V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, žiadate si slovo? Nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať ďalším bodom, je to prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 670. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 699.
Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, aby uviedol vládny návrh zákona.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, z poverenia vlády Slovenskej republiky uvádzam vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Nový zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy je jedným z reformných zákonov prebiehajúcej reformy riadenia verejných financií a súčasne sa ním plní úloha z programového vyhlásenia vlády. Prijatím tohto zákona sa realizuje jeden z hlavných pilierov reformy.
Medzi najdôležitejšie atribúty predloženého návrhu zákona patrí: úprava nakladania s verejnými prostriedkami v súlade s platnými medzinárodnými štandardmi metodikou MESA 95; vytvorenie všeobecnej a ucelenej úpravy nakladania s verejnými prostriedkami; jednotnej definície sektora verejnej správy a prostredníctvom nej vymedzenie verejných prostriedkov v súlade s platnými medzinárodnými štandardmi; rovnaké a jasné pravidlá hospodárenia vo verejnej správe; rozpočtovanie orientované na výsledky, takzvané programové rozpočtovanie; viacročné rozpočtovanie v celej verejnej správe; viacročný rozpočet sa bude zostavovať najmenej na tri roky, pričom prvý rok bude záväzný, ďalšie dva budú východiskom na zostavenie nasledujúceho viacročného rozpočtu, budú sa upravovať len v nevyhnutnej miere. Po prvýkrát má vláda ambíciu pripraviť rozpočet verejnej správy na roky 2005 až 2007.
Oddelenie návratných zdrojov financovania z okruhu príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, ustanovenie zásady, že návratné zdroje financovania možno poskytovať len zo štátnych finančných aktív, nie z výdavkov štátneho rozpočtu. Naopak, všetky finančné prostriedky z návratných zdrojov financovania sú zdrojom štátnych finančných aktív a nie sú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu.
Stransparentnenie používania a vykazovania prostriedkov štátneho rozpočtu v roku ich skutočného použitia, zavedenie pravidla, podľa ktorého rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok bude možné čerpať v nasledujúcom roku, budú výdavkom toho rozpočtového roka, v ktorom budú skutočne použité. Zároveň sa zavádza systémová možnosť čerpania finančných prostriedkov aj v nasledujúcich rokoch, a to na kapitálové výdavky, prostriedky Európskej únie vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, bežné transfery poskytnuté konečnému používateľovi v poslednom štvrťroku, a to až do konca prvého štvrťroka nasledujúceho roku.
Zavŕšenie etapy zníženia počtu kapitol v štátnom rozpočte na úroveň porovnateľnú s členskými krajinami Európskej únie. Porušenie finančnej disciplíny v celej verejnej správe, novo sa vymedzuje porušenie finančnej disciplíny vrátane sankcionovania, ktoré sa vzťahuje rovnako na všetky subjekty verejnej správy.
Navrhuje sa za menej závažné porušenie uplatniť sankciu nefinančnej povahy, sankcie finančnej povahy za ďalšie porušenie finančnej disciplíny sa navrhujú alternatívne podľa typu porušenia, a to formou odvodu, penále a pokuty. Zároveň sa zjednocuje prístup ukladania sankcií subjektom, ktoré porušili finančnú disciplínu tým, že sa upúšťa od viazania rozpočtových prostriedkov rozpočtovým organizáciám a rozpočtovým organizáciám sa bude ukladať odvod penále a pokuty.
Zavedenie presných a jasných pravidiel rovnakých v celej verejnej správe si vyžiada novelizáciu ďalších zákonov, ktorými sa zabezpečí ich súlad. Návrhy na ich novelizáciu sú súčasťou predloženého návrhu zákona v čl. 2 až 15. Ide najmä o úpravy vo vzťahu k zníženiu počtu rozpočtových kapitol, tvorby a schvaľovania rozpočtov subjektov verejnej správy, použitia prostriedkov v nasledujúcom roku, zamedzenia zadlžovania obmedzením možnosti prijímania úverov, ako aj úpravy smerujúcej k plneniu ďalších úloh z programového vyhlásenia vlády.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v mene alebo v zmysle príslušných paragrafov nášho rokovacieho poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 670, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 26. dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca si v prvom čítaní osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši vážnu problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu, prípadne s novými úpravami.
Po rozprave potom budem odporúčať, pán predsedajúci, hlasovať o tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) by sme hlasovali o tom, že prerokujeme tento návrh v druhom čítaní a aby sme ho pridelili v rámci druhého čítania výborom na prerokovanie, a to okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva všetkým výborom Národnej rady s tým, aby ho tieto výbory prerokovali do 11. júna a gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu do 14. júna. Ďakujem pekne. Prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán Farkas. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi. Pán poslanec, bude dobre, ak prídete, alebo ak si trúfate, nech sa páči, alebo môžete na mieste. Pevné zdravie vám želáme, aby ste stále lepšie a lepšie chodili.
Á. Duka-Zólyomi, poslanec: Pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, ja budem veľmi stručný. V § 9 ods. 1 návrhu zákona je uvedené, že príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu sú organizačne usporiadané do kapitol. Potom sú uvedené, ktoré organizácie by mali mať samostatnú rozpočtovú kapitolu. Nie je tam uvedená Slovenská akadémia vied, ktorá doteraz mala samostatnú kapitolu v rozpočte Slovenskej republiky. Je to prekvapujúce a nepochopiteľné.
V osobitnej časti dôvodovej správy sa uvádza zrušenie kapitol s cieľom priblížiť sa ich počtom ostatným členským krajinám Európskej únie. Tento argument by mohol byť relevantný, keby bolo Slovensko na tej úrovni financovania vedy, ako sú krajiny Európskej únie. Vo financovaní vedy je však výrazný rozdiel. Odporúčanie Európskej únie by sme mali rešpektovať najmä vo vecnom a finančnom zabezpečení rozvoja vedy a techniky. Pri ignorovaní tohto odporúčania navrhovaná organizácia vedy a techniky Slovenskej akadémie vied cestou vytvorenia trojstupňového procesu financovania je neefektívna a kontraproduktívna. Návrh zákona v podstate navrhuje postupný zánik jednej demokratickej samosprávnej organizácie v štáte.
Akadémia má svoju minulosť a tradíciu. Organizovanie a koordinácia vedy a výskumu je a bude hnacou silou rozvoja spoločnosti a je základom a garantom vyrovnanej a prosperujúcej budúcnosti štátu. Akadémia je jednou najdôležitejšou inštitúciou v demokratickom systéme štátu. Akadémia bola, je a má byť autonómnou inštitúciou. Ak chceme zachovať jej nezávislosť, indiferentné postavenie a rozvoj, mala by naďalej zostať samostatnou jednotkou, organizáciou, ktorá hospodári z vlastnej rozpočtovej kapitoly.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som upriamiť vašu pozornosť na tento fakt a nedostatok navrhovaného materiálu. Verím, že to bude korigované v druhom čítaní, o čo vopred prosím vašu podporu.
Vážená Národná rada, nakoľko vedecký výskum a podpora vedy je prioritou Európskej únie, navrhujem, aby návrh zákona bol zaradený na prerokovanie v druhom čítaní aj do Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za vašu pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný písomne prihlásený. Teraz otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy a potom dám tie faktické, teraz ešte mám rozpravu. Dobre? Tak prihlášky do rozpravy, nech sa páči, ústne a potom sa prihláste, prosím, kolegyne a kolegovia s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Duka-Zólyomiho.
Takže ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Šulaj, Brestenská a pán poslanec Hanzel. Končím možnosť ústnych prihlášok. A teraz prosím faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Duka-Zólyomiho. Pán poslanec Čaplovič, pani poslankyňa Brestenská. Končím možnosť a Mikloško, áno, dobre, veď si poradíme. Na vás dáme pozor, pán poslanec.
Takže ešte raz opakujem. S faktickými poznámkami pán poslanec Mikloško, Čaplovič, pani poslankyňa Brestenská, končím možnosť faktických poznámok.
Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Mikloškovi, prosím, bude ako prvý.
F. Mikloško, poslanec: Chcem len podporiť návrh pána kolegu Duka-Zólyomiho, lebo Slovenská akadémia vied je pojem, ktorý na Slovensku existuje, ktorý sa prirodzeným spôsobom aj transformuje po novembri 1989. Je potrebné, aby ďalej tento prirodzený proces pokračoval, aby sme doňho nejakým spôsobom zboku nevstupovali. Čiže podporujem, aby to zostala samostatná kapitola v štátnom rozpočte.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Všetko, pán poslanec? Ďalej zapnite mikrofón pánovi poslancovi Čaplovičovi.
D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Tiež by som chcel podporiť návrh môjho predrečníka, respektíve predrečníkov. Chcel by som to zdupľovať. V podstate Slovenská republika sa stala súčasťou Európskej únie predovšetkým teraz politicky. Pre budúcnosť je otázkou, do akej miery sa Slovenská republika stane platným členom Európskej únie v oblasti ekonomickej a najmä, podčiarkujem, najmä v oblasti inovácií pri zavádzaní nových technológií know-how, pri rozvíjaní vlastného výskumu a zvyšovaní vzdelanostného potenciálu, ako zareaguje na výzvu Európskej únie na podporu vedy a výskumu ako jednej z priorít. Susedné štáty V4 sa k tomu nekompromisne prihlásili, či je to Maďarská republika, Česká republika, alebo Poľská republika.
Osobitná výzva pre Slovenskú republiku je nedávne stanovisko Európskej komisie v dokumente Europe and Basic Research, ktoré zdôrazňuje čoraz väčšiu úlohu zdroja nových vedomostí, bez ktorých nie je možný ďalší ekonomický a sociálny rast. A do týchto aktivít je všestranne zapojená aj Slovenská akadémia vied samostatnou rozpočtovou kapitolou, tak ako mimorozpočtovými zdrojmi, tak vo vzťahu k činnosti Európskej výskumnej rady, ktorá sa nedávno kreovala, ktorá bude spravovať významný európsky fond pre excelentný výskum, ako aj do predchádzajúceho úspešného piateho rámcového programu, keď priniesla viacej finančných prostriedkov do Slovenskej republiky, ako Slovenská republika vydala, aj terajšieho šiesteho rámcového programu a pripravovaného siedmeho rámcového programu pre vedu a výskum.
Preto podporujem návrhy, ktoré odzneli mojimi predrečníkmi, zástupcami SMK a KDH. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pani poslankyňa Brestenská.
B. Brestenská, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Tým pádom som sa ja nehlásila do rozpravy, to bolo len zmenou toho pripojenia. Takže ja som mala len faktickú pripomienku. Chcem takisto podporiť a pridať sa k mojim trom predchádzajúcim predrečníkom s tým, že takisto spolupracujem roky s Akadémiou. Myslím si, že má významné postavenie na Slovensku a páve teraz na medzinárodnom fóre. V súvislosti s tým si myslím si, že je veľmi dôležité mať samostatnú kapitolu, tam sú dôležité finančné väzby, keď sa robia viaceré medzinárodné výskumy, na ktorých participujú ľudia alebo členovia Slovenskej akadémie vied. Takže tiež prikladám svoje podporné stanovisko na zachovanie samostatnej kapitoly.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Len pre poriadok opakujem. Ústne sa do rozpravy prihlásili páni poslanci Šulaj a Hanzel. Ukončil som možnosť ďalších ústnych prihlášok. V rozprave budeme pokračovať, vystúpi pán poslanec Šulaj.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, možno, že málo kto z nás alebo len odborníci si uvedomujú, aký dôležitý zákon prerokúvame.
Pred niekoľkými minútami vystupoval v pléne kolega Abelovský, ktorý upozorňoval na to, že si môžeme dať triediace hľadisko dôležitosti zákonov a Trestný zákon od jednotky do päť by dal asi na piate miesto poradia dôležitosti zákona v rámci tohto celého volebného obdobia.
Ja sa osobne domnievam, že zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy by som dal na prvé miesto z hľadiska financovania a z hľadiska rozpočtovania, z hľadiska finančného riadenia štátu. Teda mali by tu sedieť naozaj všetci odborníci, ale aj všetci ľudia, ktorí chcú pri štátnom rozpočte prerozdeľovať finančné prostriedky spravodlivým alebo programovo výhodným spôsobom, pretože keď rozhodujeme v pléne o zákone o štátnom rozpočte, o zákone zákonov každý rok, tak je tu 150 poslancov minimálne plus jeden vrátnik, ktorí sa snažia svojimi rozhodnutiami ovplyvňovať ďalšie finančné obdobie chodu tohto štátu.
V prvom rade by som chcel upozorniť na niektoré skutočnosti, ktoré sú veľmi dôležité z hľadiska existencie tohto zákona a z hľadiska jeho ponímania. Doteraz v tomto roku platil zákon o rozpočtových pravidlách č. 303. Od novely zákona, predpokladám, že táto novela zákona asi prejde i napriek tomu, že mám niektoré výhrady k tomuto zákonu, bude platiť nový princíp rozdeľovania finančných prostriedkov vo verejnej správe.
Zavádza sa takzvaný akruálny princíp, to je princíp podvojného účtovníctva, ktorý už platí v štátoch Európskej únie. To znamená, že nebudeme len jednoducho rozhodovať o kešových príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu, ak to tak veľmi jednoducho zúžene poviem, ale budeme rozhodovať o pohľadávkach, záväzkoch, budeme rozhodovať o majetku, finančných aktívach a finančných pasívach tohto štátu, pretože zákon o rozpočtových pravidlách nám dáva nové kritériá pre rozpočtový proces celej verejnej správy, ale aj na rozhodovanie o štátnych finančných aktívach a pasívach tohto štátu.
Pýtam sa, či tento zákon neprichádza neskoro, keďže už sme niekoľko dní členmi Európskej únie? Vstup Slovenska do Európskej únie si vyžaduje teda nový prístup k riešeniu nových rozpočtových pravidiel a osobne sa domnievam, že uvedený zákon mal platiť už pre podmienky zostavovania štátneho rozpočtu na rok 2004.
Myslím si, že je najvyšší čas na to, aby sme jasne definovali a zaviedli do praxe globálny rozpočet sektora verejnej správy, zaviedli viacročné rozpočtovanie verejnej správy, zaviedli akruálny princíp pri čerpaní výdavkov a napĺňaní príjmov rozpočtu na viaceré časové obdobia, ktoré nie sú zhodné s kalendárnym rokom; urobili poriadok vo financovaní návratných finančných zdrojov, ktoré môžu byť poskytnuté len z finančných aktív štátu, a nie z výdavkov štátneho rozpočtu; zaviedli nové európske kritériá na posudzovanie príspevkových organizácií s pravidlom 50-percentných trhových a netrhových výrobných nákladov.
Uvedeným zákonom sa vytvára i legislatívny rámec pri riešení problematiky fiškálnej decentralizácie. Predpokladám, že na budúcej schôdzi dostaneme ďalšie zákony, ktoré budú súvisieť s fiškálnou decentralizáciou, a toto je len prvý odpich do riešenia veľkého problému. Nie som proti fiškálnej decentralizácii, nie som proti princípu fiškálnej decentralizácie či už vo vyšších územných celkoch, v mestách a obciach, mám však iný názor na predkladané vládne návrhy, ktoré zatiaľ ešte neboli predstavené v Národnej rade Slovenskej republiky, a teda aj z tohto pragmatického hľadiska sa budeme na predkladané návrhy pozerať veľmi kriticky a budeme ich chcieť vylepšiť tak, aby sa dali použiť v praxi.
Domnievam sa však, a to je môj kritický postoj k navrhovanému zákonu, že vláda Slovenskej republiky do návrhu zákona dostala aj niektoré podstatné zmeny, ktoré môžu spôsobiť problémy pri riadení verejnej správy. Ide predovšetkým o § 9, v zmysle ktorého nie sú priamo definované také kapitoly štátneho rozpočtu, ako napríklad Slovenská akadémia vied, Generálna prokuratúra, Najvyšší súd, Kancelária verejného ochrancu práv.
Uvedené inštitúcie nerieši ani zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii a činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý sme v podstate pred niekoľkými minútami mali tu v pléne. A je teda namieste otázka, akým spôsobom budú uvedené inštitúcie financované a či nový spôsob financovania nemôže vniesť do ich činnosti a rozhodovacích procesov podstatný vplyv štátnej a politickej moci. Nebudem sa vracať k tým názorom, ktoré tu odzneli od kolegu z SMK, ja sa plne s nimi stotožňujem a myslím si, že povedal skutočnosti, ktoré sú pravdivé a na ktoré budeme musieť reagovať.
Druhá výhrada, ktorá je k navrhovanému zákonu, je otázka štátnych aktív. Jedným z ďalších priorít zákona je definovanie problematiky štátnych aktív a štátnych finančných pasív v § 13 navrhovaného zákona. Domnievam sa, že v zmysle citovaného paragrafu odseku 6 by mala o znížení majetkových účastí štátu rozhodovať za niektorých podmienok, ešte raz to podčiarkujem, za niektorých podmienok Národná rada, a nie vláda. Mali by byť jasne stanovené kritériá, za akých možností môže vláda Slovenskej republiky znižovať štátne finančné aktíva vo forme majetkových účastí. Ide v podstate o to, že v súčasnosti Fond národného majetku má v držaní určité majetkové účasti a vy viete, že už tu boli určité politické návrhy na to, ako tieto majetkové účasti riadiť a spravovať.
Nechcem konkrétne pri prvom prerokúvaní zákona zasahovať do ďalších pragmatických vecí. Myslím si, že v druhom čítaní zákona bude priestor aj na takúto diskusia.
Vzhľadom na to, že si uvedomujem, že tento zákon je naozaj veľmi dôležitý, odporúčam, aby ak teoreticky bude postúpený do druhého čítania, aby ho prerokúvali všetky výbory s tým, že gestorským výborom by mal byť finančný a rozpočtový výbor. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Hanzel.
B. Hanzel, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani kolegyne, kolegovia, dovoľte mi len zopár slov o výnimočnosti postavenia Slovenskej akadémie vied a jej úspešnosti v programoch Európskej únie a NATO.
Pre vašu informáciu Slovenská akadémia vied získala 91 vedeckovýskumných projektov v piatom rámcovom programe Európskej únie, z toho tri centrá excelentnosti, v Slovenskej republike sú celkovo len štyri. Za týchto 91 projektov Slovenská akadémia vied získala z Európskej únie 360 miliónov korún, čo predstavuje 50 percent z celkového zisku výskumných inštitúcií Slovenskej republiky. Samotná Slovenská akadémia vied takto získala od Európskej únie o 10 miliónov korún viac ako Slovenská republika vložila od piateho rámcového programu. V tom je aj význam Slovenskej akadémie vied. Ak sa SAV ochromí, Slovensko nezíska vložené peniaze naspäť a strovia ich iné krajiny.
Slovenská akadémia vied už získala 24 vedeckovýskumných projektov v rozbiehajúcom sa šiestom rámcovom programe, z toho tri ako hlavný koordinátor. Je to po prvý raz v histórii Slovenskej republiky. Slovenská akadémie vied získala 10 vedeckovýskumných projektov NATO, z toho 9 v programe NATO Sience for piece. Toto len na zdokumentovanie výnimočnosti Slovenskej akadémie vied.
Veľmi som sa potešil jednotnému názoru, ktorý prejavili kolega z SMK pán Árpád Duka-Zólyomi, z KDH pán Mikloško, kolegovia zo Smeru pán Čaplovič, pán Šulaj, kolegyňa z ANO pani Brestenská, a verím, že urobíme to, čo treba, že zachováme rozpočtovú kapitolu Slovenskej akadémie vied ako samostatnú.
Súčasne vzhľadom na túto medzinárodnú zaangažovanosť by som poprosil, aby pred druhým čítaním bol pridelený návrh zákona do Zahraničného výboru Národnej rady. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hanzel bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pýtam sa, pán minister Kaník, chcete sa vyjadriť? Pán spravodajca? Nech sa páči, pán spravodajca má slovo.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, najprv vo všeobecnosti. V rámci vystúpení jednotliví kolegovia sa vyjadrili v pozitívnom zmysle slova, aby aj v nasledujúcom období Slovenská akadémia vied disponovala vlastnou kapitolou v rámci rozpočtu. A prakticky ja viem s ich požiadavkou súhlasiť, no treba sa všeobecnejšie pozrieť do pozadia, čo asi motivuje zástupcov Slovenskej akadémie vied, že začali podnikať určité kroky v tom smere, aby tá kapitola bola udržaná aj naďalej v rozpočte.
Ide o to, že sa obávajú kolegovia zo Slovenskej akadémie vied toho, že nebudú môcť voľne disponovať s rozpočtovými prostriedkami, ktoré sú vytýčené v štátnom rozpočte, a budú brzdení zo strany rezortu, pod ktorý bude patriť podľa vládneho návrhu zákona aj Slovenská akadémia vied. No ale aj jednostranne to ponímajú ako určitý stupeň nezávislosti od štátnych orgánov, od vlády, ale je to iba formálna stránka veci, lebo keď Národná rada odsúhlasí prostriedky v rámci štátneho rozpočtu pre určité kapitoly, tak tie prostriedky sú nemenné, respektíve ich môže meniť iba vláda a jednoznačne sú stanovené týmto štátnym rozpočtom, len tá operácia prebehne v súvislosti so Slovenskou akadémiou vied prostredníctvom ministerstva školstva.
V tejto súvislosti sa musím vyjadriť aj k iným požiadavkám, lebo nie iba Slovenská akadémia vied, ale aj ďalšie inštitúcie, napríklad Najvyšší súd, Generálna prokuratúra, ba dokonca ešte aj zahraniční Slováci sa obrátili na mňa s požiadavkou, s otvorenou požiadavkou o vytvorenie vlastnej kapitoly v rámci rozpočtu. A keď som rokoval s týmito inštitúciami, každý poukazoval na stránku nezávislosti, že je to určitý stupeň nezávislosti aj v očiach zahraničia, aj verejnosti, od vlády a vládnych orgánov.
Prosím, tieto otázky budú otvorené a v rámci druhého čítania budeme môcť o týchto otázkach diskutovať, a veľmi plodne diskutovať, a argumentovať a na základe toho potom budeme môcť rozhodovať.
Z viacerých úst tu odznela požiadavka, aby všetky výbory prerokovali tento návrh. Ja som sa v pôvodnom úvodnom slove vyjadril, že všetky výbory to prerokujú, okrem tých spomenutých výborov - mandátový a imunitný výbor, na kontrolu činnosti SIS, Vojenského spravodajstva, ostatné výbory všetky prerokujú tento návrh a budete môcť prijímať potom pozmeňujúce návrhy k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Pán kolega Šulaj sa vyjadril, že už neskoro prerokúvame tento vládny návrh zákona v súvislosti s tým, že sme už v Európskej únii a mali sme prijať tento zákon skôr a prijať aj štátny rozpočet na rok 2004 v zmysle už nového zákona o rozpočtových pravidlách. Na margo iba chcem pripomenúť, že zákon o štátnom rozpočte na rok 2004 je v súlade so všetkými európskymi požiadavkami a tento štátny rozpočet po prvýkrát v dejinách Slovenskej republiky bol vypracovaný v súlade s medzinárodnou metodikou a vyhovuje všetkým požiadavkám, ktoré tu boli kladené zo strany Európskej únie.
Vládny návrh rozpočtu už pozerá ďalej za tento horizont, keď chceme otvárať, po prvé, programové rozpočtovanie a, po druhé, viacročné rozpočtovanie minimálne na tri roky.
Ostatní kolegovia sa taktiež vyjadrili ku kapitole Slovenskej akadémie vied. Ešte raz chcem podčiarknuť, bude tu možnosť bohato diskutovať o tomto návrhu v rámci druhého čítania a dúfam, že táto diskusia bude veľmi plodná a bude v prospech predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem vám pekne za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 603, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 637.
Prosím pána ministra Kaníka, aby uviedol vládny návrh zákona.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, dovoľte mi predložiť v rámci prvého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Hlavný dôvod na vypracovanie novely zákona o ochrane spotrebiteľa je zapracovanie zmien, ktoré nastali v práve Európskej únie v oblasti všeobecnej bezpečnosti výrobkov po prijatí smernice 2001/95 Európskych spoločenstiev. Táto smernica nahradila dovtedy platnú smernicu o všeobecnej bezpečnosti výrobkov. Novelizáciou zákona sa upresňujú kritériá, ktoré sú rozhodujúce na posúdenie bezpečnosti výrobku, pravidlá na označovanie výrobku a povinnosti výrobcu a dodávateľa v oblasti bezpečnosti výrobkov, rozširujú sa kompetencie dozorných orgánov pri uvedení výrobku do obehu, ktorý nie je bezpečný, a vytvára sa právny rámec na zapojenie Slovenskej republiky do systému rýchlej výmeny informácií pri výskyte nebezpečných nepotravinárskych výrobkov v Európskej únii.
Podľa smernice 1998/27 ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov sa má umožniť nezávislým spotrebiteľským organizáciám domáhať sa na súde alebo orgáne štátnej správy ochrany kolektívnych spotrebiteľských záujmov. Tieto práva boli do navrhovanej novely zapracované a po prijatí zákona budú mať možnosť domáhať sa na súde alebo orgáne štátnej správy ochrany kolektívnych spotrebiteľských záujmov tak, že môžu požadovať zastavenie alebo zákaz každého neoprávneného zásahu do ich právom chránených záujmov ustanovených v zákone na ochranu spotrebiteľa a v osobitných predpisoch.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tento návrh bol prerokovaný a schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky 3. marca 2004.
Na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pani poslankyni Beáte Brestenskej.
B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 320 zo 16. apríla 2004 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 603.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zdôvodnenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vplyv na štátny rozpočet. Zákon nebude mať finančný, ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení. Problematika navrhovaného zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Návrh právneho predpisu patrí medzi prioritné oblasti podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na strane druhej.
Návrh zákona je prioritnou aproximáciou práva podľa aktuálneho znenia NPAA, podľa Partnerstva pre vstup, podľa skríningu kapitoly 23 ochrana spotrebiteľa zdravia, podľa prílohy v takzvanej Bielej knihe a je úlohou zahrnutou do prioritných úloh vlády Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. marca 2004 č. 637 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem vás, panie poslankyne, páni poslanci, písomne som prihlášku do rozpravy k tomuto bodu programu nedostal žiadnu. Otváram možnosť podania ústnych prihlášok k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nikto sa nehlási, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a
budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 672. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 702.
Prosím pána ministra Kaníka, aby uviedol vládny návrh zákona.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, Slovenská republika je v rámci chemickej legislatívy zameranej na ochranu života zdravia ľudí a životného prostredia jednou z najlepšie pripravených krajín, ktoré 1. mája vstúpili do Európskej únie. Dôkazom pripravenosti Slovenskej republiky je aj skutočnosť, že združenie najvyspelejších krajín sveta OECD Slovenskú republiku v tejto oblasti vypustilo z pravidelného monitorovacieho procesu. Na úspešné zavŕšenie prevzatia chemickej legislatívy Európskej únie a Európskych spoločenstiev je potrebné v Národnej rade prijať ešte tento návrh zákona, ktorý upravuje vzťah a inštitucionálne súvislosti medzi Európskou komisiou, členskými štátmi a Slovenskou republikou.
V štádiu prípravy zákona č. 163/2001 Z. z. predkladateľ návrhu zákona nezapracoval do znenia zákona vzťah Slovenskej republiky a jej národného orgánu Centra pre chemické látky a prípravky k riadiacim orgánom Európskej únie a vo vzťahu k chemickým látkam a chemickým prípravkom. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je potrebné aj túto oblasť v zákone výslovne upraviť. Predložený návrh zákona obsahuje tiež niektoré legislatívnotechnické úpravy, ktoré vzišli z aplikácie zákona v praxi.
Prostredníctvom tohto návrhu zákona sa novelizujú aj ďalšie zákony. Tento zákon bol prerokovaný v RHSD a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila 21. apríla 2004.
Na základe týchto skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Přidalovi.
A. Přidal, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma svojím uznesením č. 320 zo 16. apríla 2004 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 672.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právnym poriadkom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, takisto vplyv na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, je prioritou aproximácie práva podľa čl. 78 Európskej dohody o pridružení. Problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa aktualizovaného znenia MPAA, prioritou podľa Partnerstva pre vstup, prioritou aproximácie práva podľa prílohy takzvanej Bielej knihy s prioritou aproximácie práva podľa skríningu.
Návrh zákona nie je úlohou zahrnutou do plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 a do prioritných úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, nie je prioritou vyplývajúcou pre Slovenskú republiku z pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. apríla 2004 č. 702 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore aby bol prerokovaný do 31 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám. Otváram možnosť ústnych prihlášok k tomuto bodu programu. Konštatujem, že sa nikto nehlási. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať bodom programu a je to prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 605. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 636.
Teraz prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolta Simona, aby návrh zákona uviedol.