B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s interpeláciou pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči.
D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka vo veci registrácie občianskeho združenia Slobodná voľba zo dňa 30. 1. 2004 so sídlom Haanova 44 v Bratislave, ktorého štatutárom je Daniel Hromada.
Toto občianske združenie uskutočnilo najmenej už dve podujatia, na ktorých propagovalo voľné používanie marihuany či iných takzvaných mäkkých drog pod heslom Holandsko náš vzor. Propagovanie mäkkých drog sa v našej republike stáva už aj kultúrnym podujatím, na ktoré plynú veľké finančné prostriedky. Je paradoxom, že kým akcie humánneho, kultúrneho a umeleckého charakteru sú v našom štáte finančne podvyživené, takéto občianske združenia majú bezprostredne po svojom založení dostatok zdrojov na realizáciu svojich aktivít, ktoré sú často v rozpore so štátnou politikou v oblasti ochrany a prevencie zdravia a Národného programu boja proti drogám.
Za zvlášť alarmujúce považujem konštatovanie nedávno prerokúvanej v súhrnnej správe vo Výbore Národnej rady pre školstvo, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá, že za znepokojivý je považovaný nárast podielu žiakov a študentov na užívaní drog najmä po roku 2000. Zrejme, vážený pán minister, na tomto negatívnom trende sa podpisuje svojimi aktivitami aj takéto občianske združenie. Dovoľujem si vás konkrétne interpelovať, aby sa prísnejšie vyhodnocoval predmet činnosti registrovaných združení na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky a následne sa operatívne analyzovala ich činnosť, ktorá smeruje proti zdravému duchovnému a telesnému vývoju mladej generácie.
Druhú interpeláciu mám v zmysle tohto paragrafu rokovacieho poriadku na ministra financií a podpredsedu vlády Ivana Mikloša. Predovšetkým vo veci upresnenia nových aktivít Ministerstva financií Slovenskej republiky, konkrétne ide o vyhlásené grantové konania z mája 2004, napríklad pre aktivity v oblasti miestnej kultúry, športu a samosprávy. Ide o využívanie finančných prostriedkov z výťažkov lotérií, napríklad Tipos.
Neviem, či takáto činnosť, vážený pán minister a podpredseda vlády, patrí do náplne práce ministerstva financií a či sa tým nepopiera odborno-metodická a organizačná činnosť rezortov, ktoré majú takéto aktivity vo svojej náplni. Je paradoxné, že existujúce grantové programy na jednotlivých rezortoch sú podvyživené, respektíve nemajú adekvátne zdroje, ktoré by mohli transparentne a cielene prerozdeľovať prostriedky do existujúcich a funkčných grantových programov.
Prosím vás, vážený pán minister, aby ste mi uviedli, ako sa uskutočňuje nominácia, výber členov do komisií na ministerstve a či vôbec o hodnotení a výbere projektov rozhodujú odborné komisie na danú problematiku. Ďalej, ako je tento grantový systém na vašom ministerstve prezentovaný verejnosti, napríklad prostredníctvom internetu, webovej stránky ministerstva financií, či ste oslovili o nomináciu odborníkov prostredníctvom ministerstiev a nimi riadených organizácií, orgány samosprávy a zástupcov mimovládnych organizácií.
A napokon, aby som súdok v kultúre uzavrel, tretiu interpeláciu v zmysle § 129 rokovacieho poriadku mám na ministra kultúry pána Rudolfa Chmela, ktorého interpelujem vo veci koncepcie štátnej kultúrnej politiky, ktorú sme mali dostať do parlamentu s tým, že k predloženému materiálu je žiaduce otvoriť diskusiu, rozpravu aj v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Vedie ma k tomu skutočnosť, že práca Ministerstva kultúry Slovenskej republiky je naďalej veľmi zahľadená do seba, prípadne do riešenia problematiky s väzbou na priamo riadené organizácie. Chýba dôkladné poznanie aplikácie kultúrnej politiky v regiónoch, uchovávania kultúrnych štandardov. Zvlášť to pociťujem pri mojich častých návštevách v regiónoch Slovenskej republiky, a to najmä s väzbou na umelecké a kultúrno-výchovné podujatia.
Verím, že po kvalitnej diskusii k predloženej koncepcii v pléne parlamentu by sme mohli dospieť ku konkrétnym záverom a uzneseniam, a to aj vo vzťahu k riešeniam finančne podvyživeného rezortu, najmä po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.
Práve v tomto čase, vážený pán minister, je úlohou národných parlamentov a vlád riešiť uchovávanie a rozvíjanie národnej a kultúrnej identity občanov, spoločenstiev, regiónov a štátov, predovšetkým v duchu vyspelej Európy a jej európskeho kultúrneho dedičstva pozostávajúceho z mozaiky národných kultúr a ich identít. Aktuálnosť predloženia koncepcie štátnej kultúrnej politiky je zvýraznená aj súčasným, doslovne macošským prístupom vlády k rezortu kultúry, deštrukčnými procesmi v regiónoch vo vzťahu k regionálnej, tradičnej a miestnej kultúre, najmä po nekoordinovanej a metodicky nezvládnutej decentralizácii. Dokazujú to, vážený pán minister, aj moje poznatky z nedávnej návštevy regiónu Prešovského samosprávneho kraja. Ak by sme mali prijatú koncepciu štátnej kultúrnej politiky, iste by mohli byť formulované aj jednotlivé regionálne politiky. Viac by bolo cítiť metodické usmernenia tak, aby sa nerušili tradičné inštitúcie a nevznikali nové metodicko-poradenské knižnično-osvetové centrá, ktoré sa podpíšu na likvidácii nielen knižníc, ale aj osvetových pracovísk, teda konkrétne v tomto kraji.
Vážený pán minister, teraz vás prosím a žiadam aj o odpoveď v tejto veci a aby ste zabezpečili odborný dohľad Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z titulu i knižného, stále platného zákona proti vzniku týchto deštrukčných a doslovne likvidačných návrhov v Prešovskom samosprávnom kraji. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nakoľko pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil písomne s interpeláciou, pýtam sa, kto sa hlási ústne do interpelácií? Štyria, končím možnosť sa prihlásiť ústne s interpeláciami. Pán poslanec Vážny ako prvý a pripraví sa pán poslanec Hrdlička.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vám predkladám interpeláciu na člena vlády, ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Pavla Prokopoviča.
Dňa 20. mája 2003 som podal interpeláciu na pána ministra Prokopoviča, na ktorú mi 14. 6. 2004 odpovedal. Interpelácia bola zameraná na tri otázky a súvisela s poslaneckým prieskumom v Slovenskej pošte. Tie tri otázky stručne zhrniem.
Prvá otázka, ako je možné, že poslancom Národnej rady Slovenskej republiky nebolo umožnené vykonať poslanecký prieskum v štátnom podniku, na ktorý ich poveril výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý je v pôsobnosti ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií ako ústredného orgánu štátnej správy?
Druhá otázka bola. Má vôbec ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií kompetencie riadiť, respektíve pôsobiť v kontrolných orgánoch tohto subjektu?
Tretia otázka. Prečo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktoré vedelo o konaní poslaneckého prieskumu, pretože ho dostalo na vedomie, neusmernilo Slovenskú poštu, štátny podnik o poslaneckom prieskume, o právach poslancov vykonávajúcich prieskum s požiadavkou o maximálnu spoluprácu kontrolovaného subjektu?
Na takúto interpeláciu som dostal odpoveď, citujem, samozrejme, že väčšia časť odpovede sa obmedzila na informáciu o postavení Slovenskej pošty v oblasti verejného obstarávania, ale vlastná odpoveď znela, citujem: "Pokiaľ ide o vaše otázky súvisiace s výkonom poslaneckého prieskumu v Slovenskej pošte, štátny podnik Banská Bystrica uvádzam, že ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií môže konať len v rámci právomocí, ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov. Vo vzťahu k otázkam smerujúcim na vykonávanie kontroly verejného obstarávania v Slovenskej pošte uvádzam, že túto vykonáva NKÚ a Úrad pre verejné obstarávanie."
Medzi základné právomoci Národnej rady Slovenskej republiky, a teda aj nás poslancov patrí kontrolná činnosť. Poslanecký prieskum považujem za najvýznamnejší nástroj spomedzi kontrolných mechanizmov, ktorými ako poslanci Národnej rady disponujeme. Udivuje ma preto, že pri takej závažnej otázke týkajúcej sa poslaneckého prieskumu v štátnom podniku, ktorý patrí do pôsobnosti ministerstva dopravy, podotýkam, že poslanecký prieskum sa uskutočnil na základe uznesenia výboru, sa pán minister obmedzil len na stručnú, nič nehovoriacu odpoveď, ktorú som vám citoval.
Chcem sa dotknúť ešte rokovacieho poriadku, a to § 129 ods. 1, ktorý hovorí, že interpeláciou sa na účely tohto zákona rozumie kvalifikovaná otázka poslanca. Samozrejme, pýtam sa, či sa aj odpoveď nemyslí kvalifikovaná, pretože odpoveď, ktorú som dostal, má veľmi nízku úroveň a žiadnu vypovedaciu hodnotu. Preto opätovne interpelujem pána ministra Prokopoviča a opätovne mu predkladám všetky tri otázky s tým, že ho žiadam o kvalifikovanú odpoveď na uvedené tri otázky, samozrejme, do času, ktorú pripúšťa rokovací poriadok. Písomnú interpeláciu odovzdám predsedovi Národnej rady. Ďakujem vám za váš čas. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pán poslanec Hrdlička a pripraví sa pán poslanec Zubo.
J. Hrdlička, poslanec: Vážený pán predseda, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vám v prílohe predkladám interpeláciu na ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku.
Vážený pán minister, váš predchodca napriek tomu, že mu to odborné stanoviská neodporúčali, predložil návrh na skrátenie vojenskej základnej služby na šesť mesiacov, ktorý bol parlamentom schválený. Náklady na výkon služby vojakmi základnej služby sa tým nezmyselne zvýšili a efektívnosť prípravy občana na obranu vlasti sa znížila na minimum, v niektorých prípadoch sa zmenila na absurdnosť.
Šesťmesačná vojenská služba a súčasne prechod na profesionalizáciu ozbrojených síl vytvoril stav, keď vojaci základnej služby nie sú začleňovaní do dôležitejších funkcií a ich výcvik je po absolvovaní základného výcviku, takzvaného prijímača prakticky nulový. Vykonávajú väčšinou len zabezpečovacie a pomocné činnosti, čo určite neprispieva k vytváraniu vedomia zodpovednosti za obranu vlasti a ani ich prakticky na ňu nepripravujú. Prirodzene, tým sa u nich vytvárajú negatívne názory na význam vojenskej služby a zmysel ich povolania do ozbrojených síl. Preto sa mnohí mladí muži snažia vyhnúť nástupu na vojenskú základnú službu. Skupina vojakov základnej služby, absolventov právnickej fakulty ma upozornila na nedokonalosť právnych noriem v oblasti povolávania na vojenskú základnú službu. Podľa nich je jediným kritériom na povolanie na vojenskú základnú službu zdravotný stav povolancov, a nie potreba ozbrojených síl mať k dispozícii na vojenskej službe odbornosti, ktoré sú využiteľné pre potreby útvarov a zariadení ozbrojených síl s adekvátnym vzdelaním a predpokladmi.
Tak dochádza k tomu, že sú povolávaní v prvom rade tí, ktorí sú zdraví a nevykonali žiadne kroky, aby sa nástupu na základnú vojenskú službu vyhli alebo ju oddialili až do roku 2005. Povolaní branci, aj keď so vzdelaním právnikov, psychológov, učiteľov, inžinierov alebo aj iných odborností vykonávajú len dozornú a strážnu službu v kuchyni, upratovanie kasárenských priestorov, sú zaraďovaní do hotovostí, ktorých význam im ani nie je dostatočne vysvetlený.
V mnohých prípadoch i činnosti organizované mladými veliteľmi profesionálmi, ktorí majú ďaleko od úrovne vzdelania podriadených, znižujú zmysluplnosť poslania, na ktoré boli povolaní do ozbrojených síl.
Podľa uvedenej skupiny vojakov ich rovesníci, ktorí majú rovnaký zdravotný stav, avšak vykonali určité kroky na územných vojenských správach, neboli povolaní na vojenskú službu na vykonávanie činností, ktoré zodpovedajú ich vzdelaniu. Mám tým na mysli učňovskému alebo stredoškolskému.
Vážený pán minister, žiadam vás o informáciu, či boli prijaté nejaké opatrenia na to, aby sa spracovali konkrétne kritériá, podľa ktorých by boli branci povolávaní na vojenskú službu a nebolo by to závislé len od zdravotného stavu a od úradníkov územných vojenských správ. Tiež by ma zaujímalo, či nie je možné využiť v ozbrojených silách povolaných mladých mužov podľa ich vzdelania, to znamená na činnosti právne, psychologické, ekonomické, technické i iné tak, aby boli zároveň pripravovaní na prípad vojenského konfliktu alebo pre potreby mierových misií. Ak to nie je možné, prečo sú takéto odbornosti na vojenskú službu povolávané.
Niežeby som sa danej kategórie mladých mužov chcel zastávať, alebo si myslel, že im vojenská služba môže ublížiť. Mala by však byť organizovaná tak, aby činnosti, ktoré vykonávajú, mali zmysel, aby zodpovedali úrovni tej-ktorej kategórii vojakov, aby sa aj oni stotožnili s potrebou vykonávania činnosti. V konečnom dôsledku aj títo vojaci sú skupinou, ktorá po absolvovaní vojenskej služby bude ovplyvňovať verejnú mienku v oblasti hodnotenia dôveryhodnosti ozbrojených síl.
Vážený pán podpredseda, dovoľte mi taktiež využiť možnosť položiť interpeláciu na ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfa Zajaca.
Vážený pán minister, obrátili sa na mňa niektorí živnostníci s požiadavkou postúpiť vám určité návrhy a pripomienky k pripravovanému návrhu zákona o pohrebníctve. Vzhľadom na to, že ide o živnostníkov pracujúcich práve v danej oblasti, pokladám za vhodné zvážiť ich skúsenosti a názory a podľa možnosti rešpektovať ich pri dopracúvaní návrhu zákona. Odporúčajú, aby boli pohrebné vozidlá presne špecifikované v technickom preukaze vozidla ako špeciálne pohrebné vozidlá. Na základe toho by sa vyriešil problém zmeny za účelové vozidlo, ktoré by neskôr pri predaji mohlo byť použité na potravinárske účely alebo na účely prevozu osôb.
Zákon by mal tiež vymedziť, že pohrebné služby, takzvané pohrebníctva by nemali pôsobiť v areáloch nemocníc. Je to neetické a necitlivé, ak chorí pacienti v nemocniciach môžu vidieť odstavené pohrebné vozidlá. Nie som si istý, či tretí návrh je možné zahrnúť do pripravovaného zákona o pohrebníctve. Týka sa súčasných praktík polície voči pohrebným službám, keď sa výber pohrebnej služby nerobí na základe výberového konania, ale na základe akejsi monopolizácie jednej služby. Konkrétny príklad z Ružomberka uvádza, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline nariadilo, že Policajné riaditeľstvo v Ružomberku muselo podpísať zmluvu o poskytovaní pohrebných služieb výlučne s Technickými službami mesta Ružomberok a hradí faktúry len uvedenej firme. Súkromná pohrebná služba, ktorá bola privolaná políciou na prevoz pozostatkov, nemá do dnešného dňa preplatenú faktúru za poskytnuté služby. Čo by asi nastalo pri vzniku hromadnej dopravnej nehody alebo inej situácie s tragickými následkami, ak v danom prípade iné pohrebné služby nemôžu byť privolané, pretože im služby nemôžu byť uhradené. Možno by bolo vhodné zapracovať rovnoprávnosť všetkých týchto služieb do zákona aj voči rozpočtovým organizáciám.
Vážený pán minister, prosím, dajte posúdiť uvedené názory a pripomienky, prípadne zvážte ich využitie pri dopracovaní návrhu zákona o pohrebníctve. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej s interpeláciou vystúpi pán poslanec Zubo. Pripraví sa pani poslankyňa Antošová.
S. Zubo, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov dal nasledujúce interpelácie na pána ministra Lišku, ministra obrany Slovenskej republiky.
Prvá interpelácia. Vážený pán minister, v súčasnosti prebieha reforma vojenského školstva. Podľa posledných dostupných informácií by mala byť Vojenská letecká akadémia v Košiciach zaradená pod Technickú univerzitu v Košiciach. Podľa mojej informácie doposiaľ jedným z príjmov školy i celého rezortu obrany boli príjmy z úhrad za výcvik pilotov a iných vedeckých špecialistov pre armády iných krajín. Počíta ministerstvo obrany do budúcnosti so zachovaním výcvikových programov pre pilotov zahraničných armád? Majú o takéto služby záujem aj jednotlivé krajiny NATO, respektíve iné krajiny? Počíta sa s tým, že do budúcnosti tieto služby budú poskytované týmto krajinám a armádam? Akú finančnú sumu bude predstavovať výcvik našich leteckých špecialistov, ak budú cvičení v Spojených štátoch amerických, v Kanade alebo v niektorej inej krajine za služby, ktoré im tam budú poskytované? Prosil by som, ak by to bolo možné, vyčísliť podľa jednotlivých vojenských leteckých špecialistov.
Druhá interpelácia takisto na pána ministra Lišku. Vážený pán minister, minulý rok sa v súvislosti s personálnym obsadením vedúcich miest v správe Slovenskej informačnej služby rozprúdila ostrá verejná diskusia. Pred niečo viac ako mesiacom tesne po tom, ako ste v Národnej rade Slovenskej republiky predniesli správu o činnosti Vojenského obranného spravodajstva, ste bez uvedenia dôvodu odvolali riaditeľa tejto inštitúcie. Osobne si myslím, že v tejto veci dlhujete poslancom Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpajúce vysvetlenie o celej záležitosti, rovnako aj o dôvodoch, pre ktoré pán Kašický z týždňa na týždeň stratil odborné predpoklady podľa vášho vyjadrenia na výkon tejto funkcie a bol z funkcie odvolaný. V prípade, že pán Kašický skutočne stratil dôveru z dôvodu absencie odborných predpokladov na zvládnutie jeho pridelenej funkcie, ako si máme potom vysvetliť skutočnosť, že ho do tejto funkcie v minulosti vymenoval váš predchodca a bývalý stranícky kolega.
Pán minister, upresnite, prosím, samozrejme, v rámci daných možností, v čom pán Kašick pochybil? Vzhľadom na nedostatok bližších informácií môžete bližšie predstaviť, a bol by som rád, keby to bolo možné, aj pána Kotrusa, ktorý bol poverený vedením a riadením Vojenského obranného spravodajstva.
Tretia a posledná interpelácia na pána Lišku v nasledujúcom znení: Vážený pán minister, v správe o práci Slovenskej informačnej služby za minulý rok okrem iného bolo uvedené, že získala informácie o tunelovaní viacerých podnikov patriacich pod rezort obrany Slovenskej republiky. Máte, vážený pán minister, takéto informácie aj vy? Môžete bližšie špecifikovať, o aké podniky šlo, aké opatrenia ministerstvo obrany vyvodí voči zodpovedným manažérom týchto podnikov? Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledná s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Antošová. Nech sa páči.
E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dňa 21. 5. 2004 som na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky predložila v zmysle zákona interpeláciu na ministra hospodárstva pána Pavla Ruska v tomto znení:
Vážený pán minister, na základe podnetov občanov Žilinského regiónu interpelujem vás v súvislosti s výkupom pozemkov za účelom vytvorenia podmienok priemyselných investícií. Žiadam o odpoveď na otázku, či má ministerstvo prehľad o nákupe pozemkov v tomto regióne po tom, čo bolo rozhodnuté, že tu bude štát vytvárať podmienky na veľké priemyselné investície? Moju otázku motivujú jednak podnety, ktoré sa obávajú div nie vyvlastnenia majiteľov pozemkov a na druhej strane, aby nedošlo k špekuláciám s pozemkami, ktoré bude vykupovať štát za peniaze daňových poplatníkov. Zároveň vás žiadam, aby ste uviedli sumu, ktorú vláda vyčlenila na výkup pozemkov v tejto lokalite.
Vzhľadom na nedostatočnú odpoveď dovoľujem si opätovne interpelovať pána ministra hospodárstva v nasledovnom znení: "Vážený pán minister, 21. 5. 2004 som podala interpeláciu, v ktorej sa vás pýtam, či má ministerstvo prehľad o nákupe pozemkov v tomto regióne po tom, čo bolo rozhodnuté, že štát tu bude vytvárať podmienky na veľké priemyselné investície?" Vaša odpoveď z 23. 6. 2004, ktorú mi doručili až dnes, je zúžená na jednu lokalitu Žilinského regiónu a na krátky časový úsek od 5. marca 2004. Preto považujem vašu odpoveď za neúplnú a trvám na úplnom zodpovedaní mojej otázky. Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Budeme pokračovať v rokovaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 662).
Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Daniel Lipšic. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženej novely Obchodného zákonníka je zlepšiť právnu úpravu obchodných spoločností a adekvátne zohľadniť legislatívu Európskeho spoločenstva. Novela Obchodného zákonníka v prvom rade obsahuje ustanovenie odstraňujúce niektoré legislatívnotechnické problémy platnej právnej úpravy obchodných spoločností v Slovenskej republike, na ktorých nedostatočné legislatívne riešenie dlhodobo poukazuje prax.
Druhú skupinu zásahov predstavujú zmeny a doplnenia súvisiace s právom Európskych spoločenstiev. Predkladaný návrh zákona má za cieľ odstrániť niektoré technické nedostatky vykonanej transpozície šiestich obchodných smerníc Európskeho spoločenstva. Zároveň sa ňou reaguje na zavedenie nových právnych foriem podnikateľských subjektov, ktoré vznikajú na európskej úrovni.
Dovoľujem si vyjadriť aj svoje stanovisko k spoločnej správe, ktoré je súhlasné so všetkými bodmi spoločnej správy. Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni, ktorú určil gestorsky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pani poslankyni Laššákovej. Nech sa páči, pani poslankyňa, informujte Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako spravodajkyňa predložila spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorsky výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. mája 2004 č. 924 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 510 z 8. júna 2004; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 339 z 8. júna 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 195 z 8. júna 2004.
Pod bodom IV spoločnej správy sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je celkovo 12.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11 s návrhom gestorského výboru schváliť ich a osobitne o bode 12 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máme ako tlač 662, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. júna 2004 č. 556. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu k predloženému návrhu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku od poslancov. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým čítaním
vládneho návrhu zákona o mediácii a o doplnení niektorých zákonov (tlač 549).
Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Nech sa páči, máte slovo.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prístup k spravodlivosti pre všetkých je základným právom, ktoré zakotvuje čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mediácia je organickou súčasťou politiky zameranej na zlepšenie prístupu k spravodlivosti. Zavedenie mediácie do právneho poriadku Slovenskej republiky je potrebné aj z dôvodu rastúceho objemu súdnych žalôb, ktoré spôsobujú predlžovanie súdneho konania a sťažujú prístup k spravodlivosti.
Cezhraničné spory v rámci Európskej únie sa navyše obyčajne spájajú aj s dlhším konaním a vyššími nákladmi ako domáce spory. Preto je veľmi dôležité, aby legislatíva umožňovala mimosúdne riešenie sporov.
Národná rada pre dvomi rokmi prijala moderný zákon o rozhodcovskom konaní, o arbitráži a teraz by mala doplniť variáciu mimosúdnych riešení sporov ešte aj o zmierovacie konanie, teda mediáciu. V mediácii ako forme mimosúdneho riešenia sporov, kde rozhodnutia nerobia mediátori, iba pomáhajú stranám, aby vyriešili svoj spor, nepristupujú strany k sebe konfrontačne. Ide skôr o proces ich vzájomného približovania, v ktorom sa sami rozhodujú pre spôsob riešenia svojho sporu a v tomto procese zohrávajú aktívnejšiu úlohu, pretože sa sami snažia nájsť riešenie, ktoré je pre ne najvyhovujúcejšie.
Tento konsenzuálny prístup zvyšuje pravdepodobnosť toho, že po urovnaní sporu budú strany schopné pokračovať vo svojich obchodných alebo iných vzťahoch. Mediácia nie je nášmu právnemu poriadku celkom cudzia, pretože zmier pri menej závažných deliktoch je možné uzavrieť aj podľa Trestného poriadku v prípade súhlasu poškodeného a splnenia ďalších podmienok a prvé skúsenosti so zmierom sú pozitívne a zrejme počet uzavretých zmierov v trestnom konaní bude stúpať.
Na záver si dovolím ešte jednu poznámku. Zákony, ktoré umožňujú mimosúdne riešenie sporov, sú len prvým krokom. Síce nevyhnutným, ale prvým krokom, pretože dôležité je, akým spôsobom budú rôzne formy mimosúdneho riešenia sporov aplikované v praxi.
Takisto mi dovoľte vyjadriť súhlas so stanoviskom ústavnoprávneho výboru ako gestorského výboru, ktorý je uvedený v spoločnej správe, ku ktorej nemám žiadne pripomienky.
Ďakujem, pán podpredseda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem podpredsedovi vlády za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi gestorského Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky Jánovi Drgoncovi.
Pán predseda, nech sa páči, informujte Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch.
J. Drgonec, poslanec: Ďakujem. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o mediácii a o doplnení niektorých zákonov, ďalej budem hovoriť len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 2. marca 2004 č. 796 pridelila vládny návrh zákona o mediácii a o doplnení niektorých zákonov, tlač 549, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o návrhu štyrikrát - 20. apríla, 29. apríla, 9. júna 2004. Uznesením č. 442 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky odložiť rokovanie na neurčito vzhľadom na rozsiahle výhrady proti jeho obsahu, vzhľadom na nejasné a nejednoznačné ustanovenia návrhu, nesystémové spracovanie, legislatívnotechnické nedostatky a iné, a to až do ich odstránenia. Uznesením č. 442a z tých istých dôvodov odporučil ústavnoprávny výbor nezaradiť návrh predmetného zákona na rokovanie májovej schôdze. Deviateho júna ústavnoprávny výbor schválil rozsiahly počet pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré riešia nedostatky, voči ktorým mal ústavnoprávny výbor výhrady. Ústavnoprávny výbor však 9. júna neprial platné uznesenie, nakoľko odporúčajúce uznesenie návrhu zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov nezískalo súhlas potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.
Procedurálnym návrhom ústavnoprávny výbor otvoril opätovne rozpravu k návrhu zákona na schôdzi 14. júna. V ten deň prijal uznesenie č. 558, ktorým odporučil vládny návrh zákona schváliť. Vládny návrh zákona o mediácii a o doplnení niektorých zákonov, tlač 549, odporúčali Národnej rade schváliť aj ďalšie výbory, ktorým bol návrh pridelený, a to Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 312 zo 16. apríla 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne vecí a bývanie uznesením č. 218 z 20. apríla 2004.
Z uznesení jednotlivých výborov Národnej rady vyplynuli rozsiahle pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Hovoríme o 23 bodoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v materiáli, ktorý je pred vami v bode IV na strane 3 až 9 s tým, že gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne. Po a spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 23 s návrhom gestorského výboru schváliť ich a po b spoločne o bodoch 8, 10, 22 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.
Toľkoto, pán predsedajúci, k správe gestorského výboru. Otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku? Konštatujem, že sa nikto nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o
návrhoch na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Druhého dodatkového protokolu z 8. novembra 2001 k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach (tlač 636).
Návrh vlády znovu odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Daniel Lipšic. Nech sa páči, pán podpredseda.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Slovenská republika je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959 a jeho dodatkového protokolu zo 17. marca 1978.
Druhý dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach prijala Rada Európy 8. novembra 2001 ako reakciu na potreby vyvolané doterajším uplatňovaním dohovoru a jeho Prvého dodatkového protokolu.
Protokol taktiež reaguje na moderné trendy uplatňované v trestnoprávnej spolupráci. Protokol doposiaľ podpísalo 27 členských štátov Rady Európy, ratifikovali ho tri štáty. Medzinárodnú platnosť nadobudol Druhý dodatkový protokol dňa 1. februára 2004. Prínosom tohto medzinárodného právneho nástroja je nepochybne ďalšie zefektívnenie a rozšírenie oblasti spolupráce v trestných veciach medzi členskými štátmi Rady Európy, a to predovšetkým zavedením nových procesných inštitútov, ako sú napríklad výsluch formou telefonickej konferencie, videokonferencie, poskytovanie spontánnych informácií, cezhraničné sledovanie, kontrolovaná dodávka či utajené vyšetrovanie a v neposlednom rade aj postupy na vytváranie spoločných vyšetrovacích tímov.
V podmienkach Slovenskej republiky bolo vykonávanie tohto protokolu zabezpečené novelou Trestného poriadku s účinnosťou od 1. októbra 2002. Táto novela vytvorila potrebný zákonný podklad na vykonávanie tohto medzinárodného zmluvného dokumentu orgánmi Slovenskej republiky.
Nakoľko je možné Druhý dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach charakterizovať ako medzinárodnú zmluvu, na ktorej vykonanie je potrebný zákon, vyžaduje sa pred jeho ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa § 372 Trestného poriadku prednosť pred ustanoveniami 23. hlavy Trestného poriadku.
Uznesením č. 325 z 15. apríla 2004 vláda Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s uzavretím Druhého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach. Slovenská republika podpísala Druhý dodatkový protokol dňa 12. mája 2004 a dovoľujem si vás požiadať, pani poslankyne, páni poslanci, o podporu a schválenie Druhého dodatkového protokolu v druhom a treťom čítaní. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z gestorského ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Róbertovi Madejovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto dodatku k dohovoru.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Druhého dodatkového protokolu z 8. novembra 2001 k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Druhého dodatkového protokolu z 8. novembra 2001 k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 705 z 28. apríla 2004 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Druhého dodatkového protokolu z 8. novembra 2001 k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach pridelený, ho prerokovali: ústavnoprávny výbor uznesením č. 513 z 8. júna 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 246 z 11. júna 2004. Výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím Druhého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach s týmito vyhláseniami: Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 15 ods. 8 dohovoru a vyhlasuje, že podľa žiadosti podľa čl. 15 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 sa zasielajú okresnej prokuratúre, v ktorej obvode sa úkon právnej pomoci má vykonať. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa musí zaslať kópia žiadosti.
Ak dožadujúci orgán žiada, aby zaslanú písomnosť doručil adresátovi Slovenskej republike súd, možno žiadosť poslať priamo okresnému súdu, v ktorého obvode má bydlisko adresát písomnosti.
Spontánne informácie podľa čl. 11 Druhého dodatkového protokolu a žiadosti podľa čl. 15 ods. 5 dohovoru sa zasielajú Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Príslušnými orgánmi na účely čl. 15 ods. 6 dohovoru sú v Slovenskej republike orgány, ktoré vydali rozhodnutie alebo prijali opatrenie. Súčasne Slovenská republika podľa čl. 15 ods. 9 dohovoru vyhlasuje, že orgány Slovenskej republiky začnú konať na základe žiadosti zaslanej telefaxom alebo inou elektronickou formou, ak nebudú mať pochybnosti o jej hodnovernosti, alebo ak vec neznesie odklad za predpokladu, že následne dožadujúci orgán v lehote určenej dožiadaným orgánom zašle originál žiadosti.
Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 11 ods. 4 Druhého dodatkového protokolu a vyhlasuje, že sa bude cítiť viazaná podmienkami uloženými zmluvnou stranou poskytujúcou informácie, len ak dostane vopred oznámenie o charaktere poskytovanej informácie a dá súhlas s jej poskytnutím. Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 13 ods. 7 Druhého dodatkového protokolu a vyhlasuje, že bude vždy vyžadovať súhlas osoby podľa ods. 3 tohto článku.
Slovenská republika podľa čl. 18 ods. 4 Druhého dodatkového protokolu vyhlasuje, že žiadosti o vykonanie kontrolovania dodávky sa zasielajú priamo príslušnej okresnej prokuratúre, v ktorej obvode sa má úkon vykonať a kópia žiadosti sa zašle Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Sledovanie dodávky vykonávajú príslušné orgány Policajného zboru a nasledovane ešte s touto výhradou: Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 33 ods. 2 Druhého dodatkového protokolu a v plnom rozsahu neprijíma čl. 16, 17, 19 a čl. 20 protokolu. Žiadosti podľa čl. 18 Druhého dodatkového protokolu vykoná Slovenská republika, len ak sa budú týkať sledovania dovozu, vývozu alebo prevozu zásielky, ak okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že zásielka bez príslušného povolenia obsahuje omamné látky, psychotropné látky, prekurzory, jadrové a iné obdobné rádioaktívne materiály, falšované peniaze, falšované cenné papiere, strelné alebo hromadne účinné zbrane, strelivo a výbušniny a dožadujúca strana sa zároveň zaručí, že informáciám získaným ako výsledok právnej pomoci poskytne náležitú ochranu.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Druhého dodatkového protokolu z 8. novembra 2001 k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach vyjadrených v ich uzneseniach a stanoviskách poslancov gestorskému výboru vyjadrených rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím Druhého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach s vyhláseniami tak, ako som ich už čítal. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Druhého dodatkového protokolu z 8. novembra 2001 k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 557 zo 14. júna 2004.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem veľmi pekne.