M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán predseda, nie je to primárne o mojom čase. Cestujem aj ja veľmi často po Slovensku a stýkam sa s obrovským množstvom ľudí. Neviem ale, či ste čítali memorandum s názvom Kde hladuje ľud, nech hladuje aj vláda od pani, na ktorú ste sa opýtali. Či poznáte, o čo jej vlastne ide. Ja si myslím, že viem, o čo jej ide. Buď ste to nečítali, alebo ak ste to čítali, pán poslanec, tak si myslím, že by ste nemali zneužívať problémy pani Cingelovej na politikárčenie. Čítal som, že vaša strana ju finančne aj podporuje. Myslím si, ak človeka v jej položení zneužívate na politikárčenie a na svoje politické ciele, že to je veľmi pekné, veľmi nechutné a veľmi nesprávne. A ešte do toho dávate aj svoje stranícke peniaze.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér, za odpoveď.

Poprosím vás teraz, aby ste odpovedali na ďalšiu otázku, ktorú a všetky ďalšie položil pán poslanec Ondriaš.

Prvá v poradí: "Koľko má Slovensko miliardárov, multimilionárov, milionárov a koľko bezdomovcov, žobrákov a ľudí, ktorí vyberajú odpadky z košov? Koľko je ich spolu za 15 demokratických rokov?"

Nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, pýtate sa na štatistické údaje, ktoré štátna inštitúcia Štatistický úrad Slovenskej republiky o našich obyvateľoch nezhromažďuje. Preto vám ich, pochopiteľne, poskytnúť nemôžem.

Ale poďme trošku k princípu alebo k podstate vašej, takpovediac, otázky. Áno, existujú aj žobráci a existujú aj bezdomovci. Obaja veľmi dobre vieme, že niektorí sa dostali do tejto situácie zhodou nešťastných okolností, ktoré nedokázali zvládnuť, a treba otvorene povedať, že niektorí aj vlastným pričinením. Ale vieme aj to, že existuje systém štátnej pomoci pre ľudí v hmotnej núdzi. Vieme aj to, že pomáhajú aj cirkvi, obce, samospráva, vyššie územnosprávne celky, že všetky tieto štátne, mimovládne, municipálne samosprávne organizácie sa snažia pomáhať. Pracujú a stále vznikajú napríklad ubytovne, rôzne charitatívne strediská. A myslím, že je naozaj dobré, že naša spoločnosť, naši občania už cítia spoluzodpovednosť za svoju komunitu, obec, mesto, že majú zmysel pre solidaritu a vedia pomáhať. Pretože, pán poslanec, počas vlády vašej strany, počas vlády strany komunistickej takýchto ľudí nebolo vidieť nie preto, že by neboli, ale preto, lebo ste ich buď ako príživníkov zatvárali do väzenia, alebo ste ich zatvárali na psychiatrie. Presne takto ste vy, komunisti, nakladali s osudmi ľudí, ktorých osud tu dnes pokrytecky zneužívate na vlastnú politickú propagandu.

Všetko, pán predseda. (Hlasy v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pokoj, páni poslanci. Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo.

Mňa prekvapilo, že nikto takéto údaje nezhromažďuje a nevie. Ja si myslím, že budú potrebné aj do budúcna, lebo raz historici budú hodnotiť túto epochu a bude ich potrebné niekde vyhľadať. Hovorili ste, že za socializmu takýchto ľudí nebolo, lebo boli niekde zavretí, alebo v blázinci, alebo kdekoľvek. Pán premiér, ja vám tu zodpovedne hovorím priamo a prepáčte mi za tie slová, klamete. A teraz dávam doplňujúcu otázku. Pretože ste mi neodpovedali, koľko ich je, skúste aspoň odhadnúť alebo mi povedať váš odhad, koľko máme miliardárov, multimilionárov, koľko máme žobrákov, koľko máme bezdomovcov a ľudí, ktorí vyberajú odpadky. Lebo ak mi to nepoviete, tak budem mať dojem, že takéto prízemné veci vás vôbec nezaujímajú.

Ďakujem.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, ja na rozdiel od vás mám rešpekt k faktom a narábam rád s faktmi. Nemienim si ich vymýšľať. Už som vám odpovedal na vašu otázku, je vašou vecou, ako tú odpoveď prijmete.

A čo sa týka môjho vzťahu k ľuďom, dovolím si povedať, pán poslanec, že ani zlomkovo sa vaše stretávania s občanmi nepribližujú k počtu ľudí, ktorých som stretol napríklad toto leto od východného Slovenska po západné, od severu po juh. Veľmi veľa cestujem, aj tento víkend budem medzi občanmi. Mám obrovskú úctu k ľuďom. A vážim si osud každého statočného, slušného človeka, ktorý si ctí zákony, aj keď neviem osud každého človeka ovplyvniť alebo jeho problémy vyriešiť. Myslím si, že vaše toporné úsilie zneužívať túto pôdu a túto hodinku na trápnu komunistickú propagandu nemá žiadny význam. Pán poslanec, nemá to absolútne žiaden význam. Isteže, historici zhodnotia našu epochu. Včera ju zhodnotila napríklad Svetová banka, keď vyhlásila, že Slovensko je najreformnejšou krajinou na celom svete a patrí medzi 20 krajín na svete s vyspelým podnikateľským prostredím.

A ešte viac ako historici hodnotia ľudia, občania, pán poslanec. Toto je najdôležitejšie hodnotenie. Pre mňa je to kľúčové hodnotenie. A som si istý, že všetko, čo robíme, robíme pre ľudí, iste aj s chybami, ale v úprimnej snahe, aby sa ich podmienky života, životná úroveň postupne zlepšovali a v tomto budeme pokračovať, tešiac sa vášmu trvalému záujmu aspoň na týchto štvrťhodinkách otázok a odpovedí.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér, za odpoveď na prvú otázku pána poslanca Ondriaša.

Druhú formuluje takto: "Počet pracovníkov vedy a výskumu na Slovensku klesol od roku 1988 do roku 2002 o 43 919 pracovníkov, a je len 32 % z počtu, ktorý bol v roku 1988. Otázka: V súvislosti s tým by som chcel vedieť, ako stúpal počet slovenských prostitútok na Slovensku a v zahraničí od roku 1988 do roku 2002?"

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, z veľkej úcty k vám budem odpovedať priamo. Neviem. Vaša predstava o tom, čo by mohol a mal vedieť predseda vlády v demokratickej krajine - a pokúsim sa to povedať veľmi jemne - sa vymyká mojej predstave. Mimochodom vo vašej otázke je aj typické, prepáčte, že to tak poviem, ale chcem byť opäť úprimný a priamy, také otvorené komunistické nezakryté pokrytectvo. Jav, o ktorom hovoríte, existoval aj počas vašej vlády, počas vlády komunistickej strany, počas 45 rokov komunistickej diktatúry. Nikto o tom verejne nehovoril, nepísal, ale všetci si to dobre pamätáme, čo sa dalo vidieť v rôznych hoteloch, čo sa dialo v rôznych kúpeľoch so zahraničnou klientelou, o ktorej tzv. valuty mal váš komunistický režim, samozrejme, záujem. Valuty nesmrdeli ani vám komunistom. Samozrejme, režim takéto správania v hoteloch, v kúpeľoch a v rôznych zariadeniach toleroval. A to už nehovorím o tom, že časťou tejto klientely boli ľudia spojení napríklad s terorizmom, ktorým vtedajší váš režim, pán poslanec, poskytoval neoficiálny azyl.

Chcem vás, ale nielen vás upozorniť, že vo vašej otázke o počte pracovníkov vedy a výskumu používate nesprávne údaje, presnejšie, porovnávate neporovnateľné. Očividne ste do počtu pracovníkov vedy a výskumu pred rokom 1988 zahrnuli aj celý obslužný personál, vrátane upratovačiek, aby vám vyšlo opäť akési hrozivé číslo. Podľa informácií, ktoré ja mám k dispozícii, naozaj k poklesu došlo, ale nie k takému, ako uvádzate. Počet zamestnancov vedy a výskumu v roku 2002 predstavoval približne 60 % počtu pracovníkov v roku 1988. Tento pokles zahŕňa systémovú reštrukturalizáciu vedy a výskumu, vrátane celkovej transformácie a privatizácie výskumných inštitúcií. Z hľadiska efektívnosti je to trend normálny a pozitívny. Práve včera hovoril predseda Slovenskej akadémie vied o tom, že sa mnohonásobne zvýšila efektivita práce vedcov. Svedčí to teda aj o tom, že zďaleka nie všetko bolo efektívne a že aj vo vede a výskume bolo mnoho neefektívnych miest.

Všetko, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér.

Pán poslanec Ondriaš, chcete reagovať? Nech sa páči.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo.

Pán premiér, ja keď som si pozeral tieto údaje zo Štatistickej ročenky Slovenskej republiky, nemám to od komunistov, ja to mám od Štatistického úradu, súčasného.

V roku 1948 na Slovensku bolo 3 200 vedeckých pracovníkov vedy a techniky aj obslužný personál. V roku 1988 ich bolo 64 900, teraz ich je len 21 000. A mňa napadlo, kde tých 43 000 ľudí odišlo.

A s tými pracovníčkami ma to napadlo, že ozaj, či sa tento stav nevyrovnáva, že z vedy to ide niekde tam inde. Čo sa týka efektivity vedy, to by sme mohli dlhšie diskutovať, tam sú iné otázky. Ja chcem povedať len to, že nesúhlasím okrem iného s vašou vetou, ktorú ste povedali, že počet pracovníkov vedy a techniky je na 60 %, alebo ako ste to hovorili, že to je dobré. Nie je to dobré. Vo všetkých štátoch, ktoré sú vpredu v technike, informatike, genetike, počet pracovníkov vedy a techniky stúpa. Ja nemám otázku.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán premiér. Ale pán premiér chce predsa len zodpovedať.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Áno. veľmi rád.

Pán poslanec, keď som vás počúval, tak mi prišlo na um, že šťastlivá tá strana, ktorá má poslancov, ktorým chodia po rozume len takéto veci. (Smiech.) To vaši voliči musia byť z vás absolútne šťastliví, pán Ondriaš.

A ešte druhá vec ma tak napadla, keď som vás počúval, že nie všetci vedci alebo pracovníci z vedy prešli na ulice, ale niektorí dokonca sa dostali aj do parlamentu. Blahoželám vám. (Hluk a potlesk v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš pokračuje vo svojich otázkach na vás, pán premiér.

"Podľa správy Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR vo februári 2004 bolo na Slovensku 27 % domácností deficitných ako výsledok vášho vládnutia. To znamená, že 1,5 mil. obyvateľov Slovenska, aby prežili, musia žiť z úspor, predávať osobný majetok, zadlžovať sa alebo kradnúť. Otázka: Kedy sa im ospravedlníte a prenecháte vládu komunistom, ktorí zabezpečili, že nikto nemusel žiť z úspor, predávať osobný majetok, zadlžovať sa alebo kradnúť, aby prežil?"

Pán premiér, nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, najprv drobná poznámka. V našej vlasti sa už, dúfam, nikdy nebude odovzdávať vláda podľa predstáv vás komunistov, ako ste to predviedli v roku 1948, a potom sa už nikoho nepýtali a nechali si ju počas celých 40 rokov. Dokonca svoj monopol na moc ste zakotvili aj v ústave. V našej vlasti o politickej moci a vláde rozhodujú a už budú stále rozhodovať iba občania v tajných, rovných a slobodných voľbách a, samozrejme, Národná rada tak ako jej to vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.

Mám pripravenú odpoveď, ktorá na základe konkrétnych čísel by opäť odhalila falošnosť narábania s číslami. To je pre vás typické, pán poslanec, takto stále sa snažíte narábať s číslami, ale vaše údaje sú veľmi skreslené a v podstate nepravdivé, ale každopádne vám ďakujem za pozornosť a dúfam, že mi ju zachováte aj po ďalšie schôdze Národnej rady.

Ďakujem pekne. (Ozval sa zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi premiérovi.

Čas na odpovede na otázky poslancov položené vám, pán premiér, vypršal.

Teraz budeme pokračovať - ďakujem vám za odpovede - budeme pokračovať v odpovediach na otázky položené poslancami jednotlivým ministrom.

Teraz poprosím pána podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Pavla Ruska, aby odpovedal na prvú otázku, ktorú vám položil, pán podpredseda, pán poslanec Baška, ktorý sa vás pýta: "Dňa 27. mája 2004 som vám položil otázku týkajúcu sa predloženia uznesenia o vyplatení financií občanom za bezodplatné prevody energetickým podnikom. Vaša odpoveď znela, že uznesenie predložíte do vlády 30. júna 2004. Teraz máme september a uznesenie predložené nebolo. Aký je súčasný stav a kedy bude predložené uznesenie do vlády?"

Nech sa páči.

P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem za slovo, pán predseda.

Moja odpoveď bude zároveň odpoveďou aj na otázku číslo 5, ktorú zrejme v rámci hesla Opakovanie je matka múdrosti, predložil pán poslanec Baška ešte raz a znie tak isto, len trochu s inou formuláciou.

Áno, pôvodne sme chceli uzavrieť celý zoznam, pretože ministerstvo hospodárstva jednoznačne zastáva názor a sme presvedčení, že je to správne, že tak ako sa odškodňovali obce a mestá pri SPP, tak by sa mali aj pri energetických podnikoch, pretože vkladali objektívne zo svojich zdrojov na zveľadenie tohto majetku, ktorý keď sa privatizuje, nie je korektné, aby všetko išlo na štát. Chceli sme to urobiť do 30. 6. preto, lebo bol predpoklad, že do 27. 5. obce a mestá dajú svoje požiadavky, ktoré distribučné spoločnosti posúdia a uzavrú. Ale nestalo sa tak. My sme len vyšli mestám a obciam v ústrety, pretože nestihli termín. Avizovali nám, že majú po takej podlžnosti, len možno zavalení aj prechodom kompetencií nestihli včas reagovať a nestihli si podať tieto žiadosti. A zdalo sa nám také moc možno prísne z pozície štátu len to uzavrieť a povedať im, prišli ste o milión, o 500 000, o 800 000, čo z pohľadu malej obce je možno tretina rozpočtu, len kvôli tomu, lebo však my sme povedali, že do 27. mája a vy ste to nestihli. Požiadali sme preto my z vlastnej iniciatívy distribučné spoločnosti, aby vyšli v ústrety obciam a mestám, aby predĺžili tento termín a predĺžili ho tak, že môžu uzatvoriť zoznamy do 31. 7. Čiže my sme iniciovali predĺženie tohto termínu, keďže naozaj veľa obcí, a najmä menších obcí nás žiadalo o to a rozhodli sme sa, samozrejme, vyjsť v ústrety. My sme tu kvôli nim, nie obce kvôli nám.

Takže do 31. 7. sa zoznamy skompletizovali. Máme ich komplexné a kompletné. Ministerstvo hospodárstva spracovalo materiál kvantifikácia objemu investícií, ktoré obce vynaložili na vybudovanie energetických zariadení, ktoré následne boli odovzdané bezodplatným prevodom energetickým podnikom. Materiál v auguste prešiel schvaľovacím konaním na ministerstve a pred jeho predložením do Porady ekonomických ministrov je, pochopiteľne, súčasťou medzirezortného pripomienkového konania, ktoré končí dnes, teda 9. 9.

Po predložení a uznaní nárokov ďalších obcí po 24. 2. sa pôvodná celková suma finančných nárokov zvýšila zo 403 na 529 mil., čo budeme musieť riešiť tým, že časť zdrojov sa bude musieť presunúť na budúci rozpočet Fondu národného majetku. Teraz o tom rokujeme s Fondom národného majetku, lebo sa nám zdá korektné aj napriek tomu, že termín sa nestihol zabezpečiť, aby sa naplnila vecná stránka celého problému. Opakujem, nie z viny ministerstva, ani z viny distribučných spoločností, ale len tie obce a mestá, ktoré síce môžete potom vyhrešiť, no zdalo sa nám absolútne nekorektné, aby kvôli tomu, že si tam niekto možno niečo nevšimol, prišli obce a mestá o tieto sumy. Preto sa to predĺžilo, končí pripomienkové konanie, ide to do Porady ekonomických ministrov a paralelne s tým sa rieši ešte otázka navýšenia, resp. nájdenia zabezpečenia zdrojov, ktoré z týchto dodatočných nárokov obcí a miest, ale oprávnených, vznikli. Akonáhle to bude doriešené, peniaze budú vyplatené.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Baška, nech sa páči.

J. Baška, poslanec: Ďakujem za slovo.

Pán minister, chcem sa teda spýtať na termín, kedy to uznesenie bude predložené do vlády.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.

P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Najbližšia Porada ekonomických ministrov schváli a na najbližšej vláde možno 29., možno o týždeň neskôr tento materiál pôjde do vlády.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády a minister.

Teraz poprosím pána ministra vnútra Palka, aby odpovedal za neprítomného ministra školstva Fronca na otázku pána poslanca Kolesára, ktorý sa pýta: "V Košiciach dochádza z finančných dôvodov k zániku Botanickej záhrady pri UPJŠ. Nemienite ako minister prispieť k záchrane tejto unikátnej záhrady a zachovať ju po potreby vzdelávania ďalších generácií?"

Pán minister, máte slovo.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predseda.

Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som zastúpil pána ministra školstva v otázke, na ktorú sa pýtate. Prideľovanie finančných prostriedkov na činnosť Botanickej záhrady pri UPJŠ je realizované prostredníctvom tzv. špecifík, t. j. ide o prídel finančných prostriedkov na pokrytie aktivít. Ide o prostriedky na špeciálne pracoviská prideľované nad rámec metodiky, čiže nie podľa počtu študentov a absolventov, ekonomickej a personálnej náročnosti študijných programov danej univerzity.

V roku 2003 bolo zo štátneho rozpočtu prostredníctvom dotácie pre UPJŠ na činnosť Botanickej záhrady poskytnutý objem v celkovej čiastke 8 mil. 033 tisíc korún v členení na mzdové prostriedky 4 mil. 233 tisíc a na tovary a služby 3 mil. 800 tisíc. Celkový objem finančných prostriedkov vyčlenených na špecifiká z objemu bežnej dotácie pre verejné vysoké školy na rok 2004, ktorú v oblasti mzdových prostriedkov 95 % z objemu vyčleneného v roku 2003 na špecifiká a v oblasti tovarov a služieb iba 70 %. Úmerne tomu boli prideľované verejným vysokým školám finančné prostriedky na špecifiká a na ich konkrétne požiadavky. Na základe toho bolo na činnosť botanickej záhrady na začiatku roku 2004 v schválenom rozpočte UPJŠ pridelených spolu 6 mil. 681 tisíc korún, z toho v oblasti mzdových prostriedkov 4 mil. 021 tisíc korún a v oblasti tovaru a služieb 2 mil. 660 tisíc korún.

V priebehu roku 2004 bol na činnosť botanickej záhrady navýšený objem vo výške 2 mil. korún. Po tejto úprave predstavuje objem a činnosť botanickej záhrady v roku 2004 8 mil. 681 tisíc korún, čo je o 648 tisíc viac ako v roku 2003.

Po realizácii vládou pridelených finančných prostriedkov na dofinancovanie verejných vysokých škôl v objeme 250 mil. bola pre UPJŠ vyčlenená čiastka 9 mil. 643 tisíc korún a podľa rozhodnutia rektora a akademického senátu univerzity je možné z týchto prostriedkov vyčleniť ďalšie prostriedky na činnosť botanickej záhrady. Podotýkame, že Botanická záhrada UPJŠ nie je samostatným pracoviskom, ale súčasťou univerzity, z čoho vyplýva aj spolupodieľanie sa ostatných súčastí univerzity na zabezpečení jej činnosti, na vytváraní možnosti použitia vlastných zdrojov a taktiež úspornými opatreniami ako v oblasti personálnej, tak aj v oblasti materiálnej.

Skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď.

Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

E. Kolesár, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď v zastúpení pána ministra Fronca. Keďže tu nie je pán minister, tak ja by som len chcel vaším prostredníctvom ho poprosiť, aby aj on osobne ako minister školstva sa pričinil o to, aby skutočne došlo v Košiciach k záchrane tejto unikátnej botanickej záhrady, na ktorej desiatky, stovky ľudí desiatky rokov pracovali v tom zmysle, aby mala dnešnú podobu, aby slúžila mnohým generáciám aj do budúcnosti, a pre niekoľko stotisíc korún, ktoré dnes chýbajú, aby mohla prežiť nastávajúce zimné obdobie, by bolo, myslím si, nevyčísliteľnou škodou, keby sme nedokázali tieto finančné prostriedky, samozrejme, spoločne s UPJŠ nájsť. Ďakujem pekne.

V. Palko, minister vnútra SR: Aj ja ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, ďakujem, ale zostaňte ešte na mieste pre ministrov odpovedajúcich na otázky poslancov.

Teraz vás poprosím, aby ste odpovedali za neprítomného pána ministra Lipšica na otázku pána poslanca Juščíka, ktorý sa pýta: "Vážený pán minister, vláda pripravuje odškodnenie príslušníkov PTP až do výšky 60 tisíc Sk. Pýtam sa vás: Budú tam zahrnutí aj tí príslušníci, ktorí sa dobrovoľne hlásili do týchto pracovných útvarov, aj tí, ktorí odmietali splniť si najčestnejšiu povinnosť - zúčastniť sa na obrane vlasti?"

Nech sa páči.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predseda.

Vážený pán poslanec, odpoveď zo strany ministerstva spravodlivosti znie takto.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nie je gestorom uvedeného právneho predpisu. Predmetný návrh zákona vypracovalo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, preto je potrebné obrátiť sa s touto otázkou na ministra obrany, ktorý vie podať kvalifikovanú informáciu o uvedenej problematike.

Skončil som, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Zapnite pána poslanca Juščíka.

M. Juščík, poslanec: Ďakujem, pán minister.

Ospravedlňujem sa, že som na nesprávnu adresu zacielil. Ale napriek tomu všetkému aj pred touto snemovňou by som chcel, ste jeden z členov vlády a teda nepripravuje to, pripravuje to vláda. Mňa zaujíma, lebo ja si veľmi dobre pamätám na tých účastníkov alebo príslušníkov PTP tzv. čiernych barónov, koľkí sa hlásili a vracali sa veľmi dobre zabezpečení s peknými peniazmi. Ja sa pamätám, bol som chlapec, keď prichádzali na motorkách - vtedy Jawa 350 bola tak ako dnes také auto okolo 500 - 600 tisíc v porovnaní - to boli tzv. frajeri. A dnes im táto vláda chce dávať odškodnenie? Tak stojí otázka fakt, že ako, či aj títo, a čo tí normálni vojaci, bežní, ktorí slúžili, ktorí brali 70 korún slúžneho, tí si nezaslúžia odškodnenie za to, že 2 roky čestne odslúžili v zmysle branného zákona?

Ďakujem, toľko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.

V. Palko, minister vnútra SR: Pán predseda, skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Teraz poprosím pána ministra kultúry Chmela, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Podrackej, ktorá sa vás pýta: "Žiadate strojnásobiť objem finančných prostriedkov na kultúru do roku 2010. Prečo nie hneď?"

R. Chmel, minister kultúry SR: Vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za vašu otázku.

Opakovane vyjadrujem svoje znepokojenie nad výškou rozpočtu pre rezort kultúry. Aj na včerajšom zasadnutí vlády som trval na tom, aby boli požiadavky ministerstva kultúry akceptované v plnej výške, pretože sme ich postavili reálne a žiadame naozaj adekvátne prostriedky voči iným rezortom i voči úlohám, ktoré sme si na rok 2005 stanovili. Zároveň je však potrebné povedať, že navyšovanie rozpočtu pre kultúru musí byť vývojovým procesom. Vo svojej stratégii štátnej kultúrnej politiky konštatujem, ktoré riadiace a ekonomické nástroje v oblasti kultúry nefungujú, resp. vôbec nie sú vytvorené. Medziiným napríklad ekonomicko-právne postavenie kultúrnych inštitúcií, ktoré je nevyhovujúce. Neumožňujú ich združené financovanie napríklad financovanie štátu spolu so samosprávnymi, či súkromnými spoločnosťami, zriaďovanie kuratórií pre inštitúcie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva so zodpovedajúcimi funkciami a kompetenciami. Verejná služba neumožňuje zavedenie funkčných období riadiacich pracovníkov a tak ďalej.

Bez zmien, ktoré je potrebné spraviť, by iba číre navyšovanie, zvýšenie rozpočtu znamenalo naliatie prostriedkov do nefunkčného systému. V konečnom dôsledku by sa mohlo stať, že prostriedky použijeme neefektívne a nebudú mať potrebný rozvojový potenciál. Taký postup by bol, myslím si, nezodpovedný. I keď, opakujem, súčasný návrh rozpočtu nezodpovedá reálnym potrebám rezortu kultúry v danom štádiu jeho vývoja. V stratégii štátnej kultúrnej politiky tiež uvádzam, že dnešných 0,6 z rozpočtu na kultúru by sme mali do roku 2010 zvýšiť na 1,8 %, čím by sme sa len priblížili k súčasnému stredoeurópskemu a ani nie európskemu štandardu. V konečnom dôsledku však o výške rozpočtu na kultúru pre budúci rok rozhodne tento parlament.

Ďakujem pekne, skončil som, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká, nech sa páči.

D. Podracká, poslanjkyňa: Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister.

Spomínali ste možnosť neefektívneho využívania prostriedkov, keď nefunguje systém. Mám teda podotázku, že aj keď je peňazí skutočne málo, prečo sa nedostanú do tých inštitúcií, ktorým boli prisúdené, povedzme, už v januári alebo februári. Ako som informovaná, tak k 30. 8. tohto roka ešte stále neboli odvedené z ministerstva kultúry peniaze na projekt Zachráňme svoj dom, nedostali peniaze časopisy, pôvodné knihy, teda nedostali ich na účty vydavateľstvá, nedostali ich na účty redakcie časopisov alebo ich vydavatelia, rovnako divadlá a tak ďalej.

Keď sme boli pred rokom a pol na poslaneckom prieskume u vás na ministerstve spolu s pánom Čaplovičom a Lintnerom, prisľúbili ste, že takéto veci sa už nebudú diať, že keď prostriedky, aj keď ich je málo, sú, v čo najkratšom čase sa budú prideľovať týmto inštitúciám, vydavateľstvám a tak ďalej. Prečo sa to tento rok tak nestalo a zopakovala sa história z minulého a predminulého roka?

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.

R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, história sa, bohužiaľ, nikdy neopakuje, či chvalabohu. Ten posun, ktorý som sa už vo viacerých médiách pokúsil vysvetliť, nastal tým, že sme vytvorili úplne nový grantový systém od tohto roku, grantový systém, v ktorom je okolo 0,5 miliardy korún, ktorý v jednotlivých programoch enormne navýšil finančné prostriedky. Z toho dôvodu v starom grantovom systéme PRO SLOVAKIA bolo okolo 65 mil. korún, vtedy, takpovediac, sme stihli všetko. Tento rok jednak komisie pracovali na grantovom systéme až niekedy do konca mája, do začiatku júna, jednoducho len samotný proces udeľovania, resp. vyhodnocovania projektov, keďže ich prišlo mnohonásobne viac ako v minulých rokoch, bol, bohužiaľ, trošku zdĺhavý, a jednak sme ho museli robiť, takpovediac, s dobrovoľníkmi, ktorí v tých komisiách zasadajú poväčšine zadarmo a jednak s tými istými a ešte dokonca s oveľa menšími pracovnými kapacitami, aké na ministerstve doteraz boli. Takže tým sa proces predĺžil. A niektoré programy ako program Obnovme si svoj dom, ktorý je financovaný aj z mimorozpočtových zdrojov, dajme tomu, z finančných zdrojov, príspevkov Slovenského plynárenského priemyslu, sa vyhodnocoval až v lete, takže zmluvy, ktoré predstavujú zase enormnú byrokraciu, sa uzatvárali, resp. vypracúvali len v letných mesiacoch a teraz v týchto dňoch, dá sa povedať, že dochádza k ich podpisovaniu, resp. už priamo k uvoľňovaniu peňazí.

Takže na mnohé, na viaceré z tých programov tzv. jednoduchších programov, na kinematografický, na národnostné kultúry a na ďalšie menšie peniaze už išli, na niektoré ďalšie ako Obnovme si svoj dom, resp. na viaceré knižné programy išli tie finančné prostriedky pomalšie. To je ale všetko, ten zdĺhavý proces sa odstráni tým, že už teraz od septembra vypisujeme nový grantový systém, ktorý potom bude pokračovať od januára, ale tým, že sa to všetko deje s polročným sklzom, bohužiaľ, aj toto má sklz. Máme dohodu s ministerstvom financií, že najmä na program Obnovme si svoj dom finančné zdroje, prostriedky, ktoré prídu v tomto roku, sa prenesú aj do budúceho roku.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď na doplňujúcu otázku.

Teraz poprosím, pán minister Kaník, prosím, aby ste odpovedali na otázku pána poslanca Juščíka, ktorý sa vás pýta: "Vážený pán minister, vláda pripravuje odškodnenie príslušníkov PTP vo výške 60 tisíc Sk. Pýtam sa vás a zároveň odporúčam, pripravujete aj vy odškodnenie všetkých tých nezamestnaných, ktorí po roku 1989 si nevedia nie svojou vinou nájsť adekvátnu, svojej kvalifikácii zodpovedajúcu prácu."

Nech sa páči.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.

Vážený pán poslanec, vy to možno neviete, ale myslím si, že väčšina ľudí to vie, možno s výnimkou poslancov komunistickej strany, že platíme teraz a ešte dlhé obdobie budeme platiť daň za to, akým spôsobom spravovala komunistická strana túto krajinu a akým spôsobom z vyspelej krajiny, stredoeurópskej krajiny, kde bola životná úroveň po druhej svetovej vojne vyššia ako v Rakúsku, a z krajiny, ktorá patrila medzi priemyselne vyspelé krajiny Európy, ste spravili za 40 rokov krajinu, ktorá stála na pokraji ekonomického kolapsu. Mohli sme možno podľa vás spokojne pokračovať v tých skvelých zajtrajškoch, ktoré ste tu rysovali všetkým a na čo sa veľmi dobre pamätám, a iste by sme dnes boli bližšie k tým krásnym komunistickým cieľom, ktoré dnes predvádza severná Kórea, Kuba a ďalšie nesmierne bohaté krajiny, kde vládne chudoba, hlad a rozpadá sa krajina. Toto bol program, kam viedla túto krajinu komunistická strana. To, že dnes, po tom ako sme sa zbavili tohto 40-ročného bremena, dochádza k ťažkým a bolestným prerodom, aby sa Slovensko stalo úspešnou, ekonomicky výkonnou krajinou, ktorá môže konkurenčne obstáť ako v Európe, tak aj v rámci celého sveta, za to musíme platiť krutú daň vďaka vášmu spôsobu spravovania a vedenia ekonomiky v tejto krajine.

Takže, vážený pán poslanec, vy by ste mali a poslanci komunistickej strany platiť všetkým odškodnenie za to, že ste tak zdevastovali ekonomiku, že dnes ekonomická transformácia je taká bolestná, aká je. Chvalabohu, už vidno veľmi jednoznačne pozitívne výsledky, o čom, ako tu už dnes raz zaznelo, jednoznačne hovorí aj posledná správa Svetovej banky.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister Mikloš, prosím, aby ste išli telefonovať mimo rokovacej sály.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Pokiaľ pôjdeme po tejto ceste, budeme pokračovať v tej ceste alebo v tých výsledkoch, ktoré sú už badateľné v tom, že nám klesá nezamestnanosť, že nám ekonomika rastie, že rastú reálne mzdy, že rastie reálna výkonnosť ekonomiky a že Slovenská republika bude môcť obstáť v ťažkom a konkurenčnom boji. Keby nebolo toho dlhoročného panstva komunistickej strany, za ktorú tak horlíte, tak dnes sme tu nemuseli stáť pred ľuďmi, mnohokrát ťažko a bolestne vysvetľovať, prečo doliehajú niektoré opatrenia na ľudí tak ťažko, ako doliehajú, a mohli sme dnes žiť na obdobnej životnej úrovni, ako je Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Rakúsko a ďalšie krajiny, ktoré o panstve komunistickej strany ani nechyrovali.

Ďakujem, to je všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Juščík.

M. Juščík, poslanec: Ďakujem, pán minister, za takúto odpoveď.

Vidím, že som vám dal možnosť skutočne urobiť kus obrovskej propagandy. To už je jasné, na zopár otázok presne takéto licitácie dostávame všetci, že je to tak. Viete, je zaujímavé, že keď sa medzi tými ľuďmi človek pohybuje, možno povedať, že minimálne 70 % ľudí má úplne iný názor, že v socializme sa žilo lepšie, to sa teda rovná ére komunistov, ktorých ste takto jednoznačne teraz zotreli, čo všetko sme tu my neurobili, a keby sme to boli neurobili, tak treba povedať, že dnes za tých 15 rokov by ste nemali čo rozpredávať, nemali by ste z čoho vy alebo tieto vládne garnitúry žiť a hovoriť, ako sa to nezlepšuje. Veď je jednoznačné, že ide zo dňa na deň svojím spôsobom životná úroveň tohto národa dole. Ale napriek tomu všetkému by som vám ešte chcel jedno odporučiť. Je možnosť, keď som ja tú otázku postavil ohľadne týchto PTP táborov, že dnes sa užíva tzv. civilná služba, či nezvažujete alebo nebudete zvažovať o tom, že aj týchto "civilkárov" potom nejakým spôsobom odškodniť, ak chce táto vláda odškodniť tých PTP. Lebo aj oni idú tiež mimo ako tí dobrovoľníci, o ktorých som hovoril, že išli predovšetkým za zárobkom, za peniazmi, aby sa naspäť mohli vracať skutočne dobre zabezpečení. Uvážte, či aj tých neodškodníte.

Ďakujem.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Pán poslanec, táto konkrétna otázka je mimo mojej kompetencie, ale vyjadrím sa predsa len k tomu, čo ste vo svojej reakcii povedali. Keby ste vy alebo vaša strana neznárodňovali a nezobrali majetok všetkým ľuďom, ktorí tu podnikali, nemuselo sa privatizovať. A keby nebolo to, čo bolo, tak táto ekonomika je privátna tak ako všetky ekonomiky, ktoré sa vyvíjajú zdravo a normálne. Takže naozaj zakončím tým, čím som začal. Všetci, myslím, alebo prevažne všetci tomu rozumejú veľmi dobre, len poslanci a niekoľko priaznivcov komunistickej strany tomu nechce rozumieť a zrejme nikdy tomu rozumieť nebude a vždy nás budú oblažovať takýmito deformovanými pohľadmi na realitu dejín, ale s tým si musíme, na to sme si zvykli a na to si musíme zvyknúť, lebo komunisti už raz takí boli a navždy budú.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďalšiu otázku dal pán poslanec Jarjabek, ktorý sa práve vrátil, už som chcel povedať, že nemôže odpovedať pán minister, keďže nie je tu, ale pán poslanec Jarjabek je a dal ministrovi kultúry Rudolfovi Chmelovi túto otázku: "Konštatovali ste, že slovenská kultúra je na dne. Viete povedať, prečo a kedy sa na to dno prepadla?"

Pán minister, nech sa páči.

R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Vážený pán poslanec, možno by bolo presnejším vyjadrením, že slovenská kultúra je na kolenách, pretože prepadnutie na dno pochopili niektorí ako kritiku všetkých súčasných umeleckých a kultúrnych aktivít, takže takto som to naozaj nemyslel.

Chcel som upozorniť na to, že rozpočet na kultúru sa v pomere k celkovému vývoju štátneho rozpočtu od roku 1990 neustále znižuje. Dôsledkom je fakt, že kultúrne inštitúcie sa nachádzajú na pokraji kolapsu, prestávajú plniť svoju funkciu. Niektoré oblasti umelecké sú na pokraji zániku, napríklad slovenská kinematografia. Neexistujú nástroje na motiváciu iných zdrojov do kultúry ako iba zo štátneho rozpočtu.

Prečo a kedy tento stav vznikol? Postupne.

Od roku 1990 nebola formulovaná žiadna relevantná stratégia pre kultúru vzhľadom na všetky spoločenské politické a hlavne ekonomické zmeny, ktorými Slovensko prechádzalo a ešte stále prechádza. Keďže nebola formulovaná, nemohla byť ani realizovaná. Počas ostatných 15 rokov zanikli staré mechanizmy podpory a financovania a neboli dostatočne nahradené novými. V procese decentralizácie boli kultúrne inštitúcie a niektoré kompetencie prevedené na vyššie územné celky, ale neboli vytvorené mechanizmy ako organizácie viaczdrojovo financovať, ani takéto financovanie motivovať. Boli obdobia, keď sa kultúra stala nástrojom politického a ideologického boja, o čom vás, pán poslanec, nemusím presviedčať. Udiali sa nevratné rozhodnutia, ktoré zásadne ovplyvnili jej ďalší vývoj. Napríklad vydarená, v úvodzovkách vydarená privatizácia Koliby znamenala definitívny zánik infraštruktúry nevyhnutnej pre filmovú tvorbu. Z nej sa slovenská kinematografia dodnes nespamätala.

Na záver by som chcel uviesť, že veľký podiel na stave kultúry má slovenská verejnoprávna televízia, ktorá postupne za ostatných 12 rokov, či už z objektívnych alebo subjektívnych príčin rezignovala na svoje základné úlohy v spoločnosti. Bez jej reflektovania kultúry a umenia vo všetkých žánroch a úrovniach nemajú tieto aktivity základnú oporu, ktorú národné kultúry, verejnoprávne televízie v celej Európe poskytujú. Špirálu absolútnej komercionalizácie televízneho vysielania na Slovensku roztáča v tomto období paradoxne verejnoprávna televízia. Aj z tohto dôvodu je i napriek sizyfovskému úsiliu jednotlivcov a niekoľkých inštitúcií pozícia kultúry a vnímanie kultúrnych hodnôt na okraji záujmu celej spoločnosti.

Skončil som, pán podpredseda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec, chcete mať doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte možnosť.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne.

Pán minister, ja si vás nesmierne vážim a v mnohom, čo ste povedali, s vami absolútne súhlasím. Ale aj tak mi nedá povedať niekoľko pripomienok, nie otázok, aby sme sa nejako chytali za slovíčka, ale možno istých úvah. Za posledných šesť rokov -, lebo vy ste pomenovali šesť rokov v tom svojom príhovore, ktorý mám na mysli, o ktorý som sa oprel, keď som vám kládol túto otázku - za posledných šesť rokov koľkokrát sa vláda zaoberala samostatne problémom kultúry. Nemám na mysli jednotlivé zákony, samostatne problémom kultúry ako postavením v istom štáte, ako istou výkladnou skriňou štátu, ktorou táto kultúra existuje. Viem, že ani raz. Viete, akým spôsobom sa budeme podieľať na financovaní kultúry do budúcnosti a ako ste vy konkrétne, vy, pán minister, spokojný s rozpočtom a čo všetko robíte pre to, aby ste tú nespokojnosť vašu deklarovali aj mediálne. V tom som ja nespokojný, lebo si myslím, že vy ste mohli byť mediálne ešte nespokojnejší.

A tragédiou pre mňa je, pán minister, to, že naposledy napríklad platy v kultúre sa zvyšovali v roku 1998. Neviem, či si to táto ctená snemovňa uvedomuje. V roku 1998 sa naposledy zvyšovali platy v kultúre. To znamená, do roku 1998 boli pre kultúru finančne vytvorené podmienky oveľa výhodnejšie, ako sú teraz, pán minister, po šiestich rokoch. A v roku 1998 sa kultúra zachraňovala a dnes sa už len pozeráme na to, ako je tá kultúra nezachránená, ako kdesi ide smerom a my nevieme kam. Všetko, čo ste povedali, je pravda. Ale čo ďalej, pán minister? A nechcem od vás naozaj nič iné, len aby ste mi povedali áno, alebo nie.

Ďakujem za pozornosť.