P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Zaujmite svoje miesta, prosím, aby ste sa ukľudnili.

Otváram piaty rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni... Páni poslanci, prosím o pokoj! Páni poslanci! ...požiadali Ján Drgonec a Vladimír Ďaďo. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Jozef Banáš a Boris Zala.

V piatok sme prerušili rokovanie po tom, ako sme skončili rozpravu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon, respektíve o vládnom návrhu zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou. Na základe politickej dohody sme stanovili ďalší postup rokovania o jednotlivých bodoch programu tak, že teraz prerokujeme postupne jednotlivé návrhy zákonov, ktorých predkladateľom za vládu Slovenskej republiky je minister zdravotníctva Rudolf Zajac, ktoré súvisia s komplexnou reformou zdravotníctva, o 17.00 hodine budeme rokovať o nich tak, že individuálne pán minister uvedie zákon, prebehne rozprava a hlasovanie uskutočníme až po prerokovaní všetkých šiestich návrhov zákonov, ktoré súvisia so zdravotnou reformou, s tým, že o 17.00 hodine dnes budeme hlasovať o prerokovaných štyroch vládnych návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali v piatok, a zostalo nám o týchto návrhoch zákonov hlasovať.

Ďalej vás chcem požiadať o zmenu v programe rokovania 26. schôdze Národnej rady, a to v dvoch bodoch, s tým, že na základe požiadania podpredsedu vlády Pála Csákyho odporúčam, aby sme z rokovania 26. schôdze Národnej rady vypustili bod programu priority vlády vo vzťahu k rómskym komunitám na rok 2002 a stratégia vlády na riešenie problémov rómskej komunity, ktorý prerokúvame ako tlač 682, na júnovú schôdzu z dôvodu toho, že pán podpredseda vlády je budúci týždeň na zahraničnej pracovnej ceste a poprosil, aby sme o tomto bode programu mohli rokovať na júnovej schôdzi.

Ďalej vás chcem požiadať, aby sme doplnili program rokovania 26. schôdze o návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ktorým sa mení a dopĺňa zmluva medzi obidvomi krajinami o úprave režimu a spolupráce na spoločných hraniciach. Pýtam sa, páni poslanci, či je s takýmto návrhom na zmenu... V poriadku, budeme hlasovať, či je so zaradením druhého bodu programu zmluvy súhlas, (Hlasy v rokovacej sále.) áno, či je súhlas s vypustením bodu programu, ktorý by mal riešiť problematiku rómskych komunít. Páni poslanci, pýtam sa, je súhlas s takýmto návrhom? (Hlasy v rokovacej sále.) Nie, pán poslanec Cabaj protestuje proti súhlasu, preto dám hlasovať o návrhu na vypustenie tohto bodu programu z tejto schôdze a zaradenia.

Najskôr o vypustení z programu, páni poslanci prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 112 prítomných, 59 za, 42 proti, 9 sa zdržalo, 2 nehlasovali,

návrh sme schválili.

Skôr ako pristúpime k rokovaniu, chcem ešte raz upozorniť, že o 17.00 hodine budeme hlasovať o prerokovaných návrhoch zákonov. Teraz poprosím ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesol a uviedol dôvody na prijatie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa prijatie

vládneho návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 638),

ktorý prerokúvame ako tlač 638. Pán minister zdravotníctva, máte slovo, nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno, ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážený predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Cieľom tohto základného zákona je najmä jednoznačne definovať zdravotnú starostlivosť a formy jej poskytovania, práva a povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti s dôrazom na úpravu informovaného súhlasu, na úpravu prístupu k zdravotnej dokumentácii, úpravu postupu pri úmrtí, úpravu služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ako aj úpravu o pôsobnosti orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku zdravotnej starostlivosti. Navrhovanou právnou úpravou sa novým spôsobom definuje zdravotná starostlivosť, navrhovaná definícia zdravotnej starostlivosti vychádza z chápania zdravotnej starostlivosti v technickom slove, v zmysle ako služby...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prepáčte, pán minister. Páni poslanci, prosím, aby ste venovali náležitú pozornosť odôvodneniu návrhu vlády, ktoré odprezentováva pán minister zdravotníctva, ktorý, považujem za veľmi dôležité, aby poslanci Národnej rady vypočuli s náležitou pozornosťou. Preto prosím, aby sme sa upokojili a venovali pozornosť teraz odôvodneniu návrhu, ktorý prednáša minister zdravotníctva, nech sa páči, pán minister.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: ...ktorý vychádza z ponímania, z chápania zdravotnej starostlivosti síce ako služby, ale z pohľadu etiky, čo považujeme za veľmi významné, aj ako poslanie. Službu v tomto kontexte chápeme z ekonomického hľadiska ako činnosť, ktorá vedie k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov, ale je neoddeliteľná od osoby, ktorej sa poskytuje, ako aj od osoby, ktorá ju poskytuje. Význam uvedeného vymedzenia pojmu zdravotná starostlivosť podčiarkuje skutočnosť, že vnáša do systému zdravotníctva prvky exaktnosti a merateľnosti. Medzi kľúčové ustanovenia nielen z právneho, ale aj z etického hľadiska patria ustanovenia, ktoré upravujú poučenie a informovaný súhlas, a to s osobitným dôrazom pri biomedicínskom výskume, sterilizáciách a transplantáciách. Informovaný súhlas musí mať preukázateľnú formu, poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu možno iba v prípade poskytovania neodkladnej starostlivosti alebo starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Pri sterilizácii prestávajú podľa tohto zákona platiť takzvané zdravotné indikácie pre sterilizáciu. Sterilizácia rozhodne nie je neodkladnou starostlivosťou, možno ju uskutočniť iba s vysloveným informovaným súhlasom príslušnej osoby. Druhou podmienkou pre vykonanie sterilizácie je, aby bola dodržaná zavedená lehota 30 dní medzi súhlasom a samotným výkonom sterilizácie.

Zdravotná dokumentácia ako ďalší z problémov, ktorý tento zákon rieši - a prístup k nej - je častým predmetom sporov a nejasností aplikačnej praxe. Zákon stanovuje, že vedenie zdravotnej starostlivosti je nepochybne súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti, je vedenie zdravotnej dokumentácie, zavádza sa právny režim zdravotnej dokumentácie. Zavádza sa právny režim zdravotnej dokumentácie, ktorý z hľadiska ochrany osobných údajov zavádza jasné a prehľadné pravidlá pre poskytovanie údajov a výpisov z dokumentácie. Návrh zákona tiež definuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť, čo je pojem, ktorý bude rozhodujúci pre stanovovanie postupu, stanovovanie spoluúčasti pacienta a stanovovanie časového faktoru takzvaných čakacích listov. To vplýva na financovanie zo strany zdravotnej poisťovne, pretože neodkladná starostlivosť musí byť financovaná ihneď a v plnej miere.

V oblasti diagnostiky sa po prvý raz upravuje súvislosť medzi zdravotnou starostlivosťou a diagnózou pre chorobu. Väzba poskytovania zdravotnej starostlivosti na diagnózu je pritom kľúčom z hľadiska celej reformy zdravotníctva, pretože umožňuje k jednotlivým diagnózam priradiť štandardný diagnostický a liečebný postup.

Osobitným prvkom návrhu zákona je zavedenie pojmu služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, patrí medzi ne hlavne ubytovanie alebo stravovanie v nemocniciach, neakútna preprava a podobné činnosti. Služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou nie sú zdravotnou starostlivosťou, preto ich bude možné zaťažovať rôznou mierou spoluúčasti pacienta. Rád by som vám iba dva "slajdy" zatiaľ premietol k tomu, čo považujeme za zákon, ako jeden z najdôležitejších prvkov, prosím si možnosť premietať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím technikov, aby skoordinovali svoje vírusy. Pán minister, zapnite svoj počítač.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: On je zapnutý, nebude to, keď to nepôjde, nevadí.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nie, nie treba to zapojiť.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Toto je ústredné posolstvo zákona o zdravotnej starostlivosti, kde naozaj sú dva rozmery, technicky je to služba, ktorú poskytujú poskytovatelia, je to servis, ktorý poskytujú "provajderi", ale je tam vysoká miery etického poslania, je tam to, čo zákon nevie dobre postihnúť a v rôznych paragrafoch musí ošetrovať, a to je poslanie nás zdravotníkov poskytovať zdravotnú starostlivosť. V zákone sú niektoré definície, bez ktorých sa nebudeme vedieť pohnúť, je definícia postupu lege artis, je definícia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, je definícia informovaného súhlasu, je zrealizovaný spôsob narábania so zdravotnou dokumentáciou.

V zákone zavádzame absolútnu novinku, povinnosť viesť katalóg výkonov vedúcich k zisteniu choroby a k odstráneniu choroby, bez ktorých nie sme schopný legalizovať postupy, štandardné diagnostické a liečebné. Do zákona je zaintegrovaná kompletná Európska charta práv pacientov, v zákone sú uvedené základné prvky bioetiky. Katalóg výkonov, ktorý je v zákone definovaný, hovorí, že choroba je súbor rôznych nepriaznivých zdravotných stavov, a odvoláva sa na medzinárodnú klasifikáciu chorôb, desiatu verziu. Súčasne však rozlišujeme dnešný výkonový model, ktorý používame, pretože v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti, v takzvanom liečebnom poriadku používame pojem výkony, rozdeľuje tu povinnosť rozdeliť výkony na vedúce k zisteniu a výkony vedúce k odstráneniu choroby. Je to dôležité preto, že nikdy nemôžu byť výkony vedúce k zisteniu choroby spoplatnené, a ak by sme uvažovali v budúcnosti o spoplatňovaní výkonov vedúcich k odstráneniu choroby, respektíve výkonov zdravotnej starostlivosti, potom musíme veľmi citlivo zvážiť, v akej miere, v akej skupine. Jednoducho povedané, týmto zákonom zavádzame povinnosť, ktorá tu nebola 60 rokov, tvoriť takzvané "gadlajny", respektíve štandardizované diagnostické a liečebné postupy. Napriek tomu, že zdravotná reforma a jej prvý a základný zákon vyvoláva toľko diskusií, som hlboko presvedčený, že tento zákon bude prijatý. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu, teraz poprosím pána poslanca Viliama Novotného, aby informoval Národnú radu z poverenia výboru o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 638. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je jednoznačne definovať zdravotnú starostlivosť a formy jej poskytovania, práva a povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, nakladanie so zdravotnou dokumentáciou a upraviť služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku zdravotnej starostlivosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, ani dopad na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest. Návrh zákona podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení nepatrí medzi oblasti zahrnuté na zbližovanie práva. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 665 z 20. apríla 2004 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrhy zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v prvom čítaní.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že písomne som dostal do rozpravy za poslanecké kluby tri prihlášky. Za poslanecký klub strany Smer pán poslanec Chovanec, HZDS Viliam Soboňa, Komunistickej strany Slovenska Karol Ondriaš a ďalej sú prihlásení poslanci Murgaš, Irena Belohorská, pani poslankyňa, a pán poslanec Dušan Muňko. Toľko k prihláškam, písomným. Nech sa páči, pán poslanec Chovanec.

M. Chovanec, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, konečne máme k dispozícii tak dlho očakávané takzvané reformné zákony z dielne pána ministra. Vzhľadom na to, že ide o prvé čítanie, moje vystúpenie bude mať všeobecný charakter, vzťahujúci sa v podstate na všetky zákony a na reformu ako takú. V ďalších vystúpeniach kolegovia doplnia dôvody procedurálneho návrhu, ktorý podám, na záver môjho vystúpenia v mene poslaneckého klubu strany Smer. Dovolím si pripomenúť, že hodnotenie situácie v zdravotníctve po voľbách v roku 2002 sme mali s pánom ministrom takmer zhodné. Ak by to tak nebolo, iste by po mojom vystúpení k Programovému vyhláseniu vlády neprišiel a nepoďakoval mi za podporu. "Deklaroval som" pánu ministrovi nielen moju, ale aj podporu celého poslaneckého klubu, lebo sme si uvedomovali, že reformy sa musia uskutočniť, že budú bolestivé a ťažké a nejaké koalično-opozičné hry a prieky nemôžu mať miesto. Zdôrazňovali sme nutnosť a odôvodnenosť dvoch prvých krokov, ktoré treba čo možno najskôr vykonať.

Po prvé, kvantifikovať skutočné potreby a kapacity na zabezpečenie adekvátnej liečebno-preventívnej starostlivosti so súčasnou reštrukturalizáciou zdravotníckych zariadení. Zdravotnícke zariadenia, ktoré sa ukážu ako nadbytočné - a niet sporu, že také sú -, následne uzatvoriť a ukončiť ich činnosť. Tieto opatrenia by viedli aj k zreálneniu potrieb počtu zdravotníckych pracovníkov.

Po druhé. Až po vykonaní týchto opatrení na základe znalosti potrieb hľadať možnosti dofinancovania systému, ktorý bol dlhodobo podfinancovaný predovšetkým vinou štátu.

Čo vykonal pán minister so svojím tímom doteraz? Novelizáciou zákona 277 zaviedol 20-korunové poplatky. Podstatná časť zo získaných prostriedkov išla do vrecák súkromných lekárov. Finančne sa systém z týchto zdrojov prakticky vôbec neposilnil. Pán minister zdôrazňuje, že sa obmedzila spotreba. Vyjadrím sa k tomu neskôr. Príjem pre nemocnice z vyzbieraných 50 korún za hospitalizáciu sa pohybuje v rozmedzí zanedbateľných percent z nákladov nemocníc. Prijalo sa však rozhodnutie, ktoré prispelo k významnému zaťaženiu občanov bez adekvátneho pozitívneho vplyvu na systém. Áno, pripúšťam, že aj takéto opatrenie, zaangažovanie pacienta do regulácie spotreby má svoje miesto v reformnom komplexe, lenže ak je osamotené, podstatne sa znižuje jeho význam a možný pozitívny dosah.

Stačí sa len pozrieť na vývoj zadlžovania systému a vývoj finančného zaťaženia občanov. Deficit systému sa v posledných rokoch pohybuje na úrovni 7, až 7,5 miliárd korún ročne. Podľa správy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vývoji zadlžovania systému, ktorý vláda prerokovala 31. marca tohto roku, dlh systému v roku 2003 vzrástol o 6,1 miliárd, teda nijako dramaticky sa nelíšil od dlhodobého priemeru. Zaťaženie občanov však vzrástlo zo 7 miliárd korún v roku 2002 na 10,5 miliardy v roku 2003. Záver je teda zrejmý, nebyť výrazne zvýšeného zaťaženia obyvateľov, dlh by dosiahol rekordnú sumu 9,5 miliardy za rok 2003. Tento fakt hovorí, myslím si, jasnou rečou. Dovolím si pripomenúť, že tieto informácie som získal zo zdrojov poisťovní.

Teda ani po nástupe pána ministra v roku 2002 neuskutočnili sa žiadne zásadné reformné opatrenia, ktoré by znížili nákladovosť systému. Neuskutočnili sa žiadne zásadné systémové zmeny reštrukturalizačné a reštriktívne, ktoré by viedli k zníženiu zadlženosti. Hmatateľné sa však stalo výrazné zaťaženie obyvateľstva, ktoré už dnes činí asi 22% z celkových nákladov. Nevykonali sa komplexnejšie zmeny v pôsobení spätných väzieb, ktoré sa priamo podieľajú na nadspotrebe, oveľa významnejšie ako samotný pacient. Vykonalo sa však množstvo kategorizácií a rekategorizácií liekov. Občan to pocítil veľmi zreteľne nielen 20-korunovými poplatkami za recept, ale podstatným zvýšením doplatkov za lieky, predchádzajúce čísla o náraste finančného zaťaženia pacientov to jasne dokumentujú. Nikto nevyčísli škody na zdravotnom stave obyvateľov, ktorí si lieky proste nevybrali, lebo nemali dosť financií na doplatky.

Tým, že sa nevykonala prepotrebná reštrukturalizácia, ale aj reštrikcia zdravotníckych zariadení, mohli sa pokojne hospitalizovať pacienti bez ohľadu na odôvodnenosť. Zmyslom niektorých zdravotníckych zariadení sa stala nutnosť zabezpečenia dostatku výkonov, dostatku hospitalizácií. Raz som si vám už dovolil, pán minister, pripomenúť, že škoda, že ste nevyužili a nevyužívate obrovskú mediálnu podporu, ktorej sa vám dostáva, i na to, aby ste občanom radšej vysvetlili výhodnosť kvalitnej ambulantnej starostlivosti v mieste bydliska, a pre nich určite výhodnejšiu, kvalitnejšiu, komplexnejšiu nemocničnú starostlivosť, ak bude poskytovaná aj o 20, 30 km ďalej od doterajšieho miesta. Som presvedčený, že občania by to pochopili a akceptovali oveľa radšej ako neustále navyšovanie poplatkov v takej neutešenej sociálnej situácii, v ktorej sa nachádza významná časť z nich, hlavne v niektorých regiónoch. Dnes totiž kvalitná nemocnica, nielen lôžko, lekár a sestrička, ale aj veľmi, veľmi drahé prístrojové vybavenie, konziliárne služby a podobne.

Argument pána ministra, že racionalizácia je v rukách zriaďovateľa, je síce formálne asi správna, ale akceptoval by som ju vtedy, ak by aj financovanie bolo v rukách zriaďovateľa. Ale ak financie idú z balíka prostredníctvom poisťovní a poistenia, nedomnievam sa, že by to malo byť mimo záujmu ministerstva. Nemocnice, ktoré sa dostali do zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, riadia zdravotné odbory s troma či piatimi pracovníkmi. Na niektorých ani nemajú v tíme lekára. Znalosť problematiky systému ako celku zrejme veľmi chýba i v takzvanom reformnom tíme pána ministra. Zdôvodnenia typu, že aj občania Švajčiarska si plnia, že plne hradia stomatologickú starostlivosť, to jasne dosvedčujú. Uznávam, pracuje v ňom zrejme ekonomicky veľmi dobre vybavený odborník, no okolo neho by sa určite mali pohybovať ľudia, ktorí čo-to zo systému poznajú, niečo i riadili, ktorí poznajú vzťahy medzi jednotlivými prvkami, medzi nemocnicami rôzneho typu. Obávam sa, že toto poznanie chýba tímu ako celku, ale aj pánu ministrovi, ktorý sa, a to hovorím naozaj veľmi úprimne, úspešne venoval viac obchodnej činnosti a povedal by som makroekonomike, ako klinickému poznaniu systému. Uisťujem všetkých, i vás, pán minister, že to vôbec nemyslím pejoratívne, iba konštatačne a vecne.

Menovanie ďalšieho štátneho tajomníka znalého veci zrejme potvrdzuje moje konštatovanie. Asi nie je štandardné ani to, aby sa z hovorcov ministerstva stali hlavné piliere reformného tímu. Ale to už je záležitosť, naozaj, pána ministra.

Vrátim sa k tomu zbytočnému financovaniu nadbytočných zdravotníckych zariadení. Stále platí z môjho pohľadu absurdné snaženie živoriacich, predimenzovaných či nadbytočných nemocníc o zabezpečenie dostatočného počtu výkonov, ktoré by im umožnili prežiť, získať nárok na existenciu. Teda nie je podstatné, či hospitalizácia, vyšetrenie, odborný výkon je nezbytne potrebný a indikovaný, ale len aby bol, aby sa mohli uchádzať o jeho zaplatenie. Ako som už viackrát spomenul, z občana vyrábame pacienta.

Niekde to dotiahli priam k dokonalosti. Z ambulantného pacienta vyrobili hospitalizovaného. Potemkinove dediny blednú závisťou. Vnímam to ako výsledok toho najdokonalejšieho poznania súčasnosti. Nech rozhodne všemocný trh. No a trh spôsobil, že pacientka preferuje nadštandardne vybavenú miestnosť pred pôrodom s koženou sedačkou pred ošetrením novorodenca čo len na akej-takej úrovni, nieto ešte na úrovni podľa najnovších poznatkov. Nič sa však nedeje, veď to spôsobila vraj len jedna administratívna pracovníčka. Viem, prax ma o tom nie raz presvedčila, že sa nikdy nedá zabrániť či už odbornému alebo organizačnému zlyhaniu jednotlivca, ale v tomto prípade je každému absolútne jasné, aj tým, čo hovoria opak, že išlo o systémové zlyhanie. Že išlo o snahu dáko prežiť. Tento prípad by som určite nespomenul, ak by bol ojedinelý. Je to však vrchol ľadovca, za ním sú iné zdravotnícke zariadenia, ktoré nespĺňajú kritériá, ktoré nemajú dostatok pacientov, nemajú adekvátne vybavenie, ale v záujme prežitia a v snahe prekabátiť trh robia, čo sa dá a ako sa dá. Veď dáke peniaze z poisťovne prídu, oddlženie tiež a dlhy môžeme znížiť trebárs posunutím mzdy k minimálnej hladine. Prijmú sa pacienti, ktorí pacientmi nie sú, prípadne naozajstných pacientov na pár dní prepustia a opätovne prijmú. Koľkokrát a koľko pacientov poisťovňa vyškrtla ako neoprávnené hospitalizácie. Len zanedbateľné percento. Naviac, spravidla sa znížia náklady aj tak, že sa proste neposkytne to, čo by sa malo pacientovi poskytnúť, alebo v tom lepšom prípade sa pacient preloží na vyššie pracovisko. Potom sa poniektorí hrdia, o koľko znížili náklady, nikto však už nepovie, že na úkor kvality poskytovania služieb, na úkor neadekvátnej mzdy. Veľmi dobre viem, o čom hovorím, moje poznatky nie sú, citujem, "vyprodukované všemožné nehoráznosti a treťocestné hanebnosti", ale potvrdenie absolútne potrebnej i vami, pán minister, odporúčanej redukcie a reštrukturalizácie, o ktorej ste veľmi úprimne a správne hovorili, ale len pred voľbami.

Všemocný trh môže vyriešiť zastavenie nadvýroby rožkov v premnožených pekárňach, ale voľný vplyv trhu v takej činnosti, akou je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, môže mať tie najzhubnejšie následky, najmä ak ho vpustíme do prostredia, ako je to naše.

V poslednom období sa okrem iného významne deformoval vzťah občanov k zdravotníckym pracovníkom a k zdravotníctvu ako celku. Úcta a akceptácia zdravotníckych pracovníkov verejnosťou je dnes u občanov taká nízka ako asi nikdy doteraz. Môžu za to i nezodpovední jednotlivci z našich radov, o tom niet pochýb. Domnievam sa však, že aj z kruhov ministerstva zdravotníctva išlo isté podnecovanie negatívneho vnímania na zdravotnícky stav ako na profesijnú skupinu, ktorá má nízky stupeň uvedomenia, zodpovednosti a odbornosti. Individuálne chyby, aj keď boli hrubé a zásadné, sa nemôžu povyšovať na systémové zlyhanie celého stavu. Následné vysvetľovanie a zjednodušovanie už raz vysloveného nemôže nikto nikdy vziať späť. Nech je príčina zníženej akceptácie zdravotníctva spoločnosťou taká alebo onaká, určite to nie je dobrá vizitka pre nikoho z nás, kto v rezorte pracuje, samozrejme, vrátane pána ministra.

Verte, pán minister, nie je našou snahou zabiť vaše reformy, kritizujeme vaše reformy preto, lebo nie sú také, o akých ste aj vy hovorili pred voľbami. Kritizujeme ich preto, že sú pre významnú časť obyvateľov na hranici, pre časť za hranicou sociálnej únosnosti. Iste je vám známe rozhodnutie poľského ústavného súdu, ktorý nielenže pozastavil realizáciu niektorých zdravotných zákonov, ale aj konštatoval nutnosť širšieho konsenzu na prijímanie reforiem. Nečítal som jeho závery, uvedené konštatovanie som prebral z tlače. Prostredníctvom pracovníkov parlamentnej knižnice som si však overil, že i maďarský ústavný súd pozastavil takzvaný nemocničný zákon o privatizácií nemocníc, nakoľko vstupom zahraničného kapitálu a ovládnutím viacerých nemocníc nadobudla privatizácia chaotické rozmery s ohrozením samotného fungovania nemocničnej siete. Množstvo petícií nebolo náhodných. Iste, nemusí nás trápiť situácia v Poľsku alebo Maďarsku. Je to náš problém, múdry sa však učí na chybách iných, hlúpy na svojich. Pred tým, ako som sa dostal k písaniu tohto vystúpenia, okrem iného som si opätovne prečítal vaše mediálne vystúpenia pred nástupom do funkcie ministra. Skúste sa k tomu vrátiť a určite si sám potvrdíte, že ste sa dostali niekde inde. Že ste nerealizovali podstatnú časť z toho, čo ste tak vehementne - a tvrdím úprimne, že oprávnene - , kritizovali. Teda "neburcujeme masy proti vám", opäť som vás citoval z médií. Upozorňujeme vás i masy napríklad na absolútnu nutnosť redukcie zbytočných výkonov a služieb. Skúste v tom nájsť štipku populizmu. Naliehame na vecnejšie, ak chcete, i radikálnejšie kroky v reforme zdravotníctva, ale nielen na úkor občana. Nabádame vás reformovať a racionalizovať systém. Opakovane upozorňujem, že je absolútne potrebné pri akejkoľvek reforme zohľadňovať sociálno-ekonomický stav spoločnosti. Hovoríme to od začiatku reforiem, a nielen v zdravotníctve. Poukazujeme na to, že nie sú vypracované dopadové štúdie. Nie, nič nie je pravda. Všetko je v poriadku, to len populisti zo Smeru v snahe dostať sa k moci a zvrátiť naše grandiózne projekty tárajú. Namiesto diskusie, argumentov arogancia. A zrazu treba výbor, ktorý má koordinovať reformy. Hľadajú sa možnosti zmierniť dopady na časť občanov. Zrazu treba pridať dôchodcom, treba prehodnotiť to či ono. Ak sme na tieto skutočnosti upozorňovali skôr, boli sme osočovaní rôznymi hanlivými výrokmi.

Ako som už v úvode spomenul, zdôrazňovali sme potrebu dofinancovať systém, pretože je objektívne poddimenzovaný, čo potvrdzuje aj porovnanie s ostatnými krajinami percentuálnym porovnaním HDP obetovaným do zdravotníctva. Okrem zaťaženia občanov sa vykonalo len málo a stále sme mali možnosť počúvať o snahe na vyrovnaný rozpočet. Ešte nie v roku 2004, ale v ďalších rokoch už určite. A zrazu na budúci rok pán minister žiada osem dokonca, ak som dobre zachytil, viac miliárd zo štátneho rozpočtu. Neidem opakovať komentáre na naše nezmyselné požiadavky, keď sme nutnosť takéhoto rozhodnutia akcentovali pri našich prvých vystúpeniach. Pán minister má naozaj neobyčajnú schopnosť flexibility názorov, členovia výboru pre zdravotníctvo by o tom mohli rozprávať, ako sa všetko dynamicky menilo po každom predstavení pripravovaných reformných krokov. Ale iste nielen oni.

Pán minister, pre mňa nie je problém oceniť a akceptovať niektoré vaše čiastkové správne a odôvodnené kroky aj v týchto predložených zákonoch. Aj o tom, čo ste hovorili pri úvode tohto zákona. Je v nich množstvo práce, stovky hodín namáhavej činnosti. Reformu odmietame, povedal by som, pre jej filozofické zlyhanie, nezohľadňujúcu stav v systéme, nezohľadňujúcu sociálno-ekonomický status obyvateľstva, jeho zdravotné uvedomenie a mnohé ďalšie atribúty. Ani vy nedokladujete žiadne dopadové štúdie. Časový harmonogram uplatňovania reformných krokov je veľká neznáma predložených reforiem. Vami navrhovaná predstava by si vyžadovala niekoľko rokov na jej postupné uvádzanie do života, reforma v systéme, ako je zdravotníctvo, je vlastne dlhodobý a sústavný proces zohľadňujúci vývoj spoločnosti.

Dovoľte mi, aby som v tejto časti spomenul niektoré záležitosti, ktoré nám najviac prekážajú v predložených zákonoch, ktoré sú najviac kontroverzné. Spomeniem na úvod niektoré z nich, ktoré, ako som teraz zistil, dynamický názor na nich sa veľmi rýchlo zmenil. Zdôrazňovali sme, že je neprijateľná taká nízka úroveň garantujúca zdravotnú starostlivosť pre deti. Dnes som sa dočítal, že už to nie je pravda, že sa o tom dá hodne diskutovať.

Po ďalšie, chceli sme položiť pánu ministrovi otázku, ako mieni pán minister riešiť vyberanie doplatkov za diagnózy. Vlastne aké by mali byť doplatky? Pred pár dňami dával pán minister hlavu na klát, ak by sa zvýšilo finančné zaťaženie pre občanov. Dnes hovorí o možnej hranici napríklad 2% z ročného príjmu. A čo keď to bude 3, 8 alebo 10%?

Chceli sme poukázať na to, že sa nám zdá, že si ministerstvo osvojuje priveľmi silné právomoci prostredníctvom kategorizačných komisií. Chcel som sa spýtať, ktorá vláda by mu to akceptovala? Mám na mysli zoznam diagnóz, za ktoré bude pacient doplácať. Zrazu pán minister chce presadiť v parlamente, aby zoznam schvaľovala vláda. Do druhého čítania to bude hotové, sľubuje. Naozaj som nechcel veriť vlastným očiam, keď som si prečítal citácie pána ministra v dnešných novinách. To sa už vymyká pojmu flexibilita názorov. A kde sú vaše dokonale do seba zapadajúce kúsky skladačky? Nuž, politickej akceptácií sa podriaďuje všetko, zrejme aj skladačky.

Dovoľte ešte niekoľko poznámok. Ďalšie odznejú v iných vystúpeniach mojich kolegov. Ako je doriešená možnosť, akceptácia zníženého poistenia poistencov, za ktorých bude platiť štát? To budú akciové spoločnosti súhlasiť s nižším poistením? Hovoríte, že občanov sa reforma finančne nedotýka. Že tí, ktorí nebudú platiť, lebo na to nebudú mať, budú dlžníci. Pýtam sa - komu? Akciovej spoločnosti so záujmom o zisk, alebo priamo štátu? Ďalej. Do úradu pre dohľad budete prijímať nadľudí, ktorí sa nedopustia žiadnej chyby? Ktorí budú imúnni voči všetkým neduhom spoločnosti? Jediní spravodliví a dokonalí? Kde boli doteraz? Pokiaľ viem, raz sa už o takých hovorilo v súvislosti s Veriteľom, ktorý sa stane zrejme srdcom celej reformy. Naviac, v podstate všetky činnosti spadajúce pod zázračný úrad pre dohľad už dnes sú v kompetencií iných, spravidla štátnych úradov. Práve v návrhu zákona sú neuveriteľné paradoxy, napríklad že podmienkou na voľbu osôb navrhovaných za členov predstavenstva zdravotnej poisťovne, prokuristov, vedúcich zamestnancov, v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva poisťovne je predchádzajúci súhlas úradu. Geniálne vymyslené. Platí to ešte? Alebo sa to už zmenilo medzitým? Ďalej. Čo si tak veľmi sľubujete od patológov? Podstatná časť zanedbaní, odborného zlyhania sa predsa nekončí len úmrtím pacienta. Doteraz nebolo spoľahnutie na patológov? Svoju prácu si robili neodborne, korupčne? Dlhodobo s nimi spolupracujem pri rozboroch perinatálnej morbidity, nikdy som sa s niečím podobným ani len v náznaku nestretol. A budete zriaďovať ďalšie krajské, okresné úrady pre dohľad? Viete, koľko sťažností adresovaných priamo vám na ministerstvo musia riešiť krajskí odborníci? Potom to už bude robiť len všemocný úrad pre dohľad? Mohol by som pokračovať ďalej a ďalej.

Vašu reformu chápeme ako zásadnú zmenu vlastníckych vzťahov, pri ktorej štát stratí možnosť garantovať základnú zdravotnícku starostlivosť pre niekoľko desiatok percent obyvateľov. Ak presviedčate, že to tak nebude, tak niekoľko desiatok percent obyvateľov bude žiť, aj zomrie ako dlžníci štátu či nejakej poisťovne.

Vážený pán minister, tak ako sa nedajú vždy aplikovať rovnaké diagnosticko-terapeutické postupy u pacientiek s rovnakou diagnózou, napríklad ak jedna z nich okrem zhubného ochorenia má aj infarkt, tak nie je možné aplikovať hoc aj teoreticky správne ekonomické a manažérske pravidlá do každého systému bez ohľadu na všetky prvky, ktoré tento systém vytvárajú. Reformné zákony, ktoré predkladáte, by bolo potrebné vyskúšať, povedal by som v laboratórnych podmienkach. Overiť si ich možnosť uplatnenia a hlavne ich dopady. Veľmi často a mnohí používajú termín, že ich schválením vám vystavujeme bianko šek. Nemám rád tento termín, ale ak ho už mám použiť, ten bianko šek schválením týchto zákonov by sme vystavili predovšetkým našim občanom, zdravotníckym pracovníkom, celému systému a celej spoločnosti.

Z poverenia poslaneckého klubu strany Smer v zmysle § 34 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. a) že vládny návrh zákona o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov vráti jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Nenavrhujeme nepokračovať v prerokovaní zákonov. To by som chcel opätovne zdôrazniť, navrhujeme zvážiť ich prepracovanie. Sme presvedčení, že pozmenením vami predkladaných návrhov zákonov pozmeňujúcimi návrhmi pred druhým čítaním by sa zákony dostali do absolútne nečitateľnej a neprehľadnej podoby. V kľude, bez emócií a arogancie, ktorú niektorí tak často prejavujú, hľadajme širší konsenzus a neschváľme návrh, ktorý bude mať nepredvídateľné dôsledky na obyvateľov. Tým desiatkam ľudí, ktoré presne vedia, o čo ide, treba pripomenúť, že neide len o nich, ale o 5 miliónov obyvateľov Slovenska. Bez ohľadu na to, či ide o koaličného alebo opozičného poslanca, pri tejto reforme, ktorá je nepochybne najdôležitejšia, a uznávam, naozaj uznávam, že aj najťažšia, s dopadom na všetkých obyvateľov, by sme si to mali uvedomiť všetci. Keď sme tak pokorne dokázali čakať na tento zázrak takmer dva roky, tých pár mesiacov by sme už mali vydržať v nádeji, že predložené zákony budú akceptovateľnejšie pre širšie politické spektrum, ale čo je dôležité, pre širšiu odbornú a profesijnú komunitu, ale čo je najdôležitejšie, pre občanov Slovenskej republiky.

Na záver už len jedna otázka. Kto tieto zákony uvedie do života, keď v podstate všetky profesijné a odborné zoskupenia sa jednoznačne stavajú proti nim? Pripomínam, pán minister, že to sú tí istí ľudia, ktorí vás počúvali a tlieskali pri vystúpeniach pred voľbami. Nie oni sa zmenili, ale myslím si, že vy prichádzate s niečím úplne iným, ako ste vtedy hovorili a v čo ste úprimne verili. Opäť si to zjednodušíme tým, že sú to len populisti a majú strach z toho, čo im to prinesie. Mnohí z nich sa verejne hlásili a hlásia ku konzervatívnym a liberálnym hodnotám. Napriek tomu, možno práve preto to odmietajú. Len občania môžu jasať blahom, lebo podľa predkladateľov ich sa reforma nedotkne. Oni už majú všetko zlé za sebou. Viem, že tomu nemôžete veriť predovšetkým vy, ktorý to predkladáte, lebo viete lepšie ako ktokoľvek iný, o čo vlastne ide. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rokovaní budeme pokračovať. Pán poslanec Soboňa...

V. Soboňa, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister. Je skutočne pravda, ako povedal pán poslanec Chovanec, že je veľmi ťažké nájsť spôsob ako vystúpiť k týmto zákonom, pretože sú predložené v istom bloku a veľmi ťažko sa odtrháva jeden zákon od celej ďalšej skupiny. Niektoré sú menej závažné, iné sú kľúčové. Tak som sa rozhodol takisto vystúpiť ku všetkým zákonom ako ku bloku, lebo tak to má význam, tak mám šancu poukázať na to, čo, o čom budeme rokovať, čo ideme prijímať, aký to má dopad na vás, na vašich príbuzných, na vašich rodičov, na vašich starých rodičov, na vaše deti, aké to bude mať dopady na generácie po vás, lebo nerozhodujete len za seba, aké to bude mať dopady na zdravotníkov, na pacientov a tých, ktorí sú sociálne najslabší.

Počas slávnostného zasadania Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie vystúpil s prejavom predseda rakúskeho parlamentu pán Kohl a vo svojom prejave medzi iným povedal: "Rakúsko dosiahlo výrazný pokrok, pretože sme pochopili, že rozhodujúci nie je kapitál ani výrobné vzťahy, ale človek." A teraz mi dovoľte, aby som citoval iného človeka, zodpovedného za zdravotníctvo, ktorý do správy vlády o pripravenosti rezortu na plnenie koncepcie zdravotnej starostlivosti z decembra roku 2003 okrem iného zapracoval: "Tretí prístup je cesta diferenciácie podľa veku. Znamená vytvorenie rôznych balíkov pre rôzne vekové skupiny obyvateľstva. Eticky vychádza z predpokladu, že každý v určitom veku svojho života má nárok na určitý balík zdravotnej starostlivosti a ekonomicky z poznania, že náklady na zdravotníctvo stúpajú s vekom a najvyššie sú v posledných mesiacoch života. Princíp rôznych balíkov podľa veku tak predpokladá, že čím je človek starší, tým menší bude rozsah plne hradenej zdravotnej starostlivosti a sústredí sa viac na symptomatickú liečbu ako na odstránenie príčin choroby. Symptomatická liečba je odstraňovanie pomocou liekov, následkov a prejavov choroby. Spravodlivosť je zachovaná na vysokej úrovni, lebo každý bol raz mladý a mal nárok na plne hradenú zdravotnú starostlivosť a vysokého veku sa dožil aj vďaka zdravotnej starostlivosti poskytnutej v mladosti. Prístup je taktiež podporovaný princípom utilitarizmu, ktorý uprednostňuje vyššie zdravotné zisky prepočítané na roky prežité v plnom zdraví. V takomto prípade teda radšej podporuje zachránenie mladšieho života pred starším. Ak poviem, že táto citácia je hodná iracionálneho voluntarizmu v podaní Friedricha Nietzscheho, nebudem ďaleko od pravdy. Ale poznám aj iné príklady z populárnej literatúry, kde niektoré eskimácke kmene v minulých storočiach, keď sa rozhodovali, či starý má ešte nárok na život, dali ho na jednu noc na mráz. Keď vydržal, dostal šancu na ďalší rok. My to nerobíme, my pripravujeme balík zákonov, ktorý sa teraz predkladá, a takisto ponúkame takúto šancu našim starým.

Zatiaľ čo v iných vyspelých štátoch rozmýšľajú nad tým, ako zbaviť choroby a zvýšiť kvalitu života aj pre vekové kategórie, vo vysokom veku pacientov, to sú napríklad operácie na srdci a hrdia sa kardiológovia tým, že sa im podarí zachrániť ľudí, ktorí majú viac ako 90 rokov, my im ponúkame symptomatickú liečbu.

Povedzte mi, vážená snemovňa, ktorí z vás by sa dnes odvážili povedať, že niekto na Slovensku, Slovák, Maďar alebo Róm nemajú právo na život? Lenže reforma v sociálnej oblasti na Slovensku vrátane a predovšetkým reformy zdravotníctva vytvárajú systém, ktorý väčšinu životov bude považovať za nadbytočné. Miera zisku si vyžaduje, aby nárok na zdravie mal viac-menej len ten, kto je zdravý a nevyžaduje si žiadne náklady na udržiavanie zdravia. Tieto predpoklady skôr môže spĺňať mladý človek. Ak prestane pracovať pre vek, stratu zamestnania alebo chorobu, stáva sa nadbytočným, čo dokladuje citácia z vládneho materiálu. A teraz si všimnite zaujímavú súvislosť medzi jednotlivými spomenutými kategóriami: vek, nezamestnanosť, choroba.

Sociálny systém, ktorý predkladajú neoliberalistickí reformátori, vo všetkých týchto prípadoch sa snažia nahovoriť, že za všetko si občan môže sám. Občan zostarol, stratil prácu, ochorel, preto je potrebné, aby sa staral o seba sám, nakoľko štát nemá peniaze. Samozrejme, že je to praobyčajná hrubá lož. Spoločnosť síce nevie ovplyvniť vek, ale vie rozhodne ovplyvniť kvalitu života v jednotlivých obdobiach života, vie ovplyvniť zdravie svojich občanov a vie rozhodujúcim spôsobom vplývať na zamestnanosť, ale pochopiteľne nie spoločnosť, ktorá je riadená kapitálom a mierou zisku, ktorej základnou dogmou je vlastníctvo. Vlastním, teda som. Bez vlastníctva nie som nikým a ničím.

A tak je občan obviňovaný z niečoho, čoho je vlastne obeťou. Tým, že je občan takto potupený, potupa mu berie odvahu reagovať na tieto nehorázne klamstvá, pretože najviac zo všetkého človeka oslabuje hanba. A to je vlastne cieľ a mocenská ambícia neoliberálnej dogmy. Predstavitelia tohto absolutistického prúdu často používajú: "Iná alternatíva neexistuje." Myslím si, že na Slovensku od vládnej moci tento zvrat počúvame často. A podobný zvrat je: "Reforma je bezpodmienečne potrebná". A tu je príčina, prečo sa v takejto podobe objavil súbor zákonov, ktoré menia zdravotnícky systém zásadným spôsobom. Aké ciele tieto zákony sledujú? Dovoľte, aby som vám ich pomenoval presne na základe toho, čo je v jednotlivých zákonoch uvedené.

Po prvé, je to úplná kontrola finančných tokov v zdravotníctve s možnosťou rozhodujúcim spôsobom kontrolovať a riadiť tok peňazí. Povinnosť pre zdravotnícke zariadenia a poisťovne tvoriť zisk presvedčivo dokazuje smerovanie týchto zdrojov.

Po druhé, získať úplnú kontrolu nad celým majetkom zdravotníctva na Slovensku bez ohľadu na to, komu majetok v tomto čase patrí, alebo aká je forma jeho vlastníctva v súčasnosti.

Po tretie, zabezpečiť vlastnícke právo na tento majetok pre úzku skupinu ľudí.

Po štvrté, zabezpečiť prideľovanie vlastníctva cielene pre konkrétne fyzické a právnické osoby priamo zákonom. Zákon o poskytovateľoch § 98 ods. 5, prvá časť.

Po piate, v konečnom dôsledku vytvoriť zo zdravotníctva jednu z najlepšie prosperujúcich firiem pre malé komerčné zoskupenie jednotlivcov bez toho, aby bol potrebný vstup súkromného kapitálu. Potrebný kapitál je poskytovaný zo štátneho rozpočtu a jeho väčšiu časť tvoria verejné financie.

Po šieste, stabilitu tohto stavu zabezpečiť zo zákona takou inštitúciou, ktorá bude schopná odolávať akýmkoľvek politickým otrasom, zákon o úrade.

Po siedme, zakotviť také kontrolné mechanizmy vo vnútri systému, ktoré v budúcnosti vylúčia možnosť účinných protestov, znovu je to úrad, zdravotné poistenie a diktát pre zdravotnícke zariadenia na všetkých úrovniach.

V modernom systéme zdravotníctva, ktorého financovanie je riešené verejným poistením, musí platiť rovnovážny stav medzi poistencom, poskytovateľom a poisťovňou. Financovanie a odmeňovanie v takomto systéme musí byť na základe vykalkulovaných výkonov. V takomto prípade poistenec odvádza zákonné poistenie do poisťovne, ktorá jeho prostriedky spravuje. To nie sú prostriedky poisťovne. Ona je správkyňou týchto peňazí. Podobne ako prostriedky odvedené zamestnávateľom a štátom, pretože všetky tieto prostriedky vyprodukuje produktívny občan poistenec, to znamená prostriedky zamestnávateľa vyprodukuje on, prostriedky štátu, ktorý platí aj za neaktívnych, vyprodukuje znovu produktívny občan. V prípade, ak potrebuje zdravotnú starostlivosť, navštívi poskytovateľa, to znamená lekára, tento mu vykoná potrebné diagnostické úkony a nasadí potrebnú liečbu. Všetky výkony poskytovateľ vyúčtuje poisťovni a táto ich poskytovateľovi uhradí. Poisťovňa pochopiteľne musí mať vypracovaný účinný systém kontrolných mechanizmov na odhalenie nedôvodných výkonov. Zároveň poisťovňa oznamuje poistencovi účet za vykonané výkony. V takomto systéme má zdravotník i pacient, občan poistenec kľúčové, ale rovnocenné postavenie, lebo sa navzájom potrebujú. Môžu sa rozvinúť trhové mechanizmy pri rešpektovaní skutočnosti, že zdravie nie je trhová hodnota.

Ako príklad, ako protipríklad slúži systém, ktorý v súčasnosti na Slovensku funguje, kde poistenec alebo platiteľ, produktívny občan, odvádza zdroje do verejného zdravotného poistenia a navidomoči je na svete fakt, že on nemá s touto poisťovňou žiadnu zmluvu. Opačne, zmluvu má poisťovňa so zdravotníckym zariadením, ktorá de facto takéto povinnosti voči poisťovni nemá, ak aj má, len ako zamestnávateľ a znovu sme tam, čo som povedal, že poistenec, produktívny občan je ten, ktorý vyprodukuje všetky prostriedky.

Takže prvá abnormalita systému, ktorá v súčasnosti existuje, je, ten ktorý platí, nemá zmluvu s tým, ktorý spravuje jeho peniaze.

Čo nám však prináša skupina zákonov predkladaných ministerstvom zdravotníctva. Pochopiteľne, je veľmi ťažké takýto súbor zákonov dopodrobna zároveň s jeho pomerne nízkou legislatívnou kvalitou obsiahnuť, ale to je aj cieľom predkladateľa. Ale ak si vytvoríte nadhľad, obnažíte základný úmysel, zrazu sa vám môže všetko objasniť. Ide o vytvorenie prísne centrálne regulovaného systému, ktorý je zameraný na tvorbu zisku a koncentráciu majetku zdravotníctva na prospech úzkej skupiny ľudí. Vnútorné väzby systému zaručujú absolútny dohľad a nezávislosť. Konečný cieľový stav je s použitím verejných prostriedkov celý systém vyregulovať, aby bol zaujímavý pre vstup investorov. Postavenie zdravotníkov je nezaujímavé, budúcnosť im zaručuje pozíciu vazalov. Poistenec je prvotný investor, ktorého prostriedky sa v rozpore so všetkými zákonmi a civilizovanými mravmi použijú na reštrukturalizáciu systému a zdravotný stav poistencov, občanov, detí a starcov nikoho nebude zaujímať. Človek sa v mene zisku a kapitálu stáva nadbytočným.

Kľúčové postavenie v systéme majú zdravotné poisťovne. Tieto zákony nariaďujú presne termínovanú transformáciu verejných zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti, ktoré po celú dobu svojej činnosti musia vykazovať platobnú schopnosť. Aj transformácia zdravotnej poisťovne, doterajšej, na akciovú spoločnosť je možná len vtedy, ak je vlastné imanie doterajšej poisťovne dostatočne vysoké. Zdravotná poisťovňa, ktorá vykonáva verejné zdravotné poistenie a vlastne má spravovať peniaze platiteľov poistného, teda nie je ich vlastníkom, sa stáva akciovou spoločnosťou, ktorá sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Verejnoprávna inštitúcia pracujúca na princípe solidarity a neziskovosti a stane sa inštitúciou, ktorá bude vytvárať a rozdeľovať zisk, a to bezpodmienečne, pretože inak stratí povolenie na výkon zdravotného poistenia. Povolenie na výkon verejného zdravotného poistenia udeľuje úrad. Takéto riešenie nemá obdobu v Európe.

Pozrime sa logickým pohľadom na ekonomické pozadie takejto transformácie. Vieme, aké majú v súčasnosti zdravotné poisťovne problémy. Všeobecná zdravotná poisťovňa si zobrala úver od akciovej spoločnosti Veriteľ vo výške 4,5 miliardy Sk. Niektoré poisťovne neodvádzajú peniaze do prerozdeľovacieho mechanizmu, aby mohli ako-tak uhrádzať svoje záväzky. A teraz transformácia na akciové spoločnosti všetko vyrieši, dokonca bez toho, aby do systému prišlo viacej zdrojov. Takáto skutočnosť nie je, pochopiteľne, možná. Ako sa vlastne takéto spoločnosti môžu stať ziskovými. Ak nepredpokladáme podstatne vyšší príjem z poisteného, čo je nereálne, tak zostáva len jedna možnosť, musia sa podstatne znížiť výdavky poisťovne. Jednoducho povedané, musia sa znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť. A práve túto cestu zákony riešia. Poisťovňa logicky bude hľadať na uzavretie zmluvy poskytovateľa, ktorý bude najlacnejší alebo inak pre poisťovňu najvýhodnejší. Teraz sa ukazuje, aké bolo výhodné zrušiť minimálnu cenu a stanovila sa cena maximálna. Ďalšou výhodou pre poisťovňu je skutočnosť, že na základe predkladaných zákonov môže sama vykonávať zdravotnú starostlivosť. Nielen to, môže sa zaoberať aj veľkodistribúciou liekov, zdravotníckych pomôcok a môže vykonávať individuálne nemocenské poistenie. Z povedaného je jasné, že celý rad zdravotníckych zariadení zanikne, a preto zákony pamätajú na takzvanú verejnú minimálnu sieť. Túto stanoví ministerstvo zdravotníctva a podľa zákona o poskytovateľoch takáto sieť zabezpečí efektívnu, dostupnú, plynulú, sústavnú a odbornú starostlivosť s prihliadnutím na a), b), c) a teraz je najdôležitejšie d), dostupné finančné zdroje. To znamená, takáto starostlivosť sa môže stať skutočne minimálnou. Druhou možnosťou je zvyšovať spoluúčasť pacienta pri hradení nákladov na zdravotnú starostlivosť, prípadne rozširovať diagnózy, za ktoré bude platiť len pacient sám. Mimoriadne účinná forma vytvárania zisku na dividendy, ktorá nemá v skutočnosti žiadne hranice, ak zasa prihliadneme na dostupné finančné zdroje. Lebo tento fakt, dostupné finančné zdroje, máte všade zakotvené v zákone. To, čo pán minister vysvetľoval o rozdelení výkonov za diagnózu a výkonov za liečbu, sú, pochopiteľne veci, ktoré sú zavádzajúce. Uhrádzanie vecí za diagnózu spočíva v niečom úplne inom. To je systém odmeňovania a financovania za výkony, ktorý je s vykalkulovanými cenami dynamický, vychádza z toho, že sa financuje zdravotníctvo za výkony. Financovanie za diagnózy sa nemôže odpísať zo žiadneho iného štátu na svete. Môže sa odpísať bodovací systém, kalkulácia, cenová, od poisťovní, ktoré majú skúsenosti, stáročné, nemôže sa odpísať kalkulovaná cena za diagnózu. To si musí vytvoriť každý sám. A takéto niečo na Slovensku neexistuje. Preto sa pýtam, aká to bude časť peňazí za liečbu tej ktorej diagnózy, ktorú pacient bude platiť, kde sú hranice.

Vážené dámy, vážení páni, hranice v zákonoch neexistujú, a preto budú také, aká bude aj požadovaná miera zisku od akcionárov. Čím väčšia miera zisku, čím väčšie dividendy, tým bude spoluúčasť pacientov vyššia. No v prípade, ak ani takéto opatrenia nepostačia na pokrytie dividend a návratnosť investícií, ktoré nikdy nikto okrem poistencov do poisťovne nevloží, tak má poisťovňa ešte jednu mimoriadne účinnú možnosť. Bude vytvárať zoznamy čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti podľa jednotlivých diagnóz. Systém, ktorý dôverne poznáme zo socializmu, kedy sa tvorili zoznamy čakateľov na autá, pochopiteľne, s poradím sa mimoriadne dobre kupčilo, a pritom išlo len o autá. Iné ceny budú padať pri kupčení so životom a smrťou. Tento systém poradovníkov v súčasnosti otriasa politicko-spoločenskou scénou v Anglicku a labouristi sú obviňovaní, že politicky ovplyvňujú poradie čakateľov. A tu sa ponúkajú tiež úžasné možnosti pre tvorbu zisku a výrazný nárast dividend, keď si domyslíme, koľko čakateľov jednoducho čakať nevydrží. Môžem vám prehlásiť, vážené dámy a páni, takýto zoznam nikdy nikto nebude viesť. A že ich bude nemálo, to vám garantujem. Toto obmedzenie, toto nariadenie, vytvorenie poradovníkov takisto nemá v zákonoch žiadnu hranicu obmedzenia. Nie je napísané koľko, je len napísané, že ak poisťovňa vytvorí zisk, tak musí byť tak láskavá a 50 % zo zisku musí uhradiť na vyriešenie niektorých osôb z poradovníka. Nehoráznosť, nehoráznosť, o ktorej som neveril, že v treťom tisícročí v strednej Európe budem spomínať pri predkladaných zákonoch k reforme zdravotníctva. Tieto zákonmi určené kroky, ktoré som trošku rozvinul, čo sa týka získavania zisku, bude každá poisťovňa s potešením dodržiavať, pretože akcionári budú spokojní, riadiace orgány budú spokojné a hlavne spokojný musí byť úrad, lebo ten rozhoduje o bytí či nebytí poisťovne. Vydáva povolenie, dohliada na výkon činnosti, rozhoduje o nútenej správe, pozastavuje akcionárske práva, zakazuje uzatváranie zmlúv, prípadne likviduje poisťovňu. Vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením a nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Pri plnení svojich rozsiahlych povinností pritom úrad postupuje nestranne a nezávisle od štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a iných orgánov verejnej moci. Má na to jedinečné možnosti byť skutočne nezávislý, lebo všetky orgány tejto svetovej byrokratickej rarity vymenúva vláda na návrh ministra zdravotníctva.

Ešte jednu zaujímavú vlastnosť má tento úrad. V rastlinnej ríši poznáme takzvané spóry, ktoré umožnia rastlinám prežiť mimoriadne kruté, aj niekoľko rokov trvajúce životné podmienky. Pre politikov vo výkonnej moci tieto nepriaznivé podmienky nastupujú, keď sa mení politické zoskupenie a vládna moc a tento úrad je práve takouto spórou pre ministerstvo zdravotníctva. Orgány tohto úradu sú volené na 5 rokov a nikto ich fakticky nemôže odvolať. Na všetky tieto ťažké úlohy bude úrad potrebovať nemalé finančné prostriedky, ktoré poskytnú poisťovňou vo výške 0,5% z ročného poistného, pri 70 miliardách to bude 350 miliónov.

Ak dovolíte, je tu ešte jedna inštitúcia, ktorú nemôžeme vynechať, a to akciová spoločnosť Veriteľ. Táto inštitúcia je nástrojom na finančné a v konečnom dôsledku i vlastnícke ovládnutie celého zdravotníckeho systému. Evidentne ide o narábanie s verejnými zdrojmi, ktorými postupne Veriteľ veľmi výhodne odkupuje pohľadávky, aby postupne zhromaždil majetok zdravotníctva, ale nielen zdravotníctva, ako sa to ukazuje aj v prípade úveru a jeho vysporiadania vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Takto hrá hlavnú úlohu v reštrukturalizácii systému, aby sa mohlo s verejnými zdrojmi čo najvýhodnejšie obchodovať. V konečnom dôsledku môže byť Veriteľ s niekoľko sto miliardovým majetkom pripravený na predaj, na spôsob Slovenského plynárenského priemyslu. Takéto sú skutočné dopady reformy zdravotníctva na Slovensku, ktorú chce realizovať vláda Slovenskej republiky. Vytvoriť systém, ktorý nebude poznať pojem dostupnosti zdravotnej starostlivosti, sociálnu spravodlivosť, kvalita nepochybne môže stúpnuť, žiaľ, len pre podstatne menšiu časť obyvateľstva. Systém, ktorý pre tretie tisícročie v strednej Európe nemôže existovať, systém, ktorý nepozná zľutovanie, ktorý nielenže nevie pre väčšinu zabezpečiť kvalitu života, ale nie je schopný pre veľkú skupinu obyvateľstva zabezpečiť ani dôstojný odchod z tohto sveta, pretože aj moderné a účinné lieky proti bolesti sú drahé. Je to systém, ktorý diskvalifikuje najslabších.

Vážené dámy, vážení páni, so záujmom počúvam ministra zdravotníctva, ktorý si často dáva rečnícku otázku, či je reforma potrebná. Predtým ako odpoviem, treba však vysvetliť, čo je vlastne reforma. Reforma je zmena a prestavba prekonaného systému na systém nový a kvalitnejší. Reformou však nie je návrat k systému, ktorý existoval na vývojovej špirále pred desať, či radšej storočiami. Tiež sú veľmi zaujímavé debaty o tom, či podporí tieto zákony koalícia alebo aj opozícia. Ja tvrdím, že pri rokovaniach o tomto súbore zákonov nie je opozícia a koalícia v klasickom ponímaní, pretože koalíciou je človek a tou najtvrdšou opozíciou je choroba a smrť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)