Středa 22. září 2004

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fico procedurálny návrh.

R. Fico, poslanec: Ďakujem pekne. Predtým, ako poviem procedurálny návrh. Pán minister, keby toto bol normálny parlament, tak vynesú za tieto reči z parlamentu.

Ale chcem reagovať procedurálnym návrhom. Pán podpredseda je jedno uznesenie z poslednej tripartity, kde došlo k dohode, že sa odloží rokovanie o tomto návrhu zákona na obdobie, kým nedôjde k nejakej výraznejšej dohode medzi partnermi v rámci tripartity. Preto podávam procedurálny návrh, aby sme sa k hlasovaniu o tomto návrhu zákona vrátili až na októbrovej schôdzi Národnej rady. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja sa musím opýtať, či je na to všeobecný súhlas. Musím rešpektovať tých, ktorých tvrdia, že nie je na to všeobecný súhlas, a musím dať o tomto procedurálnom návrhu hlasovať o 17.00 hodine. Dobre? (Hlasy z pléna.)

Takže budeme pokračovať.

Pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Ešte máte šancu. Nie.

Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

V rokovaní budeme pokračovať bodom, ktorým je

návrh rámcovej koncepcie dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike.

Materiál vlády ste dostali ako tlač 825, spoločnú správu výborov máte ako tlač 825a.

Dávam slovo ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pánovi Kaníkovi a prosím ho, aby materiál uviedol.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, po prerokovaní správy o plnení Národného programu ochrany starších ľudí v Národnej rade dňa 29. júna 2004 Národná rada zobrala predmetnú správu na vedomie a zároveň svojím uznesením č. 1080 z 29. júna k uvedenej správe žiada vládu pod bodom B.1. prepracovať správu o plnení Národného programu ochrany starších ľudí tak, aby vyjadrovala skutočný stav a postavenie ľudí v slovenskej spoločnosti. Správa o plnení Národného programu ochrany starších ľudí bola v zmysle požiadavky prepracovaná a doplnená za spolupráce zainteresovaných rezortov.

Predkladaná rámcová koncepcia dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí vychádza z hľadiska prístupu a šírky záberu k otázkam dotýkajúcim sa postavenia a životnej úrovne starších ľudí z medzinárodnoprávnych dokumentov dotýkajúcich sa problematiky starnutia v celej jej komplexnosti. Základné sociálno-ekonomické tendencie vývoja v Slovenskej republike, stratégie, hlavné ciele, kľúčové úlohy a politické opatrenia z hľadiska riešenia problematiky sociálneho zabezpečenia, chudoby, inklúzie zamestnanosti, bytovej politiky, rodinnej politiky, rodovej rovnosti a podpory zdravia i so zameraním na špecifickú problematiku starších občanov sú obsiahnuté v schválených národných koncepčných a strategických materiáloch. Z uvedeného dôvodu predkladaný materiál neobsahuje ciele, kľúčové úlohy a politické opatrenia prezentované už v uvedených dokumentoch, ale predstavuje rámcovú koncepciu dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí, ktorá vychádza v koncentrovanej podobe z vypracovaných analýz, cieľov, úloh a opatrení.

Uznesením Národnej rady bol poskytnutý veľmi krátky časový priestor na vypracovanie tohto materiálu. Na príprave predkladanej koncepcie ministerstvo práce spolupracovalo s ďalšími rezortmi. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Antona Blajska, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, poslanci, pán minister, správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu rámcovej koncepcie dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike (tlač 825). Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu rámcovej koncepcie dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 20. augusta 2004 č. 824 pridelil návrh rámcovej koncepcie dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Návrh rámcovej koncepcie dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike prerokovali a odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 149 zo 7. septembra 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 235 zo 7. septembra 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 25. augusta 2004 č. 274. Z uznesení výborov, ktoré návrh prerokovali nevyplývajú pre Národnú radu Slovenskej republiky žiadne návrhy.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor na základe uznesení výborov k návrhu rámcovej koncepcie dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh vziať na vedomie.

Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Antona Blajska predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 274.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Písomne som k tomuto dokumentu nedostal žiadne prihlášky. Prosím, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Antošová, pán poslanec Hrdlička a pán poslanec Burian, nikto viac. Končím možnosť prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Antošová. Nech sa páči.

E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložila stanovisko k návrhu rámcovej koncepcie dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike. Moje zásadné konštatovanie znie: Celá koncepcia je spracovaná až neprimerane formálne. Koncepcia v žiadnej svojej časti nie je konkrétna, ale je len navŕšením všeobecne uznávaných fráz. Odvolávanie sa na krátky časový priestor spracovania je podľa mňa neprijateľný.

Svoje tvrdenie odôvodním niekoľkými príkladmi. Zdravý úsudok velí, aby všetky časti koncepcie vychádzali z analýzy súčasného stavu. Ani v jednom prípade to tak nie je. A podľa mojich informácií tento materiál dokonca ani nebol navrhovateľom poskytnutý ich stavovskej organizácii. Pre súčasných dôchodcov je potrebné riešiť napr. ich hmotné zabezpečenie. Predložený materiál ani len nenaznačuje žiadny horizont očakávaných pozitívnych zmien v ich hmotnom zabezpečení. Pritom treba rátať s faktom, že súčasní dôchodcovia, ale aj ďalší, ktorí k nim pribudnú, napr. takí, ktorí majú dnes viac ako 50 rokov, budú potrebovať hmotné zabezpečenie v horizonte najmenej 20 rokov. Koncepcia sa však zaoberá perspektívou len vekovo mladších občanov.

Zástupcovia Jednoty dôchodcov na Slovensku konštatujú, že zákonné opatrenia týkajúce sa dôchodcov, ktorí išli do dôchodku pred 1. januárom 2004, sú voči nim tvrdo diskriminačné a v budúcnosti prinesú nie zmiernenie, ale prehĺbenie rozdielov medzi súčasnými dôchodcami a tými, ktorí sa stanú dôchodcami po 1. januári 2004. Tu sa stráca princíp solidarity, bez ktorého podľa mňa nemôže existovať žiadny dôchodkový systém. Medzigeneračné vzťahy sa tým nebudú zmierňovať, ale, naopak, vyostrovať. V čase, keď Slovenská republika prijala antidiskriminačný zákon, je tento postup nepochopiteľný. Udržiavať a zlepšovať zdravý životný štýl a kvalitu života je pre súčasnú generáciu dôchodcov za daných podmienok naozaj nemožné.

Formálne ďalej vyznievajú aj formulované ciele v oblasti zdravotnej starostlivosti a poskytovania komplexných sociálnych služieb. V oboch prípadoch všetky uvádzané ciele v koncepcii budú skutočne zlyhávať na platobnej neschopnosti staršej generácie a na zhoršujúcich sa medzigeneračných vzťahoch.

Takisto aj oblasť vzdelávania sa seniorov je v koncepcii spracovaná až príliš formálne. Je pravdou, že nebyť aktivít starších ľudí, aktivity Ministerstva školstva Slovenskej republiky by boli prakticky medzi verejnosťou, na ktorú sú zamerané, úplne neznáme. Aktivity štátu v tomto smere sú skôr obmedzujúce a vo vzdelávaní seniorov pôsobia až negatívne. Až na univerzity tretieho veku v skutočnosti iné formy vzdelávania organizujú už len občianske združenia, ktorým však zase znížili dotácie na túto činnosť. Preto sú nútené sa jej vzdať alebo ju aspoň výrazne obmedziť. Ako príklad slúži aj fakt, že Jednota dôchodcov Slovenska na vzdelávacie aktivity v rámci grantu od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pre rok 2004 nedostala ani len korunu.

Časť o aktívnom starnutí je z pohľadu seniorov skôr úsmevná. Tendencia je opačná, t. j. neumožniť starším ľuďom ovplyvňovať politický a spoločenský vývoj, formulovať svoje potreby a požiadavky a podieľať sa na ich realizácii.

Jednota dôchodcov Slovenska sa od začiatku roku 2004 márne domáha na odbore starostlivosti o starších na príslušnom ministerstve o stanovenie konkrétnych cieľov pre jednotlivé roky v plnení Národného programu ochranu starších ľudí.

Vážené kolegyne, kolegovia, na záver možno len skonštatovať, že je potrebné s úctou a obdivom sledovať trpezlivosť starších ľudí pri zdieľaní každodenných starostí a je nanajvýš nutné zaoberať sa skutočnými, a nie formálnymi možnosťami, ako tejto veľkej skupine obyvateľstva pomôcť. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pán poslanec Hrdlička.

J. Hrdlička, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k predkladanej koncepcii dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí na Slovensku.

Musím povedať, že pozitívnou stránkou predkladaného materiálu je, že obsahuje komplexnejší pohľad na problematiku postavenia starších ľudí, ktorá musí byť riešená všetkými rezortmi a celou našou spoločnosťou. Obsahuje celý rad dobrých zámerov a podnetov, ktoré bude potrebné dostať do povedomia občanov Slovenskej republiky, pretože napriek ich platnosti v národných tradíciách alebo napriek dôkazom vo vede aj v praktickom živote sú pre značnú časť verejnosti neznáme alebo sú podceňované. Mám tu na mysli myšlienky o medzigeneračných väzbách v rodinách, osvojenie si zdravého životného štýlu a kvalitu života, ale aj myšlienky aktívneho starnutia a prípravu naň.

Tento materiál je však poznamenaný krátkosťou obdobia, za ktoré bol spracovaný, značnou všeobecnosťou opatrení a ich nezáväznosťou z pohľadu termínov ich splnenia. Materiál pravdepodobne nebol konzultovaný s odbornými inštitúciami a odborníkmi, ktorí sa problematikou starších ľudí a starnutia zaoberajú. A určite by dali i iné konkrétne podnety na riešenie tejto danej problematiky. Ale to sú, samozrejme, objektívne fakty.

Viac však znepokojuje iná otázka. Mnohé myšlienky, ktoré sú v materiáli uvedené, odrážajú filozofiu súčasnej vládnej garnitúry, to znamená: Pomôž si, človeče, aj Pán Boh ti pomôže. To znamená, aj voči starším ľuďom je to filozofia, že ak sa o seba postarajú sami, príp. za pomoci príbuzných, tak môžu prežiť. Uvedenú skutočnosť však majú zakryť niektoré proklamatívne všeobecné a sociálne vyzerajúce myšlienky, ktoré sú však v úplnom rozpore so smerovaním vládnych reforiem práve v dôchodkovej, sociálnej a zdravotnej oblasti.

Aby som nehovoril len vo všeobecných frázach, chcem uviesť niektoré konkrétne príklady.

Na strane 7 predkladanej správy v bode 1 cieľ pracovné aktivity je proklamatívny: Verejne podporovať zotrvanie v zamestnaní a vytváranie podmienok pre zvyšovanie zamestnanosti starších pracovníkov. Ako toto zabezpečiť, keď problémy so zamestnaním majú i ľudia mladí po absolvovaní stredných alebo vysokých škôl a stredná generácia, rodičia, deti, ktorí na ich výchovu potrebujú pracovné zaradenie? Ako toto zabezpečiť, keď systém, ktorý zavinil polmiliónovú nezamestnanosť očakáva a teší sa príchodu zahraničného investora, ktorý tu a tam zamestná 100 či 600, v krajnom prípade 3 000 ľudí? Ako nepripustiť diskrimináciu v zamestnanosti z dôvodu veku v súkromných firmách, kde na prvé miesto čakajú desiatky záujemcov? Ak by mal štát v rukách rozhodujúci podiel aspoň najväčších foriem a organizácií v krajine, dalo by sa toto dosiahnuť určitým usmernením zamestnanosti. V súčasnom stave je to len prázdna proklamácia.

Na strane 8 je bod 6 a v ňom posledná veta: Ako súčasť týchto služieb myslí sa na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny poskytovať poradenstvo zamerané na posúdenie osobnostných predpokladov klienta a zhodnotenie jeho schopností a odborných zručností s cieľom ako zbožné prianie všetkých nás, áno, ako realizovať opatrenia, nie. Skúsenosti nezamestnaných ukazujú, že v týchto inštitúciách s nami väčšinou zaobchádzajú ako s ľuďmi, ktorí sa vyhýbajú práci. A aj pri prvom kontakte, keď je zjavné, že nejde o permanentných nezamestnaných, sú k nim neochotní, arogantní až hulvátski. Mnohokrát ich zaujímajú len administratívne úkony a nimi sa aj zaoberajú. Je otázne, či sú na úradoch práce takí odborníci, ktorí by uvedenú úlohu boli schopní riešiť.

Mám pripravených aj viacero konkrétnych vyjadrení k predmetnej správe, konkrétnych dôkazov o nie tak kvalitnom spracovaní návrhu, ale nebudem ich tu prednášať kvôli nezáujmu Národnej rady. Preto mi dovoľte, aby som predniesol návrh na dopracovanie tohto predloženého materiálu a jeho predloženie do Národnej rady, keď bude prepracovaný. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Burian bude pokračovať.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a vážení kolegovia, myslím si, že tými, ako to pán minister uviedol, zvučnými slovami, ktoré tu boli pri predchádzajúcom prerokúvaní zákona, nešetrí ani táto správa. Myslím, že správa vlastne, ktorá hovorí o ôsmich prioritách, ktorými by sa mala zaoberať vlastne koncepcia dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí na Slovensku, tiež vyvoláva určité, by som povedal, také úsmevné reakcie vzhľadom na to, že podstatná časť priorít, ktoré si dala vláda, sa vlastne zaoberá len a len skutočnosťami, ktoré sa udiali, ale nie ktoré, by som povedal, boli, dá sa povedať, škrtmi v štátnom rozpočte jednak alebo nepriamymi novelami, ktoré prispeli k tomu, že škrty práve v tejto oblasti boli dosť významné. Je logické, že všetky reformné kroky, ktoré vláda urobí, musí niekto zniesť. A logika veci káže, že sú to hlavne ľudia, ktorí sú, by som povedal, tým najslabším článkom v tom reťazci.

Myslím si, že už všeobecne o zaostávaní dôchodkov a tak ďalej už bolo dosť rozprávané aj pri valorizácii, aj pri zákone o sociálnom poistení. Ja sa chcem sústrediť na to, čo teda vidím ako dosť dôležité. A nie je to docenené, myslím si, z pohľadu ministerstva práce a sociálnych vecí.

Prvá vec je veľmi dôležitá a je to, že novelou zákona o sociálnom poistení, ktorá nadobudla účinnosť od 1. 1. 2004, je v dôchodkovom veku obrovská disproporcia medzi tými, ktorí odchádzali do dôchodku v roku 2003, a tými, ktorí tam odchádzali v roku 2004. Môžem poukázať na niekoľko exemplárnych príkladov, že ľudia, ktorí mali priemernú mzdu v Slovenskej republike a odchádzali s dátumom k 31. 12. 2003 do dôchodku, sú podhodnotení, dá sa povedať, o viac ako 40 % oproti tým ľuďom, ktorí odchádzali do dôchodku pri tých istých, dá sa povedať, náležitostiach, ako je počet odpracovaných rokov, výška mzdy, priemerná výška mzdy a tak ďalej, dostávajú dôchodok alebo získavajú dôchodok, ktorý je o viac ako 40 % nižší. Myslím, že niekoľko príkladov by stálo za to uviesť. Ja mám dokonca tieto príklady, odovzdám ich aj ministerstvu práce, sociálnych vecí. Myslím, že je to veľmi dôležité, aby sa niekto začal vlastne zaoberať tým, že my sme novým zákonom postavili do obrovskej nerovnej situácie ľudí, ktorí odchádzajú v inom časovom úseku do dôchodku. Je jasné, že voláme po tom, aby sa zvyšovala úroveň starších ľudí, tiež voláme po tom, aby sa zvýšila alebo vyrovnala úroveň dôchodkov, ktorá dnes je na úrovni niečo cez 40 % oproti priemerným zárobkom v Slovenskej republike. Ale myslím, že takáto disproporcia je veľmi, veľmi, by som povedal, vážna, nehovoriac o tom, že zabúdame na starodôchodcov, ktorí odchádzali do dôchodkov pred rokom 1980, kde tieto dôchodky v niektorých prípadoch nedosahujú ani výšku životného minima. Čiže je to obrovská disproporcia, keď človek odchádza do dôchodku po 42 odpracovaných rokoch, povedzme, so 7-tisícovým alebo 14-tisícovým dôchodkom.

Myslím, že je veľmi dôležité, aby ministerstvo práce, sociálnych vecí, dá sa povedať, začalo v tejto veci konať vzhľadom na to, že tieto disproporcie, ktoré sú, sú veľmi evidentné. A ja si myslím, že pri takýchto vážnych zákonoch, ako bol zákon o sociálnom poistení, by som povedal, neboli docenené ani dopadové štúdie, po ktorých väčšina opozičných poslancov volala, o ktoré žiadala, aby boli pripojené k týmto zákonom. Bohužiaľ, absentovali. A dnes vlastne vidíme výsledok tohto absentovania. Takže vidíme obrovské disparity medzi takýmito, by som povedal, obdobiami 1 roka, kde takýmto spôsobom narástol dôchodok veľmi výrazne oproti stavu, v ktorom vstupovali ľudia v roku 2003 do dôchodku, je jasné, že nivelizáciou dôchodkov, kde zabezpečíme to, aby teda každý mal rovnaký dôchodok, sme za určitú formu teda zásluhovosti, a teda nejakej medzigeneračnej solidarity. V každom prípade myslím si, že to nie je dobrá vizitka ministerstva práce, sociálnych vecí. A myslím si, že veľa nás bude stáť síl, aby sa , by som povedal, takéto disparity odstránili.

Ďalším bodom, ktorý by som chcel trocha rozobrať, je v podstate tvrdenie o tom, že dôchodkovou reformou sme automaticky zabezpečili zvyšovanie dôchodkov. Ja musím povedať, že to jednoducho nie je pravda. A myslím si, že každý súdny človek, ktorý sa bude zamýšľať nad parametrami, ktoré postavené boli v druhom kapitalizačnom pilieri, môže jednoznačne povedať, že minimálne z nejakej úrovne 10 rokov nemôžeme očakávať, že tento kapitalizačný pilier jednoznačne prinesie pre ľudí teda zvýšenie dôchodkov. A v každom prípade nikto asi z nás, predpokladám, nie je Sibyla a nikto nie je Nostradamus na to, aby už dopredu vedel, že zhodnotenie v kapitalizačnom pilieri bude tak významné, že jednoducho prekryje minimálne výšku inflácie, a teda rastu miezd a prekročí teda túto úroveň. A jednoducho je to podstatne vyššie zvýhodnenie alebo zvýhodňuje tých ľudí, ktorí vstúpia do kapitalizačného piliera, už nehovoriac o tom, že po prijímaní zákona a po novelizácii zákona o kapitalizačnom pilieri, kde sme prijali to, že 70 % týchto prostriedkov môže byť investovaných v zahraničí, vlastne dochádzame k tomu, že sa chválime, že Slovensko rastie dynamikou 4 - 5 % hrubého domáceho produktu. V Európskej únii je to, dá sa povedať, polovičná hodnota. A my vytvárame podmienky nie na to, aby sme investovali tieto peniaze na Slovensku, ale viac-menej bude snaha zhodnocovať ich na teritóriu, kde teda jednoducho ekonomiky nerastú takým dynamickým spôsobom ako na Slovensku. Myslím, že sme vôbec nevytvorili podmienky na kapitálovom trhu.

A vôbec nejaké radenie o tom, aby kapitalizačný pilier začal fungovať v tom období, keď, by som povedal, naštartujeme náš kapitálový trh, tak ako to, povedzme, urobili v Chile, teda keď začali s touto dôchodkovou reformou, postavili určitým spôsobom balíky akcií štátnych firiem na trh, aby sa dalo s nimi obchodovať, aby tieto peniaze boli umiestňované na trhu priamo v ekonomike, ktorá to jednoducho nutne potrebuje, takisto ako Slovenská republika potrebuje nutne tieto zdroje. Myslím si, že takýmto spôsobom, naštartovaním kapitálového trhu a určitým, by som povedal, vytvorením predpokladov na to, aby bola dôvera jednak investorov, ktorí, povedzme, kupovali by na tomto trhu, jednak firiem, ktoré by sa, by som povedal, snažili navyšovať svoje základné imanie alebo získať zdroje teda zvyšovaním vlastného imania, zvyšovaním základného imania a predajom tohto cez kapitálový trh, myslím, pokiaľ nevytvoríme tieto podmienky, nezlacníme služby, ktoré sú na kapitálovom trhu, sa nám to vráti druhýkrát v tom, že 70 % prostriedkov jednoducho vynesieme a budeme sa tváriť, že určite na zahraničných kapitálových trhoch, na trhoch, ktoré rastú nižším percentom HDP ako na Slovensku, jednoznačne dosiahneme také zhodnotenie, ktoré určite zabezpečí veľmi vysokú životnú úroveň, tak ako je to sčasti konštatované aj v tejto správe. Zabezpečíme životnú úroveň starších ľudí, dovolím si povedať, to nie je celkom pravda. Myslím, že tak ako pri každých zákonoch a pri každých ekonomických transformáciách nestačí povedať iba A, ale treba aj tie dôsledky a treba všetky synergické efekty zvážiť. Tak si myslím, že ani v tomto prípade nebolo to zabezpečené.

Na záver by som chcel povedať, že pevne verím, že nad tým, čo som dnes prezentoval určitým spôsobom, sa zamyslí jednak ministerstvo práce, sociálnych vecí, jednak ministerstvo financií a začnú hľadať v takýchto veciach nejaké ďalšie konania. Jednoducho to, čo dnes máme, a to, čo je reálne na Slovensku, je, že sa otvárajú nožnice medzi chudobnými a bohatými. To, myslím, hovoria aj správy renomovaných spoločností, o ktoré sa opiera, povedzme, aj Slovenská republika. Hovoria o tom, že tieto nožnice práve pri týchto transformačných alebo reformných opatreniach sa vlastne dosť silne otvárajú. A myslím si, že aj v týchto zákonoch, ktoré sa prijímali veľmi v hektickej dobe, ktoré boli kritizované, neboli docenené veci, ktoré ďalej otvárajú nožnice.

A možno práve ja sa prihováram za to, aby sa začala aj ďalšia filozofia rozvíjať o tom, aby sa postavila aj úroveň minimálnych dôchodkov, ktorá je dosť dôležitá na to, aby sme teda u ľudí, ktorí odchádzali do dôchodkov, povedzme, pred rokom 1980, jednoducho nečakali na to, pokiaľ títo ľudia doslova zomrú, aby sme teda sa zbavili takéhoto problému, kde do dôchodku odchádzali alebo sú v dôchodkovom veku ľudia, u ktorých dôchodok nezodpovedá v podstate normálnemu prežitiu, nedosahuje ani úroveň v niektorých prípadoch životného minima. A myslím si, že všetky tie transformačné opatrenia aj deregulácie cien, ktoré padali, tak, si myslím, padali práve na tú najslabšiu stránku alebo na najslabších ľudí, ktorí práve odchádzali do dôchodku pred týmto rokom ako starodôchodcovia alebo v období po roku 1980. A myslím, že na nich najviac dopadajú všetky tieto úskalia. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný prihlásený do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, želáte si slovo? Nech sa páči.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Veľmi krátko. Na všetky problémy života a životnej úrovne starších ľudí, samozrejme, predovšetkým dáva odpoveď výkonný alebo menej výkonný alebo nevýkonný dôchodkový systém. To, že tu máme istú úroveň danú minulým systémom, je svätá pravda. Ale to nie je vizitka súčasného ministerstva práce, sociálnych vecí, ale tých predchádzajúcich. Čiže sociálny systém a dôchodkový systém sa nemení tak, že sa prehadzujú výhybky zo dňa na deň, ale to je dlhodobá záležitosť. A teraz žneme plody alebo vidíme životnú úroveň vyvolanú donedávna platnými systémami. Chvalabohu, sú zmenené. A tou hlavnou odpoveďou je, že doteraz reálne dôchodky klesali, odteraz už počnúc týmto rokom reálne dôchodky rastú. To je rozhodujúce, čo hovorí o tom, či ideme dobrým smerom alebo zlým smerom. Na budúci rok očakávame infláciu 3 %, valorizáciu dôchodkov 8 %. Už len z týchto porovnania týchto dvoch čísel vidieť, o akú napr. na budúci rok čiastku budú reálne zhodnotené dôchodky. A každým rokom na základe jasných ekonomických kritérií, ktoré sú zakotvené v zákone, sa veci budú posúvať k lepšiemu. To je, myslím, základnou odpoveďou pre všetkých, ktorých táto problematika sa dotýka alebo zaujíma.

A z hľadiska tej neustále vracajúcej sa témy o investovaní doma a v zahraničí. No keď v zahraničí je nižšia výnosnosť aktív, kto bude investovať do zahraničia, keď bude mať takú príležitosť na Slovensku? Nechápem obavu z toho, že by nejaký správca dôchodkových alebo akýchkoľvek aktív investoval do nižšej výnosnosti, keď môže investovať doma. Snáď už naozaj stačí viera v zdravý rozum, aby bolo úplne jasné, že to funguje aj bez regulatívov, aj bez obmedzení a že všetky využiteľné príležitosti, ktoré na Slovensku budú, budú využité pre takéto investovanie. A vláda vytvára predpoklady na to, aby v rámci toho, čo vytvárať ešte môže, priestor vytvorila, aj v pripravovaných privatizáciách. Aj v tých, čo už padli rozhodnutia o privatizácii, sa nikdy nezabudlo na vyčlenenie istého objemu majetku, objemu akcií, s ktorými sa počíta, že budú uvoľnené na kapitálový trh vtedy, keď už budú fondy schopné nakupovať na tomto kapitálovom trhu. Takže vláda myslí na to aj bude myslieť na to, aby dodala injekcie aj kapitálovému trhu. Netreba, pán poslanec, strašiť, bude to určite fungovať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, neželá si vystúpiť? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať bodom, ktorým je

správa o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia,

o ktorej budeme opätovne rokovať na základe uznesenia Národnej rady zo dňa 29. júna 2004 č. 1079.

Správu ste dostali ako tlač 738 a dodatok k nej, spoločnú správu výborov máte ako tlač 738a.

Slovo má minister práce, sociálnych vecí a rodiny a žiadam ho, aby predmetnú správu uviedol.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Správa o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia bola vypracovaná v zmysle stanovenej úlohy B.1. uznesenia vlády zo dňa 13. mája 2004. Uznesením č. 1079 z 29. júna Národná rada Slovenskej republiky rozhodla, že správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia prerokuje na septembrovej schôdzi. Ministerstvo práce využilo časový priestor, ktorý takto vznikol, a v snahe podať komplexnejší obraz o vývoji rozdielov medzi regiónmi počas letných mesiacov iniciatívne vypracovalo doplnok k analytickej časti materiálu, ktorý bol pôvodne predložený na júnovú schôdzu vo veľkej časovej tiesni. Tento doplnok máte k dispozícii. Dúfam, že obohacuje pohľad na túto problematiku a podáva ďalšie analytické informácie. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz žiadam predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Júliusa Brocku, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov k tomuto bodu.

Predseda Národnej rady pridelil tento materiál na rokovanie výboru pre verejnú správu, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre sociálne veci a bývanie. Tento výbor zároveň určil aj ako gestorský.

Správu výbory prerokovali a odporúčali vziať na vedomie.

Na návrh výboru pre verejnú správu Národná rada sa uznesením v júni rozhodla prerokovať tento materiál opätovne na septembrovej schôdzi.

Gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, na základe uznesení výborov k tejto správe odporúča Národnej rade, aby ju zobrala na vedomie.

Vážený pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu a informujem snemovňu, že písomne za klub politickej strany Smer sa prihlásil pán poslanec Igor Šulaj. S príspevkami do rozpravy potom ďalej prečítam písomne prihlásených a ústne prihlášky budú až po písomných prihláškach.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Šulaj.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, predpokladám, že príde, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som veľmi rád, že táto správa o sociálno-ekonomických rozdieloch sa dostáva v podstate druhýkrát na prerokúvanie, možnože trošku netradičným spôsobom. I napriek tomu vítam túto iniciatívu, pretože si myslím, že sociálno-ekonomické rozdiely v regiónoch sú základným, nielen ekonomickým, sociálnym, ale aj demografickým problémom v rámci Slovenska. A tak to vlastne konštatovala aj vláda vo svojom programovom vyhlásení.

Podľa môjho názoru správa, ktorú sme dostali, myslím, že to bolo na júnovej schôdzi, ale aj nová správa sú dosť povrchné. A táto správa nielen mala riešiť analytickú časť, to znamená určité hodnotenie sociálno-ekonomických rozdielov v rámci regiónov, ale aj mala poskytnúť konkrétne úlohy alebo východiská, ktorými chce vláda Slovenskej republiky odstraňovať sociálno-ekonomické rozdiely v regiónoch do konca volebného obdobia. Táto druhá časť bola pre mňa dôležitejšia. A myslím si, že je dôležitejšia aj pre radových občanov štátu, pretože hodnotenie analýzy bez konečného dôsledku a cieľa, ako chceme riešiť problémy, je polovičná robota.

Vzhľadom na to, že považujem tento problém za veľmi dôležitý, dovoľte mi, aby som vám predniesol ešte raz z hľadiska procesného návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia s obsahom: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky 1. opätovne predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia, z ktorej bude zrejmá koncepcia a konkrétne vecné a časové kroky, ktoré majú zabezpečiť zmierňovanie rozdielov sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska, 2. správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia predkladať Národnej rade Slovenskej republiky pravidelne raz za pol roka."

Odôvodnenie. Vzhľadom na naďalej sa prehlbujúce rozdiely v sociálno-ekonomickej úrovni medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi Slovenska je potrebné tomuto problému venovať zvýšenú pozornosť. Situáciu v jednotlivých regiónoch je potrebné pravidelne hodnotiť, preto sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky predkladala svoju správu Národnej rade Slovenskej republiky pravidelne dvakrát do roka.

Dovoľte mi, aby som poskytol niektoré vlastné informácie, ktoré sme spracovali v analytickej časti o veľkých sociálno-ekonomických rozdieloch. Tú druhú časť, o ktorej som hovoril, ktorú mala spracovať vláda, a to sú ciele alebo východiská a úlohy, akými chce odstraňovať sociálno-ekonomické rozdiely, mala spracovať vláda.

Na začiatku mi dovoľte konštatovať možnože ešte jeden taký môj vlastný profesionálny názor, čo sa týka reálnych príjmov. Áno, je pravda a Štatistický úrad vykazuje, že za prvých osem mesiacov roku 2004 reálne príjmy stúpali. Myslím, že to bolo asi o 1,3 %. Pravdou je aj však to, že za rok 2003 reálne príjmy klesli. Myslím, že to bolo asi o 2 %. A východiskovú základňu porovnania ôsmich mesiacov roku 2004 berieme k základni roku 2003. Preto je tu na mieste otázka, nielen z hľadiska regiónov a ich postavenia, ale aj z hľadiska ľudí, akým spôsobom reálne príjmy stúpajú a či vôbec dosiahli východiskovú základňu súčasného volebného obdobia.

Na začiatku mi dovoľte, aby som citoval z programového vyhlásenia vlády: "Vláda upraví rámcové podmienky regionálneho rozvoja decentralizáciou verejných financií a zavedie nový, efektívnejší systém finančného vyrovnávania sociálno-ekonomických rozdielov vyšších územných celkov. Týmto a ďalšími krokmi vytvorí lepšie podmienky pre národnú, cezhraničnú, medzinárodnú spoluprácu na úrovni obcí..." Možnože je to dobré a správne, že sme zákony súvisiace s fiškálnou decentralizáciou presunuli až na zajtrajšie rokovanie, pretože ja som od týchto zákonov očakával analýzu, ktorá by súvisela so sociálno-ekonomickou situáciou v rámci jednotlivých regiónov. Pokiaľ nemáme túto analýzu, je otázka, ako chceme riešiť sociálno-ekonomické rozdiely v rámci regiónov. Ak zajtra budeme prerokúvať fiškálnu decentralizáciu, mne osobne táto analýza vo všetkých zákonoch chýba a myslím si, že je to podstatná časť zákonov fiškálnej decentralizácie alebo mala by to byť podstatná časť zákonov fiškálnej decentralizácie. Ak budem hovoriť o sociálno-ekonomických rozdieloch, budem hovoriť predovšetkým o nezamestnanosti, reálnych príjmoch, priemerných príjmoch, možnože niektorých ekonomických ukazovateľoch, ktoré súvisia so silou regiónu, ako sú tržby v stavebníctve, v obchode a tak ďalej.

Asi najväčším problémom Slovenska v minulosti, ale aj v súčasnosti je nezamestnanosť. Musím konštatovať, že aj v 2. štvrťroku sa medziročne zvýšil počet nezamestnaných oproti predchádzajúcemu obdobiu minulého roku o 9,5 % na 489,4 tisíc osôb a priemerná miera nezamestnanosti vzrástla o 1,5 % percentuálneho bodu na 18,5 %. Takto to konštatuje aj Štatistický úrad Slovenskej republiky. Ak teda stúpla nezamestnanosť, je otázka, akým spôsobom ju chceme riešiť alebo aký dopad má nezamestnanosť v jednotlivých regiónoch. Vyskúšajme sa pozrieť na kraje a počet nezamestnaných za 1. a 2. štvrťrok 2004 a skúmať určité vývojové trendy. Prídeme na to, a mám to červenou farbou zaznačené na tejto informačnej tabuli, že nezamestnanosť stúpala predovšetkým v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji, môžete to vidieť, naľavo sú informácie z 1. kvartálu, napravo sú informácie z 2. kvartálu roku 2004, teda v tých krajoch, ktoré majú najväčšie sociálno-ekonomické problémy. Ak by som si zobral porovnanie, žiaľ, to sa dá spraviť len za 12. mesiac roku 2003, a minule, keď sme prerokúvali túto správu, tak pán minister aj reagoval na problematiku počtu voľných miest na počet nezamestnaných, tak prídeme na to, že v Banskobystrickom kraji máme najvyšší počet nezamestnaných na 1 voľné pracovné miesto. Je to napravo, je až 97,73 nezamestnaných na 1 voľné pracovné miesto, pričom za celé Slovensko je 29,16 nezamestnaných na 1 voľné pracovné miesto. Ak sa dobre pamätám, vtedy, myslím, pán minister povedal, že národné úrady práce vykazovali rozličným spôsobom tieto čísla a mohol vzniknúť aj štatistický problém. Súhlasím s takýmto tvrdením, je však teda na mieste otázka, kto tieto inštitúcie a organizácie riadil, či teda boli riadené dobre, správne a aké ukazovatele vierohodné poskytovali pre riadenie tohto štátu.

Dovoľte mi, aby som poukázal aj na rozdiely v priemernej mzde v roku 2002 a v roku 2003, následne budem potom poukazovať aj na iné časové vývojové súvislosti. Takže môžeme konštatovať, že najrýchlejšie oproti roku 2002 v roku 2003 rástla mzda v Bratislavskom kraji a možnože najpomalšie v tých krajoch, ktoré majú najväčšie ekonomické problémy zase, sú to Bystrica, Nitra, Prešov, Košice. Ak máme nižšiu nominálnu mzdu, je otázka, ako sa táto nižšia nominálna mzda prejaví na reálnej mzde. Reálnu mzdu sme predovšetkým ovplyvňovali dereguláciou cien a vyššími nepriamymi daňami. Boli už vyššie aj v roku 2003, keď sme začali zosúlaďovať daň z pridanej hodnoty. A tu je vidieť, že s vyšším zárobkom aj sa prejavuje nižší podiel na reálnej mzde. Napr. v Bratislave tým pádom, že máte vyšší zárobok, tie ekonomické dopady z nepriamych daní sa prejavovali menej, to je pokles reálnej mzdy o 1,3 %, v niektorých krajoch, ako je Bystrica, Nitra, Prešov, sa prejavovali tieto dôsledky viacej. Ak by som mal túto tabuľku premietnuť pre zamestnancov a priemernú mesačnú mzdu za 1. kvartál roku 2004, tak najvyššia priemerná mzda, teraz hovorím o nominálnej mzde, nie o reálnej mzde bola v Bratislavskom kraji, 19 498 korún, asi najnižšia bola v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Keby sme konštatovali prírastok nominálnej mzdy oproti roku 2002 a porovnali ho k 1. kvartálu roku 2004, tak najviac rástli nominálne mzdy za Bratislavský kraj, o 1 872 korún, najmenej rástla nominálna mzda, o 353 korún, v Banskobystrickom kraji.

Ak by sme chceli hodnotiť vplyv nezamestnanosti a vplyv reálnych a nominálnych miezd na podnikateľské prostredie v jednotlivých regiónoch, mali by sme to hodnotiť cez niektoré výkonové ukazovatele. Ja sa budem venovať len niektorým ekonomickým ukazovateľom, ktoré podľa mňa majú vypovedajúcu schopnosť, tržbám v stavebníctve, obchode a službách. V Bratislavskom kraji boli za celkové Slovensko vo výške 26,4 %. Teraz by sme si však tento údaj mali porovnať s počtom obyvateľov a prídeme na nasledovné skutočnosti. V Bratislave napr. tržby v stavebníctve boli 26,4 % z celkových tržieb Slovenska, ale Bratislava má len 11,1 % počtu obyvateľov z celkového počtu obyvateľov Slovenska. Na druhej strane napr. v Banskobystrickom kraji boli tie tržby len 6 %, ale Banskobystrický kraj má 12,3 % počtu obyvateľov z celkového Slovenska. Podobným systémom sa dajú ekonomicky vyhodnotiť aj tržby v obchode a službách. Už budem ukazovať len celkovú tabuľku. Tržby v obchode a službách v Bratislavskom kraji boli 38,8 % s tým, že Bratislava má len takmer vyše 11-percentný podiel na počte obyvateľov. V Banskobystrickom kraji napr. to bolo 5,6 % s tým, že Banskobystrický kraj má 12,3-percentný podiel na počte obyvateľov.

Aby som vás dlho netrápil, posledná tabuľka je otázka priamych investícií v jednotlivých krajoch. Je to v Bratislave 69,7 %, v Banskobystrickom kraji 1,7 %. Minule keď sme rozoberali tento problém, tak vznikla tu aj otázka, kde sa nachádzali veľké prirodzené monopoly napr. ako Slovenský plynárenský priemysel, telekomunikácie, ktoré boli predmetom privatizácie a ktoré v podstate spôsobili aj to, že ich predajom natieklo niekoľko miliónov alebo miliárd korún do štátnych finančných aktív. Áno, je to pravda, že tieto veľké finančné inštitúcie prevažne mali sídlo v Bratislavskom kraji a vysoký podiel investícií 69,7% má na túto skutočnosť veľký vplyv. Na druhej strane si však musíme napr. uvedomiť aj to, že v roku 2003 sme prerozdeľovali podielové dane cez sídlo inštitúcie. A vy veľmi dobre viete, že takýto ekonomický tlak vznikol z regiónov a vznikne z regiónov aj v budúcom období, ak zákony o fiškálnej decentralizácii alebo problematiku sociálno-ekonomických rozdielov nebudeme riešiť systémovo tak, aby občania tohto štátu cítili, že aj v regiónoch by sa mali mať ľudia lepšie, pretože vláda je tu pre všetkých a nielen pre niektoré vytypované regióny. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP