V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec. Ešte faktickú poznámku pán poslanec Jaduš, keď súhlasí snemovňa, prosím. Faktickú poznámku a potom preruším rokovanie schôdze a budeme pokračovať o 14.00 hodine.

J. Jaduš, poslanec: Vážený pán minister, vážení kolegovia, mne situácia okolo Veriteľa a skupovanie pohľadávok veľmi silno pripomína naše nešťastné oddlžovanie a predaj celého bankového sektora, ktoré stálo v konečnom dôsledku daňových poplatníkov 120 miliárd Sk, ktoré sme zaplatili my z vlastného vrecka. Ak dobre rozumiem tej konštrukcii, tak Veriteľ, akciová spoločnosť, oddlžuje zatiaľ zo štátnych peňazí poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti, ktorým dlhujú peniaze poisťovne. Len čo, ako priznal pán minister, Veriteľa dá v konečnom dôsledku do konkurzu, do bankrotu, to znamená, že budú tam aktíva, to znamená, kto sa zmocní, kto skúpi tieto pohľadávky Veriteľa voči zdravotníckym poisťovniam, stane sa kvázi majiteľom, alebo bude rozhodovať o ďalšom osude zdravotníckych poisťovní. Budú to súkromné akciové spoločnosti, to znamená, že udeje sa presne to, čo sa udialo, zase túto zdravotnícku reformu zaplatí len a len občan Slovenskej republiky.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Tak v rozprave popoludní bude pokračovať ako prvá pani poslankyňa Belohorská a potom sa pripraví pani poslankyňa Angyalová. Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.)

B. Bugár, podpredseda: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, žiadam pána poslanca Gaľu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu, pán poslanec Gaľa, nech sa páči, to je vaše miesto, ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči a pripraví sa pani poslankyňa Angyalová.

I. Belohorská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení pán minister. Ukončujeme podľa niekoho neplodné diskusie, podľa niekoho zase diskusiu, ktorá mala odznieť na verejnosti, ktorá mala odznieť vo výbore a sem sa nám mali predložiť viac-menej už dohodnuté veci. Ale napriek tomu aspoň kvitujeme to, že táto diskusia prebieha, aj keď si myslím vzhľadom na to, že ide o voličov, o všetkých nás, účasť na rokovaní o zdravotníckej reforme, ktorá je údajne najväčšia od transformácie celého štátu a od založenia štátu, je mizivá, nie je mu venovaná taká pozornosť, akou sa obháňame pri voľbách. Vzhľadom na to, že sú aj určité pochybnosti a vzhľadom aj na to, že v nedeľu neodznel náš hlas, tak začnem moje vystúpenie a predstavím náš volebný program, ako sme ho predstavovali našim voličom a na základe čoho vlastne sme získali najväčší počet hlasov. "HZDS obnoví komplexný systém starostlivosti o zdravotne postihnutých občanov, HZDS vytvorí podmienky pre dôstojný život starších občanov, HZDS pristúpi k zefektívneniu zdravotníctva so zámerom dlhodobo zabezpečiť všetkým občanom primeranú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. V liekovej politike bude HZDS klásť dôraz na skvalitnenie kategorizácie s cieľom zabezpečiť občanom bezpečné a kvalitné lieky v plnom rozsahu vrátane zavedenia sociálnej dávky na doplácanie za lieky pre odkázaných občanov." Toto sme sľúbili našim voličom a je našou povinnosťou, aby sme slovo dodržali, aspoň v slušnej spoločnosti sa to tak robí, aspoň u politických strán, ktoré chcú obstáť aj pri budúcich voľbách sa to robí tiež a tobôž u hnutia, ktoré tento štát založilo, má ďaleko väčší možno väčší záväzok ako politické strany, ktoré vznikajú možno z iných dôvodov a len na jedno volebné obdobie.

Ak hovoríme o systémoch a dnes tu boli názorne už mojím kolegom predstavované, spomeniem, čo učia lekárske fakulty aj v dnešnom období. Upozorňujem, že - a znovu sa odvolám, aj keď som zistila, že pán minister je mimoriadne citlivý na informáciu, ktorú prerokovala vláda a ktorá sa nám dostala do parlamentu -, tak študentov neučia našťastie na lekárskej fakulte tento typ, starať sa o pacienta s diferenciáciou veku, to bolo, skôr by som povedala, príslušné pre iné storočie, dnes sa hovorí o liberalistickom alebo privátnom type, kde je súkromné poistenie a teda sú aj súkromné nemocnice a súkromní lekári, charakteristika tohto systému je, že starostlivosť o zdravie je vecou predovšetkým jednotlivca a štát zasahuje minimálne. Zdravotnícke služby sú chápané ako druh tovaru, je tam teda princíp trhu, pacient je zákazník, lekár je podnikateľ a okrem toho existuje takzvaná sociálna sieť. To je, myslím, veľa odôvodnení aj z toho, čo sme počuli zo strany pána ministra, ale tento systém, taký čistý, funguje jedine v Spojených štátoch. Európa má iné modely a jeden z nich je Beveridgeov model, je to verejný, štátny typ národnej zdravotnej služby, ktorá hovorí o všeobecnej dostupnosti, o neexistencii priplácania, charakterizuje, že financovanie sa robí prostredníctvom zdanenia a štátneho rozpočtu, prípadne štátneho rozpočtuje, je riadený štátom, je vládou kontrolovaný, privátny sektor má priestor len v rezíduách, lekári sú odmeňovaní fixným platom prípadne podľa kapitácie a určité priplácanie užívateľom sa pripúšťa, ale to skôr hovorí o komforte, ktorý užívatelia majú. Takto funguje zdravotníctvo v Dánsku, Fínsku, v Grécku, v Írsku, v Taliansku, v Nórsku, v Portugalsku, vo Švédsku, v Španielsku a vo Veľkej Británii. Potom existuje Bismarckov model a to je pluralitný zmiešaný typ, ktorý hovorí o povinnom zdravotnom poistení, existujú však aj súkromní lekári a nemocnice a tento typ, nejdem vás s tým unavovať ďalej, funguje v Rakúsku, v Belgicku, vo Francúzsku, v Nemecku, v Holandsku, vo Švajčiarsku. Čiže môžeme si vybrať niektorý z týchto modelov, kam sa chceme priblížiť, ale rozhodne Európa v zdravotníctve nechápe poskytovanie zdravotníckej služby, ani nepripustí, aby zdravotnícku sieť, za ktorú ručí štát, pre svojich občanov a pre platcov dane, bol zneužívaný praktikami, ktoré fungujú možno na trhu so zeleninou alebo s inými komoditami.

Postrehla som, že pán minister v jednej z otázok, keď sa naňho obrátili, že čo budú robiť s tými, ktorí budú neplatičmi, alebo čo bude s takým, ktorý nebude mať na zaplatenie nejakej služby, tak povedal, že bude dlžníkom tohto zariadenia. A keďže doobeda preukázal pán minister určitú legislatívnu neznalosť, tak aby som nerobila reklamu, ale jeden z denníkov včera uviedol hneď na prvej strane informáciu, akým spôsobom sa môže dostať váš majetok na dražbu, bola to reakcia práve na ten prípad, ktorý bol medializovaný minulý týždeň, keď žena prišlo o byt v hodnote 711 000, ktorý predali za 590 000, a šlo o dlh, ktorý mala na nájomnom. Tak novinári nám to tu vysvetľujú: "Výška dlžnej sumy, po prekročení ktorej prichádza ku dražbe, nie je zákonom taxatívne určená, zvyčajne to býva po prekročení 20 000, na dražbu nie je potrebné súdne rozhodnutie, pretože sa môže realizovať ako záložné právo v prospech ostatných vlastníkov domu", alebo nemocnice, doložte si to, čo tam potrebujete. Tento postup nie je protizákonný, pretože to umožňuje zákon o dobrovoľných dražbách, ktorý začal platiť od začiatku minulého roku, a keďže predpokladám, celá privatizácia, či už poisťovní, ale aj zdravotníckych zariadení, nie je preto, že by šlo, že mladí ekonómovia sa rozhodli viesť charitu, tak upozorňujem, že toto sa môže stať aj s vašimi voličmi. Každý z nás sa môže ocitnúť aj na tom druhom brehu a neviem si predstaviť, akým spôsobom sa potom nemocnice budú uchádzať o tieto svoje peniaze. Takže, pán minister, dostanete odo mňa zase darček. Rozdelenie regulačných zásahov vám nedám, pretože to je štvrtý ročník medicíny, takže to dúfam, že máte za sebou. Možno by bolo dobré si to trošku osviežiť, ale odovzdám vám, neviem, či ste mali možnosť zúčastniť sa konferencie ministrov v Nórsku, ktorá bola 12. - 13. júna 2003, kde sa hovorilo o zdraví, osobnosti a o ľudských právach. A názov celého tohto stretnutia ministrov zdravotníctva Európskej únie a kandidátskych krajín hovoril o úlohe a zodpovednosti ministra zdravotníctva pri zmenách v spoločnosti a pri použití nových technológií na začiatku tretieho milénia. Tu sa jasne hovorí o tom, akým spôsobom sa má narábať s pacientom, aká odpoveď sa čaká, čo sa má garantovať pre staršiu generáciu, akým spôsobom sa má narábať aj s osobnosťou. S osobnosťou človeka, pacienta. Nikto nemá právo ponižovať jeho dôstojnosť len preto, že sa zmenil politický systém a že z dôchodku, ktorý dnes dostáva, jednoducho tieto služby si nemôže platiť.

Pán minister, ešte poukážem na dve alebo tri diskrepancie vo vašich vyhláseniach. Tvrdíte, že súhlasíte s takzvanými "vejtink listami", alebo, ak budeme, ako hovorí náš podpredseda, na Slovensku po slovensky, tak s čakacími listinami, s nejakými termínovníkmi. Ale súčasne na druhej strane hovoríte, že štát bude platiť prevenciu. Tak si ušetrite peniaze na prevenciu, lebo ak prevenciou zistím, že ide o včasný stupeň rakoviny maternicového hrdla, prvé štádium, tak vás upozorňujem, že pokiaľ by sa podľa čakacej listiny dostala na rad, tak by mohla byť v druhom až treťom štádiu. Pre prípad, že by ste zapochybovali o mojich slovách, konkrétne prípady som schopná ešte aj dnes vám v Ústave svätej Alžbety vyhľadať, aby ste videli, že aj takéto veci sa môžu stávať. A je nelogické, ak pripravujeme cestovný poriadok pre celý rezort, aby sa stávali prípady, že pacientka, ktorá príde na prevenciu prsníka, z hľadiska prevencie je odsnímkovaná hneď a pacientka, ktorá príde a povie, že má hrčku v prsníku, už povedzme pozoruje ju dva mesiace, bola objednaná na ultrazvuk o pol roka. To sú tie konkrétne čakacie zoznamy. Aby sme si potom rozumeli, keď ste aj doobeda upozornili, že až 90 až 92% podľa vás je urgentná medicína, tak neviem potom, aké percento je prevencia, neviem aké percento sú potom iné ochorenia chronického charakteru, takže tam sa mi zdala, že tá vaša matematika trochu, trošku pokrivkávala.

Spomínali sa tu doobeda aj platy lekárov a aj zdravotných sestier. Mala som možnosť zúčastniť sa v piatok celoslovenského zasadania zdravotných sestier, Komory zdravotných sestier a pôrodných asistentiek a poviem vám, že máte šťastie, že máte jedného zo štátnych tajomníkov, ktorého, predpokladám asi, že používate práve na takéto, ľudovo by som povedala, preplieskavanie. Pošlete ho miesto seba, lebo skôr by som to očakávala od vás, aby ste čelili otázkam, aby ste čelili situáciám, ktoré sa tam vyskytli. A nie štátny tajomník, ktorý jednoducho musel rešpektovať to, čo hovorili sestry, a keď zase nechcel zradiť vás, tak radšej mlčal. Jednoducho, musíte vnímať zdravotné sestry, ktorých je na Slovensku 28 000, ako partnerky. Ak ich budem vnímať ako, ak ich vníma zahraničie - a upozorňujem, že každá zdravotná sestra, ktorá si chce nájsť v zahraničí zamestnanie, potrebuje dobrozdanie nie od ministerstva zdravotníctva, ale práve od tejto komory, ktorá garantuje jej odbornú spôsobilosť -, tak je smutné, že vy takúto inštitúciu a takúto organizáciu nerešpektujete a že ju nerešpektujete ani natoľko, že keď už nemáte pre nich peniaze, že im neviete aspoň za ich prácu poďakovať. Stále si spomínam, aká som bola šokovaná, keď som počula vaše vyhlásenie, že nech si škriekajú, že na každé jedno miesto máte na ukrajinskej hranici náhradu. Dovolím si upozorniť vás, že tá náhrada nie je rovnocenná. Slovenské zdravotné školy patria skutočne k najlepším a je to vidieť aj na tom, akým spôsobom sa tieto dievčatá umiestňujú v zahraničí. A, pán minister, ponúknuť 7 korún alebo 14 korún za vykonávanie lekárskej pohotovostnej služby považujem už ozaj za výkričník, do neba volajúci. Na to, na to sa, skutočne nedá nič povedať, pretože 7 korún dnes už nemôžete ponúknuť ani, by som povedala, za minútu tým dievčatám, ktoré šliapu tam na tej výpadovke ulice, nieto lekárskemu stavu.

Pán minister, pevne verím, že teraz sa nepousmejete, ale ja vás ozaj žiadam, aby ste nabrali toľko sily a odvahy a povedali, že ďakujete za túto diskusiu, ktorá prebehla v parlamente, využijete letnú prestávku na to, aby rezort spracoval to, čo tu mal možnosť počuť počas prerokúvania týchto zákonov, a že v septembri už predložíte niečo, čo sa dá použiť. Toto sa ozaj v štáte, ktorý je od 1. mája členským štátom Európskej únie, použiť nedá. Celá Európa pripravuje úplne inú stratégiu a o tom, čo sa pripravuje pre Európu, ako sa chce predchádzať jednotlivým rizikám, si môžete pohovoriť na zasadaní výboru pre sociálne veci, zdravotníctvo a rodinu Rady Európy, ktorý na pozvanie nášho predsedu bude mať zasadanie v septembri v Bratislave, a ja vás uisťujem, že priestor tam dostanete. Ale tam budete mať poslancov zo 45 štátov Európy ako partnerov, tam ich nebudete mať ako ľudí, nad ktorými sa budete môcť pousmiať. Mnohí z nich boli, niektorí z nich budú ministrami zdravotníctva a určite sú to ľudia zo štátov, kde zdravotná starostlivosť je na ďaleko lepšej úrovni.

Pán minister, mala som tu pripravený aj list, ktorý sa mi dostal z vášho rezortu, a práve tam vidíte, že kontrolná funkcia ministerstva nemôže byť zverená ľuďom, ktorí zneužívajú aj vaše meno, pretože na sťažnosť, ktorú som posunula na ministerstvo zdravotníctva od človeka, ktorý stratil manželku, ale pritom prípad nechcel medializovať, nemal záujem cez bulvár, cez tlač alebo televíziu o tomto prípade hovoriť, bol to človek, ktorý už je starší pán a chcel alebo žiadal, aby prípad bol prešetrený práve profesionálne. Žiaľ, odpoveď, ktorú som dostala, postavila do zlého svetla vás. V liste sa píše, že ja som vám osobne niečo odovzdala, čo nie je pravda. Každý občan potrebuje garanciu, garanciu, ktorú si, keď nič iné, tak zaplatil v daniach. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Angyalová. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasy v rokovacej sále.) Pardon, pán minister, som vás nevidel. Nech sa páči, samozrejme, máte slovo.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Teraz neviem, čo ste si mysleli, (So smiechom.) pán poslanec. (Smiech v sále.) Ja len veľmi krátku reakciu. Pani poslankyňa, bol som vlani v Oslo, nakoniec je to Rada ministrov Európy, pozval som všetkých ministrov Európy, v roku 2007 bude u nás stretnutie ministrov zdravotníctva Rady Európy, to znamená všetkých európskych krajín. To je prvá vec. Druhá vec. Rozumiem tomu postoju, ktorý hovoríte, a naozaj, bez toho, že by som sa chcel teraz ironicky, ja ďakujem za túto diskusiu, lebo ona veľmi dobre ukazuje, ešte kým tu boli kamery, aj divákom, a teraz aspoň nám ukazuje, že, naozaj, jedno zdravie môže mať rôzne prístupy. Ja s tým nemám problém to takto podať. Len jednu vec by som veľmi rád bol, aby sme, naozaj, udržali líniu. Slovenské zdravotníctvo je postavené výsostne - a to na záver, v záverečnom slove budem ukazovať -, na solidárnom princípe, na povinnosti solidarity, že každý poistenec, každý občan, dokonca aj azylant musí byť zaistený a musí byť zaistený v takej miere, akú sme schopní poskytnúť. Samozrejme, otázka tej schopnosti je vždy trošku rôzna. To znamená, ja som hlboko presvedčený, že aj poslanci koalície, aj poslanci opozície, ktorí vystupujú, vystupujú tu preto, aby sa snažili nejakým spôsobom napomôcť zmenu nášho zdravotníctva. Lebo snáď nebola taká strana, to je posledná veta, ktorá by bola išla do volieb a nemala v programe zmenu zdravotníctva alebo aspoň jeho vylepšenie. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslanky... No, pani poslankyňa, ale na to máte kartu. Ja viem, že tak sústredene ste sa započúvali. Nech sa páči, samozrejme. Pani poslankyňa Belohorská, faktická poznámka. Nech sa páči.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ozaj sa ospravedlňujem, ma to vystúpenie dosť strhlo. Pán minister, ale v štáte, kde sa dáva najmenej zo všetkých štátov, len 550 dolárov na hlavu, divy neurobíte. Ak vidíme, že napríklad taký štát, ako je Nemecko, ktoré dáva tých 2 850 dolárov na hlavu, tiež má určité ťažkosti. Takže s 550 dolármi neurobíte nič. A v prvom rade treba presvedčiť vládu, nie Veriteľa, ale vládu, že treba dať do zdravotníckeho systému minimálne to, čo sa dalo do bánk. A úplne vám bude stačiť, keď dostanete polovicu toho prídelu, ktorý dostali banky. A verím pevne, že to ozdraví systém. Druhá vec je, aby ste oprášili informácie, ktoré máte na ministerstve, a to je sieť, aby ste ju dali vy, a nie trh. A pre prípad, že by ste mali problém ju nájsť, tak ja vám dám ako ďalší darček, dostanete odo mňa.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Angyalová, nech sa páči, do tretice všetko dobré.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem len povedať, že to obsadenie kresla v nijakom prípade nemá byť symbolické a nemám žiadne ambície tohto druhu. V najbližšom období určite nie. Končí sa pomaličky diskusia v prvom čítaní, ja som si vystúpenie k 6. bodu vybrala najmä preto, lebo mám jednak ťažkú úlohu osobne vyčleniť vyjadrovanie sa k určitému zákonu a pre mňa osobne by bolo úplne najjednoduchšie, keby bola existovala istá spojená diskusia o týchto zákonoch, i keď rozumiem tomu, že odborníci cítili potrebu sa vyjadrovať aj ku konkrétnostiam každého jednotlivého zákona. Tá šestica je však taká previazaná, že je pomerne ťažké vytrhnúť tie jednotlivé argumenty.

Ja nie som zdravotníčka, ani nepracujem v zdravotníckej oblasti, ani nijakej, ktorá sa týka medicíny, preto sa vôbec nechcem vyjadrovať k tým medicínskym veciam, necítim sa na to povolaná, ale túto šesticu zákonov spolu s nariadeniami, ktoré sú navrhované, som si prečítala celú a pokúšala som sa vnímať ju trošku z ekonomického hľadiska, trošku z pracovnoprávneho hľadiska a pokúsila by som sa napriek tomu, že tu bolo povedané už množstvo argumentov a možno niektoré aj zopakujem, trošku z toho uhla pracovného práva a ekonómie. Nie ekonomiky, ekonómie.

Hoci pán minister neprišiel s istou koncepciou predtým, ako prišiel s touto šesticou zákonov do parlamentu, tak po prečítaní týchto zákonov ja mám pocit, že sa dá vyčleniť niekoľko princípov, na ktorých táto reforma stojí, a ja som si ch sformulovala len preto, aby som mohla ďalej pokračovať v tomto diskurze, takto:

1. Verejnoprávne subjekty sa menia na súkromné.

2. Vstup na trh nie je voľný, ale je nepriamo obmedzený.

3. Pacient platí verejné poistenie kvázi vo forme dane, ostatné poistenie môžeme naozaj nazvať poistením, je odporúčané na komerčnú bázu a

4., štát sa sústredí takmer výsostne na kontrolnú funkciu, pričom k tej kontrole využíva najmä inštitút vlády, a nie parlamentu.

To sú tie ekonomické veci, ktoré ja cítim, že sú fundamentmi tejto reformy. Čo sa týka transformácie verejnoprávnych subjektov na súkromné subjekty, chcem povedať, že vidím isté racio v tom, aby poskytovatelia boli súkromní a nakoniec si myslím, že všetci sme už navštívili aj štátnych lekárov, aj súkromných lekárov a istý rozdiel tam badať a pri jasnej kontrole vidím zmysle, aby tieto subjekty boli motivované tým, že môžu tvoriť zisk, že sami sú, že sú skutočne hospodármi v pravom slova zmysle. Je pre mňa však veľmi, veľmi ťažké pochopiť, prečo by zdravotné poisťovne mali byť súkromnými subjektmi, zdôvodním to aj prečo. Myslím si, že každý podnik - a akciová spoločnosť je podnik -, jeho základným cieľom, takto hovorí národohospodárska teória, je tvorba zisku. Ja si o zisku nemyslím nič zlé, myslím si, že to je veľmi silný motivátor, ale zisk sa dá tvoriť dvoma spôsobmi. Buď tak, že znižujete náklady, alebo že zvyšujete výnosy. Je to trošku zjednodušené, ale približne je to tak. Keďže si myslím, že výnosy sú v jednom momente na Slovensku a vlastne v každom zdravotníctve ohraničené, pretože ten dopyt kdesi má svoju hranicu - počet pacientov, množstvo, približne, výkonov, ktoré sa realizujú, tak existuje istá forma toho, ako si môže poisťovňa zvyšovať výnosy, a povedzme tak, že preberá poistencov inej poisťovne, ale to je tiež obmedzené a nakoniec, myslím si, že tie poistné kmene a možno mi to zdravotníci potvrdia, sú relatívne stabilizované a k veľkým presunom poistencov nedochádza, jedine v prípade, že niektoré zdravotné poisťovne v ostatnom čase skončili činnosť a teda zostalo ich päť na trhu. Ale myslím, že toto je čas, keď už veľmi také veľké presuny nebudú a zdravotné poisťovne asi nebudú môcť veľmi sa točiť okolo zvyšovania výnosov. Myslím si, že to, čo nakoniec bolo cieľom tohto ustanovenia a tejto filozofie, aby išli do vyššej efektivity, čo znamená znižovanie nákladov. A tu je kdesi hranica, ktorá je pre mňa ťažká na pochopenie, že naozaj tá zdravotná poisťovňa musí byť akciovou spoločnosťou. Totižto pozrime sa napríklad na živnostníkov. Živnosti v ostatnom čase, povedzme už desať rokov sa správali tak, že keďže mali možnosť odvádzať nízke odvody, povedzme do Sociálnej poisťovne, tak to robili, lebo to bolo znižovanie nákladov. Oni sa nesústredili na dlhodobý cieľ, že by chceli mať vysoké dôchodky v budúcnosti, oni sa sústredili na to, aby mali čo najnižšie náklady. To je forma znižovania nákladov v podniku. A teda zdravotná poisťovňa sa bude sústrediť na to, aby znižovala jednak osobné náklady vnútri, na správu, ale to je marginálne vzhľadom na to, koľko je peňazí v zdravotníctve. Myslím si, že sa viac bude sústrediť na to, aby neposkytovala nič, čo nemusí. A tam je tá hranica, ktorá je pre mňa problematická. Obávam sa toho, že naozaj dôjde k vylúčeniu istých skupín obyvateľstva v prístupe ku zdravotníckym službám, a pán minister napriek tomu, že takýmto spôsobom už niekoľkokrát aj v diskusiách tu, aj v diskusiách v médiách "bol dotazovaný", nikdy jasne, nemám pocit, že jeho argumentácia, prečo by zdravotné poisťovne mali byť akciovými spoločnosťami, je taká vyčerpávajúca, že naozaj dokáže presvedčiť.

Ja som hľadala podobný model, ktorý bol zavedený, podobný model, nejaký, ktorý by bol v inom systéme tu na Slovensku, a mám pocit, že táto reforma sa tak trochu podobá na dôchodkovú reformu v istých fundamentoch. Ale ten základný rozdiel, ktorý tam vidím, je, že keď ja ako pacient si platím zdravotné poistenie a štát mi garantuje istý rozsah, a teda zaviedol sa tam súkromný princíp, (komercionalizácia), základný rozdiel medzi tým, čo dostávam tu, a tým, čo sa navrhlo v dôchodkovom systéme, je, že k tým odvodom sa mi vytvára vlastnícky vzťah. Kým tu to stojí a padá na tom, aká bude dohoda. Zatiaľ podľa návrhu ministra alebo vlády. A nie parlamentu. Ja vládu pri všetkej úcte nepovažujem za priamo volených zástupcov občanov, (So smiechom.), preto je pre mňa nepochopiteľné, že parlament bol vyňatý z rozhodovania o tom, aký má byť rozsah, a vlastne z kontroly. Takže je to podobný model, ale ak sa už zaviedol súkromný princíp, aj keď aj dôchodkovej reforme by sa dalo všeličo vytknúť, tak tam aspoň vzniká tá základná väzba, že prostriedky, ktoré odvádzam, sú moje vlastné, na tie fiktívne účty. Kým tu nie.

Ja si myslím, že odvod, tak ako je definovaný, nie je ničím iným len daňou. Hoci veľakrát sa nazýva poistenie a má isté charakteristiky poistenia, myslím si, že sú tu jasné prvky, ktoré hovoria o tom, že to poistenie nie je. Po prvé je to rozsah zmluvného krytia, ktorý si nevyberám ja ako klient. Neurčuje to zmluva medzi mnou a poisťovňou, ale zákon. Alebo teda nariadenia, ak to bude tak, ako to je navrhované.

Po druhé, výšku poistenia si takisto neurčujem ja. To je typický znak poistenia, čiže sa odvíja plnenie od toho, koľko si platíte, ale tu, myslím teraz tým verejné poistenie, tu nijako neurčujete. Toho, kto mi plnenie zabezpečí, si určujem len v obmedzenej miere. Tou obmedzenou mierou mám na mysli to, že som o tom presvedčená, že napriek tomu, že pán minister "deklaroval", že ten trh je otvorený pre poskytovateľov, tak v skutočnosti nie je. Pretože ak poisťovňa má dosah na to, či niekomu musí, pretože patrí ešte do minimálnej siete, a niekomu už len môže vydať licenciu, (teda ako sa to volá, myslím, že licencia), tak to proste neurobí. Prečo by mala? Prečo by mala, ak by to malo apriórne znamenať zvyšovanie nákladov, ktorým sa ona snaží vyhnúť? Napriek tomu, že sú tam tie väzby o tom, že kvalita, ale toho sa ešte dotknem, pretože si myslím, že vstup na trh je obmedzený. Čiže toto sú charakteristiky, ktoré podľa mňa jasne hovoria o tom, že toto nie je poistenie. A ešte navyše teraz podľa týchto nových zákonov, ešte zreteľnejšie vystupuje do popredia, že to bude len istá forma dane, pretože sa zavádza presne taký istý mechanizmus, ako sa navrhol pri rovnej dani, ročné zúčtovanie, to je len iná forma daňového priznania. Iste, s trochu inými podmienkami a tak ďalej, ale tento odvod nie je nič iné podľa mňa ako daň.

A teraz teda vezmeme tieto dane, lebo si ich zbierame z dôvodu, že sme sa celospoločensky uzhodli, že budeme plniť nejakú úlohu poskytovania zdravotnej starostlivosti, základnej, voči všetkým občanom, a tieto dane proste dáme súkromným spoločnostiam, nech tvoria zisk, nech si na nich zarábajú. Ale naopak, keď náhodou zdravotná poisťovňa niečo spraví, na základe čoho bude buď uvalená nútená správa, alebo dostane pokutu, z toho, čo si ona vytvárala zo svojich prostriedkov, čiže z mojich daní, ja mám zaplatiť, v úvodzovkách, svoju časť pokuty, ktorú vyrobila poisťovňa, ale ak vytvorí zisk, tak len polovica pôjde na to, aby sa povedzme znížili tie čakacie lehoty.

Je to pre mňa veľmi zvláštne. Ja si myslím, že dane sa nemajú dávať do rúk súkromných subjektov, aby ich zhodnocovali, aby vytvárali zisk. Osobne mám pocit, že úplne najlepšie by bolo, keby na Slovensku existovala jedna zdravotná poisťovňa, tak ako to bolo kedysi, veľmi dobre kontrolovaná, a pokiaľ možno, čo najviac apolitická. Viem, že to nie je jednoduchý cieľ, ale určite tento model, ktorý pán minister navrhuje, pre mňa proste prijateľný nie je.

Znepokojujúci je pre mňa aj rozsah úloh, ktorý bol daný zdravotným poisťovniam do budúcna. To, že môžu súčasne byť teda zdravotnými poisťovňami a súčasne byť veľkodistribútormi liekov a poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti, pre mňa znamená, že sa umožňuje takzvaná horizontálna integrácia. To znamená, že podnik - a to je normálne bežné v iných oblastiach -, sa snaží kúpiť niekoho na začiatku výrobného procesu a niekoho na konci výrobného procesu, aby si privlastnil čo najviac - v dobrom - pri tvorbe zisku čo najviac pridanej hodnoty. Ak súčasne tá zdravotná poisťovňa má v rukách nástroj, aby uvažovala o tom, komu dá licenciu a komu nedá, tak podľa mňa uzatvárame trh. Jednoznačne ho obmedzujeme a klient v tomto má takú veľmi zvláštnu, ambivalentnú polohu, že síce má možnosť si vybrať poskytovateľa, ale v podstate ho zdravotná poisťovňa limituje.

Hovorila som o tom, že som vyčítala fundament, že štát plní v zásade iba kontrolnú funkciu a pritom sa vyberá, že to bude hlavne vláda, ktorá to robí. Ja som hovorila o tom, že považujem parlament - a myslím si, že tak to je v našej Ústave, že to je najvyšší ústavný orgán, zákonodarný orgán Slovenskej republiky - a iste sa môžeme sporiť o tom, nakoľko je to naozaj stopercentne vyjadrovanie vôle občanov, ak nejako hlasujú poslanci, môžeme sa baviť o tom koľko, proste, aké to skutočne reálne či obrazné, ale určite je to volená funkcia, je to priamo volená funkcia. Kým minister je niekto, kto je stranícky delegovaný a môže mať svoje záujmy a hlavne však nemá väzbu priamo na občanov. Iste má zodpovednosť, pretože voči tej vláde sa zodpovednosť nesie a zvyčajne sa zhodnotí do 4 rokov , ale myslím si, že o zásadných otázkach v tejto veci, o rozsahu zdravotníckej starostlivosti, o určitých personálnych otázkach, o tom, že sa bude schvaľovať rozpočet týchto poisťovní, do toho by mal určite zasahovať parlament a nemala by si to vyčleňovať vláda.

Chcem len povedať, že si myslím, že členenie poskytovateľov na tých, ktorým musí byť poskytnutá licencia, pretože sú v rozsahu minimálnej siete, a tých, ktorým už len môže, pretože sú nad rámec, je pre mňa otázne, či to nie je v rozpore s antidiskriminačným zákonom, ktorý sme prijali. Tie subjekty, ktoré fungujú na trhu, by asi mali byť rovnoprávne pri svojom prístupe na trh.

Finančné doložky týchto zákonov vo väčšine prípadov uvádzajú, že to nemá dosah na hospodárenie podnikateľskej sféry, niektoré z nich hovoria o tom, že to má dosah na hospodárenie štátu, ale proste väčšina uvádza to, vyslovene tú vetu, že to nemá dosah na hospodárenie podnikateľských subjektov. Ja si myslím, že to má dosah. Je to osobitný problém, ako je skonštruované platenie odvodov zamestnávateľom. Neviem presne, ktorá to je tlač, ale v príslušnom paragrafe v odseku 8 sa hovorí, že vymeriavací základ zamestnávateľa je úhrn príjmov jeho zamestnancov. Toľko. Potom je ešte definované, že ak má pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou, tak je jeden úhrn a druhý úhrn, ale v zásade z úhrnu platia. Čiže to je vymeriavací základ. A v 9. odseku sa hovorí, že vymeriavací základ môže byť maximálne 36-násobok priemernej mzdy, ročný vymeriavací základ. Ja viem, že nie toto sa myslelo, ale táto konštrukcia, som o tom presvedčená, znamená, že keď mám 50 zamestnancov ako podnik, tak reálne budem platiť odvody za zamestnancov len vo výške 36-krát priemerná mzda v národnom hospodárstve a vážne vás prosím, pán minister, aby ste to pozreli, lebo si myslím, že tá konštrukcia je zlá a nedocielila to, čo chcela. Tam jednoducho chýba jasné vymedzenie, že je to 36-násobok za každého zamestnanca v prípade, že hovoríme o vymeriavacom základe zamestnávateľa.

Ďalšia zaujímavá vec je pre mňa konštrukcia toho, aký plat, akú odmenu má dostávať šéf budúceho úradu pre dohľad. Nejako som nezapočula, že by sa tomuto niekto venoval, ale je pre mňa úplne nepochopiteľné, že najvyššia inštancia, iste to bude robiť celý úrad, ale jeho reprezentant, hlavný, nemôže vykonávať žiadnu inú činnosť v zásade okrem nejakej literárnej, umeleckej a správy svojho majetku a majetku svojich detí a my mu navrhujeme plat vo výške dvakrát priemerná mzda v národnom hospodárstve. Čo je po zdanení, odvodoch a tak ďalej približne 20 000 korún. Tak keď tento človek nebude vystavený obrovskému tlaku, tak už potom neviem kto. A my mu dáme 20 000 odmenu. Ja vôbec nerozumiem tomu návrhu, pán minister, skutočne nie.

Myslím si, že nie je úplne jasne definované, ak bude uvalená nútená správa na zdravotnú poisťovňu, ako bude presne a na ktorú poisťovňu bude prevádzaný poistný kmeň, v prípade, že by malo dôjsť k zániku. Teraz už hovorím skôr tie drobné veci, ktoré som si všimla. Rovnako nerozumiem tomu, prečo zaťažujeme administratívne pozostalých po smrti konkrétneho človeka. Myslím si, že pôjde skôr o ľudí, ktorí sú v produktívnom veku, lebo v poproduktívnom veku ľudia dostávajú dôchodky a myslím, že z toho už zdravotné poistenie neplatia, to znamená, že sa týka napríklad ľudí, ktorým, ja neviem, zomrie otec rodiny, 45-ročný. Deti má niekde možno v zahraničí, zostane mu pozostalá manželka. Každý mesiac platil tie odvody, čiže v zásade to, o čo sa snažíme, aby ešte nastalo nejaké ročné zúčtovanie, to je pre mňa taká zbytočná administratívna záťaž! Ak mi pán minister ukáže, že by tam mohli vzniknúť nejaké nedoplatky, alebo nejaké veľké úniky, tak som ochotná to pripustiť, ale pripadá mi to, že to budú zanedbateľné sumy, je to zbytočná záťaž pre pozostalých.

Ešte snáď dve veci. To bolo aj v starých zákonoch a aj v tomto zákone som to objavila. Existuje zákonná povinnosť každého občana Slovenskej republiky poskytnúť prvú pomoc v prípade, že sa ocitne v takej situácii, ale myslím si, že na Slovensku prvá pomoc nie je podchytená tak, aby štát mal právo túto povinnosť vyžadovať. My sme mali, ja si to pamätám, aj na základnej škole, možno aj na strednej škole, určité školenia, ale bola som nedávno, priznám sa vám, na kurze prvej pomoci z vlastnej vôle a tam som sa dozvedela také zarážajúce štatistiky, ktoré hovoria o tom, že väčšina ľudí naozaj prvú pomoc podať nevie a že štát túto znalosť nepodporuje takou mierou, ako by to bolo potrebné. V iných štátoch, napríklad v Holandsku, a to hovorím o tých znalostiach, ktoré mi boli poskytnuté na tomto seminári, je úplne normálne, (iste že je to fajn a píše sa o tom v médiách), že povedzme 12-ročný chlapec zachránil nejakého človeka, dospelého, u nás sa to považuje za malý zázrak. Myslím si, že keby sa trošku väčšia pozornosť venovala tomu, aby ľudia boli vzdelaní v oblasti prvej pomoci, tak najmä v čase, keď sanitky často meškajú, a myslím, že máte aj osobné skúsenosti poniektorí, je veľmi dôležité, či prvá pomoc bude poskytnutá adekvátne alebo nie. Myslím, že moje pocity, moje dojmy z tejto veci sú, že štát toto nijako nepodporuje alebo podporuje veľmi málo, ale na druhej strane povinnosť vyžaduje.

Posledná drobná poznámka, ktorá tiež je marginálna vzhľadom na reformu ako takú, ale taktiež sa mi veľmi nepáči, že asistovaná reprodukcia v týchto zákonoch bola odbitá v podstate jednou vetou, nie je nijako vyriešená, s odôvodnením, že si to vyžaduje hlbšie zmeny a nejakú hlbšiu analýzu. Asistovaná reprodukcia je jediným, niekedy jediným nástrojom, ktoré páry majú na to, aby mohli mať dieťatko, a je to špeciálna životná situácia a ak sa k tomu zdravotnícke zákony nevenujú, tak je to škoda.

Uzavriem to. Pán minister, ja som o tom presvedčená, že ste mohli prísť s určitou koncepciou, pretože z týchto zákonov sa naozaj dajú vyčítať určité fundamenty. Keby ste tieto fundamenty boli spísali na jednu A4 a boli by ste prišli za každým klubom alebo za každým výborom, veď je to napokon jedno, tak som si istá, že o tých fundamentoch sa dalo diskutovať pred tým, ako prišli zákony do parlamentu a že ste sa mohli vyhnúť množstvu, množstvu zbytočných problémov a množstvu kritiky z tohto miesta. Neviem celkom pochopiť, prečo až do konca bolo utajované, ako to má vyzerať, a prečo bol problém o tom hovoriť, čo sú tie fundamenty, na ktorých chcete reformu postaviť.

Som o tom presvedčená, že tá konštrukcia vymeriavacieho základu zamestnávateľa je nesprávna, a v tom zmysle by bolo fajn, keby pracovné právo, ktoré je zakotvené v týchto zákonoch, bolo naozaj dobre "odkomunikované" s ministerstvom práce a sociálnych vecí, lebo asi vedia tie paragrafy písať trošku čistejšie. Ale kľúčovým problémom pre mňa osobne je nekvalitne zdôvodnené, prečo by vlastne mali poisťovne byť akciovými spoločnosťami. Takže ja vám chcem povedať, pán minister, že osobne ja proste túto reformu podporiť nemôžem, lebo sa naozaj obávam toho, že veľkú skupinu ľudí môžeme vylúčiť v budúcnosti z dostávania adekvátnej zdravotníckej starostlivosti, a navyše môžeme na dlhé, dlhé roky zafixovať také vlastnícke vzťahy v zdravotníctve, ktoré bude obtiažne potom meniť zákonmi, nech budú akékoľvek. Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Päť ľudí. No moment, štyria, takže pán Novotný, pán Džupa, pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Navrátilová. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Prosím? (Hlasy z pléna.) Aha, dobre, lebo viete, s faktickou, prečítajte si rokovací poriadok. Kým ešte vystupuje, môžete sa prihlásiť, potom už uzavriem možnosť. Takže piati ľudia sa hlásia do rozpravy ústne. Končím možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec, no, nech sa páči. Kto sa hlási ešte s faktickou poznámkou, aj keby som to nemal robiť, ale s faktickou, jediný pán poslanec Paška. Naposledy, takže nabudúce už normálne podľa rokovacieho poriadku. Nech sa páči, máte slovo.

P. Paška, poslanec: Veľmi pekne ďakujem, ja naozaj som mal stlačené to efko, potom sa to pre mňa z neznámych príčin zmenilo na erko a keď som sa to pokúšal opraviť, tak sa stalo. Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci.

K tomu pohľadu na ekonomizáciu priestorov, o ktorom hovorila aj kolegyňa Angyalová, ešte jeden paradox, o ktorom sa tu zatiaľ nik nezmienil, a korešponduje to s pohľadom alebo vzťahom medzi úradom pre dohľad a je to možno aj otázka na pána ministra, ako sa bude správať úrad, pretože paradoxne, minimálne do obdobia, keď dôjde k vyrovnaniu alebo k vybalansovaniu finančnému systému, budú pôsobiť dve tendencie. Na jednej strane bude tendencia zvyšovania spoluúčasti, podľa navrhovateľov nevyhnutná, a na druhej strane bude tendencia úspor na strane poskytovateľov a paradoxne sa stane, že pacient vlastne za viac peňazí bude dostávať menej. Tým teraz nemám na mysli priamo obsah poskytnutej starostlivosti, ale drobné služby, ktoré sprevádzajú starostlivosť. Už dnes sme svedkami v lôžkových zariadeniach, že pacienti si nosia toaletný papier, príbor, osobné potreby a tak ďalej. Totiž ak hocikde použijem banálny vzťah z maloobchodu, kde je tým poskytovateľom nejaký maloobchodník a nad ním je ten úrad pre dohľad, v danom prípade štátna obchodná inšpekcia, by postupoval takýmto spôsobom, tak bude postihnutý, bude potrestaný. Takisto použime paralelu úradu pre dohľad nad finančným trhom, ak by obchodník s cennými papiermi žiadal od investora viac peňazí a zhodnocoval by ich negatívne s odôvodnením, že jednoducho musí vyrovnať svoje náklady, som presvedčený, že by úrad pre dohľad zasiahol. Tu paradoxne, ale znovu podotýkam, že si uvedomujem, do obdobia, ktoré však nie je časovo definované, kým systém nenadobudne... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ústne ako prvý vystúpi pán poslanec Novotný. Pripraví sa pán poslanec Džupa.

V. Novotný, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, už týždeň máme tú česť počúvať rozpravu k šestici reformných zákonov zdravotníctva. Rozmýšľal som, kedy vystúpim v rozprave, či vystúpim k nejakému z konkrétnych zákonov, nakoniec som volil tú možnosť ako mnohí z mojich predrečníkov, že sa pokúsim vystúpiť krátko k celej tejto šestici, lebo myslím, že tieto zákony spolu veľmi úzko súvisia, je naozaj ťažké hovoriť o jednom a nespomenúť druhý, tretí, štvrtý v poradí. Počúval som vystúpenia opozičných aj koaličných poslancov počas celého týždňa veľmi pozorne. Snažil som sa nevynechať ani jedno toto vystúpenie a musím konštatovať, že až na výnimky sa všetci, dámy a páni, ako sedíme tu v tejto miestnosti, zhodujeme v tom, že stav v súčasnom slovenskom zdravotníctve je dlhodobo neudržateľný.

Naozaj, tento systém, ktorý tu v súčasnosti funguje, uchyľuje, zadlžuje sa a stráca dych. Potrebujeme komplexnú systémovú zmenu. Nebudem vás zdržovať stokrát povedanými dôvodmi, prečo je najvyšší čas urobiť komplexnú reformu zdravotníctva. Myslím, že všetci, ktorí sa touto problematikou seriózne zaoberáme, by sme o tom vedeli hodiny a hodiny rozprávať, kde sú problémy, či už systémové, či už vecné, či konkrétne, či v paske, či v šaske, či v limitoch, či v nemocniciach, či v poisťovniach.

Ak dovolíte, dámy a páni, teraz chvíľu nebudem rozprávať ako lekár, čo obvykle veľmi rád robievam, lebo to je mi tak najbližšie, a nebudem rozprávať ani ako expert SDKÚ na zdravotníctvo. Teraz chvíľu budem rozprávať ako politik, ako poslanec Národnej rady a poviem, ako to vidím ja, ako to cítim.

Programové vyhlásenie súčasnej vlády otvorilo cestu ku komplexnej reforme zdravotníctva. Hlasoval som spolu so 78 poslancami tejto snemovne za toto Programové vyhlásenie vlády a presadzujem a budem presadzovať jeho splnenie aj v časti týkajúcej sa zdravotníctva. Som presvedčený, že programové vyhlásenie predstavuje dobrú cestu k modernému a vyspelému Slovensku. Veľa sme už v tejto snemovni za uplynulý týždeň rozprávali aj o tom, ako reformovať slovenské zdravotníctvo. Každá politická strana má svoju predstavu, svoju koncepciu, svoju víziu, svoje sny, ktoré by rada pretavila do reality. Dovolím si však konštatovať, že jediná kompaktná a ucelená verzia reformy zdravotníctva, a to hovorím pri plnom vedomí toho, čo tu dnes povedal pán poslanec Urbáni, takže jediná kompaktná ucelená verzia reformy zdravotníctva, ktorú máme v súčasnosti k dispozícii, je verzia reformy, ktorá leží na našich stoloch, dámy a páni, v podobe šestice zákonov z dielne ministra Zajaca. V tejto chvíli v prvom čítaní máme v podstate tri možnosti. Po prvé, zmietnuť túto reformu z našich stolov. Čo bude nasledovať? Pýtam sa, čo bude nasledovať? Nová verzia reformy z pera terajšieho ministra? Prepíše ju úplne ináč? Jeho demisia? Upravená verzia tejto reformy, tak, aby bola prijateľná? Bude ešte vôľa v tomto parlamente do parlamentných volieb 2006 schváliť akúkoľvek reformu? Myslím, že už nie. Budeme naďalej reparovať a symptomaticky liečiť tento upadajúci systém zdravotníctva, ktorý tu dnes máme. Menej alebo viac úspešne a počkáme po voľbách 2006 na novú verziu komplexnej zmeny.

Druhá možnosť je vrátiť zákon na dopracovanie. Čo si od toho sľubujeme? Naozaj, opýtajme sa sami seba, čo si od toho sľubujeme, ak tento zákon vrátime, tieto zákony vrátime na dopracovanie. Čiže ministerstvo zdravotníctva dopracuje to, čo tam chceme my, poslanci koaliční aj opoziční v počte 150, vidieť? Alebo že dopracuje do zákonov pripomienky desiatok zdravotníckych organizácii? A keď dopracuje len časť, vrátime to ministerstvu opäť na dopracovanie? Pripadá mi to trošku alibistické.

Tretia možnosť je posunúť túto šesticu do druhého čítania a zákony upraviť našimi pozmeňujúcimi návrhmi. V danej chvíli sa mi to zdá ako najrozumnejšie riešenie a prihováram sa za to. Odborné štruktúry SDKÚ sa veľmi zodpovedne zaoberali šesticou reformných zákonov, posudzovali ich súlad s Programovým vyhlásením vlády, ich dopad na občana a ich riziká, ktoré sú spojené s náhlym zavedením tvrdých rozpočtových opatrení, s náhlym zavedením trhových vzťahov v celom rozsahu do slovenského zdravotníctva.

Na záver teda konštatujem, že predložím spolu s kolegami z SDKÚ významné vecné pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní. Podporím len takú definitívnu verziu zákonov, ktorá bude v súlade s Programovým vyhlásením vlády, za ktoré som hlasoval a ktorého naplnenie presadzujem. A podporím len takú reformu zdravotníctva, ktorej dopad na občana nezhorší dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale preto, aby som to mohol urobiť, podporím posunutie týchto zákonov do druhého čítania. Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.