B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Hurbanovi. Nech sa páči.
J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. a o zmene a doplnení ďalších zákonov ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.
Tento návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady tento návrh posúdil a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona rieši záväznú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Osobne tento návrh zákona podporujem, pretože je v súlade s mojimi návrhmi, ktoré som predložil pred niekoľkými mesiacmi pri posledných novelách zákona o spotrebnej dani z piva, tabaku a tabakových výrobkov, ako aj z liehu a odporučím aj svojim kolegom z klubu poslancov za Slobodné fórum, aby tento návrh zákona podporili.
Pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne? Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní teraz budeme pokračovať
prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja (tlač 716).
Návrh na jeho pridelenie výborom máme v rozhodnutí pod č. 746.
Dávam slovo poslancovi Igorovi Šulajovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Pán poslanec, nech sa páči.
I. Šulaj, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, domnievam sa, že ropa a ropné produkty tvoria podstatnú komoditu na fungovanie každého hospodárstva a majú podstatný vplyv na podnikateľské prostredie, ako aj sociálne prostredie každého štátu. Myslím si, že nie je tomu tak len v Slovenskej republike, ale aj v Európe, v Spojených štátoch, vôbec na celom svete. Je preto asi nevyhnutné a dôležité, aby Národná rada vedela dopredu múdro a rozumne ovplyvňovať ekonomické a daňové problémy, ktoré následne majú synergický ekonomický efekt na podnikateľské prostredie alebo sociálnu sféru.
Koniec koncov, podnikateľské prostredie vo výrobkoch a službách kalkuluje vždy s položkou energií, či už priamo ropa a ropné produkty, alebo benzín, alebo nafta súvisia s výrobou konkrétneho produktu alebo sa podieľajú na jeho príprave a na tom, aby konečný spotrebiteľ mohol tieto výrobky a služby použiť.
Ak si zoberieme krátke predchádzajúce obdobie mesiacov apríl a máj, zistíme, že celý svet mal problémy týkajúce sa ropných produktov, konkrétne benzínu a nafty. Na uvedených cenách majú podstatný vplyv ropa a výška ropy, dajme tomu, za barel, ktorá sa pohybovala okolo až 40 dolárov v mesiaci apríl, ale aj daňové zaťaženie. Ak si zoberieme ceny už produktov z minerálneho oleja, benzínu a nafty, tak v mesiaci máj sa ceny vyšplhali až na historické hladiny 3,5-ročného spätného obdobia. Napríklad cena motorovej nafty dosiahla úroveň až 34 korún a cena bezolovnatého benzínu takmer 36 korún. Keby sme si spravili analýzu cenu, zistili by sme, že takmer 60 percent z ceny tvoria dane, tvorí ju spotrebná daň z minerálneho oleja a daň z pridanej hodnoty, ktorá sa v závislosti od výšky spotrebnej dane aj môže meniť.
Niektoré štáty, ktoré prišli na to, že ceny benzínu a nafty podstatnou mierou ovplyvňujú hospodársky chod i štátov, ako je napríklad Poľsko a Maďarsko, už pristúpili k zmene spotrebných daní a chcú ich kreovať tak, aby chod hospodárstva štátu neovplyvňoval životnú úroveň jednotlivých obyvateľov a podnikateľskú sféru.
Z tohto dôvodu skupina poslancov za Smer navrhla takisto zníženie spotrebnej dane z minerálneho oleja. Ak sa historicky pamätáte na obdobie spred jedného roka, Národná rada práve asi pred rokom prerokúvala zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Vtedy pán minister financií odôvodňoval výšku spotrebnej dane z minerálneho oleja problematickými výpadkami príjmov v štátnom rozpočte, predovšetkým na dani z pridanej hodnoty. To bolo za rok 2003. My sme však medzitým kreovali nový zákon o štátnom rozpočte na rok 2004, ktorý podľa môjho názoru už nie je ovplyvňovaný finančnými a daňovými výpadkami, ale výška spotrebnej dane zostala taká istá.
Pýtam sa, či má teda výška spotrebnej dane aj v roku 2004 také opodstatnenie, aby nedošlo k zmenám. Skôr na druhej strane vidím tie ekonomické a sociálnej dôsledky na to, aby sme ešte viacej rozhýbali ekonomiku tohto štátu. Z tohto dôvodu odporúčame, aby sa cena, ja to tak budem hovoriť ľudovo, benzínu deväťdesiatpäťky, bezolovnatého benzínu znížila systémom zníženia spotrebnej dane, a to z pôvodnej spotrebnej dane z minerálneho oleja 15 500 na 14 660 korún a pri nafte zo 14 500 na 12 820 korún. Následne v § 7, ktorý rieši použite produktov z minerálneho oleja pre špecifické činnosti, ako je poľnohospodárstvo, železničná preprava, poprípade niektoré energetické činnosti, aby sa plynový olej alebo po slovensky nafta znížil zo 6 800 korún na 5 120 korún.
Prakticky to znamená, že by sa na jednom litri spotrebnej dane z minerálneho oleja pri benzíne deväťdesiatpäťke mala znížiť spotrebná daň o 84 halierov, ak si to vynásobím daňou z pridanej hodnoty 1,19, je to koruna, a pri nafte by sa mala znížiť o 1,68 krát 1,19 daň z pridanej hodnoty, sú to 2 koruny.
Namieste je tu otázka, či výška týchto spotrebných daní nie je v rozpore s energetickou smernicou Európskej únie č. 96/2003. Tu by som chcel konštatovať niektoré skutočnosti. Energetická smernica udáva minimálne sadzby spotrebnej dane, ktorá je pri bezolovnatom benzíne 14 286 korún, my navrhujeme 14 660, čiže nie sme pod túto smernicu, pri nafte je to 12 018 Sk, navrhujeme 12 820. Ja som vychádzal z prepočtov kurzu 15. 6. 2004, samozrejme, energetická smernica určuje benzín 359 eur a naftu 302 eur na tisíc litrov.
Keby sme porovnali prostredie, v ktorom sa nachádzame, pretože to je veľmi dôležité aj z hľadiska výkonnosti našej ekonomiky alebo z hľadiska možnosti čerpania týchto ropných produktov v okolitých štátoch, ako je Poľsko, Maďarsko, Česká republika, tak by sme prišli na to, že Slovenská republika má v súčasnosti sadzbu 14 500 korún na tisíc litrov pri nafte, čo je kurzom 15. 6. 2004 364,38 eur, Česká republika 316, Maďarsko 335, Poľsko 233, Rakúsko 280 eur, teda patríme takmer k najdrahším štátom, čo sa týka spotrebnej dane v rámci okolitých krajín. Okolité som naschvál zobral z toho dôvodu, že asi keď kamionista bude tankovať, bude musieť tankovať asi približne v konkrétnom štáte, ktorý s nami susedí a takisto aj ďalšie ekonomické aktivity podnikateľských subjektov budú asi vykonávané pri prepravách v týchto štátoch.
Pri benzíne je situácia trošku odlišná, i napriek tomu nepatríme k ekonomicky alebo daňovo lacným štátom. Benzín je v súčasnosti zdanený, deväťdesiatpäťka, 15 500 korún na tisíc litrov, čo je kurzom zase prepočtu 15. 6. 2004 389,51 eur, minimum podľa Európskej únie 359 eur. Česká republika má 376,97, teda nižšiu sadzbu, Maďarsko trochu vyššiu 408, Poľsko 321, Rakúsko 410.
Ak vznikli v našom štáte relatívne ekonomické prebytky súvisiace so štátnym rozpočtom roku 2004, vyskúšajme rozmýšľať ekonomicky a daňovo výhodne aj pre podnikateľskú sféru a občanov tohto štátu. Pred dvoma alebo troma týždňami sme dostali návrh záverečného štátneho účtu, kde sa konštatuje, že naša ekonomika v roku 2003 bola na HDP držaná predovšetkým enormným vývozom.
Čo sa týka vnútornej spotreby domácností, klesala. Klesala tým pádom aj reálna mzda, pretože mala vplyv na spotrebu domácností, a teda aj životná úroveň obyvateľstva. Ak sú teda možnosti v rámci štátneho rozpočtu, vyskúšajme ďalšími synergickými a ekonomickými efektmi naštartovať ešte rýchlejšie túto ekonomiku. Ak totiž znížime spotrebné dane, vieme zvýšiť reálne príjmy obyvateľstva, vieme, aby sa tieto reálne príjmy použili zase na ďalšie výrobky a služby, čo môže priniesť synergický a ekonomický efekt pri dani z príjmov právnických a fyzických osôb.
Ešte na záver by som chcel povedať, že ja som si robil prepočet vplyvu spotrebnej dane na štátny rozpočet roku 2004. Náš názor sa odlišuje od názoru ministerstva financií. Ak ste dostali pri našom návrhu zákona, že vplyv na štátny rozpočet by mal byť vo výške okolo jednej miliardy korún, myslím si, že tento prepočet je trošku komplikovanejší. Naším prepočtom v prípade, žeby sme zaviedli nové nižšie sadzby, by za štyri mesiace posledného tohto roku bol vplyv na spotrebné dane 1 083 000 000 korún. Musíme si však uvedomiť, že zo zvýšenej ceny benzínu a nafty štát v tomto roku za osem mesiacov zinkasoval viacej okolo 540 000 000 korún.
Teda ak by sme si spravili rozdiel, celkový vplyv dopadu na štátny rozpočet by bol okolo 540 - 550 miliónov korún. To nehovorím o ďalších synergických ekonomických efektoch, ktoré by vznikli vo verejnej a štátnej správe. Pretože tie by sa objavili v nižších výdavkoch alebo nákladoch týchto inštitúcií, a to som nehovoril o synergickom ekonomickom efekte, ktorý by mohol vzniknúť na dani z príjmu právnických a fyzických osôb. Vyskúšajme teda riešiť problémy ešte pred ich vznikom, ako môžu vzniknúť v ďalšom období, postavme sa do polohy múdrych hospodárov a ekonómov. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovom spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Zsoltovi Komlósymu. Nech sa páči, pán poslanec.
Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja ako spravodajca výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrh zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné riešiť v Národnej rade a po rozprave v ďalších čítaniach môže Národná rada rozhodnúť o úprave predmetného zákona spôsobom, ktorý sa navrhuje alebo pozmeňujúcimi návrhmi aj iným spôsobom. Ďakujem, zatiaľ toľko ako spravodajca.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto probléme. Jediný písomne sa prihlásil pán poslanec Tkáč, ktorý tu ale nie je, takže týmto pádom otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime teraz k ďalšiemu prvému čítaniu o
návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na vydanie zákona o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 730).
Návrh na jeho pridelenie výborom máte v tlači 745.
Dávam slovo poslancovi Lászlóovi Kötelesovi, aby z poverenia výboru návrh uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.
L. Köteles, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, vážená Národná rada, pán predsedajúci...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Mikrofón, prosím vás, keby ste trošku upravili.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem. Zákonom č. 553/2001 Z. z. o zrušení niektorých štátnych fondov, niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s ďalšími štátnymi fondmi zrušený aj štátny fond životného prostredia, ktorý vznikol ešte v roku 1991. Po zrušení štátneho fondu životného prostredia sa transformoval ako sekcia a realizácia environmentálnych programov a stal sa súčasťou ministerstva životného prostredia. Štátny fond životného prostredia na rozdiel od ostatných zrušených fondov, ktoré mali príjmy iba zo štátneho rozpočtu, mal ako hlavný zdroj príjmu vlastné zdroje vyplývajúce zo všetkých druhov platieb za využívanie alebo znečisťovanie životného prostredia, ako aj zo sankčných postihov za porušovanie legislatívnych predpisov v oblasti životného prostredia.
Zhromaždené prostriedky vo fonde boli účelovo viazané na podporu environmentálnych projektov. Prostriedky sa poskytovali na základe predložených žiadostí v súlade so štátnom environmentálnou politikou. O poskytovaní prostriedkov rozhodoval minister na základe odporúčania rady fondu ako jeho poradného orgánu. Vybrané projekty boli podporované najskôr formou dotácií, neskôr i formou mäkkých úverov s výrazne nižšou úrokovou sadzbou a so značne dlhšou dobou splácania.
Počas existencie fondu od roku 1992 - 2001 tvorili vlastné zdroje fondu približne 80 percent celkového príjmu, ktorý sa pohyboval každoročne okolo 1 miliardy Sk. Zrušením štátneho fondu životného prostredia sa stali jeho vlastné príjmy príjmami štátneho rozpočtu, čím zároveň zanikla i možnosť poskytovania úverov. V priebehu roku nevyužité prostriedky formou dotácie neprechádzali do ďalšieho roku, tak ako bolo vo fonde, ale prepadli v prospech ďalšieho fondu.
Prostriedky na podporu realizácie environmentálnych opatrení sú z Ministerstva financií Slovenskej republiky do rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia transformované vcelku pre štrukturálne fondy, kohézny fond, čo pri krátení rozpočtu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky postihuje znížením príjmov najmä tento program.
Popri tom použitie prostriedkov fondu Európskej únie je úzko špecifikované a nezahŕňa podporu všetkých aktivít. Investori, ktorí nespĺňajú vyhlásené kritériá a majú často rozostavané ekologické stavby, strácajú možnosť získať podporu európskych fondov, hoci nemajú k dispozícii iné zdroje. Práve z tohto dôvodu je nevyhnutné ich podporiť z prostriedkov vlastných domácich zdrojov, ktoré sa neustále znižujú. Týmto hrozí neukončenie rozostavaných ekologických stavieb a zabránenie zníženiu vypúšťaného znečistenia, takzvaného ekologického efektu.
V dôsledku prechodu kompetencií v oblasti vôd z Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky sa má zvýšiť vlastný zdroj sekcie realizácie environmentálnych programov približne o 350 miliónov korún a vlastné zdroje by mali dosiahnuť 1,5 miliardy Sk, čo znížením rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia o 800 miliónov korún predstavuje podporu environmentálnych programov v sume 700 miliónov korún, to je zníženie viac ako o polovicu.
Znížený rozpočet rezortu ministerstva životného prostredia, ktorý bude navyše použitý aj na spolufinancovanie európskych fondov, vedie k strate prostriedkov sekcie realizácie environmentálnych programov, bývalý Štátny fond životného prostredia, a tým k zániku prakticky jediného národného zdroja podpory environmentálnych programov.
Typickým prijímateľom podpory viac ako 90 percent bol práve komunálny sektor a podpora rozvoja environmentálnej infraštruktúry, t. j. zásobovanie pitnou vodou, čistenie komunálnych odpadových vôd, zmena palivovej základne verejnoprospešných budov a podobne. Práve pre komunálny sektor je charakteristická vysoká spotreba riešenia predmetnej oblasti, tento však nedisponuje dostatkom prostriedkov, aby ju mohol riešiť z vlastných zdrojov. Navyše, pre predmetné činnosti najmä v obciach je charakteristický vysoký stupeň rozostavanosti.
Z uvedených dôvodov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporúča vytvoriť samostatný Environmentálny fond nezávislý od zdrojov štátneho rozpočtu. Časť prostriedkov zdroja príjmu fondu bude vyčlenená na dotácie a časť na poskytovanie úverov s výrazne nižšou úrokovou sadzbou, ako poskytujú komerčné banky s predĺženou dobou splácania úverov, respektíve odkladom splácania úverov až po ukončení investície.
Environmentálny fond bude využívať formu dotácie a úverov, respektíve ich kombinácie v závislosti od charakteru projektu, respektíve žiadosti. Takýmto spôsobom sa vytvoria predpoklady na účinnú, komplexnú a efektívnu podporu environmentálnych projektov a navyše podporí investorov, hlavne tých, ktorí nemajú možnosť získať zahraničnú pomoc s cieľom postupného ukončovania rozostavaných ekologických investícií.
Pri porovnaní so štátmi V4 Poľsko, Maďarsko a Česká republika musím konštatovať, že všetky krajiny majú v činnosti environmentálne fondy. Navyše zástupcovia Európskej únie odporučili ponechať na začiatku vstupu do Európskej únie Národný fond pre environmentálne podpory činnosti aspoň desať rokov s vyčlenením prostriedkov zo štátneho rozpočtu do výšky 2 percent hrubého domáceho produktu.
Vážené dámy, vážení páni, vážená Národná rada, prosím vás o podporu nášho návrhu s presvedčením, že v druhom čítaní po prípadnej nejasnosti by sme ho mohli vyriešiť. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Mikulášovi Juščíkovi. Nech sa páči, pán predseda.
M. Juščík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na vydanie zákona o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máte v tlači 730.
Ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, čo sa týka môjho stanoviska k tomuto návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
S ohľadom na oprávnenia, ktorá pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 745 z 31. mája 2004 prideliť návrh zákona v druhom čítaní jednotlivým výborom. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určiť výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.
Pán predsedajúci, ďakujem. Otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Ako jediný pán poslanec Jaduš. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.
J. Jaduš, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vláda Slovenskej republiky považuje starostlivosť o životné prostredie za rozhodujúci nástroj trvalo udržateľného rozvoja a prirodzenú súčasť zdravo fungujúcej ekonomiky založenej na princípoch efektívneho využívania zdrojov a integrácie troch navzájom závislých a podporujúcich sa pilierov ekonomického, sociálneho a environmentálneho.
Prostriedky vynaložené na jeho skvalitnenie sú prostriedkami na ochranu zdravia a podmienok života, ako aj na zachovanie podmienok pre ďalší hospodársky a sociálny rozvoj. Preto vláda vytvorí aktivity smerujúce k zlepšeniu životného prostredia, k zachovaniu prírodného a kultúrneho dedičstva, k ochrane prírody a prírodných zdrojov a k optimálnemu využívaniu územia v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s environmentálnym právom Európskej únie a medzinárodnými dohovormi.
Vážené kolegyne, kolegovia, toto sú slová, ktoré musia nadchnúť každého, kto si prečíta vládny program, slová, ktoré sú nielen koncepčné a výstižné vo vzťahu k životnému prostrediu, ale ako súčasť vládneho programu aj záväzné pre súčasnú exekutívu.
Premiér Mikuláš Dzurinda vydal pred časom knihu s názvom Kde je vôľa, tam je cesta. Nuž v tomto prípade je cesta, ktorá je veľmi zreteľne načrtnutá v programovom vyhlásení vlády, bohužiaľ, chýba vôľa vydať sa na túto cestu. Každodenná prax ukazuje, že za týmto vajataním vlády stojí predovšetkým nevôľa a negativistické postoje rezortu ministerstva financií voči rezortu ministerstva životného prostredia. Každý rok sa s tým stretávame v boji o zdroje pre rezort životného prostredia pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte.
Vážené kolegyne, kolegovia, je zrejmé, že životné prostredie bude vždy v ekonomickom rozdelení rezortov stáť medzi tými, ktoré budú vždy odkázané na veľké zdroje, aby bolo schopné zabezpečiť úlohy, ktoré mu vyplývajú z programového vyhlásenia vlády, medzinárodných dohovorov a legislatívy Európskej únie.
Aká je však prax? Napriek záväzkom a prísľubom vláda nie je schopná garantovať likvidáciu starých environmentálnych záťaží, ktoré sú trvalým zdrojom ohrozenia zdravia a životov občanov. Objemy potrebných prostriedkov sa v tomto prípade dajú rátať na desiatky miliárd korún. Ochrana životov a majetku občanov pred živelnými pohromami si vyžaduje zásahy do krajiny vo výške ďalších desiatok miliónov Sk. Náhrady za obmedzovanie vlastníckych práv v chránených územiach, majetkové vyrovnanie, zabezpečenie ochrany územia, osveta a environmentálne vzdelávanie, veda a výskum sú dlhodobo podhodnotené.
Rezort životného prostredia má dnes vážne problémy so zabezpečením chodu špecializovanej štátnej správy napriek tomu, že sme na to upozorňovali veľmi dôrazne, že ministerstvo financií nedalo na kapitálové výdavky budovania špecializovanej štátnej správy ani jednu korunu.
Ministerstvo životného prostredia nebolo schopné uhrať nerovný boj s ministerstvom vnútra pri odčlenení sa od všeobecnej štátnej správy a ďalšie zdroje chýbajú aj v oblasti výkonov napríklad pri zákone o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia, kde je nutné navýšiť počet pracovníkov, techniku, pretože je vážne ohrozená i hospodárska oblasť. Takto by sme mohli ešte dlho vyratúvať nedostatky vyplývajúce z neschopnosti tejto vlády garantovať zdroje pre oblasť životného prostredia, ktoré sa prejavujú nielen v znížení kvality zdravia a života občanov Slovenskej republiky, ale negatívne zasahujú aj do oblasti hospodárstva, ohrozujú základné piliere trvalo udržateľného rozvoja.
Čo je však horšie, nedostatok finančných prostriedkov pre rezort životného prostredia zakladá aj ďalší rast medziregionálnych rozdielov, čo nepriamo napomáha aj nastavenie podmienok pomoci z európskych fondov.
Je to práve ministerstvo financií, ktoré pri znižovaní rozpočtových zdrojov pre environmentálne stavby alebo na realizáciu environmentálnych stavieb odkazuje na využívanie eurofondov. Problém je v tom, že pomoc Európskej únie je nasmerovaná predovšetkým na sídla nad 2 000 obyvateľov a, bohužiaľ, všetci veľmi dobre vieme, že práve zaostalé regióny Slovenska sa vyznačujú vysokým objemom obcí s malým počtom obyvateľov a s veľkým roztrúsením v území.
Vzhľadom na neschopnosť obce zabezpečiť nevyhnutné financovanie, kofinancovanie si Európska únia vynútila ako prijímateľov zdrojov transformované akciové spoločnosti, vodárenské spoločnosti. Tie sú však buď vo veľmi zlej hospodárskej situácii, alebo kapacitne nestačia, pretože realizujú environmentálne stavby vo veľkých aglomeráciách. Aj z toho dôvodu je teda vážne ohrozené aj naplnenie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii v oblasti infraštrukturálnej vybavenosti územia našej krajiny.
Vážené kolegyne, kolegovia, súčasná prax ukazuje, že rezort životného prostredia ťahá dlhodobo za kratší koniec. Patríme medzi najzaostalejšie krajiny v Európskej únii, čo nás núti hľadať nové nástroje, ktoré budú garantovať rozvoj regiónov a zlepšovanie životných podmienok obyvateľstva. Bez infraštrukturálnej pripravenosti nebude možno tento rozvoj naďalej zabezpečovať.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, prosím vás aj v mene svojom, aby ste sa pridali k spoločnému návrhu výboru pre životné prostredie a podporili tento zákon o ustanovení Environmentálneho fondu, pretože ako súčasná prax ukazuje, bez neho nebude možné zabezpečiť závažné a dôležité plnenie úloh, ktoré si vláda stanovila vo svojom vládnom programe.
Chcel som ešte prečítať aj výzvu ZMOS-u, ale v podstate obsahuje všetko to, o čom sme dnes hovorili. Medzi vami je množstvo primátorov a starostov obcí a vy veľmi dobre viete zo svojho pôsobenia, akú pomocnú ruku ste mali v bývalom Štátnom fonde životného prostredia a akú pomoc môžete očakávať od nového Environmentálneho fondu.
A celkom na záver stručná informácia. Pán Oldřich Čepelka z Českej republiky sa vyjadril: "Když jsem slyšel o tom, že na Slovensku máte ročne 20 mil. korún na program obnovy dediny, tak mi zatrnulo. My v Česku máme možnost pracovat s daleko větší sumou - 300 až 400 mil. českých korún."
Aj toto je výzva, aj toto je memento, ako sa súčasná vláda, predovšetkým ministerstvo financií správa k vidieku.
Ďakujem vám veľmi pekne. Pevne verím, že budeme pri hlasovaní naladení na spoločnú nôtu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.
L. Köteles, poslanec: Vážená národná rada, prosím vás, z uvedených dôvodov, čo povedal aj pán poslanec Jaduš, čo som predložil ja, aby ste podporili predložený návrh zákona o Environmentálnom fonde. Dodal by som, že z nášho výboru pre životné prostredie a ochranu prírody všetci poslanci, aj opoziční, aj koaliční poslanci, to podporili.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán predseda výboru, nechcete sa vyjadriť? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a
budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam (tlač 729).
Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 744.
Dávam slovo poslancovi Petrovi Muránskemu, aby za skupinu poslancov návrh uviedol. Nech sa páči.
P. Muránsky, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil za skupinu poslancov, ktorí predkladajú návrh tohto zákona. Predkladaný návrh vychádza z čl. 11 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. Listiny základných práv a slobôd a z čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré garantujú rovnaký zákonný obsah a ochranu vlastníckych práv všetkých vlastníkov.
Domnievame sa, že existujúci právny stav preukazuje, že vlastníckemu právu k pôde fyzických osôb a náprave krívd, ktoré boli spáchané na tomto majetku fyzickým osobám, poskytuje štát vyššiu právnu ochranu ako náprave krívd spáchaných na majetku cirkví a náboženských spoločností podľa zákona č. 282/1993 Z. z. v platnom znení, čím považujeme za porušené ústavné práva týchto právnych subjektov a ústavnú rovnosť ochrany vlastníctva.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je umožniť oprávneným osobám, ktoré nestihli uplatniť svoj nárok v lehote, aby tento mohli uplatniť v novej lehote a aby sa aspoň sčasti poskytla rovnaká právna ochrana fyzickým osobám a vlastníctva cirkvám a náboženským spoločnostiam.
Navrhované znenie teda umožní vrátenie majetku do vlastníctva oprávnenej osobe, ktorej nebol vydaný najmä z tých dôvodov, ako zničenia časti cirkevných archívov pri potláčaní cirkví a náboženských spoločností, čo znemožňovalo zabezpečiť úplné doklady oprávnených osôb hlavne v období roku 1994, ktoré boli potrebné na uplatnenie reštitučných nárokov zákonom v stanovených lehotách, nedostatočnej súčinnosti niektorých príslušných terajších inštitúcií, štátnej správy alebo povinných osôb pri získaní potrebných dokladov a nepripravenosti duchovných na správu majetkových vecí v dôsledku 40-ročného útlaku cirkví a náboženských spoločností, čo by som vo svojom vystúpení podčiarkol.
Vážené kolegyne, kolegovia, už nebude veľa možností, aby sme sa istým spôsobom zapísali do histórie. Hovorím to bez nejakého nadsadenia a bez teatrálnosti, pretože v budúcnosti zrejme už nebudú prichádzať na pôdu tejto Národnej rady také zákony, ktoré by sa vracali k naprávaniu krívd, ktoré vznikli za minulých režimov. Preto vás všetkých v mene týchto cirkví a náboženských spoločností prosím o podporenie tohto zákona.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, pán poslanec. Spravodajca len teraz príde k slovu. Pán spravodajca je z navrhnutého gestorského výboru pre pôdohospodárstvo.
Pán poslanec Andrej Hajduk, nech sa páči, máte slovo.
A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením z 9. júna 2004 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu skupiny poslancov. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení. Nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh skupiny poslancov prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2004 navrhujem, aby návrh skupiny poslancov prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh skupiny poslancov prerokovali do 27. augusta a gestorský výbor do 3. septembra 2004.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne? Ako jediný pán poslanec Muňko. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Pán poslanec, máte slovo.
D. Muňko, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, tento zákon je veľmi citlivý, pretože skupina poslancov, ktorá tento zákon predložila, vychádzala, samozrejme, z krívd, ktoré boli napáchané voči cirkvi hlavne po roku 1948. Čo mi však v tomto návrhu chýba, chýba mi v dôvodovej správe hlavne skutočnosť, o aký majetok ide.
Aj ministerstvo financií vo svojom liste sa vyjadrilo tak, že to bude mať dopad, pretože vrátený majetok, ktorý bude vrátený cirkvi, odhadujeme okolo 3 miliardy korún na aktíva SR.
Z hľadiska morálneho má cirkev skutočne pravdu, že by tento majetok mal byť vrátený. Na druhej strane sa ale treba potom zamyslieť aj na tom z hľadiska financovania cirkví a riešiť odluku financovania cirkvi od štátu, ale to už je otázka politická a treba, samozrejme, na to konsenzus. Ja by som ale poprosil, keby ministerstvo financií uviedlo, o koľko sa znížia aktíva štátu, ak sa vráti tento majetok cirkvi. Pretože keď sa otvárala reštitúcia zákona minulý rok, takisto to vychádza z toho, že zhruba 3,5 až 4 miliardy budú finančné prostriedky, respektíve majetok, ktorý sa bude musieť vrátiť a o to sa znížia aktíva SR. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním
o zákone z 20. mája 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úradu Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 751).
Dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 767 z 10. júna 2004 pridelil zákon z 20. mája 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný zákon v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone z 20. mája 2004 žiadne stanoviská od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.
Po prvé, odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky zákon schváliť so zmenami - výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 394 zo 14. júna 2003, a po druhé, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neschválil predložený návrh uznesenia, nakoľko nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
V bode IV sú uvedené všetky pripomienky pána prezidenta k predloženému návrhu, je ich spoločne 6. Prvé štyri z týchto pripomienok vzájomne súvisia, tak mali by sme o nich hlasovať spoločne, ale vychádzajúc z nášho rokovacieho poriadku nie je možné hlasovať spoločne o týchto bodoch a budeme musieť osobitne hlasovať o každej pripomienke, ale budem odporúčať potom schváliť alebo neschváliť. Gestorský výbor schváliť, ale budem odporúčať hlasovať tak, aby sme hlasovali v súlade s prvou pripomienkou, ak prijmeme prvú pripomienku, mali by sme potvrdiť aj ostatné pripomienky v bodoch 1 až 4.
Druhý okruh problémov je v pripomienke č. 5 a tretí okruh problémov je v pripomienke č. 6.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 20. mája 2004 schváliť so zmenami v zmysle rozhodnutia prezidenta republiky z 10. júna 2004.
Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.