V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali poslanci Národnej rady pán Cagala, pán Federič, pán Hopta, pán Hurban, pán Karlin a pán Kiňo. Na zahraničnej pracovnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.

Budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 603, spoločnú správu výborov máte ako tlač 603a.

Prosím podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Pavla Ruska, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení páni ministri, vážení prítomní, dovoľte mi predložiť vám v rámci druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.

K vypracovaniu predmetného zákona pristúpilo ministerstvo hospodárstva na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

Hlavný dôvod na vypracovanie novely zákona o ochrane spotrebiteľa je zapracovanie zmien, ktoré nastali v práve Európskej únie v oblasti všeobecnej bezpečnosti výrobkov po prijatí smernice 2001/95/ES.

Novelizáciou zákona sa upresňujú kritéria, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie bezpečnosti výrobku, pravidlá pre označovanie výrobku a povinnosti výrobcu a dodávateľa v oblasti bezpečnosti výrobkov. Rozširujú sa kompetencie dozorných orgánov pri uvedení výrobku do obehu, ktorý nie je bezpečný, a vytvára sa právny rámec pre zapojenie Slovenskej republiky do systému rýchlej výmeny informácií pri výskyte nebezpečných nepotravinárskych výrobkov v Európskej únii. Podľa smernice 98/27/ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov sa má umožniť nezávislým spotrebiteľským organizáciám domáhať sa na súde alebo orgáne štátnej správy ochrany kolektívnych spotrebiteľských záujmov. Tieto práva boli do navrhovanej novely zapracované. A po prijatí zákona budú mať možnosť domáhať sa na súde alebo orgáne štátnej správy ochrany kolektívnych spotrebiteľských záujmov tak, že môžu požadovať zastavenie alebo zákaz každého neoprávneného zásahu do ich právom chránených záujmov ustanovených v zákone na ochranu spotrebiteľa a v osobitných predpisoch.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, na základe uvedených skutočností si dovoľujem požiadať vás o podporu vládneho návrhu, už aj vzhľadom na to, že Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k tomuto návrhu zákona podal 27 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré tento výbor odporúča schváliť en bloc, a navrhovateľ sa s týmto odporúčaním aj stotožnil. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslankyni Beáte Brestenskej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi predložiť závery z rokovania k predloženému návrhu zákona.

Predložený návrh zákona bol v Národnej rade Slovenskej republiky pridelený na rokovanie do výboru ústavnoprávneho, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre zdravotníctvo, Iné výbory Národnej rady ho neprerokovali.

K danému termínu prerokovania neprišli žiadne iné pripomienky alebo stanoviská jednotlivých členov alebo poslancov.

Môžem konštatovať, že všetky výbory v danej lehote prerokovali návrh zákona a predložili pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe pod číslami 1 až 27. Gestorským výborom je výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý odporúča všetky dané pozmeňujúce návrhy 1 až 27 schváliť.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal k tomuto dokumentu žiadnu prihlášku, teraz je priestor pre ústne prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlásia páni poslanci Vážny, Kondrót, Blanár. Končím možnosť ďalších prihlášok ústne do rozpravy.

Ako prvý bude hovoriť pán poslanec Vážny.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Ľubomíra Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste všetci obdržali ako tlač 603.

Po prvé, k čl. I., bodu 14. V § 22 sa za odsek 5 dopĺňa nový odsek 6, ktorý znie: "Zamestnanci orgánov dozoru a kontroly sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone dozoru alebo kontroly podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak." Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8.

Odôvodnenie. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť ochranu dôverných informácií a obchodného tajomstva v štádiu pred vykonaním rozhodnutia. Týmto ustanovením nie je dotknutá povinnosť orgánov dozoru a kontroly zverejňovať rozhodnutia podľa odseku 7, resp. odseku 8. V ustanovení je potrebné, aby povinnosť mlčanlivosti nezahŕňala len úzko špecifikovanú skupinu prípadov podľa novo navrhovaného § 23 ods. 6.

Po druhé, k čl. I. Za bod 19 sa dopĺňa nový bod 20, kde § 24 ods. 6 znie: "Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť vecí, spôsob, dĺžku trvania a následky porušenia povinnosti a mieru zavinenia." Doterajšie odseky 20 až 25 sa označujú ako body 21 až 26.

Odôvodnenie. Vzhľadom na zvýšenie výšky pokút je vhodné posilniť právnu istotu subjektov na trhu v tom, že nebudú za menej závažné porušenia zákona postihovaní maximálnou výškou pokuty. Doterajšia zákonná požiadavka vyhodnotenia charakteru protiprávneho konania a rozsah jeho následkov bol príliš vágny a je potrebné vymedzenie presnejších kritérií na uloženie pokuty.

Po tretie. k čl. I, bodu 22. V § 24 odsek 3 znie: "Proti porušeniu práv a povinností ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi môže sa združenie proti porušiteľovi na súde domáhať, aby sa zdržal konania a odstránil protiprávny stav."

Odôvodnenie. Návrh zákona ustanovuje ochranu spotrebiteľa širšie, ako to vyplýva zo smernice 98/27 Európskeho spoločenstva, Európskeho parlamentu a Rady o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Podľa smernice sa umožňuje iniciovať súdne konanie združeniam na ochranu spotrebiteľských práv, ale nie spotrebiteľom samotným. V návrhu zákona ide o nesystémový krok, ktorý môže v konečnom dôsledku vyústiť do zahltenia súdov takouto agendou, pričom pri súbehu niekoľkých konaní môže dôjsť k rozličným rozhodnutiam v rovnakých sporoch líšiacich sa len v subjekte, osobe žalobcu. Judikatúra nižších súdov sa potom bude líšiť v závislosti od právnej zdatnosti toho-ktorého žalobcu, nakoľko v súlade s upustením od zásady materiálnej pravdy v civilnom procese bude výsledok sporu závisieť jedine od dôkazov predložených žalobcom, keďže súd nemá zasahovať do navrhovania dôkazov. S takouto úpravou nepočítala ani novela zákona o ochrane spotrebiteľa pripravovaná ministerstvom hospodárstva v marci 2003. Výslovne sa v nej uvádzala úprava týkajúca sa iba združených spotrebiteľov. Zmysel smernice o súdnych príkazoch je posilnenie práv kolektívnych združení na ochranu spotrebiteľov. Žiadny individuálny spotrebiteľ by nemal mať právo svoju žalobu ovplyvniť, zasiahnuť do práv ostatných spotrebiteľov. Zdržiavacia a odstraňovacia žaloba však tento charakter majú, lebo výsledok súdneho rozhodnutia, napr. zastavenie poskytovania niektorej služby, by mohol znemožniť poskytovanie tejto služby ako takej aj ostatným spotrebiteľom, čím by sme zakotvili do zákona určitú disproporciu. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa hlási pán poslanec Drgonec.

J. Drgonec, poslanec: Navrhujem, aby sa o každom z bodov poslanca Vážneho hlasovalo oddelene. A navrhujem to predovšetkým preto, že posledný bod návrhu, ktorý práve prezentoval, pokladám za absolútnu zvrhlosť. Je to o dokonalom nepochopení podstaty práva, ale aj o ochrane postavenia jednotlivca. Ja predpokladám, že pán poslanec tu prezentoval niečo, čo mu niekto podstrčil. Čiže celkom nevie, čo predkladá. Ale podstata toho návrhu, prenesenie možnosti zažalovať spotrebiteľské veci len na spotrebiteľské združenia znamená, že 5 mil. občanov tohto štátu príde o možnosť chrániť svoje porušené práva, pričom faktický stav je taký, že tu existuje 10 až 12 rokov vlastne uzavretý systém alebo uzavretý počet občianskych združení na ochranu spotrebiteľa, ktoré s ochranou spotrebiteľa zatiaľ neurobili vôbec nič. Čiže keď schválime takéto riešenie, tak naozaj obmedzíme dostupnosť spotrebiteľských práv pre 5 mil. občanov Slovenska a otvoríme úžasnú príležitosť preto, aby občianske združenia pod prísľubom nežalovania brali najrôznejšie čierne príjmy od veľkých obchodných spoločností, ktorým inak žaloby hrozia. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na vystúpenie pána Drgonca pán Vážny.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Myslím si, že je silný výraz podstrčil. Samozrejme, som sa stotožnil a konzultoval som to s niektorými ľuďmi, ale trvám na tom, že žiadny individuálny spotrebiteľ by nemal mať právo svoju žalobu ovplyvniť, zasiahnuť do práv ostatných spotrebiteľov, čo sa takýmto prijatím zákona, ako je navrhnuté, udeje. A, samozrejme, by sme tak zahltili súdy takouto agendou a prichádzalo by k rôznym rozhodnutiam a zmätočným rozhodnutiam súdov. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pán poslanec Kondrót.

M. Kondrót, poslanec: Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, práve schvaľujeme novelu zákona, o ktorom sa nevedú ťažké ideologické spory ani zápalisté diskusie. Dokonca by som povedal, že jeho minimálna medializácia ho posúva na perifériu spoločenského záujmu. Podľa môjho názoru je to úplne neprávom, a to i napriek tomu, že práve tento zákon a jeho dodržiavanie sa nás i našich detí dotýka v bežnom živote v rozsahu ako žiaden iný zo zákonov. Spotrebitelia sme všetci. Ochrana spotrebiteľských práv preto nie je témou okrajovou. Úzko súvisí so životným prostredím, obchodnou etikou, zdravím populácie, kultúrou predaja a kvalitou života v najvšeobecnejšom slova zmysle. Upravuje pritom v istom zmysle čisto obchodný vzťah predávajúceho a kupujúceho.

Právna úprava ochrany spotrebiteľa, ale najmä zvyklosti tej-ktorej krajiny sú jedným z indikátorov jej kultúrnosti. Iste nie je náhoda, že spotrebiteľa je potrebné chrániť takisto, ako nie je náhoda, že táto téma bola dosť dobrá aj pre amerického prezidenta J. F. Kennedyho. Ten totiž 15. 3. 1962 v Kongrese USA po prvýkrát upozornil na takomto vysokom fóre na problémy spotrebiteľov i na to, že spotrebiteľom je každý z nás. Každoročne od osemdesiatych rokov je preto 15. marec celosvetovým dňom spotrebiteľských práv. Odvtedy sa Občianske hnutie na ochranu spotrebiteľa vyprofilovalo i tým, že definovalo 8 základných spotrebiteľských práv, ktoré si dovolím vymenovať. Je to, po prvé, bezpečnosť, potravín, liekov, spotrebičov, kozmetických prípravkov, teda všetkých tovarov, po druhé, voľný výber tovarov a služieb, kvalitných, za prijateľnú cenu, bez monopolného zneužívania cien a zmlúv, bez nepoctivých predajných praktík, po tretie, odškodnenie, právo na náhradu za vadný výrobok, službu alebo za škodu nimi spôsobenú na majetku alebo zdraví, po štvrté, informovanosť, právo na dôležité a pravdivé informácie o výrobkoch, vedľajších účinkoch a nebezpečí z ich používania, aby sa spotrebiteľ mohol správne rozhodnúť, po piate, vzdelávanie, možnosť výchovy spotrebiteľa, aby mohol získať znalosti, ktoré mu umožňujú sa racionálne rozhodovať, po šieste, zastupovanie, možnosť združovať sa v hnutiach, ktoré má možnosť ovplyvňovať spotrebiteľskú politiku vlády, po siedme, zabezpečenie základných potrieb a právo na ich uspokojenie, je to výživa, bývanie, zdravie, voda, ošetrenie, doprava, vzdelanie a tak ďalej, po ôsme, zdravé životné prostredie, aby spotrebovávané výrobky a služby neohrozovali životné prostredie počas ich výroby, používania a ani po skončení doby ich životnosti.

Ako sa teda zabezpečujú tieto práva? V prvom rade vhodnou legislatívou ako nutnou podmienkou naplnenia práv spotrebiteľa, po druhé, efektívnou činnosťou štátnych orgánov trhového dozoru, je to SOI, Protimonopolný úrad, colné orgány, Úrad pre normalizáciu, M a S a tak ďalej, a, v neposlednom rade, vytvorením vhodného prostredia pre pôsobenie občianskych združení na ochranu spotrebiteľa tak, aby tieto mohli na profesionálnej úrovni vykonávať spotrebiteľskú výchovu, vzdelávanie a osvetu, všeobecné i špeciálne spotrebiteľské poradenstvo, mediálne aktivity vrátane vydávania vlastného spotrebiteľského časopisu, aktívne pôsobenie v legislatívnych procesoch v oblastiach týkajúcich sa spotrebiteľov.

Z toho vyplýva i nutnosť aktívneho prístupu vlády, pretože trh je v tejto otázke veľmi neefektívny, i keď pre našu reformnú pravicu je neviditeľná ruka trhu modlou. Povedal by som, že výrobca si želá dobre chráneného spotrebiteľa rovnako ako niektorí koaliční politici vzdelanú občiansku spoločnosť.

Bohužiaľ, musím konštatovať, že základným východiskom každodennej ochrany spotrebiteľa je vzdelaný občan spotrebiteľ, ktorý pozná svoje práva, a teda sa dokáže v maximálnej miere ochrániť sám. Toto je prípad, pri ktorom súhlasím s niektorými kolegami z pléna, že človek sa stáva spotrebiteľom ešte pred narodením a potom už len celý život. No vzdelania, a to ani základného, sa mu v našich štátnych školách v tomto smere nedostáva, a to i napriek tomu, že je známe, že znalý spotrebiteľ pomôže i všemocnej, i keď neviditeľnej ruke trhu, lebo môže urobiť nielen kvalifikovaný výber tovaru, ale sa vie i pri slušnom legislatívnom rámci účinne brániť, lebo vytvoriť legislatívny rámec či, lepšie povedané, implementácia práva Európskej únie nestačí. Je zarážajúce, že na ministerstve hospodárstva dlhodobo premyslená koncepcia v tejto oblasti chýba a spoluprácu ústredných štátnych orgánov nebadať. Alebo sa niekomu z tu prítomných zdá, že občania ako spotrebitelia sa po roku 1989 dočkali zlepšenia svojho postavenia? Sú vystavení menej zdraviu škodlivému a nekvalitnému tovaru? Sú úspešnejší v reklamáciách? Dožadujú sa svojich práv s väčším úspechom? Sú vzdelanejší v tejto oblasti? Chránia zodpovedné štátne orgány občana pred nepoctivými výrobcami a obchodníkmi dostatočne, či účinnejšie? Je v tejto oblasti menšia korupcia? Bohužiaľ, ako v mnohých, tak aj v tejto zdanlivo podružnej oblasti je občan mimo záujmu vládnej politiky. I to je totiž dôvod, prečo je u nás úroveň mnohých služieb taká nízka, prečo sa zahraniční turisti či spotrebitelia stavajú s dešpektom k našim tovarom. Na našom trhu totiž chýba dostatočne silná, neviditeľná ruka spotrebiteľa. A žiaden štát v Európe nevybuduje cestovný ruch ako komplexné priemyselné odvetvie bez tejto neviditeľnej ruky. Aj preto je to téma hodná nielen ministra hospodárstva, ale i hospodárskej politiky vo všeobecnosti. Valutový cudzinec nerád chodí na miesta, kde sa necíti pánom ako spotrebiteľ. Aj to je dôvod, prečo naši občania v takom rozsahu míňajú voľnočasové zdroje mimo Slovenska.

Ako teda treba túto situáciu riešiť tak, aby sa spotrebiteľské hlasy neminuli účinkom a pôsobili ako regulátor trhu? V rámci premyslenej koncepcie ochrany spotrebiteľa by vláda mala finančnou podporou posilniť v prvom rade tie občianske združenia na ochranu spotrebiteľa, ktorých činnosť je fundovaná a dlhodobá a nie je fiktívna. Aká veľká by mala byť táto podpora? V prípade Slovenskej republiky sa odhaduje približne 10 mil. korún, to je 4 razy viac ako teraz. Uvediem pre porovnanie, že je to v susednom Maďarsku asi 32 mil., v Čechách 22 mil., v Slovinsku 8 mil., a pritom v týchto štátoch táto problematika nie je tak zanedbaná ako u nás. Táto nízka podpora zo strany vlády prostredníctvom štátneho rozpočtu sa ukazuje veľmi efektívna už i preto, že vo svete je financovaná v skutočnosti previnilcami, voči ktorým sú menej skorumpovaní úradníci v iných krajinách i menej benevolentní. V Maďarsku sú takéto občianske združenia financované stanoveným percentom z pokút uložených štátnym dozorom, inde z vyhraných sporov vedených proti porušovateľom spotrebiteľských práv. Podporovať integráciu spotrebiteľského hnutia a nie ju rozbíjať, či ju netransparentne komercionalizovať, to je ďalší cieľ. Ďalej to znamená neobmedzovať činnosť združení prehnanými požiadavkami na vzdelanie. V Belgicku, kde je ochrana spotrebiteľa na európskej špičke, vysokoškolské vzdelanie nie je podmienkou a navyše mediátorov najcitlivejšej oblasti, riešenie sporov spotrebiteľských dlhov, platí štát.

Ako návrh riešenia by som navrhol vypracovať efektívny systém finančnej podpory zo strany štátu, po prvé, po druhé, čo najskôr dôsledne implementovať legislatívu Európskej únie a podporovať jej využitie v každodennom živote, po tretie, vypracovať strednodobú a dlhodobú koncepciu štátnej spotrebiteľskej politiky a v rámci nej uplatniť optimálny model začlenenia spotrebiteľských NGO v systéme štátnych orgánov, podporovať integráciu spotrebiteľského hnutia a tvoriť takto spolu s progresívnou a efektívnou legislatívou a príslušnými štátnymi orgánmi integrovanú sústavu zabezpečujúcu skutočnú ochranu spotrebiteľa. Toto si vyžaduje, predovšetkým dovtedy, kým sa občiansky systém ochrany spotrebiteľa nedostane na úroveň samorastúcu a samofinancujúcu, efektívnu finančnú podporu zo strany štátu. Odhady tu hovoria o približne 0,1 eura na občana Slovenskej republiky ročne, v súčasnosti je to 0,012, pretože na to, aby sa mohli získať ďalšie prostriedky napr. z projektov Európskej únie, je nevyhnutné mať technické a personálne vybavenie aspoň na minimálnej profesionálnej úrovni.

Vážené kolegyne a kolegovia, členovia vlády, nie bezduché propagandistické čísla o domnelom blahobyte na Slovensku, ktoré uzrú svetlo sveta vždy pár dní pred voľbami, ale skutočná rastúca kvalita života je to, čo zabezpečí tomuto parlamentu jeho prestíž. Dôsledná ochrana občana ako spotrebiteľa je pritom určite takým prvkom, kde bude prínos neodškriepiteľný, a to pri nízkych nákladoch v porovnaní s tým, ako hrubo sa nakladá so štátnymi zdrojmi v tomto štáte už 15 rokov. Preto pri príprave štátneho rozpočtu by mal minister hospodárstva aspoň malou čiastkou pamätať i na občana, toho občana, ktorého vláda nechá splácať 2,7 mld. korún za to, že nechápe, že za zdravie na Slovensku sa platí bez ohľadu na to, čo hovorí ústava, občana financujúceho vlastné ohlupovanie. Pán minister Zajac, takto veľkoryso nepoňal reformu ešte žiaden minister. Pán minister Fronc, chýbajú vám peniaze v školstve? Učitelia majú nízke platy? Občania, je drahý benzín? Dôchodcovia, máte nízku životnú úroveň? Rástli prudko ceny? Sú nemožné dve sadzby DPH? Takto pred rokom pán minister financií nariekal nad výpadkami v štátnom rozpočte. Nuž sa nečudujte, prioritou štátneho rozpočtu tejto vlády sa stáva manipulácia s verejnosťou financovaná z verejných zdrojov. Tak takúto vládu toleruje tento parlament. Občana spotrebiteľa treba chrániť v prvom rade pred takouto vládou a to je úloha parlamentu, páni poslanci. Ďakujem za pozornosť. Ďakujem, pán minister.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Blanár.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja som minulý týždeň vystúpil na minulej schôdzi pri interpeláciách v súvislosti s ochranou spotrebiteľa. A poukazoval som na veci, pri ktorých síce vláda deklaruje, že ich plní alebo sa ich snaží plniť, ale nie celkom fungujú. A myslím si, že v tejto oblasti je stále čo zlepšovať. Preto je aj môj úmysel v tomto pozmeňujúcom návrhu k tomuto zákonu túto oblasť minimálne dostať na takú úroveň, ako je to v okolitých krajinách. Nemám tým na mysli krajiny, ktoré boli pred 1. májom už členmi Európskej únie, tam už ten systém je zabehnutý, ale mám na mysli aj krajiny, ktoré vstúpili do Európskej únie 1. mája tohto roku. Systém, o ktorom budem hovoriť, je v podstate funkčný v pätnástke v rôznych odtieňoch, v rôznych spôsoboch, ale je funkčný. V Nemecku je funkčný natoľko, že tieto spotrebiteľské ochranárske organizácie, o ktorých budem hovoriť, majú pomerne významný vplyv pri ochrane spotrebiteľa. A rovnako je to i v Českej republike napr. a v Maďarskej republike.

Vychádzam z toho, že v § 25 právne postavenie týchto organizácií je definované čisto len z pohľadu zákona č. 83/2002 Z. z. A preto navrhujem v § 25, v právnom postavení, aby mimovládne organizácie reprezentujúce záujmy spotrebiteľov založené podľa tohto zákona, o ktorom som hovoril, boli organizácie, ktoré skutočne vykonávajú túto činnosť, aby to neboli organizácie, ktoré vznikli len ad hoc zo dňa na deň a tvária sa, že vykonávajú tú činnosť. Čiže navrhujem, aby tieto organizácie preukázali minimálne rok činnosti v tejto oblasti a zároveň preukázali potenciál schopnosti riešiť tieto problémy. Čiže obmedzuje sa tam minimálny počet členov v tejto organizácii na 30 osôb.

Zdôvodnenie uvediem po 2. bode môjho pozmeňujúceho návrhu, v ktorom v § 26 sa dopĺňajú odseky 4 a 5. Odsek 4 znie: "Vláda Slovenskej republiky podporuje činnosť mimovládnych organizácií, ktoré reprezentujú záujmy spotrebiteľa zamerané na a) napomáhanie pri presadzovaní ekonomických záujmov a práv spotrebiteľa, b) vykonávanie prieskumov vrátane prieskumov spotrebiteľov, problémov spotrebiteľov, c) vyhodnocovanie, presadzovanie práv spotrebiteľov, monitorovanie všeobecných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, reprezentáciu spotrebiteľov v záujmových zmierovacích fórach a orgánoch, d) iniciovanie rokovania činností ovplyvňujúcich legislatívne úpravy v záujme ochrany práv spotrebiteľov, e) monitorovanie implementácie spotrebiteľskej politiky a jej uplatňovanie v praxi, f) vydávanie periodík a publikácií zaoberajúcich sa spotrebiteľskou politikou, testovaním tovarov a uverejňovaním skúseností z činnosti spotrebiteľských organizácií, g) prevádzkovanie konzultačných kancelárií poskytujúcich spotrebiteľom informácie a poradenstvo, h) organizovanie vzdelávania v oblasti ochrany spotrebiteľa, účasť na aktivitách medzinárodných organizácií v záujme ochrany práv spotrebiteľa." Odsek 5 by znel: "Ministerstvo hospodárstva v súlade so zákonom o štátnom rozpočte poskytne dotácie na činnosť mimovládnych organizácií uvedených v citovanom zákone o mimovládnych organizáciách. Žiadosti o dotácie organizácie predkladajú na ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky do 30. októbra. Vyhodnotenie žiadostí a podpísanie zmluvy o pridelení dotácie sa uskutoční do konca kalendárneho roka pre budúci kalendárny rok. Dotácia bude pokrývať minimálne 50 % primeraných nákladov na projekt. Zmluvné podmienky nesmú obmedzovať v časovej ani obsahovej realizácii projekt."

Ako som uviedol, celý tento návrh sa opiera o už fungujúci systém, ktorý je tak ako v Českej republike, rovnako aj v Maďarskej republike a v krajinách Európskej únie. Podobné znenie ustanovení týkajúce spotrebiteľských združení sa nachádza v rôznych podobách v jednotlivých krajinách. Toto, čo predkladám, je riešenie ktoré je prijaté v Maďarskej republike. Takýto obsah zákona umožňuje spotrebiteľským združeniam vystupovať nezávisle a sebavedome a zároveň byť rovnocennými partnermi podnikateľských subjektov na trhu s tovarom.

Ďalej sa vychádza z aktuálnej skúsenosti, že dotáciu vo výške 2,6 mil., ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky spolu s rozpočtom na rok 2004, ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zablokovalo a chce ju použiť na iné účely. Spotrebiteľské združenia zostali bez financií, s ktorými počítali pre realizáciu svojich projektov na tento rok, pričom v členských krajinách Európskej únie táto dotácia je dokonca ešte vyššia, ako uvádzam vo svojom pozmeňujúcom návrhu, pohybuje sa až do 70 % nákladov. Keďže spotrebiteľské združenia si musia zachovať nezávislosť od podnikateľských subjektov a zároveň napomáhajú plniť politiku vlády v oblasti ochrany spotrebiteľa, ich funkcia je nezastupiteľná a nemôže byť financovaná zo zdrojov, ktoré môžu potenciálne poškodzovať spotrebiteľa. Tým je povedané, že asi ťažko by tieto ochranárske združenia mohli byť financované firmami, ktoré sú zároveň predajcami, čím vlastne dochádza k stretu záujmov. Preto je potrebné, aby tieto organizácie boli v pozícii nezávislej, aby mohli túto činnosť vykonávať autonómne a nezávisle v prospech ochrany spotrebiteľa. To je všetko, čo som chcel povedať. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Drgonec s faktickou poznámkou.

J. Drgonec, poslanec: Budem zjavne nepopulárny, pretože chcem upozorniť aj na nedostatky tohto pozmeňujúceho návrhu. On prišiel mailom na adresu viacerých poslancov, napr. aj mne od pani Palušovej z redakcie Terču. V § 25 navrhuje hrubo neústavnú úpravu, podľa ktorej mimovládne organizácie reprezentujúce záujmy spotrebiteľov založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. musia fungovať minimálne 1 rok a minimálny počet ich členov je 30 fyzických osôb. Ústava nehovorí, pokiaľ ide o združovacie právo, nič o tom, koľko členov musí mať združenie a ako dlho musí existovať. Pokiaľ ide o nadväzujúci návrh, niektoré zvýhodnené združenia, to sú tie združenia, o ktorých som už hovoril, že existujú 12 rokov a neurobili nič pre ochranu spotrebiteľa, aby tieto združenia dostávali peniaze zo štátneho rozpočtu, je to krok proti ochrane spotrebiteľa. Ja som v Spojených štátoch hovoril s jedným veľkým združením, ktoré nežilo so štátnych dotácií, žilo z príjmov vysúdených v rámci ochrany spotrebiteľa. Taká možnosť by bola aj u nás, len by spotrebiteľské združenia museli vyvíjať väčšiu aktivitu, než v prospech ochrany spotrebiteľa dneska vyvíjajú.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Blanár.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne za túto pripomienku pánu kolegovi. Určite som pripravený diskutovať o § 25, ale viem, že takéto ustanovenie existuje v iných krajinách a nemajú s tým problémy ústavy iných krajín. Ale predovšetkým mi ide o bod 2, pretože v bode 2 sa jasne hovorí o tom, ako by mala byť podpora definovaná v súvislosti s ochranou spotrebiteľa zo štátnej úrovne. Ja si vôbec nemyslím, pán kolega Drgonec, že to, čo ste spomínali z Ameriky, musí byť hneď použiteľné aj na Slovensku, pretože ja by som rovnako mohol povedať, že povedzte, ako to funguje v Nemecku alebo v Českej alebo v Maďarskej republike alebo v iných krajinách, kde takýto spôsob je funkčný a nemá s tým žiadny problém štát, ktorý to podporuje. Určite uznám, že sú aj iné modely, napr. v Amerike, ktoré vy uvádzate. Ale myslím si, že tento model je predsa len odskúšaný. A prečo by sme ho nevyskúšali? Je to vždy lepšie, ako keď nebudeme mať vôbec nič a necháme to na trh, ktorý vždy všetko vyrieši, čo je, samozrejme, signifikantné pre liberálny prístup k politike, možno veľmi pravicový, ak by som to nazval s ospravedlnením. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko?

P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Budem stručný.

Pokiaľ ide o pána poslanca Vážneho, prvý návrh, zachovávanie mlčanlivosti, a aj druhý, pri porušení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania a tak ďalej, môžeme považovať za konštruktívny a stotožňuje sa s ním predkladateľ, ten tretí, bolo by asi najlepšie, keby ho pán poslanec stiahol, lebo naozaj nemá oporu a nesúhlasíme s takýmto návrhom.

A pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy pána kolegu Blanára, no ja by som vás chcel veľmi pekne poprosiť, keď vám už ide o konštruktívny dialóg, aby to nekončilo tak, že to dostaneme teraz v tomto momente bez toho, aby si to mal ktokoľvek možnosť pozrieť, prečítať, teraz to dostane spravodajkyňa, neviem, k čomu sa mám vyjadrovať, tak rýchlo písať neviem poznámky, pán poslanec. A ak teda hovoríte o tom, že vám tak záleží na tom, aby tie zákony boli čo najkvalitnejšie, tak možno by bolo dobré popracovať aj na manažmente systému a spôsobu predkladania pozmeňujúcich návrhov, aby sme mali možnosť sa s nimi oboznámiť trošku skôr. Keď viem dostať pripomienky pána poslanca Vážneho aspoň na papieri skôr pred tým, ako ich prečíta, tak si myslím, že to isté sa dá urobiť aj v prípade pána poslanca Blanára. Ale inak z toho, čo som si stihol zatiaľ všimnúť, a z toho, čo som si tak nejako vnútorne zapísal, si myslíme, že nebudeme to odporúčať spravodajkyni a nestotožníme sa ako predkladateľ tohto návrhu s pozmeňujúcimi návrhmi pána poslanca Blanára. Ale o to viac ho prosím, nabudúce keby bol taký dobrý a odovzdával to trošku rýchlejšie, možno podľa vzoru svojho kolegu pána poslanca Vážneho. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa si neželá vystúpiť.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené dámy a páni, poslankyne a poslanci, nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 672. Spoločnú správu máte ako tlač 672a.

Prosím podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Pavla Ruska, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľujem si vám predložiť v rámci druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov.

Na zavŕšenie prevzatia chemickej legislatívy Európskej únie a Európskych spoločenstiev je potrebné v Národnej rade Slovenskej republiky prijať ešte tento návrh zákona. V štádiu prípravy zákona č. 163/2001 Z. z. nebol do znenia zákona zapracovaný vzťah Slovenskej republiky a jej národného orgánu Centra pre chemické látky a prípravky k riadiacim orgánom Európskej únie vo vzťahu k chemickým látkam a chemickým prípravkom. Po vstupe Slovenskej republiky je potrebné aj túto oblasť v zákone upraviť. Prostredníctvom tohto návrhu zákona sa novelizujú aj zákon Národnej rady č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí, zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, zákon č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

V spoločnej správe výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, gestorského výboru, k tomuto návrhu zákona je celkom 25 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Nemôžem súhlasiť s odporúčaním gestorského výboru schváliť body 1, 2 a 5 spoločnej správy, pretože spôsob transpozície príslušnej smernice je vo vládnom návrhu podľa môjho názoru lepší ako ten, ktorý je uvedený v bode 1 spoločnej správy. Body 2 a 5 na tento bod nadväzujú. Z tohto dôvodu si dovoľujem požiadať o vyňatie bodov 1, 2 a 5 spoločnej správy na osobitné hlasovanie a tieto odporúčam neschváliť. S ostatnými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi súhlasím.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Vladimírovi Ďaďovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, ako spoločný spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona č. 350/1996 Z. z. podávam spoločnú správu výborov Národnej rady k tlači 672.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 927 z 12. mája 2004 pridelila vládny návrh zákona (tlač 672) jednotlivým výborom na prerokovanie. Boli to výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

Vládny návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady nasledovne.

Ústavnoprávny výbor prerokoval vládny návrh zákona 8. júna 2004 a nezískal tu predložený návrh podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona 9. júna s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú v prílohe, doporučuje návrh zákona schváliť.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 8. júna 2004 a uznesením č. 332 doporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona s doplnkami schváliť.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh 11. júna 2004 a uznesením č. 120 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

A konečne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh zákona 24. mája 2004 a uznesením č. 126 doporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona schváliť.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva, že pozmeňujúce návrhy sú v celkovom počte 1 až 25. Každý z poslancov má tie pozmeňujúce návrhy pred sebou, nebudem ich čítať. Konštatujem len toľko, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor v zmysle § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 9 a 11 až 25 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich. O bode 10 žiadam hlasovať s odporúčaním neschváliť ho.

Gestorský výbor na základe stanovísk všetkých výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 672), schváliť.

Prosím, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Prosím, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme ďalej pokračovať rokovaním o bode, ktorým sú

Materiál máte ako tlač 741 a spoločnú správu ako tlač 741a.

Materiál uvedie podpredseda vlády Pavol Rusko. Nech sa páči.

P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, poslanci, dovoľte aby som vás informoval o zámeroch privatizácie a doprivatizácie majetkovej účasti Fondu národného majetku pre podnikanie spoločnosti Západoslovenská energetika.

Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby určuje prerokovanie zámeru a postup doprivatizácie v Národnej rade Slovenskej republiky. My sme pri schvaľovaní koncepcie doprivatizácie štátnych podnikov naozaj volili cestu strednú, volili sme cestu nedoprivatizácie za každú cenu, našli sme si tam cestu na to, aby sme si sami v rámci politickej dohody vytvorili priestor na rozumnú doprivatizáciu, na rozumné doprivatizovanie tých podnikov, o ktorých si myslíme, že tam je to dobré, že tam to je rozumný kompromis, kde na jednej strane zabezpečujeme dostatok zdrojov pre Fond národného majetku a na druhej strane nevytvárame tlak na privatizáciu za každú cenu aj pri tých podnikoch, pri ktorých čakáme zlepšenie hospodárskeho výsledku, resp. ktoré považujeme za dôležité pre zachovanie tzv. princípu Negativ Control.

Dohodli sme sa na tom, že distributérmi budú spoločnosti, ktoré budú doprivatizované vzhľadom na to, že majú svojím spôsobom regionálny charakter, pretože sú 3, nemajú celoštátny charakter a je v konečnom dôsledku regulovateľné ich správanie Úradom regulácie sieťových odvetví, ktorý v konečnom dôsledku je plne pod kontrolou a v gescii štátu tak ako všade v Európe a v Európskej únii. V každom prípade sme sa dohodli len na tom, že posilníme kapitálový trh cez privatizáciu distribučných spoločností tak, že vytvoríme priestor na doprivatizáciu pôvodnému alebo novému investorovi v distribučných spoločnostiach tak, ako je dnes v ZSE, SSE a VSE uložený, a na druhej strane 10 % spoločnosti budeme doprivatizovávať cez kapitálový trh tak, aby bol posilnený, tak, aby sa vytvoril dostatok možností posilniť bonitu ponúkaných akcií na kapitálovom trhu v čase, keď budú vznikať správcovské spoločnosti pre druhý pilier dôchodkovej reformy, tak, aby mohli uplatniť aj podmienky, ktoré sme dávali do tohto zákona, viažuce sa na investície na domácom kapitálovom alebo podnikovom trhu. V každom prípade sme teda rozhodli o tom, že distribučné spoločnosti budú vlastne jediné, ktoré sa v porovnaní s ostatnými energetickými podnikmi budú doprivatizovávať celé. A vychádzame z toho, že nemajú celorepublikový charakter, aj keď ich význam nikto nespochybňuje. A na strane druhej ich správanie budeme schopní nejakým spôsobom alebo reálne regulovať prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Samozrejme, budú mať takisto plne liberalizovaný trh, pretože s tým počítame vstupom do Európskej únie, to automaticky musíme zaradiť do predpokladov charakteru tohto trhu. A myslíme si, že v tom momente už ich správanie nepotrebujeme nejakým spôsobom regulovať v rámci dozornej rady, v rámci kontrolných činností a kontrolných mechanizmov a je to prijateľná cena za to, že na druhej strane budeme schopní vyriešiť výnosy Fondu národného majetku, ktoré sú spojené so znižovaním dlhovej služby a, samozrejme, aj so znižovaním deficitu verejných financií, prípadne s reformami a reštrukturalizáciou v daných oblastiach verejného okruhu, ktoré považujeme za nutné a dôležité financovať.

Ako prvý krok v tomto smere je doprivatizácia formou ponúkanej opcie zo strany E.ON-u v Západoslovenskej energetike. Je to zmluva, ktorá bola uzatváraná ako prvá a paradoxne je pre štát a pre Slovensko najvýhodnejšia. Rozhodli sme sa preto využiť možnosti, ktoré nám ponúka, ponúknuť cez zmluvný záväzok doprivatizáciu do výšky 90 % spoločnosti E.ON tak, aby sme ešte rokovaním navýšili cenu, ktorá dnes predpokladá za 51% viac ako 14 mld. korún. Pri doprivatizácii do výšky 90 % to bude niečo cez 12 mld. korún, pričom máme vytvorený priestor rokovaním túto cenu ešte zvýšiť, už aj preto, lebo sa zlepšuje bonita podnikateľského prostredia, rating Slovenskej republiky, ekonomika krajiny a implantovaním 19-percentnej rovnej dane sme zlepšili aj podmienky následných výnosov pre akvizície, ktoré sa v tomto období získavajú.

Teda situácia je diametrálne odlišná od situácie v čase, keď sa podpisovala zmluva so ZSE. A to je aj dôvod, prečo budeme chcieť rokovaním zvýšiť túto cenu nad rámec ceny, ktorú nám garantuje zmluva. Myslíme si, tak ako sme o tom začali už neformálne rokovať, po prerokovaní tohto materiálu budeme môcť pristúpiť k oficiálnym rokovaniam. Ale tak, ako máme informácie, budeme schopní cenu o niečo ešte zvýšiť.

V prípade Západoslovenskej energetiky sa nám teda zdá, že kompromis, ktorý hovorí na jednej strane o tom, že nemáme ísť cestou doprivatizácie za každú cenu a za akýchkoľvek podmienok, a potrebe vytvoriť zdroje na financovanie reformy a znižovanie štátneho dlhu na strane druhej, je rozumný a v prípade Západoslovenskej energetiky aj logicky odôvodniteľný.

Z toho dôvodu vás, vážení páni poslanci a panie poslankyne, žiadam o podporu tohto materiálu a zámeru. Ďakujem.