V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Soboňa

V. Soboňa, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, ja musím upozorniť pána spravodajcu, že napriek tomu, že odozva v médiách a atmosféra vo verejnosti hovorí o tom, že preberáme mimoriadne závažné zákony, a ako budeme o nich hovoriť, aj o dopadoch týchto zákonov, sú naozaj mimoriadne závažné, a preto odvolávať sa, že ste niečo presadzovali, aj v spoločnej správe je zakotvené, nie je správne, lebo podľa rokovacieho poriadku nie je v súlade spôsob, akým sa tento zákon prerokúval, ako sme dostali spoločnú správu, veď my sa podľa tej spoločnej správy nemôžeme riadiť, pretože sme ju dostali len dnes, ak sa nemýlim. Takže z tohoto hľadiska musíme hovoriť k tomu zákonu, ktorý máme na stole, a nie k tomu, čo niekto niekde odsúhlasil alebo prerokoval a zakotvil iným spôsobom. Musím upozorniť aj na to, že celý rad vecí sa inak dostane do zákona pri schvaľovaní vo výbore, ale viem aj o tom, že sú pripravené zase pozmeňujúce návrhy zo strany koalície, ktoré ten pôvodný stav elegantným spôsobom vrátia na späť. Takže tu len k tomu ku korektnosti v tom, ako sa veci prerokúvajú.

Tu predrečníci hovorili o tom, že niekto nie je Mikuláš, a, pochopiteľne, nikto nemá v rukách čarovný prútik, aby vytvoril z jedného systému, ktorý je evidentne podfinancovaný, a o tom netreba polemizovať, lebo tu všetci kolegovia predtým, pán poslanec Paška opakovane vysvetľuje, že peňazí je, akokoľvek to zoberieme, málo a poukazujú na to rôzne tabuľky a prepočty, ktoré robia európske inštitúcie, nie, my ich nemusíme robiť, a vykazujú priemerne množstvo peňazí, koľko sa dostane v zdravotnej starostlivosti na jednu hlavu v štáte. A môžeme používať aj ďalšie percento HDP, aj keď sú k tomu výhrady, ale tieto parametre všetky máme a všetky poukazujú na to, že v slovenskom zdravotníctve je málo financií. Nehovorím o ostatných súvislostiach a teraz príde zostava zákonov, ktoré zrazu nielenže - podľa toho čo tvrdia a médiách pán minister opakovane vystupoval -, že zvýšia kvalitu zdravotníckej starostlivosti, sociálnu spravodlivosť, dostupnosť, ony ešte začnú produkovať aj zisk. Tak musíte uznať, že z logického hľadiska z čistého sedliackeho rozumu je to nemožné, je to ekonomický nezmysel. Samozrejme, budem sa tým presne zaoberať, číslami, len moje vystúpenia sú rozdelené na jednotlivé zákony, trochu sme to zamotali, pretože ste zmenili aj poradie, takže príde všetko na rad, budú predložené čísla, ktoré dokážu, že je to nemožné, alebo lepšie povedané, je to možné, ale len vtedy, ak sú splnené isté podmienky. Niekto totižto tie peniaze musí dať. A keď pán spravodajca prehlásil, že významný ekonomický ukazovateľ alebo že zlepšuje sa ekonomická situácia, zdravotníctvo je ten ukazovateľ, že sa znižuje deficit, vnútorná negatívna bilancia systému, to je obrovský omyl, on sa totižto vôbec neznižuje, on je len niečím vykompenzovaný a je vykompenzovaný tým, čo táto vláda všeobecne používa pri všetkých reformách, že vyžmýkať z vrecku občana všetko, čo je vyžmýkateľné. Takže toto je práve spoluúčasť pacienta, ktorý ten deficit zmierňuje, to je nie skutočné odstránenie vnútorného negatívneho deficitu systémovými zásahmi, vonkoncom nie.

Vrátim sa k uvedenému zákonu. V modernom systéme o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotníckou starostlivosťou, v modernom systéme zdravotníctva, ktorého financovanie je riešené verejným poistením, musí bezpodmienečne platiť rovnovážny stav medzi poistencom, poskytovateľom a poisťovňou. Financovanie a odmeňovanie v takomto systéme musí byť na základe vykalkulovaných výkonov. V takomto prípade poistenec odvádza zákonné poistenie do poisťovne, ktorá jeho prostriedky spravuje, ako som to nedávno spomenul, podobne ako prostriedky odvedené zamestnávateľom a štátom. Treba si však znovu pripomenúť, že všetky prostriedky vyprodukuje poistenec počas svojho produktívneho veku. Ak potrebuje zdravotnú starostlivosť, navštívi poskytovateľa, to znamená lekára, tento mu vykoná potrebné diagnostické úkony a nasadí potrebnú liečbu. Výkony poskytovateľ vyúčtuje poisťovni a táto ich poskytovateľovi uhradí. Pochopiteľne, poisťovňa musí pracovať s účinným kontrolným systémom na odhalenie rôznych neodôvodnených výkonov. Zároveň poisťovňa oznamuje poistencovi účet za vykonané výkony. V takomto systéme má zdravotník i pacient kľúčové, ale rovnocenné postavenie, lebo sa navzájom potrebujú. Môžu sa rozvinúť trhové mechanizmy pri rešpektovaní skutočnosti, že zdravie nie je trhová hodnota.

Aby sme pochopili celý reťazec, ktoré rozohrá uvedená šestica zákonov, musíme sa na tieto zákony pozerať z nadhľadu a musíme zistiť základné prepojenie medzi jednotlivými zákonmi, o ktorom ešte budeme veľa hovoriť, doteraz sme o tom veľa hovorili a ak získate nadhľad, obnaží sa základný problém a získate prehľad, o čo ide.

Ide v skutočnosti o vytvorenie prísne centrálne regulovaného systému, ktorý je zameraný na tvorby zisku a koncentráciu majetku zdravotníctva v prospech úzkeho zoskupenia ľudí. Vnútorné väzby systému zaručujú absolútny dohľad a nezávislosť. Konečný, cieľový stav je s použitím verejných prostriedkov celý systém vyregulovať, aby bol zaujímavý pre vstup investorov. Postavenie zdravotníkov je v tomto prípade nezaujímavé, ako som už predtým povedal, budúcnosť im zaručuje pozíciu vazalov. Poistenec je prvotný investor, ktorého prostriedky sa v rozpore so všetkými zákonmi a civilizovanými mravmi použijú na reštrukturalizáciu systému a zdravotný stav poistencov občanov, detí a starcov nikoho nebude zaujímať. Tieto skutočnosti sa potvrdzujú vo všetkých prepojeniach jednotlivých zákonov vrátane činnosti úradu, ku ktorému sa dostanem neskôr a hlavne v oblasti toho, čo úrad má vykonávať, a to je dozor nad zdravotníckou starostlivosťou. To uvediem, v čom je problém.

Kľúčové postavenie tejto osi v tomto centrálne regulovanom systéme majú zdravotné poisťovne. Tieto zákony nariaďujú presne termínovanú transformáciu verejných zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti, ktoré po celú dobu svojej činnosti musia vykazovať platobnú schopnosť. Znovu sa vrátim k spoločnej správe, že mňa nezaujíma, že sa teraz rozhodlo, že budú štátne akciovky, niektoré poisťovne preto, lebo viem, že stačí jedno ľahké zasadnutie vlády pri ľahkom občerstvení, a celý systém je okamžite zmenený do pôvodného stavu. To, myslím si, že nikto nemôže poprieť. Nemusí nič urobiť, vláda nariadi, bude predávať akcie a je po štátnej akciovke. Skrátka, na to sa systém nájde, to nie je problém. Aj transformácia zdravotnej poisťovne, doterajšej, na akciovú spoločnosť je možná len vtedy, ak je vlastné imanie doterajšej poisťovne dostatočne vysoké. Zdravotná poisťovňa, ktorá vykonáva verejné zdravotné poistenie a vlastne má spravovať peniaze platiteľov poistného, teda nie je ich vlastníkom, sa stáva akciovou spoločnosťou, ktorá sa bude riadiť obchodným zákonníkom. Verejnoprávna inštitúcia pracujúca na princípe solidarity a neziskovosti sa stane inštitúciou, ktorá bude vytvárať a rozdeľovať zisk, a to bezpodmienečne musí takto konať, pretože inak stratí povolenie na výkon zdravotného poistenia. Povolenie na výkon verejného zdravotného poistenia udeľuje úrad. Myslím si, že je to riešenie, porovnateľne nenájdeme v okolitej Európe. Ale ak sa pozrieme na ekonomické pozadie takejto transformácie, vidíme - a vychádzame z toho, že vidíme, aké majú zdravotné poisťovne v súčasnosti problémy. Vieme, že Všeobecná zdravotná poisťovňa raz bola nútená si zobrať od akciovej spoločnosti Veriteľ úver. Vieme, že sú niektoré poisťovne, ktoré neodvádzajú peniaze do prerozdeľovacieho mechanizmu, aby mohli ako-tak uhrádzať svoje záväzky. A tieto a verejné vystúpenia predkladateľov, autorov zákona, nás presvedčujú, že táto transformácia na akciové spoločnosti všetko vyrieši dokonca bez toho, aby do systému došlo viac zdrojov, lebo tieto zdroje nikde nie sú uvedené. Takáto skutočnosť nie je, pochopiteľne, možná. Teda sa pýtame, ako je možné, aby sa takéto spoločnosti stali ziskovými. Ak nepredpokladáme podstatne vyšší príjem z poistného, čo je nereálne, pretože by sme to v zákone museli schváliť a zvýšiť zaťaženie, odvodové, tak ostáva len jedna možnosť. Musia sa podstatne znížiť výdavky poisťovne. Jednoducho povedané, musia sa znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť. A práve túto cestu, znížením výdavkov na zdravotnú starostlivosť, zákony riešia. Nielen to, tu je ešte aj ďalší mechanizmus a to je otázka spoluúčasti pacienta, kde pán minister opakovane tvrdil, že už nebude vyššia, nuž nie je to pravda, lebo vyššia bude a práve spoluúčasť pacienta je ten mechanizmus, ktorý pôsobí zázračným spôsobom na zdroje v zdravotníctve, pretože nielen znižuje výdavky na zdravotnú starostlivosť, pretože si to pacient ide uhrádzať za svoje vlastné peniaze, ale ona ešte aj zvyšuje príjem. To je málo takých mechanizmov, ktoré by pôsobili takýmto kombinovaným spôsobom, že nielenže znižujú výdavky, ale zvyšujú príjem. Takže je to vlastne v súčasnosti páka, ktorou akciovky, transformované zdravotné poisťovne, musia veľmi vážne počítať. Tu je aj jasné, prečo je dobré a aké bolo užitočné a výhodné zrušiť minimálnu cenu a stanovila sa cena maximálna. Ďalšou výhodou pre poisťovňu je skutočnosť, že na základe predkladaných zákonov môže sama vykonávať zdravotnú starostlivosť. Nielen to, môže sa zaoberať aj inými činnosťami a môže vykonávať individuálne aj nemocenské poistenie, čo je, samozrejme, veľmi otázne, pretože je uvedené síce v zákone, že môže vykonávať nemocenské poistenie, chýba tam len jedno - akým spôsobom. Z povedaného je jasné, že celý rad zdravotníckych zariadení zanikne, a preto zákony pamätajú na takzvanú verejnú minimálnu sieť. A tu je ďalšia páka na to, aby sa znížili výdavky do zdravotníctva. Túto verejnú minimálnu sieť stanoví ministerstvo zdravotníctva a vieme o nej len toľko, že nesmie byť jej rozsah nižší, ako je verejná sieť. Ak sa stane nižším, to znamená, že v sieti bude menej zariadení, tak ministerstvo so samosprávnym krajom do 90 dní musí určiť ďalších poskytovateľov. Ale vonkoncom to nehovorí, že je to dostatočná sieť. A ako sa bude táto sieť správať, ako bude narastať alebo sa znižovať, to určia záujmy tých, ktorí budú poberať zisky z inštitúcií, ktoré sú, tak si to tento zákon vytvorí. Ak nebude dostatočný zisk, pôjdu dole, do útlmu, ak bude, tak možno, že niekomu dovolia a rozšíria túto sieť. Pretože v zákone o poskytovateľoch je priamo aj napísané, že síce ministerstvo zdravotníctva zabezpečí efektívnu, dostupnú, plynulú, sústavnú a odbornú starostlivosť s prihliadnutím na geografické, zdravotný stav obyvateľstva, ale posledný bod v tomto výpočte je dostupné finančné zdroje. A to je veľmi vážny argument. Nie sú dostupné finančné zdroje, preto musí stačiť takáto minimálna verejná sieť. A z toho hrozí, pochopiteľne, že tá verejná sieť bude skutočne minimálna. Ako som už povedal, druhou možnosťou, veľmi výhodnou, je zvyšovať spoluúčasť pacienta pri hradení nákladov na zdravotnú starostlivosť, prípadne rozširovať diagnózy, za ktoré bude platiť len pacient sám. Táto mimoriadne účinná forma okrem dvojitého efektu vytvárania zisku nemá v skutočnosti žiadne hranice, ak zasa len prihliadneme na dostupné finančné zdroje. Ak ani takéto opatrenia nepostačia na pokrytie dividend a návratnosti investícií, ktoré nikdy nikto okrem poistencov do poisťovne nevloží, tak má poisťovňa ešte jednu mimoriadne účinnú možnosť, bude vytvárať zoznamy čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti podľa jednotlivých diagnóz. Systém, ktorý dôverne poznáme zo socializmu, aby sa tvorili zoznamy, však kedysi sa vytvárali zoznamy čakateľov na autá. Vieme, čo sa s týmito poradovníkmi robilo, vieme, že sa kupčilo s miestami na tomto poradovníku, a pán minister nás presviedča o tom, že je to veľmi účinný spôsob ako zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti tým, že sa zapíšeme do poradovníka a chce nás presvedčiť, že teda je to dobré proti terajšiemu stavu preto, lebo to bude verejné, bude každý vidieť, že je na 89. mieste, a ja teda hovorím, je to priam hyenizmus voči pacientom a je to vec, ktorou by sme v treťom tisícročí sa ňou vôbec ani nemali zaoberať, pretože keď ja ho dostanem na 89. miesto, samozrejme, podľa povahy zákroku, na ktorý čaká, ten pacient často bude vedieť, že je vyrieknutý ortieľ smrti. A teraz si predstavte, že takýto pacient, ktorý bude vedieť, že pravdepodobne sa nedočká operácie, lebo smrť príde skôr ako pomoc, nebude sa snažiť získať peniaze, aby začal podplácať. Podplácať tých, ktorí sú pred ním, alebo podplácať lekára, aby ho operoval mimo poradia. To sa robí bežne v nemocniciach, aj sa to bude robiť, nie, tento pacient tie peniaze bude naháňať a bude bojovať o svoj život, pretože tak káže vyššia moc. To sú sily, ktorými sa človek inštinktívne riadi v prírode a dokáže sa presadiť aj najagresívnejší, keď ide o záchranu života. Takže nie je to žiadny dobrý systém na to, aby sme vyriešili problém zdravotnej starostlivosti.

Samozrejme, tieto zákonmi určené kroky bude každá poisťovňa s potešením dodržiavať, pretože akcionári budú spokojní, riadiace orgány budú spokojné a hlavne spokojný musí byť úrad, lebo ten rozhoduje o bytí či nebytí poisťovne, vydáva povolenie, dohliada na výkon činnosti, rozhoduje o nútenej správe, pozastavuje akcionárske práva, zakazuje uzatváranie zmlúv, prípadne likviduje poisťovňu. Vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením a nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. K tomu sa o chvíľu vrátim, preto, lebo takýto dohľad nad úrovňou zdravotnej starostlivosti úrad, podľa terajších zákonov, predkladaných, nebude vykonávať žiadny. Pri plnení svojich rozsiahlych povinností pritom úrad postupuje nestranne a nezávisle od štátnych orgánov, územnej samosprávy a iných orgánov verejnej moci. Je to neuveriteľné, keď je toto zakotvené priamo v zákone a doslova, že úrad je takýto nezávislý, pretože absolútne závislý, absolútne svojím zrodom a ustanovením orgánov je úplne závislý od výkonnej moci. To znamená, že on vlastne je na udržanie mocenských väzieb v celom centrálne regulovanom systéme a nie je to žiadny nezávislý orgán, ktorý si bude plniť povinnosti. Bude si plniť povinnosti, ktoré má zakotvené v zákone, ale len tie, ktoré budú viesť k tomu, aby dohliadol na pohyb každej jednej koruny, ale nie preto zase, aby sa dostala táto koruna k cieľu, to znamená k pacientovi, ale preto, aby neušiel náhodou zisk, ktorý z tohto systému bude prameniť.

Je o to horšie, že všetky, celý dohľad, ktorý tento úrad má vykonať alebo bude vykonávať, vykonávajú v súčasnosti na Slovensku existujúce inštitúcie. Aj bez tohto úradu by sa transparentnosť pri sledovaní finančných tokov, nehovoriac už vôbec o kvalite zdravotnej starostlivosti, vedeli zabezpečiť s tými inštitúciami, ktoré sú, a nebolo by treba 300, 350 alebo možno ešte viac miliónov na zriadenie takého úradu. Takéto sú skutočnosti reformy alebo dopady reformy, ktoré tieto zákony na Slovensku zavedú.

A teraz sa vrátim k samotnému úradu, kde v predmete úpravy zákona je zakotvené, dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorým je dohľad nad zdravotnými poisťovňami a verejným zdravotným poistením, to je v poriadku, a v druhom bode, dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V § 18 pôsobnosť úradu sú všetko povinnosti alebo úlohy úradu a vykonávanie dohľadu v oblasti, čo som spomenul, že je to na sledovanie pohybu každej jednej koruny, ktorá sa do systému dostane. A je tu jeden odsek, ktorý hovorí: "Vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti," a je tu odvolanie na zákon o zdravotnej starostlivosti, ktorý je súčasťou týchto zákonov. A odvoláva sa tam konkrétne na § 4. A § 4 hovorí: "Zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom." A tu je zase odvolanie na ďalší zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ale môžem vám garantovať, že ani tam nie je nič o kontrole kvality zdravotnej starostlivosti. Ďalej sa píše: "Zdravotná starostlivosť sa poskytuje vo vzťahu k diagnóze určenej zdravotníckym pracovníkom." Zdravotná starostlivosť, toto je najpodstatnejšie, je poskytnutá správne, ak sa bezodkladne vykonajú všetky zdravotné výkony potrebné na určenie správnej diagnózy a zabezpečí sa správny preventívny postup alebo správny liečebný postup. Zdá sa, že by tu mohla byť nejaká páka, ktorá by dávala možnosť úradu, aby skontroloval kvalitu zdravotnej starostlivosti. Lenže problém je veľmi vážny. V zákone chýba stanovenie, aké sú správne postupy pri určovaní diagnózy a aké sú správne postupy pri určovaní liečebného postupu. Z toho dôvodu je jasné, pretože to jednoducho ministerstvo so zákonom neprikladá, chýbajú štandardy, štandardné diagnostické a liečebné postupy ako základný kontrolný mechanizmus kvality zdravotnej starostlivosti. Takže neexistuje žiadna kvalita, ktorá by z tohto zákona vyplynula, že by tento systém kontroloval kvalitu zdravotnej starostlivosti.

A teraz si predstavme - a znovu sa vráťme k tomu ekonomickému pohybu -, že musíme z tohto systému vyžmýkať peniaze napriek tomu, že ich je tam absolútny nedostatok, a ešte potrebujeme získať zisk. Ja sa pýtam, ak ekonomicky rozmýšľate, neberme teraz do úvahy pacienta, občana, nech nám nekvapkajú slzy teraz dojatím. Berme len život, ako je, ako je pôsobenie kapitálu. Ak teda nie je možné kontrolovať kvalitu zdravotnej starostlivosti, znervózňuje to niekoho? Nikoho. Prečo. Pretože keby sa kontrolovala, tak by odčerpala veľa peňazí práve na zdravotnú starostlivosť, teda na cieľový efekt systému, ktorý chceme v modernom systéme dosiahnuť, a to nie je žiadúce. Nie je žiadúce, lebo ohrozuje to zdravotné poistenie, ohrozuje to zdravotnícke zariadenia a hlavne zdravotné poisťovne, ktoré nemôžu existovať vtedy, ak nebudú vytvárať zisk!

Vážení páni, to je obojok, z ktorého sa nedá vyzliecť. A potvrdzuje tú základnú doktrínu, ktorú hovorím, že je to jeden absolútne centrálne regulovaný systém, pred ktorým niet úniku a ktorý zomelie všetkých, ktorí by bez dostatku zdrojov, vlastných, chceli sa uchádzať o dôstojnú zdravotnícku starostlivosť, dôstojnú vzhľadom na naše geopolitické postavenie v strednej Európe a vzhľadom na čas, ktorý žijeme, a to je čas tretieho tisícročia. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave vystúpi teraz pán poslanec Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vážený pán minister, ja som posledné roky dosť odborne vystupoval v mene zdravotníckeho systému a prišiel som k názoru, že všetka moja odbornosť bola zbytočná, pretože sa reforma zdravotníctva, takzvaná, na Slovensku zvrhla na politickú aktivitu, čo mňa osobne strašne mrzí, lebo som čakal a stále som to hlásal, že na Slovensko treba dobré, nové zdravotníctvo, nie zdravotníctvo HZDS, KDH ani žiadnej inej politickej strany, ale dobré slovenské zdravotníctvo pre našich občanov a takisto pre poskytovateľov. Na Slovensku existoval istý zdravotný systém, ktorý bol podfinancovaný, ale toto podfinancovanie bolo kompenzované prezamestnanosťou, personálnou, prehustenosťou a prehustenosťou siete zdravotníckych zariadení na rôznych úrovniach.

Samozrejme, v dnešnej dobe a pri budovaní trhovej ekonomiky nie je možné, aby zostala tá stará sieť, ten starý systém, bolo ho treba zmeniť. Pri začiatku tohto parlamentu som povedal niekoľko viet, že reformu zdravotníctva mal pripravenú len doktor Zajac a Ľudová strana HZDS komplexne. Vtedy pri rozpočte, keď sme sedeli prvé volebné obdobie, pán minister Zajac nežiadal zvýšenie financií do zdravotníctva, kde som ho upozorňoval, a je to zdokumentované, že to nie je možné, aby sa spravila reforma zdravotníctva bez toho, aby boli do toho dané financie. Život ukázal po dvoch rokoch, že som mal pravdu a život ukázal aj v iných rezortoch, či v bankovom, či v priemysle, že na transformáciu, na zmenu systému sú potrebné financie.

V predkladanej reforme, ktorá tu je, ma mrzí, že nevidím krátkodobé ciele, ako budú naplnené, aký bude výsledok a z dlhodobého hľadiska, samozrejme, už absolútne nie je jasné, chýbajú dopadové štúdie, čo to vlastne spraví so zdravotným stavom obyvateľstva, čo to spraví s našimi zdravotníckymi službami, pretože kým nebude uspokojený pacient, kým nebudeme ináč pristupovať k pacientovi, kým nebude pacient tým pánom, ktorý bude rozhodovať o tom, v ktorej bude zdravotnej poisťovni a ktorého poskytovateľa bude chcieť mať a poskytovateľ kým nebude mať stanovené pevné ceny, za ktoré poskytne zdravotnú službu a bude povinný sa o toho pacienta starať na najvyššej úrovni, dovtedy nebude spokojnosť so zdravotníctvom, dovtedy budú existovať na Slovensku nezmyselné úplatky a v systéme sa nič nezmení.

Pán minister sľuboval po nástupe do funkcie, že v roku 2003 v júni predloží všetky zákony, v roku 2004 sme už mali žať plody z reformy. A vtedy som upozorňoval, že čas volebný veľmi rýchlo uteká a možno nestihneme vlak a takisto si dovolím tvrdiť, že keď by hneď niekto povedal, že táto reforma je stopercentná a že prejde, aj tak za toto volebné obdobie pacient z nej už nepocíti nič. Samozrejme, mám veľa výhrad k mnohým veciam. Stále hovoríme o financovaní zdravotníctva a o spravovaní verejných fondov. Je pravdou, že od 94 až do 98 % verejných zdrojov je dávaných na zdravotníctvo a že to je potrebné znížiť. Na to práve mala slúžiť táto reforma a mal byť vypracovaný systém, kde by sa šetrilo, kde by bolo pokryté to nepoistiteľné riziko, ako pán minister hovorí, a kde by mala prísť aj záchranná služba, povedzme. Tu všade sú len náznaky, ako by sa to malo spraviť, ale vykonávacie predpisy alebo vyhlášky, nevieme ako budú vyzerať, že bude veľmi ťažko zhodnotiť a spraviť nejaký predpoklad, či to bude spĺňať svoj účel. Takisto v systéme zdravotného poisťovníctva, keď zastávame názor, že budeme mať pluralitný systém, ktorý vzhľadom na to, že tu bol zavedený a že už je dosť dobre prepracovaný, by som neodporúčal meniť a je v poriadku, že ostáva, i keď existujú, samozrejme, a sú argumenty aj iným spôsobom financovania, či cez štátny rozpočet priamou platbou a tak ďalej, cez kasu. V každom prípade je však ťažké hovoriť o akciových spoločnostiach, i keď sú náznaky, že bolo oklieštené ich podnikanie v distribúcii liekov a vo vlastnení zdravotníckych zariadení, stále si myslím, nerád súhlasím s predrečníkmi, niektorými aj z komunistickej strany, ale musím, že aj vo mne to vzbudzuje, nie ľavičiara dojem, keď sme my stredová strana, že sú to verejné financie a že sa s nimi podniká. Takže tie pravidlá, ktoré sú dané, možno sú dobre myslené, ale mám obavy práve z toho, že hneď tu na to prichádza nejaký nezmyselný úrad, Úrad pre dohľad, ktorý je vyslovene centralistickou organizáciou, ktorá bude všetko riadiť a rozhodovať, bude menované vládou a odsúhlasované parlamentom niektoré postavenia v tejto spoločnosti. Ja si myslím, že pri dobrom centrálnom elektrickom počítačovom systéme, ktorý by plošne pokryl celé Slovensko, sme sa mohli ušetriť od tohto úradu a mohli sme len zintenzívniť prácu existujúcich kontrolných úradov, ako je dohľad na zdravotné poisťovne na ministerstve zdravotníctva, na ministerstve financií, dohľad nad tokom financií, takisto samotné zdravotné poisťovne majú kontrolné mechanizmy na kontrolu toku peňazí, samotné zdravotnícke zariadenia by ich mali mať, kde by to bolo treba kontrolovať. Máme tu NKÚ, skrátka ešte ďalšie inštitúcie, ktoré majú právo a povinnosť kontrolovať verejné financie, čiže neviem sa zmieriť s touto myšlienkou, že tento úrad, nechcem byť populistický, ale že bude povedzme naň treba 300 miliónov, bude treba na jeho prevádzku a pôjde to ešte z tých poisťovní, vlastne pôjde to priamo - nepriamo z verejných zdrojov. Skrátka, ťažko sa mi s tým zmieruje, keď ho pokladám za zbytočný a on, uvidíte za pár rokov, že zbytočný bude. Skôr by som bol čakal, že táto reforma bude trošku komplexnejšia a bude intersektorálne prepojená s viacerými sektormi, s ktorými úzko súvisí a súvisí de facto s každým jedným sektorom v našom hospodárstve. Nerieši situáciu prílivu zdrojov, i keď sme odsúhlasili na zdravotníckom výbore, že by mali byť platby štátu za svojich povinných, čo je vyše 3 milióna ľudí, 5 % z priemernej mzdy, čo by zlepšilo možno okolo 5 miliárd rozpočet zdravotnícky, ale nie je to metóda, s ktorou by som aj mohol súhlasiť, ale je to potrebné teraz, ale je potrebné a ja som pred niekoľkými mesiacmi navrhol tri mechanizmy, ktorými sa dajú dostať peniaze do zdravotníckeho systému, a z tých troch je najefektívnejší a pre celú spoločnosť najlepší zvýšenie zamestnanosti. V dnešnom systéme, kde 80 % hrubého domáceho produktu je produkované súkromnými firmami, reálnou podporou malého a stredného podnikania. Keď vieme investovať 9 miliárd do zahraničného investora, nemám nič proti zahraničným investorom, ale keby sme tú istú sumu investovali do domácich podnikateľov, samozrejme, za prísnej kontroly, aby sa tie peniaze nerozplynuli, tak multiplikačný efekt, ktorý hovoria ministri hospodárstva, by bol oveľa väčší, ako bude z tejto jednej firmy, i keď hovorím, nie som proti zahraničným investíciám a som za to, aby aj automobilový priemysel sa na Slovensku rozvíjal, ale nebuďme jednostranní, keď vytvoríme jednému dobré podmienky, tak aj druhému vytvorme dobré podmienky. Čiže toto je spôsob, ako my dostaneme peniaze, lebo zvyšovať odvody, ktoré sú aj tak už dosť vysoké - 14 % dokopy, by nebolo správne, takisto branie zo štátu tiež je nesprávne, pretože je mnoho iných rezortov, kde tie peniaze treba takisto a ktoré zaostávajú, či to je školstvo, či to je kultúra. Čiže jediný spôsob vidím, zlepšiť ekonomickú situáciu v štáte, rozbehnúť ekonomiku, rozvojové programy a tam je cesta, ako dostať do zdravotníctva peniaze. V zdravotníctve, samozrejme, vytvoriť systém kontroly každej jednej koruny, aby sa nemrhala, aby bola racionálne využitá na prospech liečenia pacienta a starostlivosti o pacienta a o našich občanov, aby sa celková zdravotná situácia obyvateľstva krátkodobo aj dlhodobo zlepšovala.

Jediný systém, ktorý by mal byť aplikovaný na posudzovanie celej zdravotníckej činnosti, by mala byť aplikácia štandardizácií, certifikácií a akreditácií. A z toho by mala vychádzať tá myšlienka, čo budeme, v ktorom štádiu a v ktorom zákone aplikovať. Pri tomto zákone o poisťovniach je strašne veľa dohadov a pri všetkých predkladaných zákonoch ma mrzí, je toľko pozmeňujúcich návrhov, že by bývalo možno rozumné ich trošičku ešte viac rozpracovať a nešiť horúcou ihlou.

Dámy a páni, nechcel som ísť do detailu, boli tu spomínané, ale v každom prípade si myslím, že Slovensko potrebuje zmenu zdravotníckeho systému. Nie som si taký istý, že predkladané zákony ju spravia, a musím potvrdiť politické rozhodnutie našej strany, nebudeme podporovať tieto zákony. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: To bol posledný písomne prihlásený rečník do rozpravy k tomuto bodu programu. Otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová, potom pán poslanec Bastrnák, ďalej pán poslanec Číž. Nikto viac? Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, chcem poďakovať pánu doktorovi Novotnému, že upozornil na to, že som bola v programe o jeden bod už dopredu a že ma hneď na začiatku zastavil.

K tomuto prediskutovávanému návrhu zákona sa už veľa pohovorilo, nie teraz v snemovni, ale v tlači, v rôznych diskusiách a podobne. Preto stručne uvediem, že patrím k tým, ktorí zmenu zdravotnej poisťovne na akciovú spoločnosť, nehnevajte sa, pán minister, ale považujem za nezmysel. Aj pán poslanec Bielik ako predseda zdravotného výboru, ľutujem, že tu nesedí, keď sa tento zákon prerokúva, v poslednom čísle Parlamentného kuriéra celé trošku zaobalil a zmiernil tie akciovky a uviedol, že pôjde o akciovky "s duchom verejnoprávnosti". No to ma veľmi pobavilo. Ak by som mala parafrázovať pani Bubílkovú v programe Politické harašení, tak by som povedala, že toto označenie je asi také presvedčivé ako televízna reklama, že "kočky by kupovali kitkat". Pretože akciovka s duchom verejnoprávnosti je úplne nerealizovateľná inštitúcia. Ako môže akciovka, ktorá vlastne podľa Občianskeho zákonníka je podnikateľský subjekt povinný vytvárať zisk, lebo ak zisk nevytvorí, tak skrachuje, ako môže akciovka vyžiť a vytvárať zisk, keď dnes vytvára stratu? Aké zmeny musia nastať? Môžu byť dve cesty, že občania všetko zaplatia a zaplatia tvrdo zo svojich peňaženiek, alebo potom nastane pravidelná zákonná postupnosť, že tieto akciovky skrachujú! Vážený pán minister, máte predstavu o modeli, že by tieto poisťovne skrachovali? Aká situácia by nastala v Slovenskej republike? Vy vravíte, že všetko bude v poriadku, pretože pôjde o podnikanie s dohľadom nového úradu. Pán minister, rúcate základné princípy. Tam, kde sa rúcajú základné princípy určitej spoločenskej formácie, tak tá formácia je skôr či neskôr odsúdená k zániku. Ako môže ísť o podnikanie, keď ho nejaká štátna inštitúcia kontroluje? To je zase ďalší nezmysel.

Ako pozitívum akcioviek sa totiž hovorí, že ak nebude vedieť hospodáriť, skrachuje. No toto určite nie je pozitívum, ktoré by nás presvedčilo k takémuto kroku, odsúhlasiť v legislatívnom návrhu. Pán minister, skúsme na určitý čas zabezpečiť, aby tieto poisťovne hospodárili tak, že nevytvoria žiadny dlh, a všetko bude zabezpečené pre pacienta tak, ako to vyplýva zo zákonov a hlavne z ústavy. Asi to nepôjde a preto situáciu bude treba riešiť ináč ako akciovkami. A že to bude mať negatívne dopady na občanov, určite možno tvrdiť s istotou, teda s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou. A aké dopady bude mať vaša reforma na občana? Sám pán poslanec Bielik, predseda výboru pre zdravotníctvo v Národnej rade k analýze dopadov reformy na pacienta, ktorú ste vy ako ministerstvo vypracovali, čiže on ako koaličný poslanec uviedol do tlače nasledovné, citujem: "Domnievam sa, že túto analýzu treba ešte precíznejšie dopracovať a zamerať špecificky na viaceré skupiny pacientov. Priemerné hodnoty nevytvárajú pravdivý obraz." Ak vy totiž robíte analýzu dopadov podľa priemeru, tak sa uchýlim k záveru všeobecne známemu a už aj sprofanovanému, že keď sme dvaja a ja zjem kurča a vy nič, v priemere obidvaja sme zjedli pol kurčaťa. Keď na základe takejto analýzy hovoríme o dopadoch, tak potom, pán minister, je to už veľmi smutné a nič nehovoriace.

Dovolím si, pán minister, zopakovať, čo pán poslanec Soboňa tu pred chvíľou uviedol, že návrhy, ktoré predkladáte, sú nekompatibilné so zahraničnými. Vy tvrdíte, že áno. Ja som jeden čas robila aproximáciu; myslím, že pravda je viac na strane pána poslanca Soboňu. Ako mám veriť vášmu vyhláseniu, že teda sú kompatibilné, ak v súvislosti s vaším pôsobením a prípravou tejto reformy ste uviedli už viacej neprávd.

Dovoľte, aby som uviedla aspoň jednu. Vystúpili ste z lekárskej komory so slovami: "Odmietam prispievať na dobrodružné politické ambície týchto pánov a rovnako nemienim zmieriť sa s totalitou zaváňajúcim úzusom povinného členstva." Opakujem: "...s totalitou zaváňajúcim úzusom". Pán minister, vy neviete, ako bola riešená otázka v takzvanom totalitnom systéme za bývalého spoločenského zriadenia? Veď neboli povinné členstvá v lekárskej komore. Vôbec lekárske komory neexistovali! Existovala len lekárska spoločnosť. A povinné členstvo v lekárskej komore nie je žiadny totalitný výmysel. Už zákon z 28. júna 1929, to znamená za bývalej buržoáznej republiky Česko-slovenskej, bol to zákon č. 113, a jeho novela č. 176/1934 výslovne hovoria o povinnom členstve v lekárskej komore. Čiže povinné členstvo v lekárskej komore nič nemá s totalitou. Práve totalitný systém, ktorý vy nazývate totalitným, povinné členstvo v lekárskej komore zrušil a vy ho tiež chcete zrušiť. Vy neviete o tom, že v zahraničí naši lekári nemôžu vykonávať lekársku službu, lekárske povolenie, ak nie sú členmi lekárskych komôr? Pán minister, vy si myslíte, že národ je úplne hlúpy? A dovoľte, takéto kaleráby tlačiť do hlavy už prestaňte. (Potlesk.) Preto niektoré vaše vyjadrenia ako aj s kompatibilitou týchto zákonov so zahraničím vnímam v kontexte s tými vašimi pravdivými výrokmi, ktoré som pred chvíľou uviedla. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať bude pán poslanec Bastrnák. (Hlasy v sále.) Š? Prečo tu nedajú mäkčeň? Prosím vás, dajte tam mäkčeň, čítal som to aj v novinách, pán, pán...

T. Bastrnák, poslanec: Keď ste to čítali, tak...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja sa vám ospravedlňujem, práve som, ja sa vám ospravedlňujem ešte raz a prosím, aby ste správne uviedli meno pána kolegu poslanca, ja to s úctou také budem používať.

T. Bastrnák, poslanec: To je tak správne. (Hlasy v sále.) (Smiech.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, potom, až vystúpite, potom si to rozoberieme, teraz je dôležitejšie vaše odborné stanovisko k tomuto návrhu zákona. Nech sa páči.

T. Bastrnák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vyňal na osobitné hlasovanie bod č. 121 zo spoločnej správy, nakoľko bol to môj pozmeňujúci návrh, ale nevšimol som si, že v spoločnej správe tam bol preklep, a podal nový pozmeňujúci návrh k tlači 651 k vládnemu návrhu zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V článku 1 § 68 ods. 4 znie: "Na prijatie platného uznesenia o vypracovaní transformačného projektu sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny zriaďovateľov doterajšej zdravotnej poisťovne. Súhlas nadpolovičnej väčšiny zriaďovateľov doterajšej zdravotnej poisťovne sa dosiahne, ak za prijatie uznesenia o vypracovaní transformačného projektu hlasujú zriaďovatelia doterajšej zdravotnej poisťovne, ktorých súčet vkladov, ods. 5, je vyšší ako 50 % všetkých účelových vkladov zriaďovateľov doterajšej poisťovne. Na zriaďovateľa, ktorý hlasoval proti prijatiu uznesenia o vypracovaní transformačného projektu, sa nevzťahuje povinnosť zvýšiť účelový vklad podľa § 72 ods. 3. Zriaďovateľ, ktorý hlasoval proti prijatiu uznesenia o vypracovaní transformačného projektu, má právo na majetkové vysporiadanie podľa § 70 ods. 2 písm. f)." Zdôvodnenie také isté ako v spoločnej správe, znižuje sa kvórum potrebného na prijatie platného uznesenia o vypracovaní transformačného projektu zo 100 % na 51 %, aby minoritný zriaďovateľ alebo zriaďovateľ v konkurze neblokoval transformáciu zdravotnej poisťovne na akciovú spoločnosť. Zriaďovateľ, ktorý hlasoval proti, sa nemusí zúčastňovať na navyšovaní účelových vkladov, ak nedosahujú 110 mil. Sk a má právo na majetkové vysporiadanie. Ďakujem pekne. Skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne aj ja. Pán poslanec Číž bude pokračovať v rozprave.

M. Číž, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, naša diskusia sa nesie v takom duchu, že snažíme sa, hlavne my teraz, z opozície vystupujeme prevažne my, aspoň čiastočne ešte doplniť a zdokumentovať odborné spoločenské a, samozrejme, aj politické stanoviská k predloženému súboru zákonov s tým, že ide o výrazne transformačný zásah do existujúceho stavu z tej formy spravovania významnej sféry spoločenských vzťahov, teda ochrany zdravia a je faktom aj to, že sa o tom diskutuje už tri mesiace a že veľmi podrobne sa tým zaoberali tak výbory ako aj gestorský výbor a preto mnohé tie vystúpenia, prirodzene, musia byť trošku aj deklaratívne a chcú, lebo pravdepodobne už presviedčať sa už veľmi nemôžeme, a teda aj istým zmyslom vystúpení malo byť jednoducho upozorniť a proste pokúsiť sa plasticky akosi načrtnúť to prostredie, v ktorom sa pohybuje náš hlavný problém.

Ja si teda vzhľadom na to, že už z tých odborných a iných súvislostí bolo povedané hrozne veľa, ja by som sa skúsil vyjadriť podľa môjho názoru k politickým otázkam, ktoré sprevádzajú proces predloženia tohto návrhu reformy. Ja som sa vám už zveroval s mojím názorom, vážené kolegyne a kolegovia, o tom, ako vlastne vyzerajú reformy v našom štáte. Chcem pripomenúť, že máme 15. rok od revolúcie a dramaticky sa mení stupeň spoločenského poznania a že reformy, ktoré boli nevyhnutné možno v rokoch 90 až 96, keď sme skutočne zápasili s nedostatočným poznaním prostredia, keď sme mali skôr predstavu o tom, ako vyzerá to prostredie moderného demokratického štátu, ako sme si ho predstavovali, ale chýbali nám konkrétne vecné poznatky a nemali sme dostatočný počet ľudí, ktorí proste boli schopní zvládnuť dejinné súvislosti, časové reálie, existujúci stav, formu a mechanizmus odbornej či politickej diskusie na tú tému, no len dnes sme už v situácii, keď náš štát by mal fungovať, v každom prípade minimálne politická reforma je ukončená, máme štandardný mechanizmus fungovania štátu a v danom prípade pravdepodobne by sme tiež nemali prestať rezignovať a naopak, už je tu čas skutočne začať vedecky spravovať svoj štát, už máme skutočne dostatočný počet ľudí, ktorí sú schopní vážnej komparácie odborného prostredia tak v štátoch európskej pätnástky, ale aj u nás doma, už máme europoslancov, už máme vedcov, ktorí sa legitimizujú svojimi poznatkami a začali byť v tej alebo onej miere akceptované v širšom prostredí ako je náš štát. No a v tejto súvislosti zrazu dostávame reformu zdravotníctva, ja som ešte hovoril o tom, ako dokonca z prostredia odborníkov, ktorí sú nesmierne blízki súčasnej vládnej koalícii, hovoril som o pánovi Salnerovi, ktorý hovoril, ako bola vláda pripravená koncepčne a hlavne vo väzbe na reformné snaženia na skutočné vládnutie, ako vlastne reformy začali vznikať až po voľbách v roku 2002, že sa šili veľmi úzkou ihlou, že nepripravovali sa v dostatočne odbornom prostredí, iba v úzkych kolektívoch, kde povedzmeže z ekonomického hľadiska to museli byť všetci buď úplní alebo aspoň virtuálni členovia Hajekovej nadácie alebo niekoho podobného a čo sa týka politických realít, nebol ani len pokus o to, aby naozaj sme uvažovali o reforme, ktorá bude spoločensky akceptovateľná, ktorá je schopná získať istý, aspoň "čiastočne masívny" súhlas verejnosti na to a v danom prípade teda minimálne sú to pacienti a je to odborná lekárska verejnosť. Stretol som sa pri predchádzajúcom rokovaní a bol som sa pozrieť na prezentáciu záujmových organizácii, ktoré fungujú v zdravotníctve, kde z 34 záujmových organizácii, ktoré prezentovali svoje stanoviská, 34 odmietlo navrhovaný typ reformy zdravotníctva. To sú proste fenomény, kde zodpovední ľudia a politici a ľudia a nepochybne aj mnohí tak od nás ako aj z koalície, pevne verím, že majú vzťah k demokracii, že ich tieto problémy musia istým spôsobom zaujať a minimálne sa pokúsiť vyvrátiť tie zásadné výhrady, ktoré sa objavujú. Predovšetkým ten politický moment, keď je tu skutočne masívny nesúhlas a keď si všetci pripomíname politické prostredie v tomto parlamente, keď vláda nemá viac ako tuším 68 alebo 69 poslancov a že teda minimálne možné politické kupčenie s hlasmi spôsobí, že pôjdeme do zásadného a nezvratného kroku, ktorý v takej nesmierne širokej oblasti, ako je ochrana a zabezpečovanie ochrany zdravia, ovplyvní pomerne na relatívne dlhý čas. Naozaj, otázka ako budeme spravovať dnes už dokopy 90 miliárd korún v rámci nášho štátu, aké budú vnútorné mechanizmy, aký bude vzťah verejnoprávneho, aký bude vzťah súkromného, aký bude vzťah štátneho, musia byť predmetom vážnej pozornosti, ale predovšetkým zodpovednosti za prijaté rozhodnutie. Ja vcelku s porozumením sledujem intelektuálne dobrodružstvo pána ministra, ktorý porušuje ale všetky, všetky základné charakteristiky, ktoré popisujú slušné a korektné spravovanie spoločnosti, zvažovanie miery rizík, dostatočné prepojenie poznatkového aparátu so spoločnosťou a hlavne chápaním politiky ako služby. Tá reforma predsa nie je pre pána ministra, ani možno pre záujmové skupiny, ktoré - buď im rozumie, alebo dokonca reprezentuje -, to je predsa reforma pre našich ľudí. Tých ľudí treba presvedčiť. Má pán minister k dispozícii relatívne veľmi široké prostriedky, aby to urobil, aby sa nestalo, že rokujeme v parlamente o reforme zdravotníctva, keď sú preukázateľné prieskumy verejnej mienky, kde 70 % ľudí tohto štátu odmieta túto reformu. Čiže pokiaľ (Potlesk.) v slušnom štáte, dovoľte mi to pripomenúť, v slušnom štáte pokiaľ sa tento pomer nezmení na prijateľnú úroveň, slušný minister to stiahne a prispôsobí sa stavu. Chcel by som mu len pripomenúť jeden citát jedného významného britského ekonóma, ktorý povedal, že vždy je lepšie zmeškať vlak ako nastúpiť do toho, ktorý ide opačným smerom. Bojím sa, že v istom slova zmysle nastupujeme do toho vlaku, ktorý ide opačným smerom. Mám predovšetkým na mysli neuveriteľný aj politický, aj medzinárodný atak, ktorý sa tu prejavuje.

Vážení páni kolegovia, prečítal som si na obed v internete, že predstaviteľ, významný predstaviteľ Svetovej banky sa stretol s našimi kolegami zo Slobodného fóra, kde sedeli a kde ich mali intenzívne, podľa textu, ktorý citujem zo správy, tuším TASR, kde ich mali, intenzívne presviedčali, aká je nesmierne dobrá táto reforma, aby nejakým spôsobom prešla. My sme už tuším ako prešli do štádia rozvojovej republiky, sme suverénnym členom Európskej únie (Potlesk.), kde otázka toho, či reforma prejde, alebo neprejde, je súčasťou legitímneho politického boja. Ako vy máte v programe, že chcete reformu tohto typu, kde chcete zveriť základné istoty zdravotného systému súkromným spoločnostiam, my máme predstavu, že toto je čosi nepredstaviteľné, že ak niekde niečo má mať verejnoprávny charakter a neziskovosť, tak to je práve ochrana verejného zdravia, pretože ju považujeme za nie výdavok štátu, ale predovšetkým za investíciu do toho, aby sme mohli byť raz v budúcnosti povedzmeže sociálne alebo ekonomicky dostatočne úspešní. Takže ak do takéhoto konkrétneho politického boja začíname vstupovať spôsobmi a metódami, že si pán minister požičia od Svetovej banky 120 miliónov korún, zverí to bez primeraného postupu podľa príslušného zákona súkromnej firme a tá nás bude akosi presviedčať o tom, čo je, ešte raz to zopakujem, predmetom legitímneho politického zápasu v tejto našej krajine, že to je správne, no tak v takom prípade zavádzame mechanizmus, ktorý si slušný a normálny štát nedovolí. Len jednu malú otázku. Keby náhodou Smer bol úspešný vo voľbách, to znamená, že my si zase 500 miliónov korún zoberieme pôžičku na to, aby sme mohli túto reformu zrušiť? Takže ak máme zákon o politických stranách, (Ojedinelý potlesk.), ak máme zverené finančné prostriedky, ktoré máme na to, tak vy ako koalícia, ako aj my v opozícii prostredníctvom ktorých môžeme presviedčať verejnosť, tak takýmto spôsobom prezentovanie tohto politického zápasu je nekorektné a pevne verím, že ani Svetová banka nemá obvykle tieto postupy, že by takýmto bezprecedentným spôsobom zasahovala do jednoznačne vnútropolitických záležitostí, že obávam sa, že dúfam teda, že je to skôr iniciatíva nejakých jednotlivcov a že toto sa nestane absolútnou súčasťou našej politickej kultúry a že tento parlament v rámci kompetencií, ktoré má zverené, zostane naďalej parlamentom suverénnym a že zákony budú schvaľovať tí, ktorí sú občanom bezprostredne zodpovední a ktorých občania volili. Takže toľkoto k tej sume 120 miliónov korún, ktorú považujem za nehoráznu a z tejto tribúny si dovolím požiadať aj predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a aj generálneho prokurátora, či naozaj toto je rozpočtové hospodárenie jedného korektného štátu a či toto sa má stať súčasťou bežnej politickej praxe, že každá vláda, ktorá momentálne vznikne, si zoberie, keď zoberiem dokopy ešte aj s miliónmi pre ministerstvo práce a sociálnych vecí, 200 - 300 miliónov korún na to, aby teda bojovala a presviedčala občanov, že jej reforma, ktorú chce zaviesť, je spravodlivá. Viem si predstaviť tú intervenciu ešte raz hovorím, v rokoch 90 - 96, v čase, keď sme skutočne potrebovali medzinárodnú pomoc a kde nebolo dostatok odborníkov, ale v súčasnosti je to nekorektné, bezprecedentné a nedôstojné pre našu krajinu.

Úplne ak mi dovolíte na záver, som presvedčený, keď teda akcentujem to politické stanovisko, že takýto predložený návrh reformy, mám teraz na mysli predovšetkým súkromné akciové spoločnosti, ktoré majú garantovať stav, kvalitu a charakter nášho zdravotníctva, že takýto spôsob myslenia pre mňa preukazuje nulový zmysel pre elementárne strategické potreby nášho štátu. Ak máme atribúty politického sebaurčenia, prosím, časti sa vzdávame so všeobecným súhlasom, zbavujeme a odovzdáme ich Európskej únii, ale v hospodárskej sfére minimálne to, čo sa deje v privatizácii, považujem za nekorektné hazardovanie s národnými záujmami, kde sa výrazne zbavujeme zdrojov a tým, že sa ich zbavujeme za nenáležité finančné prostriedky, zároveň vznikajú obrovské straty v počte pracovných miest, minimálne ak o tom hovorím, mám teraz na mysli, ja neviem, v bankách 5 000 pracovných miest, v SPP minimálne 1 500 pracovných miest a nemá ani význam vyratúvať ďalšie, bez náhrady, kde keď vyrátam len za posledné 4 roky sprivatizované strategické podniky a stratu pracovných miest a zoberiem si teda, čo nahradia nové investičné aktivity, je tam evidentný a prirodzený nepomer. A ak sme už teraz privatizovali úspory našich obyvateľov, ktorí si ich ukladajú do bánk, ak sme sprivatizovali strategický potenciál tejto krajiny, naozaj musíme strategicky ešte sprivatizovať aj peniaze, ktoré si ľudia ukladajú na to, aby v starobe buď mohli si zabezpečiť aspoň elementárne dôstojný život a zabezpečiť si aspoň elementárnu zdravotnú starostlivosť? Čo nás núti k tomu, aby sme nepokračovali v štandardnej verejnoprávnosti a pritom aby našich ministrov sme naučili konečne, že ľudí, ktorí reprezentujú štát v príslušných verejnoprávnych inštitúciách, že musia ich brať na zodpovednosť a musia z titulu svojej funkcie zabezpečiť riadny a starostlivý výkon zverených ekonomických a iných finančných prostriedkov. Myslím si teda, že ak vládna koalícia má nejakú myšlienkovú konštrukciu, že naozaj nejaké národné strategické záujmy už neexistujú, že treba rozpredať všetko a že každý sa o naše veci postará lepšie ako my, alebo teda ten súkromný vlastník, mňa osobne zaráža, že ako občan, ktorému zákon, mám 50 rokov, takže pravdepodobne zostanem v tom systéme, že budem musieť si platiť za svoju penziu, tak ako som si, teda na svoje zdravotné zabezpečenie, tak ako som si platil doteraz, tak ma nesmierne teší, že ja, ako ktorý som adresátom povinnosti, ktorý mi stanovuje zákon, ako občan mám prakticky nulovú kontrolu toho, ako sa budú spravovať moje peniaze. Nemôžem sa zúčastniť ani fiktívne a ani dokonca sprostredkovane na tvorbe ľudí, ktorí budú spravovať moje peniaze, pretože to bude na licenčnej báze, to znamená ktokoľvek, hocijaký subjekt, ktorý ja nemôžem skúmať, jediný, kto ho za mňa preskúma je ten, kto mu dá licenciu, ale ďalší priebeh pre mňa končí. Symptomatické je to, prebiehajú diskusie o rokovacom poriadku a na grémiu minule vznikla zásadná otázka, čo vlastne poslanec môže kontrolovať vo väzbe na to, že nám zákon zveruje možnosť kontrolovať a sledovať dodržiavanie zákonov. Ako len nesmieme nikde ísť na pôdu čohokoľvek, čo má aspoň trošku súkromnoprávny charakter, dokonca ani vtedy nie, keď tam chcem ísť skontrolovať spôsob dodržiavania zákonov, aby som ako poslanec mohol potom prípadne príslušné orgány, ktoré sú na to určené, aby som ich mohol požiadať, aby vo veci konali. Teraz už dokonca taká dôležitá sféra ako je zabezpečovanie ochrany zdravia, bude dokonca aj mimo tento môj poslanecký koncept, pretože ak vznikne akciová spoločnosť, ktorá bude súkromná, ktorá prirodzene bude musieť mať snahu ako organizovať zisk, ktorej prirodzenou snahou bude obmedzovať výdavky, ale nie na tú štandardnú hranicu, ktorú som schopný posúdiť v rámci verejnoprávnej, ale z hľadiska logiky súkromnej ziskovej spoločnosti, no výsledok bude taký, že tie základy zdravotníctva v našej republike dostanú veľmi zvláštny charakter s tým, že tieto recepty sa podľa mojich vedomostí, ktoré ja poznám, zvyknú naozaj používať v krajinách, ako je Fidži, Sudán a podobne, kde tieto koncepty Svetová banka permanentne ponúka.

Možno je to trošičku namyslené, ale stále si myslím, že žijem v krajine, ktorá má isté politické tradície, ktorá má relatívne vyspelú inteligenciu a ľudí, ktorí sú schopní formulovať svoje vlastné potreby, sú schopní čítať aspoň trošku vývojové tendencie, ktoré tu sú, nemám nič proti tomu a veľmi rád sa stanem súčasťou Európskeho spoločenstva, ale dnes stále vidím v úvodzovkách, "egoizmus", povedzmeže pozitívny, európskych národných štátov, ktorý sakramentsky si dávajú pozor, aby základný postulát ich vlastného bytia a hlavný zmysel ich existencie, to znamená zabezpečovať základné životné potreby svojich občanov, aby naozaj minimálne rozkladali riziká, fixovali čo možno najdlhšie svoje základné potreby a potom hľadali a potom sa zbavovali svojich vlastných atribútov, keď zistia, že sú skutočne garancie toho, že budúce usporiadanie vyššieho celku, v danom prípade Európy, je schopné zabezpečiť a stabilizovať a ukotviť tie potreby, ktoré predtým urobil ten národný štát. To prechodné obdobie musí byť nesmierne citlivo vnímané a budeme mať ako národ a dôležité toto slovo použiť teraz v technickom slova zmysle, naozaj šťastie na ľudí, ktorí aspoň trošku budú vnímať tieto veci a budú aspoň trošku stabilizovať veci a nevystavovať nenáležitému riziku, ako je to práve v danom prípade, pričom ešte raz hovorím, toto intelektuálne dobrodružstvo pána ministra je nepochybne zaujímavé a vyžaduje istú odvahu, ale myslím si, že intelektuálne dobrodružstvo vo väzbe na to, ako sa spravuje štát a v kontexte spravovaného štátu a v kontexte rizík, je nenáležité, preto si dovolím na záver povedať, že reformu zdravotníctva, ktorú predkladá pán minister, hlavne z dôvodov, o ktorých som hovoril, v žiadnom prípade nepodporím. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)