B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.
Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Ďakujem, nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je
ročná správa o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2003.
Správu ste dostali ako tlač 734, spoločnú správu výborov máte v tlači 734a.
Prosím teraz guvernéra Exportno-importnej banky, pána Ladislava Vaškoviča, aby správu uviedol. Nech sa páči.
L. Vaškovič, guvernér Exportno-importnej banky SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás stručne oboznámil s ročnou správou o výsledku hospodárenia Eximbanky.
Správa bola predložená v súlade so zákonom o Eximbanke, o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky, a bola prerokovaná v Rade banky, bola prerokovaná v dozornej rade, ministerstvom financií a vo vláde Slovenskej republiky. Preto by som len stručne chcel vyzdvihnúť niektoré dôležité momenty z tejto správy a podčiarknuť dosiahnuté výsledky minulého roku.
Pre nás najsyntetickejší ukazovateľ je podpora exportu, resp. percento podpory exportu Slovenskej republiky. Toto percento dosiahlo minulého roku 6,8 % a podporili sme export zo Slovenska v objeme 54,6 mld. Sk. Treba povedať, že ide o nárast o 700 mil. voči roku 2002. Tento objem podpory bol dosiahnutý predovšetkým v oblasti bankovej činnosti, kde sme dosiahli podporu 40,5 mld. korún, a v oblasti poisťovacích činností, kde sme dosiahli objem 14,1 mld. korún poistenia. Treba povedať, že na bankových činnostiach sa podieľali predovšetkým refinančné úvery v celkovom objeme 35 mld. korún, ďalej, záruky v objeme 3,6 mld. korún a ďalšie produkty. Chcel by som povedať, v refinančných úveroch, ktorých objem ku koncu roku dosiahol 4,7 mld. korún, sme v priebehu roka znížili základnú sadzbu, čo je dosť zaujímavé pre exportérov, z 5 % na 3,5 %, v súčasnosti dneska platí sadzba základná 3 % pre exportérov. Z hľadiska poistenia sme poskytli poistenie v rámci krátkodobého komerčného a politického rizika v objeme 11,2 mld. korún, krátkodobého politického rizika v objeme 1,1 mld. korún a strednodobého a dlhodobého politického rizika a kombinovaného rizika v objeme 1,7 mld. korún. Bilančná suma Eximbanky dosiahla 7,19 mld. korún, čo je mierne prekročenie pôvodného rozpočtu. Treba povedať, aj v oblasti finančného majetku na termínovaných vkladoch, pokladničných poukážkách a štátnych dlhopisoch sme mali uložené o vyše miliardy menej ako v roku 2002. Čo sa týka hospodárskeho výsledku, hospodársky výsledok sme dosiahli v objeme 96 mil. korún, čo je voči rozpočtu mierne prekročenie o 3 mil. korún. Hospodársky výsledok bol dosiahnutý aj vďaka úsporám všeobecných prevádzkových nákladov, kde sme voči rozpočtu znížili všeobecné prevádzkové náklady o 35 mil. korún a voči skutočnosti roku 2002 o 18 mil. korún.
Chcel by som ešte na záver povedať, že v minulom roku tak ako predošlé dva roky sme nedostali žiadne prostriedky zo štátneho rozpočtu, hospodárili sme iba so zverenými prostriedkami a vlastnými prostriedkami.
V oblasti teritoriálnej podpory sme sa začali ešte výraznejšie orientovať na krajiny bývalého Sovietskeho zväzu a na krajiny rozvojové. Myslím, že to je jeden z hlavných cieľov našej banky. Ďakujem pekne za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán guvernér. Zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov.
Teraz prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Milana Murgaša, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.
M. Murgaš, poslanec: Dámy a páni, ako spravodajca gestorského výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, podávam Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto správu výboru o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 654 zo 14. apríla 2004 pridelil uvedený návrh ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky vrátane jej ročnej účtovnej uzávierky za rok 2003 (tlač 734) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Súčasne určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 405 z 23. júna 2004 súhlasil s uvedeným návrhom ročnej správy, ktorá vykazuje výnosy vo výške 646,562 mil. Sk, náklady vo výške 550,821 mil. Sk a bilančný rozdiel 95,741 mil. Sk. Odporučil zároveň Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh ročnej správy schváliť.
Pán podpredseda, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Písomne som k tomuto bodu programu nedostal žiadne prihlášky. Ústne, prosím, kto sa hlási do tohto bodu programu? Pán poslanec Muňko. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pán poslanec Muňko ako jediný vystúpi v rozprave.
D. Muňko, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť niekoľko poznámok k práci Eximbanky. Po preštudovaní tej správy môžem konštatovať, že činnosť Eximbanky je neefektívna. Z objemu podporného exportu cca 50 mld. Sk je väčšina pre finančné úvery, t. j. úvery, ktoré poskytujú komerčné banky z deponovaných zdrojov Eximbanky. Na čo je štátu potom Eximbanka, keď nedáva úvery priamo, ale cez komerčné banky? Tie sú všetky privátne. Takže z peňazí, ktoré vlastne dal do Eximbanky slovenský štát, tvoria profit komerčné banky. Banka totiž podľa legislatívy Európskej únie, ktorá bola premietnutá do slovenskej bankovej legislatívy, musí prijímať vklady a úvery, musí to byť akciová spoločnosť a musí mať povolenie pôsobiť ako banka. Nič z toho Eximbanka nespĺňa. Eximbanka by mala byť vládnou agentúrou na podporu exportu a ani sa nenazývať bankou. To sú len krátke poznámky, ktoré som povedal v tej prvej časti.
Eximbanka v poslednom období odmieta takisto plniť poistné udalosti. Poistné inkasuje, ale keď dôjde k poistnej udalosti, správa sa, akoby sa jej to netýkalo. V prípade KONŠTRUKTA Trenčín viac ako rok nemôže vyplatiť poistnú udalosť, ktorú s Eximbankou má. Na čo potom Eximbanka prijíma poistné, keď nechce plniť záväzky.
Mohol by som sa vrátiť vôbec k celkovej činnosti Eximbanky, ale myslím si, že k tejto organizácii treba zaujať stanovisko a pripraviť legislatívu, pretože v skutočnosti podľa mňa to nie je banka, ale mala by to byť platobná agentúra, ktorá bude pomáhať rozvoju exportu, podnikom, ktoré exportujú výrobky. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Nikto viac nie je prihlásený do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán guvernér, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, prosím.
L. Vaškovič, guvernér Exportno-importnej banky SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, samozrejme, Eximbanka si hľadá svoju tvár. A treba povedať, podobne ako obdobné inštitúcie v okolitých krajinách plní svoje činnosti v dvoch oblastiach, ako som zdôraznil, bankových a poisťovacích. Vzhľadom na vstup do Európskej únie sme určitým spôsobom zladili naše činnosti tak, aby boli plne kompatibilné s činnosťou takejto podobnej inštitúcie Európskej únie. Čiže dneska tu neexistuje rozpor, ktorý by vyplýval z nášho členstva v Európskej únii.
Čo sa týka konkrétneho prípadu, ktorý ste uviedli, nevyplatenia poistného, chcel by som iba podotknúť, že v tomto prípade nešlo o jednoduchý export do Juhoslávie, resp. Srbska, ale o pripravovaný reexport do ďalšej krajiny, ktorá je, nazvime, na listine krajín, kde sa nesmie vyvážať obdobný tovar. Išlo o zbrojársky tovar. Takže tie dôvody boli určité, prečo sme nemohli vyplatiť poistenie. A podľa posledného stavu bude vyplatené rádovo do jedného mesiaca, ale rýchlejšie to nemohlo byť z toho dôvodu, že celý prípad nebol v intenciách toho, čo máme podporovať. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 697, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 723.
Teraz prosím ministra kultúry Slovenskej republiky pána Rudolfa Chmela, aby návrh zákona uviedol.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, predkladám na základe Plánu legislatívnych úloh.
Platný zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky upravuje používanie štátneho jazyka vo verejnom styku. Podľa § 1 ods. 1 tohto zákona je štátnym jazykom na území Slovenskej republiky štátny jazyk. Toto ustanovenie vychádza z čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 1 ods. 1 zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky v § 1 ods. 4 vylučuje úpravu používania jazykov národnostných menšín. Používanie týchto jazykov upravuje zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín.
Vecným dôvodom na novelizáciu platného zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, je požiadavka Európskej komisie, ktorá označila niektoré jeho ustanovenia upravujúce používanie štátneho jazyka v hromadných informačných prostriedkoch, v hospodárskom styku a v službách za nezlučiteľné s článkami 28 až 30 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení. Účelom predloženého návrhu zákona je teda zosúladenie zákona Národnej rady č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov s článkami 28 až 30 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení.
Novelizáciou § 5 a niektorých ustanovení § 8 sa upresňuje rozsah povinností používať štátny jazyk, pričom vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa sa umožňuje aj používanie iných jazykov alebo grafických symbolov a piktogramov, čím sa odstraňujú prekážky voľného pohybu tovarov a služieb. Zároveň sa docieľuje väčšia flexibilita v používaní jazykov pri poskytovaní mediálnych služieb, osobitne programových služieb pri vysielaní. Podľa súčasného znenia zákona o štátnom jazyku neumožňuje Slovenská republika vysielať programovú službu v inom ako v štátnom jazyku, čo je v rozpore s voľným pohybom služieb. Ale tým sa, samozrejme, nedotýka povinnosť slovenských vysielateľov dodržiavať zákon o štátnom jazyku. Zároveň sa týmto zákon o štátnom jazyku zlaďuje s relevantnou judikatúrou Európskeho súdneho dvora.
Úprava § 8 ods. 1, čl. I bodu 3, podľa ktorej sa v záujme ochrany spotrebiteľa štátny jazyk používa v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, si vyžiadala zároveň novelizáciu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Novelizácia zákona o potravinách je obsiahnutá v čl. II predkladaného návrhu zákona. V čl. II sa zároveň transponuje smernica Rady 2000/13/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín. Skončil som, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
A teraz žiadam spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pána poslanca Čaploviča, aby predniesol svoje stanovisko.
D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (tlač 697), predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol rozhodnutím zo 17. mája 2004 č. 723 na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.
Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady pre vzdelanie, poviem to už v skratke, a kultúru svojím uznesením z 9. júna 2004 č. 254. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé čo sa ním má dosiahnuť.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje takisto vyjadrenia súladu návrhu s ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a návrh nie je v rozpore s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná, hodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy a hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. mája 2004 č. 723 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (tlač 697), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, v lehote do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som a prosím, otvorte rozpravu a súčasne sa hlásim ako prvý do rozpravy.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Prosím, ústne kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Ako prvý sa hlási pán poslanec Čaplovič z pozície spravodajcu, nikto viac sa nehlási.
Prosím keby sme mohli dosiahnuť všeobecný súhlas, aby pán poslanec ako jediný prihlásený v rozprave k tomuto bodu programu vystúpil, ukončiť rokovanie a dať potom v hlasovaní priestor hlasovaniu aj o tomto bode programu.
Prosím, nech sa páči, pán Čaplovič, máte slovo.
D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som vás podrobnejšie informoval o krokoch, ktoré sa udiali vo schvaľovacom a legislatívnom procese predtým, ako sa dostal tento návrh novely zákona na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v terajšej podobe. Navrhovaná novelizácia § 8 ods. 1, 3, 6 zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky prešla riadnym vnútrorezortným pripomienkovým konaním, poradou vedenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a medzirezortným pripomienkovým konaním, ktoré sa vyhodnotilo. Následne mal ísť návrh zákona v takejto podobe na rokovanie Legislatívnej rady vlády. V takejto podobe ho poznali aj členovia Ústrednej jazykovej rady, ktorá je odborným, doslovne profesionálnym poradným orgánom ministra kultúry, ale vôbec celej legislatívy, ktorá sa dotýka zákonov o štátnom jazyku, jednotlivých vyhlášok, nariadení a podobne. Tak je to v každom vyspelom a demokratickom štáte, štáte, v ktorom sa ochrana a kultivácia štátneho či úradného, resp. dorozumievacieho jazyka považuje za vec vo všeobecnom záujme spoločnosti.
Keď som bol predmetný návrh zákona ako poslanec Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá konzultovať na Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra v Slovenskej akadémii vied u členov spomínanej Ústrednej jazykovej rady, poznali len pôvodnú verziu, konkrétne len znenie § 8, a to z webstránky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Dokonca aj tento pôvodný návrh nebol prerokovaný v poradnom odbornom orgáne ministra kultúry. Veľké prekvapenie nastalo, až keď som im ukázal návrh novely zákona vrátane nového znenia § 5, o ktorom absolútne nevedeli. Pripomínam, že Ústredná jazyková rada nezasadala od novembra minulého roku, aj keď sa jej členovia domáhali jej pravidelného zvolania s väzbou na prerokovávanie spomínaného pôvodného návrhu novely zákona o štátnom jazyku. Naopak, zvolanie Ústrednej jazykovej rady bolo trikrát odročené. Až 15. júna 2004 sa konalo jej zasadnutie, a to v čase, keď už sme mali na stole nový návrh novely zákona o štátnom jazyku. Členovia prijali uznesenie, že s údivom konštatujú, že tento návrh novely neprešiel odborným posúdením aj prostredníctvom tohto poradného odborného orgánu, a to napriek tomu, že majú v štatúte a v rokovacom poriadku schválené posudzovanie legislatívnych noriem týkajúcich sa štátneho jazyka.
Aká je skutočná ďalšia genéza tohto podivne vypracovaného a schvaľovaného návrhu zákona? V čase, keď už bolo ukončené medzirezortné, a podčiarkujem, keď už bolo ukončené medzirezortné pripomienkové konanie predkladanej novely s § 8, prišiel nový návrh pani Mgr. Zuzany Mistríkovej, generálnej riaditeľky odboru médií a audiovízie ministerstva kultúry, na zapracovanie nového znenia § 5. Napriek tomu, že už bolo ukončené medzirezortné konanie, napriek tomu, že tento návrh neprešiel vnútrorezortným pripomienkovým konaním, nebolo k novému návrhu § 5 zaujaté odborné stanovisko. Dokonca tento návrh nebol predmetom rokovania porady vedenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a, samozrejme, aj následného pripomienkového medzirezortného konania. Doslovne bol porušený legislatívny proces, pretože tento nový návrh bol jednoducho len zapracovaný do návrhu novely predloženého do Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky. A tá ho s pripomienkami schválila bez toho, aby vyžadovala stanovisko medzirezortného pokračovania alebo vzťahu k § 5. Je to zrejme istý nečistý postup, ktorý opäť zakladá precedens nekvalitného a neprofesionálneho postupu vlády. Pán premiér možno o týchto krokoch nevedel, ale zásadne nemal o novele vo vláde dať rokovať a mal vrátiť návrh zákona do riadneho legislatívneho procesu. Stále však neviem, prečo sa tak neštandardne postupovalo, prečo bolo potrebné zmeny v § 5, ktoré sa dotýkajú vážnych zmien v programových službách, rozhlasového a televízneho vysielania, pri vydávaní tlače a pri poskytovaní ďalších služieb a produktov v oblasti kultúry, kultúrneho a výchovno-vzdelávacie podujatia, takto netradične zatĺkať, vážený pán minister, a nepostupovať art legis.
V súčasnosti si dávam robiť dôslednú právnu a jazykovú analýzu takto navrhovaného znenia. Až na základe výsledkov právnej analýzy môžeme kvalitne vypracovať návrh novelizácie § 5, ktorý, opäť podčiarkujem, neprešiel riadnym legislatívnym procesom. Treba odstrániť viaceré terminologické nepresnosti či nejasnosti k doplneniam niektorých splnomocňujúcich ustanovení. Napr. pokiaľ ide o Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, vážený pán minister, ide o vypracovanie chýbajúcich vykonávacích predpisov, podrobnejšiu špecifikáciu podmienok dohľadu a výkonu kontroly posilnenia kompetencií dozorných orgánov, definíciu oprávnenia a povinnosti pracovníkov vykonávajúcich dohľad, ako aj povinnosti a oprávnenia kontrolovaného subjektu. Toto všetko obsahuje Koncepcia starostlivosti o štátny jazyk Slovenskej republiky, ktorý schválila prvá vláda Mikuláša Dzurindu 14. februára 2001, konkrétne uznesením č. 131. (Ruch v sále.) Neviem, vážení poslanci, keď hovorím o odborných veciach legislatívneho procesu, prečo sa bavíte.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, väčší kľud v rokovacej sále.
D. Čaplovič, poslanec: Vyjadriť by sa mali všetky ústredné orgány štátnej správy, tak ako to z legislatívneho procesu vyplýva, a napokon aj podľa štatútu Ústredná jazyková rada. Z návrhu napr. nie je jasné, či všetci občania budú mať rovnaké právo prístupu k informáciám, zaručuje to ústava a patrí to medzi základné ľudské práva, a nie som si istý, či nepríde k diskriminácii časti občanov Slovenskej republiky.
To sú otázky, na ktoré nebolo odpovedané v riadnom legislatívnom procese pred predložením novely zákona o štátnom jazyku do Národnej rady.
Navrhovateľ, ministerstvo kultúry, by mal zabezpečiť riadny legislatívny proces schvaľovania predloženého návrhu zákona, predovšetkým odbornými pripomienkami, profesionálnym prístupom, tak ako sa patrí na 21. storočie, ako by mala pôsobiť aj naša vláda, profesionálne a odborne. Z toho dôvodu si dovolím podotknúť a poprosiť pána ministra, aby mi pán minister vysvetlil po skončení a uzavretí rozpravy tento postup, ktorý sa konal pri prerokovávaní a príprave tohto zákona. Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa hlási ako jediný pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len veľmi krátko. Škoda, že všetky tie slová pána Čaploviča sme tak málo počúvali. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyne, páni poslanci, ja teraz nechcem zájsť do nejakých detailov pri tejto rozprave, lebo to nebolo cieľom tohto návrhu. Tá novela mala upravovať niektoré ustanovenia, ktoré mali zosúladiť zákon s legislatívou Európskej únie. A pri príprave tejto novely sme sa pridržiavali striktne požiadaviek Komisie Európskej únie, ktorými bolo zladenie zákona o štátnom jazyku s právom Európskej únie. Takže toto bolo naším cieľom, všetko ostatné je, pravdaže, nad rámec tejto novely, o čom, prirodzene, možno diskutovať, ale nie pri tejto príležitosti. Takže to je toľkoto. Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým prerokovaným bodom a budeme postupne hlasovať.
Najprv by sme mali pristúpiť k hlasovaniu o bode programu, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 647).
Hlasovanie alebo teda rokovanie o tomto bode programu sme prerušili s tým, že na základe požiadavky poslancov sme ho vrátili do výboru. Tento návrh výbor prerokoval, takže pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.
Pani poslankyňa Navrátilová.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, v súlade s § 29 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky rozhodla Národná rada Slovenskej republiky všeobecným súhlasom dňa 25. júna 2004 prerušiť rokovanie pred hlasovaním o návrhu v druhom čítaní až do prerokúvania pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov podaných poslancami v rozprave gestorským výborom s tým, že rozprava bola ukončená. Určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor, aby prerokoval predložené poslanecké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podané v rozprave a zaujal k nim stanovisko. Výbor prerokoval dňa 29. júna 2004 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov a zaujal stanovisko, že poslanci vyjadria svoj postoj k jednotlivým návrhom poslancov podaným v rozprave svojím hlasovaním. Toľko je záver dnešného zasadania výboru pre sociálne veci a bývanie.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže, nech sa páči, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: V rozprave vystúpilo 9 poslancov, prvá som vystúpila ja a predložila som 1 návrh. Upozorňujem, že tento bod sa dotýka bodu 2 zo spoločnej správy. Pani poslankyňa Bauer predložila 6 návrhov. Pán poslanec Brocka predložil 1 návrh. Pán poslanec Horváth predložil 2 návrhy a 1 procedurálny návrh, aby sa o bodoch 2, 3, 7 zo spoločnej správy hlasovalo osobitne. Pán poslanec Blajsko predložil 2 návrhy. Pani poslankyňa Angyalová predložila 1 návrh. Pani poslankyňa Černá predložila 1 návrh. Pani poslankyňa Sárközy predložila viacero návrhov a pán poslanec Opaterný predložil 2 návrhy. Navrhujem takýto postup hlasovania. Najprv budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy. Na osobitné hlasovanie boli vyňaté zo spoločnej správy body 2, 3, 7.
Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 1, 4, 5, 6 a 8 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Hlasujeme o bodoch 1, 4, 5, 6 a 8.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za návrh 121, proti 1, hlasovania sa zdržali 3, nehlasoval 1.
Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.
Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Prosím, dajte hlasovať o bode 2, ale podotýkam, že body 2 a 3 spolu súvisia.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa hlasujme o bode 2.
Odporúčanie gestorského výboru je?
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Schváliť ho.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 129, za 59, proti 20, zdržalo sa 50 poslancov.
Konštatujem, že bod 2 sme neschválili.
Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Dajte teraz, prosím, hlasovať o bode 3. A opäť upozorňujem, že tieto body 2 a 3 spolu súvisia.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o bode 3.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za návrh 60, proti 19, zdržalo sa 50 poslancov, nehlasoval 1.
Konštatujem, že ani bod 3 sme neschválili.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Teraz, prosím, dajte hlasovať o bode 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za návrh 75, proti 17, zdržalo sa 37 poslancov, nehlasoval 1.
Konštatujem, že bod 7 sme schválili.
Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhoch poslancov podaných v rozprave. Navrhovateľ nesúhlasí s návrhom poslancov pána Brocku, Černej, Blajska a Opaterného z dôvodu, že sú nad rámec zákona.
Prosím ako o prvom dajte hlasovať o mojom návrhu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Navrátilovej.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za návrh 121, proti 1, hlasovania sa zdržalo 8.
Konštatujem, že návrh pani poslankyne Navrátilovej sme prijali.
Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Teraz, prosím, dajte hlasovať o návrhoch pani poslankyne Bauer.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Spoločne o všetkých jej návrhoch hlasujeme. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch pani poslankyne Bauer.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za návrh 125, zdržal sa 1, nehlasoval 1.
Konštatujem, že tieto návrhy pani poslankyne sme prijali.
Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Brocka, ale s jeho návrhom pán minister nesúhlasí.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Že je nad rámec. Pán poslanec? (Odpoveď z pléna.) V poriadku, nedávate námietku, takže ideme ďalej.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Štvrtý vystúpil pán poslanec Horváth a dal 2 návrhy. Musíme hlasovať o každom osobitne, ale o druhom návrhu nemôžeme hlasovať, pretože bol schválený bod 8 zo spoločnej správy, čiže hlasujeme len o 1. jeho návrhu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o 1. návrhu pána poslanca Horvátha. (Hlasy z pléna.)
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Proti.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za 51, proti 13, hlasovania sa zdržalo 65 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Horvátha nebol schválený.
Nech sa páči... (Hlasy z pléna.)
Pán poslanec Blajsko dáva asi námietku. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
A. Blajsko, poslanec: Áno, vznášam námietku.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže...
A. Blajsko, poslanec: Aby sa hlasovalo v pléne o mojom návrhu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Prosím? Aby sa o ňom hlasovalo, áno. To znamená, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o námietke pána poslanca, to znamená, či budeme hlasovať o návrhu pána poslanca.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za návrh 60, proti 16, hlasovania sa zdržalo 50 poslancov, nehlasovali 4.
Konštatujem, že túto námietku pána poslanca sme neschválili.
Ideme ďalej.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Áno, prosím, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Angyalovej.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Angyalovej.
(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za návrh 122, hlasovania sa zdržalo 6, nehlasoval 1.
Návrh pani poslankyne Angyalovej bol schválený.
Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Siedma vystúpila pani poslankyňa Černá.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Tam je námietka. Teda je tam návrh alebo názor pána ministra, že je to nad rámec.
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
E. Černá, poslankyňa: Ja by som chcela iba potvrdiť, že nebudem vznášať námietku v tomto prípade vzhľadom na to, že v rozprave pán minister sociálnych vecí a rodiny prisľúbil verejným prísľubom, že do júla pripravuje náhradný návrh zákona.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, ideme ďalej.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bloku návrhov pani poslankyne Sárközy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch pani poslankyne Sárközy.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za návrh 96, proti 2, hlasovania sa zdržalo 31 poslancov, nehlasoval 1.
Tieto návrhy pani poslankyne boli prijaté.
Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Posledný vystúpil pán poslanec Opaterný a predložil 2 návrhy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister tvrdí, že sú nad rámec. (Hlasy z pléna.)
Pán poslanec.
B. Opaterný, poslanec: Vznášam námietku, trvám na tom, aby sa hlasovalo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o námietke pána poslanca.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za návrh 62, proti 17, hlasovania sa zdržalo 47, nehlasovali 4.
Konštatujem, že námietku pána poslanca sme neschválili.
Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Tým sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy aj z rozpravy. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za návrh 121, hlasovania sa zdržalo 7, nehlasoval 1.
Návrh sme schválili.
Sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy v rámci tohto čítania, pýtam sa. Pani poslankyňa Navrátilová a pani poslankyňa Sárközy. (Hlasy z pléna.) Pán poslanec Jarjabek, vy ste mali procedurálny návrh, viem. Dve teda poslankyne sa hlásia do rozpravy v treťom čítaní. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pani poslankyňa Navrátilová ako prvá a až potom pani poslankyňa Sárközy.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: V návrhu, ktorý som predložila a ktorý bol tuná odsúhlasený, je formálna chyba, a preto navrhujem v siedmom bode v § 73 ods. 3 druhú vetu nahradiť vetou: "Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67." Vecne to je to isté, len po formálnej stránke je to iné.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, je to zmena oproti pôvodnému. No a keď je to zmena, to znamená, že nie je to technická nejaká... (Hlasy v sále.) Tak prečítajte pôvodný návrh.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: V pôvodnom texte sa v § 73 druhá veta nahrádza vetou: "Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67." A oprava je len, že je to v siedmom bode v § 73, je to len upresnenie.