Středa 27. října 2004

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Toto bola faktická poznámka, ja ju beriem na vedomie, ale nemôžem na ňu zareagovať, lebo mohol by tu niekto na mňa kričať, že nereagujem na faktickú. Chcem však reagovať na pani kolegyňu Rusnákovú. Pani kolegyňa, vy ste povedali, že riaditeľ Rybníček nie je ochotný dávať k nahliadnutiu svoje zmluvy, riaditeľ Rezník je. Z toho teda vyplýva, že robíme zákony na to, ako sa správajú riaditelia, nie? A keď sa vymenia a bude zase druhý riaditeľ ochotný dávať a riaditeľ rozhlasu nebude ochotný, tak budeme robiť novely a zmeníme to. Ale zmena sa týka len teda televízie.

Po ďalšie, je príliš nekonzistentné, keď vy hovoríte, že jedna právna skupina má takýto názor, iná taký a, samozrejme, vy vyberiete argument tej, ktorá má taký, ako máte vy. Tak už potom nech niekto musí tu existovať, kto má na to rovnaký názor, teda ten posledný a správny. Opakujem, na to je dozorná rada a dozorná rada ak toto nerobí, tak potom neplní svoj zákon, ale na to nie je Rada STV. Ale potom už ďalej som mal pocit, že ste veľmi nekonzistentná. Chcete kompetencie pre Radu STV zároveň hovoríte, že nie je schopná. Že nie je schopná nič ani zaujať stanovisko, ani hlasovať, ani nič, tak celkom tomu nerozumiem. Potom, veď rada STV je závislá od poslancov. Hovoríte, že ani poslanci nie sú schopní. Tak ja sa pýtam, a teraz to neberte v zlom, že kto okrem vás je schopný potom? Ani Rybníček, ani Rada STV, ani poslanci nie sú ochotní, no tak vlastne o čo vám išlo vo vašom vystúpení.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší a posledný prihlásený do rozpravy. Pardon, pani poslankyňa Rusnáková chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov, nech sa páči.

E. Rusnáková, poslankyňa: Samozrejme, že právne názory môžu byť rôzne. Pán poslanec, ale ak Rada STV dostane právny názor, ktorý si sama vyžiadala od príslušného právnika, tak potom by asi jeden z tých dvoch názorov mala akceptovať, mala by sa rozhodnúť. To nikto iný namiesto nej nespraví. Môže požiadať ešte o ďalších šesť nezávislých právnych názorov, tak nech to urobí! Ona naozaj musí rozhodnúť, nato sme ju zriadili. To, že niektoré hlasovania sú také, aké sú, no to je problém Rady. Ja nehovorím, že Rada nedokáže odhlasovať to, čo má. Ja som povedala, že sa stávajú prípady, keď jednoducho nie je ochotná vypovedať to, čo už iná Rada skonštatovala. Nespochybňujem celú ich prácu, to ako by ste moje slová zbytočne dávali do úplne inej roviny.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Heriban ako posledný prihlásený do rozpravy k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Slovenskej televízii. Pán poslanec Heriban.

J. Heriban, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rád by som v krátkosti zareagoval na diskusiu, ktorá prebieha o Slovenskej televízii. Obidva návrhy, aj návrh pani poslankyne Rusnákovej, aj návrh pána poslanca Lintnera, chcú podporiť pôvodnú slovenskú tvorbu pre deti, chcú podporiť pôvodnú tvorbu umeleckú, dramatickú, dokumentárnu, animovanú a ja si myslím, že keď chceme správne zaujať pozíciu a zaujať správne stanovisko, mali by sme sa širšie zamyslieť, aká je situácia na Slovensku. Nielen v Slovenskej televízii, ktorá je verejnoprávna, ktorú si všetci spolu platíme, ale aká je situácia na Slovensku vo všeobecnosti v médiách. Podľa môjho názoru posledných 15 rokov prebieha na Slovensku vážna bulvarizácia celej spoločnosti, cítime to určite v printoch, v denníkoch, týždenníkoch. Keď si predstavíme, ako sa vyvíjajú tieto médiá, tak vidíme, že stále viac a viac sa objavujú škandalózne články, povrchné informácie, že celá naša spoločnosť vlastne z môjho hľadiska upadá, že sa stráca kvalita, že sa stráca duchovno a vieme si asi všetci veľmi dobre predstaviť a špeciálne kolegovia z KHD asi si vedia predstaviť, čo to znamená, keď sa spoločnosť týmto smerom uberá a takto sa vyvíja. Na Slovensku v podstate za posledných 15 rokov sme rezignovali na pôvodnú filmovú tvorbu, rezignovali sme na pôvodné dramatické televízne programy, vychádza stále menej a menej kníh, je stále menej a menej výstav, proste Slovensko sa prepadá tam, kde ho asi nikto z nás nechce vidieť. Ako sa dá v tejto situácii pomôcť? V tejto situácii určite sa dá pomôcť tak, že médiá, verejnoprávne médiá môžu sčasti tú situáciu keď už nie zvrátiť, tak môžu aspoň určitú tvorbu zachrániť. Verejnoprávna televízia by určite mala aj bez takéhoto zákona, aký ideme prijať, dávať oveľa väčšie prostriedky práve do výroby pôvodných slovenských dramatických, umeleckých, detských, hudobných, vzdelávacích programov. My sa tu stále hádame o nejaké percentá a pritom zabúdame na zásadný zmysel verejnoprávnych médií. Všade na svete verejnoprávne médiá práve podporujú pôvodnú tvorbu, lebo v podstate sa rozprávame o národnej identite. Rozprávame sa o tom, že okrem komerčnej orientácie, komerčných médií, kde alfa omega je sledovanosť, kde sa všetko sústreďuje len na výsledky peoplemetrov, existuje aj verejnoprávna služba, ktorá podporuje vzdelávacie programy, umelecké programy, ktorá podporuje menšinové programy, ktorá podporuje výrobu programov pre menšiny pre náročného diváka.

Rád by som mojich kolegov a kolegyne upozornil, že my vlastne hovoríme a dávame prostriedky do programu, ktorý by mal byť alfou a omegou každej verejnoprávnej televízie. Kolegyňa Rusnáková spomínala, koľko pôvodných programov sa dá vyrobiť za 100 miliónov korún. Ja by som jej však chcel povedať, že za 100 miliónov korún sa dá vyrobiť ešte oveľa viac pôvodných slovenských programov, pretože tieto peniaze sa dajú použiť aj na koprodukcie. Preto umelecká, producentská, tvorivá verejnosť tak čaká na tento zákon a preto aj bol taký boj, keď sme prvýkrát prijímali zákon o Slovenskej televízii.

V európskom priestore existujú fondy, ktoré majú podmienku, že pri koprodukcii musia byť najmenej tri štáty. Slovenský producent, keď nemôže získať peniaze na koprodukciu z verejnoprávnej televízie, ťažko môže potom žiadať o ďalšie finančné prostriedky, ktoré sú v európskom priestore, ale ktoré sa u nás skoro vôbec nevyužívajú. To znamená, za 100 miliónov korún môžeme alebo môžu producenti vyrobiť oveľa viacej ako 10 televíznych filmov alebo jeden televízny seriál.

Keď som spomenul peoplemetre, chcel by som povedať pár slov aj k tejto téme. Peoplemetre veľmi presne hovoria, ako je ktorá televízia sledovaná, vidíme, že na Slovensku denníčkové výskumy úplne nepresne pomenúvali situáciu na mediálnom trhu. Ukazuje sa, že na Slovensku oveľa menej ľudí sleduje televíziu a ukazuje sa, že oveľa viacej ľudí sleduje české televízie, maďarské televízie a iné televízie. To znamená, že peoplemetre veľmi presne hneď na druhý deň hovoria tvorcom, aký je záujem o relácie, ktoré vyrábajú, alebo o filmy, ktoré vyrábajú, alebo o tókšou, ktoré vyrábajú. Na peoplemetre by sa však mali orientovať hlavne komerčné televízie. Nemyslím si, že by sme sa tu mali zaklínať peoplemetrami, keď hovoríme o verejnoprávnej televízii. Verejnoprávna televízia má robiť kvalitné programy. Verejnoprávna televízia tu nie je preto, aby mala najvyššiu sledovanosť a nikde v Európe nie je verejnoprávna televízia preto, aby lámala rekordy sledovanosti. Na to sú komerčné televízie. Komerčné televízie sa snažia získať čo najviac peňazí z reklamného prostredia a preto sa snažia zo všetkých síl mať programy, ktoré sú veľmi sledované. Ale verejnoprávna televízia podľa môjho názoru nemusí mať obavu z toho, že nejaká komerčná televízia má spravodajstvo, ktoré je bulvárne, a má vyššiu sledovanosť. Veď nemôžeme porovnávať Nový čas s ich orientovaním so Sme alebo s Pravdou, pretože tieto denníky... Pán spravodajca, ja by som vás poprosil, aby ste na neprerušovali. ...Pretože tieto denníky sú celkom inak postavené. A rovnako si myslím, že verejnoprávna televízia by sa mala starať hlavne o to, aby pripravovala kvalitné spravodajstvo. Nemyslím si, že keď niekto prehltne trojmetrového hada, že to má byť prvá správa v televízii, aj keď v komerčnej televízii je to vynikajúca správa. Komerčná televízia má celkom inak postavený celý systém hodnotenia. Je pravda, že v komerčnej televízii, keď nemá relácia sledovanosť, je stiahnutá. Tam sa posudzuje len to, či je niekto sledovaný. Keď je sledovaný, je vynikajúci, je to hviezda komerčnej televízie a zarába veľa peňazí. Ale ak budeme tieto parametre alebo toto hodnotenie prenášať na verejnoprávnu televíziu, tak sa dostávame do slepej uličky. Preto si myslím, že aj všetci tvorcovia vo verejnoprávnej televízii, aj všetci dramaturgovia, aj riaditeľ verejnoprávnej televízie by mal takto obhajovať verejnoprávnosť. Nemal by sa nechať zatlačiť do kúta za to, že spravodajstvo Slovenskej televízie má trošku menšiu sledovanosť ako nejaká iná komerčná televízia alebo že nejaká iná komerčná bulvárna televízia sa približuje k spravodajstvu Slovenskej televízie.

Na záver by som chcel povedať svoj vlastný názor a zhodnotiť z môjho pohľadu Slovenskú televíziu a manažment Slovenskej televízie, lebo hlavne v poslednom čase sa objavujú veľmi kritické články proti tomuto manažmentu a proti konceptu Slovenskej televízie. Aj v tejto rozprave sme počuli veľmi kritické slová na manažment Slovenskej televízie a na úroveň Slovenskej televízie. Pochopil som, že manažment a riaditeľ Slovenskej televízie postavil dva programy, dva kanály, ktoré sú veľmi odlíšené. Jednotka je viac komerčná a dvojka skutočne spĺňa parametre verejnoprávnej televízie. Je to intelektuálne náročnejší kanál, sú tam dokumenty, sú tam kvalitné tókšou, ktoré určite budujú to, o čom som hovoril na začiatku, identitu slovenského národa a identitu tohto priestoru. Chcel by som povedať za seba, že si vážim, čo manažment Slovenskej televízie doteraz spravil, pretože podľa môjho názoru verejnoprávna televízia od roku 1989 nikdy nebola takto jasne vyhranená. Nikdy si Slovenská televízia nepropagovala svoj program tak, ako ho propaguje teraz, nikdy si nevytvárala svoj jednoznačný imidž a jednoznačnú značku.

Myslím si, že manažment Slovenskej televízie urobil veľa na to, aby sa na Slovensku situácia konsolidovala a na druhej strane som prekvapený, prečo sa tento manažment tak bráni návrhu poslancov, aby tá televízia bola kvalitnejšia. Aby tá televízia vytvárala pôvodnú tvorbu, aby tá televízia kultivovala prostredie, v ktorom žijeme, aby tá televízia bola lepšia. Lebo to je asi najdôležitejší zmysel verejnoprávnosti, aby kultúra na Slovensku mala inú úroveň, ako má momentálne, aby bulvár ako rakovina neprerástol všetky naše umelecké, ľudské, vzdelanostné, detské programy, ktoré sa vyrábajú kdekoľvek.

Chcel by som na záver voľne parafrázovať Ladislava Balleka, ktorý v poslaneckej snemovni povedal, že kultúra je ako tráva, ako kríky, ako stromy, ktoré prerastajú brehy riek. Ak prídu povodne a voda vystúpi a zaleje všetko, čo je dokola, tak brehy riek, ktoré sú prerastené trávou, kríkmi a stromami, zostávajú a keď pohroma pominie, tak voda sa má kam vrátiť. Ja si myslím, že to je zmysel tejto debaty, aby sme pomohli kultúre, aby sme pomohli kultúrnym ľuďom, aby sme vytvorili brehy, kam sa môže voda, aj naša identita, aj naša spoločnosť vrátiť a to je podľa mňa zmysel verejnoprávnych médií a to je zmysel Slovenskej televízie. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Heribana piati páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pán poslanec Miklušičák.

J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pán kolega poslanec povedal, že kvalita vysielania Slovenskej televízie závisí od poslaneckého návrhu zákona. Absolútne s týmto návrhom nesúhlasím. Nemyslím si, že kvalita Slovenskej televízie závisí od toho, či zákon určí, koľko peňazí sa musí dať na pôvodnú tvorbu. Chápem našich tvorcov, že majú snahu získať čo maximálne množstvo peňazí zo štátneho rozpočtu, respektíve z koncesionárskych poplatkov na to, aby sa im pohodlne žilo. Mnohých poznám, ale som presvedčený, že táto vec im škodí. V 19. storočí, keď režim absolútne nebol naklonený slovenským dejateľom, tak tí sa nespoliehali na podporu štátu, na podporu verejnoprávnych inštitúcií, ale išli o zápas, o slovenskosť, o slovenskú kultúru, o slovenskú históriu bez toho, aby sa spoliehali na podporu štátu. Vďaka tomu dnes sedíme v parlamente! Pán kolega, naozaj, Jarjabek, predminulý týždeň, pokiaľ viem, krstil svoje cédečko. Nebolo to vďaka tomu, že parlament prijal zákon o tom, že Slovenská televízia musí toľko X a Y peňazí dať na podporu slovenskej tvorby. Napriek tomu slovenská kultúra žije. Ja verím, že bude žiť aj v budúcnosti bez toho, aby sme prijali takýto zlý zákon, pán kolega Jarjabek. Ja som rád, že sa vám podarilo minulý týždeň urobiť, čo ste urobili, a držím vám prsty. Napriek tomu považujem tento návrh zákona za zlý a budem hlasovať proti. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jaďuš.

J. Jaduš, poslanec: Vážení kolegovia, mňa potešili slová pána predrečníka, pretože si veľmi vážim to jeho vystúpenie. Chcel by som zdôrazniť, že cieľom podnikania komerčných televízií je predovšetkým zisk. Zisku je podriadená programová štruktúra ich vysielania, ale výsledkom nie je len zisk samotný, ale predovšetkým deformácia osobnosti divákov. Aby komerčné televízie zaujali, priniesli nám do programov sex, násilie, priniesli slaboduché soup opery, siahodlhé seriály. Vážení kolegovia, ak chcem bojovať proti amerikanizácii, proti týmto negatívnym duhom, musíme ponúknuť alternatívu. Akú alternatívu ponúkneme, ak ju nemáme. Prepnite si dnes popoludňajší program na STV 1, také isté slaboduché tókšou ako na všetkých ostatných komerčných televíziách. Toto sme chceli? Čiže tú alternatívu sme povinní divákovi dať a nestoja za to tie peniaze, ktoré je potrebné investovať. Ja si myslím, že aj debata na pôde parlamentu o tom, koľko máme dať na pôvodnú tvorbu, je nedôstojná, pretože sama Slovenská televízia by z princípu mala stavať svoj program na pôvodnej tvorbe. Pretože je to SLOVENSKÁ verejnoprávna televízia. A celkom na záver by som chcel povedať, že ak už je tento návrh na stole, je to len hranica alebo mala by to byť hranica, tá spodná. A daj boh, aby sme sa dožili čias, keď tá slovenská televízia bude produkovať čo najviac slovenskej tvorby. Keď sa slovenský divák, slovenské dieťa bude môcť pozerať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Rusnáková.

E. Rusnáková, poslankyňa: Ak hovoríme o peniazoch vynaložených na výrobu programov, ja, samozrejme, chápem, že musia byť vyrábané aj programy, ktoré majú v sebe istú komerciu, aby zarábali na programy, ktoré majú istú umeleckú hodnotu. Ale ak štyri licencované zábavno-súťažné relácie Svadba snov, Pošta pre teba, Super kvíz a Slovensko hľadá Super star, budú stáť Slovenskú televíziu 217 miliónov korún, ja sa pýtam, či by z tejto sumy nebolo dobré vyčleniť 100 - 150 miliónov na to, aby mohli byť vyrábané kvalitné diela dramatickej tvorby, aby sme mohli vidieť aj niečo iné ako relácie tohto typu. Povedala som, čo všetko sa dá vyrobiť za 100 miliónov korún. To sú peniaze, ktoré sú hotové, ktoré riaditeľ Slovenskej televízie nemusí od nikoho pýtať. Má ich, len keby aspoň jeden z týchto licencovaných projektov nebol kúpil, tak už môže mať peniaze na televízne seriály, ktoré sú hodnotné a ktoré môže predať, lebo aj samy sa zhodnocujú. Súkromné televízie nekúpili licenciu na tieto projekty, pretože vedia, že sa im nedokážu v plnej miere vrátiť. Čiže tých 100 miliónov, ktoré sa dávajú na Super star, sa nevrátia. Ja som o tom presvedčená. Súkromné televízie sú ešte prísnejším podnikateľom ako verejnoprávna Slovenská televízia. Šport je v rozsahu vysielacej plochy 8 %. Pôvodná televízna tvorba je 0,1 %. Kde sme?

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Heriban, pozorne som vás počúval. Priznám sa, že keď som vás počúval sem-tam vo verejných médiách, nie so všetkým som súhlasil, ale dnes musím povedať, že som očakával, že budete viac-menej obhajovať Markízu ako súkromnú stanicu, televíznu, ale potešili ste ma. Hovorili ste o tom veľmi vecne, o čom ste mali hovoriť. Ide o to, že naozaj každý štát aj po vstupe do Európskej únie sa snaží bojovať o svoju identitu. O svoju národnú identitu. Alebo ak chcete, aj tú spoločenskú identitu. Lebo aj my sme Slovenskú televíziu odštátnili a urobili sme z nej verejnoprávnu televíziu. Ak sme tam dali priestor pre príslušníkov národnostných menšín, ja nevidím dôvod, prečo by tam nemal byť priestor aj pre štátotvorný, väčšinový národ, aby tam aj jeho inteligencia mohla prezentovať svoju pôvodnú tvorbu. Teda výsledky svojej pôvodnej tvorby. V tomto sa zhodneme aj s ostatnými krajinami, ktoré sa pokladali a pokladajú za vyspelejšie. Francúzi bojujú o svoju identitu a bránia sa amerikanizácii alebo zavádzaniu, alebo toho, čomu sa anglofonizácia. Nevidím dôvod, prečo my by sme my ako síce počtom menší národ nemali bojovať o svoju identitu. Ja sa práve naopak divím niektorým konzervatívnym stranám, ktoré uznávajú tradičné hodnoty, že tu presadzujú komercializáciu verejnoprávnej televízie. Pravý opak je pravdou. Slovenská republika ako štát musí plniť kultúrnu funkciu. (Prerušenie vystúpenia časomierou.).

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková. Pán poslanec... Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec povedal, že sa zo Slovenskej televízie, z verejnoprávnej inštitúcie pomaly stráca duchovno. Myslím si, že nielen z verejnoprávnej televízie sa stráca veľa iných pozitívnych vecí. Ale je pravda napríklad to, že v spravodajstve verejnoprávnej STV, ale aj v diskusných reláciách nie je vyváženosť a je veľmi často jednostranná. Myslím si však, že Národná rada ako zákonodarný orgán, ktorý prijímal zákony, v ktorých svojho času ustanovil v tomto našom priestore, v našej republike duálny systém, nejako toto neustrážil. A to tým, že sme akceptovali, potichu sme akceptovali to, čo ste povedali vy, pán poslanec, porovnávanie súkromných médií s verejnoprávnou inštitúciou - so Slovenskou televíziou. Skutočne, tak ako ste povedali, nemalo by sa porovnávať vysielanie súkromných médií, ktoré sú vyložene komerčné, s verejnoprávnou inštitúciou - Slovenskou televíziou, ktorá zo zákona musí vysielať také veci, ktoré neoslovujú široké masy. Musí robiť vzdelávacie programy, kultúrne programy, ktoré sú určené len pre istú skupinu ľudí. Musí vysielať pre etniká a tak ďalej. A, samozrejme, tým, že sme vlastne toto potichu, ako som povedala, akceptovali, že sme rezignovali na túto duálnosť, začala sa slovenská verejnoprávna televízia správať komerčne vo väčšom rozsahu. Som veľmi vďačná pánom poslancom, ktorí vlastne začali hovoriť o tejto téme. Je potrebné o nej hovoriť, pretože verejnoprávna televízia by mala byť, dá sa povedať, takou duchovnou autoritou našej spoločnosti a mali by sme urobiť, páni poslanci, všetko pre to, aby sa čím ďalej, tým... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Heriban chce reagovať na faktické poznámky pánov poslancov. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Heriban, poslanec: Ďakujem všetkým poslancom, ktorí reagovali na môj príspevok. V krátkosti by som chcel povedať pánovi poslancovi Miklušičákovi, že, samozrejme, naši dejatelia v 19. storočí netočili hrané filmy. Napísali knižku a tú potom niekde vydali a roznášali ju po chodníkoch Slovenska. Porovnávať 19. storočie s 21. je úplne nenáležité a oveľa viac sa mi páči rozmýšľať o našej slovenskej identite a oveľa viac by sa mi páčilo, keby sme rozmýšľali, ako sa odlíšime od iných národov Európskej únie, pretože to je myšlienka a to je téma, o ktorej by sme mali rozmýšľať. Ako sa odčleníme, ako sa vyčleníme, ako sa oddelíme, ako ukážeme, že my Slováci sme rovnocenní v rámci Európskej únie, že na to máme, že vieme napísať výborný román, že vieme nakresliť výborný obraz, že vieme natočiť výborný film. To je, myslím, téma, o ktorej by sa malo oveľa viac v tomto parlamente rozprávať, lebo ak budeme dobrí v kultúre, tak potom budeme dobrí aj vo všetkých oblastiach nášho života. Ak nás budú poznať cez naše folklórne súbory, tak možno tie naše folklórne súbory vytvoria značku Slovenska a budeme na ňu hrdí a ľudia sem budú chodiť preto, lebo budú vedieť, že Slovensko má výbornú kultúru. Takže podľa môjho názoru verejnoprávna televízia má práve tieto aktivity podporovať. To bude jej najväčšia zásluha v ďalších rokoch. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pánie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán spoločný navrhovateľ, nech sa páči. Myslím tým aj za pána poslanca Čaploviča, takže zlúčil som vás, ak dovolíte, pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, máte slovo. (Hlas v rokovacej sále.)

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda parlamentu, za slovo. Dámy a páni, v prvom rade sa chcem veľmi pekne poďakovať za diskusiu, ktorá tu vznikla, za všetky tie návrhy, ktoré predložili poslanci Národnej rady, či pani Rusnáková, či pán poslanec Lintner, za diskusný príspevok pánovi Heribanovi, za faktické poznámky pánovi Mikloškovi. Skutočne sa chcem poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili tejto diskusie, ktorá vlastne dokázala len podľa môjho názoru jednu jedinú vec, že je načase skutočne, aby sa parlament zaoberal ako samostatným bodom pojmom verejnoprávnosti. To znamená plnenia verejnej služby z hľadiska vyhodnotenia takejto správy ministerstvom kultúry, ktoré je vlastne legislatívnym gestorom verejnoprávnosti preto, lebo je legislatívnym gestorom zákona. Teda všetkých zákonov, ktoré súvisia s mediálnym prostredím. Naozaj som netušil a predpokladám, že ani pán poslanec Čaplovič, keď sme dávali tento návrh, že to vzbudí taký obrovský rozruch, taký obrovský námet pre diametrálne rozličné názory v tejto snemovni, ktoré tu zazneli. Netušili sme, že vznikne tu takáto polemika o tom, čo vlastne chceme. Veď my nechceme skutočne nič iné, len do súčasnej legislatívy zaviesť pojem pôvodná slovenská tvorba. Nuž prečo. Dovolím si pri všetkej úcte nesúhlasiť s pánom poslancom Miklušičákom v jednej veci. On hovorí, že slovenská kultúra žije. No slovenská kultúra nežije, pán poslanec, slovenská kultúra prežíva, ale to by ešte nebolo ešte také najhoršie, keby s tou slovenskou kultúrou neprežívala aj slovenská kultúrnosť. Lebo verte mi, že je tak. Ktosi múdry povedal už dávno, ja som to už niekoľko ráz zopakoval, viete, koľko divadiel zatvoríte, toľko polepšovní otvoríte alebo toľko väzníc otvoríte. Viete, toto sú skutočne fakty, ktoré dnes sú ťažko uviditeľné a nakoniec na tej kultúrnosti aj správania sa parlamentu, nakoniec bol tu, určite si spomínate, bol tu nejaký konflikt, ja už neviem, ktorý poslanec ho spôsobil, skutočne, a určite si spomínate, že tu v tomto zmysle nebolo všetko v poriadku a, žiaľ, to bude mať aj nejakú dohru na nejakom výbore. A to naozaj súvisí s tou kultúrnosťou, o ktorej stále hovoríme. Takže, viete, naozaj všetko so všetkým súvisí a súvisí s tým aj náš návrh novely zákona o Slovenskej televízii, ktorý sme v tej najlepšej viere s pánom poslancom Čaplovičom podali. Tu vôbec nejde o nejakých 5, 10 alebo o 15 % alebo o 20 % pôvodnej slovenskej tvorby. Tu ide o to, aby jednoducho tá slovenská tvorba bola identifikovaná v rámci zákona o Slovenskej televízii a v rámci nášho vstupu do Európskej únie, aby sme sa skutočne mohli čímsi prezentovať. Zatiaľ, hovorím, zatiaľ to tak nie je. A ide nám o to, aby naozaj bol duálny systém zachovaný, ktorý skutočne začína paradoxne pokrivkávať preto, lebo Slovenská televízia sa nechala strhnúť komerčnosťou. A proti tomuto chceme nejakým spôsobom zaviesť isté normy, ktoré tu do dnešného času chýbajú. Preto, lebo keď ich nezavedieme, ten duálny systém, po ktorom sme všetci volali a ktorý sme všetci privítali, jednoducho padne. Padne preto, lebo vlastne budeme všetci komerční. Je to iste pohľad na verejnoprávnosť Slovenskej televízie, je pohľadom filozofickým. Niekto si ju predstavuje tak, druhý onak. Niekto hovorí, že netreba isté normy, ktoré predkladáme my, no my si myslíme, že ich jednoducho treba preto, lebo žiadne iné takéto normy neexistujú v tých komerčných televíziách.

Viete, kto bude vysielať 3, 4-percentné programy pre diváka? No súkromné televízie to budú robiť ťažko. My potrebujeme mať programy o školstve, my potrebujeme mať programy o zdravotníctve, ktoré majú toho menšinového diváka 3, 4-percentného, to je tých 150, 200 000 ľudí. To sú tí koncesionári, ktorí si platia koncesionárske poplatky. Viete, ja by som len v krátkosti chcel odcitovať z časti expertnej štúdie Dr. Milana Šmída z Inštitútu komunikačných štúdií a žurnalistiky Karlovej univerzity. Možno sa tam dočítať, že v očistenom segmente filmov, seriálov, nesúťažných zábavných a dokumentárnych programov, to znamená, súkromná televízia Nova odvysielala vyše 10 %. Televízia Prima, ďalšia súkromná televízia, 11 %, Česká televízia ako verejnoprávna inštitúcia vyše 42 % pôvodných programov. Je zaiste pozoruhodné, že kontinuálny výskum českého mediálneho prostredia dokumentuje sústavný nárast podielu pôvodnej tvorby na vysielanie najväčších českých televízií. Podľa sociologického výskumu Igora Boháča a Ľubora Halona pravidelne sleduje pôvodné slovenské hry a filmy na prvom programe STV vyše 20 % divákov a na druhom dokonca 43 %. Celkový podiel divákov, ktorí pravidelne, občas sledujú vzdelávacie relácie, pôvodné hry a filmy, veľké zábavné relácie, vážnu hudbu, ľudovú hudbu, teda zhruba tie isté oblasti tvorby, o ktorých hovorí prerokúvaný návrh novely zákona, je takmer presne jedna štvrtina divákov, to znamená 24 %. A v tomto čísle nie sú zahrnutí diváci, na ktorých navrhovaná novelizácia myslí pod textom žánrovo rôznorodá tvorba pre deti a mládež, nakoľko citovaný výskum tento segment vysielania nemapoval z hľadiska vysielaných diel.

Naozaj si myslím, že sa dostávame do paradoxnej situácie, kde súkromné televízie začínajú sanovať pôvodnú tvorbu, ktorú mala vysielať Slovenská televízia, pozri v neposlednom rade program, seriálový program, naposledy Bystrica - Zvolen, ktorú vysielala istá súkromná televízia, ktorý mal obrovský divácky ohlas, a je to pôvodný program. Čiže aby som zase nepôsobil tak, že všetko je čierne. Slovenská televízia naozaj urobila istý pokus programovej novelizácie, ktorú ja nechcem hodnotiť. Nedovolím si ju hodnotiť preto, lebo je tam na to Rada Slovenskej televízie, ale situácia určite nie je čierno-biela. V Slovenskej televízii je množstvo programov, ktoré sú naozaj výborné. A na druhom programe, naozaj som videl niekoľko dokumentárnych, pozoruhodných filmov. Lenže, viete, človek sa musí pýtať v tejto chvíli už aj za akú cenu. Čo znamenajú tie eseročky, ktoré pán riaditeľ spravil. Čo znamenajú pre budúcnosť tie eseročky? A my predsa nechceme z hľadiska neprijatia týchto noviel, to znamená z hľadiska neprijatia istých paragrafov v zákone, ktoré nemajú iný zmysel, len kontrolovať tok peňazí Slovenskej televízie z jedného jediného dôvodu. Jednoducho chceme, aby toto vedenie Slovenskej televízie nebolo posledným vedením Slovenskej televízie z toho dôvodu, že po tomto vedení už verejnoprávna televízia jednoducho nebude existovať. Preto, lebo majetok bude rozpredaný. Je to 18 hektárov pôdy okolo Mlynskej doliny, 18 hektárov. Tí, ktorí ste Bratislavčania, viete veľmi dobre, aké sú to obrovské finančné majetky. Aký je obrovský finančný majetok v Slovenskej televízii vôbec. Ide o to, aby sme mali kontrolné mechanizmy také, aby sme mohli kontrolovať, či ten majetok sa dáva mimo Slovenskej televízie naozaj z toho dôvodu, že je nepotrebný, alebo z toho dôvodu, že na tom jednoducho niekto chce, či už vedome alebo nevedome zarobiť. Čiže je to len preto, a tá novela je len z toho dôvodu, aby vedenie Slovenskej televízie nebolo posledným vedením verejnoprávnej inštitúcie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

(Hlas v rokovacej sále.) To je vaše vystúpenie. Neprosíte si. Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, ďakujem pánovi navrhovateľovi, pánovi spoločnému spravodajcovi, pristúpime teraz k rokovaniu o ďalšom bode programu 32. schôdze, ktorým je

návrh poslanca Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 806),

ktorý prerokúvame ako tlač 806.

Nech sa páči, pán poslanec Madej, máte slovo.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon a o zmene a doplnení ďalších predpisov. Prvým účelom navrhovanej právnej normy je novelizovať Trestný zákon. V prvom čítaní som odôvodňoval, že rekodifikácia Trestného zákona by mala byť účinná od 1. januára 2006 a zákon o náhradnom výživnom, na ktorý táto komplexná novelizácia ďalších právnych predpisov priamo nadväzuje, bude účinný od 1. januára 2005. Práve úmyslom, naším úmyslom predloženia tohto návrhu zákona bolo zabezpečiť isté kontinuum, aby všetky právne predpisy boli dané do súladu a aby sa čo najviac aj zvýšila vymožiteľnosť práva v oblasti výživného. Ak sme totiž predkladali zákon o náhradnom výživnom, na základe ktorého na jednej strane vydávame prostriedky štátneho rozpočtu, tak je aj našou povinnosťou zabezpečiť, aby prípadné neplnenie vyživovacej povinnosti bolo dostatočne vymáhané a čo najmenej aby štát musel nastupovať v prípade neplnenia vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča.

K tomu smeruje aj novela Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku, kde sa snažíme aj pri nižších sumách, aby bolo zabezpečené a bolo možné zabezpečiť aspoň to minimálne výživné alebo tá minimálna vyživovacia povinnosť. Chcel by som vás týmto informovať, že uvedený návrh zákona na moje prekvapenia na úprimnú radosť odporučila schváliť Národnej rade tak legislatívna rada vlády a tak aj vláda Slovenskej republiky samotná. V stanovisku vlády Slovenskej republiky sú uvedené pripomienky a pozmeňujúce návrhy, ktoré vláda Slovenskej republiky odporúča k tomuto poslaneckému návrhu schváliť s tým, že môžem za seba povedať, že sme urobili všetko pre to, aby sme v rámci pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli predložené na výboroch, rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky, boli predložené, tak sa aj dostali do informácie, keďže gestorský výbor k uvedenému návrhu zákona neprijal spoločnú správu. Napriek tomu som veľmi rád, že aj s rezortmi, ako je ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, sme došli aj v posledných dňoch ku komplexnej dohode, kde aj pri ďalších pozmeňujúcich návrhoch tento zákon vyjde, som presvedčený o tom, že v absolútnom súhlase aj s dotknutými rezortmi, teda ministerstvom, ktoré som spomenul.

Chcem sa týmto veľmi pekne poďakovať za spoluprácu a prosím Národnú radu o schválenie uvedeného návrhu zákona. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, teraz dávam slovo pani poslankyni Laššákovej, aby z poverenia gestorského výboru Národnú radu informovala o výsledku a odporúčaní gestorského výboru k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov na vydanie Trestného zákona.

Páni poslanci, pán poslanec Cuper, Miklušičák, choďte si to vydiskutovať von.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor neprijal spoločnú správu a preto vám predložím informáciu ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým a mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 806, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 8. septembra 2004 č. 1173 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 1°40/1961 Zb. Trestný zákon odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 286 z 5. októbra 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 244 z 12. októbra tohto roku.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom II tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v bode III informácie, celkom ide o 5 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ďalej sa vkladajú nové čl. 4, 5 a 6.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 2 tejto informácie rokoval 14. októbra 2004 o spoločnej správe.

Ústavnoprávny výbor spoločnú správu neschválil. Uznesením zo 14. októbra 2004 poveril spravodajcu, aby podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania výborov, ktorým bol zákon pridelený, a predkladá návrhy na ďalší postup podľa § 81 ods. 2, § 82 ods. 1, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 citovaného zákona.

Predniesla som informáciu. Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu k predloženému poslaneckému návrhu zákona.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani kolegyňa. Otváram rozpravu, pani poslankyňa Tóthová, ústne do rozpravy, pán poslanec Horváth, končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, milé kolegyne, milí kolegovia, najskôr by som uviedla, že ma mrzí, že ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie k tomuto legislatívnemu návrhu, pretože je to legislatívny návrh, ktorý patrí aj vecne tomuto výboru a práve tento výbor mohol konštatovať, že predložený legislatívny návrh je v súlade aj s ostatnými právnymi predpismi, teda je zahrnutý do systému a zároveň by mohol konštatovať, že je legislatívno-technický pripravený dobre.

Som veľmi rada, že vlastne tento legislatívny návrh nadväzuje na otázku náhradného výživného, ktorá, žiaľ, určitý čas bola súčasnou vládou negovaná táto možnosť a opätovne sa poslaneckým návrhom obnovila. Predložený legislatívny návrh sprísňuje sadzby za zanedbanie povinnej výživy. Sprísňuje preto, lebo otázka výživného na deti sa stáva veľmi citlivou otázkou tejto spoločnosti, ktorú treba zdôrazniť ešte viac z toho dôvodu, že mnohí odporcovia náhradného výživného veľmi rozšafne v tlači, v médiách vyjadrovali názor, že je to podpora darebákov, že sa vlastne podporuje neplatenie, neplnenie si svojej povinnosti a že štát umožňuje neplnenie tejto vyživovacej povinnosti nedbalým rodičom. Tu je dôkaz, že tak, ako aj v momente prijatia náhradného výživného Trestný zákon postihoval týchto ľudí, je tu dôkaz, že ešte sa sprísňuje ich postihovanie, pretože vôbec nejde u náhradného výživného o možnosť uniknúť plneniu si svojej zákonnej povinnosti. Ale išlo o zabezpečenie deťom toho, čo im patrí, vtedy keď to potrebujú, a najmä u sociálne slabých prípadov, ktorých, povedzme si, v súčasnosti nie je málo, a sú to hlavne matky, ktoré často zúfalo v situácii, keď si otec neplní svoje vyživovacie povinnosti, nemajú doslova, nielen symbolicky čo dať deťom do úst. A preto zvýšenie trestnej sadzby tých, ktorí si neplnia vyživovaciu povinnosť, je vhodné, aktuálne, "prínosné" a verím, že tento parlament tento legislatívny návrh odobrí.

Ďalej by som ešte jednu myšlienku k čl. 4 tohto zákona, kde sa výslovne uvádza, že poskytnutím náhradného výživného príslušným orgánom nie je dotknutá trestnoprávna zodpovednosť povinného. Som veľmi rada, že toto sa uvádza, k čomu chcem ešte dodať, že opätovne, respektíve z inej strany povedané, uplatnením trestnoprávnej zodpovednosti povinného nemožno vylúčiť, respektíve negovať jeho povinnosť vo vzťahu k štátu, aby regresom v prípade, ak to bude možné, od neho vymohol tie financie, ktoré štát poskytol a zaplatil namiesto jeho povinnosti.

Toľko, niekoľko poznámok, zhrnutie je veľmi stručné. Je to dobrý legislatívny návrh, pretože ak si ho ľudia osvoja, zistia, že náhradné výživné, ktoré sa poskytuje deťom, nie je cesta na neplnenie si povinnosti tých, ktorí sú zaviazaní si plniť vyživovaciu povinnosť. Toto prísnejšie postihnutie týchto osôb ja osobne vítam a jednoznačne podporujem jeho prijatie. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Faktické poznámky pani poslankyňa Laššáková, Jaďuš, pán poslanec Miklušičák, končím možnosť ďalších faktických poznámok. Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP