskej rady so začatím rokovaní o vstupe Tureckej republiky do Európskej únie."
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)