V. Veteška, podpredseda NR SR: Zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi Vladimírovi Horákovi. Nech sa páči.
V. Horák, poslanec: Áno, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, tlač 826, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona určené rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Ďakujem za pozornosť, pán predsedajúci, a prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne. Teraz je príležitosť ústne sa prihlásiť. Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlášok do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.
Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 823, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 827.
Teraz dávam slovo poslancovi Igorovi Šulajovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, asi je to už typické pre našu Národnú radu, že keď prerokúvame daňové zákony, pamätám sa, keď sme prijímali zákon č. 595, to je zákon o daniach z príjmov platný od 1. 1. 2004, bolo to niekedy tak v piatok o pol tretej, sedelo tu tiež zo desať poslancov, vtedy kolega Kozlík povedal, že zostali asi tí, ktorí sa tomu rozumejú, alebo ktorí chcú počúvať.
Myslím si i napriek tomu, že daňové zákony patria k jedným zo základných ekonomických daňových zákonov, ktoré by Národná rada mala riešiť, a to je moja možnože pripomienka, že niekedy asi si nevieme určiť priority jednotlivých zákonov. Možnože som zdegenerovaný ekonomicky a daňovo, ale tie daňové zákony považujem za prioritné a za najpotrebnejšie.
V návrhu zákona, ktorý predkladám s kolegami, je zníženie spotrebnej dane z minerálneho oleja. Vychádza to z reality slovenskej ekonomiky, ale vychádza to aj z medzinárodnej ekonomickej reality susedných štátov. Možnože ste niektorí postrehli, že Maďari alebo Poliaci už znížili spotrebné dane. Nepriamo to spravili Česi, keď znížili daň z pridanej hodnoty z 22 na 19 percent. Spravili to asi z toho dôvodu, že si uvedomovali veľké vplyvy spotrebných daní a nepriamych daní na ekonomiku. Napríklad myslím si, že v Maďarsku to bolo pre to, že tam bola tiež vysoká inflácia. U nás bola inflácia, myslím si, že v júli okolo 8,5 percenta. Boli sme prví v Európe. To je víťazstvo našej novej ekonomickej dimenzie, nových daňových a ekonomických zákonov. Sme prví. Hurá, takže pozrime sa na to spätne z hľadiska ľudí, z hľadiska podnikateľského prostredia. Vyskúšajme znížiť spotrebnú daň z minerálneho oleja tak, aby bola prijateľná pre podnikateľskú sféru, ale aj pre občanov a pre ich životnú úroveň.
Mnohí z vás sa môžu pýtať, aký to bude mať vplyv na štátny rozpočet? Keby sme teraz znížili spotrebné dane, tak výpadok za tri mesiace je okolo 895 miliónov korún. Ale čo je dôležité? Pri východiskách štátneho rozpočtu na rok 2004 sme vychádzali z toho, že cena za benzín a naftu bude približne taká istá ako v roku 2002, t. j. cena v roku 2002 bola minimálne o 4 alebo 5 korún nižšia. Ja mám presné prepočty, keby som si to zobral len na spotrebe na dani z pridanej hodnoty, tak do štátneho rozpočtu sa za deväť mesiacov dostalo viacej o 1,2 miliardy korún. Konečný efekt je plus 290 miliónov korún pre štátny rozpočet. Nebudem ďalej hovoriť k tomuto zákonu. Myslím si, že ten obsah ste dostali. Tí inteligentní ľudia, ktorí tu zostali, ekonómovia, ktorí majú o to záujem, si vedia vytvoriť svoj vlastný názor. Predpokladám, že ho vedia potom zhutniť aj do hlasovania, ktoré by zajtra malo byť o desiatej hodine. Preto vás žiadam o podporu tohto zákona.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre navrhovateľov a teraz má slovo pán spravodajca Jozef Hurban, ktorý vystúpi za navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu. Nech sa páči.
J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady posúdil tento návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 až § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené legislatívnymi pravidlami.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Chcem ešte dodať za seba, možno aj predbežne za klub Slobodného fóra, že tento návrh zákona podporíme. Podporovali sme ho aj v minulosti, keď sme videli dôvod na zníženie spotrebnej dane z minerálnych olejov, ale zostáva to otázka otvorená, pri hlasovaní zajtra uvidíme, či sa to posunie do druhého čítania. Toľko som len chcel povedať.
Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne, kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Končím možnosť. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 827. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 830.
Prosím, pán poslanec Opaterný, keby ste za skupinu poslancov predmetný návrh zákona uviedli.
B. Opaterný, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a vážení kolegovia, súčasné znenie zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) umožňuje použiť vyvlastňovanie ako krajný prostriedok vo verejnom záujme na niektoré účely, ktoré sú vymenované v platnom znení od písm. a) až po písm. o). Patria tam rôzne verejnoprospešné stavby, energetické diela, plynárenské zariadenia, diaľnice a tak ďalej a tak ďalej, obrana štátu. Je to spomínané a posledné písm. o) hovorí: "Uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov." Táto novela navrhuje odstrániť zo zákona práve len toto písm. o). Znamená to teda, že nami navrhovaná novela, po prvé, ponecháva ďalej v platnosti ako krajné riešenie použitie vyvlastnenia v ostatných prípadoch vodohospodárske stavby, diaľnice, železnice a tak ďalej a tak ďalej, a po druhé, napriek tomu, že to bolo často mylne medializované, novela sa vôbec nezaoberá tým, v prospech akej spoločnosti sa má vyvlastňovať, či súkromnej, alebo štátnej, lebo aj v budúcnosti by mohlo dôjsť k situáciám, že napríklad líniové stavby, ako napríklad diaľnice, ropovody, budú stavané súkromnými spoločnosťami.
Táto novela vychádza z názoru, že fungovanie slobodnej spoločnosti je založené na existencii súkromného vlastníctva a výmenných vzťahov, pričom prvé podmieňuje druhé. Slobodná výmena je základom rastu blahobytu, bohatstva a uspokojenia potrieb obyvateľov, kde každý získava vyššiu hodnotu, než akej sa vzdáva, pretože robí dobrovoľne a vďaka tomu rastie jeho osobný blahobyt, a tým aj blahobyt celej spoločnosti. Naopak, donucovanie prostredníctvom štátu na uskutočnenie výmeny nie je pre obe strany najvýhodnejšie a v konečnom dôsledku znižuje blahobyt jednotlivca, lebo ho núti uskutočniť obchod, ktorý by sa inak nekonal. V tomto prípade získava záujmová skupina na úkor ostatných obyvateľov. Porušovanie vlastníckych práv a používanie donucovacieho mechanizmu v podaní štátnych orgánov možno v súčasnosti pozorovať najmä na príklade vyvlastňovania pozemkov v takzvanom verejnom záujme v súvislosti s investíciou Kia Motors.
Vo všetkých vyspelých európskych krajinách je nútený predaj, ako vyvlastnením nazývajú, až posledným riešením na dosiahnutie cieľa. Má detailne prepracované pravidlá zakotvené v zákone a na ich dodržiavanie dohliadajú súdy. Administratívne nariadenia vôbec neprichádzajú do úvahy, a to hlavne preto, že ochrana vlastníctva je takpovediac svätá a siahnuť ľuďom na majetok proti ich vôli možno len veľmi citlivo a v skutočne nevyhnutných prípadoch.
Pomerne nový zákon o podpore významných investícií, podľa ktorého možno tiež vyvlastňovať, má veľmi nejasné kritériá. Jediná presná definícia sa týka minimálnej výšky investície. Ostatné pojmy ako národohospodársky význam, či verejný záujem sú veľmi sporné. Vyvlastnenie vo verejnom záujme sa najmä v súvislosti s rôznymi podnikateľskými aktivitami spomína čoraz častejšie. Iste, aj podpora zamestnanosti v regiónoch je veľmi vážna vec. Na druhej strane ide o aktivity, z ktorých bude mať zahraničný investor výrazný zisk a vôbec nie na krátky čas. A čo je horšie, taká podpora investícií, akú nám predvádza slovenská vláda, teda mnohomiliardové investičné stimuly na úkor daňových poplatníkov, len zničí tisícky pracovných miest v dobrovoľnom súkromnom sektore na úkor vládou preferovaných gigantov. Aký je toto verejný záujem? O pár rokov sa na vládne vyhlásenia o verejnom záujme dávno zabudne. Zostane len podmienka dotknutých, že ich v 21. storočí v členskej krajine Európskej únie niekto surovo vyvlastnil a niekto pritom aj dobre zarobil.
V okolitých krajinách, napríklad v Česku, zisková činnosť zahraničných investorov akokoľvek prínosná pre Českú republiku nie je verejným záujmom. Nevyvlastňovalo sa napríklad ani pre firmu Toyota pri Kolíne a k vyvlastňovaniu nebolo možné prikročiť ani v najmedializovanejšom prípade Regecová verzus mesto Hranice pri investícii firmy Philips, pričom tu už v konečnej fáze žiadala majiteľka asi desaťnásobok pôvodnej sumy a do hry neslávne vstúpil aj námestník ministra vnútra.
Vydieranie a vyhrážky štátnych predstaviteľov sa tu minuli účinkom. Je to veľmi zaujímavý príklad aj preto, lebo v Čechách takisto ešte platí federálny stavebný zákon z roku 1976. V Nemecku je úprava ešte prísnejšia.
Príslušná investícia, pre ktorú sa vyvlastňuje, nesmie byť zameraná na bezprostredné dosahovanie zisku súkromnými firmami. V Maďarsku tiež nepoznajú vyvlastnenie z dôvodu súkromnej investície. Výnimkou je napríklad len stavba verejnoprospešnej teplárne, elektrárne a rozvodových sietí, a to vzhľadom na to, že maďarská elektroenergetika je sprivatizovaná. Podmienkou je však spoluúčasť štátu alebo samosprávy na investícii.
Okrem uvedených morálnych dôvodov existujú aj čisto ekonomické dôvody na odmietnutie vyvlastňovania vo verejnom záujme, a to práve pre negatívne ekonomické dosahy. Konkrétne napríklad profesor Bruce L. Benson z floridskej univerzity vymenúva päť druhov nákladov, ktoré sú spojené s vyvlastňovaním a ktoré nesie celá spoločnosť.
Po prvé, násilné transfery vedú k neefektívnosti, pretože presun zdrojov a vyplatené kompenzácie nezodpovedajú preferenciám subjektov a trhu, ale odrážajú len a len postoje byrokratov a záujmy ich skupín.
Po druhé, lobing, právne úkony a ostatné formy ovplyvňovania politického procesu sú vysoko nákladné aktivity, ktoré znemožňujú efektívnejšie využitie veľkého objemu vzácnych zdrojov.
Po tretie, obete vyvlastňovania sa snažia vyvlastneniu pochopiteľne predchádzať, napríklad lobingom alebo ho odvrátiť, napríklad súdnou cestou alebo podplácaním úradníkov.
Po štvrté, súdy a byrokracia sú povinné implementovať a vymáhať príslušné pravidlá, čo tiež nie je zadarmo.
Hlavne po piate, vlastnícke práva k nehnuteľnostiam sú vplyvom vyvlastňovania vnímané ako menej bezpečné, čo vedie ku krátkozrakému správaniu súkromných vlastníkov v rámci celého právneho systému. Súkromní vlastníci sú pri existencii rizika vyvlastnenia viac motivovaní k nadmernému krátkodobému užívaniu svojho majetku a majú nižšiu motiváciu doň dlhodobo investovať a zveľaďovať ho. Dochádza tak k spotrebe alebo k nižšej akumulácii kapitálu, a tým k relatívnemu znižovaniu životnej úrovne obyvateľov.
Existuje aj iná zaujímavá otázka. Ak kompenzácia vyplatená subjektu, ktorý v rámci vyvlastňovania prišiel o svoj majetok, skutočne odráža trhovú cenu nehnuteľnosti, o čom sa nás vládni politici pokúšajú presvedčiť aj v žilinskom prípade, no potom je zarážajúce, prečo sa vlastne nepristúpi k samotnej trhovej výmene. Znamená to, že reči o takzvanej trhovej cene slúžia len ako politicky príťažlivý nástroj zastrašenia a verejného zneváženia pôvodných súkromných vlastníkov. Z mediálnych vystúpení našich vládnych predstaviteľov možno vidieť, že toto tvrdenie platí v plnej miere aj na Slovensku. Iste. V praxi nie je dodržiavanie vlastníckych práv nikdy absolútne. Relatívne garantované a jasne vymedzené vlastnícke práva však vytvárajú vhodné prostredie na tvorbu bohatstva v krajine. Existencia praktík vyvlastňovania vo verejnom záujme naopak podkopáva bezpečnosť súkromného vlastníctva a vedie k podobným problémom, ktoré sú typické pre vlastníctvo verejné. Aj keď primárny argument proti vyvlastneniu je etickej povahy, v slobodnej spoločnosti vyvlastňovanie v kohokoľvek záujme nemá čo hľadať. Vidno, že ani často používané ekonomické argumenty neobstoja.
Vážené kolegyne a kolegovia, na záver mi dovoľte malú historickú poznámku. Predstava, že menšina musí ustúpiť väčšine, v histórii neviedla nikam inam než do pekla. Predovšetkým je však eticky chybná. Väčšina môže presadzovať svoje záujmy na úkor menšiny, lebo je väčšinou. Dvaja ozbrojení ľudia podľa tohto názoru by asi mohli olúpiť jedného neozbrojeného, lebo sú väčšinou. Ale lúpež zostane lúpežou, či ju vykonáva jeden na stovke ľudí, alebo stovka na jednotlivcovi. Ak existuje nejaké poučenie z celých storočí existencie politickej filozofie, je to práve toto poučenie. Jediná cesta k prosperite a k mierovému spolužitiu jednotlivcov je to, že tento fundamentálny princíp nemôže byť pošliapaný, keď sa to práve väčšine hodí.
Pred niekoľkými rokmi sa ľudia zhromažďovali pred televíziou Markíza pod heslom: Markízu si nedáme! Mnohí ešte dnes aktívni koaliční politici vtedy chodili medzi davy a zápalisto vysvetľovali ľuďom o potrebe bojovať za vlastnícke práva jednotlivca. Ako povedal klasik: "Dejiny sa opakujú po prvý raz ako dráma, po druhý raz ako fraška." A tak tí istí politici dostávajú druhú šancu teraz pri Žiline, ako demonštrovať svoju oddanosť vlastníckym právam a môžu si k tomu aj rozvinúť transparent s heslom: Gamatex si nedáme, pretože, a v tom je tá neúprosná irónia osudu, aktéri si za tie roky vymenili strany barikády. Kruh dejín sa uzaviera, všetkých zúčastnených dostihla ich vlastná minulosť a je len na nich, či ešte majú na to, aby občanom dokázali, že okrem oddanosti vlastným záujmom dokážu byť aj oddaní myšlienkam, o ktorých tak radi hovoria pred voľbami. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, uplynulo devätnásť hodín. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme toto dokončili. Prosím, pán poslanec Harna, keby ako spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby vystúpil k tomuto návrhu zákona.
I. Harna, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo privatizáciu a podnikanie uviedol stanovisko výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 409 z 25. augusta 2004 ma určil za spravodajcu k návrhu zákona skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, tlač 827.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v Európskej dohode o pridružení. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky a podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Slovenská republika nemá v danej oblasti žiadne negociačné požiadavky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. augusta 2004 č. 830 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali v lehote do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní po prerokovaní v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu, zároveň informujem, že písomné prihlášky k tomuto bodu programu som do rozpravy nedostal. Prosím, ústne kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Končím možnosť ďalších prihlášok. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, pokračovať budeme zajtra ráno o deviatej hodine. Ďakujem.
Prajem dobrú noc. Dovidenia.
(Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.)