V. Veteška, podpredseda NR SR: Skončili ste, pán poslanec? (Odpoveď z pléna.)

Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Muňko.

D. Muňko, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, už pri prvom čítaní som vystúpil so zamietavým stanoviskom k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii činnosti ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 723). Poukázal som na neprijateľnosť návrhu, na zásadné zmeny modelu tripartity, ako aj na neakceptovateľnosť navrhovaných zmien v zákone o kolektívnom vyjednávaní. Z toho dôvodu som vtedy aj predložil návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky nepostúpila tento návrh zákona do druhého čítania. Keďže môj návrh nebol akceptovaný, považujem za potrebné vysloviť sa opätovne k závažným problémom predloženého návrhu zákona.

Po prvé, k čl. I bodom 1, 2 a § 41b. Ide o návrh na zriadenie Rady hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky ako stáleho poradného orgánu vlády Slovenskej republiky a tiež o návrh na zrušenie doterajšej Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky ako modelu tripartitného vedenia sociálneho dialógu. Zároveň sa navrhuje aj zrušiť zákon č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve, zákon o tripartite, ktorý upravuje fungovanie tripartitného, sociálneho dialógu. V zmysle § 2 ods. 1 návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii činnosti ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, je vecou vlády, aké poradné orgány si sama zriadi. Návrhom sa však má zriadiť Rada hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky ako stály poradný orgán vlády Slovenskej republiky v nadväznosti na návrh na zrušenie zákona o tripartite, ktorý je aj z hľadiska legislatívnotechnického nevhodne obsiahnutý v čl. I bodoch 1, 2. Má tento poradný orgán nahradiť činnosť súčasnej Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Rada hospodárskej a sociálnej dohody je však radou pre sociálny dialóg vedený medzi vládou, zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov. Jeho hlavnou úlohou je vedenie efektívneho trojstranného sociálneho dialógu o zásadných otázkach hospodárskej a sociálnej politiky vlády. Účelom tohto sociálneho dialógu je participácia zamestnávateľských organizácií a odborových organizácií na štátnom riadení spoločenských procesov. Ide o participáciu na formulovaní takej makroekonomickej a makrosociálnej politiky vlády, ktorá bude realizovateľná bez zásadných negatívnych vplyvov či už na podmienky podnikateľského prostredia alebo sociálnu situáciu obyvateľstva. Nezanedbateľnými znakmi demokratického a efektívne vedeného sociálneho dialógu je suverenita a rovnosť všetkých strán partnerského trojuholníka a schopnosť hľadania dosahovaného konsenzu, a teda nachádzanie vzájomne prijateľných riešení. Príznačnou je tiež adekvátna kultúra sociálneho dialógu, ku ktorej patrí vzájomný rešpekt partnerov a dodržiavanie dojednaných dohôd.

V rámci tripartitného sociálneho dialógu je legitímne a aj správne a tiež nevyhnutné, aby sociálni partneri uplatňovali záujmy skupín, ktoré zastupujú, aby presadzovali svoje predstavy o únosnosti hospodárskej alebo sociálnej politiky. Pritom, a to treba zdôrazniť, tu nejde o žiadny neželateľný lobizmus, ale ide o legitímne postupy garantované medzinárodnými dohovormi. Na tejto báze fungujú aj všetky tripartitné rady tak členských štátov v Európskej únii, ako aj inde vo svete, pravda, ak hovoríme o krajinách založených na demokratických princípoch, medzi ktoré patrí aj participácia metódy účasti na riadení spoločenských procesov. Na tomto základe funguje aj samotná Medzinárodná organizácia práce, ktorej zakladateľom bola aj bývalá Česko-slovenská republika, ktorej členom je Slovenská republika. Naproti tomu poradné orgány vlády, ktoré si vláda alebo štát autonómne zriaďuje, na uvedených princípoch nefungujú. Tieto sú výlučne odbornými poradnými orgánmi vlády. Nie sú kreované na princípe équipe, teda na skupine zastupujúcej zdanlivo rôzne záujmy, a ich cieľom nie je dosiahnutie konsenzu prijateľného pre équipe. Výsledky rokovania poradného orgánu vlády nemusí vláda ani rešpektovať a nie je žiadnemu členovi poradného orgánu ani len morálne a už vôbec nie politicky zodpovedná. Osoby, ktoré budú členmi poradného orgánu, si vyberá sama vláda podľa toho, ako sú pre ňu prijateľné. Ako teda vidieť, vláda zamýšľa úplne zlikvidovať tripartitný sociálny dialóg. Tento zámer je absolútne neprijateľný. Agenda sociálneho dialógu patrí medzi prioritné oblasti v Európskej únii, ktorej členom je už teraz aj Slovenská republika. Svedčia o tom početné relevantné dokumenty Európskej únie viazané na kapitolu Sociálna politika. Predloženým návrhom zákona teda vláda úplne popiera princípy, na ktorých je sociálny dialóg v Európskej únii aj všade vo svete založený. Sú to princípy sociálnej a právnej kultúry, ku ktorým sa tak hlásia aj orgány Európskej únie a jej členské štáty, ako aj členské štáty Rady Európy, a ktoré vyznávajú aj všetky členské štáty Medzinárodnej organizácie práce, ktorá sama, ako už som povedal, na týchto princípoch funguje.

Pri úvahách zrušiť tripartitu chcem upriamiť pozornosť ešte na jeden veľmi dôležitý aspekt. V roku 1998 tento parlament schválil návrh na ratifikáciu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 144 o trojstranných konzultáciách, ktorý bol následne ratifikovaný a vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 32/1998 Z. z. Slovenská republika je teda uvedeným dohovorom viazaná a podľa čl. 7 ods. 5, čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi. Podstatou tohto dohovoru je, že vláda je povinná konzultovať všetky otázky a opatrenia týkajúce sa záujmov zamestnancov a zamestnávateľov so sociálnymi partnermi. Otázka modelu tripartitne vedeného sociálneho dialógu je bez akýchkoľvek pochýb najpodstatnejšou otázkou záujmu sociálnych partnerov. Nie je teda v demokratickom štáte vôbec predstaviteľné, že vláda sa rozhodne autoritatívne bez dosiahnutia konsenzu sociálnych partnerov predložiť parlamentu svoj návrh na zmenu zavedeného a 14 rokov uplatňovaného modelu tripartity. K predloženému návrhu zákona však vláda nielenže nedosiahla konsenzus sociálnych partnerov, ale ho v tomto znení ani nepredložila na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, hoci je tak podľa zákona č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve povinná urobiť. A tento návrh zákona nepredložila sociálnym partnerom na zaujatie stanoviska ani len v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Týmto vláda sama nielenže porušila citovaný zákon, ale porušila čl. 13 ods. 5 vlastných legislatívnych pravidiel. Nie je teda náhoda, že vládny návrh zákona neobsahuje stanovisko Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, hoci toto stanovisko sa povinne vyžaduje k vládnemu návrhu zákona pripojiť na základe § 6 ods. 6 citovaného zákona. Toto považujem za hrubú aroganciu vlády, pretože nielen neprejavila základnú úctu a slušnosť voči sociálnym partnerom, keď bez súhlasu a ba aj bez prerokovania predpísaným spôsobom predložila návrh zákona na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, ale pri tomto postupe porušila aj zákon a tiež citovaný Dohovor Medzinárodnej organizácie práce, ktorým je Slovenská republika viazaná. Považujem tiež za nehorázny prejav arogancie vlády voči samotnej Národnej rade Slovenskej republiky, keď si vláda pri predkladaní svojho návrhu zákona vedome trúfa porušiť zákon a aj záväzné medzinárodné dohovory, ktoré postup pri predkladaní návrhov upravujú.

K čl. II bodu 1 § 7 ods. 1. Ide o novelizáciu zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, v rámci ktorého prakticky likviduje inštitút rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov. Novelizácia o. i. zásadne mení podstatu podmienky, čím úplne popiera tento inštitút, ktorý sa uplatňuje podľa princípov zakotvených v našom platnom zákone o kolektívnom vyjednávaní a ktorý je upravený aj dokumentmi Medzinárodnej organizácie práce, Odporúčaním č. 91. Dovoľte mi teda bližšie objasniť, o čo ide.

Extenzia čiže rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov, ktorí nie sú členmi zväzu zamestnávateľov, a teda nie sú ani signatármi kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Je totiž podmienka sociálne orientovanej trhovej ekonomiky závažným opatrením štátu na zabezpečenie konkurencieschopnosti tých zamestnávateľov, ktorí uplatňujú voči svojim zamestnancom princípy podnikovej sociálnej politiky. Zamestnávateľ, ktorý nepristúpil dobrovoľne ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, má totiž oproti zamestnávateľovi, ktorý uskutočňuje na základe kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podnikovú sociálnu politiku, významne nižšie náklady na pracovnú silu. To ho zvýhodňuje na úkor vlastných zamestnancov na konkurenčnom poli. Takéto konkurenčné zvýhodnenia sú v spoločnosti zavedenými etickými princípmi konkurenčného boja neželateľné a aj neprístupné. Aby sa teda vyrovnali konkurenčné podmienky zamestnávateľov, štát prijíma určité opatrenia. Takýmto opatrením je inštitút rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov. Túto extenziu však možno vykonať len za podmienky, že zamestnávateľ, na ktorého sa má záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa rozšíriť, má obdobný predmet činnosti, ako aj obdobné sociálne a ekonomické podmienky ako členovia príslušného zamestnávateľského zväzu, na ktorých sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahuje. Tieto podmienky skúma osobitná tripartitná komisia pre extenzie, ktorá pôsobí pri Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a v ktorej majú zastúpenie sociálni partneri. Až na základe odporúčania tejto komisie vydá minister práce, sociálnych vecí a rodiny výnos o extenzii.

Chcem zároveň pripomenúť cteným kolegom a kolegyniam, že model inštitútu rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov, ktorého správnosť je preverená viac ako 13-ročnými skúsenosťami v praxi a ktorý je zakotvený v platnom zákone o kolektívnom vyjednávaní, ako aj podmienkach tohto rozširovania záväznosti, nie je špecifikom slovenskej legislatívy a dokonca ani nebol vymyslený v Slovenskej republike. Práve naopak, začiatkom deväťdesiatych rokov, keď sa utvorili podmienky na uplatňovanie koaličných slobôd a základné podmienky na prechod na trhovo orientované hospodárstvo práve na základe štúdií modelov extenzií uplatňovaných v členských štátoch Európskej únie, bol prevzatý súčasný model extenzií. Tento model je odporúčaný aj Medzinárodnou organizáciou práce v citovanom Odporúčaní MOP č. 91.

Podľa vládneho návrhu novely zákona o kolektívnom vyjednávaní by však minister mohol takúto extenziu vykonať výlučne vtedy, ak s tým súhlasí zamestnávateľ, na ktorého sa má záväznosť kolektívnej zmluvy rozšíriť. Nepoznám zamestnávateľa, ktorý, keďže nie je členom príslušného zväzu zamestnávateľov, by s takouto extenziou súhlasil. Aj z doterajšej viac ako 13-ročnej činnosti komisie pri Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pre extenzie jednoznačne vyplýva, že dotknutí zamestnávatelia sa proti extenziám bránia, pretože majú oproti iným zamestnávateľom neopodstatnenú konkurenčnú výhodu v podobe dumpingových nákladov na pracovnú silu. Dovoľte mi vyjadriť sa, že takýto návrh nie je len absolútnym nezmyslom, ale hlavne popiera akékoľvek zásady férovo vedenej konkurencie v podmienkach slobodného trhu. Nemôžeme preto súhlasiť s navrhovanou zmenou zákona.

K spôsobu predloženia návrhu zákona na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, ako som už spomenul, vláda pri predkladaní návrhu zákona, o ktorom je reč, postupovala v rozpore s paragrafom 6 ods. 6 zákona č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve, ale aj v rozpore s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 144 o trojstranných konzultáciách. Ak si aj vláda zaobstarala stanovisko Úradu Medzinárodnej organizácie práce k návrhu zákona, dovoľujem si pochybovať, že vo svojich podkladoch upozornila tento úrad na to, že návrh zákona nebol ani len konzultovaný so sociálnymi partnermi, ktorých sa bytostne týka a bez ktorých sa nemôže jednostranne zmeniť zavedený model tripartizmu, ktorí na rôznych fórach prezentovali svoj zásadný nesúhlas s navrhovanou zmenou. Ak by teda pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny bol na túto rozhodujúcu okolnosť Úrad Medzinárodnej organizácie práce upozornil, nebol by dostal také stanovisko, aké prezentoval.

V nadväznosti na analyzované protizákonné postupy vlády pri predkladaní návrhu zákona chcem tiež upozorniť, že tolerovanie týchto postupov tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky priamo zavádza precedens nezákonných postupov pri predkladaní vládnych návrhov zákonov, čo je o. i. aj otázka ústavnosti.

Aj napriek tomu, že naša strana zásadne nesúhlasí s predloženým vládnym návrhom zákona, predkladám pre prípad, že by predsa len našiel podporu, tieto pozmeňujúce návrhy.

V čl. I sa vypúšťa bod 2.

Odôvodnenie. Navrhuje sa vypustiť v návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii činnosti ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, bod 2, podľa ktorého sa navrhuje doplniť zákon o § 41b, ktorým sa zrušuje zákon č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve, zákon o tripartite. Tento zákon, na základe ktorého funguje Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky ako trojstranný orgán sociálneho partnerstva, ktorý je na rozdiel od navrhovaného modelu poradného orgánu vlády založený na účely dojednávania o zásadných otázkach hospodárskej a sociálnej politiky, v ktorom má každá strana tripartity rovnocenné zastúpenie a postavenie, navrhujeme ponechať v platnosti.

V čl. II sa vypúšťa bod 1.

Odôvodnenie. Navrhuje sa v novooznačenom čl. I (čl. II podľa vládnej predlohy návrhu zákona) vypustiť bod 1, ktorým sa mení § 7 ods. 1 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, a ktorý zásadne mení podmienky rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov. Podmienka udelenia súhlasu na extenziu od zamestnávateľa, na ktorého sa má kolektívna zmluva vyššieho stupňa rozšíriť, úplne popiera zmysluplnosť inštitútu extenzie a zároveň je v rozpore s požiadavkou obdobných ekonomických a sociálnych podmienok zamestnávateľov na konkurenčnom poli spoločnosti so sociálne orientovaným trhovým hospodárstvom.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v záujme utvorenia zdravých konkurenčných podmienok, ktoré budú kompatibilné s podmienkami konkurencie v ostatných členských štátoch Európskej únie, ako aj utvorenia prostredia pre Ústavou Slovenskej republiky garantované sociálne orientované trhové hospodárstvo sa obraciam na vás s výzvou, aby ste prejavili dostatok zdravého úsudku, aby ste so mnou predložené pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní z neskorších predpisov (tlač 723), podporili. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Číž. Nech sa páči.

M. Číž, poslanec: Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som zareagoval na tú časť, na ktorú upozorňoval pán kolega, na tú skutočnosť, že vláda dokonca tak dôležitý zákon podľa súčasného platného stavu, ako je rokovanie v tripartite, porušila teda predloženým návrhom zákona, právnym predpisom predpísanú povinnosť.

V tej súvislosti chcem, vážení kolegovia, zároveň zareagovať na ďalší predložený návrh, ktorý sme sem dostali, ktorý sa absolútne nedotýka merita veci a ktorý prerokúvame v zákone. Pán poslanec Horváth, hrubo obchádzame legislatívne pravidlá, hrubo obchádzame rokovací poriadok. Práve tak zásadné veci, ako sa vo vašom komplexnom pozmeňujúcom návrhu uvádzajú, musia byť jednoznačne predmetom novely zákona s príslušným pripomienkovým konaním a podobne. Ak chceme takto hrubo obchádzať zákon za týchto okolností, ani nestihneme už vyjadriť stanovisko k nemu, pretože je uzavretá rozprava a v rámci toho takým zásadným spôsobom vstupujeme do zákona o službách v zamestnanosti. Dovoľte mi vážne protestovať a odmietnuť takéto praktiky. Ak chceme zachovať aspoň elementárne korektné vzťahy, tieto spôsoby spolupráce nepoužívajme. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Osobne ma požiadal pán poslanec Tkáč, aby mohol vystúpiť v rozprave, lebo ja som uzavrel prihlášky do rozpravy, ale zdôvodnil svoju neprítomnosť. Takže, prosím, máte slovo, pán poslanec. Pán poslanec Tkáč je posledný prihlásený do rozpravy k tomu bodu programu.

V. Tkáč, poslanec: Chcel by som nadviazať na vysokú profesionalitu môjho predchodcu pána Muňka, ktorý vo svojom vystúpení veľmi komplexne zhodnotil postavenie tripartizmu, postavenie sociálneho partnerstva, sociálneho dialógu v rámci Európy, ale i v rámci Medzinárodnej organizácie práce.

Dovoľte, aby som pripomenul aj svoje vystúpenie v prvom čítaní k návrhom týchto zákonov a pripomenul tiež skutočnosť, že sa veľmi zásadným spôsobom mení sociálny dialóg na úrovni vlády Slovenskej republiky ako rozhodujúceho sociálneho partnera. V jednotlivých vystúpeniach či v reakciách veľmi často odznievajú názory, že vláda nelikviduje tripartizmus, že ho len modifikuje. Nuž modifikuje ho tak, že v podstate degraduje sociálnych partnerov do úlohy iných ďalších poradných orgánov. Nikde vo svete sa takéto poradné postavenie tripartizmu nevyskytuje.

Dovoľte niektoré argumenty. A očakávam, že aj pán minister zareaguje, lebo jeho spôsob myslenia v tejto otázke poznám. Ak aj expressis verbis je v niektorých zákonoch európskej bývalej pätnástky, ale aj iných európskych štátov, tripartizmus má už dnes svetovú dimenziu, za chvíľu to zdôvodním, uvádzané, že ide o poradné inštitúcie, treba si uvedomiť, že ich postavenie a poslanie je veľmi často dokonca upravené v ústavách. Ústava Francúzskej republiky s preambulou z roku 1946, z roku 1958 táto ústava zobrala základné články z roku 1946, upravuje postavenie Hospodárskej a sociálnej rady, le Conseil économique et social. Ak v jednom bulvárnom týždenníku sme mohli čítať pred niekoľkými týždňami, že tripartizmus je hanebnosť a že ho vymysleli fašisti v Mussoliniho režime, tak je to absolútny nezmysel. Hospodárska a sociálna rada Francúzka pôsobí od roku 1924. Ak chcete ešte niektoré zaujímavé historické fakty, tak tripartizmus už poznal napr. aj banícky zákon z roku 1896 v Rakúsko-Uhorsku, ktorý zaviedol tripartizmus do prerokúvania a rozhodovania týkajúcich sa pracovných sporov. Kým bol sudca zástupca jednej zo štátnych mocenských zložiek, tak zamestnávatelia a zamestnanci si menovali sudcov do týchto baníckych súdov od roku 1896 na tripartitnom základe. Pokiaľ ide o poslanie a postavenie tých orgánov, či sú alebo nie sú poradné, treba uviesť, že aj keď sa tam niekde uvádza ich poradná funkcia, tak je to tak, že zároveň sú tam zákonné povinnosti vlády alebo vlád predkladať týmto orgánom obrovské spektrum dokumentácie, nielen legislatívnych, normatívnych právnych aktov, ale aj zásadných politických či ekonomicko-sociálnych dokumentov, ktoré sa používajú v činnosti vlád, a sociálni partneri majú k nim čo povedať. Po ďalšie si treba uvedomiť, že tieto sociálne tripartitné inštitúcie majú právo dokonca legislatívnej a zákonodarnej iniciatívy. Čiže môžu predkladať návrhy zákonov priamo do parlamentu príslušnej krajiny.

V tejto situácii o nič nejde, len o politický revanš, pretože reprezentatívna odborová organizácia, akou je Konfederácia odborových zväzov, prejavila postoj ku politickému systému a prejavila bližší partnerský vzťah k jednému politickému subjektu. Z hľadiska praktického je, z hľadiska morálneho ale nie je to jasné, pretože vládna koalícia, ktorá dominuje v tejto vláde a v tejto zostave aj v tomto druhom volebnom období, ešte pred rokom 1998 v boji proti HZDS a vtedajšej koalícii v podstate prisľúbila ako jeden z volebných bonmotov prípravu zákona o tripartizme. Tento zákon bol prijatý potom na rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody v decembri 1998, keď sa znovu obnovil sociálny dialóg na najvyššej úrovni. A tento zákon je výsledkom vlastne prísľubov aj toho, že odbory v tom čase podporili proti končiacej vláde novú politickú garnitúru, v ktorej fungoval aj ľavicový subjekt. Čiže tak ako ste po roku 2002 v 22 zákonoch znížili a odňali sociálne vymoženosti, ktoré ste prijali pred voľbami v roku 2002, aby ste získali voličov, a tých 22 zákonov ste zmenili, myslím teraz na vládnu koalíciu, bez súhlasu tripartity, čiže ste porušili zákon tesne po nástupe do vlády alebo do koalície pre toto volebné obdobie, takisto došlo aj k porušeniu morálnych záväzkov, ktoré táto garnitúra získala ešte pred voľbami v roku 1998. Treba túto morálnu stránku pripomenúť, pretože aj o ňu v parlamente pôjde, keď budete hlasovať za zrušenie tohto modelu Rady hospodárskej a sociálnej dohody.

Chcel by som uviesť jednu poznámku, ktorú podporujem, tak ako to formuloval kolega Číž vo faktickej poznámke. (Ruch v sále.) Pán minister, keby ste mi venovali pozornosť, pán kolega, prosím vás o to, je to vážna téma. A chcel by som urobiť jeden návrh, pán minister, či by ste si neskúsili, máte na to platený aparát, vyhodnotiť, koľko pozmeňujúcich návrhov ste predložili od nástupu do funkcie ku svojim zákonom vo výbore pre sociálne veci a bývanie, skúste si urobiť takúto štatistiku, bez rokovania vlády, koľko pozmeňujúcich návrhov ste predložili v rámci rokovania pléna Národnej rady k tým zákonom a návrhom zákonov, ktoré ste vy predkladali v súvislosti s vašou funkciou ministra práce. Boli by to stovky pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhov. A navyše meníte v novom čl. III iný zákon než ten, ktorý vôbec prešiel vládou. Na čo vám je vláda, pán minister? Ja sa vás verejne na to pýtam, odpovedzte mi. Vám je vláda absolútne zbytočná. Prilepujete koncepčné veci do kódexových typov zákonov, pretože zákon o službách zamestnanosti je nešťastím pre túto krajinu. Ale jednoducho meníte kódexové zákony tým, že do pléna predkladáte určité návrhy.

Pán kolega Horváth, bez urážky. Ale vy ste značkou kvality v oblasti sociálnej legislatívy, kde sa vy podpíšete, tam tráva nerastie. Tie pozmeňujúce návrhy, ktoré vy dávate v priebehu niekoľkých týždňov a mesiacov už dozadu, to je skutočne tak nekompetentné a tak neseriózne, že jednoducho je to obchádzanie ústavnej jednej inštitúcie, ktorou je vláda Slovenskej republiky. Ak dávate, prilepujete takéto apendixy k návrhom zákonov, ktoré prešli cez vládu, a meníte ďalší nový zákon, nemá to nič spoločné s pojmom, ktorý je aj v legislatíve bežný, a to je aj etika návrhu. Aj akýkoľvek návrh aj v legislatíve, najmä notabene ak sa týka ešte sociálnej sféry, má mať svoju etickú, morálnu hodnotu. To nie je prvýkrát, čo ste urobili, a v súčasnosti naozaj má pán kolega Číž pravdu, že nie je možné zásah do kódexového typu zákona riešiť v druhom čítaní len tak, že sa pred niekoľkými chvíľami ocitne ešte teplý papier z rozmnožovacieho stroja na stole.

Dovoľte ešte niekoľko poznámok k extenzii. Je pravdou, že vo väčšine štátov Európskej únie extenzia tzv. ex offo, z úradnej moci, rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je bežné. Čiže nie je to špecialita. Je pravdou, že už pri tvorbe paragrafov 7, 8 zákona o kolektívnom vyjednávaní, pri ktorom som mal česť byť, boli diskusie o tom, či tento inštitút zaviesť alebo nezaviesť. Pán kolega Muňko, ktorý rozprával predo mnou, mal svätú pravdu, že je to doslova a do písmena pravicový model takéhoto rozširovania záväznosti, ktorý spočíva v tom, že zdravá pravica, nie brožúrkoví kapitalisti, ale odborníci, ktorí majú pravicové myslenie, používajú tento inštitút alebo ho oceňujú z hľadiska toho, že rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy nad rámec istej sféry občanov, zamestnancov, ale aj zamestnávateľov, má za cieľ urobiť rovnováhu, ekvilibristiku vo vzťahu k pojmom, akým je konkurenčná, kompetenčná, komparatívna výhoda v platoch a mzdách, ako je dumping a podobne. V tejto situácii sa veľmi starostlivo na ministerstve musí zvažovať, či rozšíriť alebo nerozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy aj na iných zamestnávateľov a na iné skupiny zamestnancov. Je to vec postoja. Ak ten návrh dávate, môžete robiť takéto návrhy, pretože máte moc. Ale z odborného hľadiska aj z hľadiska reálneho stavu na úrovni slovenskej ekonomiky, najmä v situácii, keď tu prevláda zahraničný kapitál, keď sa hrnú sem zamestnávatelia len z toho dôvodu, že tu je tzv. komparatívna výhoda, to je absolútne nehumánny termín, ale je realitou, že naši ľudia majú európske a svetové ceny, ale doslova genocídne platy a mzdy, nehovoriac o genocídnych dôchodkoch, vyčleňujú sa dnes celé skupiny do oblasti sociálnej exklúzie. Sú vylúčení zo spoločnosti a z dôstojného života. A tu je práve úlohou vlády, ktorá láka zahraničný kapitál na lacnú pracovnú silu, dnes v podstate na lacnú pôdu. Viete predávať obrovské majetky a neviete dať ľuďom slušnú cenu za pôdu, keď sem príde kapitál, ktorý bude zarábať a vytvárať zisky, ktoré bude vyvážať mimo Slovenska (viď KIA a pozemky pri Žiline). To je nehoráznosť, čo sa dnes v súčasnosti deje. A ak povedia niektorí politici, že tí ľudia prekračujú trhovú cenu, tak nevedia, čo hovoria, pretože v momente vstupu automobilky na pôdu sa trhová hodnota aj trhová cena tejto pôdy okamžite bude meniť v prospech vlastníkov. Ja im veľmi držím palce. A to isté platí pre desaťtisíce zamestnancov, s ktorými ste sa mohli vyrovnať z pohľadu dumpingových miest a dumpingových platov práve extenziou, rozšírením záväzností. Budem zvedavý, ako sa zahraničný kapitál bude tváriť, keď bude mať napĺňať tie slová, za ktoré budete zrejme hlasovať dnes o 17.00 hodine, že len so súhlasom zamestnávateľa bude môcť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny rozšíriť záväznosť tejto kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.

Môj názor je teda taký. Z hľadiska morálneho budete hrubo a vulgárne porušovať dohody, ktoré drvivá časť tejto vládnej koalície dávala sociálnym partnerom pred voľbami v roku 1998. Prosím, keby ste si to jasne uvedomili. Z morálneho hľadiska budete zodpovedať aj za to, že nebudete mať nástroj na vyrovnávanie sociálneho dumpingu a mzdového dumpingu u obrovských skupín zamestnancov, ktorí v súvislosti s pôsobením zahraničného kapitálu budú v množine sociálnej exklúzie, teda vylúčenosti zo spoločnosti. Ak dnes je moderný projekt, sociálna kohézia, súdržnosť, ak je moderný termín sociálna inklúzia, ak sú aj iné termíny, ak to chcete počuť, ako je otázka tripartizmu, plus ak by ste dokázali do tripartity vtiahnuť aj občianskych partnerov aj NGO, mimovládne organizácie, privítal by som to medzi prvými. Ak by ste dokázali rozšíriť svoje pôsobenie na živoriace inštitúcie, ako bol kedysi Koordinačný výbor pre otázky zdravotne postihnutých občanov, Koordinačný výbor pre ženy, ako bol kedysi zvolávaný na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sociálny parlament, kde sme pozývali desiatky občianskych združení zdravotne postihnutých občanov, tak by ste napĺňali princípy sociálnej kohézie, do čoho vás nútia európske normy, normy Rady Európy i normy Európskej únie.

Chcem ešte uviesť jednu systémovú súvislosť, aby sme na ňu nezabúdali, že likvidácia sociálneho partnerstva je programovým cieľom tejto vlády. Vy ste si dali do programového vyhlásenia formuláciu, že chcete potláčať korporativizmus a zároveň že budete rušiť komory. Tak, prosím, keď vám vadia profesijné komory, Boh súď. Ale vy ste už zlikvidovali sociálne partnerstvo v úradoch práce. Na úrovni úradov práce sa sociálni partneri až po úroveň okresov v správnych výboroch či v predstavenstve na čele, na ústredí, podieľali na rozdeľovaní miliárd korún na projekty v súvislosti s vytváraním verejnoprospešných prác i v súvislosti s vytváraním spoločensky účelných pracovných miest. Tento tripartizmus ste zlikvidovali. V podstate ste zlikvidovali tripartizmus v Sociálnej poisťovni. Riadenie tejto inštitúcie cez ťažkopádnu Radu riaditeľov spôsobuje abnormálne problémy. Je to inštitúcia, ktorá nestačí s dychom, a je to inštitúcia, ktorá porušuje ľudské práva tisícok dôchodcov tým, že im nevypláca dôchodky načas. Ale do troch dní ste schopní brutálnym spôsobom sankcionovať niekoho, kto nezaplatí poistné. Likvidácia tripartizmu v Sociálnej poisťovni zničila verejnoprávny charakter Sociálnej poisťovne. A znárodnili ste, poštátnili ste aj úrady práce, aj Sociálnu poisťovňu, nehovoriac o personalistike, ktorú vykonávate, o straníckych nomináciách ľudí do inštitúcií, ktoré kedysi boli riadené tripartitou. Tripartizmus likvidujete v doplnkovom dôchodkovom poistení, aj napriek tomu, že po zrejme určitých úvahách ste v návrhu zákona o dôchodkovom doplnkovom poistení ponechali možnosť kolektívnej zmluvy, uvidíme, ako tu dopadne hlasovanie v závere. V podstate likvidujete v tomto modeli zamestnávateľsko-zamestnanecký princíp. Teda to sú jasné argumenty o tom, že vládna moc systematicky likviduje sociálne partnerstvo. Nechcem teraz prednášať o tom, ako uvádzajú sociálne partnerstvo encykliky Svätého Otca alebo aj vôbec pápežov. Od 19. storočia fundované encykliky svätých otcov v podstate hovoria o tom, že zamestnanci a zamestnávatelia majú byť skutočnými partnermi.

Dokumenty, ktoré dnes platia v Rade Európy či v Európskej únii, hovoria o posilňovaní sociálneho dialógu. Dnes sa rozširuje sociálne partnerstvo v globálnych podnikoch, k dnešnému dňu existuje 20 svetových globálnych zmlúv. Je len zaujímavosťou, že jedna globálna kolektívna zmluva dnes vykrýva štáty alebo pôsobí v štátoch, v ktorých zamestnanci v rámci tejto kolektívnej zmluvy hovoria 11 národnými jazykmi, a na Slovensku sa tripartizmus likviduje. V úrovni Európskej únie sa raz ročne, možno sa o tom nevie, stretávajú napr. vrcholní štatutárni predstavitelia národných tripartít, ktoré existujú. V rámci Európskej únie je sociálne partnerstvo dnes už tak rozsiahle, že na podnet sociálnych partnerov Rada či Komisia prijímajú smernice, nariadenia a ďalšie normatívne právne akty, ktoré vytvárajú právo Európskej únie či vytvárajú európske sociálne práva. Takáto dohoda sociálnych partnerov prešla do charakteru normatívneho právneho aktu v oblasti rodičovskej dovolenky, v oblasti práce nadčas, v oblasti pracovného času pri úprave pracovných pomerov na určitý čas. To sú všetko dokumenty o tom, že aj Európska únia, európsky sociálny model sú dnes postavené na sociálnom dialógu ako na pilieri. Takže systémy, ktoré dnes v Európe sú alebo sa rozvíjajú, sú postavené na systémoch sociálnej kohézie, teda súdržnosti, a inklúzie, teda včleňovaní, začleňovaní ľudí a osobitných skupín do spoločenských dôstojných podmienok.

Realita je taká, že sa dnes vyčleňujú desaťtisíce ľudí zo spoločnosti kvôli chudobe, biede, kvôli genocídnym platom a mzdám a tento zákon k tomu len bude ďalej prispievať. Nehlasujte za túto komplexnú novelu, za tento zásadný zásah, za degradáciu sociálneho partnerstva na úroveň poradného orgánu. Vlády boli a vlády budú, ale toto zostane hanbou, ak táto vládna garnitúra takýto zákon prijme. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tkáč bol posledný prihlásený do rozpravy.

Uzatváram rozpravu.

Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce vystúpiť. Áno. Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, padlo tu veľa o sociálnom dialógu, o tripartite vzletných slov, ktoré mali navodiť dojem, že sa tu niečo strašne cenné a vzácne, čo dobre funguje ruší, zlou vládou a že nastane obrovská strata pre túto krajinu. Takže poviem pár poznámok k tomu, ako to v skutočnosti je.

Predovšetkým, žiaľbohu, treba konštatovať, že dnes na Slovensku vďaka postoju, činom a konkrétnym prístupom Konfederácie odborových zväzov nefunguje normálny sociálny dialóg, a jednoznačne treba skonštatovať, že vláda nelikviduje tripartitu, pretože tripartitu už zlikvidovala Konfederácia odborových zväzov. Dnes tento orgán je, žiaľbohu, len formálnym nástrojom a donedávna bol politickou tribúnou pre predstaviteľov Konfederácie odborových zväzov. Je pre mňa, samozrejme, úplne pochopiteľné, ako pán Muňko ako člen strany Smer, ktorá uzavrela dohodu s KOZ o výlučnej spolupráci, bude tu horliť za zachovanie tohto modelu. Je mi úplne pochopiteľné, že pán poslanec Tkáč použije všetky skvelé, šťavnaté a teatrálne výrazy, ktorých má dostatok v zásobe, pretože má istú ambíciu dostať sa do vysokých štruktúr KOZ. A preto, samozrejme, tieto vyjadrenia nie sú pre mňa ničím prekvapivé. Ale prekvapivé pre mňa je, keď sa prevracajú veci naruby, keď sa hovorí to, čo pravdou nie je, a so snahou tých menej informovaných úplne, samozrejme, dezinformovať a vytvoriť iný obraz o tom, čo sa predkladá.

Predovšetkým vláda si v žiadnom prípade nechce vyberať sama partnerov do tripartity a zástupcov do tripartity. Vláda chce, naopak, aby sme obnovili sociálny dialóg, ktorý tu dnes neexistuje, a aby tento sociálny dialóg na strane zamestnancov aj zamestnávateľov zastupovali na základe jasných transparentných, kedykoľvek preukázateľných podmienok tí zástupcovia, ktorých navrhnú jednotlivé či už odborové organizácie alebo zamestnávateľské zväzy a združenia. To je podstatný rozdiel oproti súčasnému monopolnému postaveniu jednej organizácie, ktorá si činí nárok zastupovať všetkých zamestnancov a vytláča zo sociálneho dialógu iné odborové zväzy, ktoré nie sú napr. jej členmi.

Tá prvá časť. Takisto pán Muňko sa pokúsil vytvoriť dojem, že existovala tu nejaká snáď záväznosť tripartitných odporúčaní a teraz záväznosť existovať nebude. Ale to je predsa nie pravda. Ani dnes tripartita v tejto forme, ktorá existuje dodnes, nemala žiadny záväzný charakter pre vládu a nijakým spôsobom nezaväzovala vládu ani nikoho iného, aby konal podľa záverov či už pozitívnych alebo negatívnych tripartity. Takže netvrďme to, čo pravda nie je.

Takisto som tu mnoho počul o tom, ako vláda porušila svoje vlastné pravidlá, ako nekonzultovala tento zámer, ako sa o ňom nerokovalo. Nie je to pravda. O tomto zámere, o tomto návrhu sa rokovalo v rámci sociálneho dialógu niekoľkokrát. Prebehlo riadne pripomienkové konanie, kde na pôde ministerstva sa ho zúčastnili a pred mojimi očami sedeli niekoľkí poprední predstavitelia odborových zväzov a vyjadrovali svoje názory a poznámky k danému zámeru. Rokovala o ňom tripartita minulý mesiac. Minulý týždeň naposledy sa zaoberalo predsedníctvo tripartity týmto návrhom zákona a štatútom na základe zmeny takejto zákonnej úpravy, ktorý vznikne. Čiže absolútne nie je pravda, že neboli konzultácie a že sme obišli sociálny dialóg. Je však ťažko rokovať v tripartite častejšie, keď tripartita nie je funkčná, keď jednoducho aj na strane zamestnávateľov, to treba úprimne povedať, došlo k nezhodám, ktoré znefunkčnili tripartitu. A práve preto je nevyhnutná zmena tohto zákona, aby sme sa vyvarovali takýchto situácií, aby mohol sociálny dialóg, ale poctivý sociálny dialóg na základe jasných a transparentných pravidiel a reprezentatívnosti fungovať.

K druhej časti zákona, to znamená k časti, ktorá rieši kolektívne vyjednávanie alebo zmenu časti tohto zákona, ktorá mení princíp, že je možné na základe úradného rozhodnutia vlády alebo ministerstva vnútiť niekomu zmluvný vzťah, by som chcel povedať len veľmi jednoduché. Pán poslanec Muňko to nazval nezmyslom, no ja musím tento návrh nazvať súčasný stav nezmyslov a dokonca protiústavným nezmyslom. Obdobnú právnu úpravu donedávna mala Česká republika a český Ústavný súd túto právnu úpravu zrušil ako protiústavnú. A ja tu mám stanovisko Ústavného súdu Českej republiky a aspoň dve-tri vety z tohto stanoviska si vám dovolím predniesť. Súčasťou a dôvodom pre zrušenie takéhoto ustanovenia podľa tohto súdu je presvedčenie, že ponechaním takéhoto ustanovenia by bola narušená prastará právna zásada, ktorá je súčasťou európskej právnej kultúry, že zmluva môže upravovať len vzťahy medzi zúčastnenými stranami a nevnucovať tieto vzťahy strane tretej. Za ďalší deficit napadnutej zákonnej úpravy považoval navrhovateľ skutočnosť, že zamestnávateľ, na ktorého sa záväznosť zmluvy rozširuje, nemá prakticky ani možnosť sa proti takémuto postupu brániť. To znamená, nie to, čo navrhujeme, ale to, čo dnes platí, je protiústavné. A keby túto zmenu nespravil parlament, tak ju s najväčšou pravdepodobnosťou podľa môjho presvedčenia urobí Ústavný súd, či už z podnetu vlády alebo z podnetu skupiny poslancov, pretože je skutočne podľa môjho hlbokého presvedčenia protiústavná.

Takisto viackrát bolo tvrdené absolútne v rozpore so skutočnosťou, že tento návrh je v rozpore s medzinárodnými právnymi dokumentmi. Ako som už povedal vo svojom úvodnom slove, nie je. A to, že nie je, je doložené aj stanoviskom, ktoré na základe našej žiadosti nám poskytla Medzinárodná organizácia práce. Bolo to tu spochybňované, že sme si vybavili, alebo niečo podobné bolo povedané, no neviem, ako sa dá vybaviť v Medzinárodnej organizácii práce, svetovej, váženej, starej a rešpektovanej organizácii stanovisko, aké si my želáme. Myslím, že to by bolo spochybnenie samotnej Medzinárodnej organizácie práce, čo by som si nikdy ja osobne nedovolil. A v tomto stanovisku sa konštatuje, že nijakým spôsobom nemôže Medzinárodná organizácia práce vyjadriť nesúhlas s navrhovaným riešením, pretože riešenie sociálneho dialógu je plne v kompetencii národných úprav, národných zvyklostí a toho, na čom sa príslušné zákonodarné zbory uzniesli.

Záverom, aj keď by sa o tom dalo hovoriť naozaj veľmi veľa, by som ešte predsa len takým predzáverom povedal. Pán Tkáč naozaj využil celý repertoár veľmi zvučných výrazov, ktoré on rád používa, medzi ne určite patria genocídne platy a genocídne dôchodky a všetko ostatné. Ja mu musím spätne položiť otázku, kde bol a čo robil vtedy, keď bol ministrom, štátnym tajomníkom a politickým funkcionárom, že dnes sme donedávna boli v tej situácii, že naozaj sme mali platy, ktoré nerástli, a dôchodky, ktorých reálna hodnota klesala. A táto situácia sa zmenila, pán poslanec, až teraz v poslednom roku, keď na základe objektívnych štatistík vidíme, že reálne platy aj po zásadných reformách a zmenách začínajú konečne rásť, a teda z toho pohľadu, z logiky veci prestanú byť zrejme genocídnymi a začínajú rásť reálne dôchodky. Takže keď už sa chceme častovať takýmito vyjadreniami, viem to aj ja, do druhej strany spraviť to isté.

Keď ste spomínali zrušenie tripartity v Národnom úradom práce, o tom by sa tiež dalo obsiahlo hovoriť, ale, dámy a páni poslanci, no zaspomínajte si na správu SIS, ktorú ste tu nedávno veľmi rozsiahlo komentovali, čo sa hovorilo o korupčnom prostredí v tripartitnom Národnom úrade práce a či teda sme mali takýto stav ponechať alebo toto prostredie, ktoré bolo označené ako korupčné prostredie, zlikvidovať a zrušiť. Pán poslanec Fico sa teraz usmieval, ale on bol ten, ktorý volal po opatreniach. My sme ich urobili ešte skôr, ako ste po nich začali volať. A toto korupčné prostredie sme zlikvidovali v Národnom úrade práce.

Takže takto vyzerá niekedy tripartizmus v súčasnej podobe, ale tripartizmus to ešte neznamená v súčasnej podobe, že to je kvalitný sociálny dialóg. A táto vláda chce obnoviť kvalitný sociálny dialóg a nahradiť ten formálny súčasný, ktorý je nefunkčný a absolútne nezastupuje záujmy zamestnancov.

Keby tí predstavitelia KOZ koncentrovali svoju prácu na prácu v podnikoch, na prácu tam, kde pracujú ľudia, potom by mohli mať aj vyššie platy pravdepodobne a potom by mohla byť aj všeobecná úroveň týchto zamestnancov, životná úroveň možno vyššia. Tam vráťme sociálny dialóg a takýmto spôsobom zmeňme súčasný systém fungovania. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)