Tretí deň rokovania
28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
18. júna 2004 o 9.01 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali pán poslanec Ivan Kiňo, na zahraničnej pracovnej ceste je pani poslankyňa Dubovská.
Pán podpredseda poslaneckého klubu strany Smer ma informoval, že predkladateľ návrhu uznesenia k zabezpečeniu hospodárskych záujmov Slovenska pri privatizácii podnikov s charakterom prirodzeného monopolu mal na ceste do parlamentu technické problémy, preto by som chcel poprosiť o zmenu prerokúvaných bodov programu, a to tak, aby sme teraz pokračovali v prerokúvaní návrhov zákonov, ktorých predkladateľmi sú páni poslanci.
Ako prvý
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 728.
Prosím, aby z poverenia skupiny poslancov predmetný návrh zákona odôvodnil a uviedol pán poslanec Igor Šulaj.
Ďalej vás chcem, páni poslanci, členovia poslaneckého grémia, poprosiť, že na 10.00 hodinu zvolávam do rokovacej sály poslaneckého grémia poslanecké grémium. O 10.00 hodine bude poslanecké grémium.
Ďakujem pekne, nech sa páči, pán poslanec Šulaj.
I. Šulaj, poslanec: Poprosím ešte o malú technickú prestávku.
(Technická prestávka.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, začneme rokovať, takže prosím vás o trošku väčší pokoj.
Nech sa páči, pán poslanec.
I. Šulaj, poslanec: Áno hneď, o chvíľu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Skúste ten mikrofón bližšie k sebe. Áno?
I. Šulaj, poslanec: Áno. Mohol by som poprosiť vás aj technikov, aby mi zapli prezentáciu, neviem síce, či to bude až také zreteľné a či vám poskytnúť tieto informácie, prehľad o mojom vystúpení, robím to po prvýkrát, takže možnože tí, čo máte lepšie oči, budete lepšie vnímať situáciu, ktorú chcem vysvetľovať, alebo tí, čo bližšie sedia.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolil som si s niektorými mojimi kolegami, poslancami za Smer predložiť návrh, ktorý sa týka zákona o dani z príjmu právnických a fyzických osôb. Ide o problematiku odpočítateľnej položky u dôchodcov.
Ak by som mal vysvetľovať tento problém z hľadiska histórie, museli by sme zájsť asi do roku 1999, keď platil zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. V zmysle tohto zákona o Sociálnej poisťovni sa dôchodkové poistenie v tomto období u dôchodcov neodvádzalo. To znamená, že odvodové povinnosti jednotlivých dôchodcov boli nižšie.
Na druhej strane zákon o dani z príjmu, myslím si, že vtedy platil zákon č. 286 a následne od roku 1999 začal platiť zákon č. 366 o daniach z príjmov fyzických a právnických osôb, neumožňoval z tohto dôvodu uznať dôchodcom odpočítateľnú položku.
V roku 2003 bola táto odpočítateľná položka 38 760 korún. Vzhľadom na to, že sme prijali novelu zákona platnú od 1. 1. 2004, je odpočítateľná položka definovaná nepriamo v § 11, ktorý by sme chceli novelizovať a zmeniť a odvíja sa od životného minima.
To znamená, že v súčasnosti je táto odpočítateľná položka vo výške 80 832 korún. Na budúci rok by mala byť 19,2-násobok životného minima, ktoré je, myslím si, že 4 510 korún. Ak by ste si to prepočítali, je to okolo 86 500 korún. Čiže v súčasnom období, ak dôchodca pracuje, musí odvádzať odvody do dôchodkového poistenia, ale zároveň nemá nárok na odpočítateľnú položku.
Myslím si, že sa niekedy dosť necitlivo staviame k ľuďom, ktorí tu na Slovensku vytvárali či už materiálne, alebo duchovné hodnoty. Som za to a súhlasím s tým, aby cena práce bola rovnaká či pre dôchodcu, alebo pre mladého človeka. Som teda za to, aby odvodové povinnosti, ktoré sú v zákone o sociálnom poistení alebo v iných zdravotníckych zákonoch, zostali také isté u všetkých obyvateľov.
Na druhej strane, ak má mať dôchodca takú istú povinnosť, čo sa týka odvodových povinností, mal by mať ale rovnaké povinnosti pri odpočítateľných položkách. Súčasný zákon o dani z príjmov toto neumožňuje a vznikajú veľké disproporcie.
Ja som sa snažil na tejto tabuľke, ktorú možnože nevidíte, prezentovať skutočnosti, ako sa jednotlivé príjmové skupiny dôchodcov ovplyvňujú zákonom o sociálnom poistení o odvodoch súvisiace so sociálnym poistením a daňovými zákonmi.
V prvej časti je mesačný príjem dôchodcu 7 000 korún, čo znamená 84 000-korunový hrubý základ za celý rok. Pri súčasných odvodoch roku 2004 má čistý príjem dôchodca 61 644 korún, v prechádzajúcom roku 2003 mal o 5 000 korún vyšší príjem - 66 679 korún. Keby sme dôchodcovi dali v podmienkach v roku 2004 odpočítateľnú položku, tak ako ju majú všetci iní občania, zarobil by 76 104 korún. Rozdiel je teda na čistom príjme takmer 15 000 korún.
Podobná situácia platí aj pri mesačnej mzde 10 000 korún alebo pri mesačnej mzde 14 365 korún, to je priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2004 a mám tu vypočítaný na záver aj dopad pri priemernej mzde 15 500 korún, ktorá by mala byť priemernou mzdou podľa štátneho rozpočtu v roku 2004. Vždy je rozdiel medzi čistým príjmom, ktorý momentálne teraz dosahuje dôchodca takmer 15 000 korún.
Pýtam sa, prečo zvýhodňujeme dôchodcov, keď platia takmer také isté odvodové povinnosti aj do dôchodkového poistenia, hoc si už svoje odrobili do veku, keď majú nárok na dôchodok? Je možnože zaujímavý prepočet, že koľkých dôchodcov sa táto skutočnosť týka. Ja som si robil štatistiku a v roku 2001 som zistil, že bolo vyše 1 017 000 dôchodcov, z toho na základe údajov Štatistického úradu 130 552 dôchodcov bolo dôchodcov, ktorí boli buď samostatne zárobkovo činné osoby, to je 60 000 dôchodcov, alebo pracujúcich dôchodcov, ktorí poberali príjem na základe pracovnej zmluvy, bolo ich 70 000. Teda 12,8 percenta z celkového počtu dôchodcov boli dôchodcovia, ktorí poberali príjmy podliehajúce dani z príjmu.
Ak by som vychádzal z 15-percentnej hladiny intervalu, musím totiž pripočítať v roku 2004 nárast dôchodcov, ktorí poberajú príjmy z § 5, to sú príjmy zo závislej činnosti, alebo z § 7, a to z toho dôvodu, že sme v Zákonníku práce zrušili alebo obmedzili dohody o pracovnej činnosti a dôchodcovia sa asi presunuli do týchto možností, ktoré sú definované v § 5 a v § 6 zákona o dani z príjmov, tak by sme zistili, že v roku 2004 môže ísť približne o 179 000 dôchodcov.
Položme si teraz otázku. Polovica z týchto dôchodcov sú samostatne zárobkovo činné osoby, podnikatelia. Pýtam sa, ako podnikateľ, ktorý sa sám o seba stará, ktorý nevyžaduje žiadne iné ďalšie nároky od štátu, platil si doteraz všetky dane a odvodové povinnosti načas, prečo je ukrátený na odpočítateľnej položke?
Môžeme sa baviť o druhej skupine dôchodcov, ktorých je druhá polovica, je to zo 179 000 občanov asi 80 000 ľudí, domnievam sa, že ide predovšetkým o ľudí z intelektuálnej oblasti alebo z intelektuálnej sféry. Veľa takýchto ľudí je napríklad pracovníkov v školstve, kultúre alebo vede, kde sú títo odborníci ešte stále požadovaní na svojich miestach, nejde teda o ľudí, ktorí by nejakým spôsobom ukracovali mladých ľudí na ďalších miestach alebo postoch, ktoré by mohli znížiť nezamestnanosť na Slovensku. Ide často o docentov, profesorov, ktorí len tým, že sa preklopili do dôchodkového veku, platia o 15 000 korún na dani viacej. Pýtam sa, či je to spravodlivé, ak odvodové povinnosti na dôchodkovom poistení si musia platiť?
Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste zvážili pri hlasovaní všetky skutočnosti, ktoré súvisia tak s podnikateľskou sférou alebo so sociálnym problémom. Myslím si, že tu nejde len o sociálnu politiku. Ide o politiku spravodlivosti, ktorá by v tomto parlamente mala zvíťaziť nad politikárčením medzi jednotlivými klubmi.
Ak chceme vytvárať spravodlivé, ekonomicky výhodné a dobré podmienky pre našich občanov a chceme, aby si nás všetci ľudia vážili, prosím vás, vytvorme pre všetkých rovnaké podmienky v rámci odvodových a daňových povinností. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Zsoltovi Komlósymu.
Pán spravodajca, keď sa vám uvoľní, nech sa páči, už máte slovo.
Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov, ktoré máme v laviciach ako tlač 728 ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočnilo jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 28. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k rokovaniu o
návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zabezpečeniu hospodárskych záujmov Slovenskej republiky pri privatizácii podnikov s charakterom prirodzeného monopolu alebo majetkovej účasti štátu na podnikaní uvedených právnických osôb (tlač 756).
Dávam slovo poslancovi Robertovi Ficovi, aby návrh uznesenia uviedol. Pán poslanec, nech sa páči.
R. Fico, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ešte raz sa ospravedlňujem za malé meškanie, ktoré som ráno spôsobil.
Vážené dámy a páni, návrh uznesenia, ktorý predkladám v mene poslaneckého klubu strany Smer, je dôsledkom toho, že zatiaľ politické orgány, či to je vláda Slovenskej republiky, alebo to je Národná rada Slovenskej republiky, nereagovali na neuveriteľné skutočnosti, ktoré sa objavili v správe o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2003.
Trochu ma mrzí, že po tom, čo správa obsiahla rôzne konštatovania, dokonca konštatovania bez tých typických uvádzajúcich slov ako údajne alebo existujú informácie, ale ktorá úplne presne komentuje niektoré javy a procesy, ktoré prebiehajú v oblasti štátneho majetku, že napriek tomuto sme neboli schopní ani v Národnej rade pritlačiť vládu Slovenskej republiky, aby niečo k tejto správe povedala.
Rovnako je veľmi zlé, že ani jednotliví ministri, ktorí zodpovedajú za rezorty, v ktorých sa objavili mnohé podozrenia, ani sa len nepostavili pred verejnosť a buďto vyvrátili, alebo nevyvrátili, a to už ani nehovorím o tom, že ani orgány činné v trestnom konaní zatiaľ neposkytli vyčerpávajúce informácie o tom, čo sa v týchto prípadoch, o ktorých hovorí Slovenská informačná služba, robí.
Vážené dámy a páni, iba tak na občerstvenie našej vlastnej pamäti by som rád niektoré skutočnosti, ktoré sú v tejto správe, zopakoval. Sú to skutočnosti, ktoré možno, keby sa objavili v nejakom inom politickom parlamentnom systéme, tak by znamenali veľké politické zemetrasenie, len akosi my sme si zvykli na podobné javy, a preto možno, keď už nič iné nie, tak aspoň si povedzme to, čo Slovenská informačná služba nazhromaždila, aké závažné podozrenia vyslovuje.
Slovenská informačná služba v priebehu roku 2003, a to už citujem, "sústavne upozorňovala na tunelovanie spoločností a organizácií vo vlastníctve štátu". Po takejto vete by mala padnúť vláda. Ale nič sa nedeje, iba to čítame ako zvýraznenú vetu v správe o Slovenskej informačnej službe. Realizovanie úhrad za predražené alebo nerealizované dodávky tovarov alebo služieb, účelové uzatváranie nevýhodných zmlúv za úplatok, podhodnotený predaj výrobkov a služieb štátnej firmy súkromným spoločnostiam a dodávky tovaru nesolventným firmám patrili k najvyužívanejším formám pri netransparentnom nakladaní s majetkom štátu.
Ďalej Slovenská informačná služba, citujem, "informovala o prípadoch tunelovania strategických energetických podnikov, ktorých je majoritným vlastníkom štát, o tunelovaní železníc prostredníctvom nevýhodných zmlúv s dodávateľmi, pričom upozornila aj na problematiku riešenia obchodného sporu v súvislosti s nezákonnými zmluvami".
Ako to je možné, že už nestávajú pred parlamentom minister hospodárstva, minister dopravy a nereagovali na tieto závažné veci. Tak teda buď minister hospodárstva mal povedať, že vie o tom a dáva teraz priestor orgánom činným v trestnom konaní, aby konali, alebo povie, je to lož, klamstvo, nič také sa v strategických podnikoch nedeje.
Ako to je možné, že doteraz nevystúpil minister dopravy a nereagoval na vetu v správe Slovenskej informačnej služby, že sa tunelujú železnice. Tak kto iný má niečo povedať o javoch a procesoch tejto inštitúcie.
Absolútna perla v správe Slovenskej informačnej služby, na ktorú som naozaj čakal reakciu, je, citujem, "v roku 2003 Slovenská informačná služba naďalej poukazovala na tunelovanie pri výstavbe diaľničného tunela". Tak toto sa môže stať iba na Slovensku, že tunelujeme ešte aj výstavbu diaľničného tunela. Ale to je jednoducho konštatovanie v správe Slovenskej informačnej služby.
Keď bola mimoriadna schôdza o boji proti korupcii a klientelizmu, vážené dámy a páni, z vládnej koalície ste všetci kričali, demagógia, populizmus a ďalšie veci. Prečo teraz nekričíte demagógia a populizmus, keď to hovorí správa Slovenskej informačnej služby, tej služby, ktorej riaditeľom je váš nominant. Tej služby, ktorá má miliardový rozpočet, ktorá má niekoľko tisíc zamestnancov, má technické zariadenie, aby tieto informácie mohla riadnym spôsobom monitorovať a potom postupovať ďalej.
Idem ďalej. SIS, citujem, "poukázala na tunelovanie niektorých podnikov v pôsobnosti ministerstva obrany". Kde je minister obrany? Ako je to možné, že minister obrany nereagoval na takúto závažnú skutočnosť v správe Slovenskej informačnej služby?
V oblasti privatizácie SIS informovala o netransparentnej a nevýhodnej privatizácii viacerých podnikov SAD realizovanej pod trhovú cenu. Niekoľko podnikov SAD sprivatizovali vzájomne prepojené osoby a v niektorých prípadoch privatizéri získali prostriedky na privatizáciu tunelovaním podnikov pred vlastnou privatizáciou. Dva podniky SAD pravdepodobne sprivatizovali firmy prepojené na podsvetie. A nič. Ticho, nikto nereaguje, ako keby sa absolútne nič neudialo.
Mimoriadne dôležité sú informácie, ktoré sa týkajú informačných technológií. Citujem: "SIS venovala pozornosť aj procesom výberových konaní na dodávateľov budovaných riadiacich informačných systémov v spoločnostiach ovládaných štátom. Niektoré z nich sprevádzala vysoká miera klientelizmu a korupcie. Rozsiahly priestor na flexibilné oceňovanie projektu vo viacerých prípadoch umožňoval neprimerané zvýšenie konečnej ceny."
Ďalej správa hovorí, že Slovenská informačná služba poskytla informácie o korupcii správcov konkurzných podstát, o nezákonnom ovplyvňovaní rozhodovania sudcov najmä pri riešení obchodných sporov.
Zistené boli poznatky o korupcii pri poskytovaní poľnohospodárskych dotácií. Kde je minister pôdohospodárstva? O čom hovorí teraz správa? Je to výmysel, je to klamstvo alebo sa orgány činné v trestnom konaní zaoberajú korupciou pri poskytovaní poľnohospodárskych dotácií?
Kde je minister práce, rodiny a sociálnych vecí, ak správa hovorí o korupcii pri vyplácaní dávok sociálnej pomoci, ak hovorí o korupcii pri organizovaní rekvalifikačných kurzov?
Kde je minister vnútra, ak sa hovorí o korupcii pri udeľovaní cestovných víz na pobyt v Slovenskej republike?
Toto sú všetko skutočnosti, ktoré obsahuje správa Slovenskej informačnej služby. Už ani nehovorím o tom, že Slovenská informačná služba v roku 2003 poskytla informáciu, ktorá poukazovala na predaj obilia zo štátnych hmotných rezerv vopred určenej firme za nižšiu ako trhovú cenu.
Vážené dámy a páni, chcem vás poprosiť. Majme sebaúctu k sebe. Jednoducho nedovoľme, aby podobné závažné konštatovania sa vždy skončili tak, že sa zametú pod koberec, alebo tak, že zostanú iba na papieri a viac sa im jednoducho nikto nevenuje.
Keďže vláda Slovenskej republiky doteraz nezaujala žiadne stanovisko k tejto správe, odmietala všetky pokusy o vyžiadanie stanoviska vyjadreniami typu, že nie je vhodné politizovať správu Slovenskej informačnej služby a že veď orgány činné v trestnom konaní konajú. Ja teda nevidím nikoho zatvoreného za korupciu ani za klientelizmus. Naháňame ľudí, ktorí dajú päťtisícový úplatok. Tých posielame do väzenia. Dávame ľudí do väzby niekedy na rok alebo na dva roky za trestné činy podstatne menšej závažnej nebezpečnosti. A tu sa hovorí o tunelovaní, o miliardových sumách a ľudia možno práve tí, ktorí to robia, chodia do Smotánky Markízy ako najväčšie celebrity Slovenskej republiky. Toto je problém Slovenska, na ktorý treba reagovať.
Z tohto dôvodu, vážené dámy a páni, sme pripravili návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý sme nazvali k zabezpečeniu hospodárskych záujmov Slovenskej republiky pri privatizácii podnikov s charakterom prirodzeného monopolu alebo majetkovej účasti štátu na podnikaní uvedených právnických osôb.
Národná rada Slovenskej republiky na základe rokovania Národnej rady k činnosti Slovenskej informačnej služby i ďalších poznatkov žiada vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade do 30 dní od prijatia tohto uznesenia správu.
Po prvé, o vyvodení zodpovednosti za chyby, omyly, porušenie právnych predpisov a ohrozenie hospodárskych záujmov v procese privatizácie.
Po druhé, správu o stave, podobe a konkrétnych podmienkach privatizácie podnikov s charakterom prirodzeného monopolu alebo majetkovej účasti štátu na podnikaní uvedených právnických osôb.
Po tretie, o prijatých opatreniach v procese privatizácie zamedzujúcich opakovanie skutočností opísaných v správe o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2003.
Po štvrté, o zabezpečení hospodárskych záujmov Slovenskej republiky pri a hlavne po privatizácii podnikov s charakterom prirodzeného monopolu alebo majetkovej účasti štátu na podnikaní uvedených právnických osôb.
A po piate, o zabezpečení rešpektovania čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky novými majiteľmi podnikov s charakterom prirodzeného monopolu ako neoddeliteľnej súčasti rozhodnutí o privatizácii.
Ďakujem pekne, vážené dámy a páni. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov a súčasne prosím, aby ste plnili aj funkciu spravodajcu, nakoľko je to len uznesenie, a nie zákon alebo návrh zákona.
Teraz otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku? Pán poslanec Muňko. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
D. Muňko, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni. Ja by som chcel doplniť, čo tu povedal pán poslanec Fico. Včera sme preberali zákon o vysokých školách. Pred necelým rokom bol privatizovaný Výskumný ústav zváračský, kde mala SVŠT strojnícku fakultu laboratóriá, pričom Vysoká škola technická v Trnave buduje ťažké laboratóriá za necelých 300 miliónov korún. Pán podpredseda parlamentu si iste pamätá na stanovisko SOP a SMK k Poštovej banke, keď generálny riaditeľ Hubinák odstúpil, pretože nesúhlasil s navyšovaním základného imania o 2 miliardy v Poštovej banke.
Neuplynuli ani 2 roky, štát sa rozhodol nenavyšovať v Poštovej banke a tá sa dostala do súkromných rúk istrokapitálu. Pýtam sa, čo to je? Tie 2 miliardy sme mohli použiť na školstvo, tie 2 miliardy sme mohli použiť na zdravotníctvo. Klasické tunelovanie, jednoducho vtedy dve politické strany boli zásadne proti tomu, aby sa do Poštovej banky navyšovalo. Bola to SMK a SOP. Napriek tomu sa navýšilo, pretože lobing, ktorý bol vtedy z SDĽ a z ďalších politických strán, tieto 2 miliardy boli navýšené.
Podobný príklad je Devín banka. Tá istá Devín banka, ktorá bola tunelovaná a nakoniec vykázala stratu 11 miliárd a dnes je v konkurze. Čo je zaujímavé, že správca konkurznej podstaty žaluje štát o 4 miliardy. Rád by som vedel, keby nám to niekto vysvetlil, ako je to s Devín bankou a s ďalšími bankami, ktoré boli takisto tunelované. Na jednej strane sme ich oddlžili, zadlžili sme štát minimálne 100 miliardami, ktoré budú s úrokmi neskoršie stáť možno 130 miliárd.
Môžem vymenovať ďalšie prípady, ktoré sa týkajú nielen privatizácie Slovenskej autobusovej dopravy. Slovenská autobusová doprava sa dostane v krátkej dobe do tej istej situácie, ako sú železnice, pretože 51 percent ešte má štát, 49 percent majú súkromné spoločnosti, a pokiaľ štát prestane dotovať autobusovú dopravu, hlavne robotnícke linky, tak sa dostaneme v krátkej dobe k tomu, že ani tieto linky nebudú premávať. SDKÚ má nepretržite ministra dopravy šesť rokov. Zamyslime sa nad tým, aká strata je železníc a ako sa železnice naďalej tunelujú. A môžem vymenovať ďalšie a ďalšie skutočnosti, ktoré sú a ktoré žiadna politická opozičná strana nevytiahla, ale spravili ste si ich sami. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Paška.
P. Paška, poslanec: K tu spomínaným podnikom SAD jedna drobná poznámka. Je naozaj veľmi zaujímavé, že v období, keď každý rezort zápasí o nevyhnutný objem finančných zdrojov a kde minister financií zubami-nechtami bráni rozpočtový balans, súkromné a sprivatizované SAD vykazujú zisk. Nebolo by na tom nič zlého, ak by rozdiel medzi výškou dotácie za prepravu vo verejnom záujme alebo dotácie na spotrebnú daň z uhľovodíkových palív a ich ziskom nebol záporný. Je veľmi zaujímavé, keď privátna autobusová doprava dostane niekoľko desaťmiliónovú dotáciu a vykáže niekoľko desaťmiliónový zisk. Skutočne bol by som rád, keby, a tým nechcem povedať, že otázka dotácií na prepravu vo verejnom záujme a na daň z uhľovodíkových palív nie je nevyhnutná v záujme zabezpečenia infraštruktúry dopravy, ale každopádne by sa bolo treba nad tým zamyslieť. Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fajnor.
K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel doplniť môjho predrečníka informáciou. Dal som v podstate interpeláciu na predsedu vlády, prečo bolo znížená kúpna cena Slovnaftu o 5 miliárd korún. Na to mi odpovedal pán predseda vlády, že ak sa mi to zdá netransparentné, mám dať trestné oznámenie. Dal som trestné oznámenie. Pán predseda vlády, samozrejme, ako vždy konal, tak ako on konať vie. Ale dostal som zaujímavú odpoveď a tá odpoveď znela asi takto: o 5 miliárd Slovnaft bol znížený preto, že on bude investovať. No tak predstavme si, že pôjdeme do obchodu a kúpime si auto a poviem, znížte mi cenu, lebo o päť rokov bude potrebovať generálku. Čiže asi takýmito hlúposťami my tunelujeme podniky.
Opäť, keď som dal interpeláciu na finančný tunel, ktorý vybudovala SDKÚ, pri dopravnom tuneli Branisko, tak mi povedal, že mám dať trestné oznámenie. Z tohto dôvodu podporíme návrh Smeru, pretože si myslíme, že takéto šafárenie sa už raz musí skončiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Končím rozpravu a pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Černej a Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 731 a návrh na jeho pridelenie výborom máte v tlači 751.
Dávam teraz slovo pani poslankyni Eve Černej, aby návrh uviedla. Nech sa páči.
E. Černá, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia, máte pred sebou návrh o dani z príjmu, ktorý sa týka výsostne živnostníkov v tomto prípade. Jeho cieľom je zrovnoprávniť postavenie živnostníkov s postavením zamestnanca. Novela sa týka výlučne živnostníkov, a nie spoločností s ručením obmedzeným. V zásade ide o to, že kým zamestnanec má nárok na úhradu stravného a pri zahraničných cestách aj vreckového, podotýkam, že z peňazí, ktoré musí vyprodukovať jeho zamestnávateľ, v tomto prípade živnostník, on sám nemá nárok na tieto náležitosti, respektíve nemôže si ich zahrnúť do daňových nákladov na svoju činnosť. Obzvlášť bizarná je táto skutočnosť pri zahraničných cestách a najmä po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, pričom podľa zákona platného do 31. 12. 2003 túto možnosť živnostníci mali. Treba si uvedomiť, že živnostníci sú veľká skupina ľudí, ktorá sa nielen stará o seba, ale často vytvára pracovné miesta, zamestnáva teda aspoň jedného alebo aj viacej ľudí, prípadne sú len samozamestnávateľmi. Berú na seba podnikateľské riziko a na rozdiel od spoločnosti s ručením obmedzeným ručia celým svojím majetkom.
Domnievam sa, že situácia, ktorá je momentálne v novom zákone o dani z príjmov, je veľmi diskriminačná pre živnostníkov, pretože to, čo je pre zamestnanca výplata, je v zásade pre živnostníka ročný daňový základ vydelený dvanástimi.
Ak si vezmeme živnostníka s ročným daňovým základom 240 000, čo je mesačne 20 000, je to ako priemerný príjem zamestnanca, avšak zákony o sociálnom poistení sa na živnostníka pozerajú ako na zamestnávateľa a zamestnanca zároveň a nútia tak živnostníkov odvádzať podstatne vyššie odvody do fondov pri porovnateľnom príjme.
Na ilustráciu vymeriavací základ pre živnostníka s ročným daňovým základom 240 000, čo je obdoba príjmu zamestnanca, je 10 000 korún. Zamestnanec aj živnostník s rovnakým mesačným príjmom odvádzajú do fondov neporovnateľné sumy. Na jednej strane má teda živnostník odvodové povinnosti za seba ako zamestnávateľ aj zamestnanec zároveň, no práva mu už v rovnakej výške neprináležia. Treba tiež povedať, že uplatnením výdavkov na stravné sa tieto nestratia v čiernej diere, nakoľko zariadenie, v ktorom sa živnostník prestravuje, odvedie predsa do štátu rozpočtovú daň z príjmu a tiež DPH za stravu, ktorú živnostník predá. Teda to na margo argumentov, ktoré som v minulosti počula, že sa trebárs nedostane do štátneho rozpočtu nejaká suma peňazí, ale naozaj si treba uvedomiť, že je to skôr kolobeh peňazí.
Čo sa nechá možnosti ponechať živnostníkom možnosť uplatnenia v daňových nákladoch výdavky za vozidlo v nezahrnutom obchodnom majetku vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za jeden kilometer jazdy, takzvaný paušál, ide tiež len o ustanovenie, ktoré platilo v zákone o daniach z príjmov platné do 31. 12. 2003. Toto ustanovenie využívali predovšetkým živnostníci so staršími motorovými vozidlami a zrovnoprávňovali ich so zamestnancami, ktorí si mohli nárokovať uplatnenie paušálu, pokiaľ použili na služobnú cestu vlastné motorové vozidlo.
Ja by som vás chcela veľmi pekne poprosiť o podporu týchto troch návrhov pre živnostníkov, pretože naozaj sa kopia informácie z radu živnostníkov, že po poslednej novele zákona o dani z príjmu sú tieto podmienky pre nich dosť likvidačné a ja som presvedčená, že v zásade všetci sme toho názoru, že je potrebné rozvíjať a chrániť malých a stredných podnikateľov, a teda pomáhať im v tom, aby rozvíjali nielen sami seba, pracovné miesta, ale aby nám, samozrejme, neodchádzali z tohto stavu, pretože to, čo oni vytvárajú v tejto krajine, je naozaj mimoriadne dôležité a myslím si, že si zaslúžia našu podporu. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Imrichovi Hamarčákovi. Nech sa páči.
I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Evy Černej a Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa má uskutočniť jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 28. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.
Stotožňujem sa s predkladateľmi najmä v tom, že ide o odstránenie dlhodobo trvajúcej diskriminácie živnostenského stavu a myslím si, že je potrebné, aby takýto zákon Národná rada Slovenskej republiky prijala. Preto budem odporúčať, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní a súčasne v zmysle § 4 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 751a prideliť v druhom čítaní prerokovanie tohto návrhu okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj výborom ústavnoprávnemu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhnem výbor pre financie, rozpočet a menu.
Ďakujem, pán podpredseda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Ako jediný pán poslanec Šulaj. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
I. Šulaj, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, ja viem, že hektický termín je piatok, i napriek tomu si dovolím povedať, že možnože takýmto spôsobom ja si predstavujem boj v poslaneckých laviciach o pragmatické názory. Netajím sa tým, že aj naša politická strana istého času koketovala s touto myšlienkou. Nechcem však autorom uprieť ich autorské právo. Myslím si, že ide o rozumný návrh, a to aj z toho dôvodu, že je potrebné vytvoriť naozaj legislatívne jasné a spravodlivé podmienky, ktoré by mali platiť v určitom čase. Asi všetci z nás vieme logicky pochopiť, že keď je auto staršie ako štyri roky, je už daňovo odpísané, a pokiaľ sa nemôžu uplatniť paušálne náklady, ktoré sa v zmysle zákona č. 119 o cestovných náhradách nemôžu uplatniť, tak sa v podstate nemôže uplatniť nič. Teda ja odporučím nášmu poslaneckému klubu, aby sme tento návrh zákona podporili.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Ako prvá pani poslankyňa Angyalová. Nech sa páči.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem len vyjadriť istú podporu predkladateľom, pretože viem trošku o tom, akú má históriu tento návrh a koľkokrát sa vlastne pokúšali už pri minulom štátnom rozpočte o tomto hovoriť. Verím, že táto snemovňa si zachová svoju autonómiu a že tu nebude pretlačený názor, ktorý sme aj vtedy mali možnosť počuť zo strany niektorých predstaviteľov vlády a že naozaj tento návrh schválime, lebo je zmysluplný a konečne raz podporíme aj živnostníkov. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fajnor.
K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi tiež navrhovateľom vysloviť podporu k tomuto zákonu. Rozprával som sa s viacerými živnostníkmi, ktorí sú či už samopodnikatelia, alebo zamestnávajú viac, dokonca aj ako desať zamestnancov. Pri zahraničných služobných cestách to bola skutočne diskriminácia a myslím si, že diskriminovať našich podnikateľov s pracovníkmi akciových spoločností alebo spoločností s ručením obmedzeným by sa malo skončiť, takže podporíme tento návrh. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Končím rozpravu, teda vyhlasujem za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť k rozprave?
E. Černá, poslankyňa: Ja teraz, samozrejme, by som sa chcela veľmi pekne poďakovať všetkým kolegom, ktorí prejavili podporu tomuto návrhu zákona. Pevne verím, že v tejto snemovni sa nás nájde podstatne viac, ktorí rozumejú problematike a problémom živnostníkov na Slovensku. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 726).
Návrh na pridelenie výborom máte v tlači 739.
Dávam slovo poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby za skupinu poslancov návrh uviedol. Nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh novely zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. o spotrebnej dani z piva, zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ktorý predkladá skupina poslancov, navrhuje riešiť dva okruhy problémov.
Chcem na úvod povedať, že s obidvomi okruhmi problémov sa už zaoberali v minulosti Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a výbor pre financie, rozpočet a menu, ale nepodarilo sa ich zapracovať do zákona o spomenutých zákonoch. Ten okruh rieši predaj spotrebných predmetov fyzickým osobám v tranzitných daňových skladoch a na palubách lietadiel pri opustení európskej zóny, takzvané duty free shopy.
V súčasnosti platná legislatíva upravuje tento predaj tak, že v duty free shopy sa môžu predávať len predmety bez spotrebnej dane osobám, ktoré opúšťajú Európsku úniu. Predkladaný návrh zákona rieši v rámci predaja podliehajúci spotrebným daniam aj druhý spôsob, takzvaný dvojitý systém predaja tohto tovaru. Na jednej strane pôde o predaj tovaru so spotrebnou daňou fyzickým osobám, ktoré majú cieľové letisko na území Európskej únie, a na druhej strane pri splnení taxatívnych podmienok pôjde o predaj tovaru bez spotrebnej dane, a to osobám mimo Európskej únie. V praxi to znamená, že predajca bude uvádzať dve ceny. Na základe predloženého cestovného dokladu predajca uplatní na tovar cenu, ktorá zahŕňa spotrebnú daň, alebo cenu, ktorú spotrebnú daň nezahŕňa.
Druhým okruhom problémov je návrh v zákone č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh. Ide o návrh upraviť oznamovacie povinnosti, ktorých cieľom je detailne zabezpečiť sprehľadnenie materiálových tokov pri pohybe liehu od jeho výroby, dovozu až po distribúciu a konečnú spotrebu. Vzhľadom na vysokú administratívu, ktorá je v súčasnej platnej legislatíve, sa navrhuje túto oznamovaciu povinnosť podstatne zjednodušiť, čo pomôže fyzickým a právnickým osobám, ale, samozrejme, aj colným úradom. Zároveň sa navrhuje zjednodušiť aj oznamovacie povinnosti pre prevádzkovateľov liehovarníckych závodov pre pestovateľské pálenie ovocia.
Vzhľadom na to, že uvedená problematika bola už v minulosti niekoľkokrát rozdiskutovaná, aj navrhovatelia sú z radov dvoch výborov - výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre pôdohospodárstvo -, chcem požiadať ctenú snemovňu o podporu navrhnutej novely zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci.