Čtvrtek 11. března 2004

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpovede na otázky.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ešte, pán predseda, chcem sa spýtať, či sa to podarilo nájsť, pán poslanec.

(Hlasy z pléna.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Potom po hodine otázok, pán minister, prosím.

Pán poslanec Madej položil ďalšiu otázku pánovi ministrovi školstva Martinovi Froncovi:

"Pán minister, ako pokračuje ministerstvo v príprave správy vlády o dopadoch prijatých a pripravovaných opatrení a zákonov? Pevne verím, že 30-dňovú lehotu stihnete."

Nech sa páči.

M. Fronc, minister školstva SR: Vážený pán poslanec, niektoré údaje o finančných dosahoch súvisiacich zákonov o študentských pôžičkách a čiastočnom spoplatnení vysokoškolského štúdia boli uvedené aj v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona. Avšak v nadväznosti na uznesenie Národnej rady z 2. marca mi vláda Slovenskej republiky uložila uznesením č. 212 z 3. marca 2004 predložiť na jej rokovanie správu o dopadoch prijatých a pripravovaných opatrení a zákonov na študentov vysokých škôl tak, aby bola správa prerokovaná vo vláde a mohla byť následne predložená v Národnej rade. Pán poslanec, ja osobne vítam možnosť, že budem môcť prezentovať skutočné fakty o tom, ako to vo vysokom školstve funguje a urobím všetko pre to, aby táto správa bola pripravená načas.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán minister, za vašu odpoveď. Ja verím, že táto správa bude úplná a vyčerpávajúca, na najbližšej schôdzi budeme mať možnosť ju prediskutovať a nakoniec verím, že ak bude táto správa dobre vypracovaná, tak možno aj ministerstvo školstva a ostatní členovia vlády, hlavne ostatní členovia vlády pochopia, že spoplatňovanie štúdia je veľmi zlý krok v súčasnej situácii na Slovensku.

Udalosti z tohto týždňa, keď napríklad pána premiéra študenti v Univerzitnom pastoračnom centre vysmiali, keď hovoril už o trojnásobných platoch a v ďalších reakciách študentskej obce na spoplatňovanie štúdia na vznik, vyvolávanie štrajkovej pohotovosti reagujú tým študenti naozaj oprávnene na to, že spoplatňovanie štúdia bude veľmi negatívny krok, ktorý sa študentov naozaj dotkne. Verím, že bude diskusia, aj keď každopádne dosť vyčítam aj vášmu ministerstvu a vašej osobe, keď ste hovorili, že veď chcete diskutovať so študentmi, ale na druhej strane ste hovorili, že o spoplatnení štúdia je rozhodnuté, že chcete diskutovať len o výške školného a o výške štipendií. Nie je to podľa môjho názoru demokratické a verím, že táto správa naozaj prispeje k tomu, aby sa začalo diskutovať aj o sociálnom postavení študentov na Slovensku.

A pri tej príležitosti by som sa ešte rád spýtal, či naozaj vláda plánuje, resp. ministerstvo podať nový návrh spoplatnenia a dokedy bude slovenská spoločnosť traumatizovaná spoplatnením vysokoškolského štúdia.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.

M. Fronc, minister školstva SR: Áno, ďakujem.

Pán poslanec, najprv k téme diskusia. Od roku 1999, kedy som bol štátnym tajomníkom, som túto tému dal do verejnosti aj so základnými princípmi, ako by to malo fungovať. A dovolím si povedať, že za tých dnes už pomaly 5 rokov sa princípy nezmenili. Ak sme hovorili 10 až 20 %, zmenili sa niektoré čísla, 5 až 30 % bolo v návrhu zákona, ale tie princípy, ktoré boli vtedy prezentované, sú jednoducho obsiahnuté v tej novele zákona, ktorú vláda stiahla. Viete, aké som mal k tomuto stanovisko. A takisto sa chcem ohradiť voči tomu, keď v platenej inzercii, ktorú dal pán poslanec Čaplovič, ma upodozrieva, že manipulujem a chystám sa nejako využiť priestor na to, aby som predložil zákon vtedy, keď tam študenti nebudú. Ja si myslím, že v médiách bolo dostatočne jasné, aké som mal stanovisko k veci, aj čo sa týka sťahovania zákona.

A k samotnej téme. Celkom iste, keď predložím správu, toto si jednoducho vydiskutujeme v snemovni. Ale rád by som povedal, že som presvedčený, že ten návrh, ktorý dávam, je návrhom, ktorý celkom iste pomôže tým, ktorí dnes nemôžu študovať, pretože sú chudobní, pretože na to nemajú. A ak by sa ten návrh v takej dikcii bol uplatnil, tak títo by tú šancu študovať dostali. To nakoniec priznali aj študenti, aj pán Feik na zasadaní Študentskej rady vysokých škôl a môžem to presne odcitovať, ak si budete priať. Je to o tom, že tento návrh umožní podstatne väčšiemu množstvu študentov študovať.

A trochu sa vám čudujem, pán poslanec, pretože pokiaľ viem, aj vy študujete na vysokej škole a neviem, či máte záujem o to, aby tá škola fungovala dobre, aby bola kvalitná, alebo nemáte. Mám pocit, že akosi váš vzťah k tej škole nie je priateľský. Veľmi sa obávam, že postoje, ktoré takto prezentujete, skôr poškodia a ja som pripravený so študentmi naďalej diskutovať. Diskutoval som s nimi, bol som na ich zasadaní, prídu ku mne, sú ohlásení, som vždy pripravený diskutovať.

A povedal som, že návrh zákona je hotový. A to, čo som povedal, to bolo o čomsi inom. Ak je zákon hotový a podaný vo vláde, ja ho meniť potom už nemôžem, aby bolo jasné, ale môžeme spoločne vo výbore ho zmeniť, niektoré veci. A o tom bola tá diskusia so študentmi.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalej pani poslankyňa Laššáková sa pýta pána ministra školstva Martina Fronca:

"Z akých analýz vychádzalo ministerstvo pri stanovení hodnoty vzdelávacieho poukazu?"

Pán minister, nech sa páči.

M. Fronc, minister školstva SR: Treba povedať, že keď hovoríme o poukazoch, je to istým spôsobom nový prvok, ktorý zavádzame a je to tak trošku experiment, ja to tu pokojne verejne poviem. Experiment, ktorý na prvýkrát ukáže, čo prinesie, aj preto nie je tento spustený nejako masívne. To by som nepokladal za dobré.

Podklady, z ktorých sme vychádzali pri stanovení hodnoty poukazu, sú tieto: jednak, samozrejme, z počtu žiakov základných a stredných škôl, pretože na každého žiaka takýto poukaz bude vydaný a ten počet žiakov základných a stredných škôl je k 1. 9. 2004 odhadovaný na 897 655 žiakov, z toho je tam 582 000 žiakov základných a 314 000 žiakov, resp. študentov stredných škôl.

Ďalej sme vychádzali z reálnej výšky príspevku na jednu hodinu záujmového vzdelávania skupiny žiakov s počtom žiakov 23. Toto je jednoducho počet, priemerný počet žiakov v triede dnes a vychádzali sme z toho, že rozsah tej činnosti minimálny je 80 hodín na ročnej báze. Ďalej, samozrejme, zo zdrojových možností, ktoré sú v kapitole ministerstva školstva a na základe toho som predložil materiál do vlády, ktorý bol diskutovaný. Predložil som ho variantne. Nakoniec vláda schválila hodnotu poukazu na tento rok, to znamená, od 1. septembra na štyri mesiace 300 korún, čo predstavuje na skupinu a hodinu prepočítané 215 korún 625 halierov. Myslím si, že to celkom iste pokrýva mzdové náklady na hodinu jedného učiteľa a takisto pokrýva aspoň časť nákladov, ktoré sú potrebné na materiál. Celková potreba, aby som ešte dal úplnú informáciu, celková potreba prostriedkov na vzdelávacie poukazy v roku 2004 je 269 mil. 296 tis. Sk.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, pozorne som si vypočula vaše dôvody a analýzu, z ktorej ministerstvo vychádzalo pri stanovení hodnoty poukazu. Žiaľ, musím konštatovať, že táto analýza nevychádza z reálnych požiadaviek. Myslím si, že bolo sľubované, že hodnota jedného poukazu bude 1 000 korún. Podľa zistení, ktoré mám, skutočne si myslím, že nastane likvidácia práve mimoškolských zariadení. Chcem sa vás preto opýtať, pán minister, a moja doplňujúca otázka smeruje k tomu, či ste pripravený niesť osobnú zodpovednosť za ďalší rozvoj mladej generácie v tom prípade, keď voľný čas nebude môcť využívať na svoj osobnostný rozvoj a prípadne začnú užívať drogy alebo budú páchať inú činnosť. Skutočne mimoškolské zariadenia na Slovensku boli vybudované na veľmi dobrej úrovni a myslím si, že deti chodili do nich rady a tam sa aj rozvíjali.

Ďakujem pekne.

M. Fronc, minister školstva SR: Pani poslankyňa, po prvé si treba uvedomiť, že bol tak isto napočítaný normatív na žiaka, na záujmovú činnosť vo výške 4 000 korún. Čiže, pokiaľ hovoríme o prostriedkoch, v tejto chvíli poukaz je len doplnkovým príspevkom na záujmovú činnosť. To je prvá vec.

Druhá vec, rád by som povedal, že povinnosťou štátu v tomto prípade je zo zákona a z ústavy zabezpečiť vzdelávanie v školách a v školských zariadeniach. Na záujmovú činnosť prispieva, ale je to súčasť tak isto originálnych kompetencií samosprávy - obcí, miest a vyšších územných celkov -, čiže celkom iste v súčasnosti a v budúcnosti stále viac to bude povinnosť a záležitosť, ktorú bude musieť zabezpečovať samospráva a najneskôr úplne po urobení fiškálnej reformy.

A čo sa týka osobnej zodpovednosti, minister, pani poslankyňa, vždy nesie zodpovednosť za to, čo sa deje a ja som s tým vstupoval do funkcie, som pripravený niesť zodpovednosť za kroky, ktoré robím.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Martinčeková ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóovi Miklósovi:

"Aký je stav pripravenosti rezortu ŽP na vstup do EÚ? Osobitne zapracovanie Natura 2000 (usporiadanie chránených území SR v súlade s EÚ) do systému chránených území, koľko je to percent územia SR a ako bude fungovať kooperácia s vlastníkmi pôdy?"

Nech sa páči.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa,

ďakujem pekne za túto otázku, ešte som o tom nehovoril v rámci parlamentu. Natura 2000 je v súčasnosti v stave, že je vypracovaný národný zoznam chránených území európskeho významu. Vláda Slovenskej republiky na poslednom zasadnutí v roku 2003 prerušila rokovanie o tomto a vyzvala ma, aby som prerokoval ešte tento zoznam s dotknutými ministerstvami hospodárstva, financií a pôdohospodárstva. Ja som pozval ministrov týchto rezortov na rokovanie, kde sme si stanovili tri otázky. Nakoniec sa z toho vyvinulo sedem otázok, na ktoré sme spoločne vypracovali odpovede a tieto odpovede som zaslal ministrom, príslušným ministrom, ktorí mi do dnešného dňa nedali žiadne námietky, pretože, samozrejme, bolo to vypracované spoločne, takže predpokladám, poprosím vládu, aby pokračovala v rokovaní o tomto návrhu.

Teraz podstata problému alebo návrhu Natura 2000 je v nasledovnom. V Európskej únii sa vytypovali biotopy, ktoré majú charakter európskej významnosti a každý štát Európskej únie musí, je povinný vypracovať zoznam a nakoniec postupne aj vyhlásiť tieto územia európskeho významu za chránené. Toto sme urobili aj my.

Prvým krokom je mapovanie, schválne som použil slovo mapovanie, mapovanie týchto biotopov a zistenie, ktoré z tých biotopov, ktoré sú v Európskej únii považované za významné, sa nachádzajú aj u nás. Týchto typov biotopov je okolo 120 a my sme ich naozaj zmapovali. Celkove, keby sme boli veľmi dôslední, tak približne 40 % územia Slovenska by pokrývali takéto významné biotopy.

Samozrejme, je nemysliteľné, aby sme toľko územia podriadili ochrane vyššieho stupňa, preto sa postupne vykryštalizovali z týchto zmapovaných území tie, ktoré sú naozaj najvýznamnejšie a najcennejšie a dokopy je to 11,7 % územia Slovenska. 86 % týchto území sa prekrýva so súčasnou sieťou chránených území Slovenska, približne 80 tisíc hektárov sa neprekrýva, to sú také biotopy, ktoré doteraz z najrôznejších príčin neboli zaradené do žiadneho stupňa ochrany. Týchto 80 tisíc hektárov je zaradených do najnižšieho, teda druhého stupňa ochrany, to znamená, že tam prakticky k žiadnym obmedzeniam nedochádza.

Teraz postup v Európskej únii je taký, že Európska únia má tri roky, teda komisia a príslušné skupiny v rámci Európskej komisie majú tri roky na to, aby prehodnotili národné zoznamy, teda aj náš národný zoznam a po troch rokoch, keď odsúhlasia tento národný zoznam, tak jednotlivé štáty majú ďalších šesť rokov na to, aby vyhlásili tieto územia za chránené.

Preto som zdôraznil tieto roky, aby som podčiarkol, že v sústave Natura 2000 sa nič zlé a nič také nedeje, ako čítame v tlači a ako vychádzajú najrôznejšie hlasy, že Natura 2000 jednoducho zastaví hospodárstvo na Slovensku.

Ešte by som chcel povedať o tej otázke, akým spôsobom sa prerokúva Natura 2000 s vlastníkmi alebo užívateľmi. Pri národnom zozname Európska únia, resp. príslušné smernice nepredpisujú, aby boli prerokované tieto národné zoznamy s vlastníkmi, a to z prostého dôvodu. Ide o mapovanie a keby som to chcel jednoducho povedať, keď niekto má suchomilný dubový les na svojom pozemku, tak ten suchomilný dubový les na tom pozemku bude aj vtedy, keď súhlasí s tým, aj vtedy, keď nesúhlasí s tým. Čiže to vychádza z podstaty veci, že netreba tento národný zoznam prerokúvať. Napriek tomu sme identifikovali 42 tisíc subjektov, teda vlastníkov alebo užívateľov a z nich sme 56 % subjektov alebo ich predstaviteľov pozvali na rokovania a bolo 360 rokovaní s týmito subjektmi. Ja som si niekoľkokrát nasypal popol na hlavu a priznal som, že sa mohlo stať, že naozaj tá komunikácia s vlastníkmi a užívateľmi nebola vždy na najvyššej úrovni, alebo nebola perfektná, ale napriek tomu hovorím, že v zásade sme nemuseli rokovať, ale rokovali sme.

Čo sa týka už potom toho vyhlasovania, teda, keď naozaj vstúpi do platnosti príslušná smernica Európskej únie, to je tých 3 roky plus 6 rokov, vtedy je už povinnosť rokovať a zosúladiť vyhlasovanie s vlastníkom alebo užívateľom a celkom iste k tomu dôjde a z praxe vieme, že proti vôli vlastníka dôjde k vyhláseniu len vo výnimočných prípadoch, možno v žiadnom prípade, pretože súčasná sieť chránených území na Slovensku vo vyšších stupňoch ochrany je relatívne hustá a dobrá. Takže len vo výnimočných prípadoch by mohlo dôjsť k tomu, že sa vyhlási chránené územie aj proti vôli vlastníka. A na tej...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, prosím vás, nevytvárajte tu rôzne skupinky ani s ministrami, ani bez ministrov.

Nech sa páči, môžete pokračovať.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem. No a na ten prípad, keby sme naozaj boli nejakým spôsobom prinútení vyhlásiť chránené územie proti vôli vlastníka alebo užívateľa, tak je inštitút majetkovej ujmy, resp. náhrady majetkovej ujmy. Takže, toto je súčasná situácia.

Treba povedať, že Natura 2000 vyvolala veľmi veľký rozruch vo verejnosti a myslím si, že práve toto vysvetľovanie, ktoré sa snažíme robiť na najrôznejších úrovniach, snáď pomôže aj k zvyšovaniu ekologického vedomia. V zásade by som chcel povedať, že naším cieľom by bolo presvedčiť verejnosť, že ochrana prírody je tak isto štátnym záujmom, ako, povedzme, výstavba hocijakého technického diela, diaľnice alebo akéhokoľvek iného diela v štátnom záujme a nemožno to považovať za záťaž alebo za brzdu hospodárskeho rozvoja. Prirovnal by so to k ochrane kultúrnych pamiatok. Povedzme, mohli by sme povedať, že Dóm sv. Martina je mimoriadne zle postavený, na zlom mieste, brzdí v doprave atď., tak ho treba zbúrať. Samozrejme, to nikoho nenapadne. To isté sa týka aj ochrany prírody. Dúfam, že nikoho nenapadne, aby sme vyrúbali Badínsky prales.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa, mali ste aj faktickú, aj procedurálny, ale musíte sa prihlásiť. Takže, nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni. Môžete mať doplňujúcu otázku.

L. Martinčeková, poslankyňa: Doplňujúcu otázku nemám, ale chcela som sa poďakovať pánu ministrovi za veľmi výstižnú odpoveď. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujeme. Vidím, vidím, áno. Pán minister mi hovorí, že vidíš, koho máš v strane.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Blanár ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítovi Kaníkovi:

"Vážený pán minister, v súčasnosti prebieha výberové konanie na dodávateľa rekonštrukcie opláštenia vašej ministerskej budovy. Odhadované náklady na rekonštrukciu sa blížia k 200 mil. Sk. Ako, pán minister, táto investícia zapadá do vašej sociálnej reformy, ktorá tvrdo dopadá najmä na slabšie sociálne skupiny obyvateľstva?"

Nech sa páči.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, rekonštrukcia obvodového plášťa, požiarnych únikových ciest a komplexu budov nielen ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj ministerstva regionálneho rozvoja, je investičná akcia. S prípravou a rozhodnutím o nej sa začalo a uskutočnilo sa už v predchádzajúcom volebnom období za bývalého vedenia ministerstva. Potreba rekonštrukcie je vyvolaná zlým stavebnotechnickým stavom fasády, ktorá sa prejavuje hlavne extrémnou netesnosťou okien, zatekaním a ďalšími technickými nedostatkami, čo spôsobuje jednak nadmernú spotrebu tepelnej energie, znehodnocovanie budovy prostredníctvom zatekania dažďových vôd do interiéru a poškodzovanie vnútorných omietok.

Ďalším dôvodom realizácie rekonštrukcie je skutočnosť, že budovy nevyhovujú súčasným požiadavkám a normám z hľadiska požiarnej bezpečnosti, nakoľko nie sú vytvorené podmienky na včasnú evakuáciu osôb z budov. Existujúce schodiská nie sú oddelené ako samostatné únikové cesty a nie je zabezpečené ich účinné odvetranie.

V zmysle zákona č. 278/1993 o správe majetku štátu je správca majetku štátu povinný nakladať s majetkom štátu podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo k jeho poškodeniu, čo hrozí v prípade nerealizácie uvedenej investičnej akcie. Veľmi by sme boli radi, keby sme nemuseli vynaložiť prostriedky na túto rekonštrukciu, ale ako som už povedal, ešte v minulom období bolo rozhodnuté o nej, v minulom období prebehla už jedna verejná súťaž, ktorá bola zrušená, teraz prebieha druhá. Celkový odhadovaný náklad, ktorý je tu v tejto otázke uvedený, je rozložený do viacerých rokov alebo minimálne do dvoch rokov realizácie a ide o celý komplex budov, ktorý poznáte ako tri budovy, ktoré sa v danom priestore nachádzajú.

Ani štát sa nemôže správať k majetku, ktorý vznikol z daní všetkých daňových poplatníkov, tak, že tento majetok sa znehodnotí. Pretože, prizeranie sa na jeho znehodnocovanie znamená následne väčšie náklady ako jeho priebežné udržiavanie v riadnom stave a rekonštruovanie skôr, ako vzniknú havarijné stavy. Tu je smutné, že ten havarijný stav už de facto nastal.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Blanár, chcete mať doplňujúcu otázku? Nech sa páči, tak sa prihláste.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vážený pán minister, úprimne poviem, že niektoré argumenty, ktoré ste povedali, sú akceptovateľné. Ale trošku ma mrzí to, že ste neprišli s takými argumentmi, ktoré by povedali, áno, ak je tu ťažký, zlý stavebnotechnický stav a možno aj porušovanie niektorých predpisov z hľadiska protipožiarnej ochrany, musíme to riešiť kvôli tomu, že ten nárast investičných prostriedkov bude väčší možno v budúcom období a predpokladal som, že predložíte kalkuláciu, ktorá jasne povie, že návratnosť, povedzme, týchto investícií bude do takého alebo onakého obdobia a vtedy by som mohol omnoho pozitívnejšie k vašej odpovedi pristupovať, lebo myslím si, že tam by som videl úprimnosť toho, čo hovoríte. Preto si myslím, že je možné jedine takým spôsobom...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.

J. Blanár, poslanec: Ešte minútu mám, pán predseda. Ja som stlačil zle.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ale, pán poslanec, naučte sa jednu vec, faktická dve minúty, ak zatlačíte P-éčko, to je procedurálna, to je minúta. Ja to nemôžem sledovať, nech sa páči.

J. Blanár, poslanec: Pán podpredseda, akceptujem, uvedomujem si to.

Takže chcem pokračovať v tom, že vtedy by som omnoho racionálnejšie k tomu pristupoval, ako som povedal. Preto, myslím si, že niektoré veci sa dajú riešiť, ak sú akútne a havarijné aj čiastočným riešením s menším vynaložením finančných prostriedkov a práve v období, keď je každá koruna v sociálnom systéme potrebná. Nebudem hovoriť o tom, ako ste preniesli platby 10 dní nemocenského na zamestnávateľov, kde sú dnes nútení zamestnanci, aby chodili, aj keď sú chorí, do zamestnania, a mnoho iných vecí, keď diskriminujeme tých, čo nie sú zamestnaní z objektívnych dôvodov a nedostávajú rodinné prídavky. A takto by som mohol pokračovať ďalej.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Snažil som sa vo svojej odpovedi...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, veľmi krátko nech sa páči, lebo už je...

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Snažil som sa vo svojej odpovedi práve tieto argumenty uviesť, a aj to, čo na záver navrhujete, aby to bolo rozložené, je splnené. Tých 200 miliónov nebude vyčerpaných v tomto roku, to je odhadovaný náklad. A v tomto roku, myslím si, že nebude ani 50 miliónov vyčerpaných. Už mali byť vyčerpané z veľkej časti v minulom roku, len bola zrušená verejná súťaž. Beriem to ako vnútenú investičnú záležitosť, ktorú máme, ktorú som našiel na ministerstve a nijako zvlášť sa tým nezaoberám. No, samozrejme, je možné si sadnúť a pozrieť sa aj na tie sprievodné náklady, ktoré by znamenali nerealizovanie takejto investície.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Čas určený na hodinu otázok uplynul, preto končím tento bod.

Páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku, potom budeme pokračovať podľa schváleného programu, t. j. najprv správou Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a potom tak, ako sme si to schválili.

Takže budeme pokračovať o 15.10 hodine.

(10-minútová prestávka.)

 

 

 

 

 

Siedmy deň rokovania

22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

11. marca 2004 o 15.13 hodine

 

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať rokovaním o správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti krajského prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave z 5. novembra 2003, evidovanej pod číslom 2 Kv 105/02 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie dvoch poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Materiál ste dostali ako tlač 591, teraz dávam slovo predsedovi mandátového a imunitného výboru poslancovi Ľubomírovi Lintnerovi. Nech sa páči. Páni poslanci, prosím vás, každý z vás má taký papier, ktorý má len tri strany. Na tom papieri je napísané, že táto správa, bod 78, sa prerokuje vo štvrtok 11. marca 2004 po hodine otázok. Ak bude všeobecný súhlas, aby pán minister dokončil svoj bod, ja s tým problém nemám, ale musí byť všeobecný súhlas všetkých poslancov. Ešte raz, je všeobecný súhlas? Pán podpredseda Veteška, niektorí tvoji poslanci... Takže nie je všeobecný súhlas? Je všeobecný súhlas. Ďakujem pekne. Takže, pán minister, vrátime sa k vášmu bodu. Prosím aj pána poslanca Ladányiho, ktorý je spravodajcom k tomuto bodu, pán minister už sedí na mieste navrhovateľa. V rozprave, podľa mojich informácií, mala pokračovať pani poslankyňa Dubovská. Nech sa páči, máte slovo. Otázka je, či bude ticho, alebo či budete vyrušovať pani poslankyňu. Ja predpokladám, že, samozrejme, bude môcť prednášať to, čo chce k tomuto bodu. Takže, pani poslankyňa, nech sa páči.

D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Je to milá, paradoxná situácia, že začala som vlastne s týmto svojím prejavom asi pred štyrmi hodinami a pokračujem v ňom práve teraz a veľmi ťažko sa mi bude nadväzovať zrejme na to, čo som už povedala, takže by som možno v sumáre povedala, alebo, ak kolegyňa navrhuje od začiatku, tak začnem od začiatku. (So smiechom.) Ja verím, že budete radi, opakovanie je matka múdrosti. Takže, znovu upozorňujem, nie som militantný človek, záleží mi na slove, ktoré znamená mier. Mier vo svojom význame a v plnom význame. Mier je totiž nevyhnutnosťou pre rozvoj spoločnosti a spoločnosti ako u nás na Slovensku, tak aj v Afganistane. V súčasnosti sa často objavuje slovo terorizmus. Terorizmus je novým fenoménom tohto tisícročia a znamená hrozbu pre všetkých. Aj keď my na Slovensku sme práve terorizmus možno na vlastnej koži nezažili, ale stretávame sa s ním a stretli sme sa s ním, či už na obrazovkách alebo v správach o tom a dokonca už nám aj v blízkych krajinách v Európe, kde sa teroristické útoky objavili. Sú čoraz častejšie a znamenajú isté riziká pre civilizáciu a pre spoločnosť. Myslím si, že mier nemá byť luxusom, ale má byť samozrejmosťou a samozrejmosťou aj pre ľud v Afganistane. Treba povedať, že terorizmus a efektívna ochrana proti nemu môže byť zabezpečená viacerými spôsobmi, v prvom rade treba povedať, že ak chceme zabezpečiť bezpečnosť, musíme najprv zabezpečiť tú vlastnú, vnútornú.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, netelefonujte v rokovacej sále. Ani za papierom. Nech sa páči, pani poslankyňa.

D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, budem pokračovať. Takže ak chceme terorizmus potlačiť, efektívne proti nemu bojovať, tak môžeme tým, že zabezpečíme bezpečnosť nášho vlastného štátu, zabezpečíme civilnú ochranu, spoločnú, medzinárodnú ochranu a naším zákonodarstvom vytvoríme istý rámec, legislatívny rámec pre túto spoločnú, ale aj domácu ochranu. Vieme všetci, že keď boli prieskumy verejnej mienky, práve armáda bola tá, ktorá mala najvyššiu dôveru našich občanov zo všetkých inštitúcií a myslím si, že aj my, Národná rada, im ju tak trošku závidíme. Preto si myslím, že armáda, ktorá sa aj podieľa na mnohých vojenských aktivitách mimo územia Slovenskej republiky, je dôveryhodnou týmto svojím konaním. Prispieva k zabezpečovaniu mieru aj v zahraničí a k stabilite v jednotlivých regiónoch. Ja musím povedať, že mne pripadá byť populistické, keď sa zneužíva téma armády a zdrojov vynaložených na misie v zahraničí, keď sa tieto dávajú do nejakého negatívneho svetla a používajú ako istá téma. Je možno nepopulárne povedať, že tieto misie nám prinášajú aj pozitívne body. Pozitívne body v tom, že naši vojaci, po prvé, majú možnosť si vyskúšať v praxi to, čo vlastne v rámci svojej profesie vykonávajú, a tým si zvyšovať kvalifikáciu a skúsenosť. Po druhé, že tým vyjadrujeme aj istú partnerskú pomoc a ukazujeme pripravenosť naozaj efektívne zakročiť a bojovať proti terorizmu. Je to svojím spôsobom aj investícia, investícia, ktorú dostaneme mnohokrát späť, späť vo forme mieru. K tejto misii, ktorá vlastne sa chystá do zahraničia, treba povedať, že ide, myslím, o tri družstvá, ktoré by mali byť asi v počte nejakých 17 vojakov, 16 + 1, teda tri družstvá, odmínovači, technické a zdravotnícke družstvo a 1 dôstojník. Je to ekvivalentná skupina, ktorá vlastne, síce ako kolega hovoril, že radšej poslať jednu tretinu alebo jednu polovicu, ktorá by efektívnejšie splnila účel, že by mohla zaškoľovať afgánsku verejnosť alebo vojakov do odmínovacích funkcií, ale myslím si, že možno, že je to zaujímavá myšlienka, ale že aj toto treba. Lebo viete si predstaviť, že by ste vy išli niekde tu, nemohli sa slobodne pohybovať, kamkoľvek by ste potrebovali ísť, mali by ste prekážku mínu? Ja si myslím, že aj práve toto sprístupňovanie jednotlivých teritórií a teritórií ako armáde tak civilistom môže pomôcť a veľmi efektívne môže pomôcť, k tomu, bojovať proti terorizmu. Čiže ak sme nezažili útok na vlastnej koži, možno menej vieme pochopiť, čo sa deje, a vieme, že Afganistan je oblasťou veľmi nestabilnou a výbušnou a myslím si, že nikto z nás by nechcel byť v tých podmienkach a keby tam bol, tak že by veľmi ocenil aj takúto malú, ale predsa len pomoc z toho Slovenska, že predsa len aj to Slovensko chce mať nejaký podiel a chce pomôcť riešiť a budovať mier.

Pán minister, ja, ak dovolíte, ešte zneužijem túto príležitosť, aby som povedala pár slov, ktoré som vlastne nevyjadrila k tomu predošlému predkladanému návrhu. Chcem oceniť to, čo robíte, lebo je to v súvislosti s materiálom o tom, že odpredávate alebo posúvate majetky armády, nehnuteľnosti armády, ktoré neviete využiť a starať sa o ne, na mestá a obce. Chcem to veľmi oceniť, videla som aj niektoré reportáže, ale aj priamo som počula z úst niektorých zástupcov zo ZMOS-u, že to veľmi vítajú. Myslím si, že tento váš prístup, že uznávate aj stavovské organizácie a týchto ľudí, že je veľmi pozitívny a mali by si z vás brať aj iní vzor. Takže ďakujem za čas, priestor a pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou, predpokladám, pani poslankyňa Bollová, že s faktickou poznámkou sa hlásite. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Dubovská, chcela by som sa vám prihovoriť ako staršia kolegyňa. Vystupujúci rečník Karol Ondriaš, odvolávajúc sa na západnú tlač, dostatočne, si myslím, ozrejmil, že Afganistan nie je ani tak centrum terorizmu ako drogových kartelov, ktorých činnosť a zisky vami obhajované mierové misie zaktivizovali a zvýšili. Videli ste, prosím, niekedy filmové zábery z Afganistanu? Viete si predstaviť činnosť našich 17 vojakov v neprehľadnom teréne, v horách, kde sa strácajú i domáci obyvatelia a v ktorých sú teroristi nepolapiteľní? Dokážete si predstaviť, že by sme tam mali posielať svojich synov? Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Dubovská, nech sa páči, môžete odpovedať...

D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Naozaj nie som človek, ktorý by niekomu prial smrť. Sú to vojaci, ktorí vykonávajú svoju profesiu a robia to dobrovoľne a plne si vedomí toho, čo vykonávajú. Verte, pani poslankyňa, že videla som mnohé zábery, stretla som sa s týmito ľuďmi, lebo touto problematikou sa už dlhšie zaoberám a myslím si, že naši chlapci nebudú tí, ktorí budú prispievať k tomu, aby sa v Afganistane drogové kartely podporovali a rozširovali, ale naopak, ktorí budú proti nim aspoň tou svojou, tým svojím príspevkom pomáhať bojovať. Asi toľko. Ďakujem veľmi pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cagala. Nech sa páči.

M. Cagala, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Milé dámy, vážení páni, vážený pán minister, ja nechcem hovoriť k meritu veci, myslím, že bolo dosť povedané. Chcem skôr povedať k jednému nonsensu, ktorý v materiáli máme, a treba si uvedomiť, že tu trošku schvaľujeme bianko šek pánovi ministrovi alebo ministerstvu, lebo v bode 2.3 je napísané, v druhom odseku: "Po prijatí rozhodnutia o vyslaní príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF Národnou radou Slovenskej republiky bude vypracovaná dohoda o porozumení medzi ministerstvom obrany a veliteľstvom operácie ISAF, ktorá vymedzí právny rámec vzájomnej spolupráce. Bude vypracovaná technická dohoda, ktorá bude upravovať technické, materiálne a finančné aspekty spoločného pôsobenia". Čiže potom máme schválenú prílohu, v ktorej hovoríme, aké náklady na to použijeme. Avšak keď sa schvália technické podmienky iné, tie náklady môžu byť aj päťnásobne väčšie! A my dnes schválime nejaký materiál, ktorý nehovorí o konkrétnych nákladoch na operáciu, takže ja chcem upozorniť, že je tu nonsens, ktorý schválime, možno schválime bianko šek ministerstvu alebo ministrovi a ten nás môže neskôr stáť veľa peňazí. Ja len chcem upozorniť, že je tu situácia, ktorá možno mohla byť riešená, už dopredu dohodnutá, ak schválime, že pôjde naša jednotka, bude taký náklad na tú jednotku. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Belohorská sa hlási, zatiaľ bez technického zariadenia. Už aj s technickým. Takže nech sa páči, jediná faktická, pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť sa prihlásiť.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ja som aj vo svojom vystúpení pri poslednej schôdzi vás upozorňovala, radšej robme menšiu skupinu, ale kvalitne vybavenú, aby slovenskí vojaci, ktorí budú v jednotke, neboli chudobnými príbuznými a aby nepoužívali potom telefóny iných kolegov. Aby mali primeraný výstroj a primeranú výzbroj.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz by mal v rozprave vystúpiť pán poslanec Šimko, ktorého tu nevidím. Stráca poradie. Zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Áno, ale pán poslanec Šimko, Ivan, tu nie je, takže končím rozpravu o tomto bode programu. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz už skutočne budeme pokračovať rokovaním o

správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti krajského prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave z 5. novembra 2003, evidovanej pod číslom 2 Kv 105/02, o vydanie súhlasu na trestné stíhanie dvoch poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Materiál máte ako tlač 591. Dávam slovo predsedovi mandátového a imunitného výboru, poslancovi Ľubomírovi Lintnerovi, aby správu uviedol.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás poprosiť o porozumenie pri prezentovaní tejto správy, keďže ju máte všetci v laviciach, nebudem citovať všetky paragrafy a všetky spisové značky, ktoré sú uvedené v správe, lebo by som to zahltil len číslami a písmenami. Takže dovoľte mi, aby som vám predložil správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky v tom zmysle, ako to uviedol predsedajúci schôdze podpredseda Národnej rady pán Béla Bugár. Generálny prokurátor Slovenskej republiky listom z 5. novembra 2003 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že doktor Dušan Šváby, krajský prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave, žiada Národnú radu Slovenskej republiky o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Milana Reháka a Ing. Igora Pinkavu a súčasne zaslal túto žiadosť spolu s jej odôvodnením.

Ctené kolegyne, vážení kolegovia, tú žiadosť máte ako prílohu tej správy, ktorú prednášam. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil predmetnú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby uvedenú žiadosť prerokoval a aby predložil Národnej rade správu o výsledku zistení výboru spolu s návrhom uznesenia. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o predmetnej žiadosti celkom trikrát, a to 3. decembra 2003, 21. januára 2004 a 5. februára 2004. Na prvej schôdzi mandátového a imunitného výboru k tejto žiadosti 3. decembra minulého roku mandátový a imunitný výbor so súhlasom podľa § 57 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku odhlasoval, aby sa zúčastnili na rokovaní krajský prokurátor pán doktor Dušan Šváby, ktorý predložil žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie a so súhlasom výboru sa na schôdzi výboru zúčastnil aj doktor Róbert Vlachovský, dozorujúci prokurátor a taktiež právny zástupca obidvoch poslancov Národnej rady, pán doktor Milan Ružbársky.

Na začiatku zasadnutia tejto schôdze požiadali obidvaja spomínaní páni poslanci o odročenie rokovania výboru na neskorší termín z dôvodu, že ich právny zástupca nemal dostatok času na prípravu kvalifikovanej ochrany ich ústavných práv. Výbor hlasovaním ich požiadavke na odročenie nevyhovel. Krajský prokurátor Dr. Dušan Šváby vo svojom úvodnom vystúpení uviedol, že k predloženej žiadosti nemá viac čo dodať a zdôraznil, že je dostatočne odôvodnený záver, že bol spáchaný trestný čin. K žiadosti sa potom vyjadrili obidvaja spomínaní páni poslanci, to znamená pán poslanec Milan Rehák a pán poslanec Igor Pinkava.

Pán poslanec Igor Pinkava okrem iného uviedol, že tu v podstate ide o spor, o to, čo je vlastne majetkom Fondu národného majetku. Citoval rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý konštatoval vo svojom rozhodnutí k § 10 ods. 1 a ods. 10 a § 45 ods. 5 zákona 92 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákonov Národnej rady č. 369/1994 a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 o tom, že nie sú v súlade s článkom 119 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky. Pán poslanec Igor Pinkava citoval tiež odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Fondu národného majetku Slovenskej republiky proti odporcovi Ing. Jánovi Sitekovi o neplatnosti kúpnej zmluvy. Pán poslanec Milan Rehák uviedol, že obvinenia sa nezakladajú na relevantných dôkazoch o tom, že porušil príslušné zákony. Právny zástupca obidvoch pánov poslancov pán doktor Ružbarský zdôraznil, že v tomto prípade ide o právny omyl, pričom sa odvolával na rozhodnutie Ústavného sudu Slovenskej republiky. Vysvetľoval členenie majetku Fondu národného majetku a spôsob dispozície s ním. Krajský prokurátor a dozorujúci prokurátor odpovedali na všetky otázky členov výboru, ktoré vyplynuli z rozpravy. V tejto súvislosti uviedli, že vyšetrovanie v danej veci pokračuje proti šiestim osobám a aj proti nim bolo začaté trestné stíhanie v identickej trestnej veci. Uviedli, že je potrebné urobiť ešte ďalšie vyšetrovacie úkony. Akceptovali pripomienky, že v texte žiadosti sú chyby. Na otázky členov výboru odpovedali aj páni poslanci Milan Rehák a Igor Pinkava. Vysvetlili spôsob a účel nadobudnutia bytov a tok peňazí po odpredaji bytov. Poukázali na to, že amortizácia bytov spôsobila, že cena, za ktorú sa byty predávali, bola nižšia ako cena, za ktorú Fond národného majetku tieto byty získal. Uvedené byty riešili bytovú situáciu zamestnancov Fondu národného majetku a iných štátnych orgánov a verejných činiteľov. Fond národného majetku mal schválený štatút a svoje vnútorné smernice. Finančné sumy za predaj bytov sa vrátili do Fondu národného majetku. Po zodpovedaní otázok pokračovalo rokovanie výboru bez prizvaných účastníkov. V rámci rozpravy poslanci upozornili na tieto skutočnosti, poukazovali, alebo mali pripomienky k vážnym vecným a procesným nedostatkom v predloženej žiadosti. V diskusii niektorí poslanci poukazovali na skutočnosť, že v žiadosti nie je dostatočne preukázaný vznik škody, jej výška a kto vlastne je poškodený. Niektoré postoje poukazovali na skutočnosť, že v žiadosti nie sú uvedené také dôkazy, ktoré by umožňovali výboru rozhodnúť. Následne na návrh pána poslanca Tibora Cabaja výbor hlasoval o tom, aby prijal uznesenie, ktorým by odporučil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky vrátiť žiadosť generálnemu prokurátorovi. Návrh uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Cabaj, výbor schválil ako uznesenie výboru číslo 18. O ďalšom navrhovanom uznesení, ktoré by špecifikovalo výhrady k predloženej žiadosti, už potom výbor nehlasoval. Spomínané schválené uznesenie bolo postúpené predsedovi Národnej rady 4. decembra. Na druhej schôdzi v tejto veci sme sa zaoberali listom generálneho prokurátora zo 17. decembra minulého roku, ktorý vyslovil nesúhlas s postupom Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, tak ako som o ňom informoval v predchádzajúcom. Ten list generálneho prokurátora, ešte pána doktora Hanzela, máte v prílohe tejto správy. Generálny prokurátor opätovne predložil žiadosť krajského prokurátora na opätovné prerokovanie a v predmetnom liste generálny prokurátor pán doktor Hanzel uviedol, že úlohou mandátového a imunitného výboru je rozhodnúť iba o tom, že odporúča, alebo neodporúča vydať poslanca na trestné stíhanie, aby sa tak umožnil priechod spravodlivosti. Iné rozhodnutie v tejto súvislosti platný právny poriadok nepozná, citujem z listu generálneho prokurátora. Na základe tejto požiadavky predseda Národnej rady požiadal predsedu mandátového a imunitného výboru zvolať schôdzu na opätovné prerokovanie predmetnej žiadosti krajského prokurátora s tým, že výbor predloží Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku svojich zistení a návrh na uznesenie Národnej rady. V mandátovom a imunitnom výbore sme opätovne sa zaoberali žiadosťou 21. januára 2004. V rozprave vystúpilo celkom 11 poslancov, jedna časť rozpravy bola v znamení postojov, že poslancom výboru sú dostatočne známe skutočnosti, podľa ktorých majú pri prerokúvaní takejto žiadosti o vydanie na trestné stíhanie postupovať, a zo strany generálneho prokurátora nie je žiadúca takáto forma poučovania.

Druhá časť rozpravy bola v znamení skutočnosti, že v danej veci treba zaujať postoj, buď pozitívny, alebo negatívny, k uvedenej žiadosti. Pán poslanec Tibor Cabaj podal procedurálny návrh prerušiť konanie o žiadosti krajského prokurátora až do doby, keď generálny prokurátor splní požiadavku z rokovania 11. schôdze mandátového a imunitného výboru z 3. decembra 2003 tlmočenú zástupcom prokuratúry, ktorí boli prítomní na spomínanom rokovaní výboru.

Predseda výboru podal návrh uznesenia, v ktorom odporučil výboru vydať súhlas na trestné stíhanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Milana Reháka a Ing. Igora Pinkavu. Po ukončení rozpravy výbor hlasoval o obidvoch predložených návrhoch. Ani jeden nebol prijatý. Vzhľadom na skutočnosť, že mandátový a imunitný výbor na svojej 13. schôdzi neprijal k predmetnej žiadosti krajského prokurátora platné uznesenie, a pritom § 141 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ukladá výboru pri rokovaní o vydaní súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky predložiť správu o výsledku svojich zistení a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, rokoval výbor o uvedenej veci ešte raz, 5. februára 2004. Na úvod rozpravy na tejto schôdzi výboru predseda výboru oboznámil členov výboru s doterajším priebehom rokovania a predložil návrh uznesenia, ako bol prednesený na predchádzajúcej schôdzi výboru, s tým rozdielom, že navrhol o ňom hlasovať v dvoch častiach. Hlasovať o časti A a B uznesenia osobitne, v ktorom v časti A výbor zisťuje, že v prípade žiadosti krajského prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave z 5. novembra sú dané podmienky na trestné stíhanie poslancov Ing. Milana Reháka a Ing. Igora Pinkavu a v časti B odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby v súlade s čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vydala súhlas na trestné stíhanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Milana Reháka a Ing. Igora Pinkavu. A potom hlasovať o časti C uznesenia osobitne, v ktorej výbor poveruje predsedu výboru, aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu mandátového a imunitného výboru. Uvedené návrhy A, B, C uznesenia výbor schválil hlasovaním. Súčasne výbor na návrh pána poslanca Róberta Kaliňáka prijal uznesenie, v ktorom ukladá predsedovi výboru predložiť výboru návrh listu generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky s tým, aby obsah listu bol adekvátny, a v ktorom výbor vysloví nesúhlas s formou a vecným obsahom listu generálneho prokurátora zo 17. decembra.

Text listu schváleného uznesením výboru zo 16. februára máte tiež ako prílohu tejto správy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a schválené uznesenie Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 22 z 5. februára 2004 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v tomto znení:

"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky vo veci žiadosti krajského prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave z 5. novembra 2003, evidovanej pod číslom 2 Kv 105/02 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky v súlade s čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vydáva súhlas na trestné stíhanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Milana Reháka a Ing. Igora Pinkavu na základe žiadosti krajského prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave z 5. novembra 2003 evidovanej pod číslom 2 Kv 105/02."

Ctené kolegyne, vážení kolegovia, to bola správa mandátového a imunitného výboru k žiadosti krajskej prokuratúry. Pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP