B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi spravodajcovi, aj pánovi podpredsedovi vlády a
teraz pristúpime k druhému čítaniu
vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 647).
Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovít Kaník, ktorého znovu vyzývam, aby..., pán minister, čakali ste tu celé poobedie a teraz nás nepočujete. Takže, nech sa páči, máte slovo a môžete Národnej rade, tlač 647, uviesť sociálne poistenie...
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, účelom vládneho návrhu zákona je zabezpečiť invalidným dôchodkom fyzické osoby, ktoré sa stanú invalidnými v období, v ktorom sa považujú za nezaopatrené dieťa, t. j. v zásade do dovŕšenia 26 rokov veku. Vznik nároku na invalidný dôchodok týchto osôb nie je podmienený získaním potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, jeho suma sa určí z minimálnej mzdy a náklady na invalidné dôchodky týchto osôb bude financovať štát, pričom výdavky na tieto invalidné dôchodky v roku 2005 sa predpokladajú zhruba vo výške 14 miliónov korún. Predloženým návrhom zákona sa súčasne upresňujú dôvody prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti. Vypúšťa sa osobitná definícia vymeriavacieho základu na platenie poistného zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, zamestnanca, ktorý vykonáva verejnú službu v zahraničí, zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a televízie z dôvodu, aby týmto vymeriavacím základom bol celý funkčný plat. Upravuje sa riešenie záväzkov lôžkových zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu a záväzky decentralizovaných lôžkových zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni tak, aby sa v čo najmenšej miere zaťažili verejné financie a nezakladali sa dodatočné nároky na štátny rozpočet.
Pri prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výbore pre sociálne veci a bývanie došlo k zmenám v určovaní výšky invalidného dôchodku osôb, ktoré sa stali invalidnými v období nezaopatrenosti a riešenia záväzkov v zariadeniach Sociálnej poisťovne. K uvedeným zmenám neodporúčam vysloviť súhlas.
Osobitne chcem zdôrazniť, že navrhovaná zmena určenia osobného mzdového bodu, z ktorého sa určuje invalidný dôchodok invalidov z mladosti z minimálnej mzdy na 75 percent priemernej mzdy, bude pôsobiť diskriminačne voči poistencom, ktorí platia poistné z príjmu v rozpätí od minimálnej mzdy do 75 percent priemernej mzdy a z ktorého im bude určená aj suma invalidného dôchodku a na rozdiel od invalidov z mladosti musia pre nárok na invalidný dôchodok splniť aj potrebnú dobu poistenia. Je potrebné tiež upozorniť, že prijatím navrhovaného riešenia sa zvýšia výdavky zo štátneho rozpočtu takmer dvojnásobne. Ďakujem za pozornosť, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni, členke gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Navrátilovej. Nech sa páči, žiadam vás, aby ste informovali Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 647, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 939 z 13. mája 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému zákonu.
Návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 9. júna 2004 pod č. 371, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 234 z 9. júna 2004. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona dňa 9. júna 2004, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh uznesenia nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokovali a prijali osem pozmeňujúcich návrhov, tak ako ich máte predložené v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi predmetnú novelu schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 8 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne a s návrhom schváliť ich. Gestorský výbor ma poveril ako spravodajkyňu na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní a na informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.
Ďakujem, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku pani poslankyne Navrátilovej a pani poslankyne Bauer.
Takže ako prvá vystúpi pani poslankyňa Navrátilová, ktorá je aj spravodajkyňou. Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, zrejme meritom veci vlastne na tomto rokovaní bude určenie výšky osobného mzdového bodu pre tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa stanú invalidnými z mladosti. Návrh, ktorý predložila vláda, sa pohybuje na úrovni 0,4, čo predpokladá, že by boli približne dôchodky na hranici 2 600 korún až 2 700 korún a podľa moje mienky situácia ľudí, ktorí budú invalidmi z mladosti, je nedostačujúca a domnievam sa, že by sme sa mali zamyslieť nad iným prístupom, ktorý ja teraz tu navrhnem.
Totiž takto postavený mzdový fond bude znamenať, že po vymeraní invalidného dôchodku sa ocitnú títo ľudia v hmotnej núdzi. Zároveň im bude doplácaná k invalidnému dôchodku dávka zo systému pomoci v hmotnej núdzi a prakticky to bude znamenať, že ľudia, ktorí sú zdravotne ťažko postihnutí, budú musieť chodiť po úradoch a vybavovať si dávku hmotnej núdze.
Preto navrhujem také riešenie, aby sa spojilo vyplácanie invalidného dôchodku a vyplácanie podpory v hmotnej núdzi do jednej dávky, ktorá bude určená tak, že to zodpovedá osobnému mzdovému bodu v hodnote 0,67. Samozrejme, že by som bola radšej, keby to bolo 0,75, ale s principiálne nesúhlasným stanoviskom pána ministra sa obávam, že to neprejde, a preto vás prosím o podporu takéhoto postupu. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalšia písomne prihlásená je pani poslankyňa Bauer. Nech sa páči, máte slovo.
E. Bauer, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, pán podpredseda vlády, chcela by som predložiť niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré podľa môjho názoru vylepšujú zákon o sociálnom poistení. Návrhy sú nasledovné:
Po prvé. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: V § 8 ods. 5 písm. a) sa vypúšťajú slová, "ak sa nevykonáva v priestore zamestnávateľa". Doterajšie body sa prečíslujú. Ide o to, že sa navrhuje zosúladenie definície pracovného úrazu podľa zákona o sociálnom poistení s definíciou pracovného úrazu podľa Zákonníka práce.
Po druhé. V čl. I sa za tretí bod vkladajú body 4 až 6, ktoré znejú: 4) V § 31 ods. 1 písm. b) sa na konci pripája táto veta - "podmienka zaplatenia poistného sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 korún".
Bod 5 .V § 31 ods. 2 sa na konci pripája táto veta - "na splnenie podmienky zaplatenia poistného ods. 1 písm. b) posledná veta platí rovnako".
Bod 6. V § 31 ods. 3 sa na konci pripája táto veta - "na splnenie podmienky zaplatenia poistného ods. 1 písm. b) posledná veta platí rovnako". Doterajšie body sa prečíslujú.
Na vysvetlenie by som rada dodala, že ide o návrh, ktorý upravuje podmienku zaplatenia poistného na vznik nároku na nemocenskú dávku. Aby hranica bola stanovená trošku vyššie, ako je to dnes, dnes môže nastať situácia, že ak niekto nemá zaplatenú čo i len pol koruny poistného, nemôže dostať nemocenské poistenie. Táto úprava je potrebná, aby takéto chyby a takáto sociálna nespravodlivosť nevznikla.
Po tretie. V čl. I sa za bod 16 vkladajú nové body 17 a 18, ktoré znejú: 17) - v § 231 ods. 2 sa slová " písm. a) až e)" nahrádzajú slovami "písm. a) až f)".
18) - v § 249 sa doterajší text označuje ako ods. 1 a dopĺňa sa ods. 2, ktorý znie: "Poistencom na účely § 226 ods. 1 písm. a) ods. 2 nie je fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004."
Za týmto na prvý pohľad trošku zložitým textom sa nachádza takéto odôvodnenie: Predložený návrh je odôvodnený tým, aby sa zabezpečilo, aby Sociálna poisťovňa nebola povinná zasielať informácie o stave individuálneho účtu tým poistencom, ktorým už bol priznaný starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok z dôvodu, že táto informácia je pre poistencov irelevantná. Samozrejme to ovplyvní aj náklady Sociálnej poisťovne.
Po štvrté. V čl. 1 v bode 22 sa v § 284 písm. a) na konci vypúšťa slovo "solidarity". Ide o legislatívnotechnickú úpravu, nakoľko fond solidarity sa bude tvoriť až od 1. januára 2005.
Po piate. V čl. 1 sa za bod 24 vkladá nový bod 25, ktorý znie: V prílohe č. 4 v položke 6 písm. a) sa miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v percentách "od 20 až 30" nahrádza číslicami "40 až 60". Doterajšie body sa prečíslujú.
Navrhuje sa úprava percentuálnej miery poklesu zárobkovej činnosti pri závažných zdravotných postihnutiach s jednoznačným poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo skupiny duševných chorôb s poruchou sociálnej prispôsobivosti a schopnosti adaptácie.
Po šieste. Navrhuje sa, aby všetky tieto body nadobudli účinnosť 1. augusta 2004.
Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu týchto návrhov, nie po prvýkrát dopĺňame a upravujeme tento návrh, ale treba povedať, že pri takých veľkých zákonoch sa niekedy môže stať, že nie všetky parametre sú správne a dobre nastavené, a keď sa zmení čo i len jeden bod takýchto navzájom veľmi prepojených zákonov, vyžaduje sa, aby boli zmenené aj súvisiace body. Nie vždy sa to dôsledne podarí, ale myslím si, že je stále čestnejšie priznať si chybu, ako trvať na pôvodných chybách a spôsobiť nespravodlivé riešenia. Ďakujem pekne za podporu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa prihlásila písomne do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy? Ôsmi poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Navrátilová, hlásite sa znovu do rozpravy? Takže končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Ako prvý vystúpi pán poslanec Brocka, nech sa páči.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení kolegovia, budem hlasovať za tento vládny návrh novely zákona o sociálnom poistení. Chcem v úvode všeobecne oceniť ten prístup vlády, ktorým odmeňuje vláda iniciatívu alebo oceňuje aktívny prístup občana či už v sociálnom poistení, či v oblasti sociálnej pomoci, či v daňovom systéme.
V daňovom systéme, keď vláda prišla s bonusom na deti zamestnaných rodičov, v dôchodkovom systéme, keď sme zaviedli dôsledný poistný princíp, keď sme umožnili nie daňovú, ale poistnú úľavu na nezaopatrené deti v sociálnej pomoci, napríklad aktivačný príspevok.
Tak ako moji kolegovia, ktorí sú prihlásení v rozprave, chcú predniesť nejaké pozmeňujúce návrhy, aj ja využívam túto príležitosť, že vláda novelizuje zákon a chcel by som rozšíriť ocenenie iniciatívy, by som povedal, zvýšenej iniciatívy jednotlivca zlepšiť si svoju vlastnú nepriaznivú situáciu práve jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa týka skupiny občanov, na ktorých sme pri prijatí toho základného zákona nieže zabudli, ale nepristupovali sme k nim z rovnakej pozície ako k ostatným zamestnancom.
Osoby samostatne činné alebo živnostníci napríklad nemajú možnosť si uplatniť polpercentnú úľavu na odvodoch na nezaopatrené dieťa. Tu sme na nich akoby zabudli, ale pri povinnosti platiť poistné odvody sme na nich nieže nezabudli, ale naopak, ich spôsob platenia poistného je iný ako u zamestnancov.
Možno to poznáte, tí, ktorí popri svojej závislej činnosti sú aj živnostníkmi, tak na príslušné tlačivo Sociálnej poisťovne do kolónky príjem zo živnosti vpisujú výnosy zo živnosti, a nie skutočný príjem živnostníka. Živnostník s príjmom vyšším ako 120-tisíc korún a na výšku nákladov, ktoré musel vynaložiť na jej dosiahnutie, sa ho nik nepýta a ani mu to nezohľadní, tento živnostník odvedie mesačne do Sociálnej poisťovne 2 017 korún. Je to takmer 25-tisíc korún ročne. V skutočnosti ide dodatkové zdanenie živnostníka v prospech Sociálnej poisťovne cez tieto povinné odvody. Právom to živnostníci považujú za diskrimináciu.
Ja nemám v tejto chvíli ambíciu riešiť problém celého živnostenského stavu a problém platenia poistných odvodov, ale chcel by som svojím pozmeňujúcim návrhom pomôcť aspoň jednej skupine samostatne zárobkovo činných osôb, a to sú tie, ktoré sú živnostníkmi popri zamestnaní. Je to skupina, štatistické údaje, ktoré mám zo Sociálnej poisťovne, je to viac ako 17-tisíc osôb, a myslím si, že tých niekoľko sto, ktorí živnosť zrušili napríklad po tom, ako sme zaviedli povinnosť odvádzať poistné odvody takýmto spôsobom, aký som spomenul, tak si svoju živnosť zrušili práve z toho dôvodu, že profit, ktorý ostatní zamestnanci, ktorí odvádzajú poistné odvody, majú, tak táto skupina nemá.
Preto môj pozmeňujúci návrh k § 21, ktorý hovorí o tom, kedy zaniká povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia, znie: V § 21 v bode č. 4 doplniť písm. f) tohto znenia: "Samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 v prípade, ak súbežne s podnikateľskou činnosťou vzniká podľa § 20 povinnosť uhrádzať povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie z pracovného pomeru. Zánik poistenia sa uplatňuje po uplynutí jedného kalendárneho roka súbežných úhrad povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia vyplývajúceho z § 20 a z § 21 a zároveň, ak výška úhrad povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia vyplývajúceho z § 20 bola za celý uplynulý rok súbežných úhrad vypočítaná a uhrádzaná minimálne z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Krátke zdôvodnenie: Takouto úpravou alebo doplnením § 21 odstraňujeme duplicitné odvádzanie poistných odvodov do fondov dôchodkového a nemocenského poistenia pre osoby, ktoré sú v trvalom pracovnom pomere. Na jednej strane v súčasnom systéme odvádzajú odvody aj z príjmov, ktoré vlastne nie sú príjmami a nevzniká týmto osobám nárok na dvojité plnenie v budúcnosti. Zánik povinnosti platby poistenia zo živnosti vlastne zaniká vtedy, ak zamestnanec a samostatne zárobkovo činná osoba v jednej osobe bol súbežne zamestnaný a podnikal počas celého uplynulého roka, súbežne riadne uhrádzal povinné dôchodkové poistenie a povinné nemocenské poistenie počas celého roka zo živnosti aj zo zamestnaneckého pomeru a zároveň uhrádzal povinné dôchodkové poistenie a povinné nemocenské poistenie, ako mu to vyplýva zo zamestnaneckého pomeru § 4 počas celého uplynulého roka minimálne zo sumy vypočítanej z priemernej mzdy v hospodárstve za daný kalendárny rok.
Týmto ustanovením sa zavádza spravodlivosť alebo vyššia miera spravodlivosti, ako je to doteraz v účasti na sociálnom poistení. Určite to bude viac motivovať práve tých, to sú často tlmočníci, učitelia, ale aj rôzne remeselné živnosti, ľudí, ktorí okrem toho, že sú zamestnaní, tak popri svojom zamestnaní sa snažia zlepšiť si svoju ekonomickú situáciu. Určite to podporí živnostenský stav a verím, že platenie odvodov tohto stavu nebude potrestaním iniciatívy, ale ocenením iniciatívy, ak tento návrh podporíte. Ďakujem za vašu podporu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Horváth, pripraví sa pán poslanec Blajsko.
Z. Horváth, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám návrh na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 647.
Po prvé. V čl. I sa za 9. bod vkladá, teda navrhujem vložiť nový desiaty bod, ktorý znie: 10) V § 122 sa vypúšťajú ods. 11 a 12, doterajšie ods. 13 až 17 sa označujú ako ods. 11 až 15. Doterajšie body 10 až 25 sa označujú ako body 11 až 26.
Po ďalšie, teda po druhé. V čl. II sa slová 14. bodu, 16. bodu až 18. bodu a 23. bodu až 25. bodu nahrádzajú slovami 9. bodu, 11. bodu až 15. bodu, 17. bodu až 21. bodu, 24. bodu až 26. bodu. Navrhujem vypustenie právnej úpravy, ktorou sa taxatívne vymedzujú dôvody odvolania člena Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne vládou Slovenskej republiky.
Po ďalšie, žiadam o bodoch spoločnej správy 2, 3, 7 hlasovať osobitne.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Blajsko, pripraví sa pani poslankyňa Angyalová.
A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, na úvod svojho vystúpenia chcem povedať, že klub Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko podporí váš návrh, ktorý vylepšuje doterajší stav predmetného zákona č. 461 z minulého roku. Avšak tak ako všetci, či už sú to členovia gestorského výboru, alebo aj iní poslanci, ktorí vystúpia, budú určite vo svojom záujme mať vylepšenie dopadov, ktoré v implementácii uvedeného zákona spôsobili u obyvateľstva určitú ujmu. Aj mojou snahou a bez rozdielu na to, či snemovňa schváli, alebo neschváli pozmeňujúce návrhy vyhlasujem znova, že podporíme váš návrh.
Pri schvaľovaní zákona v Národnej rade Slovenskej republiky 24. 9. 2003 bol na návrh predkladateľa z vtedy platného zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení vypustený ods. 8 § 81, ktorý mal umožniť priznávať vdovecké dôchodky vdovcom, ktorí ovdoveli pred účinnosťou zákona. Išli sme podľa vzoru Čiech z roku 1996.
Vypustenie tohto odseku bolo z hľadiska sociálneho veľmi nespravodlivé a podľa môjho názoru aj diskriminačné. Vylúčením veľkej skupiny vdovcov dôchodcov, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004, sa pokračuje v dlhodobo pretrvávajúcom, podľa môjho názoru protiústavnom stave, keď sa vdovské dôchodky priznávajú ženám dôchodkyniam, ale vdovcom dôchodcom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004, v tom istom postavení sa vdovecké dôchodky nepriznávajú.
Takýto postup je v rozpore s čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vybrané citácie z týchto odsekov sú nasledovné. Ľudia sú rovní v právach, základné práva sa zaručujú bez ohľadu na pohlavie, ani mužov, ani ženy nemožno pre ich pohlavie poškodzovať alebo znevýhodňovať. Odhliadnuc od toho, že pred necelým mesiacom sme schválili antidiskriminačný zákon.
Ak by pán minister nesúhlasil s mojím návrhom, upozorňujem ctenú snemovňu, žeby sa pri obmedzovaní základných práv a slobôd podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky pokračovalo v neúnosných rozdieloch medzi mužmi a ženami. Vylúčenie uvedenej skupiny vdovcov dôchodcov z priznávania vdoveckých dôchodkov je jednoznačným porušením ústavného princípu rovnosti zaobchádzania. Pokladám to za rozpor s podstatou a zmyslom základného práva garantovaného aj čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje primerané hmotné zabezpečenie v starobe a ktorý vylučuje iné zaobchádzanie s mužmi a ženami.
Azda najpádnejším protiargumentom je v skutočnosti, že v Českej republike, s ktorou sme do roku 1993 mali rovnaký právny systém, odstránili diskrimináciu vdovcov zákonom č. 155/1995 Z. z. a v Českej republike už od roku 1996 poberajú vdovecké dôchodky všetci vdovci za rovnakých podmienok ako vdovy, a to bez ohľadu na to, či ovdoveli pred, alebo po účinnosti citovaného zákona.
Môj návrh znie. V § 74 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení navrhujem rozšíriť nový ods. 7 v tomto znení: "Ustanovenia o vzniku nároku na vdovský dôchodok platia rovnako aj na vdovcov, ktorí ovdoveli v predchádzajúcom období a ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona spĺňajú podmienky ustanovené v ods. 1 až 5."
Ctená snemovňa, chcem sa vám ospravedlniť za môj lapsus, v mojom prvom návrhu, ktorý máte rozdaný v lavici, je gramatická chyba. Napravil som to dnes, preto máte jednu stranu navyše. Ospravedlňujem sa ešte raz.
Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka invalidity. Uvedená zmena sa vracia, ktorú navrhnem, k pôvodne schválenému zneniu § 263 ods. 2 a upozorňuje ho vo vzťahu k niektorým skupinám invalidov, teda upresňuje. Smeruje v prvom prípade k zachovaniu invalidných a čiastočne invalidných dôchodkov pre tých dôchodcov, u ktorých bol zdravotný stav zakladajúci nárok na niektorý z uvedených dôchodkov posúdený do 31. decembra 2003 ako trvalý, teda bez možnosti jeho zlepšenia. Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne ide približne o 30 percent poberateľov invalidných dôchodkov.
Druhá skupina sú takzvaní stavovskí dôchodcovia, ktorí podľa vyššie uvedeného ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení tvoria takmer bez výnimky bývalí zamestnanci z podzemia hlbinných baní. V ich prípade išlo o invalidné dôchodky, ktorých priznanie bolo v podstate podmienené zánikom spôsobilosti vykonávať vysoko kvalifikovanú prácu v podzemí hlbinných baní. Počet stavovských dôchodcov na Slovensku predstavuje v súčasnosti približne 600 prípadov, čiže úplne zanedbateľné množstvo prípadov. Návrh predkladám na základe vášho prísľubu, pán minister, keď ste reagovali na protestné zhromaždenia zdravotne postihnutých baníkov v Prievidzi ešte z obdobia februára, marca.
Môj pozmeňujúci návrh znie. V § 263 ods. 3 sa na konci pripája text, ktorý znie: "Trvanie invalidity na nárok na invalidný dôchodok uvedený v ods. 1 Sociálna poisťovňa nepreskúma aj po a v prípadoch, v ktorých bola kontrolná lekárska prehliadka podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 určená ako nepotrebná." Po b v prípadoch invalidných dôchodcov uznaných pred 1. septembrom 1994 podľa § 29 ods. 2 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 78/1995 Z. z. Po druhé. Za ods. 3 sa vkladá nový ods. 4, ktorý znie: "Ak bolo trvanie invalidity preskúmané podľa ods. 2 na žiadosť poistenca, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, Sociálna poisťovňa prehodnotí svoje rozhodnutie a postupuje podľa odseku 3." Ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Angyalová, pripraví sa pani poslankyňa Černá.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, k vecnej podstate tohto návrhu zákona sme sa vyjadrovali už v prvom čítaní, a preto by som sa chcela sústrediť len na jednu malú časť. Keďže vznikol priestor na to, aby som mohla predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý si teraz dovolím prečítať a neskôr odôvodniť.
V čl. I 4. bod znie. V § 68 ods. 7 a 8 znejú: "7. Poistencovi, ktorý ku dňu, od ktorého požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, na ktorú by mal nárok ako evidovaný uchádzač o zamestnanie a tento nárok si neuplatní, sa obdobie, za ktoré sa znižuje suma predčasného starobného dôchodku podľa ods. 1 skráti o obdobie, počas ktorého by mal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, ak tento zákon neustanovuje inak."
Odsek 8. "Poistencovi, ktorý ku dňu, od ktorého požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, na ktorú by mal nárok ako evidovaný uchádzač o zamestnanie, tento nárok si neuplatní a ku dňu, od ktorého požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku bol poistený v nezamestnanosti sedem rokov nepretržite sa obdobie, za ktoré sa znižuje suma predčasného starobného dôchodku podľa ods. 1 skráti o dvojnásobok obdobia, počas ktorého by mal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti."
Poviem asi trošku ľudskejšie, o čo vlastne v tomto návrhu ide. Potrebovala som prepísať celý ods. 7 a celý ods. 8, pretože už v bode 4 vládneho návrhu sa tento odsek čiastočne novelizuje. Ja som to chcela zahrnúť, ale v podstate ide o vsunutie vety - "na ktorú by mal nárok ako evidovaný uchádzač o zamestnanie" v jednom odseku aj v druhom odseku.
A teraz poviem vecne, o aký problém ide. Už v zákone, ktorý je platný a účinný, existuje možnosť, ak občan, ktorý požiada o predčasný starobný dôchodok, povedzme nedávno stratil prácu a má nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, túto dávku si od štátu nevezme, tak už v dnešnom zákone existuje možnosť, aby sa mu toto obdobie, počas ktorého by dávku v nezamestnanosti poberal, započítavalo do výpočtu sumy predčasného starobného dôchodku, čím je svojím spôsobom zvýhodnený a neprichádza o takú veľkú sumu, ako keby si tieto prostriedky od štátu vyčerpal.
Dokonca, ak bol poistený sedem rokov nepretržite v nezamestnanosti, tak sa mu toto obdobie odpočítava do výpočtu tejto sumy dvakrát. Takže ľudia, ktorí sú pomerne blízko k dôchodkovému veku a stratia zamestnanie, väčšinou požiadajú o predčasný starobný dôchodok, pretože im to pravdepodobne možno aj z hľadiska sociálnej situácie pripadá lepšie a snažia sa preukázať svoj nárok na podporu v nezamestnanosti, ktorú si od štátu nevezmú. Na to, aby ale tento nárok preukázali, sa potrebujú evidovať na úrade práce. Ak sa evidujú na úrade práce, potom ho musia podľa dnešného platného zákona dvakrát do mesiaca navštevovať, sú povinní zo zákona, v jednom ustanovení sa hovorí aktívne si hľadať prácu, na druhej strane úrad ich musí evidovať, takisto má povinnosť ponúkať im prácu a ďalšie povinnosti, s ktorými je spojená agenda, ktorá v tomto prípade stráca opodstatnenie. Títo ľudia totižto požiadali o to, že chcú ísť do dôchodku, takže si asi prácu nehľadajú a aj na jednej strane, aj na druhej strane sú s tým spojené jednoducho zbytočné povinnosti.
Tento návrh by mal čiastočne, nie úplne riešiť tento problém, tak trochu otvára dvere pre riešenie, ktoré sme nakoniec aj konzultovali s ministerstvom. Išlo by asi o to, žeby úrad práce vystavil istý druh potvrdenia o tom, že tento nárok žiadateľ o predčasný starobný dôchodok má, žeby teda mal dostať podporu, ale si ju nevezme a tak ďalej by s ním Sociálna poisťovňa mohla konať a započítať to do budúcej sumy dôchodku.
Hovorím, tento návrh to rieši čiastočne a bude treba urobiť ešte novelu zákona o službách zamestnanosti, ale myslím si, že by bolo fajn, keby tento pozmeňujúci návrh bol schválený, pretože naozaj otvára dvere budúcej novele.
Takže vás prosím o podporu, aby sme trošičku uľahčili život niekoľkým desiatkam, možno až stovkám ľudí, aby nemuseli tak často chodiť na úrad. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Černá, pripraví sa pani poslankyňa Sárközy.
E. Černá, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, ctené kolegyne a kolegovia, dovolím si vám predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 647.
Medzi hlavné úlohy, ktoré si vytýčila vláda Slovenskej republiky, patrí zníženie odvodového zaťaženia zamestnávateľov, čo zamestnávateľom otvorí priestor na tvorbu ďalších pracovných miest.
Jedným zo zákonov, ktorým sa môže napĺňať spomínaný cieľ, je aj zákon o sociálnom poistení, ktorý tento parlament schválil na konci uplynulého roka a ktorého novelu práve prerokúvame a je predložená ako tlač 647.
Podľa § 272 ods. 1 spomínaného zákona od 1. 1. 2004 Sociálna poisťovňa prevzala od zamestnávateľov plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993.
Podľa § 279 ods. 4 ale zamestnávatelia budú ešte tri roky do 31. marca 2007 povinní zaplatiť Sociálnej poisťovni plnenia, ktoré Sociálna poisťovňa vyplatí oprávneným osobám. Vecne sa teda do 31. marca 2007 v podstate stav nezmení. Zamestnávatelia v súčasnosti odovzdávajú do Sociálnej poisťovne vyššie poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, ako Sociálna poisťovňa vypláca. V základnom fonde zodpovednosti za škodu v Sociálnej poisťovni existuje prebytok financií.
Máte teda pred sebou pôvodný text a teraz vám prečítam legislatívnu úpravu tohto návrhu. V čl. I sa za 19. bod vkladá 20. bod, ktorý znie: V § 279 ods. 4 písm. a) až c) sa za slová "plnení vyplatených" vkladajú slová "oprávneným osobám, ktoré boli k 1. 1. 2004 v pracovnom pomere so zamestnávateľom". Doterajšie dôvody sa prečíslujú.
Odôvodnenie. V prípade akceptácie predloženého návrhu zmeny by v § 279 ods. 4 časť plnenia za takzvané staré prípady pracovných úrazov a chorôb z povolania prevzala Sociálna poisťovňa a zamestnávateľom by ostalo viac prostriedkov na udržanie a zvyšovanie zamestnanosti, pretože týmto návrhom dôjde k zníženiu odvodového zaťaženia mnohých zamestnávateľov. Toto riešenie nemá vplyv na štátny rozpočet, lebo Sociálna poisťovňa v základnom fonde má naakumulované potrebné zdroje z odvodov zamestnávateľov. Ak je hraničným termínom dátum 26. november 1993, tak to znamená, že takmer výlučne ide o zodpovednosť právnych predchodcov súčasných zamestnávateľských subjektov. Týmito právnymi predchodcami boli štátne podniky, respektíve štátne akciové spoločnosti. Súčasní zamestnávatelia prevzali a naďalej zamestnávajú len časť poberateľov plnení za pracovné úrazy a choroby z povolania spred uvedeného dátumu. Časť poberateľov postupom času prestala u zamestnávateľov pracovať, v dôsledku čoho zamestnávatelia nemajú možnosť ovplyvňovať vyplácané plnenia. Ďakujem srdečne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pani poslankyňa Sárközy a pripraví sa pán poslanec Opaterný.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, dovoľte mi, aby som vám v mene poslancov predložila pozmeňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 647.
Po prvé. Za článok I sa vkladajú nové články II a III, ktoré znejú: Článok II. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. V § 14 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie: "Povinne zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení je aj fyzická osoba, ktorá pred 1. januárom 2005 bola dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu. Od 1. januára 2005 do 30. júna 2006 je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole a po dovŕšení 16. roku veku a v tomto období nie je dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu, ak sa dobrovoľne rozhodla byť zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení najneskôr do 30 dní od prvého dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu vzniknutého po 30. júni 2006." Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.
Po druhé. V § 17 ods. 2 sa slová "v § 14 ods. 2" nahrádzajú slovami "v § 14 ods. 2 a ods. 3".
Dovoľte mi krátke zdôvodnenie k týmto dvom bodom. Navrhujem, aby evidovaným nezamestnaným a študentom stredných škôl a vysokých škôl bolo umožnené rozhodnúť sa, či vstúpia do systému starobného dôchodkového sporenia až pri prvom vzniku ich dôchodkového poistenia, a nie v období od 1. januára 2005 do 30. júna 2006, pretože podľa súčasnej právnej úpravy by boli tieto fyzické osoby povinné pri uzatvorení zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou v období od 1. januára 2005 do 30. júna 2006 zaplatiť aj poistné na dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie.
Po tretie. V § 63 ods. 2 v druhej vete sa slová "zápisu dôchodkovej správcovskej spoločnosti do obchodného registra" nahrádzajú slovami "začatia vykonávania činnosti, ktorá je obsahom povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti".
Odôvodnenie. Navrhujem, aby trojročné obdobie, počas ktorého odplata dôchodkovej správcovskej spoločnosti za správu dôchodkového fondu je maximálne vo výške 0,08 percenta priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde, začalo plynúť od začatia vykonávania činnosti, ktorá je obsahom povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, a nie od zápisu do obchodného registra.
Po štvrté. V § 82 ods. 5 znie: Bod 5. "Hodnota cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu vydaných emitentom so sídlom v Slovenskej republike a vkladov v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk so sídlom v Slovenskej republike musí byť najmenej 30 percent hodnoty majetku v dôchodkovom fonde."
Po piate. V § 91 ods. 2 sa vypúšťa slovo "ostatný".
Po šieste. V § 91 ods. 3 a 4 sa slová "12 mesiacov" nahrádzajú slovami "24 mesiacov".
Po siedme. V § 91 ods. 5 sa slová "18 mesiacov" nahrádzajú slovami "24 mesiacov".
Po ôsme. V § 91 ods. 5 písm. b) sa slová "80 percent" nahrádzajú slovami "70 percent".
Po deviate. V § 91 ods. 5 písm. c) sa slová "70 percent" nahrádzajú slovami "50 percent".
Po desiate. V § 91 ods. 6 písm. a) sa slová "110 percent" nahrádzajú slovami "111 percent".
Po jedenáste. V § 91 ods. 6 písm. b) sa slová "120 percent" nahrádzajú slovami "143 percent".
Po dvanáste. V § 91 ods. 6 písm. c) sa slová "130 percent" nahrádzajú slovami "200 percent".
Po trináste. V § 91 ods. 7 písm. a) sa slová "18 mesiacov" nahrádzajú slovami "24 mesiacov".
Po štrnáste. V § 91 ods. 10 písm. b) sa slová "dva percentuálne body" nahrádzajú slovami "tri percentuálne body".
Po pätnáste. V § 15 ods. 10 písm. c) sa slová "tri percentuálne body" nahrádzajú slovami "päť percentuálnych bodov".
Zdôvodnenia k bodom 4 až 15. Navrhujem úpravu spôsobu porovnávania výkonnosti jednotlivých dôchodkových fondov, ktoré vytvára a spravuje dôchodková správcovská spoločnosť s cieľom predísť možnosti vzniku identických alebo veľmi podobných portfólií dôchodkových fondov.
Po šestnáste. V § 112 ods. 2 sa slová "najmä uvádzať informáciu o budúcom zhodnotení peňažných prostriedkov, ktorého dosiahnutie nemôžu predpokladať a ponúkať výhody, ktorých spoľahlivosť nemožno zaručiť" nahrádzajú slovami "a ponúkať služby alebo plnenia, ktoré nesúvisia so starobným dôchodkovým sporením" a na konci sa pripája táto veta: "Čo sa rozumie nepravdivou alebo zavádzajúcou informáciou, službou alebo plnením, ktoré nesúvisia so starobným dôchodkovým sporením, ustanoví všeobecný záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo." Ide o legislatívnotechnické upresnenie.
Článok III zákon č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 43/2004 Z. z. sa mení takto: "Sprostredkovateľ starobného dôchodkového sporenia najmenej 1 000 korún a najviac 3 000 korún." Doterajší článok II sa označí ako čl. IV.
Vážení kolegovia, dovoľte mi opraviť jednu legislatívnotechnickú chybu. V pôvodnom texte, ktorý máte rozdaný nedopatrením, tam zostalo: V prílohe sa vypúšťajú tieto slová: To som teraz neprečítala, berte to ako vypustené. Koniec vety je "sa mení takto".
K článku III novelou zákona o dohľade nad finančným trhom navrhujem upraviť, aby sprostredkovateľ starobného dôchodkového sporenia platil znížené príspevky Úradu pre finančný trh. Navrhujem, aby navrhované zmeny a doplnenia nadobudli účinnosť 1. augusta 2004.
Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás o kladné posúdenie týchto pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Burian ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.