B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

R. Chmel, minister kultúry SR: Samozrejme, že táto téma by si vyžiadala nepochybne rozpravu oveľa širšiu, hlbšiu a na väčšom časovom priestore. Ja s vami v mnohých veciach takisto súhlasím, pán poslanec, ale pravda je aj tá, že ani, myslím si, v tejto ctenej snemovni nebol dostatok vôle, priestoru, príležitostí, aby sa otázky kultúry reflektovali akýmsi hlbším spôsobom.

Ja pevne verím, že práve teraz, keď sme nedávno predložili stratégiu štátnej kultúrnej politiky, ktorá ešte takmer v podobe, keď ju málokto poznal, sa už stala takou akoby diskutabilnou, či kontroverznou a mediálne, chvalabohu, aspoň ako-tak, aj keď z takých povrchných indícií reflektovanou, tak si myslím, že práve pri tejto príležitosti možno by sme mohli uvažovať o tom, akým smerom sa kultúra na Slovensku má ďalej uberať.

Samozrejme, človek v takej pozícii trošku aj nielen ako nejaký intelektuál ex offo, či ex professo, ale aj ako minister trošku v takej sizyfovskej, ale hádam nie celkom beznádejnej pozícii, sa usiluje hľadať nejaké východiská z tohto stavu, lebo čo si budeme vravieť, to dno, ktorého sa v kultúre dotýkame, možno ani nie je v takej tej inštitucionálnoriadiacej podobe, ale aj v tom vedomí, s akým slovenská spoločnosť jednoducho na kultúru reaguje, ako podlieha tomu konzumnému, komerčnému, gýčovému spôsobu života a to, samozrejme, nie je, takpovediac, v kompetencii jedného ministerstva, či nejakého ministra tomu zabrániť. Takže nad tým by sa bolo možno potrebné zamyslieť trošku tak aj komplexnejšie, kolektívnejšie a kompetentnejšie, a to je, samozrejme, aj možno úlohou tejto ctenej snemovne.

Nie náhodou či v médiách, či kdekoľvek inde je kultúra stále chápaná ako naozaj nejaký apendix, ako čosi marginálne, čo je na okraji okraja. Je to také smutné, smutné konštatovanie. Voľačo pre to, samozrejme, robíme, aby sme eskalovaniu tohto stavu zabránili, ale mám taký pocit, že robíme stále málo. Samozrejme, aj tomu rozumiem, že nie všetko je len v peniazoch. Ale musíme sa usilovať spolu.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Cuper, ktorý tu nie je, takže sa odpovedať na jeho otázku nebude.

A poslednú otázku položila pani poslankyňa Mušková ministrovi školstva Martinovi Froncovi, ktorého tu zastupuje pán minister vnútra Palko. Otázka znie: "Koľko ZŠ a SŠ s vyučovacím jazykom slovenským a koľko ZŠ a SŠ s vyučovacím jazykom maďarským zaniklo a koľko vzniklo na južnom území Slovenska?"

Nech sa páči, pán minister vnútra, môžete odpovedať na túto otázku.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pani poslankyňa, dovoľte, aby som teda zastúpil pána ministra Fronca. Pojem južné územie Slovenska nie je možné jednoznačne ohraničiť, vymedziť z dôvodu, že južné územie Slovenskej republiky zasahuje do 5 krajov. K 15. 9. 2003 bolo evidovaných na ministerstve školstva v 5 krajoch Slovenska - Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom, Banskobystrickom a Košickom 1 067 takýchto škôl s vyučovacím jazykom slovenským, 35 škôl s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským a 248 škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Stredných škôl bolo evidovaných 643 s vyučovacím jazykom slovenským, 48 s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským a 8 s vyučovacím jazykom maďarským.

V roku 2004 ku dňu 31. augusta 2004 ministerstvo školstva vyradilo zo siete škôl a školských zariadení 33 základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským a žiadne školy s vyučovacím jazykom maďarským. K uvedenému dátumu ministerstvo školstva zaradilo do siete škôl a školských zariadení 8 základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským a 1 základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským. K uvedenému dátumu bolo vyradených 9 stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským a žiadna s vyučovacím jazykom maďarským a zaradených 8 škôl s vyučovacím jazykom slovenským a 1 škola s vyučovacím jazykom maďarským.

Pán predsedajúci, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán minister, ja viem, že toto nie je problematika, ktorou sa vy zaoberáte, chýba mi tu pán minister Fronc. Len toľko by som skonštatovala, že skutočne tie hlasy, ktoré zaznievajú v médiách, že sa rušia viac školy slovenské, sa ukazujú ako pravda.

Ale ja by som sa chcela, pán minister, keďže vás tu mám, skôr obrátiť a upozorniť na reformy, ktoré sa robia v tomto volebnom období, či sa to už týka školstva, sociálnej oblasti, zdravotníctva, ale aj u vás, pán minister, myslím si, že sú šité horúcou ihlou, bez potrebných analýz a iba od zeleného stola. Majú nesmierne tvrdý vplyv na občanov a v mnohých prípadoch budú nezvratné, ako napríklad v školstve, ak sa zrušia materské školy, a to najmä slovenské, aký vplyv to bude mať na zaškolenie detí v predškolskom veku, ale aj na zamestnanosť. Ak sa zrušia základné školy, a nielen na južnom území v tých menších obciach, aké to bude mať dôsledky na vzdelanosť detí, ktoré unavené vzdialeným cestovaním sa budú musieť učiť v preplnených triedach.

Ale rušia sa, bohužiaľ, aj také základné školy, ktoré sú v lukratívnych budovách a presúvajú sa tieto školy alebo zlučujú sa so školami a dávajú sa z týchto dobrých škôl do schátraných škôl. Skutočne, myslím si, že v budúcnosti sa môže stať, že nebude dostatok budov nielen na materské školy, ale ani na základné školy. To je vlastne viac-menej len konštatovanie a viem, že asi mi na to nebudete odpovedať, preto túto otázku ešte položím aj pánovi ministrovi Froncovi. Aké opatrenia sa robia, aby nedochádzalo k tomu, že práve k zlučovaniu škôl dochádza tak, že sa opúšťajú dobré budovy a žiaci i učitelia odchádzajú do zlých starých budov.

Ďakujem vám.

V. Palko, minister vnútra SR: Pani poslankyňa, asi sa zhodneme v tom, že dialóg medzi mnou a vami nemôže nahradiť dialóg medzi ministrom školstva a vami, takže z tohto by sme sa mohli odraziť k záveru mojej odpovede.

Pán predsedajúci, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, končím hodinu otázok, keďže pani poslankyňa Mušková bola posledná, ktorá položila otázku niektorému členovi vlády.

Budeme pokračovať o päť minút. Budeme pokračovať o päť minút.

(Prestávka o 14.58 hodine.)

 

 

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 717. Spoločnú správu máte ako tlač 717a.

Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

Nech sa páči, pán podpredseda.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrhom zákona o európskej spoločnosti sa jednak vykonáva nariadenie Rady z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti, ktoré je ako právny akt Európskej únie priamo záväzné pre členské štáty. Jednak sa transponuje smernica č. 2001/86/ES upravujúca postavenie zamestnancov európskej spoločnosti. Priama záväznosť nariadenia na území členského štátu znamená, že v prípadoch priamo upravených nariadením je vylúčená aplikácia domáceho práva a právo členského štátu uvedené otázky nemôže upraviť spôsobom odlišným od nariadenia. Národné právo je v dôsledku uvedenej skutočnosti možné aplikovať iba v prípadoch, ktoré nie sú nariadením upravené, alebo v prípadoch, keď sa nariadenie priamo odvoláva na národné právo členského štátu a predpokladá prijatie tzv. doplnkovej úpravy v rámci vnútroštátneho práva. Práve o doplnkovú úpravu ide v tomto prípade.

Hlavným zámerom európskeho zákonodarcu pri tvorbe nariadenia o stanovách európskej spoločnosti bolo vo forme európskej spoločnosti poskytnúť podnikateľom možnosť založiť a riadiť kapitálovú obchodnú spoločnosť s európskou dimenziou, čím by sa súčasne odstránili prekážky vznikajúce v dôsledku rozdielov vo vnútroštátnych právnych úpravách akciovej spoločnosti v jednotlivých členských štátoch.

Základné pojmové znaky európskej spoločnosti ako novej supranacionálnej právnej formy podľa nariadenia a návrhu zákona sú takéto:

Európska spoločnosť sa považuje za nadnárodnú obdobu akciovej spoločnosti, ktorá sa zapisuje do obchodného registra v členskom štáte svojho sídla. Zápis a výmaz z obchodného registra sa povinne zverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie. Základné imanie európskej spoločnosti sa delí na akcie a musí dosahovať výšku najmenej 120-tisíc euro.

Európska spoločnosť sa považuje na území Slovenskej republiky za podnikateľa podľa Obchodného zákonníka. V zmysle § 27 Obchodného zákonníka má mať obdobné postavenie ako slovenské obchodné spoločnosti. Z pohľadu charakteristických znakov sa európska spoločnosť najviac zhoduje s klasickou akciovou spoločnosťou založenou podľa slovenského práva. To znamená, že na záležitosti, ktoré nie sú upravené nariadením, odkazom na stanovy spoločnosti alebo týmto zákonom, sa budú subsidiárne používať ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce postavenie a činnosť akciovej spoločnosti.

Nariadenie upravuje štyri rôzne spôsoby vzniku európskej spoločnosti:

- Prvým z nich je splynutie alebo zlúčenie dvoch a viacerých akciových spoločnosti, z ktorých aspoň dve majú svoje sídla aspoň v dvoch členských štátoch.

- Druhý spôsob predpokladá založenie spoločnosti v podobe holdingu aspoň dvoma spoločnosťami z rôznych členských štátov.

- Ďalej je možné európsku spoločnosť založiť ako dcérsku spoločnosť obchodných spoločností vykonávajúcich podnikanie, resp. majúcich sídlo v rôznych členských štátoch.

- Poslednou možnosťou je premena existujúcej akciovej spoločnosti majúcej sídlo alebo podnikajúcej na území Európskeho spoločenstva na európsku spoločnosť, pričom podmienkou je, že má aspoň dva roky dcérsku spoločnosť v inom štáte ako v tom, kde má svoje registrované sídlo.

Druhá časť zákona o európskej spoločnosti predstavuje transpozíciu citovanej smernice, ktorá upravuje postavenie zamestnancov európskej spoločnosti a ich účasť na jej riadení, ktoré bolo potrebné regulovať vzhľadom na cezhraničný charakter tejto právnej normy.

Dovoľte mi, pán predsedajúci, na záver sa vyjadriť k spoločnej správe. Stotožňujem sa so všetkými celkovo pätnástimi pozmeňujúcimi návrhmi vrátane posunutia účinnosti zákona tak, ako vyplývajú zo spoločnej správy, a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k zlepšeniu systematiky a zvýšeniu prehľadnosti novej právnej úpravy.

Ďakujem, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády, zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Máme to ako tlač 717, spoločnú správu máte všetci v laviciach pod tlačou 717a.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. júna tohto roku č. 1013 pridelila vládny návrh zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, tak ako je to uvedené v § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/19996 Z. z. o rokovacom poriadku.

Vládny návrh zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade schváliť tieto výbory: ústavnoprávny výbor uznesením č. 570 z 25. augusta 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 417 z 25. augusta 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 401 z 25. augusta 2004 a napokon Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 264 z 25. augusta 2004. Chcem uviesť, že posledné tri výbory odporučili Národnej rade schváliť návrh zákona bez pripomienok.

Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v bode IV. Celkom ústavnoprávny výbor prijal 15 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1 až 15 spoločne s návrhom schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom tri tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 31. augusta 2004 pod číslom 610. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Predniesla som spoločnú správu výborov, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Otváram rozpravu. Písomne som prihlášky nedostal k tomuto bodu programu žiadne. Prosím, pýtam sa, kto sa hlási ústne? Ústne nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 755. Spoločnú správu máte ako tlač 755a.

Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste sa predkladá za účelom zabezpečenia efektívnej účasti Slovenskej republiky v Eurojuste, v orgáne Európskej únie vytvorenom na účely zlepšovania koordinácie a spolupráce justičných orgánov členských štátov pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní najzávažnejšej trestnej činnosti. Z týchto dôvodov je nevyhnutné prijať zákonnú úpravu, ktorá bude zabezpečovať dôsledné plnenie úloh a záväzkov Slovenskej republiky, ktoré nám vyplývajú z rozhodnutia Rady ministrov 2002/187 z 28. februára 2002, ktorým sa zriadil Eurojust. Potrebné je najmä upraviť otázky vymenovania, vyslania a pôsobenia národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste, ďalej určenie jeho mandátu a dĺžky jeho trvania, ako aj jeho práv a povinností. Potrebná je tiež vnútroštátna úprava týkajúca sa vymenovania asistenta národného člena, určenia národných spravodajcov a zástupcu spoločného dozorného orgánu.

Dovoľte mi vyjadriť sa, pán predsedajúci, k spoločnej správe výborov, s ktorou súhlasím s výnimkou pripomienok uvedených v bodoch 5 a 8, ktoré neodporúčam prijať. Sú to skôr legislatívnotechnické pripomienky, kde sa navrhuje vložiť slová "podľa doterajších predpisov" do prechodného ustanovenia § 10 odseku 2 v článku I a rovnako do § 151 odsek 2 v bode 5 článku II. Nesúhlas zdôvodňujem tým, že doterajšie predpisy neupravovali postup vyplácania platu a náhrad sudcovi vyslanému na výkon práce do zahraničia a predložený zákon to rieši ako úplne nový predpis. To znamená, navrhujem tie legislatívne doplnenia pod bodom 5 a 8 neodsúhlasiť.

Ďakujem, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Slovo má teraz spoločný spravodajca z ústavnoprávneho výboru pán poslanec Gábor Gál. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada uznesením zo 6. júla 2004 č. 1109 pridelila vládny návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Vládny návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 569 z 24. augusta 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 419 z 25. augusta 2004, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 112 z 24. augusta 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 228 z 24. augusta 2004.

Z uznesení výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, celkom ich je 11, nebudem ich čítať, každý ich má pridelené na stole. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1 až 11 spoločne s návrhom schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 31. augusta 2004 č. 609. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrh podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadne prihlášky. Kto sa ústne hlási, prosím? Nikto sa nehlási. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 718. Spoločnú správu máte ako tlač 718a.

Teraz prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Lipšica, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu je upraviť nároky sudcov spojené s prerušením výkonu funkcie sudcu z dôvodu odchodu na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok alebo z dôvodu zániku funkcie sudcu. Rovnako sa návrh týka úpravy nárokov prokurátorov spojených so zánikom služobného pomeru prokurátora. Upravujú sa aj tie ustanovenia zákona, ktoré sa dotýkajú práv pozostalých po sudcovi alebo prokurátorovi, ktorý zomrel.

Prijatím zákona o sociálnom poistení došlo k výraznej zmene výpočtového základu pre účely poskytovania príplatku za výkon funkcie sudcu alebo prokurátora, ktorým bol starobný dôchodok priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Príplatok upravený v platnom znení zákona nie je zahrnutý medzi dávky sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, preto nemá opodstatnenie ho viazať na starobný alebo invalidný dôchodok. Novonavrhovaný druh príplatku bude viazaný na výpočtový základ, ktorým je priemerný plat sudcu, teda trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Tento základ bude rovnaký pre sudcov a prokurátorov všetkých stupňov súdov a prokuratúr. Nebude závislý od počtu odpracovaných rokov, ktorý je významný z hľadiska výpočtu výšky starobného dôchodku a podstatným spôsobom ovplyvňuje dosiaľ určovanú výšku príplatku, ale od jednotného výpočtového základu.

Transformácia pôvodného príplatku k dôchodku na príplatok za výkon funkcie sudcu alebo prokurátora od účinnosti navrhovanej právnej úpravy zabezpečí vyplácanie príplatku za výkon funkcie tak, aby príplatok vyjadroval rovnomerne a spravodlivo jeho cieľ zabezpečiť sudcom a prokurátorom vyplácanie systémovej dávky vyjadrujúcej zabezpečenie primeraného postavenia tejto kategórie právnických povolaní aj po skončení výkonu funkcie. V návrhu zákona navrhujeme degresívne určovanie percenta príplatku od 1,30 v roku 2005 cez 1,25 v roku 2006 až po 1 % v roku 2007 a v rokoch nasledujúcich.

Návrh rešpektuje všetky odporúčania medzinárodných orgánov a inštitúcií týkajúcich sa sudcov a prokurátorov a ich ústavné postavenie a svojou úpravou im dáva možnosť voľby, či za vopred jasne určených pravidiel budú vykonávať funkciu sudcu alebo prokurátora ďalej, alebo požiadajú o jej skončenie a odchod do dôchodku.

Ministerstvo spravodlivosti eviduje 142 sudcov a sudkýň, ktorí môžu požiadať o odchod do dôchodku v tomto roku, a 53 prokurátorov. Navrhovaná úprava okrem iného zohľadňuje aj tento aspekt a má zabrániť hromadnému odchodu vysokého počtu sudcov a prokurátorov, čo by mohlo mať výrazne destabilizujúci účinok na fungovanie našej justície. Funkcia sudcu a prokurátora je funkciou doživotnou a prináša so sebou celý rad obmedzení. Medzi ne patrí aj obmedzenie nemať žiaden iný príjem s výnimkou príjmu sudcu a prokurátora. Rovnako je služba sudcu a prokurátora osobitná od iných právnických povolaní. Zabezpečuje fungovanie štátu tým, že vymáha zákon. Je preto dôležité, aby sa odlíšenie prejavilo minimálne v tom, že sudca alebo prokurátor bude za výkon funkcie dostávať primeraný príplatok v čase, keď výkon svojej funkcie po dlhom celoživotnom pôsobení skončí.

Dovoľte mi zároveň, pán predsedajúci, vyjadriť sa k spoločnej správe výborov Národnej rady, a to tak, že súhlasím s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

Ďakujem, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Vlastimilovi Ondrejkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

V. Ondrejka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. júna 2004 č. 1012 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 568 z 24. augusta, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 416 z 25. augusta 2004. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 266 z 25. augusta 2004 prerušil rokovanie o návrhu zákona do 7. septembra z dôvodu, že požiadal ministerstvo práce a sociálnych vecí o stanovisko k návrhu zákona.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III vyplýva 13 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré odporúča gestorský výbor schváliť. Navrhujem hlasovať o všetkých trinástich bodoch spoločne. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, vyjadrený v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a zákona č. 154/2001 o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 31. augusta 2004 pod č. 612. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Ešte by som chcel doplniť informáciu. 7. septembra bolo doručené uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie zo 7. septembra pod č. 265a. Odporúča sa v ňom návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, z ktorých časť je totožná s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi gestorského výboru. Druhá časť sa týka vecnej stránky prerokovaného zákona.

Prosím vám, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášky k tomuto bodu programu. Ústne kto sa hlási? Pani poslankyňa Navrátilová, pán poslanec Brocka. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy.

Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci návrh, ktorého autorom sú a ktorý podpísali členovia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a ktorý znie takto:

1. V článku I v piatom bode § 95 ods. 4 sa slová "1 % z priemerného platu sudcu" nahradzujú slovami "0,8 % z priemerného platu sudcu".

2. V článku I v 13. bode § 151e ods. 1 sa slová "1,3 % z priemerného platu sudcu" nahradzujú slovami "1 % z priemerného platu sudcu".

3. V článku I v 13. bode § 151e ods. 2 sa slová "1,25 % z priemerného platu sudcu" nahradzujú slovami "0,9 % z priemerného platu sudcu".

4. V článku II v 2. bode § 135 ods. 1 sa slová "a) v roku 2005 1,3 % z priemerného platu prokurátora, b) v r. 2006 1,25 % z priemerného platu prokurátora, c) v r. 2007 1 % z priemerného platu prokurátora" nahradzujú slovami "a) v roku 2005 1 % z priemerného platu prokurátora, b) v roku 2006 0,9 % z priemerného platu prokurátora a od roku 2007 0,8 % z priemerného platu prokurátora".

O čo vlastne ide v tomto pozmeňujúcom návrhu?

Podstatou noviel zákona č. 385/2000 a zákona č. 154/2001 je úprava príplatku za výkon funkcie sudcu a prokurátora a príplatky k dôchodkom pozostalým. Právny stav v roku 2004 je nasledujúci: Starobné dôchodky vrátane predčasných sa priznávajú podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Príplatky k dôchodkom sudcov a prokurátorov sú v rámci platného zákona č. 385/2000, resp. zákona č. 154/2001 vo výške 3,75 % z priznaného dôchodku za každý rok celého funkčného obdobia sudcu alebo prokurátora. Podľa zákona č. 461/2003 došlo k nárastu výšky starobného dôchodku u osôb s vyššími platmi. Už počas prerokovania zákona č. 461/2003 boli zo strany poslancov námietky, že bez novely zákona č. 385, resp. č. 154 príde k neadekvátnemu nárastu dôchodkových príjmov sudcov a prokurátorov. Preto vítam novelu predloženú ministerstvom spravodlivosti, ktoré reaguje na túto požiadavku, aj keď s účinnosťou až od 1. 1. 2005.

V dôvodovej správe na strane 1 sa uvádza, citujem, "aby príplatok za výkon funkcie sudcu vyplácaným ministerstvom spravodlivosti spolu s dôchodkom priznávaným podľa zákona o sociálnom poistení predstavoval vo výslednej sume pri maximálnej dobe platenia poistného 42 rokov a zákonom určenej maximálnej dobe pre priznanie dôchodkov, čo je 35 rokov, asi 60 % z priemerného platu sudcu". Ak vezmeme do úvahy fakt, že dôchodky vyplácané podľa zákona o sociálnom poistení sú konštruované tak, aby predstavovali 50-percentnú náhradu mzdy za 40 odpracovaných rokov, je východisko ministerstva spravodlivosti ohodnotenia náročnosti práce sudcu príliš nízke. Ale tu vznikol problém, pretože podľa navrhovanej právnej úpravy je - a použijem nie celkom presný termín, ale zrozumiteľný - miera náhrady mzdy nie 60 %, ale 86 %. Čiže tu vidím rozpor medzi východiskom a znením zákona.

Urobila som prepočet, čo by vlastne znamenalo, nebudem vás obťažovať podrobnými číslami, ale uvediem len niekoľko faktov. Najhoršie, čo môžeme urobiť, je neprijať žiadnu novelu. Pretože v roku 2004 by bol priemerný dôchodok sudcu okolo 33 000 korún a v roku 2007 by dosiahol až 61 000. Ak sa prijme novela tak, ako je navrhovaná ministerstvom spravodlivosti, rok 2004 je, samozrejme, taký istý, v r. 2005 sa zvýšia tieto dôchodky asi na 38 000 a v roku 2007 to bude 44 700 korún.

Na ilustráciu ešte uvediem porovnanie dôchodkových príjmov sudcov a prokurátorov podľa legislatívy platnej do 31. 12. 2003. V roku 2004 priemerné dôchodkové príjmy sudcov a prokurátorov boli 22 270 korún a v roku 2007 by dosiahli úroveň 27 270 korún. Čiže aj po prijatí novely ide tu o podstatné zvýšenie dôchodkových príjmov sudcov a prokurátorov, čo je v súlade s konštrukciou zákona č. 461. Na druhej strane je úlohou výboru pre sociálne veci a bývanie strážiť, aby existovala istá solidarita medzi všetkými skupinami obyvateľstva. A domnievam sa, že náš návrh práve vychádza z toho, že upravuje dôchodkové príjmy sudcov a prokurátorov v kontexte s ostatnými dôchodkovými príjmami ostatného obyvateľstva.

Ja som vychádzala najprv z toho, že som uvažovala, že tá miera náhrady by mala byť 70 %. Je tu jeden problém, pretože pri takejto konštrukcii by došlo k tomu, že dôchodkové príjmy sudcov a prokurátorov, ktorým boli priznané dôchodky podľa právnej úpravy platnej do 31. 12. 2003, by poklesli. Takže výbor, ktorý schválil môj návrh, vlastne prijal také východisko, že nesmú poklesnúť dôchodkové príjmy oproti dôchodkovým príjmom, ktoré určovala legislatíva v roku 2003, a pomerne jednoduchým výpočtom sme sa dostali k tomu koeficientu 0,8. Pri tomto koeficiente 0,8, ktorý by mal byť platný v roku 2007, navrhujeme tiež isté prechodné obdobie, a to obdobie rokov 2005 a 2006, navrhujeme príplatok vo výške 1 % z priemerného platu, v roku 2006 0,9 % a v roku 2007 by to bolo 0,8 % z priemerného platu sudcu a prokurátora, čo je trojnásobok všeobecného vymeriavacieho základu. Výška priznaných príplatkov a celkové dôchodkové príjmy v rokoch 2005 až 2007 podľa nášho návrhu by boli takéto: V roku 2005 by to bolo - celkové dôchodkové príjmy - 34 120 korún, čo je tzv. miera náhrady 74 %, v roku 2006 37 440 korún a v roku 2007 približne 41 000 korún. Dostaneme sa tak na mieru náhrady okolo 78,7 %.

Ja viem, že mi pán minister bude asi argumentovať tým, čím argumentoval aj vo výbore, že opierať sa o priemerný plat sudcu, ktorý predstavuje trojnásobok všeobecného vymeriavacieho základu, to znamená trojnásobok priemerného platu v hospodárstve Slovenskej republiky, nie je celkom korektné, pretože sudcovia a prokurátori odchádzajú do dôchodku nie s týmto platom, ale s asi 120 percentami tohto platu. To je fakt. Tento fakt je, ale na druhej strane zase musíme porovnávať aj tie skupiny obyvateľov, ktoré majú vyššie platy, napriek tomu sa im dôchodok vymeriaval len z trojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu.

A preto sa mi zdá korektné viazať výšku dôchodkových príjmov sudcom a prokurátorom tak, aká je väzba medzi dôchodkami ostatného obyvateľstva. Som hlboko presvedčená, že sudcovia a prokurátori musia mať zabezpečený dôstojný život v dôchodku, pretože sú vystavení istému tlaku, ktorému pri ostatných profesiách nie sú obyvatelia vystavení. Na druhej strane, opakujem, musí tu byť aj ich solidarita s ostatnými časťami obyvateľstva.

Ďakujem.