Středa 12. května 2004

A. Ivanko, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Poprosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme a hlasujme o návrhu.

(Hlasovanie.) 139 prítomných, 134 za, 2 proti, 3 sa zdržali.

Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

Prosím ďalší návrh.

A. Ivanko, poslanec: Áno, ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej, aby za gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 11. júna 2004 a v gestorskom do 14. júna 2004.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť zákon na rokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 133 za návrh, 1 proti, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že návrh sme schválili.

Tým sme odhlasovali všetky prerokované body. Odporúčam, aby sme teraz pred obedňajšou prestávkou pristúpili k tajným voľbám o

návrhu na voľbu do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, o návrhu na voľbu štyroch kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Ďalej budeme hlasovať o

návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a na voľbu predsedu odvolacej komisie zriadenej podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností.

Páni poslanci, hlasovanie vykonáme na osobitných hlasovacích lístkoch. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu za, proti alebo zdržiavam sa, za ktorú hlasujete. Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená. Pri voľbe kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva za, páni poslanci, prosím o pokoj, najviac u štyroch kandidátov. Poprosím teraz všetkých overovateľov, aby zaujali svoje miesto, ujali sa svojej funkcie, hlasovali ako prví. Týmto otváram tajnú voľbu na zvolenie uvedených členov, kandidátov, ako aj predsedov. Pristúpime k tajnej voľbe, páni poslanci.

(Akt tajného hlasovania.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa vás opýtať, či ste všetci, ktorí ste chceli využiť právo vyjadriť svoju vôľu v tajnom hlasovaní jednotlivým navrhnutým kandidátom, či už na kandidátov na sudcov Ústavného súdu, predsedov jedného výboru a jednej komisie na kontrolu činnosti NBÚ a návrh na voľbu špeciálneho prokurátora, tak urobili? Áno. Vyhlasujem voľby za skončené a poprosím skrutátorov, aby zrátali hlasy odovzdané jednotlivým kandidátom.

Vyhlasujem zároveň obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine prerokúvaním ďalších bodov programu, tak ako sú uvedené v schválenom programe 26. schôdze Národnej rady. Prajem vám príjemnú dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály. O malú chvíľu budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady. Chcel by som sa spýtať, pán alebo zástupca Smeru pán poslanec Madej sa vzdal účasti v rozprave? Vzdal sa, hej? Takže prosím pána ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády, aby si sadol na miesto pre navrhovateľov, pána poslanca Abelovského na miesto určené pre spravodajcu.

Budeme pokračovať rokovaním o

vládnom návrhu Trestného zákona.

Ukončili sme rokovanie v tejto chvíli rozpravou. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pýtam sa pána ministra, či chce vystúpiť? Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som reagovať na vystúpenie aj pani poslankyne Bollovej, aj na vystúpenie pána poslanca Abelovského.

Pani poslankyňa Bollová kritizovala prísnejší systém sankcionovania aj u mladistvých a pýtala sa, či chceme trestať naše deti. Ja si myslím, že osoba, ktorá má nad 14 rokov a spácha závažné trestné činy, či to je vražda, alebo znásilnenie, by sa nemala vyhnúť trestnej zodpovednosti. V návrhu Trestného poriadku, ktorý príde do parlamentu, je ustanovenie, podľa ktorého v prípade mladistvých, mladších ako 15 rokov bude povinné znalecké dokazovanie znalcami z odboru psychiatrie, či osoba v tom rozmedzí 14 až 15 rokov je spôsobilá ovládať svoje konanie a či je spôsobilá rozpoznať protiprávnosť činu. Tam sa v takomto prípade naozaj predpokladá obligatórne znalecké dokazovanie. Myslím si, že v oblasti mladistvých sme naozaj zvolili opatrnejší postup.

Ja som spomenul v úvodnom slove, že mnohé európske krajiny, kontinentálne krajiny išli s vekovou hranicou trestnej zodpovednosti ešte nižšie. Takže v tomto celkom kopírujeme všeobecný trend, ktorý v Európe je a ktorý súvisí s rýchlejším psychickým aj fyzickým dozrievaním mladých ľudí.

K pánovi poslancovi Abelovskému, ktorý najskôr takisto kritizoval prísnosť navrhovaného Trestného zákona a dokonca argumentoval tým, že budeme mať snáď najprísnejší Trestný zákon v Európe. Ja si to nemyslím. Musím povedať, že u nás platný Trestný zákon je k mnohým trestným činom príliš mierny.

Keď sme diskutovali o novele Trestného zákona pred rokom, ktorá zaviedla zásadu trikrát a dosť, bola spochybňovaná obligatórnosť výnimočného trestu pri aplikácii tejto zásady, ale obligatórne tresty doživotného väzenia dokonca pre prvý delikt, ide väčšinou o kvalifikované vraždy, majú mnohé trestné zákony kontinentálnych krajín - Nemecko, Rakúsko, Taliansko -, to znamená, že to porovnanie nesedí pri tomto prípade.

Musím povedať, že návrh Trestného zákona rozširuje škálu trestov nespojených s odňatím slobody, teda alternatívnych trestov, ktoré budú k dispozícii práve pre tie menej závažné trestné činy. Navyše, keď pán poslanec spomínal pri zvýšených sadzbách nevyhnutnosť ukladania nepodmienečných trestov, napríklad pri treste podmienečného odsúdenia s probáciou navrhujeme možnosť tento trest uložiť až do troch rokov trestnej sadzby, to znamená nie do dvoch rokov, ako je to pri podmienečnom odsúdení dnes.

V Trestnom poriadku navrhujeme, aby v dohodovacom konaní, ktoré považujeme za jeden z najkľúčovejších procesných odklonov, mohol prokurátor ísť až pod jednu tretinu dolnej hranice trestnej sadzby. Takže si myslím, že treba vnímať jednak všeobecnú časť Trestného zákona, ale aj navrhovaný trestný proces, ktorý bude v parlamente v priebehu niekoľkých týždňov komplexne.

Pán poslanec Abelovský kritizoval aj otázku trestnej zodpovednosti právnických osôb, najmä otázku zavinenia. No zavinenie je, samozrejme, definované ako vnútorný psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkách trestného činu a má dve zložky, zložku vedenia - vedomostnú a zložku vôľovú. Samozrejme, tá u právnických osôb z povahy veci absentuje. Pojem viny totiž je spojený aj s morálnym odsúdením delikventa a vo viacerých krajinách je táto morálna kategória vyjadrená aj ako materiálny korektív formálneho chápania trestného činu, či je to v navrhovanom trestnom zákone závažnosť trestného činu, alebo napríklad v rakúskom trestnom zákone takzvaná trestuhodnosť. Ale keďže vina je pojmovo spojená s ľudskou psychikou a právnická osoba zjavne žiadnu psychiku nemá, nemôže konať zavinene. Z toho dôvodu pri konštrukcii trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb bolo vyvinutých niekoľko teoretických koncepcií.

Prvou z nich je teória strict liability, to znamená trestná zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie.

Druhou teóriou, ktorá sa používa vo viacerých krajinách, konkrétne aj v Nemecku, je teória vicarios liability, teda teória akejsi zástupnej, respektívne nepriamej trestnej zodpovednosti založená na postuláte, že právnická osoba zodpovedá za protiprávne konanie svojich pracovníkov, pokiaľ sa takéto konanie dotýka pôsobnosti právnickej osoby. Táto teória má svoju obdobu aj v Nemecku, ako som spomínal. Prívrženci trestnej zodpovednosti právnických osôb dôvodia, že ak je právnická osoba schopná konať, môže pritom porušiť svoje povinnosti, za čo musí niesť zodpovednosť. Inými slovami, je schopná viny, pričom ale nejde o vinu v bežnom ponímaní, ale o takzvanú organizačnú vinu.

Tretia je takzvaná identifikačná teória, podľa ktorej je možné konanie právnických osôb porovnať s konaním fyzických osôb. V právnických osobách sú napríklad zložky, ktoré vykonávajú mechanické operácie, ale sú v nich aj zložky, ktoré rozhodujú a riadia, teda definujú ciele konania právnickej osoby.

Z tejto úvahy potom identifikačná teória vytvára u právnických osôb obdobný konštrukt, akým je zavinenie u osôb fyzických.

Návrh rekodifikácie sa priklonil k prvej teórii, teda k trestnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie.

Dovoľte mi veľmi stručne sa vyjadriť k dôvodom, pre ktoré sme sa rozhodli zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb. Musím povedať, že takmer všetky krajiny Európskej únie od sedemdesiatych rokov minulého storočia postupne zaviedli trestnú zodpovednosť právnických osôb. Spomeniem len veľmi námatkovo. V roku 1976 to bolo Holandsko, v roku 1982 Portugalsko, v roku 1994 Francúzsko, v roku 1995 Fínsko, v roku 1999 Belgicko. Dôvodom je najmä skutočnosť, že nových druhov aktivít, ktoré vykazujú vysokú mieru škodlivosti pre občana, spoločnosť a štát, sa dopúšťajú právnické osoby. Najmä obchodné spoločnosti - napríklad hospodárske podvody, zneužívanie rôznych dotácií a subvencií, aktivity spojené so škodlivým zásahom do životného prostredia a podobne.

Vážnym dôvodom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb je často nemožnosť ustáliť vinu konkrétnej fyzickej osobe. Súčasné modely riadenia, decentralizácia, autorizácia pracovných skupín v ekonomickej sfére totiž vedú k takzvanej organizovanej nezodpovednosti, t. j. stavu, ktorý z právnodogmatických a dôkazných dôvodov má za následok len veľmi ťažko konštruovateľnú zodpovednosť fyzickej osoby.

Spomeniem konkrétny prípad, ktorý prebehol aj našimi médiami. Rakúsky súd pred niekoľkými mesiacmi oslobodil viacerých obvinených zamestnancov jednej lanovkovej spoločnosti pre delikt, ku ktorému došlo pred niekoľkými rokmi v jednom tuneli na lyžiarske stredisko, kde vznikol požiar a bolo usmrtených niekoľko desiatok osôb. Zamestnanci boli oslobodení, pretože rakúsky súd nevedel ustáliť vinu konkrétnym fyzickým osobám, respektíve ich vina bola naozaj zrejme nepatrná, a preto boli oslobodení. Hneď následne rakúsky minister spravodlivosti ohlásil, že bude iniciovať v Rakúsku zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb. Toľko k právnických osobám.

Pán poslanec sa dotkol aj otázky trestania mladistvých. Spomínal som v odpovedi na pani poslankyňu Bollovú, že v návrhu Trestného poriadku, ktorý bude predmetom rokovania Národnej rady na júnovej schôdzi, navrhujeme, aby u osôb pod 15 rokov bolo povinné skúmanie duševného stavu, to znamená, aby v takýchto prípadoch bol obligatórne podávaný znalecký posudok znalcami z odboru psychiatrie.

Myslím si, že som vyčerpal všetky témy rozpravy, okrem citácie z Biblie pani poslankyne Bollovej, ale o tom, samozrejme, s ňou nebudem na rokovaní snemovne polemizovať. Ďakujem, pán podpredseda.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nech sa páči, pán poslanec Abelovský.

M. Abelovský, poslanec: Pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení som nechcel naznačiť tým, že by som mal v úmysle nepodporiť v prvom čítaní návrh tejto novely, dokonca ak mám vyjadriť svoj pocit, tak som rád, že som pri tom, keď táto významná právna norma, a myslím si, že možno, ak sa urobí rebríček dôležitosti právnych noriem prijatých v našom treťom volebnom období, tak táto bude možno v prvej päťke, ak ju teda prijmeme.

Na druhej strane mi však nedá, aby som konštatoval to, a nechcem to opakovať, to, čo som povedal pri svojom prvom vystúpení, ale vnímam niektoré veci, ktoré sú v tomto zákone, u predkladateľa skôr aj ako časť určitej politickej agendy, pretože z hľadiska stratégie a taktiky zákonov, ktoré predkladá pán minister, je určitá maximalizácia, poviem to celkom otvorene, svojich, by som povedal, predstáv o prijatej právnej norme až tak, že snáď ani sám neverí, že mu všetko tak prejde, ako to písomne predkladal a že teda má možnosť potom v rámci druhého čítania, prípadne ďalších, aj pri druhom čítaní v pléne, ustupovať od určitých, teda tých vecí, ktoré nastoľuje v predkladanom návrhu zákona v prvom čítaní.

Takže ja chcem skutočne veriť, že v druhom čítaní tieto zásadné disproporcie odstránime z tohto návrhu Trestného zákona, pretože si myslím, že by nás všetkých, aj tých, ktorí majú len tridsať rokov a sú tu poslancami snemovne, alebo aj nás starších mala prežiť táto právna norma, mala by platiť minimálne šesťdesiat rokov, ako platil Trestný zákon, ktorý je platný aj v súčasnosti.

Takže s takýmto, by som povedal, zodpovedným prístupom chcem k tomu pristupovať a vnímam potom aj tie navrhované, ku ktorým mám najväčšie výhrady, a to sú, by som povedal, absolútne zbytočné zvyšovanie spodnej hranice trestných sadzieb v Trestnom zákone, pretože my sme skutočne právne a demokratický štát podľa ústavy a za takýto by sme sa mali pokladať aj po prijatí tohto rekodifikovaného Trestného zákona.

Stále sa hovorí, že súdy nerešpektujú trestné sadzby, že sa ukladajú mierne tresty. Ale ja vychádzam z toho, že na vine potom nie je zákon, ale na vine je potom aplikácia a tu treba urobiť systémovú zmenu, ale nie meniť zákon, by som povedal, ultrapetitum, len aby sme súdy my ako zákonodarcovia donútili konať ináč. Na to sú iné nástroje, ktoré by v rámci trestnej politiky alebo vôbec justičnej politiky mali príslušné orgány potom uplatňovať najmä v rozhodovacej činnosti a v zjednocovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Takže takéto sú moje výhrady a ja sa prihováram za to, aby poslanci bez rozdielu klubov túto významnú právnu normu podporili, aby prešla do druhého čítania, a chcem veriť, že sa nám ju podarí upraviť tak, aby bola prijateľná potom, aby som mohol za ňu zahlasovať aj pri druhom čítaní. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Abelovský. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.Teraz budeme pokračovať vyhlásením výsledkov tajných volieb.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, prosím, aby poverení overovatelia oznámili výsledky jednotlivých volieb. Najskôr prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok volieb na voľbu špeciálneho prokurátora. Pani poslankyňa Brestenská, nech sa páči. (Hlasy v sále.) Ešte nemáme zápisnicu? (Hlasy v sále.) Pretože aj pán generálny prokurátor netrpezlivo čaká na výsledok volieb na funkciu špeciálneho prokurátora. (Hlasy v sále.) Už je to v médiách? A ešte to nie je oficiálne vyhlásené v parlamente. Tak poprosím teraz trošku trpezlivosti, už tu bude zápisnica, pretože overovateľka pani poslankyňa Brestenská musí vychádzať z regulárneho zápisu komisie. Nech sa páči.

B. Brestenská, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, dovoľte mi uviesť výsledky z tajného hlasovania.

Na návrh na voľbu špeciálneho prokurátora bolo vydaných a poslancami osobne prevzatých 138 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 138 poslancov. Zo 138 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné a 135 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že Dušan Kováčik získal 118 za, 7 proti a 10 sa zdržalo hlasovania.

Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry zvolený Dušan Kováčik.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. (Potlesk.) Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní Dušana Kováčika do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a pripájam sa k vášmu blahoželaniu.

Teraz dávam slovo poverenému overovateľovi, aby informoval o výsledku tajného hlasovania o voľbe kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu.

Nech sa páči, pán poslanec Farkas.

I. Farkas, poslanec: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podal správu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dnes 12. mája 2004.

Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali celkom 138 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 138 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 138 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 19 neplatných a 119 platných.

Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Gabrielu Dobrovičovú hlasovalo za 15, proti 42 a zdržalo sa hlasovania 62 poslancov.

Za Milana Ďuricu hlasovali za 2 poslanci, hlasovalo proti 48 poslancov a zdržalo sa hlasovania 69 poslancov.

Za Jána Gerega hlasoval 1 poslanec, hlasovali proti 50 a 68 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Za Jozefa Kraveca hlasovalo 7 poslancov, proti hlasovali 45 a 67 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Za Petra Kresáka hlasovalo 53 poslancov, 27 poslancov hlasovalo proti a 39 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Za Tibora Kubíka hlasovalo 71 poslancov, 24 poslancov hlasovalo proti a 24 poslancov sa hlasovania zdržalo.

Za Darinu Ličkovú hlasovali 68, proti hlasovalo 19 a 32 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Za Ivettu Marušákovú hlasovalo 48 poslancov, 27 poslancov hlasovalo proti a 44 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Za Ladislava Orosza hlasovalo 11 poslancov, proti bolo 48 poslancov a 60 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Za Juraja Semana hlasovalo 43 poslancov, 30 boli proti a 46 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Za Mariána Schmidta hlasovalo 5 poslancov, 49 bolo proti a 65 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Za Soňu Smolovú hlasovalo 20 poslancov, 44 hlasov bolo proti a 55 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Za Tibora Šafárika hlasovalo 46 poslancov, 33 bolo proti a 40 sa zdržalo hlasovania.

Za Jozefa Štefanka hlasovalo 20 poslancov, 44 bolo proti a 55 poslancov sa zdržalo hlasovania.

A napokon za Martina Vladika hlasovali 3 poslanci, 52 boli proti a 64 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Na voľbu kandidátov na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu bol zvolený jediný kandidát, a to Tibor Kubík.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne a poslanci, na základe oznámenia výsledkov tajného hlasovania vyhlasujem, že za kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bol zvolený Tibor Kubík.

Mali sme zvoliť štyroch kandidátov, takže tajná voľba sa bude opakovať. Do opakovanej voľby postupujú všetci navrhnutí kandidáti z prvého kola volieb, ktorí neboli zvolení. Opakovaná voľba sa môže vykonať aj na tejto istej schôdzi Národnej rady po dohode s poslaneckými klubmi. V poslaneckom grémiu zaradíme ďalšiu tajnú voľbu tak, aby sme mali možnosť zvoliť ostatných troch kandidátov na sudcov Ústavného súdu.

Teraz budeme ešte pokračovať vo vyhlasovaní výsledkov volieb. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok voľby predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady a predsedu odvolacej komisie.

Pani poslankyňa Brestenská, nech sa páči.

B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi uviesť výsledky na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu.

Bolo vydaných a osobne si poslanci prevzali 138 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 138 poslancov. Nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 138 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 7 neplatných a 131 platných hlasov.

Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že Robert Kaliňák získal 97 hlasov za, 19 proti a 15 sa zdržalo hlasovania. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu zvolený Robert Kaliňák. Blahoželám. (Potlesk.)

Ďalej mi dovoľte uviesť výsledky na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu odvolacej komisie zriadenej podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností. Poslancom bolo vydaných 138 hlasovacích lístkov a na voľbe sa zúčastnilo 138 poslancov. Nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 138 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 5 neplatných a 133 platných.

Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že Roman Vavrík získal 94 hlasov za, 16 proti a 23 sa zdržalo hlasovania. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu odvolacej komisie zriadenej podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností zvolený Roman Vavrík.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni Brestenskej. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu poslanca pána Roberta Kaliňáka. Blahoželám, pán poslanec. (Potlesk.)

Ďalej konštatujem, že za predsedu odvolacej komisie zriadenej podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností bol zvolený poslanec Roman Vavrík. Blahoželám pánovi poslancovi Vavríkovi. (Hlasy v sále.) Nie pán Vavrík, ale pán Kaliňák môže zorganizovať malé pohostenie po skončení dnešného rokovacieho dňa v súvislosti s výsledkami voľby.

Budeme pokračovať.

Ďalším bodom programu bude prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 662. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 700.

Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Daniela Lipšica, aby uvedený vládny návrh zákona uviedol.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ide o návrh novely Obchodného zákonníka, ktorý bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh na tento rok. Účelom predloženého návrhu zákona je zlepšiť právnu úpravu obchodných spoločností a adekvátne zohľadniť legislatívu Európskeho spoločenstva a Európskej únie. Novela Obchodného zákonníka v prvom rade obsahuje ustanovenia odstraňujúce niektoré legislatívnotechnické problémy platnej právnej úpravy obchodných spoločností v Slovenskej republike, na ktorých nedostatočne legislatívne riešenie dlhodobo poukazuje prax. Druhú skupinu zásahov predstavujú zmeny a doplnenia súvisiace s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Predložený návrh zákona má okrem iného za cieľ odstrániť niektoré technické nedostatky vykonanej transpozície šiestich obchodných smerníc Európskeho spoločenstva. Zároveň sa ním adekvátnym spôsobom reaguje na zavedenie nových právnych foriem podnikateľských subjektov, ktoré vznikajú na európskej úrovni.

Ďakujem, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej.

Pani spravodajkyňa, ujmite sa svojej činnosti, prosím.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla spravodajskú informáciu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 29. apríla 2004 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu vládneho návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ostatnými zákonmi. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať dopad na životné prostredie, nebude mať vplyv na zamestnanosť.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie. Je však upravená v práve Európskych spoločenstiev. Návrh zákona je úplne zlučiteľný s právom Európskej únie a Európskych spoločenstiev. Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou patrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe a krátkodobé priority národného programu pre prijatie acquis communautaire.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku tak, že odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 700 z 23. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004.

Ďakujem pekne za pozornosť, pán predseda. Otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem snemovňu, že písomne som žiadne prihlášky nedostal k tomuto bodu programu. Teraz otváram možnosť ústnych prihlášok. Registrujem pani poslankyňu Laššákovú. Ako spravodajkyňa sa prihlási do rozpravy ako prvá. Iní prihlásení do rozpravy ústne nie sú. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pani poslankyňa, máte slovo. Nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, v prvom čítaní rokujeme v poradí už o dvadsiatej novele Obchodného zákonníka a prvej novele iba od februára účinného zákona o Obchodnom registri. Podľa dôvodovej správy k predloženému návrhu zákona, dovolím si citovať: "Cieľom predkladaného návrhu je v neposlednom rade adekvátnym spôsobom reagovať na legislatívu Európskej únie, na základe ktorej vznikajú na európskej úrovni nové supranacionálne formy podnikateľských subjektov, pričom je potrebné tieto právne formy primeraným spôsobom včleniť do systému slovenského práva obchodných spoločností. Ide pritom o nasledujúce právne formy. Európske zoskupenie hospodárskych záujmov, Európsku akciovú spoločnosť a Európske družstvo." Predložený návrh zákona však uvedené úpravy neobsahuje. Už dnes je v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh osobitného zákona o Európskej akciovej spoločnosti s ďalšou novelou zákona o Obchodnom registri. Je to pravdepodobne reakcia na nariadenie Rady Európskej únie č. 2157/2001. Takýto postup predkladateľa považujem za nesystémové riešenie. Úprava Európskej akciovej spoločnosti jednak systémovo patrí do Obchodného zákonníka a jednak citované nariadenie Rady Európskej únie upravuje nielen akciové spoločnosti, ale aj spoločnosti s ručením obmedzeným.

Pripravovaný zákon upravuje len akciové spoločnosti. Dovolím si ale upozorniť, že rozdelenie, zlúčenie a splynutie akciovej spoločnosti sa bude aj naďalej riadiť Obchodným zákonníkom. Podotýkam, že doteraz chýba úprava aj Európskeho družstva.

Bolo by preto žiaduce, aby v novelizovanom Obchodnom zákonníku boli obsiahnuté komplexne všetky úpravy, ktoré sa týkajú Európskych obchodných spoločností.

Časté novelizácie právnych predpisov vytvárajú právnu neistotu, nestabilitu a neprehľadnosť právneho poriadku. Myslím si, že Obchodný zákonník je naozaj významná hmotnoprávna norma a nie je možné, aby sme každý mesiac pristupovali k jej novelizácii.

V novele Obchodného zákonníka sa znova upravuje povinnosť spisovania notárskej zápisnice v zákonom ustanovených prípadoch rozhodovania Valného zhromaždenia v spoločnostiach s ručením obmedzeným.

Podľa poslednej novely Obchodného zákonníka vykonanej zákonom o Obchodnom registri bola zrušená povinnosť spisovania notárskej zápisnice pri jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným a je paradoxné, ak pri založení spoločnosti sa forma notárskej zápisnice nevyžaduje, vyžaduje sa však už pri rozhodnutí Valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným o ustanovení alebo odvolaní konateľa. Takýto postup nie je systémovým riešením, keď napríklad v akciových spoločnostiach, ktoré sú tiež kapitálovými spoločnosťami, sa v prípadoch rozhodovania Valného zhromaždenia o volení a odvolaní členov u predstavenstva akciovej spoločnosti notárska zápisnica nevyžaduje.

Poznamenávam, že Národná rada Slovenskej republiky poslanecký návrh novely Obchodného zákonníka, ktorým sa upravovala v spoločnostiach s ručením obmedzeným povinnosť vyhotovovať notárske zápisnice, zamietla v mesiaci decembri minulého roku. Nie je ničím odôvodnený vyšší záujem zákonodarcu na zabezpečení zvýšenia štandardu právnej istoty v spoločnostiach s ručením obmedzeným v tých otázkach ako v rovnakých otázkach pri akciových spoločnostiach, kde podľa súčasného znenia Obchodného zákonníka sa notárska zápisnica nevyžaduje a dokonca ani v navrhovanej novele nie je žiadna úprava o tom, že by bolo potrebné spisovať notársku zápisnicu v tých prípadoch, ako je to v spoločnostiach s ručením obmedzeným.

Dovolím si ďalej poukázať aj na ďalší problém týkajúci sa prekladu nariadení a smerníc do slovenského jazyka, ktorý v prípade nariadenia 2157/2001 a smernice 2001/1986 Európskych spoločenstiev je z terminologického hľadiska nesprávny. Podľa čl. 2 slovenského prekladu nariadenia sa nariadenie vzťahuje na spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa anglického, nemeckého, francúzskeho aj českého znenia sa toto nariadenie vzťahuje na verejné akciové spoločnosti a na spoločnosti s ručením obmedzeným. Bolo by vhodné zabezpečiť, aby texty prekladov nariadení boli správne, pretože sa stávajú súčasťou nášho právneho poriadku. Myslím si, že ten problém začne byť čím ďalej tým viac vypuklý.

Mohla by som uviesť aj ďalšie nesprávnosti, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona, keď napríklad v bode 9, kde sa odôvodňuje novelizovaný § 56 tým, že supranacionálne právne formy podnikateľských subjektov sú upravené priamo záväznými nariadeniami Rady Európskej únie a v druhom rade potom špecifickými vykonávacími zákonmi k týmto nariadeniam, čo je nezmysel, pretože vnútroštátne predpisy nie sú žiadnymi vykonávacími predpismi k týmto nariadeniam a z hľadiska prameňov práva Európskej únie smernice tiež nie sú vykonávacím predpisom.

Na základe uvedených skutočností preto v súlade s ustanovením § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku dávam procedurálny návrh, aby Národná rady Slovenskej republiky vrátila návrh zákona navrhovateľovi na jeho dopracovanie a prosím vás o podporu môjho návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Abelovský.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem. Ja sa pripájam k procedurálnemu návrhu pani poslankyne. Je to skutočne zle pripravený návrh zákona. Partikulárne rieši problémy, nie systémovo, máme prakticky v priebehu troch mesiacov ďalšiu novelu Obchodného zákonníka významnej hmotnoprávnej normy. Skutočne už aj právnici strácajú prehľad o tom, čo vlastne platí a čo platilo. Je veľmi ťažko potom aplikovať takéto ustanovenia v praxi, keď sa prelínajú tieto obdobia, najmä medzi konaniami Valných zhromaždení a podobne, vyvoláva to v právnom poriadku chaos. Skutočne by mal predkladateľ všetky veci, ktoré sa vzťahujú na túto právnu normu, akým Obchodný zákonník je, dať potom novelizovať, by som povedal, v jednom ucelenom dokumente, ktoré by tieto veci riešil. Takáto salámová metóda k ničomu nevedie a oslabuje účinnosť tejto právnej normy. Preto sa pripájam k tomu, že tento návrh zákona treba vrátiť na dopracovanie. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vyjadrím sa veľmi stručne. Myslím si, že ide o kvalitný návrh novely Obchodného zákonníka. Samozrejme, transpozícia smerníc vždy bude kontinuálna, nikdy nebude skončená z toho dôvodu, že v oblasti obchodného práva disponuje Európska únia nie zanedbateľnými kompetenciami. Obávam sa, že národné parlamenty budú schvaľovať novely Obchodných zákonníkov asi častejšie, ako by to bolo v prípade, ak by obchodné právo bolo predmetom len vnútroštátnej úpravy. Čiže z tohto pohľadu nevidím dôvod na vrátenie, práve naopak, potrebujeme novelu Obchodného zákonníka pre úplný súlad s komunitárnym právom.

Pani poslankyňa spomínala, že podľa jej názoru by mali byť supranacionálne právne formy podnikateľských subjektov upravené v Obchodnom zákonníku. Ale parlament sa už vybral inou cestou. Veď máme schválený zákon o európskom zoskupení hospodárskych záujmov. A preto je pripravený návrh zákona o európskej akciovej spoločnosti. Jednoducho zrejme nemôžeme pred pár mesiacmi zvoliť prístup, že budeme mať osobitné zákony a potom inú právnu formu upraviť v Obchodnom zákonníku. To si myslím, že by bolo práve veľmi nesystémové.

Z toho dôvodu je, ako pani poslankyňa spomínala, v pripomienkovom konaní návrh zákona o európskej akciovej spoločnosti, ktorý nadväzuje na už schválený zákon o európskom zoskupení hospodárskych záujmov.

Čo sa týka otázok prekladu a právnych foriem komunitárneho práva, nechcem ísť do rozsiahlej polemiky, ale v zásade sú priamo aplikovateľné nariadenia Rady ministrov, ktoré vyžadujú doplnkovú, alebo ak chcete vykonávaciu právnu úpravu aj na úrovni členského štátu. Čiže tam si myslím, že v dôvodovej správe problém nie je a myslím si, že ten systém je načrtnutý správne.

Otázka notárskych zápisníc je predmetom veľkej diskusie aj tu v parlamente a, samozrejme, nebránim sa o nej diskutovať v rámci druhého čítania. Priznám sa, že ja som pripravený na riešenie rôzne, tam sa nebránim ani zmene, ale novela Obchodného zákonníka podľa mňa z veľkej časti je nesporná a zlepšuje transpozíciu šiestich obchodných smerníc, a preto nevidím najmenší dôvod na jej vrátenie, skôr vidím dôvod na jej schválenie.

Ďakujem, pán predsedajúci.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP