P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie návrhu.

Teraz poprosím pána poslanca Horáka, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu informoval Národnú radu o odporúčaní výboru o ďalšom prerokúvaní návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

V. Horák, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 727), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ak spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Po ukončení rozpravy budem navrhovať, aby predložený návrh bol prerokovaný v druhom čítaní a aby ho prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo do 27. augusta a gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu do 3. septembra.

Ďakujem za pozornosť a prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu, páni poslanci. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Len pre upresnenie prerokúvame návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003, ktorý prerokúvame ako tlač 727, nie ako som pôvodne uviedol 728, ale 727. Do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných pánov poslancov. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať v ďalšom rokovaní o návrhoch, ktorých predkladateľom bude pán poslanec Šulaj, po prerokovaní návrhov, ktorých predkladateľmi sú za vládu Slovenskej republiky páni ministri pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja.

Ako prvého prosím pána ministra pôdohospodárstva, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (tlač 707).

Pán minister, slovo patrí vám. Nech sa páči.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva a pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

Predkladaný vládny návrh zákona vyplýva zo Strednodobej koncepcie politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006, v rámci ktorej sa proces pozemkových úprav musí zamerať okrem začiatočného priestorového usporiadania pozemkového vlastníctva predovšetkým na realizáciu projektových pozemkových úprav, plánovaných spoločných zariadení a opatrení. Predloženým vládnym návrhom zákona sa upravujú predovšetkým oblasti výstavby spoločných zariadení a opatrení už v rámci schvaľovaných úvodných podkladov o schválení návrhu zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav, čím sa dáva dostatočný časový priestor, aby hlavné spoločné zariadenia a opatrenia boli vybudované už pred zmenou vlastníckych vzťahov.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že predkladaný návrh zákona vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila dňa 19. mája, obraciam sa na nás so žiadosťou o prerokovanie a o jeho odporučenie na ďalšie rokovanie Národnej rady v druhom čítaní.

Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

A poprosím pána poslanca Hamerlika, aby z poverenia výboru uviedol stanovisko k ďalšiemu postupu pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona. Pán poslanec Hamerlik.

R. Hamerlik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci predseda. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 206 z 9. júna 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Milé dámy, vážení páni, konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67, ako aj v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Nie je prioritou podľa skríningu 2002 a nie je prioritou podľa MPAA.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. mája 2004 č. 731 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre financie, rozpočet a menu, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 27. augusta a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o bode programu.

A poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády uviedol ďalší návrh, ktorého vláda poverila, aby bol predkladateľom,

zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách, ktorý prerokúvame ako tlač 708.

Pán minister, máte slovo.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách, tlač 708.)

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál. Cieľom navrhovanej novely zákona o hnojivách je zosúladiť zákon o hnojivách s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

Zákon č. 136 o hnojivách ustanovuje podmienky uvádzania hnojív, pestovateľských substrátov a pôdnych pomocných látok do obehu v Slovenskej republike formou povinnej registrácie, ich následnej štátnej odbornej kontroly, agrochemického skúšania poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, skladovania hnojív a používania hnojív. Predkladaným návrhom novely zákona o hnojivách sa odstránia všetky prekážky voľného pohybu typizovaných hnojív a hnojív označených slovami "hnojivo ES" medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi Európskej únie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov a nebude mať negatívny dosah na zamestnanosť a životné prostredie. Návrh zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády a na rokovaní vlády 19. mája 2004.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že prijatím navrhovanej novely zákona o hnojivách sa dosiahne úplná zlučiteľnosť s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie a vzhľadom na potrebu jej zavedenia do praxe, dovolím si vás požiadať, o prerokovanie predloženého návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním.

Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

Poprosím pána poslanca Horvátha, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči.

Z. Horváth, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 207 z 9. júna 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Znenie návrhu zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, oblasť ochrany zdravia a života ľudí, zvierat a rastlín, a medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, je prioritou podľa MPAA na rok 2002 a je prioritou podľa skríningu 2002.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. mája 2004 č. 733 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 27. augusta a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Páni poslanci, pýtam sa vás, či chce niekto vystúpiť v rozprave k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ak áno, aby svoju vôľu vyjadril stlačením tlačidla. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie.

Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi poslancovi za stanovisko výboru pre pôdohospodárstvo.

A poprosím pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie a zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní (tlač 712).

Nech sa páči, pán minister.

[Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a ktorým sa dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 712.]

L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona vychádza z aktualizácie Koncepcie rozvoja bytovej výstavby, ktorá bola schválená uznesením vlády č. 952 z roku 2003.

V rámci predloženého materiálu sa navrhujú zmeny a doplnenia, ktorých prijatie prispeje k lepšiemu výkonu štátnej správy v oblasti poskytovania podpory zo Štátneho fondu rozvoja a bývania. V tejto súvislosti ide najmä o rozšírenie okruhu žiadateľov pre možnosť získania podpory na výstavbu nájomných bytov neziskovej organizácie, pričom ide len o organizácie založené výlučne na poskytovaní všeobecne prospešných služieb v zabezpečovaní bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu.

Ďalšou navrhovanou zmenou je úprava limitu podlahovej plochy podporovaných bytov, kde sa navrhuje zníženie plochy tak v oblasti bytov v bytových domoch, ako aj v prípade rodinných domov. Kontrolu dodržiavania zmluvne dohodnutých podmienok fondu okrem fondu vykonávajú aj krajské stavebné úrady. Tu však došlo k tomu, že služba sa vzdialila od občana. V snahe riešiť túto situáciu sa navrhuje, aby sa na obce preniesol výkon v kontrole čerpania podpory pre fyzické osoby, to znamená, že poverený zamestnanec obce overí vecnú stránku požadovanej úhrady a vyznačí na doklade jej súlad s predmetom podpory. Pre zamedzenie konfliktu záujmu však kontrola žiadateľov, ktorými sú právnické osoby, zostane v kompetencii krajských stavebných úradov.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tejto novely. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

Poprosím teraz pani poslankyňu Sárközy, ktorú poveril výbor pre sociálne veci a bývanie, aby Národnú radu informovala o odporúčaní výboru o ďalšom prerokúvaní vládneho návrhu zákona. Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán minister, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám prečítala spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a ktorým sa dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala prehodnotiť dnešný systém podpory bývania a navrhnúť efektívnejší, čo je predmetom predloženého návrhu zákona.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. mája 2004 č. 732 prideliť vládny návrh zákona po rozprave na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 607/2003, č. 608/2003 Z. z. a č. 50/1976 Zb. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Ďakujem pánovi ministrovi, páni poslankyni Sárközy.

A poprosím teraz ďalšieho povereného vládou ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Kaníka, aby uviedol

vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 723).

Pán minister, máte slovo.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, účelom vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, je ustanoviť Radu hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky ako stály poradný orgán vlády Slovenskej republiky v oblasti hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 144 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem.

Zloženie, zásady činnosti, organizačné a administratívne zabezpečenie činnosti rady vymedzí štatút rady. Vládny návrh zákona neruší hospodárske partnerstvo a sociálne partnerstvo, neruší sociálny dialóg, ale naopak, vláda Slovenskej republiky predpokladá, že novou právnou úpravou sa skvalitní proces hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva a postupy konzultácií so sociálnymi partnermi a zároveň sa umožní širšiemu okruhu reprezentatívnych zástupcov zamestnancov a reprezentatívnych zástupcov zamestnávateľov účasť na sociálnom dialógu.

Vládnym návrhom zákona sa v čl. 2 mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní. Účelom novely je upraviť proces rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, ktorý kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzavrel len so súhlasom tohto zamestnávateľa, a podrobnejšie upraviť proces uzatvárania kolektívnych zmlúv. Vládny návrh zákona podmieňuje rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, súhlasom tohto zamestnávateľa, pokiaľ tento zamestnávateľ má obdobný predmet činnosti. Vládnym návrhom zákona sa ďalej upravuje proces uzatvárania kolektívnych zmlúv.

Vládny návrh zákona je v súlade s ústavou a ďalšími všeobecnými záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 144 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem, odporúčaním Medzinárodnej organizácie práce č. 91 o kolektívnych zmluvách, s právom Európskeho spoločenstva a s právom Európskej únie.

Ďakujem. To je všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

Poprosím pani poslankyňu Ľubicu Navrátilovú, aby Národnú radu ako poverená členka výboru informovala o stanovisku výboru pre sociálne veci a bývanie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spravodajskou správou k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 723.

Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu vlády ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 37. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

Účelom vládneho návrhu zákona je ustanoviť Radu hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky ako stály poradný orgán vlády Slovenskej republiky v oblasti hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva. V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa zrušuje zákon č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. mája 2004 č. 736 prideliť vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 27. augusta a gestorský výbor v lehote do 3. septembra 2004.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

A vyhovujem vašej požiadavke, otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlási písomne pán poslanec Tkáč. Pán poslanec Tkáč je prihlásený do rozpravy písomne.

Nech sa páči.

V. Tkáč, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dovoľte, aby som začal hneď s procedurálnym návrhom. Dovolím si navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky po hlasovaní vrátila návrh zákona späť predkladateľovi a aby sa o týchto otázkach ďalej konanie nepokračovalo.

Dovoľte mi vzhľadom aj na filozofiu prvého čítania podľa zákona o rokovacom poriadku povedať niekoľko poznámok. Predovšetkým sa čudujem pánovi ministrovi, že prijal túto funkciu a že tu nesedí náš televízny kapitalista pán Rusko, pretože on začal túto agendu rozvíjať ako predseda súčasnej Rady hospodárskej a sociálnej dohody a po prvých neúspešných rokovaniach jednoducho vybuchol a začal naháňať odbory i zamestnávateľov po Slovensku s tým, že ide rušiť zákon.

Druhá zásadná poznámka je tá, že existuje aj niečo ako princíp etiky návrhu. Tento návrh je nemorálny z viacerých aspektov. Súčasná vládna garnitúra pokračuje vo vládnutí, ktoré začala v roku 1998. Medzi volebnými sľubmi tejto garnitúry pred voľbami v roku 1998 boli aj sľuby, že sa zakotví sociálne partnerstvo v zákone. Môžem prednášať - a robím to tak 35 rokov - študentom, v ktorých štátoch je tripartizmus, v ktorých nie je. Môžem povedať aj to, že sme už mali s pánom ministrom aj televízne konflikty na túto tému a že absolútne nemôžem prijať argument, že takýto model tripartizmu nie je v žiadnej krajine, alebo že je to vraj len poradenská funkcia, ktorú tripartita plní. To nie je pravda!

Aj v úvodnej reči pána ministra odzneli niektoré veci, ktoré sú z odborného hľadiska neprijateľné. Chcem predovšetkým uviesť, že podstata tripartizmu nie je len v zákone, že existuje tzv. škandinávsky model, ktorý spočíva jednoducho v tom, že sociálni partneri si sadnú za stôl a dohodnú sa, že sa dohodnú. Dohodnú sa na tom, že budú spolu sedieť, rokovať a prerokúvať určité záležitosti. Existuje dokonca ústavnoprávne vykrytie postavenia vyjednávania na národnej úrovni, alebo na celoštátnej úrovni, ak chcete, v Ústave Francúzskej republiky dokonca z úvodnej preambuly, ktorú túto preambulu ústava Francúzska v roku 1958 prebrala, je to preambula z roku 1946. Ústava Talianskej republiky hovorí o sociálnom štáte, hovorí o právnom štáte a povedľa ústavného súdu či ďalších ústavných orgánov má Consiglio Nazionale dell´Economia e del Lavoro (t. j. CNEL), teda ústavný orgán hospodárskej a sociálnej rady.

Vo vzťahu k vymedzeniu poradenských alebo ďalších funkcií si treba uvedomiť - a toto je zásadná nekompetentnosť okrem politického hodnotenia tohto návrhu -, že sa nielen ruší tripartizmus, ale ruší sa najmä základné právo sociálnych partnerov. A znovu opakujem, nemožno naháňať odbory tým, že naháňate zamestnávateľské subjekty. Toto si treba jasne uvedomiť. Jednoducho tu sa likviduje podiel sociálnych partnerov na legislatívnom procese, na tvorbe práva. A toto už je v zásadnom a elementárnom rozpore nielen vo vzťahu k Medzinárodnej organizácii práce, ale aj k smerniciam Európskej únie, k politicko-právnym dokumentom Európskej únie počnúc už od rokov päťdesiatych v súvislosti s úniami, s vytvorením spoločenstiev, s jednotným aktom, s maastrichtskou zmluvou, s amsterdamskou zmluvou i so zmluvou z Nice, ako aj s otvorenou metódou koordinácie sociálnych záležitostí Európskej únie. Je to v rozpore s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, ktoré majú priamy súvis s Európskou sociálnou chartou Rady Európy, revidovanou, ktorú, žiaľ, Slovenská republika zatiaľ neratifikovala, ratifikovali sme v roku 1998 miernejší variant. A tento zákon alebo tento prístup je v rozpore aj s politickými dokumentmi Európskych spoločenstiev či Európskej únie o prerokúvaní zásadných otázok týkajúcich sa sociálnych, ekonomických problémov na národnej či celoštátnej úrovni.

Problémom v tejto súvislosti je to, že chcete zrušiť platný zákon. V zákone je v podstate dvojkolový spôsob prerokúvania zákonov, to znamená, ak aj v druhom kole by nedošlo k súhlasu, tak vláda môže predložiť návrh zákona do Národnej rady bez akýchkoľvek bariér a zábran, že jednoducho v príslušnej prílohe či klauzule uvedie postoj sociálnych partnerov. Keď ste získali znovu voličov v roku 2002, pred voľbami ste nahádzali v tomto parlamente - a drvivá časť vládnej koalície za to zodpovedá aj v súčasnosti - obrovské množstvo sociálnych opatrení v zákonoch, ktoré ste bez mihnutia oka a bez hanby a výčitiek svedomia okamžite po nástupe k moci v roku 2002 zmenili a 22 zákonov, najmenej 22 zákonov ste predložili do Národnej rady v skrátenom legislatívnom konaní, pričom ste hrubo porušili platný zákon o hospodárskom a sociálnom partnerstve.

Pred rokom 1998 ste viazali politické hlasy aj vtedajších odborov, Konfederácie odborových zväzov, prísľubom, že dostanú odmenu za porážku vtedajšej vládnej garnitúry tým, že dostanú zákon o sociálnom partnerstve. Pred voľbami v roku 2002 rozhodujúca časť vládnej koalície nasľubovaním a aj právnymi úpravami, ktoré mali ďalekosiahle finančno-ekonomické dosahy, ale boli použité ako politický kapitál, ste jednoducho ten istý zákon, ktorý ste darovali sociálnym partnerom, po voľbách v roku 1998 obišli, ignorovali a protizákonným spôsobom ste v skrátenom konaní zrušili sociálne opatrenia, na ktoré ste nachytali voličov pred voľbami v roku 2002.

Navyše, len čo sociálni partneri prestali byť komformní, a tu zas už nejde len o odbory, pretože jednoducho krajná pravica tvrdo pracuje a diskredituje, ale aj rozbíja Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení, vytvárate nové zoskupenie, vám povoľné, a jednoducho vám už aj tento zákon prekáža.

Chcem sa znovu vrátiť vo vzťahu k ústavnej či právnej úprave postavenia tripartitných orgánov v iných štátoch, že aj keď sú niekde zvýraznené poradenské funkcie týchto inštitúcií, sú to poradenské funkcie, zameranie týchto orgánov vo vzťahu k hospodárskym a sociálnym otázkam. Ale vo vzťahu k legislatíve a tvorbe sociálneho i ekonomického zákonodarstva tá poradenská funkcia je úplne inak vymedzená. Dokonca vo Francúzsku napr. je hospodárska a sociálna rada nositeľom zákonodarnej iniciatívy. To sú významné, zásadné otázky, ktoré v tejto súvislosti fungujú.

Aj Konfederácia odborových zväzov dala stanovisko a odvoláva sa, žiaľ, len na dohovor 144. Vážení, môžem vám zodpovedne urobiť a urobím ten prehľad v druhom čítaní, že v 64 dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce, ktoré po revízii v súčasnosti platia v slovenskom právnom poriadku, sú uvedené povinnosti konzultácií na národnej úrovni, na najvyššej úrovni so sociálnymi partnermi, teda s reprezentatívnymi i najreprezentatívnejšími zástupcami zamestnancov i reprezentatívnymi zástupcami zamestnávateľov.

Pokiaľ sa niekomu Medzinárodná organizácia práce zdá príliš socialistická, chcem uviesť, že je nesprávny prístup k tejto inštitúcii, že to je inštitúcia, ktorá sa zaoberá len odborárskymi právami. To nie je pravda. Jednoducho tu sa likviduje, pri nepochopení tej dvojjedinej úlohy, aj spolčovacie, združovacie právo zamestnávateľských subjektov.

Dovoľte, aby som odskočil vecne do problematiky, ktorú ste spojili v tomto zmysle a ktorá je najhoršia protipravicová úprava, akú som v živote čítal. A to je otázka tzv. extenzie - rozšírenia právnej záväznosti kolektívnej zmluvy na zamestnávateľa. Ja som nekompetentnejší nezmysel dávno nečítal. Ak poviete, že sa môže rozšíriť ex officio právna záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa len na toho zamestnávateľa, ktorý s tým súhlasí, tak to je nezmysel, ktorý nemá v histórii pravicového ekonomického trhového prostredia logiku alebo analógiu!

Prosím vás, už v roku 1937 za prvej republiky v Československu vtedy bolo prijaté nariadenie vlády o rozširovaní záväznosti tzv. pracovných zmlúv hromadných. A tam bola takisto ex officio uvedená právomoc ministerstva rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na iných zamestnávateľov, ktorých sa dajme tomu netýka a nie sú súčasťou zamestnávateľských zväzov, ako to aj pán minister formuloval.

Pri štúdiu o týchto otázkach sa dá prísť na veľa. Dá sa prísť na to, že úlohou štátu v trhovej ekonomike, absolútne bez socialistického prívlastku či ľavicového prístupu, je zabezpečiť vytvorenie rovnakých ekonomických podmienok. Ak si zoberiete príklad, že zamestnávateľ, ktorý je relatívne sociálnejší ako zamestnávateľ "B", ten zamestnávateľ "A" prijme niektoré sociálne pracovné podmienky, najmä tarifné mzdy a podobne, výhodnejšie než iní zamestnávatelia, získava automaticky komparatívnu nevýhodu oproti tomu asociálnejšiemu zamestnávateľovi, ktorý nevyjednáva vôbec alebo vyjednáva menej sociálne. A v tejto rovine je jednoducho úloha štátu zabezpečiť rovnosť šancí pre podnikateľov, ktorí takýmto spôsobom postupujú. A tu sa potom zabezpečí rozšírenie, extenzia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj proti vôli toho zamestnávateľa "B".

Veď toto je tá prapodstata trhovej ekonomiky bez akéhokoľvek socialistického ponímania či preferencie odborov, alebo nie! Veď toto je ochrana zamestnávateľov!

Ak ja ako ministerstvo sa mám pýtať niektorého zamestnávateľa, či to má náhodou možnosť zobrať, či mi dá na to súhlas, ja som to skutočne z kompetentného hľadiska ešte nezažil. To je totálny nezmysel, ktorý je v rozpore s úlohou štátu v správne fungujúcej a spravodlivej trhovej ekonomike, bez možno prívlastku sociálna.

Chcem ďalej uviesť, že pri dôkladnej analýze aj dokumentov sociálneho modelu Európskej únie, do ktorej sme vstúpili, je to pach, ktorý z toho zákona ide, nie z 20. storočia, ale z 19. storočia. Ja si nespomínam, že by metódy 19. storočia boli v akejkoľvek vládnej konštelácii tak použité ako v tomto návrhu zákona. Ak je tu vláda, ktorá chce protiodborovo pôsobiť, zároveň si uvedomte, že pôsobíte proti elementárnym združovacím právam zamestnávateľov. Zamestnávateľské zväzy a subjekty majú elementárne práva rovnaké, ako majú odborové organizácie, a patrí to medzi základné slobody, nielen práva, a je to posvätné právo, ktoré charakterizuje dnes aj Ústava Slovenskej republiky, 64 dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a globálna, celková sociálna politika a sociálny model Európskej únie, naposledy sformulovaný predovšetkým v Nice, ale aj v ďalších dokumentoch z vývoja a etáp Európskej únie.

Sociálne partnerstvo dnes nadobúda nebývalé rozmery. Existujú desiatky globálnych, tzv. zmlúv tarifného kolektívneho vyjednávania svetových inštitúcií a organizácií, ako sú Danone, ako je napr. Volkswagen a podobne. Vytlačiť odbory takýmto spôsobom z pôsobenia v sociálnom systéme je nezmyslom. Nepomohlo to ani prostredníctvom závodných rád.

Chcem ešte uviesť v tejto súvislosti aj skutočnosť, že vo vzťahu k dokumentom Európskej únie a praxi, ktorá spočíva v rešpektovaní sociálnych partnerov, sú dnes rovnocennými partnermi Európskej komisie i Rady a dnes aj Európskeho parlamentu, to si treba jasne uvedomiť, európske inštitúcie zamestnávateľov a európske inštitúcie zamestnancov, najmä Európska odborová konfederácia, ktorá je súčasťou aj Medzinárodnej konfederácie práce, alebo Svetová konfederácia práce, ktorá združuje predovšetkým kresťanské odbory.

Mohol by som vám predložiť aj jasné dokumenty pápežských encyklík. Pápežské encykliky už v 19. storočí zvýrazňovali posvätnosť sociálnych a partnerských kolektívnych pracovných vzťahov. Samozrejme, a je to absolútne legitímne, že pápežské encykliky mali subsystémy vo vzťahu ku kresťanským odborom. Mám veľmi presnú a prísnu analýzu pápežských encyklík vo vzťahu k podstate sociálneho partnerstva, rešpektovania záujmov zamestnancov i zamestnávateľov a myslím si, že dominantným sociálnym projektom v sociálnom učení cirkví je encyklika "Centesimus annus", v ktorej pápež veľmi jasne stanovuje, spolu teda Svätá stolica a kúria, svoj prístup k sociálnemu partnerstvu, ktoré je posvätným právom, ako sa v týchto encyklikách píše a v mnohých encyklikách, zamestnancov i zamestnávateľov.

Len nemúdra vláda nerešpektuje sociálnych partnerov. Ak chcete zrušiť a chcete na európskej úrovni a tí, ktorí boli proti Európskej únii, boli kameňovaní na Slovensku, ak chcete tieto veci zrušiť, uvedomte si, že rušíte úžasný priestor na riešenie problému.

Poviem, ak dovolíte, príklad, pán minister, to teraz berte osobne. V rámci boja proti korporativizmu, lebo to je projekt krajnej pravice, sa v podstate likviduje akákoľvek zmienka o odboroch v slovenskom právnom poriadku. Máte pripravený návrh zákona o dôchodkovom doplnkovom sporení, ktorý likviduje doplnkové dôchodkové pripoistenie. Nebyť, vážený pán minister, sociálnych partnerov, tak dnes nefunguje dôchodkové doplnkové sporenie tak, ako funguje. Je to systém, ktorý nemá malverzácie, systém, ktorý nezaznamenal žiadne šoky, je to systém, ktorý začal ďaleko skôr vyplácať prvé dávky, než sme v odborných kruhoch mysleli. A je to systém a model prístupu, ktorý by vám pomohol, aj Slovensku, rozvinúť druhý kapitalizačný pilier. Odbory a zamestnávateľské zväzy vôbec nevyužili svoje právo, ktoré dnes v tomto zákone síce je, a nezriadili doplnkové dôchodkové poisťovne typicky odborárske, typicky zamestnávateľské. Jednoducho sa dobre dohodli, že budú tento systém spravovať.

Idete vstupovať protiústavným spôsobom do transformácie a prikazujete vytvárať transformačné projekty týmto poisťovniam s tým, že si myslíte, že likvidujete odbory. Vážený pán minister, týmto návrhom likvidujete druhý kapitalizačný pilier ešte predtým, než vznikol. To je historický paradox, ktorý sa darí len tam, kde vládne skutočná neúvaha a nepremyslené kroky. (Potlesk.)

Chcem tým povedať, že po skúsenostiach s doplnkovým dôchodkovým pripoistením by som na prvom mieste staval práve sociálne partnerstvo preto, aby sociálni partneri vťahovali do kapitalizačného piliera, ktorý musí byť založený len na dôvere, na ničom inom sa nerozhodne ten občan, než tomu, že systému bude veriť, aby práve prostredníctvom aj sociálnych partnerov sa jednoducho začalo sporiť, aby sa začali kapitalizovať tieto záležitosti a serióznym spôsobom sa zabezpečil dôstojný zánik prvého piliera, čo je v podstate princípom kapitalizácie v dvojke. To je skúsenosť, ktorú sociálni partneri na Slovensku absolútne seriózne zvládli v súvislosti s doplnkovým dôchodkovým pripoistením. A je to jediná šanca, ako spustiť dvojku tak, aby sa riešila komplexne, globálne, podľa jednotlivých odvetví a podobne.

Chcem tým povedať na záver, ak dovolíte, niekoľko poznámok ešte tak. Návrh zákona, ktorý predkladáte, vonia 19. storočím, alebo páchne, je to zatuchlina, sú to bismarckovské metódy alebo metternichovské metódy obmedzovania základných sociálnych práv robotníkov, ľudí práce, ľudí, ktorí chcú a pracujú za mzdu, lebo inak nemôžu podnikať, ale je to zákon, ktorý je vyslovene postavený proti zamestnávateľom a je v rozpore aj s krajne pravicovou teóriou učenia v súvislosti s obmedzovaním rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Vstup do zákona o kolektívnom vyjednávaní alebo aj celý model partnerstva je degradáciou sociálnych partnerov, a nielen odborov, lebo to je sankcia voči ich politike, ale je to aj degradácia zamestnávateľských subjektov, ktorých miesto partnerov ponižujete na poradný orgán.

Európska únia nepozná problémy týkajúce sa postavenia rovnocenných sociálnych partnerov ako poradné orgány. Je to partnerstvo. Ak partner je ponížený na úroveň porady a poradenstva, nie je to partnerstvo. Je to degradácia základných ľudských práv a slobôd, ak to mám povedať, v politickom i v zmysle právnom.

Myslím si, že sú plne opodstatnené moje návrhy, aby tento zákon sa vrátil, aby tento zákon sa už v takejto podobe do Národnej rady nikdy viac nevrátil. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)