B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Áno, dve, obidve pani poslankyne, takže pani poslankyňa Angyalová, nech sa páči.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja som vo svojom vystúpení nehovorila o tom vlastne, čo hovoril môj kolega Vilko Novotný. Ja by som rada zareagovala na to, čo hovoril. Považujem za veľmi smutné, že až po skoro dvoch rokoch pôsobenia pána ministra na jeho poste prichádza zdravotnícka reforma, lebo som o tom presvedčená, že je nesmierne dôležitá. Jedna z úplne najdôležitejších, ktoré v tomto štáte treba urobiť. Ja si myslím, že táto koalícia dostala šancu, ktorú málokto čakal a že reformu, ktorú mal pán minister priniesť, to malo byť pravicová reforma pre ľudí, ktorí sú presvedčení o tom, že reformu treba urobiť v pravicovom duchu. Ja túto reformu za pravicovú nepovažujem. A myslím si, že zlyhanie pána ministra v tejto veci história zhodnotí oveľa horšie ako zlyhanie predchádzajúcich ministrov, hoci iste aj ich pôsobenie má na svedomí, že neboli veľké štrukturálne zmeny v zdravotníctve urobené. Ale bojím sa, že naozaj budúcnosť ukáže, že toto, čo pán minister urobil, skutočne, z hľadiska šance, ktorú dostal, bolo to to najhoršie, čo sa dalo. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská.
I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, dobre vystúpenie, ale ako ste postrehli u vašich kolegov, mnohí koaliční radšej nevystupujú, keď niečo podporiť. Zdá sa mi, že sa tu rozprávajú hluchí s nemými, pretože vy nepočúvate, čo sme argumentovali viacerí. Takýto systém neexistuje, neexistuje v Európe, takže láskavo vás prosím, aby ste si toto uvedomili. Pokus na ľuďoch, ak to už chcete skutočne narovinu počuť, pokus na ľuďoch sa robil len v druhej svetovej vojne. A bol to tiež lekár, takže nezačínajte s pokusmi na ľuďoch, lebo keby zomrel len jeden jediný, je to hriech. Nikto v Európe takýto model nemá, tak neviem, čo chcete zavádzať. Pýtate sa, čo očakávame od toho, keď sa to vráti na prepracovanie. My neočakávame nič. Pacienti a občania a tí, čo vás volili, očakávajú, že tie zákony budú také, podľa ktorých sa môžu riadiť. To očakávame.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Novotný, môžete reagovať na faktické poznámky.
V. Novotný, poslanec: Ja len veľmi krátko na pani poslankyňu Belohorskú. Veľmi pozorne som počúval vaše vystúpenia, pani poslankyňa, som rád, že aj vy ste počúvali pozorne moje vystúpenie. Viete, tá základná filozofická otázka je taká, či som presvedčený o tom, že sa tieto zákony môžu opraviť v druhom čítaní. Ja nejasám a netlieskam, nehovorím chválospevy, filozoficky sa pýtam, či môžeme alebo nemôžme opraviť tieto zákony v druhom čítaní. Vy tvrdíte veľmi korektne, s mnohými argumentmi, že ich nemôžme opraviť. A ja si myslím a som o tom presvedčený, že ich v druhom čítaní opraviť môžeme. To je ten rozdiel medzi nami. Nič viac. Ja nehovorím, že tak, ako to je to teraz predložené, s tým nemám žiadne problémy, nemám žiadne výhrady. Pán minister najlepšie vie, ako plamenisto sme diskutovali v našom poslaneckom klube a ako ešte budeme diskutovať a už sa teším na diskusie vo výbore pre zdravotníctvo. Ale naozaj si myslím, že máme tu jednu komplexnú, ucelenú verziu reformy zdravotníctva a nebuďme malomyseľní a nezhoďme ju dole z našich stolov, ale pracujme na nej a pokúsme sa na jej základoch postaviť reformu zdravotníctva. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Džupa, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.
K. Džupa, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister. Predkladaný zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou je v súčasnosti a najmä po tom, čo je známe rozhodnutie Ústavného súdu, kľúčovým zákonom tejto reformy a kľúčovým zákonom v súčasnosti, ktoré sú prerokované v prvom čítaní. Chcem sa preto držať obsahu, ktorý má v sebe skrývať prvé čítanie, a pokúsim sa vysloviť svoje názory, stanoviská, predovšetkým k tomuto zákonu. Pokým sa k nemu dostanem, je potrebné uviesť niektoré závery, všeobecné, zovšeobecňujúce. Od začiatku volebného obdobia upozorňujeme predovšetkým túto Národnú radu, ale aj obyvateľstvo Slovenskej republiky na to, že je jasne cítiť, akým spôsobom sa formuje názor na rozdelenie moci v tomto štáte. Upozorňujem na to opakovane aj na pôde parlamentu, že pri nestabilnej a vratkej parlamentnej väčšine v Národnej rade Slovenskej republiky musela vláda Slovenskej republiky obratným spôsobom presmerovať priority, povedzme aj pri transformácii slovenskej ekonomiky, hospodárstva, vrátane zdravotníctva, alebo z iných dôvodov, povedzme mocenských dôvodov tak, aby rozhodujúce právomoci pri rozhodovaní boli na úrovni vlády Slovenskej republiky. Teda ak moc v tomto štáte je rozložená proporcionálne a neoddeliteľne medzi parlament, vládu a justíciu, tak v priebehu celého volebného, tretieho volebného obdobia, na množstve príkladov, na množstve noviel a nových zákonov, ktoré prijímal parlament, sme poukazovali, poukazujeme a budeme upozorňovať na to, že dikcia týchto zákonov umožňuje koncentrovať moc v rukách vlády Slovenskej republiky.
Celá táto úvaha je jasne zreteľná a má postupné kroky, pričom po nevyhnutnom schválení v Národnej rade Slovenskej republiky sú právomoci dané na vládu Slovenskej republiky a od tejto chvíle sú vždy dve možnosti. Buď na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky ovládnuť výkonné inštitúcie, ktoré napĺňajú realizáciu týchto zákonov, alebo v prípade, že nie je dohoda, zhoda, konsenzus, vytvoriť podmienky na to, aby sa rozhodnutím vlády príslušné inštitúcie "reprofilizovali" na právnické osoby a opäť rozhodnutím vlády sa zmenili vlastnícke pomery v týchto právnických osobách. V konečnom dôsledku zabezpečiť týmto spôsobom nezávislosť týchto inštitúcií od štátu a aj od politického vplyvu vo všetkých obdobiach, ktoré budú nasledovať po takejto transformácii. Upozorňovali sme, upozorňujeme a budeme upriamovať pozornosť na to, že uvedený vývoj so sebou prináša aj vážne sociálne dôsledky, ktoré skôr či neskôr prinesú situácie, ktoré bude potrebné riešiť, alebo situácie, ktoré budú riešiteľné ťažko, alebo situácie, ktoré nebude možné riešiť. Ak pokračujeme v tejto všeobecnej téze, zatiaľ hovorím vo všeobecnosti, ak pokračujeme v tejto všeobecnej téze, a pripustíme možnosť, že dôjde k sociálnej disbalancii, v tom prípade neexistuje inštitúcia ani jednotlivec, ktorý vie do detailov, nieto vo všeobecnosti odhadnúť ich vývoj. Spoliehať sa na to, že prípadný sociálny dopad, ktorý sa premietne do nejakej formy sociálneho nepokoja v tomto štáte, nedajbože do foriem násilných, bude za nás riešiť Európska únia, pretože sme jej súčasťou, je krátkodobý a nie celkom správny záver. Európska únia má svoje problémy a nemá ich málo. Určite v tejto fáze nemá čas sa do detailov zaoberať Slovenskou republikou a jednotlivými čiastkovými problémami vrátane sociálnych dopadov a možných sociálnych nepokojov v tejto malej pristupujúcej a pristúpenej krajine. Z intelektuálneho hľadiska to považujem za veľmi závažný faktor, zložitý proces, aj keď možno niekto môže namietať, že značne pritiahnutý za vlasy. Teoreticky prichádza do úvahy. Dôsledky takéhoto vývoja si v celej šírke domyslieť nie je v tejto fáze možné.
Z uvedených téz vyplýva, de facto vláda Slovenskej republiky potrebuje posledný raz Národnú radu Slovenskej republiky, aby schválila transformáciu slovenského zdravotníctva, vypracovanú, a), podľa koncepcie a predstavy a, b), ktorá obsahuje zásadné prvky, zásadnú líniu transformácie vlády Slovenskej republiky ako celku, aplikovanú na rezort zdravotníctva.
Treba tiež v tejto súvislosti povedať to, že keď si to opozícia, vývoj, ktorým som sa pokúsil stručne predniesť, keď si tieto opozícia uvedomuje od samého začiatku tretieho volebného obdobia, je nad slnko jasnejšie, že k podobným záverom došli aj poslanci vládnej koalície. A tento fakt, že vláda potrebuje posledný raz zásadným spôsobom spoluprácu parlamentu, sa odzrkadľuje aj počas rokovania o šestici reformných zákonov vlády Slovenskej republiky. Úmyselne to hovorím z dôvodu, že čo sa týka priechodnosti reformných zákonov, je to záležitosť vládnej koalície. A nesnažme sa nejakými manévrami, ovplyvňovaním verejnej mienky tento fakt nahradiť niečím iným.
Uvedené základné princípy transformácie slovenskej ekonomiky, hospodárstva, spoločenského a verejného života, jasným spôsobom sú zapracované do šestice zákonov, aj keď, samozrejme, s rôznym dôrazom. A aj z týchto dôvodov najväčší dôraz v ambícii vlády Slovenskej republiky je zakomponovaný práve v zákone o zdravotných poisťovniach a tak ďalej. Preto som si pri prerokovaní predchádzajúcich zákonov dovolil dať snáď otázku alebo vysloviť tézu, že poznám publikačnú činnosť ministra zdravotníctva z čias, keď možno ani netušil, že bude ministrom zdravotníctva, a poznám aj znenie reformných zákonov. Viem posúdiť, do akej miery sa táto verzia líši od jeho publikačnej činnosti. Povedal som tiež, že táto verzia vylepšuje tézy jeho publikačnej činnosti v niektorých kapitolách, ale aj je text týchto zákonov iný, aké boli tézy jeho publikačnej činnosti. Ak som tento všeobecný záver uviedol, predovšetkým som myslel a mal na mysli práve tento zákon o zdravotných poisťovniach a tak ďalej.
A keď zhrniem prvú časť svojho vystúpenia, natíska sa jedna otázka, na ktorú nechcem odpoveď! Je ministerstvo zdravotníctva a minister zdravotníctva súčasť transformačného procesu v rámci Slovenskej republiky, alebo ak si splní svoje historické poslanie tým, že zákony budú prijaté, sa skončí aj jeho pôsobenie v tejto skupine záujmov a predsavzatí.
Čo sa týka textu zákona, dovolil som si pripraviť niekoľko poznámok, ktoré sú kombináciou takzvaného pozitívneho prístupu a takzvaného negatívneho prístupu. A s prihliadnutím na prax a skúsenosť, pretože som mal to šťastie byť v kolektíve ľudí, ktorí boli od samého začiatku pri transformácii slovenského zdravotníctva, a pri pokusoch o transformáciu slovenského zdravotníctva a tým pádom som mal možnosť získať predovšetkým praktické manažérske skúsenosti na rôznych úrovniach výkonu transformácie a organizácie zdravotníctva Slovenskej republiky. Ak som definoval zákon o zdravotných poisťovniach ako kľúčový v rámci šestice zdravotných zákonov, tak aj v diskusných príspevkoch predrečníkov sa objavili argumentácie a názory, ktoré sa dajú rozdeliť do dvoch skupín, či kľúčovým bodom tohto zákona je časť o zdravotných poisťovniach, o ich koncipovaní, transformácii a ďalšom fungovaní alebo je kľúčovým bodom Úrad pre dohľad nad zdravotnými poisťovňami a tak ďalej. Čo sa týka zdravotných poisťovní a s prihliadnutím na to, že po prijatí zákona vláda naozaj vždy pripravuje alternatívu najmenej vo dvoch verziách. Čo sa týka starostí alebo obáv o to, že zdravotné poisťovne transformované na akciové spoločnosti budú hospodáriť s verejnými zdrojmi, a z hľadiska základnej filozofie, že súkromná firma alebo akciová spoločnosť bude hospodáriť s verejnými zdrojmi, je to vec, ktorá je na širšiu diskusiu, a som presvedčený o tom, že zástancovia či odporcovia takejto eventuality nájdu kopu dôvodov, dôkazov, výhrad a pripomienok či potvrdzujúcich, súhlasných a pozitívnych v hodnotení každého z dvoch základných variant. Rovnako, čo sa týka pôsobenia úradu pre dohľad, aj tam sú dve základné verzie - zástancov a odporcov. Každý nájde kľúčové dôvody a argumenty pre potvrdenie svojej verzie, výkladu tohto textu zákona.
Ak zhrniem výhrady a pripomienky ohľadne existencie zdravotných poisťovní, ich prevádzkovania, transformácie a ďalšieho fungovania, opäť možno aj s ohľadom na uplynulé obdobie od roku 1989, na pozadí diskusie, na pozadí mediálnych výstupov, pripomienok, ktoré prichádzajú v pošte, ktoré prichádzajú pri priamych kontaktoch s odbornou aj laickou verejnosťou, je vidieť, že sa tu prelínajú záujmy zdravotných poisťovní, politikov, lobistických skupín, ktoré sú reprezentované výstupmi. A tieto výstupy majú v prevažnej časti čierno-biely charakter. Podporujú, alebo zatracujú. A tieto výstupy sú buď úmyselné alebo neúmyselné, naivné alebo skutočné. Ale v konečnom dôsledku za nimi vidím jednoznačnú snahu o mocenský a politický vplyv a o mocenský a politický boj. Nehovoriac už o ďalšej skupine pripomienok a opäť predstavujú sprievodné znaky každej reformy vrátane tej, ktorá čaká v zdravotníctve. Sú to dve základné skupiny. Skupina tých, ktorí chcú reformu presadiť, a skupina tých, ktorí z reformy chcú niečo získať, a podskupinu tejto základnej skupiny tvoria tí, ktorí aspoň pri tejto reforme aby niečo nestratili. Preto vidím a cítim aj ako opozičný poslanec veľmi tvrdý lobing nielen cez mediálny tlak, ale aj cez vystúpenia poslancov Národnej rady, hlavne zo strany existujúcich a snáď aj budúcich zdravotných poisťovní. Pretože ak človek pozorne študuje tieto zákony, vie, že úrad pri svojom vzniku je všemocný, ale nie definitívny orgán. Každému je jasné, že pri prípadnej zmene vlády je možné zmeniť zákon a vymeniť zložky tohto úradu v prípade, že tieto zákony prejdú. Rovnako je politickým rozhodnutím možné celú reformu zmietnuť zo stola a začať realizovať reformu inú.
Môj názor je nasledujúci: Úrad čaká transformácia bezprostredne po tom, čo splní základnú úlohu, ktorou je garantovať transformáciu zdravotníckych zariadení, zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti, ale zároveň do obdobia, keď v nových alebo transformovaných zdravotných poisťovniach na základe dobrovoľného princípu vstúpia poistenci predovšetkým solventní, teda zdraví, zamestnaní, mladí, ktorí predstavujú najväčší význam pre hospodárenie zdravotných poisťovní. A to by bol krok absolútne transparentný, ktorý by absolútnym spôsobom nebol napadnuteľný aj pri zmene politickej moci a štruktúry vlády. Ale po tomto kroku aspoň tak mi to z textu navrhovaného zákona vychádza, dôjde ku transformácii tohto úradu a vytvorí sa niečo, čo bude kumulovať či kooperovať kontrolné mechanizmy v rámci nielen liečebno-preventívnej starostlivosti, ale všetkých činností, ktoré zdravotnícke zariadenia a zdravotníctvo robí. Teda nový inštitút - úrad, je to výhoda, či nevýhoda? Nájdeme argumenty potvrdzujúce výhodu a rovnako zdôvodňujúce nevýhodu. Ak však zoberieme širšie súvislosti, musíme zároveň povedať celkom jasne a konkrétne, že či to predkladateľ, parlament, vláda chce, alebo nie, predstavovaný legislatívny rámec umožňuje dodržať pôvodné takzvané čisté poslanie transformácie, rovnako aj deformovať toto pôvodné poslanie, pretože text zákona, tohto, aj tých ostatných, umožňuje výklad úplne legálny a v súlade so zákonom. Preto jediným objektívnym kritériom, podľa ktorého môžeme posudzovať prínos šestice zákonov, aj tohto šiesteho, je cez výhodu alebo nevýhodu poistencov, teda občanov Slovenskej republiky a cez riziká, ktoré môžu z rôzneho výkladu jednotlivých paragrafov tohto a ostatných zákonov vyplývať.
Preto sme zdôrazňovali - a chcem sa pripojiť k tým, ktorí to už povedali, že ak máme dokázať svoju profesionálnu zdatnosť, erudíciu, ale aj svoje politické priority, musíme konštatovať niektoré slabiny. Doterajší systém v zdravotníckych zariadeniach a v zdravotníctve je robený na troch vrcholoch rovnostranného trojuholníka, kde v týchto uhloch je štát, zdravotnícke zariadenie alebo poskytovatelia a pacient, občan, klient. Aj moji predrečníci upozorňovali, že chcený alebo nechcený, úmyselný alebo neúmyselný výklad textu predložených zákonov a hlavne toho posledného umožňuje, aby dočasne alebo trvalo, skôr dočasne, bol jeden faktor tohto rovnostranného trojuholníka - štát - vymenený za úrad. A je skutočne na zváženie, do akej miery takúto zodpovednosť, právomoc a mocenské páky je možné delimitovať, s akým rizikom, na tento úrad.
Čo sa týka zdravotníckych zariadení a poskytovateľov. Určite značný diskomfort im prinesie povinnosť a nutnosť znovu obhájiť a potvrdiť svoje licencie. Pretože tento proces je jasne špecifikovaný, rozsiahly a náročný, vyžaduje čas aj náklady. Preto hovorím o diskomforte aj o nákladoch. No čo sa týka samotného pacienta, určite mu to tiež prináša významný diskomfort. Totiž ak rozdelíme pacientov a občanov Slovenskej republiky na solventných a insolventných, bezpochyby z textu zákonov vyplýva, že tí, ktorí sú solventní, aj rôznymi dobrovoľnými formami doplnkového poistenia dostanú vyššiu zdravotnícku starostlivosť, ako ju môžu dostať v súčasnosti. Ale ak mám túto úvahu dotiahnuť do konca, insolventní pacienti alebo tí, ktorí nie sú schopní si zabezpečiť platenie príspevku do zdravotného poistenia, sa môžu ocitnúť v situácii, keď im bude poskytovaná len akútna zdravotnícka starostlivosť, čo, samozrejme, z hľadiska medicínskeho je ťažko vysvetliteľné tomuto pacientovi a pre zdravotníckeho pracovníka ťažko akceptovateľné.
Ďalším veľmi významným faktorom, ktorý tu vznikne v Slovenskej republike po prípadnom prijatí týchto zákonov, je, že pre samotného pacienta vzniká veľmi silná rozsiahla a náročná povinnosť všelijakých hlásnych a iných povinných úkonov. Obávam sa, že nie je schopný či ochotný tieto úkony detailne spoznať, aplikovať, naplniť, čo v konečnom dôsledku znamená, že bude hendikepovaný pre poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, pretože nesplnil administratívne povinnosti. To je opäť jav, ktorý dnes nie je v takom rozsahu, aký predpokladáme po prípadnom prijatí týchto zákonov.
Ďalší okruh problematiky, ktorá vyplýva z týchto zákonov, je nie malá finančná náročnosť realizácie a praktického výkonu týchto zákonov v praxi zdravotníckych zariadení všetkých kategórií. Tiež sa to v príspevkoch niektorých kolegov objavilo. Pokúsim sa to zhrnúť schematicky.
Nesmieme zabúdať na výšku a dynamiku vývoja dlhov v zdravotníctve, nesmieme zabúdať na rôznorodosť vlastníckych vzťahov zdravotníckych zariadení. Nesmieme zabúdať na teritoriálnu silu zdravotníckych služieb a disproporciu týchto služieb v jednotlivých regiónoch. Nesmieme zabúdať na deficit prostriedkov, na reprodukciu základného vybavenia zdravotníckych zariadení. Keď spomeniem len dve kategórie nemovitostí a movitostí, nehovoriac už o tom, samozrejme, o prístrojoch, o dynamike, o činnostiach, ktoré súvisia s poskytovaním, keď je teraz nová takáto kategória, nesúvisia s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti, ktoré súvisia s predmetom činnosti, organizácie alebo zdravotníckeho zariadenia, alebo nesúvisia. Ďalšia finančná náročnosť vyplýva z dynamiky podmienok na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení, aj keď nás hlavne minister financií ubezpečuje, že gro dopadov reforiem na vrecko obyvateľa a tým pádom aj podnikateľa máme za sebou. Vidím, aká je dynamika vstupov, ktoré sa rovnakým spôsobom týkajú aj zdravotníckych zariadení. Spomeniem aspoň energie, vodu a tieto záležitosti, ale tam je aj kapitola lieky, ale je tam celá skupina nákladov a podmienok, ktoré vyplývajú z finančných, daňových a iných zákonov.
Ďalej treba spomenúť, že finančná náročnosť vyplýva aj zo samotného aktu transformácie samotnej reformy, kedy je potrebné zabezpečiť nielen komputerizáciu, ale aj kompatibilitu systémov minimálne s úradom, prípadná, samozrejmá a očakávaná bude kompatibilita systémov so zdravotnými poisťovňami alebo príslušnou zdravotnom poisťovňou.
Vážené dámy a páni, žiadna reforma sa ľahko nerodí v tej filozofickej rovine, v paragrafovej rovine, aj v tej zložke výkonnostnej, myslím tým vykonania týchto zákonov. A z tohto hľadiska a preto, že ju predkladá vláda Slovenskej republiky zodpovedá za túto reformu, nemôže ju delimitovať na celý parlament, ako som si tu vypočul z príspevkov niektorých kolegov, a nesie aj všetky dôsledky, nielen ktoré budú vyplývať z neprijatia, ale aj z prijatia týchto zákonov. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave, vystúpi pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia. Dúfam, že vás trošku preberiem z tejto tichej, pokojnej atmosféry, (So smiechom.) na začiatku len tento môj klasický návrh na termín prerokovania, ak prejde zákon do druhého čítania, aby to bolo vo výboroch do 31. augusta, a niekoľko poznámok k predloženému návrhu zákona a všeobecne na záver jedna poznámka.
Chcem sa vyjadriť v tomto zákone k úradu pre dohľad. Dnes, ak by sme využívali a možno dopracovali kontrolný mechanizmus, či to je už vec NKÚ, ministerstva, prípadne zrušili sa kontroly v regionálnych poisťovniach, všetko sa deje len z Bratislavy, trebárs v poisťovni, vo Všeobecnej. Myslím si, že by sme aj ustrážili systém a nakladanie s prostriedkami. Chcem sa, pán minister, opýtať, u mňa to vyvoláva veľa otázok, ak má úrad robiť dohľad, čiže mal by robiť akúsi kontrolu, mal by robiť nejaké posudzovanie, porovnávanie, ale on zároveň vydáva povolenia a rozhodnutia, čiže buď robí dohľad, niečo kontroluje a sleduje, alebo o niečom rozhoduje, povoľuje a pýtam sa, čo potom ďalej. Čo potom robí ministerstvo zdravotníctva, máme tu, rozhodujú komory, rozhodujú, o licenciách rozhoduje úrad, rozhoduje ministerstvo v niektorých veciach. Zdá sa mi trošku nekompatibilný tento systém. A ak má byť úrad odpolitizovaný, vlastne on nikdy nebude odpolitizovaný, pretože do jeho menovania vstupuje prepojenosť na vládu, na ministerstvo menovaním, mne tam chýba v zákone odvolávanie napríklad predsedu úradu aj z dôvodov, v prípade, že nehospodárne riadi úrad, že robí zlý dohľad, že nevykonáva svoju prácu. Je tam len na základe rozhodnutia súdu a ešte sú tam tri podmienky. Správna rada je tiež prepojená na menovanie vládou, čiže nie je to celkom odpolitizovanie úradu.
Na druhej strane je závislých od úradu, od zdrojov poisťovní a teda v rôznom pomere podľa toho, ktorá akým spôsobom vytvára zisk, akým spôsobom má svoj majetok. Chcem sa spýtať, ak tento úrad začne robiť výkon a nielen dohľad, ale aj výkon v rozhodnutiach, o koľko pracovníkov poklesne počet pracovníkov na ministerstve zdravotníctva, kde sa niektoré rozhodnutia vykonávajú. Kde ušetríme, akým spôsobom táto väzba bude prepojená na ministerstvo zdravotníctva.
Niekoľkokrát, stále tu zaznieva, že budeme mať minimálne dve poisťovne garantované štátom. Pán minister, rada by som, keby ste nám vysvetlili, ako môžu byť garantované štátom tieto dve akciové spoločnosti. Chcem sa spýtať aj na systém prerozdeľovania v poisťovniach, pretože ak by mali fungovať tak ako dnes, trebárs všeobecné zdravotné poisťovne v tých slabších regiónoch, kde majú fungovať a uhrádzať výkony z toho, čo vyberú, tak to im bolo odporúčané, ale kde je 30-percentná nezamestnanosť, 20-percentná je zamestnanosť, alebo sú ľudia v produktívnom veku, ktorí vyrábajú, a všetko ostatné sú platcovia za dôchodcov a deti, štát, nemôžu pokryť výkony, ktoré sú v tých regiónoch potrebné. Čiže ma zaujíma aj ten prerozdeľovací mechanizmus.
Chcem sa spýtať, ako budú preplácané výkony, ak pacient bude mať viac diagnóz. Na ktorú, akým spôsobom, ako to bude v lôžkovej starostlivosti, ako to bude do budúcnosti možno aj v ambulantnej. Poviem príklad. Na takom stretnutí s tými odborníkmi aj v Národnej rade vystúpili zástupcovia zo Spoločnosti pre cystickú fibrózu. Sú to väčšinou pacienti, ktorí majú viac rôznych diagnóz, a podľa toho, ako prezentovali tento zákon, ak sa naplní a ako budú financované výkony a tie diagnózy, ktoré sa môžu aj skĺbiť, budú platiť stále, pretože napríklad deti sú preliečované, vždy to je pod 21 dní. Zákon hovorí, že budú hradené nad 21 dní, majú problém s tým, že môžu to byť diagnózy spojené s pľúcami, pankreasom, pečeňou, čiže rôzne typy ešte vedľajších ochorení. Ako bude pacient doplácať za výkony, keď dnes neexistuje systém na to, ako bude platiť. Čiže kedy, koľko, kde, ako, aká je dopadová štúdia vlastne na to, koľko bude platiť, koľko bude platiť poisťovňa, aká bude úhrada za začatú alebo ukončenú liečbu. Ako sa stihnú, a to, čo som sa aj pýtala v predchádzajúcom návrhu, ako sa stihne zmeniť informačný systém, softvér v poisťovniach, koľko nás to bude stáť, pretože dnes to boli už možno povedať miliardy, môžeme to rátať v miliardách a čo potom, ak sa teda opäť začne meniť systém. Ako sme schopní vlastne celú túto reformu spustiť tak, aby bola prehľadná a aby pacient, ktorý sa chce pozrieť do tej svojej karty na ten svoj účet, aby sa tam mohol dobre zorientovať.
Nedá mi tu sa nevyjadriť aj, neurobila som to vo faktickej poznámke, ale škoda, že tu nie je pán kolega Novotný, pretože myslím si, že v jeho vystúpení zaznelo len verejné vyhlásenie, že bude podporovať posun do druhého čítania. Ale ak skutočne pán minister nemá záujem, alebo nebude chcieť dopracovať niektoré tieto pripomienky, skutočne nemá zmysel potom hovoriť, že vráťme na dopracovanie. Treba rokovať v druhom čítaní a potom uvidíme, čo z toho vznikne. Ale ak nám pán kolega Novotný hovorí, že dajú množstvo pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní, ale ja neviem, aký názor majú na reformu, neviem, aký má názor on, možno aj sám na reformu, pretože neviem, či sa dohodneme aj v tom druhom čítaní, ak sa nám nestretnú tieto pohľady, ktoré tu zazneli aj z našej strany od niektorých koaličných poslancov, ale aj od opozičných poslancov, čiže ak neviem, aký má názor, neviem, či v druhom čítaní to bude zmysluplné rokovanie. Čiže bola by som očakávala minimálne od kolegu, že povie aspoň základné predstavy. A preto by som bola veľmi rada, pán minister, keby ste na záver vo svojom vystúpení zhrnuli, čo z tejto trojdňovej debaty akceptujete, čo neakceptujete a ktorým smerom by ste vôbec boli ochotný, alebo chceme zmeniť v tejto Národnej rade ten predložený systém, alebo tú transformáciu, ktorá tu je. Čo je akceptovateľné a myslím, že to bude veľmi rozhodujúce a dôležité preto, ako budeme hlasovať o postúpení alebo nepostúpení do druhého čítania.
A snáď jedna ešte vec na záver. Pán minister, dnes som sa stretla, alebo v tomto poslednom období od východu po západ, môžem povedať, s požiadavkami istých advokátskych kancelárii v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, kde advokát, nie je napísané, koho zastupuje ani nič, žiada od zdravotníckych zariadení nesmierne množstvo informácií, by som povedala, možno viac, ako si dovolíme možno aj my poslanci, ktorí máme právo a nárok na tieto informácie. Čiže vytvára sa možnosť dnes ak a v zmysle zákona o informáciách by mali tieto zdravotnícke zariadenia poskytnúť nesmierne množstvo údajov, akým spôsobom môžu byť zneužité pri transformácii, pri prechode a či sa náhodou nestanú informáciami preto, ako sa začne možno aj taká privatizácia zdravotníckych zariadení prostredníctvom poisťovní.
Čiže zaujíma ma, či sme schopní nájsť tiež nejaký mechanizmus, čo sú verejne prístupné informácie, na to, aby v tomto konkurenčnom prostredí, ktoré tu má vzniknúť, sme nevytvorili legislatívny rámec na to, aby sme mohli vzájomne zlikvidovať niektoré zdravotnícke zariadenia, alebo aby poisťovňa prípadne niektoré iné subjekty, ktoré budú súčasťou, alebo budú akcionármi v tých spoločnostiach, nemohli veľmi jednoduchým spôsobom na základe toho, že poznajú tie vnútorné pomery v zdravotníckych zariadeniach, ich zlikvidovať. Chcem veriť, že aj tento podnet, ktorý prichádzal na zdravotnícke zariadenie, môže mať dobrý úmysel, ale po mojich skúsenostiach, ktoré sú tu dnes, sa toho trošku obávam. Čiže, pán minister, ďakujem vám za trpezlivosť, s ktorou ste nás počúvali, a ja verím, že v záverečnom slove dáte nejaký smer, čo je pre vás z toho, čo tu odznelo, akceptovateľné v tých zásadných našich výhradách. Ďakujem veľmi pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať v rozprave bude pani poslankyňa Navrá..., á, ospravedlňujem sa, pán minister. Nech sa páči, môže vystúpiť.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Ja budem rád reagovať na otázky, ktoré boli položené pani poslankyňou Sabolovou. Tak ako Úrad pre finančný trh vydáva licencie poisťovniam a súčasne ich aj kontroluje a následne odoberá, vychádzajúc z ústavnej praxe, že ten, kto vydáva licenciu, musí aj odoberať, nemôže nikto iný odobrať, nemôže jeden vydať a druhý odobrať, vlastne máme tri typy licencií. Pre zdravotné poisťovne iba jeden jediný vydáva úrad, odoberá úrad v prípade, že zákon taxatívne je splnený.
Trošku iná situácia je pri vydávaní licencií a odoberaní licencií, lebo máme ešte dva typy ďalších povolení a to, ak poskytuje zdravotnú starostlivosť v rámci VÚC, vydáva VÚC a komora, ak je to nad rámec VÚC, povedzme na širší presah, ako je jedno VÚC, vydáva štát. Štát vydáva len v štyroch prípadoch. Tam úrad žiada záväzným spôsobom toho, kto vydal, aby odobral. Táto vec je úplne bežná, takisto ako je financovanie úradu bežné. Úrad pre finančný trh financujú komerčné poisťovne povinným odvodom plošne. To je aj to, čo zaznieva, že v tom Programovom vyhlásení vlády sme hovorili o tom, že bude regulátorom zdravotných poisťovní Úrad pre finančný trh, no, žiaľ, bude len pre individuálne poistenia, pre nemocenské, pre povinné verejné zdravotné sme regulátor, ale na veľmi podobných princípoch stvorili.
Čo sa týka znižovania počtu pracovníkov, útvar kontroly na ministerstve zdravotníctva má 12 ľudí, to je strašne málo, my potrebujeme zapriahnuť počet hlavných odborníkov úradu, potrebujeme získať zapriahnutých 32 patologických pracovísk, to znamená u tých patologických pracovísk nebudú platiť nemocnice, bude platiť úrad a my odhadujeme, že tam budú personálne náklady vyššie, lebo rádovo okolo 60 lekárov a ich tím bude zamestnaný, pretože prinajmenšom z 8, ak nie z 18 hlavných odborov tam musíme dostať lekárov, čiže treba vedieť, že ten úrad denno-denne vykonáva dohľad, čiže poznáme dohľad na mieste a na diaľku a sústavne je v správnom konaní s tými, nad ktorými vykonáva dohľad.
Čo sa týka otázky, toho, to je veľmi dobrá otázka, takzvanej vnútropoistnej solidárnosti. Naozaj sa nám stávalo najmä pri Všeobecnej zdravotnej poisťovni, že zaviedli minulý rok teóriu, že kde sa menej vyberá, tam sa menej dáva, to je porušenie základného princípu vnútropoistnej solidárnosti, teda takzvaného horizontálneho vyrovnávania medzi rôznymi regiónmi. A práve tým, že toto Všeobecná spravila, ak si pamätáte, ja som to aj veľmi ostro kritizoval v súvislosti s lekárňami. Tak sa stalo, že v trebišovskom kraji, v trebišovskom okrese, v michalovskom okrese na východe sme mali lekárne niekedy vo februári, ale v Bratislave, ktorá je najbohatšia, mala Všeobecná uhradené faktúry už za jún, júl. To je najhrubšie porušenie vnútropoistnej solidárnosti a práve také sa nesmie stať. Ale treba povedať, že je to trochu problém tej zdravotnej poisťovne, a myslím si, že poučení skúsenosťami toto už robiť nebudú.
Otázka, kde má štát garancie, no, tak funguje vnútropoistný solidárny systém všade na svete, aj pri komerčných, aj pri povinných, dokonca aj vo verejnoprávnych, lebo toto nám spravili verejnoprávne.
Otázka, vy ste sa pýtali, pani poslankyňa, na garancie štátu. V zákone je jasne povedané, že tie dve poisťovne, ich akcionárom bude štát, bude mať len dve možnosti, alebo ich nechá zbankrotovať, ak by zle hospodárili alebo nemali dosť zdrojov, alebo ich bude oddlžovať. Samozrejme, ja predpokladám, že hlavne tu zaznievalo viac, v záverečnom slove mám pre vás pripravených viac informácií, ale predpokladám, že tak, ako sme povedali, že nie je dobré, aby zdravotné poisťovne vlastnili nemocnice, tak ja vám dám postavenú otázku: Vieme si predstaviť, že nemocnice si zriadia vlastnú zdravotnú poisťovňu? Vieme, je to tá úloha tých 17 miest, ktoré sa už prihlásili k tomu, že majú 17 nemocníc a zriadia si komunálnu zdravotnú poisťovňu. Vieme si predstaviť, že jedna z najväčších distribučných firiem na lieky uvažuje o tom, že si zriadi podľa tohto zákona zdravotnú poisťovňu? Vieme. To znamená, to nielen zdravotné poisťovne budú vlastniť distribučné siete, ale aj distribučné siete môžu vlastniť zdravotné poisťovne, ale o tom širšie a myslím si, že to je na diskusiu, ja tam mám pripravených pár "slajdov", čo sa týka zisku.
Tá otázka informačných systémov, dnes každý pacient, prehlasovali to riaditelia poisťovní, má vedený svoj účet, len sa im zdá drahé ho posielať. To znamená, nepredpokladám, že by tento systém, ktorý zavádzame, mal zmeniť nejaký nárok, zvýšiť nárok na informačné systémy. Tento systém, ktorý zavádza aj Všeobecná, ktorý má zavedený Apollo, Dôvera a ostatné, dokáže už dnes účtovať na pacienta. Je však, samozrejme, problém, keď predchádzajúci riaditeľ Všeobecnej, čo je všeobecne známe, porušil všetky pravidlá hry a nejakým iným spôsobom sa dostal k informačnému systému, len treba tiež vedieť a hovorím to celkom otvorene, štát nemá ani v prípade Všeobecnej možnosť zasiahnuť, pretože v správnej rade má len tretinu členov. Druhú tretinu tvoria pacienti, zamestnanci a tretiu tretinu zamestnávatelia. Ale podľa informácii a koncepcií informačných systémov, ktoré sú na svete, zdravotné poisťovne tento nový model poistenia nijakým spôsobom nemôže zvyšovať ich nároky na existujúci informačný systém. Musíme veriť tomu, čo hovoria.
Posledná otázka je prístup k informáciám. U nás platí zákon 211 o prístupe k informáciám a platia nejaké zákony o pravidlách v obchodnom styku. My nevieme spraviť nejaký špeciálny zákon, ktorý povie, že my môžeme len to dať, chrániť tie dáta, ktoré nám umožňuje zákon, navyše v zákone o zdravotnej starostlivosti, ktorý predkladáme, a to je ten prvý, máme špeciálny režim pre ochranu dát pacientov, konkrétnych, teda nie obchodné dáta, ale ich osobné. To je samozrejmé, ale my nevieme ani dnes nejako extra nemocnice chrániť v zmysle zákona 211, ktoré informácie majú, a oni môžu len tie informácie vydávať, ktoré im umožňuje zákon. Advokáti sa môžu pýtať na čokoľvek a je to umenie tej nemocnice, využívať úspešne zákon 211. Ja rozumiem tej otázke, ale je to to isté, ako keby sa advokáti pýtali v obchodnom styku ktorejkoľvek obchodnej spoločnosti na veci, ktoré ona nemusí dať, takže nerozumel som buď vašej otázke, pani poslankyňa, alebo máte pocit, že tie nemocnice sú v nejakom chatrnejšom právnom stave, ako sú hocijaké iné právne subjekty, lebo nemocnica má aj dnes svoju právnu subjektivitu.
Takže v závere ste ma vyzvali, aby som reagoval, ako budem reagovať, alebo ako sa postavím k pripomienkam. Ja som si pripravil a počkám ešte na tie dve rozpravy, som si pripravil také záverečné, nazval som to posledné slovo a tam budete vidieť, že kde je priestor, ktorý naozaj som schopný vo veľkom akceptovať, ak to bude zapadať, ale vám ho poviem aj rovno, otvorene a poctivo, kde nie sme schopní akceptovať. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračuje v rozprave pani poslankyňa Navrátilová.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Prerokúvame zákon, ktorý v dôvodovej správe uvádza nasledujúcu vetu: "Koncepcia vychádza z poznania, že pravidlá trhovej ekonomiky sú vo svojej univerzálnosti aplikovateľné za presne definovaných podmienok aj na zdravotné poistenie". Toto zdôvodnil aj pán minister pri svojom uvádzaní tohto zákona. Čo mi však nie je jasné. Či ide o teoretické poznanie, alebo ide o praktické poznanie s takto už celoplošne zavedeného systému. Ak v nejakom štáte existuje, je na škodu veci, že sa aspoň niektorí poslanci, ktorí budú rozhodovať o zdravotnej starostlivosti pre 5 miliónov občanov Slovenska, nemohli oboznámiť s jeho výsledkami.
Slovenské zdravotníctvo dlhodobo vykazuje záporný rozdiel medzi zdrojmi a výdavkami do systému. Platby od obyvateľstva sa od roku 1995 zvyšovali z úrovne 1, 8 miliardy na plánovaných 14 miliárd korún v roku 2004, to znamená, že vzrástli o vyše 70%, napriek tomu zadlženosť systému sa nijak radikálne nezmenila. Bez akýchkoľvek hlbokých analýz je možné povedať, že vybilancovaný stav zdravotníctva je možný najmä štyrmi opatreniami: zvýšením odvodov za občanov, za ktorých zdravotné poistenie platí štát, zvýšením podielu platieb poistencov za zdravotnícke výkony, znížením rozsahu zdravotníckych výkonov uhrádzaných na základe povinného zdravotného poistenia a zlepšením organizácie poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Asi každý reformátor si kladie za úlohu zabezpečiť kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť a dosiahnuť zároveň čo najväčšiu vybilancovanosť peňažných tokov a tu ja mám problém a ten problém je nasledujúci: Štát nebude zvyšovať svoje odvody do poistenia. Pán minister hovorí, že za jeho pontifikátu sa platby občanov za zdravotné výkony už nebudú zvyšovať. Teda ostávajú dve opatrenia, ktorými sa môžeme dopracovať k nejakej lepšej finančnej situácii v zdravotníctve.
Verím, že subjekty súkromného práva sú schopné optimalizovať svoju vnútornú organizáciu lepšie ako subjekty verejného práva. Čomu však nechcem veriť a nemôžem uveriť, že naozaj existujú také rezervy v organizácii zdravotníctva, ktoré pokryjú, a teraz neviem, či je to 10%, 20% alebo 30% celkových deficitov v zdravotnom systéme, lebo tento údaj som sa nedozvedela. Keby sa bola realizovala úloha vlády z programového vyhlásenia, že vláda presadí kontrolu solventnosti poisťovní, mohli sme vedieť aspoň, aké rezervy sú v hospodárení zdravotných poisťovní. Do tohto prostredia sa teda plánujú zasadiť akciové spoločnosti zamerané na tvorbu zisku. Pokiaľ sa hovorí, že ich hlavnou úlohou nebude tvorba zisku, ja tomu neverím a neveria ani tomu tí, ktorí poznajú Obchodný zákonník. Takže ich manévrovací priestor je len v rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktorý zo zákona musia poskytovať len v rozsahu verejnej minimálnej siete, ktorá začína byť však nadefinovaná podľa môjho názoru naozaj minimálne. Za pozornosť asi stojí to, že na 100 000 detí má byť jeden pediater špecialista a na 30 000 obyvateľov jeden stomatológ. Z toho celého mi vychádza, že zverenie zákonného zdravotného poistenia subjektom súkromného práva bude trvalo vytvárať tlak na znižovanie rozsahu zdravotnej starostlivosti poskytovanej z povinného zdravotného poistenia. A teda dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa paradoxne zníži.
Zároveň tento zákon - a bolo to už tu spomenuté a budem opakovať s poukázaním na ešte také detaily v zákone -, vytvára nerovnomerné postavenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na trhu. Paragraf 6 ods. 7 zákona o zdravotných poisťovniach hovorí, že zdravotná poisťovňa, podotýkam, môže uzatvárať zmluvy o individuálnom poistení, vykonávať veľkodistribúciu liekov, poskytovať zdravotnú starostlivosť. V následnom § 7 uvádza, že zdravotná poisťovňa určuje kritériá na uzatváranie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Týmto paragrafom sa navádza akýsi dojem, že tieto poisťovne budú vyberať najlacnejších a najlepších prevádzkovateľov zdravotníckych služieb. Nuž ale pozrime sa, ako znie text. Takže: "Zdravotná poisťovňa bude uvádzať na prístupnom mieste výkonové parametre v tvare zlomku, štandardizované na počet osôb, v členení na jednotlivé zdravotnícke zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti a ústavnej starostlivosti za určené obdobie, vyjadrujúce úspešnosť prevencie a liečby". Neviem, kto z vás tomu rozumel, ale ja som to pochopila takto, že to bude X lomeno Y na nedefinované osoby a nedefinované časové obdobie, kde čo je X a Y, tiež nie je známe. Čiže vlastne sa poisťovniam dávajú štyri stupne voľnosti na to, aby nadefinovali také parametre, aby svojim veľkodistribútorom liekov a zdravotných pomôcok a zároveň svojej sieti zdravotnej starostlivosti vytvorili také podmienky, že žiaden lekára alebo zdravotnícke zariadenie z externého prostredia sa do systému nedostane.
A teraz sa však pýtam, aký bude mať subjekt súkromného práva dôvod nastavovať tieto kritériá objektívne pre všetkých účastníkov trhu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, keď sám je poskytovateľom. Ten kruh sa uzatvára. Budú vznikať uzatvorené siete, do ktorých sa súčasní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dostanú len výnimočne.
V zákone je evidentná disproporcia medzi princípmi slobodnej a rovnej súťaže a možnosťami poisťovní deformovať voľnú súťaž poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tu ide o zákonom dané deformovanie trhu.
Niekoľko poznámok k nemocenskému poisteniu. Iste si pamätáte, že neuplynul ani možno polrok alebo 7 mesiacov, keď sme tu prácne schválili zákon o sociálnom poistení. Súčasťou zákona o sociálnom poistení je aj nemocenské poistenie. Samotný zákon o sociálnom poistení obsahuje desiatky paragrafov o tom, ako má nemocenské poistenie vyzerať, aké sú sadzby, kto má aké povinnosti. Hlavne aké sú dávky. Tu je jednou vetou povedané, že poisťovne budú poskytovať nemocenské poistenie. Pán minister, chcem sa vás opýtať, aký je súvis tohto nemocenského poistenia so zákonom o sociálnom poistení, akým spôsobom budú tieto dva zákony vykonávané, lebo z toho celého to vôbec nie je jasné. Ja si dnes netrúfam povedať, či je správne, aby bolo zdravotné poistenie a nemocenské poistenie pod jednou strechou. Netrúfam si to povedať. Na druhej strane sa pýtam, prečo ste nás nechali, keď ste mali takýto zámer, trápiť sa tu s tým zákonom o sociálnom poistení, keď takýto zámer vláda mala! To môžeme očakávať teraz, že odíde úrazové poistenie, alebo ako to vlastne bude! Aká je vízia. Ja by som to rada vedela, keď sa ide prijímať takáto zásadná norma. A vrátim sa ešte raz k tomu nemocenskému poisteniu. Bude to teda osobitný zákon, ktorým bude realizované takéto nemocenské poistenie? Nemocenské poistenie v súčasnosti vykazuje prebytok. Sú tam nasadené sadzby odvodov, sú nasadené pravdepodobne pomerne vysoko, ale isté je, že sú tam prebytky. Ak sa má nemocenským poistením sanovať schodky zdravotného poistenia, treba to všetkým ľuďom povedať. Ja si myslím, že spravodlivejšie by bolo, aby sa znížili sadzby do nemocenského poistenia a aby sa vytvárala, alebo podporoval vznik nových pracovných miest. Zároveň mi vzniká otázka, prečo s týmito prebytkami, ktoré vznikajú na nemocenskom poistení, má, povedala by som hospodáriť alebo vytvárať zisk subjekt súkromného práva. To som nepochopila.
Tretia záležitosť - a tá tu tiež bola už uvádzaná -, čo mi vadí. Vadí mi naozaj vytvorenie politického centra moci nad zdravotnými poisťovňami, nad zdravotným poistením a nad poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Úrad pre dohľad má disponovať právomocami, ktoré nevídaným spôsobom obmedzujú poisťovne ako subjekty súkromného práva a to dokonca v personálnych otázkach. Bez predchádzajúceho súhlasu úradu sa nemôže nik stať členom predstavenstva, dozornej rady, prokuristom, kontrolórom, a dokonca aj určité vedúce funkcie v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva podliehajú súhlasu úradu pre dohľad. Predsedu menuje na návrh ministra vláda, to znamená, ide o politického nominanta. Jeho vplyv na personálne obsadzovanie najdôležitejších postov v poisťovniach je zo zákona daný. Keďže úrad je nezávislý orgán, ktorý sa nezodpovedá žiadnemu orgánu verejnej moci, neviem si predstaviť ideálnejšie prostredie na koncentráciu moci v rukách jednej osoby, a, žiaľ, ani lepšie legislatívne prostredie na vznik klientelizmu a korupcie. Podľa mojej mienky všetci účastníci zdravotnej starostlivosti sa stanú rukojemníkmi úradu. Pritom odvolanie predsedu, ktorý je volený na päťročné volebné obdobie, pokiaľ neurobí úmyselný trestný čin, je prakticky nerealizovateľný.
A teraz sa chcem opýtať: A čo ak úrad, ktorý zo zákona koná nezávisle a bez akejkoľvek kontroly, sa začne správať nezávisle aj na rozume. Čo ak sa z neho stane korupčné pracovisko! Kto bude kontrolovať jeho hospodárenie. Nie je to štátny orgán aby ho kontroloval NKÚ, a nie je to organizácia zriadená podľa Obchodného zákonníka, a teda ho nemôže kontrolovať daňový úrad. Pán minister opakovane argumentuje, že podobné regulačné úrady tu už máme. Keď som si pozrela zákon, ktorým sa zriaďuje úrad pre finančný trh, zistila som, že kompetencie úradu pre dohľad sú prebrané z tohto zákona, ale jeden rozdiel tu predsa len je. Pokiaľ ja ako občan svoje úspory dám do nejakej bankovej inštitúcie alebo do peňažnej inštitúcie, ja som schopná diverzifikovať svoje riziká pri nakladaní s vlastnými aktívami tým, že ich uložím do viacerých finančných ústavov. Ale ako ja viem diverzifikovať v tomto okamihu svoje riziko v zdravotnom poistení! Ja som vždy poistená len v jednej poisťovni. Takže analógia oboch týchto úradov nie je celkom namieste.
Čo ma ešte teda zaujalo, je postavenie toho úradu z hľadiska správneho konania. Správne konanie tam v podstate nebude prebiehať, pretože zákon o správnom konaní na tento úrad sa nevzťahuje. Ten úrad bude rozhodovať a bude zároveň odvolacím orgánom, čo je tiež pomerne špecifická záležitosť.
A nakoniec jedna poznámka, pán minister, o tých informačných systémoch. Nie je pravda, že nebude treba dodatočne náklady na informačné systémy v poisťovni, pretože minimálne na úrovni dátovej komunikácie musia byť kompatibilné. Nie je to až taký strašný zásah, ale určite vyvolané investície tam budú. Čiže povedala som tri veci, ktoré mi na tomto zákone vadia a v podstate sú to tie konštrukčné záležitosti, ktoré mi vadia v celej šestici zákonov. A odstránenie týchto troch vecí znamená vlastne snáď 80% tých zákonov prerobiť. Z tohto dôvodu nebudeme súhlasiť s tým, aby zákon bol postúpený do druhého čítania. Ďakujem.