P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby uviedol ďalšie návrhy zákonov, tak ako som spomenul na začiatku bloku prerokúvania návrhov zákonov, ktorých predkladateľom z poverenia vlády ste vy, pán podpredseda a minister financií.

Poprosil by som vás, keby ste zhrnuli trošku predkladaný nový systém fiškálnej decentralizácie a potom postupne by sme prerokúvali jednotlivé návrhy v poradí tak, ako sú uvedené v programe.

Nech sa páči, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám tri vládne návrhy zákonov, ktoré spolu tvoria systém tzv. fiškálnej decentralizácie, ktorý tvorí významnú, jednu zo záverečných súčastí celkovej reformy verejnej správy, ktorá sa na Slovensku v priebehu posledných 15 rokov od novembra 1989 uskutočnila.

Fiškálna decentralizácia významným spôsobom posilní právomoci, zodpovednosť, kompetencie, ale aj vlastné zdroje územných samospráv, teda miestnych a regionálnych samospráv. Dá im oveľa väčšiu istotu, oveľa väčšiu mieru predvídateľnosti ich budúcich príjmov, dá im však aj väčšie právomoci, ale dá im aj väčšiu zodpovednosť. Zodpovednosť z hľadiska určovania miestnej a regionálnej politiky a zodpovedania sa za svoje rozhodnutia svojim voličom.

Fiškálna decentralizácia je postavená najmä na tom, že určuje zákonom podiel na výnose jednej z daní - dani z príjmov fyzických osôb. Bude to určené priamo v zákone podielom, ktorý pôjde do obcí, a podielom, ktorý pôjde do vyšších územných celkov, pričom ide o takú daň, ktorá veľmi dynamicky rastie a ktorá má všetky predpoklady, aby dynamicky narastala aj v budúcom období. Pretože očakávame aj vďaka reformám, ktoré sa urobili a robia na Slovensku, aj vďaka vstupu do Európskej únie rýchly udržateľný ekonomický rast a ešte rýchlejší rast nominálnych miezd, aj rýchly rast reálnych miezd.

Chcel by som povedať, že tie rokovania boli obťažné. Príprava týchto zákonov začala už pred rokom. Prebiehala v pracovných skupinách a prebiehala aj v úzkej súčinnosti so ZMOS-om, s predstaviteľmi vyšších územných celkov. Chcel by som veľmi oceniť a poďakovať za spoluprácu ZMOS-u aj predstaviteľom vyšších územných celkov. A výsledkom toho, že tá spolupráca bola dobrá, je skutočnosť, že sa nám podarilo dosiahnuť dohodu. Podarilo sa nám dosiahnuť dohodu na tom, čo je dnes predložené tu ako vládny návrh. A ďalšie dohody sú zakomponované potom v návrhoch gestorských výborov a prípadne niektoré posledné boli ešte dodiskutované v posledných dňoch a hodinách a budú predložené ako pozmeňujúce návrhy.

Čiže to podstatné na tých zákonoch je, že zvýšia vlastné príjmy. Ten odhad na rok 2006 je, že tie príjmy by mohli byť vyššie až o takmer 2 miliardy a v roku 2007 až o takmer 4 miliardy oproti tomu, keby sa systém nemenil a keby sa len valorizoval objem prostriedkov, ktorý ide do samospráv dnes.

Ďalšia významná zmena je v tom, že sa výrazne rozširuje okruh originálnych kompetencií, o ktorých budú môcť rozhodovať samosprávy samy a kde budú môcť robiť svoju vlastnú autonómnu politiku.

Ďalším významným princípom tejto reformy, tejto fiškálnej decentralizácie je, že sa uvoľňujú obmedzenia, ktoré boli pri miestnych daniach, teda pri tých daniach, kde samotnými správcami tejto dane sú jednotlivé samosprávy. Tými najdôležitejšími vecami, na ktorých sme sa dohodli pri diskusiách s predstaviteľmi samospráv, bola skutočnosť, že sa chápu príjmy z dane z príjmu fyzických osôb ako vlastné príjmy obcí a miest.

Ďalej sa nám podarilo dohodnúť, že na rok 2005 je tá suma, ktorá by mala prísť do samospráv cez podiel z dane príjmov fyzických osôb, je garantovaná vládou. Ak by ten vývoj bol horší, ako predpokladáme, tak tá suma v hodnote 33 418 mil. korún by bola garantovaná. Ak ten vývoj bude lepší, tak väčší objem zdrojov bude príjmom miestnych samospráv.

Čiže toľko k celkovej filozofii fiškálnej decentralizácie. A chcel by som ešte raz oceniť tú spoluprácu a požiadať poslancov, aby tieto zákony, tento balík zákonov bol schválený. Pričom ešte je dôležité asi povedať, že ony sú navzájom veľmi úzko prepojené, že zmeny, ktoré by šli nad rámec toho, na čom sa podarilo dosiahnuť dohodu, by mohli znamenať znemožnenie schválenia týchto zákonov práve kvôli vzájomnej previazanosti týchto jednotlivých zákonov aj kvôli previazanosti na štátny rozpočet a na verejné financie.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Teraz vás poprosím, keby ste uviedli prvý zo zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 725,

návrh zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona upravuje rozpočtové určenie, termíny poukazovania, spôsob rozdeľovania a poukazovanie výnosu dane z príjmov fyzických osôb s výnimkou dane vyberanej zrážkou. Oproti doterajšiemu spôsobu určenia podielových daní zákon určuje ako podielovú daň z príjmov fyzických osôb s výnimkou dane z príjmov, ktorá sa vyberá zrážkou v zmysle zákona č. 595/2003 o dani z príjmov.

Návrh zákona stanovuje delenie danie medzi obce a vyššie územné celky v konkrétnych pomeroch, pričom zostávajúca časť ostáva príjmom štátneho rozpočtu. Zákon splnomocňuje vládu Slovenskej republiky na ustanovenie nariadenia, ktorého súčasťou budú kritériá, na základe ktorých budú daňové úrady prerozdeľovať výnos vybranej dane jednotlivým obciam a vyšším územným celkom. Za účelom plynulého prechodu financovania obcí a vyšších územných celkov na nový systém je potrebné v zákone riešiť nedostatok daňových príjmov územnej samosprávy v mesiaci január, na čo sa navrhuje prechodné obdobie, podľa ktorého sa poskytnú obciam a vyšším územným celkom preddavky na výnose dane vo výške 1/12 rozpočtovaného výnosu na rok 2005.

Vzhľadom na to, že fiškálna decentralizácia je komplikovaný proces, je pravdepodobné, že na základe reálneho vývoja demografických ukazovateľov, resp. vývoja potrieb samospráv bude potrebné prerozdeľovacie ukazovatele postupne dolaďovať. Preto považujeme navrhované riešenie spôsobu rozdelenia výnosu dane prostredníctvom nariadenia vlády za efektívnejšie, pričom sme však dospeli k dohode, že by to bolo na prechodné obdobie a že potom by sa aj tieto veci stanovili zákonom.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v medziobdobí od schválenia návrhu zákona v prvom čítaní do začiatku tejto chôdze ministerstvo financií malo viaceré rokovania so Združením miest obcí Slovenska a so zástupcami vyšších územných celkov, ako aj s predstaviteľmi, poslancami parlamentu a predstaviteľmi výborov na to, aby sa vzájomné postoje zblížili a aby sa dohodli ešte úpravy, ktoré nebudú mať negatívny dosah na verejné financie, ale vyjdú v ústrety požiadavkám. V tomto období územná samospráva uskutočnila dohadovacie konanie aj s ministerstvom školstva, pričom do tohto procesu aktívne vstupovalo ministerstvo financií. Bolo dohodnuté so ZMOS-om akceptovanie niektorých ďalších požiadaviek na objem zdrojov, ktoré sa premietli potom aj do vládneho návrhu štátneho rozpočtu, resp. do návrhu ministerstva financií na štátny rozpočet na budúci rok. Dôsledkom týchto rokovaní je definitívne upresnenie objemu prostriedkov a ich štruktúra v rozdelení medzi obce a vyššie územné celky podľa jednotlivých smerov ich použitia. V rámci tvorby návrhu rozpočtu verejnej správy boli upresnené aj hodnoty ďalších príjmov a v tom aj objem dane z príjmov fyzických osôb, ktorý je predmetom fiškálnej decentralizácie.

Tieto všetky faktory tvoria základ pre upresnenie základných prerozdeľovacích pomerov, uvedených v § 2 a v § 3 zákona, a súčasne majú aj vplyv na váhy jednotlivých kritérií, ako aj na koeficienty medzi jednotlivými vyššími územnými celkami.

K predloženému návrhu uplatnili poslanci viaceré pripomienky. Pripomienky ZMOS-u, ktoré mali zásadný charakter, boli predmetom spoločných rokovaní a výsledky týchto rokovaní na základe vzájomnej dohody sú premietnuté v pozmeňujúcich návrhoch, o ktorých budete hlasovať. To kľúčové pri tomto zákone, čo by som chcel zdôrazniť, je, že je garantovaný ten objem zdrojov vo výške 33 418 078-tisíc korún pre miestne a regionálne samosprávy a táto suma je potom premietnutá do relatívnych podielov na dani z príjmov fyzických osôb pre obce a mestá.

Musím s plnou vážnosťou povedať, že akékoľvek pozmeňujúce návrhy, ktoré by boli schválené a išli by nad rámec tejto sumy a potom teda aj nad rámec tých relatívnych podielov, by som nemohol akceptovať, pretože by narušili verejné financie a toto by bol dôvod, prečo by som tento zákon musel stiahnuť. Nepredpokladám to, keďže došlo k dohode aj s predstaviteľmi miestnych a regionálnych samospráv aj na tej celkovej sume a mechanizme, jej dorovnania v prípade nižšieho výnosu, ale považoval som za potrebné to uviesť a zdôrazniť.

Pán predseda, ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády.

Poprosím pána poslanca Horáka, ktorého poveril gestorský výbor, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

V. Horák, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 725) v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1017 z 18. júna 2004 pridelila vládny návrh zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 725) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu tiež neprijal platné uznesenie.

Z uznesení výborov vyplynulo celkom 17 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých v spoločnej správe sa odporúča č. 1 až 16 schváliť a pozmeňujúci návrh č. 17 neschváliť. V tejto súvislosti, alebo dočítam najprv správu.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Táto správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 448 zo 7. septembra 2004. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy. To je spoločná správa.

Chcel by som informovať, vážení kolegovia, že i po prijatí spoločnej správy prebiehali intenzívne rokovania, tak ako tu hovoril pán podpredseda vlády, na základe ktorých došlo k spoločnej dohode a bude podaný jeden pozmeňujúci návrh, ktorý zlepšuje návrh zákona a zároveň má výrazný vplyv aj potom na hlasovanie o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch tejto spoločnej správy. Pri hlasovaní vás potom budem o tom podrobne informovať.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že písomne som do rozpravy dostal tri prihlášky. Za poslanecké kluby pán poslanec Šulaj - strana Smer, Mikuš - SDKÚ a ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Čaplovič.

Nech sa páči, pán poslanec Igor Šulaj.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som najprv podal globálne stanovisko politickej strany Smer k fiskálnej decentralizácii.

Problémom pri fiskálnej decentralizácii, tak ako momentálne prerokúvame jednotlivé zákony, nie je cieľ fiskálnej decentralizácie vytvorenie stabilného financovania územnej samosprávy a v rámci neho presného stanovenia finančných podmienok, prechod územnej samosprávy, ale v kritériách, ktorými vymedzíme rozsah a spôsob prerozdeľovania uvedených finančných prostriedkov. Po fiskálnej decentralizácii sme volali už v predchádzajúcom období, už v minulosti, keď sa kreoval štátny rozpočet, sme hovorili, že je to jedna z možností, ako ušetriť finančné prostriedky štátu a daňových poplatníkov.

Ak hovoríme o jednotlivých kritériách, je potrebné sa pozastaviť nad niektorými problémami. Podľa môjho názoru ku každému zákonu, ktorý vytvára systém rozdeľovania finančných prostriedkov, by mala byť aj analýza súčasného stavu so zameraním na ciele, ku ktorým sa chceme dopracovať, problémy, ktoré chceme vyriešiť. Napríklad takáto analýza úplne absentuje aj pri prvom zákone, ktorý momentálne prerokúvame, a absentuje aj pri zákone o prerozdeľovaní dane z príjmov fyzických osôb. Včera sme prerokúvali správu o sociálno-ekonomických dopadoch na jednotlivé regióny. Myslím si, že tá mala byť v podobe vládneho návrhu alebo v podobe vládneho dokumentu východiskovým dokumentom k týmto jednotlivým zákonom.

Konečným cieľom vyplývajúcim z uvedených zákonov by malo byť nové ekonomicky spravodlivejšie a efektívnejšie stanovenie finančných prostriedkov pre mestá a obce, ako aj vyššie územné celky. To znamená, že uvedenými zákonmi prerokúvame rozpočty miest a obcí, ako aj vyšších územných celkov. Prerokúvame teda časť verejného rozpočtu, či si to Národná rada a jej poslanci uvedomujú, alebo nie. Ak prerokúvame regionálny rozpočet bez konkrétnych rozpočtových finančných dosahov na jednotlivé veľkostné typy miest a obcí, napríklad tak, ako sú stanovené podľa počtu obyvateľov v nariadení vlády, alebo na jednotlivé regióny zastupované vyššími územnými celkami, tak to riešenie je veľmi problematické a minimálne v rozpore so zdravou logikou a legislatívou týkajúcou sa predkladania zákonov.

Dovolím si povedať a konštatovať, že momentálne ani pre mňa ako pre poslanca nie sú jasné rozpočtové dosahy, ktoré vyplývajú z týchto zákonov podľa možnože súčasne platnej metodiky, ktoré dohodlo ministerstvo financií či už so ZMOS-om, alebo s vyššími územnými celkami, alebo je otázka, či ich vôbec dohodlo, alebo nedohodlo.

Keď sme prerokúvali niektoré zákony v našom finančnom a rozpočtovom výbore, ktorý je gestorský výbor, opýtal som sa, či je niekto zo zástupcov vyšších územných celkov na tomto rokovaní. Bol som prekvapený, že nikto, a teda chápem ich iniciatívu dosť problematicky. Možnože to bol ich vlastný stav, že nechceli prerokúvať tieto zákony s opozičnými politikmi, možnože si mysleli, že vyjednajú všetky dôsledky, rozpočtové dosahy s ministerstvom financií. V každom prípade si myslím, že tento stav nie je normálny a je prinajmenšom na zamyslenie.

Ak chce štát vytvoriť tlak na menšie obce a chce, aby dochádzalo k centralizácii potrieb v rámci viacerých obcí a tým i efektívnejšieho využívania finančných prostriedkov, je potrebné stanoviť, akých veľkostných typov obcí sa to týka a aký majú časovo ohraničený transformačný proces na centralizáciu činností. V opačnom prípade budú mať malé obce, najmä do 2-tisíc obyvateľov, budú postavené od 1. 1. 2005 pred finančné problémy existenčného charakteru.

Ak teda mne nie je jasný finančný a ekonomický dosah na malé obce, ktorý mal byť vypočítaný tým, koľko napr. finančných prostriedkov dostávajú malé obce v súčasnom období, koľko finančných prostriedkov dostanú od 1. 1. 2005, bude to súvisieť s ich možnosťami krytia originálnych a prenesených pôsobností na ich život, ak to nie je jasné mne, pýtam sa: Ako to môže byť jasné starostovi obce, ktorý má 2-tisíc obyvateľov v obci? Pýtam sa: Ak následne vyjde tento zákon a bude publikované nariadenie dajme tomu v mesiaci december, je ekonomicky v reálnom čase schopné Slovensko prispôsobiť všetky malé obce týmto tvrdým ekonomickým podmienkam? My sme ich hodili do vody a nedali sme im ani prechodné obdobie na to, aby sa k uvedenej problematike mohli v období dajme tomu polroka alebo rok pripraviť.

Ak chce štát vytvoriť tlak na väčšie mestá, ako napr. Bratislava a Košice, alebo krajské mestá, je potrebné, aby stanovil aj spôsob financovania takých základných činností, ako je napr. mestská doprava. V opačnom prípade budú musieť tieto mestá podstatne zvýšiť daň z nehnuteľností, pretože iné reálne príjmy nebudú mať. Táto daň však bude ovplyvnená ekonomickou silou a schopnosťou občana platiť dane. Vy veľmi dobre viete, že keď sme prijímali štátny rozpočet, jasne sme definovali aj samostatné finančné prostriedky na mestskú dopravu vytypovaných miest a obcí, pretože tieto veľké mestá a obce mali veľké finančné výdavky s mestskou dopravou. Ak teraz momentálne stanovíme len jeden princíp a zase im nedáme prechodné obdobie, budú musieť načrieť len do svojich vlastných príjmov, ktoré budú kreované z miestnych daní, pretože štát im vymedzí obmedzený balík finančných prostriedkov. Je ešte raz namieste otázka, či občania tohto štátu budú vedieť uniesť 29-percentné zvýšenie dane z nehnuteľností.

Na Slovensku je to teda po prvýkrát, že prerokúvame rozpočet bez rozpočtu - ale to sú už také detaily. Už v minulom období pri kreovaní štátneho rozpočtu 2004 vznikol problém spôsobu rozdeľovania podielových daní. Asi sa pamätáte, že na túto tému vystupovali aj poslanci za politickú stranu Smer, konkrétne aj ja. Vtedy vznikol ten problém z toho dôvodu, že sme nesprávne stanovili kritériá na prerozdeľovanie miestnych a podielových daní. Ak ich teraz nesprávne stanovíme, podobný politický tlak príde aj v ďalšom období, preto sa snažme nájsť konsenzus na to, aby tieto dane boli rozdelené správne a aby boli rozdelené spravodlivo.

Ak budeme definovať rozpočtové dôsledky len v nariadení vlády, ktoré sa mení každý druhý týždeň alebo každý druhý deň, by som povedal, potom bude musieť vláda znášať aj všetky dosahy, ktoré súvisia s touto politikou. Myslím si však, že tu sa berie veľká právomoc Národnej rady, ktorá je neodnímateľná a ktorá, si myslím, patrí do tejto miestnosti. My by sme mali rozhodovať o tom, koľko finančných prostriedkov alebo akým spôsobom budú prerozdelené na mestá a obce, pretože my v konečnom dôsledku znášame všetky politické dosahy zo správneho alebo nesprávneho prerozdeľovania daní.

Kritériá fiškálnej decentralizácie. Kritérium súvisiace s vymedzením daní pre potreby územnej samosprávy. Osobne si myslím, že bolo by lepšie, keby sme zvolili portfóliový systém pri vymedzení daní pre účely územnej samosprávy. Prečo? My rozdeľujeme v podstate len dva typy dane: daň z príjmu fyzických osôb bez zrážkovej dane, ktorá sa prerozdeľuje na obce a na samosprávu, a prerozdeľujeme cestnú daň, ktorá bude výnosom vyššieho územného celku. Zasiahli sme do vlastných príjmov a do štruktúry vlastných príjmov miest, obcí a vyšších územných celkov, ktoré boli definované do roku 2004, a obmedzujeme ich. Ak si zoberiete štruktúru týchto príjmov, sú úplne odlišné od navrhovaného spôsobu. My sme zúžili vlastné príjmy miest a obcí.

Čo sa tým môže stať? Daň z príjmov fyzických osôb bude, ako aj ostatné dane, politicky vždy napádaná, a to z toho dôvodu, že tak opozícia, ako koalícia má odlišný názor na uvedenú daň. Čo to znamená? Ak teoreticky by došlo k zníženiu sadzby dane na 15 % alebo ak by sme do dane z príjmu dali iné výdavkové položky, alebo ak by sme zaviedli skutočnosti, ktoré by súviseli s oslobodením daní, bude to mať veľký vplyv na prínos tejto dane do štátneho rozpočtu, na jej objem a následne na prerozdeľovanie tejto dane. Preto si osobne myslím, že lepší spôsob je taký, aby sme, tak napr. ako v Českej republike, zaviedli portfóliový systém, napr. tam majú 3 % dane z pridanej hodnoty aj z iných daní. Je totiž menšia pravdepodobnosť, že opozícii sa podarí ovplyvniť či už správnym, alebo iným spôsobom všetky dane. Možnože jedna daň prejde, ako je daň z príjmových osôb, ale asi nemôžeme komplexne zmeniť celkový systém daní, pretože na tom celkovom komplexnom systéme daní je predsa postavená vládna politika a programové vyhlásenie vlády.

Kritérium stanovenia vlastných príjmov. Veľa sa o ňom hovorilo a sú na to rôzne názory. Možnože niekto z vás si povie, že je to teória, ktorá nemá svoje opodstatnenie. Je otázka, či mestá, obce a územná samospráva budú mať vlastné príjmy, alebo tieto príjmy budú tiecť cez štátny rozpočet a kvázi ako vlastné príjmy sa budú dostávať do finančných zdrojov miest, obcí a vyšších územných celkov. Je medzi tým set sakramentský rozdiel! Buď je niečo vlastné, a teda je to moje a môžem o tom rozhodovať aj na svojom účte a môžem vytvárať kontrolné mechanizmy a pravidlá, ako to použijem, alebo to nie je môj vlastný príjem a vtedy štát môže rozhodovať o tom, ako ma bude kontrolovať, aké budú finančné toky, aké budú sankcie za to, keď niečo nedodržím.

Kritérium súvisiace so základňou jednotlivých typov daní. Ja hovorím, že momentálne okrem dane z príjmov fyzických osôb, ktorých kritériá stanovuje štát, pretože poslanci Národnej rady rozhodujú o tom, aká bude vysoká daň, aká bude sadzba, územná samospráva môže cez miestne dane len rozhodovať o daniach nákladového typu. To podľa mňa nie je veľmi dobrá metodika. Dane nákladového typu sú daň z nehnuteľností a všetky tie ostatné dane, ktoré v podstate máme v novele zákona, predovšetkým je to tá daň z nehnuteľností. Ak bude vytvorený tlak len na daň z nehnuteľností, nebudú populárni starostovia obcí, pretože budú zdvíhať nákladové položky pri podnikateľskej sfére, ale budú zdvíhať aj výdavky, ktoré budú musieť zaplatiť obyvatelia za tejto dane.

Je namieste otázka, či by sme nemali do fiskálnej decentralizácie dostať aj problematiku ostatných daní dôchodkového charakteru, napr. časti dane z príjmu právnických osôb. Prečo by časť dane z príjmu právnických osôb tých, ktorí napr. podnikajú na území daného regiónu alebo daného mesta, nemohla takisto tiecť do príjmov miest a obcí? Veď na tomto by mali byť starostovia obcí, šéfovia vyšších územných celkov aj hmotne zainteresovaní, ak tu vznikne podnik, len neodlievajme im kapitál cez nákladové typy daní, ale ak im vytvorím položku, že mám nižšie nákladové dane, môže sa to objaviť vo väčšom zisku, ktorý sa spätne môže vrátiť do rozpočtu obcí alebo vyšších územných celkov.

Ak hovoríme o jednotlivých dosahoch daní a celkového systému, ešte raz by som chcel upozorniť na to, že momentálne nielen pre mestá a pre obce, ale ani pre vyššie územné celky nemáme jasne stanovené ekonomické dosahy na jednotlivé regióny. Ak si to uvedomíme, že je tu 8 veľkých regiónov a poslanci Národnej rady, keď schválime tento zákon, nebudú vedieť povedať, aké finančné zdroje prídu napr. do Banskobystrického, Košického alebo Prešovského kraja, tak to bude príliš zvláštne.

Mne včera telefonovali poslanci zastupiteľstva z Banskej Bystrice a pýtali sa ma, koľko finančných prostriedkov dostane Banská Bystrica. Ja som im povedal, viete čo, podľa nariadenia by ste mali dostať toľko, ale koeficienty sme ešte medzitým zmenili, však tie sa menia, a ja hovorím a teraz ste sa asi dohodli s pánom ministrom alebo nedohodli s pánom ministrom na novom koeficiente. Takže keď my schválime tieto zákony, tak ja vám nebudem vedieť povedať, koľko finančných prostriedkov dostane Banskobystrický kraj.

Myslím si, že do úvahy by sme mali brať aj kritérium ekonomickej sily jednotlivých regiónov. Vládne návrhy fiskálnej decentralizácie vychádzajú z toho, že všetky regióny sú si rovnaké a rovné, možnože rovné ako rovná daň. Myslím si, že existujú ekonomické, sociálne rozdiely medzi regiónmi a tieto mala postihnúť aj fiskálna decentralizácia.

Mohol by som hovoriť aj o ďalších kritériách, ale možnože sa k nim ešte dostanem potom pri ďalších zákonoch, pretože tu ide o miliardy, takže asi nemá význam o tom hovoriť.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pardon, chcel by som ešte jeden pozmeňujúci návrh, aby to bolo kompletné. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V čl. I § 4 ods. 1 odporúčame, aby bolo nové navrhované znenie tohto paragrafu. Teda pôvodné znenie paragrafu tak, ak pôvodné znenie článku a § 4 chceme, aby sa úplne vypustilo a novonavrhované znenie by znelo takto: "Výnos dane podľa § 2 a 3 rozdeľuje a poukazuje obciam a vyšším územným celkom daňový úrad podľa kritérií, ktoré sa stanoví samostatným zákonom; samostatným zákonom sa ustanoví aj spôsob rozdeľovania a poukazovania tohto výnosu dane. Návrhy zmien kritérií termínov poukazovania a spôsobu rozdeľovania a poukazovania výnosu dane podľa § 2 a 3 sa prerokúvajú s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov."

To znamená, že hovorím o tej jednej základnej problematickej veci, ktorá tu momentálne je, že nariadením vlády rozdeľujeme finančné prostriedky alebo spravili sme spôsob rozdeľovania finančných prostriedkov, ktoré by mali byť v právomoci Národnej rady. Viem, že tento pozmeňujúci návrh môže mať rôzne dosahy ekonomického, rozpočtového, finančného charakteru. Ja však predpokladám, že v Národnej rade nakoniec zvíťazí zdravý rozum a že Národná rada, aj keby bol tento pozmeňujúci návrh prijatý, by vedela v krátkom čase kreovať tieto podmienky v stabilnom ekonomickom zákone, ktorý by bol pre regióny a pre jednotlivé mestá a obce.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Šulaj bol prvý písomne prihlásený do rozpravy. Teraz je neprehľadná tabuľa, pretože neviem, ktorí z poslancov chcú s faktickými poznámkami reagovať... (Reakcie z pléna.) Prosím?

Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcela len vyjadriť a možno čiastočne podporiť tú časť vystúpenia pána Šulaja, kde hovoril o tom, že kritériá a tie rozdelenia by mali byť dané ako súčasť zákona, aj keď to teraz možno nie je možné spraviť z toho dôvodu, že nariadenie, ktoré máme priložené v zákone, má staré čísla, ktoré už dnes možno sú v inej podobe. Myslím si, že bolo by dobré, aby sme toto nariadenie dostali, keď aj v novele zákona po prerokovaní tohto zákona ako prílohu, a aby sa kritériá a aby sa aj koeficienty zadefinovali v zákone. Bude to vhodné a výhodné pre každú jednu vládu a výhodné pre všetky mestá, že sa nebude môcť nariadením vlády vo veľmi krátkom období, prípadne, že nedôjde k nejakým dohodám, meniť koeficient pre rozdeľovanie výnosu daní. A keď sa to už nedá teraz urobiť, určite budeme hľadať dohodu aj s ministerstvom, aby sme toto nariadenie dostali ako prílohu zákona možno ešte k platnosti zákona 1. januára 2005. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Jozef Mikuš.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister financií a podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, fiskálna decentralizácia je súčasťou rozsiahlej reformy verejnej správy spustenej ešte počas predchádzajúceho volebného obdobia. K skončeniu reformy verejnej správy sa prihlásila vo svojom programovom vyhlásení druhá vláda Mikuláša Dzurindu. V tomto dokumente sa uvádza, že, teraz budem citovať: "Vláda upraví rámcové podmienky regionálneho rozvoja decentralizácie verejných financií a zavedie nový efektívnejší systém finančného vyrovnávania sociálno-ekonomických rozdielov vyšších územných celkov." Koniec citátu. V programovom vyhlásení sa zároveň píše, že, citujem: "Návrh systému finančného vyrovnávania bude zohľadňovať princípy solidarity a motivácie. Finančné vyrovnávanie sa bude týkať bežných, ale aj kapitálových príjmov a výdavkov územnej samosprávy."

V súčasnosti rokujeme o zákonoch, ktoré dotvárajú proces decentralizácie. V prípade vyšších územných celkov sa v roku 2002 najskôr poskytovali účelové dotácie, v roku 2003 sa v rámci dotácie na kapitálové výdavky ich rozdelenie určilo len ako orientačný ukazovateľ. V roku 2004 sa vyšším územným celkom poskytla globálna dotácia v členení na bežné výdavky a kapitálové výdavky, ktorej rozdelenie podľa vlastných priorít je v pôsobnosti orgánov vyšších územných celkov. Od roku 2005 bude o rozdelení a použití finančných prostriedkov zo zdrojov z podielovej dane a z výnosu dane z motorových vozidiel rozhodovať regionálna samospráva samostatne.

Podstatou procesu fiskálnej decentralizácie je prechod od poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu na financovanie kompetencií prostredníctvom daňových príjmov. Po prerokovaní v jednotlivých výboroch ide upravený návrh zákonov fiskálnej decentralizácie ešte ďalej. Navrhuje, aby sa daňové príjmy stali vlastnými príjmami rozpočtov samospráv. Presunom kompetencií spolu so zodpovedajúcimi zdrojmi sa vláda zbavuje právomoci a možnosti priamo vplývať z centra na dianie v regiónoch a obciach. Zbavuje sa riešenia tých úloh, na ktoré lepšie dovidia občania zo Žiliny, Liptovského Mikuláša či akejkoľvek inej obce ako z Bratislavy. Aby župy a obce dokázali riešiť denné problémy a zostavovať vlastné rozvojové programy, vláda na ne presúva primerané finančné prostriedky.

Na plnenie fiskálnej decentralizácie sa sledujú ciele zakotvené v programovom vyhlásení. Nezanedbateľným faktom je, že vláda sa nezrieka úlohy, ktorú môže riešiť iba ona. Ide o vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi, zvyšovanie životnej úrovne aj v tých častiach krajiny, kam kapitál s ponukou nových pracovných miest hľadá cestu ťažšie.

Zhrnuté v niekoľkým výstižných bodoch: Od decentralizácie si sľubujeme, že sa zvýši osobná zodpovednosť zvolených orgánov samosprávy, prispeje sa k zvýšeniu kvality riešení, zvýši sa miera informovanosti o používaní verejných financií, reforma prinesie výhodu o diferencovanom riešení problémov v prospech komunity, umožní lepšiu mobilizáciu zdrojov a umožní podstatne vyššiu občiansku participáciu.

Základnou úlohou, ktorú riešilo ministerstvo financií a po ňom aj vláda, bolo jednoznačné stanovenie príjmov samospráv na vykonávanie prenesených kompetencií. Spravodlivým riešením by bolo definovanie takých nástrojov, ktoré by umožňovali získavať jednotlivým župám, mestám a dedinám vlastné zdroje. Tieto zdroje by potom vo svojej právomoci používali na potrebné výdavky. K tomu by sa potom pridal kus koláča, ktorý zo svojich centrálnych zdrojov vláda ukrajovala jednotlivým samosprávam, pričom veľkosť kusu koláča by závisela od potrieb ich obyvateľov. Tento princíp sa však nedá uplatniť. Buď by sme museli presunúť právo vyberať niektorú z dostatočne veľkých centralizovaných daní až na úroveň obcí, čo je ťažko si predstaviť, alebo by sme museli stanoviť nové dane a tým zvýšiť celkovú úroveň daňového zaťaženia. Keďže ani jeden z týchto scenárov sa nedá uplatniť, muselo sa siahnuť na existujúce dane a pouvažovať nad systémom ich prerozdeľovania.

Z hľadiska výšky výberu i svojej povahy sa ministerstvu financií a neskôr aj vláde ukázala ako najschodnejšia cesta prerozdelenia takmer celej ročnej dane z príjmu fyzických osôb. Predmetom prerozdelenia nebude iba daň vyberaná zrážkou. Daň z príjmov fyzických osôb sa bude v tomto roku a v nasledujúcich rokoch pohybovať nad úrovňou 30 mld. Sk. To bude dostatočným základom na naplnenie príjmov obcí a vyšších územných celkov. Nezanedbateľnou výhodou tohto druhu dane z hľadiska potrieb samospráv je, že jej výber je v priebehu roka pomerne rovnomerný, čím sa zabezpečí plynulý príjem prostriedkov. Z hľadiska obcí a vyšších územných celkov môže byť príťažlivé, že ide o daň, ktorá je perspektívna. Na Slovensku postupne klesá nezamestnanosť a zvyšuje sa podiel občanov s príjmom zo zamestnania alebo s iným príjmom. Druhou pozitívnou správou je, že mzdy sa zvyšujú, a to už nielen nominálne, ale aj reálne. Znamená to, že príjem samospráv z tejto dane bude stúpať rýchlejším tempom ako miera inflácie. Prepočty ministerstva financií ukazujú, že kým v roku 2005 sa presunie do rozpočtu samospráv niečo cez 30 mld., v roku 2007 to už bude 35,2 mld. Ide v priemere o medziročný rast zhruba o 10 %.

Tým chcem povedať, že aj samosprávy, samozrejme, aj na rokovaniach vo výboroch s týmto súhlasili.

Samozrejme, že pri nepredvídaných okolnostiach môže byť aj vo výbere dane výkyv. Preto stojí pred Národnou radou návrh, ktorý podobne ako viacero ďalších vyšiel v ústrety Združeniu miest a obcí Slovenska. Výbory navrhli, aby sa v prípade poklesu zdrojov z daní z príjmov fyzických osôb výpadok obciam a vyšším územným celkom kompenzoval. Takýto stav by mohol nastať pri ďalšom znižovaní sadzieb daní. Z pohľadu človeka, ktorému ide o dôslednú decentralizáciu, by takáto poistka bola krokom späť a išlo by o akési podmienené naviazanie príjmov samosprávy na centrálny rozpočet. Avšak ten, kto reálne posudzuje situáciu, vidí, že hospodársky vývoj na Slovensku je zdravý, a preto sa nenačim obávať poklesov daňových príjmov. Z tohto pohľadu je požiadavka samospráv na záchrannú poistku prijateľná, pretože pravdepodobne ju nebude potrebné využiť.

Zdroje samospráv sa budú daňami z príjmov fyzických osôb napĺňať približne 90 %, zvyšné zdroje budú z miestnych daní a poplatkov, ktoré takisto vo výboroch sa rozčlenili na viacero, ako bolo v pôvodnom vládnom návrhu. Vyššie územné celky budú môcť ukladať daň z motorových vozidiel, kým v prípade obecných daní bude výnos závislý najmä od sadzieb stanovených samosprávami. V prípade dane z motorových vozidiel možno očakávať podobný výnos ako v tomto roku. Pri dani z príjmov fyzických osôb je sadzba stanovená priamo zákonom, ktorý schválil tento parlament. Miestne dane však budú plne v kompetencii samospráv. Len od nich bude závisieť, či zvolia voči vlastným občanom a podnikateľom správnu politiku a nezabrzdia rozvoj regiónu, a teda aj perspektívy samosprávy príliš vysokými sadzbami. Varovné hlasy už dnes počuť zo strany podnikateľov, ktorí sa obávajú, že v snahe zvyšovať príjmy sa rozbehnú preteky vo zvyšovaní sadzieb daní z nehnuteľností. Toto upozornenie by citlivo mali vnímať samosprávy už dnes. Vyspelosť samospráv v jednotlivých obciach a regiónoch sa ukáže na ich prístupe, pretože nezodpovedným zvyšovaním sadzieb si môžu odohnať podnikateľov, zamestnávateľov i vlastných občanov. Hoci takéto riziko reálne existuje, pozitívom je, že ľudia v obciach a regiónoch sa na vlastnej koži môžu presvedčiť, čo znamená zodpovednosť. A o to ide, aby spolu s peniazmi niesli starostovia, primátori a župani zodpovednosť aj za vlastné konanie.

Tretím zákonom, rámujúcim fiskálnu decentralizáciu, je zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Tvorcom zákona ide o to, aby sa presunom kompetencií z orgánov štátu na obce a vyššie územné celky spolu s prislúchajúcimi finančnými prostriedkami výrazne posilnilo postavenie týchto orgánov v štruktúre verejnej správy. Podobne ako v prípade štátneho rozpočtu či rozpočtov ďalších verejných inštitúcií, aj v prípade samospráv sa prejde na dlhodobé trojročné rozpočtovanie. Ministerstvo financií si kladie za cieľ zabezpečiť transparentnosť a jednotnosť v úprave rozpočtového procesu a pravidiel hospodárenia s prostriedkami rozpočtov územných samospráv ako jednej zo zložiek verejného rozpočtu.

Tento krok je veľmi dôležitý, pretože rozpočty samospráv sú nezanedbateľným miestom prerozdeľovania verejných zdrojov. Nejde len o priame kompetencie obcí a vyšších územných celkov, ale aj o kompetencie preneseného výkonu štátnej správy, ktoré budú naďalej financované priamo zo štátneho rozpočtu. Stabilita verejných financií na Slovensku bude teda závisieť aj od hospodárenia samospráv. Platí to o to viac, že niektoré výbory Národnej rady odporúčajú, aby sa prostriedky z podielov na daniach zmenili na vlastné príjmy rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.

Predložené zákony sú vhodné a pripravené na to, aby sa fiskálna decentralizácia na Slovensku rozbehla od 1. januára 2005. Spolu s nariadením vlády o rozdeľovaní a poukazovaní výnosu dane z príjmov platenej fyzickými osobami územnej samospráve budú dostatočným základným materiálom potrebným na rozbehnutie celého procesu. Prenesením kompetencií z vlády na obce a vyššie územné celky budeme môcť konštatovať, že Slovensko úspešne zavŕšilo reformu verejnej správy a v tejto oblasti sa zaradilo medzi štandardné krajiny Európskej únie.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami sa nehlási nikto z prítomných poslancov. Dávam preto slovo poslednému písomne prihlásenému do rozpravy pánovi poslancovi Čaplovičovi.