Piaty deň rokovania
32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
26. októbra 2004 o 9.03 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, otváram piaty deň rokovania 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali panie poslankyne a poslanci: Danko, Dlhopolček, Fico a pán poslanec Paška.
Budeme teraz pokračovať prerokúvaním vládnych návrhov zákonov, ktorých predkladateľom z poverenia vlády Slovenskej republiky je minister hospodárstva Pavol Rusko. Poprosím teraz pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodnil
vládny návrh zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 813.
Spoločnú správu výborov máte ako tlač 813a.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní uviedol vládny návrh zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov.
Hlavným dôvodom na vypracovanie tohto návrhu zákona je to, že po nadobudnutí účinnosti zákona č. 70 o energetike bolo v rokoch 2001 až 2003 prijatých viacero smerníc Európskej únie, ktoré sa týkajú predmetu úpravy tohto zákona, ktoré je nutné transponovať do právnych predpisov v oblasti energetiky.
Nový zákon o energetike urýchľuje harmonogram liberalizácie trhu s elektrinou a plynom, zvyšuje transparentnosť vzťahov medzi účastníkmi trhu a zavádza niektoré nové pravidlá. Návrh zákona vytvára predpoklad na fungovanie otvoreného trhu s energiou, ktorý zaručuje dostatočný stupeň ochrany chráneným odberateľom, ako aj prístup tretích strán do elektroenergetických a plynárenských sústav. Vytvára priestor a pravidlá na trhové správanie sa účastníkov energetického trhu.
Zákon upravuje tiež všeobecný hospodársky záujem a stanovuje možnosti uložiť držiteľom povolenia na podnikanie v energetických odvetviach povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme.
Návrh zákona transparentne oddeľuje dodávku elektriny a plynu od energetickej dopravnej cesty, od prenosu a distribúcie elektriny a od prepravy a distribúcie plynu. Umožňuje odberateľovi výber svojho dodávateľa energie a rešpektuje potrebu nediskriminačného prístupu k energii a do energetických sústav.
Prípravu tohto zákona priebežne prerokúvala a hodnotila i komisia pre energetiku pri Výbore NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. V rámci druhého čítania predložený návrh zákona prerokovali štyri výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Osobitne je potrebné spomenúť gestorský Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý schválil k predloženému návrhu zákona pozmeňujúce návrhy, ktoré nesporne prispejú k jeho zlepšeniu. Za predkladateľov teda môžem konštatovať, že uvedenými pozmeňujúcimi návrhmi boli vyriešené vecné a legislatívnotechnické problémy v návrhu zákona. Stotožňujem sa v plnom rozsahu s odporúčaním gestorského výboru k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom, tak ako sú uvedené v spoločnej správe.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto zákona. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Poprosím teraz, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie jeho predseda Ján Rusnák informoval Národnú radu o výsledku a spôsobe prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.
Pán predseda, máte slovo.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi teda, aby som vystúpil z poverenia výboru k spoločnej správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov, tlač 813, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1164 z 8. septembra 2004 pridelila vládny návrh zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov, tlač 813, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Vládny návrh zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov, tlač 813, prerokovali výbory a prijali k nim nasledovné uznesenia: ústavnoprávny výbor so zmenami a doplnkami uvedený v prílohe návrh schváliť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval, odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval návrh zákona a navrhol schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v prílohe uznesenia, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh zákona a neprijal k nemu uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
V časti IV, ako máte pred sebou v spoločnej správe uvedené, sú stanoviská gestorského výboru k hlasovaniu o návrhoch, ktoré odzneli v jednotlivých výboroch. Po rozprave, ktorú vás žiadam otvoriť, navrhnem spôsob hlasovania o týchto návrhoch. Samozrejme, mám poverenie aj pre tretie čítanie. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda, za uvedenie správy gestorského výboru, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne dávam možnosť sa prihlásiť poslancom. Dvaja páni poslanci. Vy sa môžete kedykoľvek, pán spoločný spravodajca. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Mikuš, pán spoločný spravodajca, a nakoniec pán poslanec Madej.
T. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, predkladaný zákon je mimoriadne dôležitým zákonom, pretože má prispieť k tomu, aby Slovensko fungovalo zo všetkých stránok, ekonomika, infraštruktúra, samozrejme, naše domácnosti. Určite nie je jednoduché spracovať takýto zákon v takej podobe, aby k nemu nebolo množstvo pripomienok. Ako vidíte, aj k tomuto zákonu bolo viac ako 70 pripomienok, možno sa o nich sporiť, či sú správne, alebo nesprávne, ale v každom prípade sa dá povedať, že vytvorenie takéhoto zákona je komplikovanou záležitosťou.
Ja sa upriamim iba na jednu vec. Povedal som už, že pripomienok bolo veľa. To znamená, že poslanci asi dosť suplovali činnosť zodpovedných na ministerstve hospodárstva. Ďalšia vec, ktorá je mimoriadne dôležitá, je otázka energetickej politiky. Znovu budete asi počúvať to, čo som vám už niekoľkokrát povedal, ale myslím si, že pri prerokovaní zákona o energetike je namieste znovu zopakovať slová, v ktorých odznelá požiadavka zatiaľ nebola naplnená.
V § 3 sa píše, že ministerstvo vypracúva energetickú politiku. Energetická politika má byť všeobecným základom, z ktorej vyrastajú potom akékoľvek zákony. Energetická politika má určovať širší rámec, má hovoriť o tom, aký význam energetika vo všeobecnosti má pre funkčnosť štátu ako celku a podľa akých zásad, podľa akých princípov potom budeme jednotlivé zdroje energií rozvíjať, akým spôsobom budeme, samozrejme, budovať jednotlivé zdroje a akým spôsobom sa tieto zdroje budú uplatňovať na trhu, aké vzájomné pravidlá medzi nimi budú platiť. Znovu hovorím, nie je to jednoduché, vždy by sa dalo vylepšovať, doslova aj mudrovať, nechcem o tom hovoriť. Ale na jednu vec vás znovu upozorňujem.
Na Slovensku neexistuje energetická politika. Kontinuita v spracovaní energetickej politiky bola prerušená pred piatimi rokmi. Pán minister hovoril, že nenašiel na ministerstve energetické politiky spracované v minulých obdobiach. Upozorňujem roky 1995 a 1997 materiály existujú, sú dostupné. V roku 1999 bola spracovaná energetická politika, ktorá nemala všetky náležitosti a jednoducho od tej doby nebola aktualizovaná. Viem, že v súčasnosti je rozpracúvaná elektroenergetická politika, to znamená súbor zásad, cieľov, prostriedkov, ktoré by mali umožniť, aby sme v dlhodobom časovom horizonte boli spoľahlivo zásobovaní elektrickou energiou.
Netvrdím, že taký materiál sa dá spracovať za pol roka. Naozaj nie. Avšak, keď zákony predbiehajú základné rámce, určite bude potrebné tieto zákony v budúcnosti opravovať. Keďže nemáme energetickú politiku, nie sú určené napríklad ani základné rámce rozvoja alternatívnych zdrojov, ťažko očakávať naplnenie spoločných európskych cieľov, napríklad cieľa z lisabonskej iniciatívy zvýšiť podiel alternatívnych zdrojov na určité percento, ktoré tiež nebude dosiahnuté v Európe, ak na Slovensku neexistuje energetická politika, a ak na Slovensku neexistuje súbor opatrení, ktoré by umožňovali alternatívne zdroje rozvíjať.
Moja pripomienka alebo moje vystúpenie nesmeruje k tomu, aby som dával nejaké zásadné návrhy na doplnenie. Avšak v § 3 navrhujem, aby bol tento paragraf preformulovaný a aby tam bolo jasne napísané: "Ministerstvo zodpovedá za vypracovanie energetickej politiky na obdobie minimálnych dvadsiatich rokov a za aktualizáciu energetickej politiky prinajmenšom v päťročnom cykle s ohľadom na optimálne využívanie slovenského ľudského, technického a prírodného potenciálu."
Vážení, znovu opakujem, pokiaľ nebude základ, z ktorého sa odvíjajú všetky zákony, ťažko očakávať, že samotné zákony, ktoré už presnejšie definujú činnosti v danom odvetví, budú kvalitné. Energetická politika je základ. Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Jaduš. Pán poslanec Zubo, aj vy sa hlásite s faktickou poznámkou? Už som uzatvoril možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Jaduš.
J. Jaduš, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, pri prerokúvaní tohto zákona vo výbore pre životné prostredie nám, bohužiaľ, pani štátna tajomníčka nedokázala dostatočne vysvetliť, prečo nemôže mať podpora alternatívnych zdrojov legislatívnu podobu. Je dôležité povedať, že alternatívne zdroje sa v tejto republike nebudú podporovať, respektíve budovať, pokiaľ nebudú garancie v legislatíve. Spoliehať sa na rozhodnutie vlády, to je len momentálny stav, otázka toho, či vláda momentálne má, alebo nemá dostatok finančných prostriedkov. Ale kto raz postaví alternatívny zdroj, bioelektráreň, veternú elektráreň, potrebuje garancie nielen na výstavbu, možno na tú ani tak nie, ale skôr na garantované ceny, ktorými bude štát do istej miery suplovať, alebo respektíve regulovať tento odber, pretože prevádzka alternatívnych zdrojov je podstatne náročnejšia a cena elektrickej energie je vyššia ako z doteraz využívaných zdrojov.
Napriek tomu má prevádzka alternatívnych zdrojov mimoriadny význam hlavne v regiónoch, kde je nízka ekonomická úroveň. My tu máme množstvo biomasy, ktorú môžeme spracúvať v kogeneračných jednotkách, v bioelektrárňach. Je to nielen elektrická, ale aj tepelná energia. A podotýkam, že po vstupe do Európskej únie máme množstvo lánov, polí, ktoré sú neobrábané, máme množstvo trávnatých a lesných porastov, ktoré sa dajú takýmto spôsobom využiť a pre zaostalé regióny má táto oblasť obrovský význam a obrovský potenciál. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Veľmi rada by som uviedla jednu myšlienku k vystúpeniu pána poslanca, ktorého považujem skutočne za skúseného a ovládajúceho problematiku, dokonca môžem osvedčiť, že ako členka vlády v rokoch 1994 - 1998, ale aj v rokoch 1992 - 1994 si pamätám, že dokonca pán poslanec bol na rokovaní vlády, keď sa energetická stratégia vo vláde prerokúvala.
Pán minister, ak neviete nájsť vo svojom rezorte tento materiál, tak zrejme ste tam už povymieňali všetkých pracovníkov, pretože pracovníci, ktorí tam pracovali aj v minulosti, musia si veľmi dobre tento materiál pamätať, alebo ho dokonca mať u seba, nehovoriac už o tom, že k tejto otázke sú aj príslušné uznesenia vlády. Pri troške prácnosti vašich pracovníkov a zorientovaní sa určite vám tento materiál v dohľadnom čase dajú k dispozícii. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Madej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolil by som si v rozprave zareagovať na stanovisko gestorského výboru k bodom 24 a 25 spoločnej správy. S poľutovaním musím konštatovať, že gestorský výbor body 24 a 25, ktoré prosím vyňať na osobitné hlasovanie a prosím o ich podporu, neodporúča Národnej rade schváliť.
V týchto bodoch ide o nasledovné. Podľa § 10 zákona držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická alebo právnická osoba je oprávnená na taxatívne vymedzené štyri úkony. Medzi nimi patrí aj právo vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahom a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti. Som rád, že do spoločnej správy sa dostalo ustanovenie o povinnosti spoločného súhlasu, ale napriek tomu musím konštatovať, že ods. 4 uvedeného ustanovenia § 10 tieto oprávnenia pomenúva ako vecné bremená.
Chcel by som pri tomto povedať, že vecné bremená sú občianskoprávnym inštitútom, ktoré sa nadobúdajú vkladom do katastra nehnuteľnosti. Či už vkladom, alebo záznamom. Ale vstup na cudzie pozemky reálne znamená, že je to akýkoľvek iný pozemok, dotknutý pozemok, ktorý nie je definovaný, a definovať to ako vecné bremeno, muselo by sa to zobraziť v katastri nehnuteľnosti. To však nie je ale uvedené, ani spôsob, proces, akým sa niečo takéto musí ustanoviť.
Som toho názoru, že ak sa schváli pozmeňujúci návrh pod č. 24, ktorý vypúšťa práve toto vecné bremeno, nič sa nestane. Akurát bude vyčistená legislatíva v tom, že zostane oprávnenie zo zákona vstupovať na pozemky po súhlase vlastníka nehnuteľnosti. Ale naozaj to nemôže byť vecné bremeno. Bude to povinnosť zo zákona pre vlastníka pozemku a oprávnenie pre toho, kto je držiteľom. Takže minimálne prosím, panie poslankyne, páni poslanci, o podporu bodu 24, tak ako to schválil ústavnoprávny výbor.
Bod 25 spoločnej správy ustanovuje alebo vypúšťa slová "alebo ním poverená fyzická alebo právnická osoba". V tomto sa ústavnoprávny výbor nazdával, že je veľmi široká definícia pre držiteľa oprávnenia poveriť akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, najmä akúkoľvek fyzickú, tým, že zodpovednosť by mala niesť práve osoba vykonávajúca tieto oprávnenia zo zákona z § 10 ods. 1 písm. a) až d). Z toho teda vyplýva, že poveriť akúkoľvek osobu môže byť z tohto zákona na výkon takýchto oprávnení veľmi nebezpečné. Preto prosím o schválenie aj bodu 25 spoločnej správy napriek stanovisku gestorského výboru.
Dovolím si ešte v rozprave predniesť pozmeňujúci návrh k predmetnému návrhu zákona, ktorý znie. V § 69 ods. 13 znie: "Vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov. Ide o zásah do zmluvných právnych vzťahov, ktorý je v rozpore so zásadami a pravidlami fungovania právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky a najmä proti princípom právnej istoty, ochrany, dôvery občanov v právny poriadok a zachovania legálne nadobudnutých práv. Išlo by o paušálne zrušenie platnosti zmlúv uzavretých v minulosti, ktoré je aj v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu č. 21 z roku 2000. Takže toľko k odôvodneniu tohto pozmeňujúceho návrhu zákona. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela len vyjadriť a podporiť pána poslanca k tomu § 10 a poprosila by som aj pána ministra, keby teraz trochu počúval.
Pôvodný zákon bol veľmi chybný v tejto časti vstupu na cudzie pozemky. A môžem povedať z konkrétnej skúsenosti z Košíc, kde bola takto postavená výmenníková stanica bez súhlasu majiteľa, potom došlo k predaju nehnuteľnosti, výmenníková stanica ostala ako čierna stavba a nie je zlegalizovaná.
Ako sa vyrovnáme s tými minulými stavbami, ktoré vznikli bez súhlasu vlastníka. Nie sú zapísaní v katastri, ale sú výmenníkovou stanicou pre jednu časť sídliska, napríklad je to v mestskej časti Západ, a preto si myslím, že treba veľmi citlivo reagovať alebo citlivo pristupovať k schváleniu tohto bodu, aby sme mohli zriaďovať či už vecné bremená, alebo vstupovať na cudzie pozemky bez súhlasu, tak ako to bolo v pôvodnom znení, ale hlavne, ako sa chcete vyrovnať s energetickými zariadeniami alebo zariadeniami, ktoré boli postavené podľa pôvodného zákona a dnes sú čiernymi stavbami, lebo súhlas vlastníka na zápis do katastra ani na ich stavbu nebol. Toto si myslím, že je veľmi dôležitá jedna vec, ktorú treba do budúcnosti riešiť, pán minister.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ešte v rozprave vystúpi pán spravodajca, ktorý sa hlásil do rozpravy. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne. Takže v tomto svojom vystúpení len odcitujem pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Rusnáka k vládnemu návrhu zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov, tlač 813.
Po prvé. V § 22 ods. 2 písm. b) sa vypúšťa odkaz 15 a poznámka pod čiarou k odkazu 15. Zároveň sa prečíslujú nasledujúce odkazy.
Odôvodnenie. Ide o zosúladenie s § 69 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spojený s bodom 18 prílohy č. 2 k legislatívnym pravidlám tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z. vzhľadom na to, že v texte zákona nie je dovolené uvádzať v poznámke pod čiarou odkazy na predpisy, ktoré boli zverejnené len na internete na zahraničnej webovej stránke, teda neboli zverejnené v Zbierke zákonov alebo v Úradnom vestníku Európskej únie v cudzom jazyku. V konkrétnom prípade ide o štatút asociácie, členstvo, ktoré nie je povinné a nemá medzinárodný význam, ale len regionálny v rámci Európskej únie. Ďakujem pekne. Toto je môj pozmeňujúci návrh.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, pán poslanec Rusnák bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. No, nie je tu zase, a..., je tam pán poslanec Mikuš. No, my už sa v tej diskusii zrejme o energetike pomerne často stretávame. Ja viem, že ho trápi, že neexistuje energetická politika. Môžem ho ubezpečiť, že aj mňa, ale zdedili sme nejaký stav a snažíme sa, aby sme ho zmenili čo najrýchlejšie. Som rád, že si zaregistroval aspoň to, že sa niečo robí v tomto smere a že za pol roka sa to nedá.
Pani poslankyni Tóthovej chcem adresovať jasnú odpoveď, aj keď tu nie je, že my sme nehľadali materiály, o ktorých hovorí. Nie je tam neporiadok. Vieme, kde sú a hovorím o tom, že nemáme schválenú ucelenú energetickú koncepciu. To je rozdiel. A takú som nenašiel. Takú, ktorú by schválila vláda, prípadne prerokovala Národná rada, takú, ktorá by bola zapracovaná do národohospodárskej stratégie, tvorila s ňou ucelený kontext a podobne, lebo každý, kto hovorí o energetickej politike, asi veľmi dobre vie, aspoň dúfam, že ju nemožno vytŕhať z iných politík, ktoré tvoria konzistentný okruh národohospodárskej stratégie.
A úplne úprimne to isté, čo platí pre zákony a energetickú politiku, platí pre energetickú politiku a národohospodársku stratégiu. Inými slovami, ťažko bude jedna politika predbiehať ostatné, ak sa neschvaľuje celý balík. Čiže ak máme v tomto smere zaujať naozaj systémový prístup, tak sa bavme najskôr o celej národohospodárskej stratégii, aby sme vedeli, ako nám nadväzuje energetická politika na priemyselnú politiku, ako je na tom surovinová politika, akým spôsobom chceme profilovať prostredie či už podnikateľské, makroekonomické, obchodné a iné.
To znamená, že pripravuje sa nielen energetická politika, ale celá národohospodárska stratégia a možno sa pripravuje dlhšie práve preto, lebo nechceme predbiehať energetickou politikou ostatné, tak ako sme museli, aj keď nechtiac predbiehať energetickú politiku energetickými zákonmi. Ale nastúpili sme do nejakého autobusu. Asi najlepšie by bolo, keby sa v roku 1993 alebo už v roku 1992 robila a formulovala národohospodárska stratégia, ale je to utópia, pretože to by nezvládol a nestihol nikto v hektickej dobe, v ktorej vtedy parlament a vláda fungovali. Takže majme trochu trpezlivosti. Podarí sa nám dobehnúť ten sklz, aj keď niektoré zákony musia predbiehať to, čo tvorí ich rámec. Ten rámec sme napokon odhadli. Ak sa ukáže potrebná zmena, budeme ju vedieť zapracovať.
Pokiaľ ide o alternatívne zdroje elektrickej energie, no, áno. A ešte jeden detail k národohospodárskej politike alebo energetickej politike. Aj Európska únia ju mala, tá sa topila v politikách, v diskusiách, debatách, v seminároch, no a napokon sa zistilo, že energetická politika, ktorá hovorí o 30-percentnom zahrnutí alternatívnych zdrojov výroby elektrickej energie je zlá, lebo ciele lisabonskej stratégie v tejto oblasti sa nedosiahnu, tak sa pýtam, načo bola dobrá tá energetická politika, keď teraz je jasný návrat k jadru, o čom energetická politika, energické semináre pred piatimi rokmi viac-menej zásadne pochybovali.
Takže nie vždy stačí energetická politika alebo semináre a diskusie na túto tému. A v konečnom dôsledku celá energetická politika Európskej únie sa mení. Jednoznačne sa ukazuje, že zásadná zelená politika, respektíve zelená výroba je jadrová výroba a kapacity, ktoré sú dnes nastavené nejakým spôsobom, nie je možné dosahovať, respektíve zanedbávať alebo nahrádzať tými, ktoré budú smerovať jednoznačne alebo iba k alternatívnym zdrojom. Nevieme regulovať sústavu, nevieme ovládať vietor, príliv, slnko a z tohto pohľadu sú alternatívne zdroje mimoriadne nezodpovedné, lebo nefungujú vtedy, keď potrebujeme, z povahy svojej vlastnej nemôžu.
Keď hovoríme o alternatívnych zdrojoch u nás, tak vždy vzniká jasná otázka. Áno, samozrejme, bolo by veľmi dobré zakomponovať tieto zdroje a ich využitie najmä v oblastiach, ktoré majú nízku zamestnanosť, ale vždy ostáva otázka, kto to potom zaplatí a oddotuje. Pretože ste presne správne povedali, že alternatívne zdroje sú v celej prevádzke drahšie. A to je potom veľmi dobré prísť a povedať - ja si urobím veternú elektráreň, budem využívať a vyvíjať a vyrábať elektrickú energiu, takzvanú zelenú a vy sa všetci poskladáte na to, aby som to ja mohol prevádzkovať, a teda, aby som ja mohol podnikať a nezdá sa mi to perspektívne, nezdá sa mi to v konečnom dôsledku ani ekonomicky korektné.
Ak niektoré štáty si z alternatívnych zdrojov urobili svoju vlastnú politiku a chcú ju presadzovať za každú cenu bez ohľadu na ekonomiku, bez ohľadu na zdroje, ktoré sú k dispozícii, je to pasca, do ktorej sa skôr alebo neskôr chytia samy. Pretože každá takáto výroba musí byť dotovaná a či ju už budeme zabezpečovať ako základné investície z fondov Európskej únie, alebo potom dotovať cenu elektrickej energie, aby sa nám nezvýšili vstupy, je to jedno a to isté. Je to neekonomické a v konečnom dôsledku oveľa, oveľa drahšie.
K pánovi poslancovi Madejovi. Myslím si, že rozsah, tak ako je definovaný prístup, tak ako je definovaný v spoločnej správe a pozmeňujúcim návrhom, je v poriadku. A ako sa chceme vyrovnať s čiernymi stavbami? No, to chce chvíľočku rozmýšľať, lebo asi to nevieme povedať hneď teraz v tomto momente. Zamyslíme sa, zanalyzujeme, koľko ich vlastne je, aké sú jednotlivé riešenia a prídeme s nejakým návrhom. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne. Vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vám všetkým poďakoval za to, že ste prijali moju výzvu, že o týchto zákonoch sme viacej hovorili vo výboroch, viacej hovorili v komisiách, ktoré boli k tomu zvolané, a že vaše vystúpenia vždy boli konzultované s odbornou verejnosťou. Preto som veľmi rád, že je tomu tak a že nie som zaplavený v pléne mnohými návrhmi, na ktoré by mi bolo ťažko v tejto chvíli reagovať.
Chcem povedať, že návrh pána poslanca Mikuša, ktorý predniesol v pléne, je akceptovateľný. Hovorí len o tom, o čom v podstate sme hovorili v minulosti. Ja si dovolím len doplniť poznámku pána ministra v tom, keďže som sedel i v predchádzajúcom parlamente, áno, bola energetická politika, iste boli i predtým politiky, ale jednoducho dnes je nová doba s ponímaním nášho vstupu do Európskej únie a jednoducho i pohľad na túto vec musí byť komplexnejší, preto na tejto politike iste robíme a ponúkol som aj priestor Národnej rady a svojho výboru na to, aby sme spoločne s ministerstvom hospodárstva, kde ja spoluprácu veľmi vyzdvihujem, na tomto dôležitom materiáli robili, prijali sme k tomu už určité závery, takže sa teším, že na tomto rokovaní sa stretneme i s mnohými z vás.
K návrhu pána poslanca Madeja. Takisto sme tento návrh niekoľkokrát konzultovali, a preto si myslím, že treba podporiť to, čo je uvedené v spoločnej správe pod bodmi 24, 25. O tom samostatnom návrhu, ktorý predložil, hovorím len jedno, budeme hľadať iné riešenia, čiže tento návrh by som navrhoval nepodporiť.
Ešte raz ďakujem, páni poslanci, za váš konštruktívny prístup.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 830).
Prosím znovu podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky Pavla Ruska, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodniť v poradí už tretiu novelu zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii sieťových odvetví. Hlavným dôvodom na predloženie návrhu novely tohto zákona je takisto európska legislatíva a potreba implementácie európskych smerníc do nášho legislatívneho rámca. Zároveň bolo potrebné v tejto novele zákona upraviť aj inštitucionálne zabezpečenie podmienky na prístup do siete pre cezhraničné prenosy elektriny v súlade s príslušným nariadením EÚ.
Zámerom navrhovanej novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach je aj riešiť tie nedostatky v právnej úprave rozhodovania a činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, na ktoré poukázala doterajšia prax pri aplikácii zákona, zvýšiť transparentnosť a objektívnosť v rozhodovaní úradu najmä zavedením možnosti uplatňovania opravných prostriedkov v prípade nezákonného rozhodnutia regulačného úradu, zosúladiť kompetencie regulačného úradu zodpovedného za vecnú a cenovú reguláciu v oblasti energetiky a ministerstva hospodárstva, ktoré je zodpovedné za výkon štátnej správy v oblasti energetiky a za uplatňovanie energetickej politiky štátu.
Navrhovanou novelou zákona sa výrazným spôsobom sprehľadňuje a upresňuje postup pri rozhodovaní o cenách elektriny, plynu, tepla a pitnej vody, o cenách za odvedenie a čistenie odpadovej vody a za vodohospodárske služby súvisiace s využitím energetického potenciálu vodných tokov.
Celý proces cenovej regulácie je upravený tak, aby bol transparentný, aby sa na ňom zúčastňovali aj regulované subjekty a odberatelia a aby odberatelia a koneční spotrebitelia energie boli s platnými cenami na nasledujúci rok oboznámení najneskôr do konca októbra. Navrhovaná novela upravuje základný právny rámec pravidiel na fungovanie trhu s elektrinou a plynom, ktorých prevzatie do národného práva je jednou zo základných požiadaviek vyplývajúcich z legislatívy EÚ pre vnútorný trh Únie s elektrinou a plynom.
Predložený návrh zákona bol koordinovaný z hľadiska vecného, inštitucionálneho, kompetenčného s návrhom nového zákona o energetike a s návrhom nového zákona o tepelnej energetike.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona prerokovali určené výbory. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v týchto výboroch sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Stotožňujeme sa s odporúčaním gestorského výboru k jednotlivým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, tak ako sú uvedené v spoločnej správe. Zároveň mi dovoľte požiadať vás týmto o schválenie tohto zákona. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, tlač 830.
Národná rada pridelila vládny návrh zákona, tlač 830, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako výboru gestorskému. Iné výbory predmetný návrh zákona neprerokovali a ani poslanci, ktorí zákon dostali, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne svoje stanoviská.
Ústavnoprávny výbor vo svojom uznesení odporučil Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť, výbor pre financie, rozpočet a menu odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporučil vládny návrh zákona schváliť. Z uznesení jednotlivých výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor na svojom záverečnom rokovaní takisto odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť s tým, že o bodoch spoločnej správy 1 až 6, 8 až 12, 15 až 21, 23, 28 až 39, 41, 42, 44, 47, 49 hlasovať spoločne s odporúčaním výboru schváliť ich a o ostatných bodoch spoločnej správy s odporúčaním výboru neschváliť ich. Gestorský výbor odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť. Súčasne ma gestorský výbor poveril aj právomocami podľa § 79 rokovacieho poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov? Ako jediný pán poslanec Madej. Vyhlasujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy za skončenú.
Pán poslanec Madej, nech sa páči, máte slovo.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len veľmi krátko. Poprosil by som vyňať body spoločnej správy na osobitné hlasovanie, a to nasledovné: 13, 24, 26, 27, 40 a 43.
Len v krátkosti k jednému bodu, k bodu 13. Ide o pozmeňujúci návrh, ktorý schválil ústavnoprávny výbor, týka sa odmien a ďalších paušálnych náhrad členov regulačnej rady, ktorí sú na vyššej úrovni ako najvyšší ústavní činitelia. Aspoň v tomto sa znižuje ich odmena zo štvornásobku na trojnásobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie? Pán spravodajca? Áno. Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, o všetkých týchto bodoch, ktoré sú vyňaté na osobitné hlasovanie, gestorský výbor aj výbor pre hospodárstvo, aj potom ešte gestorský výbor veľmi dlhodobo rokoval, aby našiel určité pravidlá hry, aby hlavne nezasahoval do nezávislosti regulačného orgánu a v súvislosti s nezávislosťou regulačného orgánu od vymenovania jeho jednotlivých členov regulačnej rady až po ich odmeňovanie sa spája s nezávislosťou tohto regulačného orgánu a za tri roky, odkedy regulačný orgán funguje, takýto návrh neodznel a s regulačnou radou ani s týmto regulačným orgánom nie sú problémy. Môžeme povedať, že tento regulačný úrad odstraňuje krížové dotácie, ponaprával ceny v energetiky, takže dnes môžeme celkom zodpovedne povedať, že ceny v energetike kopírujú ich náklady, nedochádza ku krížovým dotáciám, plateniu aj za to, čo neodoberám.
Z tohto dôvodu ako spoločný spravodajca dovolím si neodporučiť na schválenie tie body spoločnej správy, ktoré môj predrečník navrhol. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 511/2003 Z. z. (tlač 812).
Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Pavla Ruska, aby odôvodnil aj tento návrh zákona. Nech sa páči.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Potrebu novelizácie zákona č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov iniciovalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a vyplynula aj z doterajšieho nedostatočného vymedzenia spôsobu nakladania s majetkom určeným na účely hospodárskej mobilizácie.
Ministerstvo zdravotníctva iniciovalo novelu zákona z dôvodu, že v jeho pôsobnosti dochádza k transformácii zdravotníckych zariadení, ktoré sú určené ako subjekty hospodárskej mobilizácie na neziskové organizácie. No zákon o hospodárskej mobilizácii vo svojich ustanoveniach neziskové organizácie ako objekty hospodárskej mobilizácie štátu nepozná. Takisto nepozná pojem verejná vysoká škola a navrhuje sa uvedený problém v zákone riešiť rozšírením ustanovenia o subjektoch hospodárskej mobilizácie o neziskové organizácie a o verejné vysoké školy.
Novelizácia je potrebná aj z dôvodu vymedzenia spôsobu nakladania s majetkom určeným na účely hospodárskej mobilizácie, ako aj rozšírenia ustanovenia týkajúceho sa majetku určeného na účely hospodárskej mobilizácie.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, prosím o podporu tohto zákona.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona v jednotlivých výboroch, ako aj o spoločnej správe, ktorú prijal gestorský výbor.
Pán poslanec, nech sa páči.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 511/2003 Z. z., tlač 812, v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1166 z 8. septembra 2004 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii, tlač 812, prerokovali výbory a prijali k nemu takéto uznesenie.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona 5. októbra a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 5. októbra a uznesením č. 462 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 13. októbra a uznesením č. 444 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré sú uvedené v bode IV spoločnej správy.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 7 obsiahnutých v bode IV spoločnej správy hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o hospodárskej mobilizácii schváliť a zároveň ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a prerokovať návrh zákona, poveril ma právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci.