V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Janišovi. Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach, tlač 830.
Ako spravodajca konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku o zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, ďalej navrhujem, aby predmetný návrh prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, tento výbor aj ako gestorský. Ďalej odporúčam, aby predmetný návrh zákona bol prerokovaný do 32 dní vo výboroch a do 34 dní v gestorskom výbore odo dňa jeho prerokovania v prvom čítaní.
Ďakujem, pán podpredseda, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne. Ústne sa kto hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto. Končím možnosť ďalších prihlášok. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spravodajca nebudú ďalej hovoriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a
budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 511/2003 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 812. Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 840.
Opäť žiadam podpredsedu vlády a ministra hospodárstva pána Ruska, aby predmetný návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, potrebu novelizácie zákona č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 511/2003 Z. z. iniciovalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a vyplynula aj z doterajšieho nedostatočného vymedzenia spôsobu nakladania s majetkom určeným na účely hospodárskej mobilizácie.
Ministerstvo zdravotníctva iniciovalo novelu zákona z dôvodu, že v jeho pôsobnosti dochádza k transformácii zdravotníckych zariadení, ktoré sú určené ako subjekty hospodárskej mobilizácie na neziskové organizácie. Zákon o hospodárskej mobilizácii vo svojich ustanoveniach však neziskové organizácie ako subjekty hospodárskej mobilizácie nepozná. Navrhuje sa uvedený problém v zákone riešiť rozšírením ustanovenia o subjektoch hospodárskej mobilizácie o neziskové organizácie.
Novelizácia je potrebná aj z dôvodu vymedzenia spôsobu nakladania s majetkom určeným na účely hospodárskej mobilizácie, preto vás prosím, vážení poslanci a vážené pani poslankyne, aby ste podporili zákon do druhého čítania.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Marošovi Kondrótovi. Nech sa páči.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma svojím uznesením č. 411 z 25. augusta určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2000 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 511/2003 Z. z.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je tam vyhodnotený vplyv na štátny rozpočet, kde zákon nebude mať finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Zákon nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, nie je upravovaná jeho problematika v práve Európskych spoločenstiev a nepatrí medzi priority v oblasti aproximácie práva. Slovenská republika nemá v danej oblasti žiadne negociačné požiadavky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. augusta 2004 č. 840 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali v lehote do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nie sú podané. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať, v našom rokovaní
nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 819. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 847.
Prosím podpredsedu vlády pána Ruska, aby uviedol predmetný návrh zákona.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zo zhodnotenia doterajšej aplikácie zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike, ktorý ako unifikovaný právny predpis upravoval podmienky podnikania v elektroenergetike, plynárenstve a v tepelnej energetike vyplynula potreba podrobnejšie a samostatne upraviť podmienky podnikania v tepelnej energetike. Oblasť podnikania v tepelnej energetike má svoje osobitosti, ktoré spočívajú najmä v tom, že výroba a rozvod tepla majú len lokálny charakter, a preto pri týchto činnostiach nedochádza k vzniku dominantného postavenia výrobcu alebo dodávateľa tepla na celom území Slovenskej republiky.
Uvedené skutočnosti odôvodňujú prijatie samostatného zákona o tepelnej energetike, v ktorom sa navrhujú podmienky podnikania v tepelnej energetike upraviť liberálnejšie, ako boli upravené v doterajšom unifikovanom zákone o elektroenergetike.
Navrhované zmeny oproti doterajšej právnej úprave podnikania v tepelnej energetike sú tieto. Podnikateľ už nebude potrebovať na výstavbu sústavy tepelných zariadení na výrobu a rozvod tepla predchádzajúci súhlas ministerstva. Pokiaľ jeho investičný zámer bude v súlade s potrebami na zdroje a rozvody tepla v danom území, ministerstvo vydá o tom osvedčenie, osvedčenie pri zdrojoch a rozvodoch tepla s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW, pri tepelných bude vydávať už len obec, čo je výrazný liberalizujúci prvok v tejto oblasti.
Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vyrábajú a rozvádzajú teplo len pre vlastnú potrebu a spotrebu bez ohľadu na inštalovaný výkon tepelných zariadení, už nebudú na vykonávanie týchto činností potrebovať povolenie, budú mať len povinnosť oznámiť regulačnému úradu druh a výkon svojej sústavy tepelných zariadení.
Kompetencie v oblasti regulácie ceny tepla prechádzajú z regulačného úradu na vyššie územné celky od 1. 1. 2008, aby bol dostatočný čas na prechod týchto kompetencií na orgány samosprávy. Tým sa vytvára právny rámec za zvýšenie kontroly objektívnosti a transparentnosti pri regulácii tepla zo strany občanov, voličov samosprávnych orgánov. Samosprávne orgány vzhľadom na znalosť miestnych pomerov budú môcť objektívnejšie posudzovať ekonomicky oprávnené náklady na výrobu a rozvod tepla.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prijatím navrhovaného zákona sa vytvorí právny rámec na liberalizáciu podnikania v tepelnej energetike a zároveň na rozvoj hospodárskej súťaže na trhu s teplom, zlepší sa cenová i vecná regulácia výroby a dodávok tepla, zvýši sa ochrana odberateľov i konečných spotrebiteľov tepla. Prosím vás preto o podporu tohto vládneho návrhu do druhého čítania. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo pánovi Alojzovi Přidalovi, spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
A. Přidal, poslanec: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 320 zo 16. apríla 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 o cenách v znení neskorších predpisov, tlač 819.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vplyv na štátny rozpočet, rozpočet obcí, rozpočty vyšších územných celkov. Zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných ani na ostatné verejné financie vrátane financií sociálnych a zdravotných poistení, nezvýši sa počet zamestnancov v štátnej ani verejnej správe. Navrhovaným zákonom nie sú transponované do práva Slovenskej republiky právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie .
Osobitná časť dôvodovej správy potom obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie. Problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nie je prioritou Národného programu pre prijatie acquis communautaire odporúčané v Partnerstve pre vstup. Nie je prioritou aproximácie práva podľa skríningu. Nie je prioritnou úlohou vlády Slovenskej republiky, ale je úlohou zahrnutou do plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. augusta 2004 č. 847 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 32 dní a v gestorskom výbore aby bol prerokovaný do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Oznamujem snemovni, že písomné prihlášky neboli podané k tomuto bodu programu do rozpravy, ústne prosím, kto sa hlási? Nikto. Končím všeobecnú rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať rokovaním o
vládnom návrhu zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a o doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 796, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 815.
Prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Pavla Prokopoviča, aby uviedol vládny návrh zákona.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, kolegovia ministri, na dnešné rokovanie predkladám vládny návrh zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorý bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 702/2004.
Potreba vytvorenia spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá vyplýva z požiadaviek Európskej únie na zavedenie jednotného systému spoplatňovania a financovania dopravnej infraštruktúry, na zvýšenie výkonnosti, produktívnosti a efektívnosti, teda hlavne na transformáciu výkonných organizácií zabezpečujúcich správu a prevádzku sietí.
Návrh osobitného zákona na vytvorenie spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá je jedným z krokov transformácie Slovenskej správy ciest. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií ako jediný akcionár diaľničnej spoločnosti zostane naďalej zodpovedné za rozvoj siete diaľnic a ciest pre motorové vozidlá Slovenska pri zachovaní verejného charakteru tejto nadradenej cestnej infraštruktúry. Spoločnosť sa stane vlastníkom prioritného infraštruktúrneho majetku pri zabezpečení ochrany tohto majetku pred nežiaducim nakladaním. Diaľničná spoločnosť bude spravovať, zabezpečovať údržbu a opravy diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a sústreďovať finančné prostriedky na zabezpečenie prípravy a realizácie dostavby siete diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Navrhovaná spoločnosť postupne zníži potrebu verejných financií zavedením efektívnych foriem spoplatnenia, umožnením priameho vstupu súkromného kapitálu a získavaním úverov a výnosov nezávisle od štátneho rozpočtu. Cesty prvej triedy zostanú naďalej spravované rozpočtovou organizáciou ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že ide o veľmi dôležitý zákon, ktorý je základom na vstup súkromného kapitálu do urýchlenej výstavby diaľnic, prosím vás o jeho schválenie posunutia do druhého kola a tam predpokladám, že budeme mať obojstranne prospešnú diskusiu jednak vo výboroch a potom aj v pléne k návrhu tohto zákona. Ďakujem pekne za porozumenie.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Slovo má pán poslanec Malchárek, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby predniesol spravodajskú správu. Nech sa páči.
J. Malchárek, poslanec: Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 404 z 25. augusta ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 9. augusta a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam súčasne, aby výbory predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali v lehote do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám, ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Vážny. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Vážny.... á, pán profesor Mikolaj, pán poslanec, tak sa treba prihlásiť, pán poslanec, nefunguje to. Tak ešte zapisujeme, registrujeme pána poslanca Mikolaja do rozpravy k tomuto bodu programu. Končím možnosť ďalších prihlášok a pán poslanec Vážny má slovo.
Ľ. Vážny, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, vláda nám dnes predložila návrh zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a nemám čo iné do úvodu dodať len to, že zrejme sa predkladateľ domnieva, že rozdelením jedného chorého celku na dve časti vzniknú dva zdravé celky. Ja si myslím, že takáto úvaha nie je najlepšia a inak sa podľa mňa ani nedá vysvetliť počínanie vlády pri tomto procese schvaľovania zákona o vzniku diaľničnej spoločnosti, podľa ktorého sa má súčasná Slovenská správa ciest rozdeliť na novú diaľničnú spoločnosť a zvyšok jej majetku, samozrejme, aj činnosti ostane zase na bedrách štátu.
Základné problémy vzniku novej diaľničnej spoločnosti sú a veľmi stručne ich teraz prednesiem. Nie sú jasné práva a povinnosti, zodpovednosť novej diaľničnej spoločnosti, spôsob delimitácie a vzájomné vzťahy, budúce vzájomné vzťahy so Slovenskou správou ciest, samozrejme, k tej novej diaľničnej spoločnosti. Podľa môjho názoru je nevhodné, ba až protiústavné deliť nevysporiadaný majetok a súčasná Slovenská správa ciest ho má neúrekom, veď cirka 40 percent diaľnic nemá list vlastníctva, cirka 30 percent pozemkov pod diaľnicami je nevysporiadaných.
Slovenská správa ciest má nezaradený majetok, ktorý sa potuluje medzi rozostavanými stavbami, dokončenými investíciami a základnými prostriedkami v hodnote takmer 58 miliárd. To slovo ešte raz zopakujem, 58 miliárd. Týchto 58 miliárd predstavuje asi 85 percent majetku, ktorý má prejsť do novej diaľničnej spoločnosti, jednoducho je to absolútna väčšina majetku, čo je podľa mňa nevhodné a toto zrejme nemá obdobu v žiadnej štátnej organizácii na Slovensku a svedčí to o nedostatočnej kontrole z úrovne vlády a o dlhodobom neplnení si základných investorských povinností Slovenskej správy ciest.
Veď obyčajná investícia za 500-tisíc a milión korún sa dokončí, skolauduje, odúčtuje a odovzdá sa do užívania a tu máme nezaradených 58 miliárd Sk, to je nonsens, čo sa deje, a doposiaľ nie je za takýto stav vyvodená žiadna osobná zodpovednosť voči kompetentným v Slovenskej správe ciest, neviem či v súčasnej garnitúre, alebo v predchádzajúcej garnitúre, ale jednoducho takto to nemôže ísť ďalej.
A ešte je tu jedna poznámka. Kto dá Slovenskej správe ciest, respektíve kto dá novej diaľničnej spoločnosti, odhadujem dve až tri miliardy Sk na vysporiadanie týchto starých restov, na vysporiadanie starých pozemkov a § 6 ods. 2 predkladaného zákona hovorí, že nová diaľničná spoločnosť je povinná vysporiadať tento majetok štátu, len kto jej dá peniaze, aby mohla vysporiadať a vyplatiť tie pozemky.
Ďalší problém, čo vidím v tom zákone, je, že vstupom nových subjektov do novej spoločnosti štát stratí kontrolu nad spoplatňovaním diaľnic a rýchlostných ciest, čo je teda diskutabilné, ale, samozrejme, vstupom nového súkromného investora, ktorého má ambíciu táto novela zákona získať, si myslím, že tento problém tu nastane.
Základná idea návrhu zákona, že bez štátnych záruk prídu na slovenské diaľnice podnikať zahraniční investori, ktorí budú prevádzkovať diaľničné úseky spolu s novou spoločnosťou diaľničnou alebo samých, je podľa mňa scestné, lebo ekonomicky to jednoducho nemôže vyjsť.
Ďalšie. Nie je odstránený konflikt záujmov z pohľadu zriaďovateľskej funkcie ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií pre novú diaľničnú spoločnosť, čo nám vytýkali aj z úrovne Európskej únie aj v iných súvisiacich zákonoch.
Ďalší problém. Nie je dostatočne zadefinovaný prínos z rozdelenia pre štát, pre občana, naopak, vhodnejšie sa javí udržať a ozdraviť súčasný stav a potom zvážiť, čo vlastne ďalej robiť a ako budeme pokračovať vo výstavbe diaľnic, lebo takýto stav sa mi zdá, že teda zoberiem niečo, pokúsim sa to ozdraviť alebo na zelenej lúke začnem podnikať a to staré nechám za sebou, nech sa to potopí, myslím súčasná Slovenská správa ciest so svojimi problémami, so svojimi nevysporiadanými záväzkami, pohľadávkami, nevysporiadaným majetkom, že mi to pripomína, vidím tu paralelu medzi tým, čo sa dialo pred piatimi rokmi, založil som eseročku, vytvoril som ju tak, že som ju zaťažil rôznymi záväzkami, keď už bola úplne chorá, tak som ju nechal, tak rýchlo som založil druhú a takýto postup, myslím si, že vláda by nemala aplikovať pri vytváraní novej diaľničnej spoločnosti, lebo opakujem, z jedného chorého celku nemôžeme vytvoriť teraz dva zdravé celky.
Ešte je tu ďalšia otázka, ktorú tento zákon vôbec nerieši, a to, či prejde na novú diaľničnú spoločnosť aj dlhová služba, ktorá v súvislosti z doteraz postavenými diaľnicami, ktorá predstavuje niekoľko miliárd korún. V súčasnosti túto dlhovú službu rieši ministerstvo financií. Ako? Pôjde to do vienka novej diaľničnej spoločnosti alebo ostane to na bedrách štátu?
Samozrejme v § 10 predkladaného návrhu zákona je jednoznačne zadefinovaný do budúcnosti prevod majetku na majetkové účasti štátu podľa zákona o privatizácii, zákon č. 92/1991 Zb., a myslím si, že zahatáme tým možnosť čerpania štrukturálnych fondov, lebo štrukturálne fondy do privátnej firmy nebudú dávať prostriedky a neviem, ako je uvažované v tejto oblasti s tým, ale návrh zákona počíta s tým, že jedným zo zdrojov pre novú diaľničnú spoločnosť sú aj štrukturálne fondy, ktoré nebudú môcť byť poskytované pre privátnu firmu, ktorou chce tá diaľničná spoločnosť v budúcnosti byť.
Môj názor je ten, že najprv by sme mali ozdraviť súčasnú Slovenskú správu ciest, vysporiadať všetky staré hriechy, ktoré som spomenul, či už tých 58 miliárd nezaradeného majetku, vysporiadať aj problémy s pozemkami a stanoviť si koncepciu ako vlastne ďalej vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, naznačiť si model financovania, presvedčiť sami seba, že takýmto vznikom diaľničnej spoločnosti získame veľa. Takýmto vznikom diaľničnej spoločnosti získame aj to, že postup výstavby diaľnic a rýchlostných ciest pôjde úplne inak ako doteraz, a ak sa o tomto všetci presvedčíme, ak zistíme, že je tu nejaká pridaná hodnota, vtedy môžeme vytvoriť takýto model, takúto novú spoločnosť.
Preto si myslím a na záver konštatujem to, že štát vytvorením novej diaľničnej spoločnosti nič nezíska okrem pôrodných bolestí pri delimitácii, pri investorských funkciách, pri zabezpečovaní správy a údržby, ibaže by tí spomínaní, ktorých som spomenul, teda novodobí lekári videli až za roh a vedeli, že vytvorením novej diaľničnej spoločnosti vznikne aj nová skupina ľudí, ktorí budú spravovať tú diaľničnú spoločnosť a ktorým prejde cez ruky možno 15, možno 20 miliárd korún ročne a, samozrejme, s tým súvisiace "výhody" alebo profit.
Preto si myslím a dávam takýto aj procedurálny návrh v zmysle zákona o rokovacom poriadku § 73 ods. 3 písm. a), aby sa Národná rada uzniesla na tom, že vráti návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie a navrhovateľ aby dopracoval, aby stanovil koncepciu, ako vlastne v tej diaľničnej spoločnosti chce pokračovať, naznačil model financovania, naznačil pridanú hodnotu a naznačil časový harmonogram, a keď nás v tomto duchu presvedčí, že je opodstatnená takáto diaľničná spoločnosť, tak vtedy by sme sa mohli k tomu za určité časové obdobie vrátiť.
Čiže ešte raz na záver predkladám procedurálny návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), aby sme vrátili tento návrh navrhovateľovi na dopracovanie v tých bodoch, ktoré som tu predniesol. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi Vážnemu, teraz ako druhý a posledný... (hlasy v sále), prosím? Pán Mikolaj, ešte, prosím vás, dajme šancu, pretože pán minister potrebuje konať ďalej v exekutíve, takže dve minúty požiadal pán poslanec. Buďte takí láskaví, kolegyne, kolegovia, aby sme tento bod programu ukončili a potom je program ministra výstavby Gyurovszkého. Poprosím vás o spoluprácu. Ďakujem vám.
J. Mikolaj, poslanec: Vážený predsedajúci, vážený pán minister, ja si myslím, že pre pána ministra tie dve minúty ešte vydržíme. Z hľadiska princípu si myslím, že zriadenie diaľničnej spoločnosti je v poriadku. To treba povedať otvorene, lebo po zrušení Štátneho fondu cestného hospodárstva prakticky nenastalo nič. Dá sa povedať, že dva - tri roky sa, pokiaľ ide spoplatnenie diaľnic, neudialo nič a súčasný stav, keď je nálepkový systém, ktorý má svoje limity, je obmedzený a ďalšie pokračovanie a rozvíjanie nie je možné. To je jedna stránka veci.
Druhá stránka veci je tá, ako sa to urobí. Je fakt, že zákon je pomerne jednoduchý na to, čo sa od diaľničnej spoločnosti očakáva, pretože ja takisto som za, aby si diaľnica na seba zarábala. Ak chceme, aby si diaľnica na seba zarábala, tak treba ju spoplatniť, teda musí vytvárať tržby a z tých tržieb sa dá urobiť cash-flow, na základe ktorého sa dá do budúcich rokov pripraviť nejaký finančný model a stavať. Čiže ten model je dobrý.
Trošku mi tam chýba v predmete podnikania, lebo sú tam len dve veci. Jedna vec sa týka spôsobu spoplatnenia a druhá vec sa týka príjmov, ale vy ste sám, pán minister, hovorili, že by tam bolo vhodné a ja som za, aby tam išli aj časti daní, najmä spotrebných daní, ktoré sú pomerne vysoké, je tam 26 miliárd Sk a ide veľmi malá čiastka ide na diaľnice. Bez týchto peňazí ťažko budeme môcť nejako tie finančné modely vykreovať. Vám to z toho vypadlo, je tam síce napísané, že iné, ale v dôvodovej správe máte aj štátny rozpočet, aj iné. Takže určite nejaký pozmeňujúci návrh na to bude a v rámci toho by podľa mňa tie zdroje bolo treba doplniť.
A druhá vec je tá, ktorá sa týka buď súkromného, alebo zmiešaného financovania, lebo ten zákon o tom nič v podstate nehovorí. To je veľmi zložitý proces a bude aj komplikovaný, pretože je dosť možné, že diaľničná spoločnosť bude kryť veci, ktoré sa budú týkať aj súkromného investovania alebo zmiešaného investovania, tak ako je to bežné napríklad v Chorvátsku, Slovinsku, v Rumunsku, kde výstavba diaľnic postupuje veľmi dobre a všade sú takéto zmiešané modely, takže ak to neurobíme teraz, tak zrejme hrozí, že do polroka bude novela tohto zákona, kde sa potom zrejme všetky tieto veci, ktoré sa týkajú zmiešanej a súkromnej výstavby diaľnic, budú musieť dopracovať. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, končím rozpravu. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Nech sa páči, pán minister.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo, ja skutočne veľmi krátko. Ďakujem pánovi poslancovi Mikolajovi za jeho vystúpenie, lebo prakticky odpovedal aj pánovi Vážnemu. Mrzí ma, že pán podpredseda Smeru Vážny nepochopil podstatu predkladania tohto zákona. Je to možno naša chyba, možno sme to nedôsledne vysvetlili v dôvodovej správe.
Pán poslanec, to vôbec nie je o vyrovnávaní dlhov, to vôbec nie je o ozdravovaní terajšej Slovenskej správy ciest, je to o tom, že súkromný kapitál sem nikdy nepríde bez toho, aby mal nejaké ručenie. Keďže z hľadiska plnenia maastrichtských kritérií v súvislosti so vstupom do menovej únie nemôžeme počítať s vládnou garanciou, hľadali sme iný model. A iný model ručenia je ten, že vznikne akciová spoločnosť, ktorá bude svojimi príjmami ručiť tomu súkromnému kapitálu a tým, že máme mnoho záujemcov o vstup súkromného kapitálu, svedčí o tom, že to je dobrá myšlienka. Takže z tohto pohľadu tie vaše pripomienky beriem, ale sú trošku mimo toho cieľa, ktorý tento zákon spĺňa.
To isté, neuvažujeme so vstupom súkromného kapitálu do akciovej spoločnosti, tam je 100-percentná akciová spoločnosť štátu, ktorá zostáva, a v prípade, že by v budúcnosti určite nie, pokiaľ ja tu budem, že by tam v budúcnosti niekto vstupoval, je to ošetrené tým, že práve ten prioritný infraštruktúrny majetok, o ktorom hovoríte, nemôže byť predmetom niečoho takého. Takže ešte raz by som poprosil, aby ste prehodnotili svoj procedurálny návrh, aby ste ho skutočne posunuli do druhého čítania a tam sa veľmi teším na odbornú debatu, pretože aj to, čo hovoril pán poslanec Mikolaj, je veľmi podnetné pre mňa a budem o tom diskutovať vrátane doplnenia niektorých vecí do tohto zákona, ale prosím vás, ak chcete deklarovať voličom, že vám ide o urýchlenú výstavbu diaľnic, nemôžeme zabiť tento návrh zákona tými pripomienkami, ktorými ste vy hovorili, pretože zastavíme proces vstupu súkromného kapitálu, ktorý by sa mal v budúcom roku práve cez diaľničnú spoločnosť rozbehnúť. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca nechce vystúpiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prerušujem rokovanie schôdze, budeme pokračovať o 14.00 hodine. Ďakujem a príjemnú dobrú chuť.
(Prerušenie rokovania o 12.08 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.06 hodine.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady. Predtým, ako pristúpime k ďalšiemu bodu programu, by som rád prečítal oznam. Dnes o 14.30 hodine bude krátke stretnutie Stálej delegácie plenárneho zasadnutia Rady Európy v zasadačke č. 183. Prosím ešte raz Stálu delegáciu, členov Stálej delegácie PZ Rady Európy, aby sa o 14.30 hodine dostavili do zasadačky č. 183.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 802, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 822.
Prosím ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Lászlóa Gyurovszkého, aby návrh zákona uviedol.
Ešte poprosím, pán minister, predtým, ako vystúpite, pani poslankyňa Bollová.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda, chcem vás poprosiť, keby ste v politickom grémiu prijali nejaké opatrenia na to, aby sa zasadnutia začínali tak, ako sú určené, aby sa dodržiaval čas, aby tu boli aj poslanci, ale hlavne, aby tu bolo aj vedenie schôdze. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, budem tlmočiť a zabezpečíme tak. Prosím, pán minister, ujmite sa slova.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážený pán podpredseda, vážené pani kolegyne, páni poslanci, predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov bol vypracovaný ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja.
Navrhovanou novelou sa zabezpečuje právna úprava postavenia architektov, stavebných inžinierov a ich samospráv v súlade so zásadami novelizácie zákonov upravujúcich komory. Zavádzajú sa nové mechanizmy, ktoré zabraňujú vytváraniu prekážok na podnikanie, čo bolo teda hlavným cieľom novely tohto zákona.
Navrhovaná novelizácia nanovo rieši aj postavenie autorizovaných krajinných architektov s cieľom vytvorenia predpokladov na vykonávanie odbornej činnosti vo výstavbe, vyžadujúcich osobitné oprávnenie a autorizáciu. Doteraz títo autorizovaní krajinní architekti neboli súčasťou tohto zákona, a preto bolo potrebné pristúpiť k dosť rozsiahlej zmene, aby teda tí, ktorí vykonávajú túto činnosť, mali svoju činnosť, svoju pôsobnosť a svoje práva regulované podobným spôsobom ako ďalší architekti. Vyplýva nám to aj z toho, že sme členskou krajinou Európskej únie.
Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 718 zo dňa 14. júla 2004 schválila návrh zákona a poverila predsedu vlády predložiť vládny návrh zákona predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky na ďalšie ústavné prerokovanie.
Teraz žiadam vás, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste podporili tento návrh zákona a posunuli ho do druhého čítania. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Vážnemu. Nech sa páči, pán poslanec.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 320 zo 16. apríla 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 802.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy, t. j. všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí, rozpočty VÚC. Zákon nebude mať finančný, ekonomický ani environmentálny vplyv a ani vplyv na zamestnanosť.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Zákon rieši alebo návrh zákona rieši najmä okruhy - nahradenie odbornej skúšky autorizačnou skúškou s upresnením spôsobu jej vykonania v zákone, t. j. písomný test a verejná rozprava, ustanovuje obsah autorizačnej skúšky, prehlbuje právo ministerstva vykonávať dohľad nad komorami v rámci dozoru nad dodržiavaním zákonnosti, zároveň rieši aj opätovnú úpravu autorizácie takzvaných krajinných architektov, ktorí tiež vykonávajú vybrané činnosti vo výstavbe, a ustanovuje ich práva a povinnosti.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 17. augusta 2004 č. 822 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.