Středa 17. března 2004

Deviaty deň rokovania

22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

17. marca 2003 o 14.10 hodine

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili, zaujali miesta v rokovacej sále. Panie poslankyne, páni poslanci, budeme teraz rokovať pokračovaním v prerušenom rokovaní 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na rokovaní na 22. schôdzi požiadali poslanci Abelovský, Burian, Danko, Hanzel, Chovanec, Kiňo, Mikuš a pán poslanec Ševc. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Herman Arvay.

Z programu 22. schôdze nám zostalo prerokovať šesť bodov.

Ako prvý je

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 514).

Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán poslanec Juraj Blanár. Ešte predtým dávam slovo pánovi predsedovi výboru pre sociálne veci a bývanie Vojtechovi Tkáčovi.

Nech sa páči, pán predseda.

V. Tkáč, poslanec: Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Chcem informovať Národnú radu, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval niektoré skutočnosti týkajúce sa vážnej situácie v Sociálnej poisťovni, ktorá môže viesť až ku vzniku platobnej neschopnosti a rozhodli sme, že vykonáme poslanecký prieskum v Sociálnej poisťovni 22. marca 2004 zameraný na tvorbu správneho fondu v roku 2004 a že zoberieme späť z rokovania 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky návrh na priznávanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v dozornej rade, tlač 585, a predložíme ho až po vykonaní poslaneckého prieskumu.

Prosím, aby ste túto skutočnosť zobrali na vedomie. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi predsedovi. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či je všeobecný súhlas s návrhom (všeobecný súhlas v sále), ktorý v mene gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie predniesol jeho predseda. Áno, to znamená, že z programu 22. schôdze vypúšťame bod pod číslom 69. Ospravedlňujem sa, pán poslanec Blanár je predkladateľom za skupinu poslancov, zatiaľ ešte nie za vládu Slovenskej republiky. (Smiech).

Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. To nemuselo byť, ale ďakujem aj za to ospravedlnenie. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkosti predstavil návrh skupiny poslancov, ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

V predmetnom zákone predkladáme úpravu, ktorá spôsobí, že na roky 2005 a 2006 bude opätovne zavedená regulácia stanovovania výšky poistného, a to z toho dôvodu, že sa domnievame, že po poslednej novele tohto zákona, ktorá sa udiala minulý rok v septembri, je to zákon č. 430/2003 Z. z., sa predčasne ukončila regulácia stanovovania výšky poistného o jeden rok a poisťovne sa pustili do prostredia, ktoré vôbec, ale vôbec nie je typické pre trhovú ekonomiku, čiže pre liberalizované prostredie.

Preto sa v § 28 dopĺňa odsek 8, ktorý zavedie túto reguláciu na dva roky 2005 a 2006, a to vždy o výšku inflácie, ktorá je stanovovaná Štatistickým úradom alebo prípadne, ak by nehodovosť bola vyššia ako výška inflácie stanovená pre príslušný rok o túto nehodovosť. Neopodstatnené liberalizovanie stanovovania výšky poistného viedlo k neúnosnému zvýšeniu cien poistného v roku 2004.

Uvediem napríklad na ilustráciu, čo sa s cenami po demonopolizácii poistného udialo. Vyberiem si jednu kategóriu, ktorá je najvystížnejšia predovšetkým pre majiteľov osobných motorových vozidiel, ktorí v tomto segmente vlastnia najviac vozidiel. Je to kategória do 1 300 kubických centimetrov, kde za rok 2002 bolo poistné najväčšej poisťovne na tomto trhu 2 296 Sk. Na rok 2003 to už bolo 3 456 Sk, čo je o 50,5 percenta viac ako v predchádzajúcom roku, a v roku 2004 to už je 4 668 Sk, čo je v porovnaní s rokom 2002 nárast o 103 percent. Dobre ste počuli, 103 percent. Ak zoberieme do úvahy, že inflácia za tieto roky sa mohla pohybovať v súčte, v sumáre možno maximálne do 15 až 20 percent, tak tento nárast sa pohybuje o 103 percent.

Tento neúmerný nárast výšky poistného absolútne neberie do úvahy rast reálnych príjmov obyvateľov v Slovenskej republike. Dôsledkom je hromadné odhlasovanie motorových vozidiel z cestnej premávky na základe zákona č. 99/2003 Z. z., ktorý som tu tiež na začiatku tohto volebného obdobia predkladal, a som veľmi rád, že ste vtedy uznali tie argumenty a podporili ste tento zákon, pretože sa ukazuje, že zvyšovanie poistného viedlo majiteľov motorových vozidiel, môžem to so spokojným svedomím nazvať, k hromadnému odhlasovaniu motorových vozidiel.

Stále sa snažím argumentovať v číslach, aby ste pochopili, prečo chceme túto úpravu urobiť, preto vám poviem, že v roku 2002 bolo vyradených celkovo 798 motorových vozidiel, ale ku koncu roku 2003, keď už začal platiť zákon o možnosti neplatenia poistného počas doby, keď vozidlo nepoužívajú, tak tento nárast bol na 42 766 vozidiel. V osobných vozidlách to bol nárast o 104-násobok z 354 vozidiel na 36 758 vozidiel.

Ak si myslíme, že odhlasovanie motorových vozidiel bolo len preto, že vozidlo nepotrebujú, tak sa určite mýlime, pretože takýto masový nárast som nepredpokladal ani pri najoptimistickejších predpokladoch, keď som zákon predkladal. A to môžem ešte podotknúť, že tí, ktorí odhlasovali motorové vozidlo vďaka tomu, že kompetencia z dopravného inšpektorátu neprešla na okresný úrad, hovorím o kompetencii o evidencii motorových vozidiel, tak museli prejsť ešte aj na dopravný inšpektorát po tom, ako odhlásili vozidlo na okresnom úrade, čiže tá procedúra bola pomerne náročnejšia, ako bolo plánované v mojich úvahách, lebo zákon mal platiť hneď po platnosti zákona, o ktorom hovorím.

Čiže toto je tiež jeden z argumentov, ktorý jasne dokladuje, že jednoducho je to neúnosné pre mnohé sociálne skupiny, ktoré dnes potrebujú motorové vozidlo nie preto, že je to luxusom, ale je to jednoducho preto, že ho potrebujú pre denný život, pre možno mobilitu do práce, na riešenie návštev lekárov a tak ďalej.

Neúmerný nárast poistného je spôsobený i neriešením dlhu Slovenskej poisťovne z obdobia pred prvým januárom roku 2002 za bolestné a sťažené spoločenské uplatnenie, ktoré z pôvodných asi 2 miliardy Sk sa dnes odhaduje na 10 miliárd Sk a môžeme s istotou povedať, že poisťovne okrem toho, že do výšky stanovenia poistného dávajú svoju maržu, čiže svoj zisk, tak, samozrejme, musia premietať aj určitú časť tohto narastajúceho dlhu do výšky poistného. Potom sa nemôžeme čudovať, že výška poistného sa z roka na rok zvyšuje 50, 30 až 40 percent a nevieme, koľko to bude v budúcom roku, ale vzhľadom na nárast tohto dlhu jednoducho nemôžeme očakávať nárast, ktorý bude nižší ako 30 percent.

Myslíme si, že toto bola jednoducho chyba pri demonopolizácii poisťovne, pretože tento dlh sa dostal do prostredia, kde nemohol byť kontrolovateľný, totiž poisťovne nemôžu ovplyvniť narastanie tohto dlhu, lebo je to dlh, ktorý je spôsobený ešte zákonom pred touto demonopolizáciou, a keďže ešte dodnes môžu tí, ktorí boli poškodení, podávať svoje námietky, tak dlh môže narastať.

Ale to bolo len vysvetlenie mechanizmu, lebo ono je to omnoho zložitejšie, zložitejšie je to v tom, že dlh narastá predovšetkým preto, lebo po demonopolizácii neboli upravené mnohé zákony, ktoré by zabránili, aby tento dlh narastal. Poviem prečo.

Ak si zoberieme, že u nás na Slovensku, kde máme okolo 1,5 milióna motorových vozidiel, sa vyplatilo najvyššie odškodné 30 miliónov Sk, ak to porovnáme s Českou republikou, kde je maximálne odškodné 2 milióny Kč, a porovnáme to s najväčším poisťovacím prostredím, čo je Nemecká spolková republika, kde je maximálne odškodné 15 miliónov Sk v prepočte, tak môžeme konštatovať, že Slovensko je jednoducho krajina neobmedzených možností, a to nehovorím ešte o prípadoch, ktoré sú v súdnom konaní, kde sudca svojvoľne zvyšuje výšku poistného možno na základe nejakých argumentov. Ale pýtam sa, aké to musia byť argumenty, keď sa zvýši odškodné z 22 miliónov na 65 miliónov, keď jedno odškodné u invalidnej dôchodkyne je kdesi 3 milióny a u zdravého mladého človeka v inom regióne je to jeden milión.

Toto je prostredie, ktoré si myslíme, že jednoducho nie je zdravé. A nemôžeme pokladať ani prostredie z tohto pohľadu za prostredie liberalizované alebo čisté prostredie v trhovej ekonomike. Preto nemôžeme konštatovať, že rovnaké ceny poistného nie sú spôsobené výsledkom kartelovej dohody alebo nejakým neadekvátnym správaním k poisťovni, ale je to spôsobené len tým, že tu nie sú vytvorené trhové podmienky.

V druhej časti zákona predkladáme zvýšenie odvodu z poistného z doterajších 8 percent na 20 percent, ktoré je určené pre dofinancovanie záchranárskych zložiek Hasičského záchranného zboru a Rýchlej zdravotnej pomoci. Ak zoberieme do úvahy, že za obdobie roku 2002 bolo vybrané na povinnom zmluvnom poistení 5,7 miliardy Sk, z toho 8 percent bolo 456 miliónov Sk, nejde o malú čiastku, a ak poviem, nejde o malú čiastku, o to viac ma mrzí, že táto čiastka nebola odvedená v zmysle zákona, tak ako káže zákon do konca februára poisťovniam, ale bolo to až o pol roka neskôr a za podivuhodných podmienok, nechcem sa týmto viac zaoberať, pretože je to na úplne inú tému, ale chcem podotknúť, že táto výška vybraného poistného sa zvýšila za rok 2003 až na zhruba 9 miliárd Sk.

Ak si zoberieme, že toto bolo spôsobené práve zvýšením poistného, tak sa potom čudujeme, prečo  90 percentám pri tomto zvýšení, 90 percentám majiteľov motorových vozidiel bolo umožnené poberať bonus. Prečo im to bolo umožnené? Myslíme si, že jednoducho poisťovne majú dostatočný priestor na to, aby mohli takéto niečo urobiť, lebo je tam dostatok zisku pre nich, aby takýmto spôsobom motivovali, ale myslím si, že to nie je motivácia na pravom mieste, keď zvýšim najskôr o 40, 30 až 50 percent a potom vás lákam na nejakých 10 percent bonusu.

Určite si to vieme predstaviť v normálnych trhových podmienkach, kde nie je trh zdeformovaný dlhom, ktoré musia poisťovne niesť na pleciach a musia ho, samozrejme, aby sa ho zbavili, musia ho zaratávať do výšky poistného. Preto si myslíme, že za týchto podmienok je dostatočný priestor na prechodné obdobie, aby výška 8 percent odvedená z vybraného poistného bola zvýšená na 20 percent.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som úprimne požiadať o vašu pozornosť, aj pokiaľ budete k tomu diskutovať, a aby ste sa zamerali predovšetkým na argumentáciu, ktorá je prísne vecná a pragmatická, hovorí o tom, čím sa tu snažíme navzájom sa presviedčať o trhovej ekonomike, o liberalizácii a o bežnom fungovaní poistného, a aby ste takto pristupovali aj pri hodnotení nášho predkladaného návrhu zákona, aby ste videli všetkých tých, ktorí dnes jednoducho vzhľadom na chybu, ktorá bola spôsobená minulou vládou, nemuseli za to bezdôvodne platiť, tých, ktorí sú dnes zaťažovaní ťažkými sociálnymi dopadmi súčasných reforiem.

Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím pána spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána Júliusa Brocku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu predkladá túto spoločnú správu výborov. Prerokovali ju nasledovné výbory: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu, pre sociálne veci a bývanie, pre zdravotníctvo, pre obranu a bezpečnosť. Všetky výbory v stanovenom termíne.

K predmetnému zákonu zaujali nasledovné stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre zdravotníctvo a výbor pre obranu a bezpečnosť. Dva výbory, ústavnoprávny a Výbor Národnej rady pre verejnú správu, neprijali platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov.

V časti IV sú uvedené pozmeňujúce návrhy, ku ktorým sa vyjadrím neskôr. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrh. Gestorský výbor ma zároveň určil za spravodajcu v pléne, aby som túto správu predniesol a navrhol spôsob hlasovania, čo chcem teraz urobiť.

Pozmeňujúcich návrhov z výborov je šesť. Navrhujem nasledovný postup, aby sme ako o prvom hlasovali o bode č. 3 zo spoločnej správy, v ktorom sa navrhuje vypustiť čl. 1. Ak Národná rada, ak plénum tento návrh schváli, tak o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy nemusíme hlasovať, nakoľko by to bolo bezpredmetné. Body 4, 5 a 6, odporúčam o nich hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy som nedostal žiadne. Otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Do rozpravy sa hlási ústne pani poslankyňa Laššáková, pán poslanec Fajnor. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Laššáková. Nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla krátky pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré máme ako tlač 514.

Môj pozmeňujúci návrh je krátky a je viac-menej legislatívnotechnickým upresnením. Navrhujem, aby sa v čl. 1 v § 28 ods. 6 v prvej vete za slovo "poistného" vložili slová "stanoveného jednotlivými poisťovňami na roky 2004 a pre rok 2006" a zároveň sa vypúšťa v prvej vete slovo "každoročne".

Odôvodnenie. V záujme legislatívnotechnického upresnenia termínu minimálne poistné je potrebné doplniť uvedenú zmenu, pretože tento termín dnes nie je prijatím zákona č. 430/2003 Z. z., ktorým sa zmenil zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, jasne definovaný.

Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Fajnor. Kde máte pána poslanca? Však sa pred chvíľočkou musel prihlásiť. Už je tu, už ide. Pokojne, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, množstvo zákonov, ich novely, novely noviel, ktoré vláda Slovenskej republiky alebo poslanci predkladajú na rokovanie Národnej rady, už dlhšie obdobie nie sú len nevyhnutnosťou, ktorou sa množstvo predkladaných zákonov zdôvodňuje v súvislosti s aproximáciou zákonov členských štátov. V prevažnej miere ide o nízku kvalitu predkladanej právnej normy, ale najmä o nerešpektovanie návrhov a podnetov, ktoré k príslušným zákonom podávajú spravidla opoziční poslanci.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady, ktorým sa dopĺňa zákon č. 380/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niekoľkých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je typickým príkladom môjho predchádzajúceho konštatovania.

Keby sa pri ostatnej novele predmetného zákona v znení zákona č. 430/2003 Z. z. zohľadnili niektoré návrhy opozičných poslancov, nemuseli by dnes poslanci Blanár, Fico a Federič tento návrh predkladať na rokovanie Národnej rady.

Podstata predloženého návrhu zákona tkvie v tom, že ostatná novela predmetného zákona vytvorila priestor na neopodstatnené liberalizovanie stanovovania výšky poistného, ktoré viedlo k neúnosnému zvýšeniu cien poistného pre rok 2004.

Dôvodová správa uvádza konkrétne príklady zvyšovania poistného v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa v porovnaní s rokom 2002 o vyše 50 percent a s rokom 2003 o vyše 100 percent. Je veľkou chybou, že naša legislatíva preventívne nedokáže predvídať dopad väčšiny nových alebo novelizovaných zákonov na obyvateľstvo tým, že nezohľadňuje reálne príjmy obyvateľov Slovenskej republiky.

Hromadné odhlasovanie motorových vozidiel z cestnej premávky, rozličné špekulácie, jazda bez štátnych poznávacích značiek nie sú v záujme spoločnosti, a preto je potrebné prijať aspoň niektoré opatrenia, ktoré zamedzia nežiaducim javom. Okrem už spomínaného odhlasovania motorových vozidiel je to riešenie neuspokojivého materiálno-technického vybavenia Hasičského a záchranného zboru a Rýchlej zdravotnej pomoci, ktoré zachraňujú životy poistencov na cestách.

Na základe môjho krátkeho vystúpenia a na základe uvedených dôvodov, ktoré som spomenul, poslanecký klub vyjadruje podporu predmetnému návrhu zákona a bude zaň hlasovať, tak ako som uviedol.

Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nikto viac sa do rozpravy neprihlásil, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa ešte vyjadriť? Nech sa páči.

J. Blanár, poslanec: Áno, budem stručný. Chcel by som podporiť to, čo povedal pán kolega Fajnor, že naozaj pri poslednom prerokovaní zákona v minulom roku, po poslednej novelizácii tohto zákona v minulom roku sme práve o tejto časti hlasovali zvlášť, že sme boli proti tomu, aby bola predčasne o jeden rok uskutočnená liberalizácia v stanovovaní výšky cien. Čiže naozaj to nie je niečo, čo by sme si vymysleli práve dnes, ale ukázal aj čas, že jednoducho je to potrebné urobiť, pretože nekontrolovaný nárast dlhu, ktorý tam v súčasnosti je, spôsobuje naozaj vážne problémy pre tých, pre ktorých je to neúnosné.

Kolegyňa Laššáková predložila pozmeňujúci návrh, ktorý akceptujem a súhlasím s ním, pretože je to návrh, ktorý upresňuje z legislatívneho hľadiska termín minimálne poistné, čo sa pre určitú skupinu právnikov pri prerokovaní tohto zákona jednoducho zdalo byť nie celkom jasné. Myslím si, že tento pozmeňujúci návrh jednoznačne definuje, čo sa bude chápať minimálnym poistným na stanovovanie výšky poistného pre budúci rok.

Zároveň by som sa chcel vyjadriť k tomu, čo predniesol pán spoločný spravodajca k spoločnej správe. Ak som to správne zachytil, tak v prvom rade navrhuje, aby sa hlasovalo o bode č. 3 zo spoločnej správy, kde sa celý text prvého článku vypúšťa. Musím povedať, že nosnou časťou tohto zákona, o čo nám v prvom rade ide, je tento prvý článok, čo by nebolo veľmi dobré, pretože tým nevyriešime problém, o ktorom som rozprával. Naďalej budú musieť poisťovne, nič iné im neostane, premietať tento narastajúci dlh do výšky poistného a nebudú môcť s ním absolútne nič robiť. Jedine vláda je tá, ktorá môže zamedziť tomuto nekontrolovanému nárastu tohto dlhu, nikto iný. Preto si myslím, že nie je dobré, keď sa bude hlasovať záporne o tomto bode.

Rád by som vás požiadal, aby ste sa vyjadrili pozitívne k tomuto bodu a zároveň chcem povedať, že tie legislatívne ďalšie úpravy, s ktorými sa, samozrejme, stotožňujem, nemám nič proti tomu, aby sa hlasovalo o bode 1, 2, 4, 5 a 6, ak som správne zachytil, už potom en bloc. Ale musím sa vyjadriť predsa len k bodu č. 6. V bode č. 6 sa hovorí, "že prostriedky z osobitného účtu podľa ods. 1 rozdelí Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky hasičským jednotkám, zložkám záchrannej zdravotníckej služby a právnickým osobám, ktorých činnosť je zameraná za záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave do konca júna príslušného roka".

Keď tento návrh bol predložený v gestorskom výbore, tak som k nemu nevedel zaujať jednoznačné stanovisko, ponechal som to na členov výboru o tomto hlasovaní, ale dnes s určitosťou viem povedať, že zdá sa nám, že by došlo k nerovnomernému alebo nerovnocennému postaveniu pri prideľovaní týchto finančných prostriedkov.

O čom hovorím. Ak by sme mali do toho zahrnúť aj iné záchranárske a právnické organizácie a právnické osoby, ktoré sa venujú týmto činnostiam, nebudem ich menovať, ale tí, ktorí boli v tom výbore vedia, o koho ide, tak si myslíme, že by postavenie s Hasičským záchranným zborom a Rýchlou zdravotnou pomocou nebolo rovnocenné, pretože obidve tieto organizácie sú rozpočtovými organizáciami, ktoré poskytujú tieto služby na cestách, záchranárske služby zdarma, ktorým to vyplýva zo zákona. A ak by sme pridelili tieto finančné prostriedky aj organizáciám, fyzickým osobám, ktoré túto službu poskytujú na komerčnom základe, tak sa nám to zdá byť jednoducho nerovnocenné a zároveň si myslíme, že rozdeľovanie na základe nejakej komisie, ktorá to prerokuje so zastúpením Ministerstva financií Slovenskej republiky a neviem ešte koho, že bude vytvárať určité, možno aj korupčné správanie sa, pre koho práve takéto niečo by malo ísť.

Ja, samozrejme, chápem, že u nás nie je komplexné riešenie záchranárskych činností a rovnako chápem, že tieto organizácie sa snažia získať určité finančné prostriedky na zlepšenie technického stavu, pretože Hasičský záchranný zbor nie je vybavený napríklad takou technikou, ktorou sú oni vybavení a vykonávajú to, ale zas jedným dychom musím povedať, že pokiaľ by Hasičský záchranný zbor dostával tie finančné prostriedky, ktoré má dostávať, ako je tomu v Českej republike, v Maďarsku alebo v Poľskej republike, tak som presvedčený, že Hasičský záchranný zbor by už bol dávno vybavený takouto technickou a nebol by odkázaný na iné fyzické subjekty a právnické subjekty, ktoré to dnes vykonávajú, pretože hasiči sú podvyživení.

Tak z tohto dôvodu si myslíme, že by to nebolo správne, a napokon si myslíme, a to úprimne chcem povedať, že tento systém financovania záchranárskych zložiek nie je štandardný v Európe, preto chceme, aby to bolo len na obmedzené obdobie, pretože je potrebné nabehnúť na systém, ktorý je štandardný v západnej Európe, na financovanie záchranárskych zložiek, kde, samozrejme, sa nechá priestor aj pre tieto právnické subjekty, ktoré majú záujem a prirodzene prispievajú k určitým záchranárskym činnostiam na cestách. A o to sme žiadali aj vládu pri poslednej novele, ktorá bola predložená v septembri minulého roka. Bohužiaľ, vláda prišla s tým, že chcela úplne vypustiť financovanie Hasičského záchranného zboru a Rýchlej zdravotnej pomoci. Čiže toto je vysvetlenie k šiestemu bodu, s ktorým, skutočne si myslíme, by sme nevyriešili to, čo chceme. Náš záujem je predovšetkým, aby sme dali do určitej pozície záchranárske zložky, ktoré tu slúžia zo zákona, a potom vyriešili komplexne celý záchranársky systém, ale iným štandardným spôsobom.

Ešte k piatemu bodu chcem povedať to, že sa tu navrhuje namiesto 8 alebo respektíve nami navrhovaných 20 percent 10 percent. My si myslíme, že tých 20 percent je dostatočne schopných objemovo vykryť tie problémy, ktoré sú v záchranárskych zložkách, ale pokiaľ sa nájde ochota, že podporíte 10 percent, je to vždy lepšie, ako keď ostaneme na 8 percentách. Samozrejme, že sa budem uchádzať o zvýšenie tohto odvodu na 20 percent, a o to vás chcem požiadať, ale ponechám na vás, aby ste rozhodli, či budete hlasovať o bode č. 5, ktorým sa to znižuje len na 10 percent.

Čiže, vážení kolegovia, dámy a páni, chcel by som vás skutočne požiadať o to, aby ste zvážili svoje rozhodnutie pri hlasovaní, zvážili všetky argumenty, ktoré tu boli povedané, aby ste sa skutočne mohli pozrieť, keď sa bude stanovovať výška poistného koncom tohto roka, všetkým do očí, že skutočne sme urobili všetko pre to, aby sme vytvorili normálne prostredie pre poisťovne, v ktorom budú podnikať tak ako každá iná poisťovňa, ale nie v pozícii, kde majú na bedrách 10-miliardový dlh, ktorý automaticky premietajú do výšky poistného. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči. Hlásite sa, že?

J. Brocka, poslanec: Áno. Ja chcem len jednu vetu povedať, že ak by plénum nehlasovalo v súlade s odporúčaním rozpočtového výboru ku spoločnej správe, tak potom rozpočtový výbor ako gestorský výbor neodporúča plénu Národnej rady uvedený návrh skupiny poslancov schváliť. Aby sme rozumeli, ak rozpočtový výbor odporúča pri bode 3 hlasovať za jeho neprijatie, tak kolegovia poslanci v rozpočtovom výbore veľmi dobre vedeli, prečo tak hlasujú a prečo je ich odporúčanie plénu prijať túto poslaneckú novelu len v prípade, že odporúčania gestorského výboru bude plénum akceptovať aj pri jednotlivých návrhoch.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pán navrhovateľ aj pán spravodajca.

Budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 520 a spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 520a.

Dávam slovo poslancovi Pavlovi Minárikovi, ktorý za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov vám predložil tento návrh, ktorý máte v tlači 520. Cieľom novely zákonov je najmä zabrániť možnosti, aby Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo mohli ovplyvňovať verejnú mienku prostredníctvom fyzických osôb napojených na nich legálnym spôsobom a zároveň tak chrániť život a zdravie novinárov, ktorí pri podozrení zo spolupráce s tajnými službami boli značne viacej ohrození.

Obdobne považujeme za potrebné zabrániť tomu, aby dochádzalo k zamieňaniu činností tajných služieb s inými ozbrojenými bezpečnostnými zbormi. Myslím si, že na úvod vzhľadom na to, koľko sa o tomto návrhu diskutovalo a bol pretriasaný aj v médiách, myslím si, že stačí.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Robertovi Kaliňákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Pán poslanec Kaliňák, nech sa páči.

R. Kaliňák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, pán navrhovateľ, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám v mene výboru pre obranu a bezpečnosť predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 740 z 23. januára 2004 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá, Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako výboru gestorskému.

Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, tak ako sa hovorí v § 75 zákona o rokovacom poriadku. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie k predmetnému vládnemu návrhu zákona, nakoľko nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 7 a za návrh hlasoval 1 poslanec, nikto nehlasoval proti a zdržalo sa 6 poslancov. Iné návrhy v ústavnoprávnom výbore neboli podané.

Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby nesúhlasil s návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu skupiny poslancov.

Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva neprijal platné uznesenie, nakoľko z celkového počtu členov výboru 13 bolo prítomných 5 a podľa § 52 ods. 2 rokovacieho poriadku nebol výbor uznášaniaschopný.

Ostatné výbory súhlasili s predmetným návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s jedinou pripomienkou, ktorá je zároveň jediným bodom v spoločnej správe, o ktorom budeme hlasovať a ktorý spočíva v posunutí dňa účinnosti vzhľadom na termín prerokúvania z 1. apríla 2004 na 1. mája 2004. S odporúčaním, samozrejme, gestorského výboru, aby uvedený bod schválil.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o Slovenskej informačnej službe vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom, ktorý som vám už čítal, tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh skupiny poslancov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave. Odporúča Národnej rade teda predmetný návrh schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 216 na svojej 30. schôdzi.

Poprosím vás, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Pán poslanec ako spoločný spravodajca, máte prednosť. Nech sa páči ako prvý do rozpravy. Písomne som nedostal žiadne prihlášky, zároveň otváram možnosť ústnych prihlášok.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, návrh skupiny poslancov reaguje na konkrétne problémy, ktoré Slovenská informačná služba za posledné obdobie zažila a snaží sa do určitej miery vyliečiť stav, ktorý môže byť pre našu ešte stále sa rozvíjajúcu demokraciu často veľmi silným problémom. Z tohto dôvodu pociťujem za potrebné predložiť pozmeňujúce návrhy, ktoré podobne ako tento návrh sa snažia vyriešiť určité skutočnosti v zákone o Slovenskej informačnej službe a aj v tomto samotnom návrhu, ktoré považujem v tejto chvíli za rizikové a nevyriešené.

Ako prvý pozmeňujúci návrh predkladám návrh, v ktorom by sme zmenili formu voľby a odvolávania riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Politické vedenie Slovenskej informačnej služby a jednoznačná sila vlády v tomto prípade v rámci vymenúvania a odvolávania a vplyv vlády na pôsobenie Slovenskej informačnej služby za posledné obdobie nevykazoval znaky, s ktorými by sme mohli byť spokojní. Slovenská informačná služba za posledné dva roky bola spájaná s viacerými škandálmi, pri ktorých mnohých z nich ešte stále prebiehajú trestné stíhania, kde dokonca v niektorých z nich boli pracovníci Slovenskej informačnej služby obvinení.

Myslím si, že sú to dôvody, ktoré jasne ukazujú na to, že politické zneužitie Slovenskej informačnej služby, tak ako to bolo pred rokom 1998, tak aj v týchto časoch nie je ničím výnimočným, a bol by som veľmi rád, keby sme mohli tejto skutočnosti zabrániť a v podstate sa vrátiť k modelu, ktorý tu už raz bol a do určitej miery veľmi blízko korešponduje aj s modelom, ktorý je momentálne platný v Spojených štátoch, kde Senát vydáva záverečný súhlas na riaditeľa CIA.

Myslím si, že v prípade, ak by riaditeľ Slovenskej informačnej služby bol volený Národnou radou a vymenoval by ho prezident Slovenskej republiky, mohli by sme dosiahnuť vyššiu kontrolu Slovenskej informačnej služby, mohli by sme dosiahnuť menšiu politizáciu Slovenskej informačnej služby a dosiahli by sme ten fakt, že väčšina parlamentu, to znamená viacej politických strán by muselo prijať konsenzus na jeho kandidátovi. Väčšina vo vláde si myslím, že nie je v tomto prípade dostatočne demokratickým riešením.

Existujú mnohé argumenty, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby nemusí byť dostatočne poslušný, keď ho bude voliť parlament, pretože sa má predovšetkým za svoju činnosť zodpovedať vláde a že ho vláda nedokáže riadiť. Ale tieto argumenty vychádzajú z toho, že sa automaticky predpokladá, že takýto riaditeľ bude porušovať zákon a nebude sa snažiť obhajovať predovšetkým záujmy Slovenskej republiky a jej bezpečnosť.

Z tohto dôvodu teda, vážené dámy a páni, podávam svoj prvý pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí s tým, aby v § 3 ods. 2 sa prvá veta nahradila novou vetou, ktorá znie: "Riaditeľa Slovenskej informačnej služby vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky."

Vážené dámy a páni, druhý pozmeňujúci návrh, ktorý chcem v tejto súvislosti predložiť, súvisí predovšetkým s právomocami a fungovaním Slovenskej informačnej služby. Podobne ako samotný návrh skupiny poslancov sa snaží riešiť akútne problémy, ktoré vznikajú v Slovenskej informačnej službe, podobnú ambíciu má aj tento pozmeňujúci návrh. Predovšetkým dnes máme nastavenú Slovenskú informačnú službu tak, že v mnohých okolnostiach sa jej oprávnenia a jej úlohy priamo krížia s úlohami Policajného zboru. Slovenská informačná služba nemá žiadne oprávnenia, ktoré by ju zvýhodňovali v porovnaní s Policajným zborom, ba dokonca je možno obmedzenejšia vo svojej práci, v ktorej postupuje, pretože podľa súčasného zákona, povedané spravodajskou "hantýrkou", sa končia pri legitimácií. To znamená, môžu ísť takzvane po preukaz, môžu pracovať iba agentúrnou a spravodajskou činnosťou, nemôžu vyžadovať od orgánov informácie na rozdiel od Policajného zboru, ktorý môže na základe vlastných oprávnení pokračovať v operatívnej činnosti. To znamená, že máme dve inštitúcie s rovnakou náplňou a s rovnakými oprávneniami.

Nie je pravda, tak ako som sa už dočítal v niektorých médiách pri prvom pokuse, že Slovenská informačná služba má oprávnení viac. Nie je to tak. Policajný zbor má oprávnenia rovnaké a táto duálnosť, táto dvojkoľajnosť často spôsobuje, keďže slovenský spravodajský trh je pomerne malý a trh s informátormi je ešte menší, že polícia aj Slovenská informačná služba majú často informátorov zhodných. Na základe tejto skutočnosti potom môže dochádzať, že niektoré akcie Policajného zboru môžu nevyjsť práve pre kolíziu záujmov. Naopak, takisto niektoré akcie Slovenskej informačnej služby tiež môžu byť neúspešné z týchto dôvodov.

Nechcem vás zdržiavať širokým výkladom o komplikáciách, ktoré spôsobujú trecie plochy medzi oboma organizáciami, a ak by sme chceli, aby naozaj Slovenská informačná služba dokázala dostatočne chrániť bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky a dnes predovšetkým v súvislosti s terorizmom potrebujeme, aby medzi Policajným zborom a Slovenskou informačnou službou bol čo najmenší počet trecích plôch, v ktorých môže dochádzať k nedorozumeniam a na základe nich následne môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti Slovenskej republiky.

Z tohto dôvodu navrhujem, aby v § 1 ods. 2 v zákone o Slovenskej informačnej službe sa vypustili slová "vnútorného poriadku". Ochrana vnútorného poriadku je hlavnou náplňou činnosti Policajného zboru, a ako som už raz povedal, neexistuje dôvod, aby Slovenská informačná služba v tejto oblasti suplovala Policajný zbor.

V § 2 ods. 1 prvá veta po slovách "v rozsahu svojej pôsobnosti" sa vkladajú nové slová, ktoré sú "v rozsahu, ktorý je v demokratickej spoločnosti nevyhnutný na ochranu ústavného zriadenia, územnej celistvosti, zvrchovanosti a bezpečnosti Slovenskej republiky pre boj proti terorizmu a za účelom predchádzania alebo zisťovania ohrozenia, alebo úniku informácií a vecí chránených podľa osobitného predpisu, alebo medzinárodných zmlúv, alebo medzinárodných protokolov".

Týmto návrhom je dôležité, aby bola nájdená rovnováha medzi záujmom na zabezpečení bezpečnosti štátu a záujmom na zachovaní základných ľudských práv, konkrétne na ochrane súkromia jednotlivca pred zásahmi štátnej moci.

V § 2 ods. 1 písm. d) sa slová "organizovanej trestnej činnosti" nahrádzajú slovami "obzvlášť závažnej organizovanej trestnej činnosti". Boj proti organizovanej trestnej činnosti je totiž hlavnou náplňou činnosti Policajného zboru, ktorý za týmto účelom má založený aj samostatný osobitný úrad, ktorý si myslím, že svoje úlohy dnes plní veľmi kvalitne. Neexistuje teda dôvod, aby Slovenská informačná služba suplovala v tejto oblasti Policajný zbor s výnimkou obzvlášť závažnej organizovanej trestnej činnosti, ktorá je uvedená v § 62 ods. 1 Trestného zákona, kde sú taxatívne vymedzené trestné činy, ktoré si myslím, že je potrebné, aby boli odhaľované Policajným zborom aj v spolupráci so Slovenskou informačnou službou.

Obe ustanovenia, ktoré som spomínal pred chvíľou, nijakým spôsobom neobmedzujú informačné toky zo strany Slovenskej informačnej služby, ak sa o trestných činoch dozvie. To, samozrejme, aj vyplýva zo zákona, že takéto informácie poskytovať musí. Ide o to, aby Slovenská informačná služba svoje zdroje, ktorých je aj tak málo, nemíňala na kontrolovanie a zisťovanie organizovaných skupín a kradnutie áut alebo vykrádanie drogérií. To je naozaj úlohou Policajného zboru. Je dôležité, aby sa Slovenská informačná služba orientovala predovšetkým na terorizmus, obchodovanie so zbraňami a cezhraničný obchod, napríklad s drogami.

V § 2 ods. 1 sa vypúšťa písm. e) a doterajšie písm. f) sa označuje ako písm. e). Formulovaná úprava podľa doterajšieho písm. e) otvárala priestor pre zneužívanie Slovenskej informačnej služby na účely, ktoré nezodpovedajú postaveniu a úlohám informačnej služby v demokratickej spoločnosti. Ochrana hospodárstva Slovenskej republiky pred útokmi zvnútra je dostatočne zabezpečená viacerými ustanoveniami Trestného zákona a ustanoveniami zákona o ochrane utajovaných skutočnostiach.

Predchádzanie trestnej činnosti a vyšetrovanie trestných činov je úlohou Policajného zboru Slovenskej republiky a nie je dôvod, aby ho pri plnení tejto úlohy zastupovala Slovenská informačná služba. Predovšetkým ide o to, že iná vec sú ekonomické a hospodárske záujmy Slovenskej republiky navonok, ktoré predpokladáme, že Slovenská informačná služba chrániť má, iné je to chrániť slovenské hospodárske záujmy, ekonomické záujmy pred ohrozením zvnútra, pretože v tom prípade v rámci voľnej hospodárskej súťaže a trhovej ekonomiky, ktorú aj dnešná pravicová vláda uznáva ako základ nášho fungovania, sa štát dostáva do výhody oproti podnikateľom. Potom by Slovenská informačná služba mala chrániť aj ekonomické záujmy podnikateľov, nakoľko štát už v podstate nevlastní skoro žiaden dramatický podnik. Toto malo význam vtedy, ak bol štát dôležitým vlastníkom a akcionárom pri strategických podnikoch, to už dnes v zásade neplatí.

V § 2 ods. 2 sa nahrádza novým ods. 2 nasledujúceho znenia: "Informačná služba získava a sústreďuje a vyhodnocuje informácie o aktivitách, ktoré vznikajú v zahraničí a smerujú proti ústavnému zriadeniu, ústavnej celistvosti, zvrchovanosti a bezpečnosti Slovenskej republiky, súvisia s organizovanou trestnou činnosťou alebo terorizmom majúcim bezprostredný vzťah k územiu Slovenskej republiky alebo dôsledky, ktoré sú spôsobilé vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárstvo Slovenskej republiky."

Doterajšie úprava tohto paragrafu a tohto odseku sa predovšetkým vzťahovala na rozviedku a mal som pocit, že nie je dostatočne široko postavená. V súčasnej dobe teroristického ohrozenia, ktorý má aj svoje ekonomické aspekty, je dôležité, aby sa úloha rozviedky v Slovenskej informačnej službe podstatne posilnila. Z tohto dôvodu predkladám pozmeňujúci návrh v znení, ako som ho prečítal. To by bol druhý pozmeňujúci návrh, ktorý by mohol prispieť k tomu, aby sme presnejšie upravili úlohy Slovenskej informačnej služby tak, ako ich odráža dnešná realita.

Veľmi pekne ďakujem, vážené dámy a páni.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP