Siedmy deň rokovania

32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

28. októbra 2004 o 9.00 hodine

 

(Neverejné rokovanie NR SR o Programovom pláne rezortu ministerstva obrany na roky 2005 až 2010, tlač 868.)

(Po skončení neverejného rokovania NR SR o 9.15 hodine pokračovalo verejné rokovanie NR SR.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa technikov, je už všetko v poriadku? Ďakujem. Budeme pokračovať vo verejnej časti 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

V rokovaní 32. schôdze budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 846 a spoločnú správu máte ako tlač 846a.

Dávam slovo poslancovi Rusnákovi, aby návrh zákona odôvodnil.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dobré ráno prajem, páni poslanci, pani poslankyne, som veľmi rád, že vám môžem predstaviť túto svoju krátku novelu. V prvom čítaní som vás informoval o jej obsahu, takže nebudem vás zdržiavať dlhými rečami.

Chcem povedať, že táto novela chce preklenúť to obdobie, dokedy bude nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii, a riešiť prípady, ktoré sú už otvorené, aby jednoducho prestoje v konaní sa nenaťahovali. Takže preto vás chcem poprosiť, aby ste to takto pochopili, je to v záujme toho, aby sme pomohli tomuto procesu. Snažil som sa počas rokovania v druhom čítaní či v gesčnom výbore, či v ostatných výboroch vyjsť maximálne v ústrety odbornej verejnosti, aby táto novela nebola brzdou, ale aby bola nápomocná. Som veľmi rád, že vo výboroch som sa stretol s pochopením, že som sa nestretol s odmietnutím, za čo vám veľmi pekne ďakujem.

A myslím si, že to je z mojej strany na úvod všetko. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážený pán predkladateľ, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 8. septembra 2004 č. 1175 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, ako je to uvedené v § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 646 zo 6. októbra tohto roka, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 472 z 5. októbra 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 435 z 13. októbra 2004. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe pod bodom IV. Celkom ide o 16 pozmeňujúcich návrhov vrátane zmeny účinnosti zákona od 1. januára 2005. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16 s návrhom gestorského výboru schváliť; osobitne o bode 7 s návrhom gestorského výboru schváliť; osobitne o bode 17 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 14. októbra 2004 pod č. 675. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Skončila som, pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, zaujmite miesto pre spoločných spravodajcov.

Otváram rozpravu. Písomne som nedostal do rozpravy žiadne prihlášky, teraz je príležitosť na ústne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Hlási sa pán poslanec Farkas. Nikto viac sa nehlási. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu a slovo má pán poslanec Farkas. (Reakcia z pléna.)

Ja som vás, ospravedlňujem sa, nie, ste spravodajkyňa, máte právo vystúpiť ako prvá, pani Laššáková. A potom pán poslanec Farkas. Nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj keď v spoločnej správe máme pozmeňujúci návrh, ktorý prijal ústavnoprávny výbor k § 12a, pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám teraz ja, zlepšuje, teda zreálňuje a precizuje lehoty a je odkonzultovaný s časťou konkurzných sudcov, správcov konkurzných podstát a naozaj mal by zreálniť a spriechodniť tieto lehoty. Myslím si, že tým sa vlastne odstraňuje aj výhrada, ktorú mala vláda, pokiaľ dávala stanovisko k predmetnému návrhu zákona, že lehoty, ktoré sú v ňom uvedené, zrejme v praxi nebude možné dodržiavať. Takže ten môj pozmeňujúci návrh reaguje vlastne na to. Dovoľte, aby som vám ho predniesla.

Pozmeňujúci návrh sa týka čl. I bodu 13 s tým, že 13. bod znie: Za § 12 sa vkladá nový § 12a, ktorý znie:

"(1) Ak návrh na vyhlásenie konkurzu neobsahuje náležitosti podľa tohto zákona a súd nepovolil osobe oprávnenej podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 4 ods. 1 primeranú dodatočnú lehotu na predloženie niektorých z chýbajúcich náležitostí alebo nebol uhradený preddavok na úhradu odmeny predbežného správcu podľa § 4 ods. 7, súd najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia návrhu alebo najneskôr do 30 dní od uplynutia lehoty uvedenej vo výzve na doplnenie niektorej z chýbajúcich náležitostí podľa § 4 ods. 4 až 6 konanie uznesením zastaví.

(2) Ak súd nezastavil konanie podľa odseku 1 a návrh na vyhlásenie konkurzu podal veriteľ, súd do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu spĺňajúceho náležitosti podľa § 4 ods. 3 až 6 zabezpečí odoslanie rovnopisu návrhu na vyhlásenie konkurzu aj s prílohami dlžníkovi. Spolu s rovnopisom návrhu na vyhlásenie konkurzu zašle súd dlžníkovi výzvu, aby najneskôr do 30 dní od doručenia rovnopisu návrhu na vyhlásenie konkurzu predložil súdu zoznam aktív a pasív.

(3) Súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia zoznamu aktív a pasív alebo odo dňa uplynutia lehoty na predloženie zoznamu aktív a pasív podľa odseku 2 posúdi, či sú splnené podmienky na ustanovenie predbežného správcu podľa § 9a ods. 1, alebo sú splnené podmienky na zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu, alebo či sú splnené podmienky na rozhodnutie o vyhlásení konkurzu. Súd v lehote nie dlhšej ako 60 dní vydá rozhodnutie."

Ďalej navrhujem, aby sa v článku I v 21. bode § 28 ods. 1 upravil takto: "Veritelia pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným právom alebo zádržným právom, alebo obmedzením prevodu nehnuteľností, alebo zabezpečovacím prevodom práva (ďalej len "oddelení veritelia"), majú právo, aby ich pohľadávka bola uspokojená z výťažku predaja majetku, ktorým bola zabezpečená podľa poradia vzniku práva na oddelené uspokojenie. Právo na vydanie výťažku je potrebné uplatniť na súde, ktorý je príslušný pre konkurzné a vyrovnacie konanie."

Chcem povedať, že táto zmena len spresňuje ustanovenie návrhu novely bez zmeny jeho obsahu.

Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka článku I 23. bodu, kde v § 70d ods. 3 sa za slovami "§ 21" vypúšťajú slová "odsek 1".

Ide len naozaj o legislatívnotechnickú úpravu, pretože je v spoločnej správe uvedené a tak, ako bolo schválené v gestorskom výbore, tým, že by sa vypustil § 21, by zvyšná časť ustanovenia, konkrétne nasledujúce slová "odsek 2" stratili zmysel a nebolo by zrejmé, o odsek ktorého paragrafu ide.

Keďže moje pozmeňujúce návrhy sa týkajú aj návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, navrhujem preto vyňať na osobitné hlasovanie bod 10 spoločnej správy a na osobitné hlasovanie bod 15 spoločnej správy.

Skončila som. Ďakujem pekne za pozornosť a prosím o podporu týchto mojich pozmeňujúcich návrhov.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Farkas.

P. Farkas, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán kolega predseda výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako predkladateľ tohto návrhu, v mojom vystúpení vás chcem poprosiť o podporu jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý, hneď na začiatku poviem, nie je štandardnou formou prijímania zákonov a nie je štandardným legislatívnym procesom.

Ide o to, že poslaneckou novelou, teda pozmeňujúcim návrhom k prerokúvanému poslaneckému návrhu zákona chcem prilepiť v ďalšom článku zmenu iného zákona o platobnom styku a hneď musím povedať, že takúto formu prijímania zákonných noriem som nikdy nepodporoval a nie som zástancom takéhoto riešenia. Vždy som bol tvrdým kritikom a ostanem aj naďalej tvrdým kritikom takéhoto riešenia, ale vychádzajúc zo súčasného stavu, žiaľ, nemáme inú možnosť upraviť jednu nezrovnalosť alebo chybu v našom právnom systéme.

Ide o to, že v septembri tohto roku sme prerokovali novelu zákona o bankách a prostredníctvom tejto novely sme prerokúvali aj novelu zákona o platobnom styku. A táto novela sa zaoberala iba prijímaním smerníc Európskej únie do nášho právneho systému a konkrétne do zákona o platobnom styku v § 71a. Ale vládny návrh zákona navrhol riešiť tento problém nie štandardným spôsobom, nie tak, ako je to riešené v ostatných právnych normách. Legislatívna rada vlády poukázala na to, že bolo by potrebné zmeniť znenie tohto paragrafu, ale pri stanovení konkrétneho paragrafu sa pomýlila a navrhla riešiť tento problém v § 72a a nie v § 71a. Toto si nevšimli ani zo strany predkladateľa, teda ministerstva financií, ani zo strany Národnej banky, ale ani zo strany legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady, ani zo strany kancelárie prezidenta, ktorá prekontrolovala prijatý zákon, a v našom právnom systéme vznikol chaos tým, že v § 71a upravujeme tú istú problematiku ako v § 72a a vypadol § 72a s platnosťou od 1. 1. 2005.

Teda je to teraz na nás a žiadam vás o podporu, aby sme to upravili ešte pred platnosťou tohto zákona a aby sme týmto mojím pozmeňujúcim návrhom novelizovali aj zákon o platobnom styku s tým, že bude platiť naďalej taký stav, ktorý platí do 31. decembra 2004. Teda aby sme spolu nanovo sformulovali § 72a tým, že platnosť tohto paragrafu predlžujeme aj od 31. 12. 2004.

Môžeme hovoriť aj o tom, kto je na vine. Jednostranne môžem vyhlásiť z mojej pozície, že my poslanci nie, lebo takto sme dostali ten návrh, a my sme neskúmali až tak podrobne, že ktorého paragrafu sa to dotýka. A hovorím ešte raz, že na rôznych stupňoch bola spravená chyba, ale mali by sme túto chybu napraviť a žiadam vás potom o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu v takomto znení: navrhujem nový článok II a článok I predloženého návrhu... Za článkom I vkladať tento nový článok II: Zákon č. 554/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony sa mení takto:

V čl. II, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa vypúšťa bod 10 a doterajší bod 11 sa označuje ako bod 10. Zároveň sa náležite upraví, doplní názov predloženého návrhu zákona (tlač 846) a pôvodne navrhnutý čl. II sa označí ako čl. III. V novooznačenom čl. III sa na konci pripájajú tieto slová "s výnimkou čl. II, ktorý nadobúda účinnosť 31. decembra 2004.".

Ešte raz vás poprosím o podporu a dúfam, že podporíte tento návrh, ktorým chceme riešiť ten vzniknutý problém, ktorý vznikol mimo nás. Ďakujem vám.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Farkas bol posledným prihláseným do rozpravy. Končím rozpravu.

Pán navrhovateľ sa chce vyjadriť? Nech sa páči.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, pani poslankyne a poslanci, ďakujem vám, že ste pochopili to, že tento zákon, táto novela je v záujme niečoho. Chcem vás ešte upozorniť na jeden moment, ktorý máte vo svojich laviciach, že vláda zaujala stanovisko, že nie. Lenže vláda zaujala stanovisko nie vtedy, keď ešte nevedela, čo bude nasledovať. Nasledovalo to, že sme konzultovali so zástupcami vlády, pánom ministrom, stretli sme sa so štátnou tajomníčkou. Práve pozmeňujúci návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Laššáková, rieši tú výhradu vlády. Čiže dneska mám stanovisko vlády, ktoré mi bolo odoslané, že nie sú výhrady, pretože sme zapracovali veci, voči ktorým výhrada bola.

Je to v záujme toho, aby sme túto novelu prijali. Preto vás chcem podporiť, aby ste tak urobili. A zároveň súhlasím so spôsobom hlasovania, ktorý navrhla pani spravodajkyňa, čiže stotožňujem sa s tými postupmi. Treba podporiť ten pozmeňujúci návrh, ktorý predniesla, a body, ktoré sú vyňaté na osobitné hlasovanie, hlasovať tak, ako navrhla.

Je mojou povinnosťou ako predkladateľa novely zákona sa vyjadriť aj k stanovisku pána predsedu finančného výboru, ktoré povedal. Ja takisto ako on si myslím, že nemali by sme pristupovať k takýmto neobvyklým spôsobom úpravy právnych noriem, ale po jeho vysvetlení ako predkladateľ nemám výhrady k tomu, aby do novely zákona, ktorú predkladám, sa vložila časť, ktorá s ňou plne nesúvisí, ale jednoducho je v záujme odstránenia nedostatkov a chýb. A ja nemám problém takýto návrh podporiť. Preto sa stotožňujem s návrhom pána predsedu finančného výboru.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje druhé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 851 a spoločnú správu máte ako tlač 851a.

Slovo má pán poslanec Drgonec.

J. Drgonec, poslanec: Dámy a páni, návrh na novelizáciu zákona o ochrane spotrebiteľa bol predmetom rokovania v pomerne veľkom počte výborov, v piatich výboroch, takže dovoľte, aby som vás na úvod veľmi nezaťažoval opakovaním toho, čo už zaznelo.

Predkladám návrh na zmenu zákona, ktorý smeruje vlastne k dvom veciam:

1. Priznať spotrebiteľom po dvanástich rokoch existencie zákona práva, pretože dosiaľ v zákone nič také nie je.

2. Riešiť otázku financovania činnosti spotrebiteľských združení zo štátneho rozpočtu tak, aby boli určené čo najjednoznačnejšie pravidlá a aby tá činnosť mohla plynúť bez existujúcich obmedzení, ale zároveň, aby si štát zachoval kontrolu nad efektívnym vynakladaním tejto časti peňazí štátneho rozpočtu.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslankyni Beáte Brestenskej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania návrhu poslanca Národnej rady Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 636/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, pod tlačou 851.

Národná rada pridelila tento návrh zákona na rokovanie piatim výborom. Gestorský výbor je výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ostatné výbory nerokovali o tomto návrhu zákona. Návrh poslanca Národnej rady Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 634 o ochrane spotrebiteľa, prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor 6. októbra a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Ďalej daný návrh prerokoval aj výbor pre financie, rozpočet a menu 5. októbra a neschválil k predloženému návrhu uznesenie, pretože nebol dostatok hlasov, nadpolovičná väčšina prítomných poslancov nehlasovala. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval tento návrh 13. októbra a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh zákona 5. októbra a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor pre zdravotníctvo prerokoval návrh zákona 7. októbra a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť v predloženom znení. To boli všetky výbory, ktoré rokovali o danom návrhu zákona.

Gestorský výbor prerokoval tento zákon podľa rokovacieho poriadku a odporúča zo spoločnej správy hlasovať o bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 11, 12, 14, 15, 16 s návrhom schváliť a o bodoch 2, 8, 10 a 13 s návrhom neschváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade predložený návrh zákona Jána Drgonca prerokovať a schváliť.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Kto sa ústne hlási, pýtam sa? Pán poslanec Ondrejka, pani poslankyňa Tóthová. Nikto viac. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Ondrejka.

V. Ondrejka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, k predkladanému návrhu zákona predkladám tento pozmeňujúci návrh.

V § 26 sa vkladá odsek 9, ktorý znie: "Združeniu, ktoré nezúčtovalo dotáciu zo štátneho rozpočtu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a zmluvou o pridelení dotácie, nemožno prideliť ďalšiu dotáciu zo štátneho rozpočtu, dokiaľ nevyrovná svoj záväzok voči štátnemu rozpočtu."

Odôvodnenie: Zvyšuje sa ochrana finančných prostriedkov vyčlenených zo štátneho rozpočtu na ochranu spotrebiteľa.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová bude pokračovať v rozprave.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, milí kolegovia, kolegyne, otázka právneho postavenia, resp. ochrany spotrebiteľa, je otázka, ktorá sa dotýka nás všetkých, nielen občanov tohto štátu, ale aj všetkých nás, ako tu sedíme. Preto pozornosť tomuto zákonu je plne odôvodnená, myslím legislatívna pozornosť, ktorá má smerovať k zlepšeniu vzťahov medzi predávajúcim a kupujúcim. Návrh predkladateľa je vedený touto snahou, no napriek tomu mám k nemu nasledujúce pripomienky.

V navrhovanom, doteraz platnom § 25 sa hovorí, že "spotrebitelia majú právo organizovať sa v organizáciách na ochranu spotrebiteľov". K vete, ktorá je v platnom práve, sa prikladá druhá veta, ktorá znie: "Tieto organizácie môžu vykonávať podnikateľskú činnosť." Táto veta podľa mňa je neodôvodnená. Organizácie na ochranu spotrebiteľa vznikli - a som o tom hlboko presvedčená - za tým účelom, aby v tých prípadoch, keď je kupujúci poškodený, mu dali právnu radu, aby mu pomohli, aby aj v prípade, keď nedošlo ku konkrétnemu poškodeniu, sledovali tovary, ktoré sa predávajú na trhu, vyvíjali určitú činnosť smerujúcu k ochrane. Ja si vôbec nemyslím, že popri tejto činnosti, ktorej by bolo na našom slovenskom trhu neúrekom podnetov na aktivitu, by táto organizácia ešte mala podnikať.

Podľa zákona o občianskych združeniach, na základe ktorých táto organizácia funguje a na ktorú sa aj platný zákon odvoláva, je možné získať určitý zisk spôsobmi, ktoré sú uvedené v zákone. Rozšíriť toto právne postavenie na možnosť podnikania v žiadnom prípade nepovažujem za vhodné, preto som pripravila s potrebnými podpismi poslancov pozmeňujúci návrh, v zmysle ktorého v § 25 sa vypúšťa druhá veta, t. j. vypustí sa: "Tieto organizácie môžu vykonávať podnikateľskú činnosť."

Ďalej mám ešte doplňujúci návrh, vzhľadom na to, že vstupujeme do zákona o ochrane spotrebiteľa, a to doplňujúci návrh k § 10. V čom je problém? Do ostatnej novelizácie tohto zákona platila úprava, v zmysle ktorej každý predávaný tovar, pokiaľ nešlo o rýchlo sa kaziace potraviny a obdobné tovary, musel byť opatrený návodom na použitie v slovenskom jazyku, kde mali byť informácie aj o trvanlivosti výrobku a podobne. Žiaľ, ostatná novela - a vtedy som tiež proti tomu protestovala - zakotvila, že takáto povinnosť už nie je zákonná povinnosť, ale predávajúci si sám posúdi, či ide o tovar, ktorý takýto návod na použitie vyžaduje.

Nuž, poďme sa pozrieť na naše trhoviská aj do niektorých našich značkových predajní elektrických spotrebičov a zistíme, že návod na použitie v slovenskom jazyku nie je priložený ku všetkým tovarom. A ja sa pýtam prečo? Prečo spotrebiteľ má kupovať tovary, kde nie je presne stanovený návod na použitie? Totiž on v zmysle platnej úpravy nie je povinný. Ja vám prečítam, ako znie dnes platná úprava. Citujem § 10 ods. 1 druhá veta: "Ak povaha a účel použitia výrobku vyžadujú, je predávajúci povinný zabezpečiť, aby výrobky boli označené aj údajmi o kvalite, dátume výroby, dobe použitia a spôsobe použitia údržby, uchovania alebo skladovania týchto výrobkov." To znamená, ak povaha a účel použitia vyžadujú. Ďalej: "Údaje o spôsobe použitia, údržby, uchovania a skladovania môžu byť obsiahnuté v priloženom písomnom návode." Môžu byť obsiahnuté v priloženom písomnom návode. Teda nemusia byť, a ak to povaha vyžaduje.

Preto dávam doplňujúci návrh k predloženému legislatívnemu, ktorý znie, citujem: V § 10 ods. 1 druhá veta znie: "Predávajúci je povinný zabezpečiť, aby výrobky boli označené údajmi o kvalite, dátume výroby, dobe použitia a spôsobe použitia, údržby a uchovania alebo skladovania týchto výrobkov." To znamená, okrem výrobkov, ktoré podliehajú skaze a majú taký charakter, ako sme si v praxi v minulosti zvykli, že nemajú návod na použitie, každý výrobok by bol povinný mať návod na použitie v slovenskom jazyku.

Zastávam názor, že etika predaja a požadovaný vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim sa tým dostane na vyššiu úroveň, a myslím si, že je plne odôvodnené, aby sa na slovenskom trhu predávali výrobky s návodom na použitie. Pretože i napriek všetkým snahám máme na trhu nielen výrobky, ktoré sú zdraviu škodlivé, poprípade sa ináč používajú, ako výrobca mal na mysli, ale kupujeme výrobky bez potrebného označenia na použitie.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Madej, pani poslankyňa Štrofová - dobre, že už tam opravili ten záznam. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami na vystúpenie predchádzajúceho rečníka.

Ako prvý bude hovoriť pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som podporiť vystúpenie pani profesorky Tóthovej týkajúce sa právneho postavenia organizácií na ochranu spotrebiteľov. A mal by som v rámci faktickej pripomienky takú otázku na pána predkladateľa. Totižto z mojich osobných skúseností viem, že ako občianske združenia, na ktoré odkazuje novela zákona, že organizácie na ochranu spotrebiteľov by mohli byť napríklad občianskymi združeniami. Občianske združenia môžu mať príjmy z činností, ktoré vytvárajú zisk. Tak aj ja pri činnosti Európskeho združenia študentov práva, sú to činnosti napríklad z reklamy, príjmy z reklamy pri zabezpečovaní rôznych podujatí, konferencií a ďalších, občianske združenia riadne podávajú v prípade týchto činností, ktoré vytvárajú zisk, daňové priznanie, platia dane a v prípade, ak aj zamestnávajú, tak platia odvody. Ale či práve táto veta - a to je moja otázka - nedáva dosť široko možnosť podnikať? Či to nie je potom v rozpore so živnostenským zákonom a úpravou podnikania v Slovenskej republike ako takej, či nebude postačovať úprava a možnosť občianskych združení, napríklad, na ktoré odkazuje tento zákon, mať príjmy z činností, ktoré vytvárajú zisk, ktoré sú pomenované v zákone o dani z príjmov, ako príjmy z reklamy a ďalších iných činností, či toto nebude na ten účel postačovať?

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Štrofová.

D. Štrofová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja naozaj len veľmi v skratke by som chcela podporiť predrečníčku v tom, čo povedala. Myslím si, že aj tie pozmeňováky by mohli byť zapracované a mohli byť prijaté, lebo naozaj len zlepšujú. Treba si naozaj uvedomiť, že náš trh sa stal niečím veľmi zvláštnym, niečím ešte nedokončeným v transformácii a práva spotrebiteľa a užívateľov služieb sú dnes veľmi chabé. Aj práva na vymoženie. Preto si myslím, že každý jeden má nárok, každý občan má nárok to, za čo si zaplatí, teda služby alebo tovar, aby o nich dostal aj patričnú informáciu, o tomto tovare, ale zároveň aj poskytnutú službu. Čiže ja len budem podporovať tento návrh a ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem kolegom za podporu tohto návrhu a rada by som ešte uviedla pre ctené plénum, že nemôže tu byť obava, že by museli byť takto označované výrobky, kde by to v praxi spôsobovalo problémy, pretože štvrtá veta spomínaného § 10 jasne uvádza, citujem: "Ak nie je účelné predávané výrobky vzhľadom na ich povahu takto označovať, je predávajúci povinný uvedené údaje na požiadanie orgánov, ktoré vykonávajú dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, alebo na požiadanie spotrebiteľa, ktorý preukáže právny záujem, pravdivo oznámiť, prípadne i tieto údaje doložiť." To znamená, že tam, kde to nie je účelné, zákon hovorí, táto povinnosť nie je. Ale myslím si, že generálne by zo zákona táto povinnosť mala vyplývať a skutočne by to malo byť zúžené nemať návod na použitie jedine pri tých potravinách a výrobkoch, kde to výslovne nie je účelné.

Verím, že tento pozmeňujúci návrh vzhľadom na situáciu u nás na trhu panie poslankyne a páni poslanci podporia. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

J. Drgonec, poslanec: Väčšinu svojho života som pôsobil v právnej teórii, a preto sa na svet musím pozerať cez teóriu. Z hľadiska teórie mi to pred chvíľou rozšírilo poznatok, pretože som dospel k poznaniu, že aj skúšky sú návykom. Pán poslanec Madej si navykol chodiť na skúšky. Odkedy na ne prestal, tak začal pociťovať potrebu skúšať. Z hľadiska jeho otázky o podnikateľskom postavení občianskych združení na ochranu spotrebiteľa som v tomto návrhu hovoril z toho dôvodu, aby sme rozlíšili dve skupiny štruktúr, ktoré by vykonávali činnosť v oblasti ochrany spotrebiteľa. Také, ktoré to robia len za štátne, a také, čo to robia aj z nejakých ďalších prostriedkov, s tým, že tie subjekty, ktoré by vykonávali podnikateľskú činnosť, by nemali právo uchádzať sa o podporu zo štátneho rozpočtu.

Teraz, ak dovolíte, trošku zoširoka. Ochrana spotrebiteľa sa u nás chápe dosť úzko. Je to, zjednodušene povedané, o tom, že niekto kúpi topánky, ktoré majú, ja neviem, zlý opätok a treba topánku vymeniť. Ochrana spotrebiteľa takto ponímaná je, alebo mala by byť veľmi okrajová a určite nie dominantná. Ochrana spotrebiteľa by mala byť predovšetkým o poškodzovaní buď všetkého obyvateľstva, alebo aspoň veľkých skupín obyvateľstva. Je to napríklad pri činnostiach veľkých obchodných reťazcov, kde sa pravidelne dejú najrôznejšie akcie, pri ktorých ponúkajú tovar za zníženú cenu, ale keď prídete k pokladni, neúčtujú vám zníženú cenu, ale účtujú vám vyššiu cenu, než je avizovaná. Takéto formy ochrany spotrebiteľa nie sú možné v právnom štáte, nie sú možné inak ako prostredníctvom súdov. Spotrebiteľské združenia, ktoré by mali vyvíjať túto aktivitu, sú reálne odkázané na nejaké prostriedky, pretože je to o súdnych poplatkoch, je to o nejakých právnych analýzach, ktoré musia vypracovať skôr, než podajú žalobu, a je to o rade ďalších úkonov, ktoré musia z niečoho finančne zvládnuť. Z toho dôvodu som sa teda nazdával, že by bolo dobré uvažovať o vytvorení nejakých združení na ochranu spotrebiteľa, ktoré by mohli vykonávať aj podnikateľskú činnosť.

Po tom, čo som predložil návrh, ma oslovili zástupcovia niektorých občianskych združení na ochranu spotrebiteľa, ktoré na Slovensku existujú, s upozornením, že toto rozlíšenie na dve skupiny spotrebiteľských organizácií hrozí rizikom spolu - čo v prípade, že ide o združenie, ktoré nevyvíja len podnikateľskú aktivitu, ale vyvíja nejakú takú čiastočne inú aktivitu? S prihliadnutím na to súhlasím s tým, že to rozčlenenie na podnikateľské a nepodnikateľské organizácie na ochranu spotrebiteľa nie je dobré. Je už aj súčasťou spoločnej správy v bode 9 návrh gestorského výboru inak formulovať § 25 ods. 1, teda vypustiť vlastne práve tú vetu o tom, že spotrebiteľské organizácie môžu vyvíjať podnikateľskú činnosť. Zostaneme, predpokladám, že zostaneme len pri tom, že je to o nejakej činnosti, ktorá je istým spôsobom zabezpečovaná zo štátneho rozpočtu. Čiže z tohto hľadiska, pani profesorka, máte pravdu, pokiaľ ide o ten návrh, ale vo vzťahu k spoločnej správe je vlastne duplicitný. (Reakcia poslankyne.) Áno.

Pokiaľ ide o ten druhý bod, teda o novelizáciu § 10 ods. 1, myslím si, že to je výborný návrh, ktorý zase spresňuje režim ochrany spotrebiteľa, a som veľmi za to, aby sa tento návrh stal súčasťou novely zákona.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a bude nasledovať druhé čítanie o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 832 a spoločnú správu máte ako tlač 832a.

Dávam slovo pani poslankyni Navrátilovej, aby návrh zákona odôvodnila.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, týmto sa uchádzam o vašu podporu pri novele zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. Ide o pomerne krátku novelu, ktorá reaguje na niektoré nezrovnalosti, ktoré sa dostali do zákona č. 43 a ktoré môžu vytvoriť problémy po 1. januári budúceho roka, keď reálne začnú fungovať správcovské spoločnosti.

Predovšetkým chcem, aby sa upravil spôsob dedenia, pretože nie je dobre riešený v platnom zákone. Navrhovaná zmena zabezpečí, aby dedičia dostali aj po skončení prípadného dlhotrvajúceho dedičského konania sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu zomretého. Súčasne sa jednoznačne špecifikuje predmet dedenia vzhľadom na účely dedičských konaní, analogicky napríklad zdedením aktív, ako sú cenné papiere a podobne.

Ďalej sa navrhuje vypustenie povinnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti kupovať alebo predávať cenné papiere na verejnom trhu cenných papierov len prijímaním návrhov určených vopred neurčenému okruhu osôb, tzv. anonymnými obchodmi, a to z toho dôvodu, že v súčasnosti sa takéto obchody realizujú na OTC trhoch cez brokerov, čím je táto povinnosť vlastne nesplniteľná.

Považujem za dôležité, aby sa zaviedli jasné pravidlá a časové súvislosti na prestupy sporiteľov do dôchodkových fondov inej správcovskej spoločnosti. Chcem tým zamedziť špekulatívnemu uzatváraniu zmlúv za účelom zneužívania províznych systémov dôchodkových správcovských spoločností. Navrhované znenie je v súlade s požiadavkami na prevádzku informačného systému druhého piliera.

Ďalšou zmenou oproti platnému zneniu zákona je vypustenie lehoty na spätné pripisovanie dôchodkových jednotiek, a to z takého dôvodu, že k nim dochádza k znižovaniu hodnoty dôchodkových jednotiek ostatných sporiteľov v dôchodkovom fonde a k neodôvodneným a neprimeraným zásahom do procesu účtovania.

Trošku problematická je posledná časť navrhovanej novely, pretože navrhujem, aby sa pri výpočtoch výšky aktív potrebných na vyplácanie doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku príslušnou poisťovňou nepoužívali zmiešané úmrtnostné tabuľky, ale úmrtnostné tabuľky vždy pre osoby rovnakého pohlavia. To sú tzv. rodové úmrtnostné tabuľky. Tento problém rezonuje v Európskej únii a zdá sa, že je to problém, ktorým sa budeme musieť zaoberať aj my, pretože je to otázka rovnakého zaobchádzania. Ja som už z tohto miesta povedala, že je to krivé zrkadlo na tieto zmiešané úmrtnostné tabuľky, pretože poškodzuje jedných aj druhých. Poškodzuje ženy, pretože v prípade vdovského dôchodku budú dostávať nižšie dôchodky, ale poškodzuje predovšetkým mužov. A toto nie je podľa môjho názoru správna vec. Ja som presvedčená o tom, že téma úmrtnostných tabuliek sa dostane do Národnej rady v inej súvislosti, a to v súvislosti s prijímaním európskej legislatívy, kde by sa Slovensko malo jasne postaviť na stranu toho, že rodové úmrtnostné tabuľky sú spravodlivejšie ako zmiešané úmrtnostné tabuľky.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Kláre Sárközy, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám prečítala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z. (tlač 832), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1185 z 9. septembra 2004 pridelila návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z., na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona odporučili schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 5. októbra 2004 pod č. 473 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 13. októbra 2004 pod č. 288. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona dňa 5. októbra 2004, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré poslanecký návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pod siedmimi bodmi, máte ich všetci rozdané na stole.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z., v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť. Po rozprave uvediem spôsob hlasovania.

Ďakujem. Skončila som. Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.