Čtvrtek 23. září 2004

Siedmy deň rokovania

31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

23. septembra 2004 o 9.07 hodine

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás privítal na rokovaní 31. schôdze Národnej rady, zároveň otváram siedmy rokovací deň.

Chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní požiadal pán podpredseda Národnej rady Veteška a na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Bódy.

Budeme pokračovať... (Ruch v sále.) Páni poslanci, poprosím o pokoj, páni poslanci z poslaneckého klubu KSS. Ďakujem.

Budeme pokračovať v rokovaní o vládnych návrhoch zákonov týkajúcich sa fiškálnej decentralizácie, celkom zo štyroch návrhov pozostáva vládny návrh.

Poprosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby z poverenia vlády uviedol

vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 670.

Súčasťou návrhu je aj spoločná správa výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorú máte ako tlač 670a.

Pán minister. Ešte by som poprosil pánov poslancov, odporúčam, keby - ak sa dohodneme - pán minister odôvodnil celý predkladaný systém, ktorý reprezentujú tieto zákony, potom individuálne by predniesol svoj návrh ku každému zákonu a potom by bola rozprava zase jednotlivo ku každému zákonu, nie zlúčená rozprava o všetkých štyroch naraz.

Je súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno, tak všeobecný. (Reakcia ministra.) V úvode, áno.

Nech sa ti páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som teraz uviedol vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, teda o takzvaných veľkých rozpočtových pravidlách, a potom by som, pán predseda, uviedol celkovo vlastne fiškálnu decentralizáciu, teda tri zákony, ktoré sa jej týkajú.

Takže dovoľte mi najskôr, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, oboznámiť vás so základným účelom a dôvodmi vypracovania, predloženia návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Nový zákon o rozpočtových pravidlách je jedným z reformných zákonov prebiehajúcej reformy riadenia verejných financií. Prijatím tohto zákona sa realizuje jeden z hlavných pilierov reformy, pričom sa súčasne plní úloha programového vyhlásenia vlády. Medzi najdôležitejšie atribúty predloženého návrhu zákona patrí úprava nakladania s verejnými prostriedkami v súlade s platnými medzinárodnými štandardmi, metodikou ESA ´95, vytvorenie všeobecnej a ucelenej úpravy nakladania s verejnými prostriedkami, jednotnej definície sektora verejnej správy a prostredníctvom nej vymedzenie verejných prostriedkov v súlade s platnými medzinárodnými štandardmi, metodikou ESA ´95.

Ďalej sú to rovnaké a jasné pravidlá hospodárenia v celej verejnej správe.

Ďalej je to rozpočtovanie orientované na výsledky, teda rozpočtové programovanie a jeho zavedenie do prípravy a schvaľovania a posudzovania, vyhodnocovania verejných rozpočtov.

Ďalej je to viacročné rozpočtovanie v celej verejnej správe. Viacročný rozpočet sa bude zostavovať najmenej na tri roky, pričom prvý rok bude záväzný, ďalšie dva budú východiskom na zostavenie nasledujúceho viacročného rozpočtu, budú sa upravovať len v nevyhnutnej miere. Prvýkrát má vláda ambíciu pripraviť rozpočet a už pripravila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007.

Ďalej je to oddelenie návratných zdrojov financovania z okruhu príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, ustanovenie zásady, že návratné zdroje financovania možno poskytovať len zo štátnych finančných aktív, nie z výdavkov štátneho rozpočtu a naopak, všetky finančné prostriedky z návratných zdrojov financovania sú zdrojom štátnych finančných aktív a nie sú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu.

Ďalej ide o stransparentnenie používania a vykazovania prostriedkov štátneho rozpočtu v roku ich skutočného použitia. Zavádza sa pravidlo, podľa ktorého rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, ktoré bude možné čerpať v nasledujúcom roku, budú výdavkom toho rozpočtového roka, v ktorom budú skutočne použité. Zároveň sa zavádza systémová možnosť čerpania finančných prostriedkov aj v nasledujúcich rokoch, a to na kapitálové výdavky, na prostriedky Európskej únie vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu a na bežné transfery poskytnuté konečnému používateľovi v poslednom štvrťroku, a to až do konca I. štvrťroka nasledujúceho roka, a to za podmienok, ktoré sú stanovené zákonom.

Ďalej tento zákon završuje etapy zníženia počtu kapitol v štátnom rozpočte na úroveň porovnateľnú v členských krajinách Európskej únie a vymedzuje základné povinnosti správcov rozpočtových kapitol, čím sa zabezpečí dodržiavanie určených termínov zo strany správcov, ako aj dodržiavanie rozpočtovej disciplíny a nadväzné možné uloženie sankcie vo výške 1 milióna korún za nesplnenie uvedených povinností.

Ďalej zákon stanovuje porušenie finančnej disciplíny v celej verejnej správe, novo sa vymedzuje porušenie finančnej disciplíny vrátane sankcionovania, ktoré sa vzťahuje rovnako na všetky subjekty verejnej správy. Navrhuje sa za menej závažné porušenia uplatniť sankciu nefinančnej povahy. Sankcie finančnej povahy za ďalšie porušenia finančnej disciplíny sa navrhujú alternatívne podľa typu porušenia, a to formou odvodu, penále a pokuty. Zároveň sa zjednocuje prístup ukladania sankcií subjektom, ktoré porušili finančnú disciplínu tým, že sa upúšťa od viazania rozpočtových prostriedkov rozpočtovým organizáciám za porušenie finančnej disciplíny, t. j. rozpočtovým organizáciám sa bude ukladať odvod, penále a pokuty.

Zriaďuje sa, resp. zavádzajú sa pravidlá zriaďovania existencie príspevkových organizácií podľa metodiky ESA ´95. Zavedenie presných a jasných pravidiel rovnakých v celej verejnej správe si vyžiada novelizáciu ďalších zákonov, ktorými sa zabezpečí ich súlad. Návrhy na ich novelizáciu sú súčasťou predloženého návrhu zákona v článkoch 2 až 15.

K predloženému návrhu zákona boli uplatnené viaceré pripomienky. Pripomienky ZMOS-u, ktoré sa predložili v rámci celého balíka zákonov fiškálnej decentralizácie a ktoré mali zásadný charakter vo vzťahu k predmetnému návrhu zákona, boli predmetom spoločných rokovaní, pričom výsledkom dohody je zabezpečenie plynulého preneseného výkonu štátnej správy, prerokovanie s predstaviteľmi územnej samosprávy návrhov výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy zo strany správcov kapitol, ako aj navrhnutie na viazanie rozpočtových prostriedkov týkajúcich sa výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy pred jeho predložením na rozhodnutie vlády. Výsledky týchto rokovaní na základe vzájomnej dohody sú premietnuté v pozmeňujúcich návrhoch, o ktorých sa bude hlasovať.

Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie návrhu.

Poprosím teraz predsedu výboru pána poslanca Farkasa, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ktorým bol zákon pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k jednotlivým bodom návrhu.

Pán predseda, máte slovo.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 925 z 12. mája 2004 pridelila vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 670) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, zahraničnému výboru, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona.

Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 124 zo dňa 24. mája 2004. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory: výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výbor pre sociálne veci a bývanie, zahraničný výbor a napokon výbor pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Celkový počet 11 poslancov, z toho prítomných bolo 7 a za návrh hlasovalo nula poslancov, nula poslancov bolo proti a 7 sa zdržali hlasovania. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu nehlasoval o predloženom návrhu zákona v súlade s § 52 ods. 2 nášho rokovacieho poriadku, pretože nebola prítomná nadpolovičná väčšina členov výboru. Celkový počet 14 poslancov, prítomných 7 poslancov. Výbor nebol uznášaniaschopný.

V bode IV sú uvedené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prijaté vo výboroch, ktoré prerokúvali tento vládny návrh zákona. Je ich dohromady 61. Budem potom odporúčať hlasovať o týchto bodoch takto: schváliť body 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9 až 12, 16 až 18, 20, 22 až 25, 27 až 34, 36, 38 až 42, 46, 47, 49 a 50, 51 až 55, 58, 59 až 61. Budem odporúčať neschváliť body 3, 8, 13, 14, 15, 19, 21, 26, 35, 37, 50, 56, 57, 59. Osobitne budeme hlasovať alebo odporúčam potom hlasovať o bodoch 43, 44, 45 a 48.

Výbor Národnej rady vládny návrh zákon o rozpočtových pravidlách prerokoval a prijal platné uznesenie a v zmysle tohto uznesenia teraz vám predkladám túto spoločnú správu. A náš výbor odporúča schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v bode IV.

Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem za informáciu o prerokúvaní vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal do rozpravy žiadne prihlášky. Do rozpravy sa ústne hlásia páni poslanci Mikloško, Šulaj, Farkas. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, bez problémov priznávam, že nie som odborník na ekonomiku. Venujem sa skôr iným otázkam. Ale nejakým spôsobom si myslím, že sa v parlamentarizme ako najstarší poslanec v tejto snemovni, nemyslím tých poslancov, čo boli aj vo federáli, ale v slovenskom parlamente, že mám čo povedať k jednej veci, pán minister zrejme už tuší ku ktorej.

Navrhujem takýto pozmeňujúci návrh - a potom ho odôvodním:

1. V § 11 ods. 1 sa vypúšťajú slová "podľa vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte".

2. V § 11 ods. 2 úvodná veta znie: "Rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky a vzťahy medzi štátom a inými subjektami sa počas rozpočtového provizória spravujú zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok."

O čo ide? Už v roku 1995 pre mňa z neznámych dôvodov vtedy vláda HZDS prijala zákon, v ktorom, ak parlament neprijme rozpočet, tak sa ide ďalej podľa uznesenia vlády. Je to precedens, ktorý je v parlamentnej demokracii proste neprijateľný. Nie je možné... Ináč povedané: Teoreticky, ak by 4 roky parlament neprijal rozpočet, tak 4 roky môže ísť Slovenská republika podľa toho, čo je uznesenie vlády. Nie je to ničím limitované, nie je to ničím ohraničené. Ináč povedané: Uznesenie vlády sa stáva vlastne zákonom alebo dekrétom. Toto v parlamentnej demokracii nie je možné!

Vôbec, samozrejme, nechcem porovnávať tu... (Potlesk.)

Ďakujem, že mi Smer tlieska, aj keď nie som príliš na to hrdý. (Smiech v sále.) Pani poslankyňa Tóthová mi tlieska skôr z osobnej sympatie ako stranícky. (Smiech v sále.)

Nechcem, samozrejme, za žiadnych okolností robiť historické paralely, ale pripomínam - a upozorňoval ma na to tu kolega zo Slobodného fóra -, že k takémuto voľačomu došlo, keď sa Hitler dostal k moci. A bolo to také zaujímavé, že ríšsky parlament jednoducho získal právomoc prijímať dekréty, hlasovali paradoxne vtedy aj kresťanskí demokrati za to. A známa je Hitlerova veta, že: "A teraz vás už nepotrebujem." So žiaľom musím konštatovať, že takéto isté sa udialo za slovenského štátu, keď slovenský snem dal možnosť vláde prijímať dekréty, teda uznesenia, čo takisto dopadlo tragicky.

Chápem komplikovanosť dnešnej politickej situácie a to, že prechádzame veľkým obdobím premien a že v takýchto chvíľach sú isté provizóriá, no nazvem to politické provizóriá. Ale nemôžeme prijať toto ako precedens. Pretože ak by sme my dnes, ktorí sa hlásime k demokratickému zmýšľaniu, prijali a akceptovali takýto precedens, tak nemôžeme zaručiť do budúcnosti, spokojne sa niekto na tento precedens odvolá a znovu si niektorý zákon alebo niektorú činnosť vlády jednoducho v zákone upraví tak nejaká väčšina, že bude vládnuť pomocou vládnych uznesení a dekrétov.

Ak toto parlament prijme - a verím a čisto to zastávam z hľadiska parlamentarizmu -, bude to obrovský tlak pri rozpočte na ministra financií najmä, ale aj na ministrov, ktorí požadujú zvýšenie, logicky požadujú zvýšenie rozpočtu vo svojich rezortoch na dohodu. A iný dôvod je ten, že musí byť vôľa na dohodu.

Rozpočet býva, ja si pamätám ešte z rakúskeho parlamentu, aj teraz po novembri, keď boli veľké koalície socialisti, ľudovci, tak na konci roka, keď sa prijímal rozpočet, tak vždy hrozilo, že sa rozpadne vláda. Je to zákon najväčší, povedal by som, samozrejme, ústava je zákon zákonov, ale rozpočet je najvážnejší zákon a na ňom vždy hrozí rozpad vlády, lebo každá strana, ktorá je vo vláde, chce byť úspešná. Veď nikto nechce, aby jeho minister zlyhal len preto, že nemá peniaze. To nie je stranícky egoizmus, to je nakoniec aj vôľa čosi dokázať.

Čiže veľmi by som bol za to, aby sme toto prijali. Čím zároveň zvýšime naozaj tlak na vôľu ministrov, ale aj ministra financií a, samozrejme, ďalších kompetentných ľudí vo vláde dohodnúť sa. Pretože hrozí provizórium podľa minulého roku, ktoré však je, samozrejme, komplikované a môže byť dokonca aj horšie pre ministrov, ako som počul. Ale to neprekáža, proste. Toto je principiálna otázka, po prvé, ako politický precedens aj do budúcnosti a, po druhé, musí tu byť vôľa dohodnúť sa za každú cenu pri tomto vážnom zákone, ktorý vo všetkých krajinách sveta, keď ide o rozpočet, tak ide o všetko.

Dámy a páni, vážený pán minister, želám ti v tvojej náročnej práci veľa úspechov a verím, že parlament tento môj pozmeňujúci návrh prijme. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikloška pán poslanec Číž. Končím ďalšie faktické...

M. Číž, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Veľavážený pán poslanec Mikloško, mrzí ma vaša poznámka, pretože ten náš potlesk nebol ironický. Upozorňovali sme na tento problém opakovane a zareagovali ste naň a našli ste odvahu aj v rámci komplikovaných koaličných pomerov predsa len posúdiť vec hodnotovo a vaše vystúpenie ukázalo, že k demokracii a k hodnotám tohto typu vzťah máte. Takže potlesk bol úprimný. A ďakujem, že ste tento návrh podporili. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Šulaj. Chcete reagovať, pán poslanec Mikloško? Chce reagovať pán poslanec Mikloško. Nech sa páči, pán poslanec Šulaj. Nechcete reagovať?

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister a podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, predpokladám, pretože, žiaľ, nebol som tu na začiatku a nepočul som otvorenie celej tej rozpravy, že ide len o prvý zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, následne by som sa pri ďalšom zákone chcel trošku komplexnejšie venovať stanovisku k fiskálnej decentralizácii. Preto mi dovoľte, aby som pri tomto prvom zákone povedal len niektoré naše poznatky alebo informácie, ktoré máme k tomuto zákonu, alebo stanoviská našej politickej strany Smer.

V prvom rade, tak ako som už konštatoval minule, myslím si, že tento uvedený zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy musíme prijať. Cieľ a myšlienka tohto zákona je dobrá, má však niektoré nejasnosti, ktoré je potrebné možnože ešte v tejto snemovni prerokovať alebo prediskutovať. Osobne si myslím, že tento zákon mal už platiť pre podmienky roku 2004, pretože Slovenská republika sa začlenila jasne - a myslím, že celou politickou garnitúrou - do Európskej únie a vlastne zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy berie do úvahy aj princípy Európskej únie. Ak teda už sme členmi Európskej únie, ktorá má minimálne trojročný rozpočtový proces, ktorý tento zákon vlastne vytvára, bolo potrebné, aby už v roku 2004 boli tieto podmienky stanovené zákonom.

Vládny návrh zákona ruší v § 9 niektoré samostatné kapitoly, ako boli Najvyšší súd, Generálna prokuratúra, Slovenská akadémia vied, Úrad geodézie a Kancelária verejného ochrancu práv. Niektoré tieto sa dostali do pozmeňujúcich návrhov a vlastne parlament a poslanci Národnej rady alebo výbor aktívne rozhodol o tom, že prejdú v spoločnej správe ako samostatné kapitoly. Myslím si, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie výboru a budeme podporovať túto myšlienku. Ja sám budem za to, aby naši poslanci hlasovali o zachovaní týchto kapitol. Možnože na zhodnotenie celkového systému počtu kapitol zostáva ešte nezodpovedaná otázka na Úrad jadrového dozoru a Národný bezpečnostný úrad.

Uvedeným zákonom sa vytvára legislatívny rámec na regionálnu fiskálnu decentralizáciu. Preto je potrebné, aby už v tomto zákone boli nadstavené legislatívne parametre prerokúvania tzv. regionálnych rozpočtov so zástupcami miest, obcí, ako aj vyšších územných celkov. Takisto budeme podporovať, aby prešli iniciatívy a návrhy zo spoločnej správy, ktoré už tieto skutočnosti v sebe zahŕňajú.

Uvedeným zákonom sa sprísňujú kritériá s nakladaním finančných prostriedkov. Zákon sám definuje podmienky existencie uvedených organizácií. Napríklad v § 21 je príspevková organizácia definovaná ako organizácia, v ktorej minimálne 50 % výrobných nákladov je krytých tržbami. Môžu ich zriaďovať aj obce a vyššie územné celky, pričom spôsob zdaňovania ich zisku je odlišný, a to podľa toho, kto uvedenú organizáciu založí.

Možnože tu by som sa chcel pozastaviť pri dvoch problémoch: Prvá vec je vyčlenenie možnože nového rámca príspevkovej organizácie a nejakej dopadovej štúdie, ktorá súvisí so súčasným stavom. Ak sa budú musieť príspevkové organizácie pretransformovať podľa tejto podmienky, na mieste je otázka, akým spôsobom budú môcť ďalej vykonávať svoju činnosť. Možnože značná časť príspevkových organizácií prejde do iného typu organizácie, rozpočtových organizácií, čo už môže mať za následok iný spôsob hospodárenia, ale aj iné ciele súvisiace s ekonomickými podmienkami tohto zákona.

Možnože najviac ma trápi jedna problematika, ktorá tu odznela pri zákone o dani z príjmov a my sme ju veľmi tak jednoducho možnože paušálne prešli. Bola to problematika pozmeňujúceho návrhu zákona o daniach z príjmov, s ktorou vystúpil pán kolega Jarjabek z HZDS. Ja si ten jeho pozmeňujúci návrh veľmi vážim, pretože poukázal na to, že príspevkové organizácie majú rôzne daňové buď výhody, alebo nevýhody. Ak sú zriadené mestami a obcami, majú iné možnosti oslobodenia od dane, ako keď sú zriadené vyššími územnými celkami. A tu vzniká problém. Môže ísť napríklad o divadlá alebo iné typy príspevkových organizácií, ktoré tým pádom hospodária v nerovnakých finančných ekonomických a daňových podmienkach. To znamená, že jedných zvýhodňujeme, druhých znevýhodňujeme. Ak sme neprijali jeho návrh, budeme mať možnože teraz ďalej problémy posudzovať problematiku strát príspevkových organizácií a ich ďalšieho prežitia a transformovania na rozpočtové organizácie. No čo sa môže napríklad stať s takým divadlom, ktoré bolo príspevkovou organizáciou, svoje príjmy musí daniť na rozdiel od príspevkových organizácií, ktoré boli zriadené mestami a obcami, čiže musí vynakladať ešte väčšie výdavky na dane. My sme im - a myslím si, že to bolo od roku 2003 - zaviedli povinnosť účtovať a evidovať odpisy investičného majetku, na čo sme im neposkytli finančné prostriedky, tým pádom sa môžu z hľadiska daní alebo z hľadiska odpisov dostávať do straty. Cieľ to bude asi taký, že táto príspevková organizácia v zmysle tohto zákona o rozpočtových pravidlách sa bude musieť pretransformovať na rozpočtovú organizáciu a dajme tomu nájomné alebo podnikateľské činnosti, ktorými sme ich chceli zaviazať na to, aby vykonávali tú svoju činnosť dobre aj v prospech ich cieľov, za ktoré boli založené, tak sa bude deformovať na rozpočtovú organizáciu, ktorá to bude musieť všetko potom v podstate odvádzať. To sú pragmatické problémy, ktoré vznikajú s týmto zákonom. Predpokladám, že v budúcom období sa nájde vôľa na to, aby sa tieto problémy riešili.

Uvedeným zákonom sa zasahuje podstatným spôsobom i do peňazí verejných inštitúcií. Asi veľmi dobre viete, že súčasťou tohto zákona je aj zmena zákona o Štátnej pokladnici. Dá sa povedať, že štát chce sústreďovať a koncentrovať zdroje verejného charakteru, do ktorého v podstate v zmysle tohto zákona by mali patriť aj sociálne poisťovne a zdravotné poistenie a chce ich sústrediť v Štátnej pokladnici a narábať a hospodáriť s týmito finančnými prostriedkami. Na jednej strane z hľadiska štátu je to politika rozumná, na druhej strane z hľadiska verejných zdrojov a hospodárenia s týmito verejnými zdrojmi je to problematika, ktorá sa dá riešiť variantne a môže mať možnože aj lepší ekonomický efekt. Ak totiž vznikne v štáte, vzniká tým problém aj v Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, čo sme doteraz vedeli tlmiť inými skutočnosťami, pretože mali svoj finančný okruh relatívne samostatne uzatvorený.

Zákon o rokovacom poriadku, ktorý je súčasťou, myslím, tohto zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, neprimerane posilňuje v § 68 postavenie ministerstva financií. Myslím, že už v predchádzajúcom období môj predrečník hovoril o všetkých týchto dôsledkoch. Ide v podstate o predkladanie nových návrhov zákona, ktoré pri svojich ekonomických, finančných a daňových dôsledkoch a dosahoch môžu mať a budú mať vplyv na štátny rozpočet. Tu ministerstvo financií nemôže byť vyššie postavené nad Národnú radu. Národná rada... (Reakcia z pléna.) Hej. Táto skutočnosť je aj v spoločnej správe, budeme ju podporovať. Národná rada je podľa môjho názoru najvyšší zákonodarný orgán, ktorý má právomoci, ale aj zodpovednosti, ktoré sú nenahraditeľného charakteru pri týchto pôsobnostiach.

Z uvedeného dôvodu, že zákon má aj svoje pozitíva, ale má aj svoje problematické skutočnosti, ja odporučím nášmu poslaneckému klubu Smeru, aby sa zdržali pri hlasovaní. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený pán predseda výboru Farkas. Nech sa páči.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vo všeobecnosti povedané, tento vládny návrh zákona spĺňa všetky kritériá, ktoré tu boli postavené pred tvorbou tohto vládneho návrhu zákona a pri prerokúvaní tohto návrhu vo výbore pre financie, rozpočet a menu sme sa zaoberali týmto návrhom minimálne päťkrát a hľadali sme riešenie pre problémové okruhy otázok, tak ako aj môj predrečník naznačil. Podľa môjho posúdenia v týchto vyše 60 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch sú riešené všetky také problémové okruhy, s ktorými sme sa zaoberali a sme si mysleli, že je potrebné riešiť. Ale vychádzajúc z toho, že od tej doby, čo sme uzavreli rokovanie vo výbore pre financie, rozpočet a menu ako v gestorskom výbore, sme absolvovali ešte niektoré stretnutia a okrem významnejších aj stretnutie s predsedami vyšších územných celkov. A predsedovia vyšších územných celkov tlmočili stanovisko, že majú veľké problémy vo vzťahu k nimi založenými príspevkovými a rozpočtovými organizáciami, vychádzajúc z toho, že budú spadať pod správu Štátnej pokladnice.

V tejto súvislosti sme sa dohodli a chcem predkladať v mene skupiny poslancov pozmeňujúci návrh, ktorý rieši tento problém a vyníma spod správy Štátnej pokladnice rozpočtové a príspevkové organizácie, ktoré sú založené vyššími územnými celkami. O tejto otázke hovoril aj pán kolega Šulaj a tento môj návrh sčasti reaguje aj na ten problém, čo on vyzdvihol.

Teda v čl. II v bode 2 v § 2 ods. 2 vypustiť "písmená j) a k)" a "písmeno l)" označiť ako "písmeno j)". Takto vynímame spod správy Štátnej pokladnice rozpočtové a príspevkové organizácie založené vyššími územnými celkami.

Na túto zmenu, ak ju prijmeme, bude reagovať bod 2, 4, 5 a 6 môjho pozmeňujúceho návrhu, ktoré znejú:

V čl. II v bode 1 v § 2 ods. 2 v novooznačenom písm. j), v doterajšom bode l, nahradiť slová "písmená a) až k)" slovami "písmená a) až i)". Teda vypadli príspevkové a rozpočtové organizácie založené vyššími územnými celkami.

Bod 4. V čl. II doterajší bod 7 vládneho návrhu nahradiť týmto novým znením: V § 8 ods. 1 sa vypúšťajú slová "vyšší územný celok, rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková organizácia vyššieho územného celku, Slovenská televízia, Slovenský rozhlas" a slová "rozpočtovej kapitoly Štátny dlh" a za slovami "pokladničná správa" sa vypúšťa čiarka a slová "rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom."

Návrh pod bodom 5. V čl. II za doterajší bod 9 vládneho návrhu vložiť nové body tohto znenia:

Bod 10. V § 9 ods. 1 sa za slová "Slovenskej republiky" vkladá čiarka a slová "vyšší územný celok".

11. V § 9 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: "s výnimkou vyššieho územného celku, ktorý predloží rozpočet klienta do konca januára príslušného rozpočtového roka".

A posledná zmena, ktorá súvisí s prvým bodom, o ktorom som hovoril, je v čl. II za doterajší bod 17 vládneho návrhu navrhujeme doplniť nový bod tohto znenia: V § 23a ods. 2 sa za slovom "škola" vypúšťa čiarka a slová "príspevková organizácia vyššieho územného celku".

To je ten komplex návrhov, ktorý súvisí s tým prvým bodom.

Ďalším problémovým okruhom je vzťah Štátnej pokladnice k Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu. Vychádzajúc z toho, že samostatné kapitoly štátneho rozpočtu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie boli zrušené zákonom č. 442/2003 Z. z., vzhľadom na to, že tieto verejnoprávne inštitúcie sú dosiaľ vymedzené ako klienti Štátnej pokladnice, vzniká problém s dôsledným uplatňovaním príslušných ustanovení zákona o Štátnej pokladnici. Takýto legislatívny nesúlad spôsobuje Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorého má Slovenský rozhlas a Slovenská televízia čerpať schválené finančné prostriedky na rok 2004, značné komplikácie a práve preto teraz predkladám návrh, ktorý rieši tento problém.

V bode 2 našich pozmeňujúcich návrhov, v čl. II v bode 1 v § 2 ods. 2 v novooznačenom písmene j), v doterajšom písmene... Pardon, pod bodom č. 3 v čl. II ods. 2 za bod 6 vládneho návrhu vložiť nové body 7 a 8 tohto znenia: v § 6 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová "Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu" a v bode 8 v § 7 ods. 4 písm. b) znie: "Vyšší územný celok je transfer zo štátneho rozpočtu."

To sú tie dva okruhy problémov, o ktorých som hovoril. S touto mojou iniciatívou súvisí aj zmena hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú zapracované do spoločnej správy. Tak vynímam na osobitné hlasovanie body 43, 44, 45 a 48, ktoré sčasti riešia tento problém, ale nie dokonale. Gestorský výbor ich odporúča schváliť, ale potom vás žiadam, aby ste neschvaľovali tieto body, ale schválili pozmeňujúci návrh, ktorý som vám teraz predložil v mene 18 poslancov Národnej rady.

Ďakujem vám pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán predseda bol posledný prihlásený do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán podpredseda vlády a minister financií sa chce k rozprave vyjadriť. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr k návrhu cteného pána poslanca Mikloška, ktorý navrhol, aby ak rozpočet nie je schválený, štátny rozpočet, tak sa postupuje v provizóriu, tak sa má podľa jeho návrhu v provizóriu postupovať nie podľa vládneho návrhu zákona o rozpočte, ale podľa schváleného štátneho rozpočtu za predchádzajúci rok. A povedal, že to bolo zavedené za vlády HZDS a prirovnával tu dokonca takýto spôsob k ríšskemu snemu a k slovenskému štátu. Musím povedať, že to bolo značne jednostranné a nie, no, nazvem to, nie úplné vykreslenie toho, ako sa fakty naozaj majú.

Po prvé, tento princíp nebol schválený v roku 1995 a nebol schválený vládou HZDS, ale tento princíp tu platil odjakživa. Tento princíp platí, nemám presný prehľad, či vo všetkých, ale som si istý, že takmer vo všetkých členských krajinách Európskej únie, teda nie je absolútne nedemokratický, pretože potom by museli byť takmer všetky krajiny, možno všetky, nemám presný prehľad, členské krajiny Európskej únie nedemokratické. Ten princíp je preto navrhnutý všade alebo takmer všade a platí, že tie rozpočty sa menia a u nás v našich podmienkach alebo v podmienkach takmer všetkých krajín sa menia podmienky v jednotlivých rokoch a rozpočty napríklad narastajú. Čiže chcem upozorniť na to, že ak bude schválený tento návrh, dôjde po prvé k pomerne veľkým zmätkom od začiatku roka. K veľkému náporu aj na ministerstvo financií, ale aj na rezortné ministerstvá. Dôjde k veľkému nedostatku zdrojov. Toto platí vždy v každej krajine. My sme ešte v špecifickej situácii, že rok 2005 bude prvým rokom, keď budeme počas celého roka členskou krajinou Európskej únie, kým v roku 2004 sme boli členskou krajinou len od 1. 5. tohto roka. Inými slovami, ten nárast zdrojov aj z titulu toho, že budeme viac čerpať z EÚ, podľa návrhu štátneho rozpočtu je výrazný oproti schválenému rozpočtu na rok 2004. Nárast verejných zdrojov, celkových verejných zdrojov v roku 2005 oproti roku 2004 je 10,7 %.

Teda chcem len upozorniť na to, že ak tento návrh prejde - a ešte by som však rád povedal, že z vystúpenia pána poslanca Mikloška ako keby vyplývala obava, akoby bol vedený, zrejme je vedený obavou, že vláde môže byť jedno, alebo nakoniec vyslovil sa verejne aj v médiách, že možno niektorým stranám v koalícii je jedno, či rozpočet schválený bude, alebo nie, lebo však sa pôjde ľahko podľa provizória. Chcem povedať, že som posledný, ktorý by chcel provizórium, ísť podľa neho. Aj za SDKÚ môžem jednoznačne povedať, že nechceme v žiadnom prípade provizórium. Fungovanie každého štátu podľa provizória je veľmi ošemetná vec, má to obrovské negatívne priame aj nepriame náklady. Pozícia Slovenska z hľadiska ratingu, z hľadiska hodnotenia medzinárodnými finančnými trhmi, ktoré nám nemôžu byť jedno, pretože práve tieto trhy, ich postoj, ich dôvera k slovenskej ekonomike určujú napríklad úrokové sadzby na trhu. Určujú to, za čo si štát požičiava, ale za čo si požičiavajú aj slovenské podnikateľské subjekty. Ak by sme neboli schopní schváliť rozpočet, išli do provizória, tak by sme platili obrovské priame a nepriame škody aj my ako štát a štátny rozpočet cez dlhovú službu, ale aj slovenské podnikateľské subjekty.

Čiže toto naozaj nikto nechce. A naozaj hovorím úplne vážne a úprimne, že som posledný, ktorý by chcel, aby provizórium bolo.

A to, k čomu dôjde, upozorňujem na to, že keď tento pozmeňujúci návrh bude schválený, pre mňa to nebude, samozrejme, znamenať dôvod, aby som ten zákon stiahol, pretože - ako aj povedal pán poslanec Šulaj - naozaj je dôležitý. Je dôležitý aj z hľadiska vstupu do EÚ. Je tam veľa iných ustanovení, budeme to musieť rešpektovať. Len chcem upozorniť, ak to bude schválené, že po Novom roku vzniknú obrovské zmätky. Vznikne aj časový nesúlad medzi potrebou peňazí a ich čerpaním, a to z toho dôvodu, že vzniknú organizačné a administratívne zmätky, ale aj z toho dôvodu, že budeme môcť použiť menej peňazí, ako je v schválenom vládnom návrhu štátneho rozpočtu.

Z hľadiska verejných financií by som možno mohol byť aj rád v istom zmysle, lebo vyčerpáme menej. Keď bude to provizórium, keby teoreticky platilo a išlo by sa podľa návrhu, ktorý predložil pán poslanec a fungovalo by sa dajme tomu tri mesiace, tak čerpanie verejných výdavkov bude menšie, ako by bolo, keby sa išlo podľa vládneho návrhu.

Takže ak by ten návrh prešiel, upozorňujem na to, že vyvolá vážne problémy a že vyvolá aj nespokojnosť rezortov, pretože budú mať menej peňazí, akoby mohli mať, ak by takýto návrh schválený nebol. Ale, samozrejme, výsledok budem rešpektovať.

Čo sa týka pána poslanca Šulaja. Ďakujem mu za podporu zákona. Vlastne mnohé veci, ku ktorým sa vyjadroval vecne, sú veci, ktoré rieši spoločná správa. A sú tam isté zmeny oproti tomu, čo bolo vo vládnom návrhu zákona. Napríklad, čo sa týka rozpočtových kapitol alebo aj čo sa týka tej pozície ministerstva financií. Ja akceptujem a odporúčam na schválenie tie pozmeňujúce návrhy, ktoré gestorský výbor navrhuje schváliť. Takže tým, myslím si, sú tieto problémy vyriešené.

Len by som chcel upozorniť na jednu vec a to je otázka pôsobnosti ministerstva financií. My sme navrhovali, aby sa ministerstvo financií muselo vyjadrovať, len vyjadrovať k pozmeňujúcim návrhom, ktoré zakladajú nároky na štátny rozpočet. Myslím si, že vecne je to správne a je to potrebné, pretože sa stávalo v minulosti a stáva sa, že boli schválené pozmeňujúce návrhy, ktoré mali enormné dôsledky na štátny rozpočet takým spôsobom, že vláda ani ministerstvo financií o tom dokonca ani nevedelo. Ako príklad môžem použiť zmenu hodnostných príplatkov pre policajtov, kde dôsledky boli 2,5 miliardy korún. A ani poslanci, predpokladám, mnohí nevedeli, že tento návrh, ak bude schválený, bude mať takéto dôsledky. Čiže my sa len chceme vyhnúť tomu, aby poslanci, alebo chceme zabezpečiť, aby poslanci rozhodovali s čo najväčším množstvom informácií aj o týchto veciach.

Ale akceptujem to vyňatie z tohto zákona, tak ako je navrhnuté v spoločnej správe, ale budeme odporúčať potom v zákone o rokovacom poriadku iné ustanovenie, mäkšie, ale také, ktoré by zabezpečovalo túto informovanosť poslancov a vlády o týchto návrhoch.

Ďakujem aj za podporu toho zákona, aj keď zdržanie sa, pán poslanec, z hľadiska podpory je, samozrejme, to isté ako hlasovanie proti. Ale ako politicky signál to chápem a za tú podporu ďakujem.

A čo sa týka pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Farkasa, chcem ich plne podporiť. Boli pripravené aj v súčinnosti s nami a sú výsledkom dohody s vyššími územnými celkami ohľadom ich zapojenia a ich rozpočtových a príspevkových organizácií do Štátnej pokladnice.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Nie.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, v rozprave boli otvorené také otázky, ktoré majú priamy vzťah k rozpočtovému provizóriu alebo určitého stanoviska vo vzťahu k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k rozpočtu, ktoré sú predložené či vo výboroch, alebo v pléne Národnej rady. Obidve otázky boli veľmi bohato diskutované a otvorené aj pri rokovaniach gestorského výboru, ale vzhľadom na to, že ide o veľmi vážne okruhy problémov, sme si volili inú cestu. Cestu, ktorá hľadí dopredu a nie dozadu. A vychádzajúc z toho, tak ako to už bolo povedané, sme pripravili ako skupina poslancov dva návrhy, ktoré riešia tento problém v poslaneckom alebo v návrhu skupiny poslancov, ktorý novelizuje náš rokovací poriadok.

Tá prvá otázka bude riešená tým, že navrhujeme v našom rokovacom poriadku prijať ustanovenie, že v prípade, keď vládny návrh zákona o štátnom rozpočte nezíska potrebnú väčšinu v parlamente do konca júna, tak v tom prípade predseda Národnej rady zvolá rokovanie Národnej rady s jediným bodom programu a to je vyslovenie dôvery alebo nedôvery vláde Slovenskej republiky. To je k problému, čo otvoril pán kolega Mikloško a podľa nášho názoru takéto riešenie vždy vytvorí priestor na efektívne fungovanie hospodárstva, tak ako aj celej spoločnosti.

A druhý okruh problémov vo vzťahu k stanovisku ministerstva financií alebo k vzťahu jednotlivých pozmeňujúcich návrhov k rozpočtu daného roka chceme zakotviť do nášho rokovacieho poriadku aj ustanovenie, ktoré bude hovoriť o tom, že každý pozmeňujúci návrh, či v pléne Národnej rady, alebo vo výboroch, bude musieť obsahovať aj informáciu o vzťahu, o dosahu návrhu na štátny rozpočet.

Ja si myslím, že tieto návrhy získajú vašu podporu. A podľa môjho posúdenia sú dobré a efektívne. Ďakujem pekne.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP